Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200003
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2020200003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavesudcomJUDr.RóbertomFoltánomvprávnejvecižalobcuA.A.B.,nar.XX.X.XXXX,

bytom C. XX, D., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Cepka Zvolenskou, Kollárova 17, Trnava, proti
žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 70259-2/2019-BA zo dňa 29.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 70259-2/2019-BA
zo dňa 29.10.2019, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočky Trnava, č. 200-022185-CA04/2019 zo dňa 16.8.2019 určujúce, že žalobca podľa § 49 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 3.6.2019.

2. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho
orgánu z dôvodu, že obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

3. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalobca poukazoval na to, že podľa
§ 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o
toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov
od vzniku nároku na materské.
Uvádzal, že slovné spojenie „prevzal dieťa do starostlivosti“ žalovaný v napadnutom rozhodnutí a
pred ním aj prvostupňový správny orgán vyložil cez prizmu domnelého rozdielneho významu slova

starostlivosť a slovného spojenia riadna starostlivosť, ktorý je použitý v zákone o rodičovskom
príspevku. Podľa žalovaného je tento príspevok štátnou sociálnou dávkou s tým, že na účely zákona o
rodičovskom príspevku sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečená inou osobou.
Podľa žalovaného nie je rodičovský príspevok nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou,
ktorou štát prispieva oprávnenej osobe za zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rodičom sa pritom
nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatnení nároku na túto dávku. Rodič môže vykonávať zárobkovú
činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský

príspevok, ani na jeho výšku.
Žalobca poukázal na to, že zákonodarca význam slova starostlivosť v zákone o sociálnom poistení
explicitne nevymedzuje. Preto si žalovaný pomáhal pri jeho ozrejmení tak, že ho vymedzuje proti
významu slovného spojenia riadna starostlivosť. V tejto súvislosti však vyvodzuje nesprávny záver,že slovo starostlivosť má špecifickejší a užší význam ako slovné spojenie riadna starostlivosť. Slovo
starostlivosť svojvoľne vykladá ako akúsi špecifickú faktickú, resp. osobnú starostlivosť bez toho, aby na
to mal oporu v zákone a tiež bez toho, aby konkrétne vysvetlil, čo pod týmto pojmom má v skutočnosti na

mysli. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje definíciu pojmu starostlivosť, zákonodarca nevymedzuje
ani činnosti, ktoré sa pod týmto pojmom rozumejú, ani ich rozsah. Ak by zákonodarca v tejto súvislosti
chcel zakotviť taký druh starostlivosti, vymedzil by ho explicitne. V zákone o sociálnom poistení tak
jednoducho neurobil. A ak tak pritom svojvoľne robí žalovaný, nielenže porušuje zákon, ale aj ústavne
zakotvený princíp legality postupu štátnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok

Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25.7.2019.

4. Žalobca namietal aj interpretačný záver žalovaného o účele materského, ktorý je podľa neho
nesprávny, keď v súvislosti s materským žalovaný pripomína, že materská má kompenzačný význam,
má nahrádzať príjem, resp. jeho podstatnú časť, aj na strane iného poistenca. Z tohto domnelého účelu
následne žalovaný vyvodzuje absurdný záver, že účel materského nie je naplnený, pokiaľ dobrovoľne

nemocensky poistený otec prevzal dieťa do starostlivosti „len formálne“, naďalej vykonáva prácu v
takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem, ako pred
nástupom na rodičovskú dovolenku.
Argumentácia žalovaného podľa žalobcu vychádza z nepochopenia zmyslu ustanovenia § 2 písm. a)
v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Už pri minimálnom sústredení sa na znenie

predmetného textu je evidentné, že v ňom zákonodarca rozlišuje jednak medzi poisteným pre prípad
straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a jednak medzi zabezpečením príjmu v dôsledku
dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Nepoužíva pritom ani slovo kompenzácia,
ani slovo náhrada, ale slovo zabezpečenie. Toto síce významovo pokrýva aj kompenzáciu, aj náhradu,
ale zahŕňa aj situáciu, keď sa príjem nenahrádza, ale dopĺňa - zabezpečuje. Žalobca v konaní pred

správnymi orgánmi namietal, že má nárok materské, keďže je príslušníkom Policajného zboru, ako taký
je poistený podľa osobitného zákona, z ktorého nemá nárok na materské ako otec dieťaťa, pričom kvôli
tomu v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky využil zákonnú možnosť prihlásenia
sa na dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré jeho poistenie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava
akceptovala a žalobca aj riadne platil poistné.

Vo vzťahu k týmto námietkam nedostal žalobca relevantnú odpoveď v rozhodnutí žalovaného, ani
v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo. Žalobca preto potrebuje zdôrazniť, že žalovaný nerozlišoval
medzi povinným a dobrovoľným nemocenským poistením, pričom podmieňuje priznanie nároku na
materské v zákone nepredvídanou podmienkou, postupuje v rozpore so zásadou legality a zaťažuje
svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca považuje za fakt, že pred dátumom 1.10.2018

Sociálna poisťovňa priznávala materské na základe toho, či určitá osoba naplnila podmienky predpísané
relevantnou právnou úpravou bez ďalšieho skúmania toho, či osoba dokázala reálne zabezpečiť
starostlivosť o dieťa, čo predstavuje jeden zo základných predpokladov priznania nároku na materské.
V tejto súvislosti podľa žalobcu žalovaný flagrantne porušoval zákon a bezdôvodne aplikoval na jeho
prípad v rozpore s princípom právnej istoty „rovnaký meter“, hoci tu k obchádzaniu zákona o sociálnom

poistení nedochádza. Práve naopak, žalobca splnil všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na
materské a ten mu v rozpore so zákonom priznaný nebol.

5. Žalobca poukazoval aj na ustanovenie § 49 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú ustanovené
podmienky na to, aby iný poistenec mohol byť poberateľom materského príspevku. Čo sa týka otázky

riadnej starostlivosti, podľa jeho názoru je takúto starostlivosť možné poskytovať dieťaťu osobne,
pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda
neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti
o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad
starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.

6. Podľa žalobcu má postup žalobcu aj diskriminačný rozmer, nakoľko je všeobecne známe, že v
prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje
o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na
zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so

zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

7. Žalobca v súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.2Sžo/81/2007, a v tejto súvislosti na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevymedzuje ani nijak
nevysvetľuje, ako by prevzatie dieťaťa do starostlivosti podľa dohody medzi otcom a matkou dieťaťa
malo vyzerať, resp. čo by malo byť s týmto úkonom spojené. Už len preto, že si žalovaný evidentne

atrahuje viac právomocí ako mu zákon priznáva, malo by byť jeho rozhodnutie náležite odôvodnené,
čo v danom prípade nie je. Hoci žalobca tvrdil a aj preukázal už pred prvostupňovým orgánom, že
podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti splnil, prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, sa s
jeho námietkami vysporiadali len formálne, bez náležitého odôvodnenia.

8. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uvádzal, že v správnom
konaní opakovane tvrdil, aj zdokladoval, že svoje dieťa na základe dohody s manželkou prevzal do
starostlivosti reálne, fakticky sa o dieťa stará. V tejto súvislosti vyvinul maximálnu aktivitu, aby bol
prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanému pri zisťovaní skutočného stavu veci nápomocný. Úspešný
nebol z toho dôvodu, že prvostupňový orgán svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci úplne odignoroval.
Evidentne kvôli tomu, že žalovaný ešte pred rozhodnutím vo veci žalobcu nastolil v rozpore so zákonom

takú výkladovú líniu, v ktorej ten, ktorý vykonáva prácu, resp. je v služobnom pomere, napriek tomu, že
je poistený nemocensky dobrovoľne a nie povinne, automaticky nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa
do starostlivosti bez ohľadu na skutočný stav veci, teda bez ohľadu na to, či dieťa reálne do starostlivosti
prevzal.
Žalobca bol riadne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, pri ktorej nie je zákonom dané

oprávnenie žalovaného podmieňovať nárok na materské absenciou vykonávania pracovnej, resp.
služobnej činnosti, pričom žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok na priznanie nároku na
materské v súlade so zákonom, predovšetkým prevzatie dieťaťa do starostlivosti, no napadnutými
rozhodnutiami mu aj napriek tomu nárok na materské priznaný nebol.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uvádzal, že nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené
zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť
zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku
zákonompredvídanýchsociálnychudalostímajúcichzanásledoknemožnosťvýkonuprácealebopokles

pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie
je systémom založeným na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a princípe
solidárnosti. Zúčastnené subjekty obligatórne (povinne) prispievajú do systému sociálneho poistenia
a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.) majú za
predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom solidárnosť sa chápe

prerozdeľovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená
s poberaním nemocenských dávok. Všetci poistenci teda spoločne prispievajú poistným do fondu
nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky iba tí
poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie.
Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z

nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp.
stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom
materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu
pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v
súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem.

Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to
z dobrovoľného nemocenského poistenia. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia
poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov.
Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu
ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak
otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu,
kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka

dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa,
ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka, V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel
nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúciv zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku
tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.

10. Podľa žalovaného, pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom
rozsahu, na základe ktorej podlieha zákonu o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dieťaťu
je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať
za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti
otca je v takomto prípade fiktívna a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal

dieťa do starostlivosti.

11. Pri posudzovaní nároku na materské Sociálna poisťovňa neskúma striktne len splnenie zákonom
stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého
prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa
dávka poskytuje. Žalobca si ku dňu uplatnenia nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných

podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom
rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal časť starostlivosti o dieťa,
ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa. Žalobca ku dňu 3. júna 2019 fakticky neprevzal dieťa do
starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou
dieťaťa. Reálne tak nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti

tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov účinnom od 1. januára 2019.

12. K žalobcovej námietke, že z právnej úpravy neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej
činnosti, žalovaný uvádzal, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku nároku

iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná aj
popri výkone práce z inej činnosti, t. j. ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za
ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom
poskytovania materského inému poistencovi.

13. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí
musia zanechať pracovnú činnosť, v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku
matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, žalovaný uvádzal, že nerozhoduje o rodičovskom
príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej podmienky nároku a následnej výplaty
sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o rodičovskom príspevku patrí do

pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý o nej rozhoduje v zmysle zákona
č. 571/2009 Z. z.

14. Tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky nároku na materské, nakoľko riadne prevzal dieťa do svojej
starostlivosti, je podľa žalovaného iba čiastočne pravdivé v tom, že predložil požadované doklady.

Podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti vzhľadom na predloženú dochádzku za mesiace apríl až
júl 2019 nesplnil, nakoľko pracoval denne cca 8 až 10 hodín a s takto rozvrhnutým pracovným časom
nebol schopný zabezpečiť dieťaťu potrebnú starostlivosť.

15. Žalobca dával do popredia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžs 81/2007 zo dňa 16. apríla

2008, v zmysle ktorého však žalovaný aj konal, pričom v jeho prospech svedčí aj rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sa/6/2019.

16. Záverom žalovaný poukázal aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21. marca
2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v

nezmenenejvýškezanezmenenýpracovnýčas,vzásadnomrozporesúčelomnemocenskéhopoistenia
a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné že v takýchto prípadoch
ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na
materské.

17. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca zdôrazňoval, že si uplatňuje materské z
dobrovoľného nemocenského poistenia, na ktorú skutočnosť žalovaný neprihliadal a žiadnym spôsobom
sa s ňou nevysporiadal. Poukazoval na to, že splnil všetky podmienky na poskytnutie materského a že
za dobu poistenia (minimálne 270 dní poistenia) musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvofinančných prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu a to práve v dôsledku uplatnenia
si materského z dobrovoľného nemocenského poistenia.
V súvislosti so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR, ktorým argumentoval žalovaný, žalobca

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/5/2019 zo dňa 3.2.2020, v ktorom súd
konštatoval, že doposiaľ nie je v zákone jasne zadefinované, na aké kritériá Sociálna poisťovňa pri
posudzovanísplneniapodmienokstarostlivostiodieťaprihliada,ajeotázne,čijevkompetenciiSociálnej
poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone, teda či neprekračuje Sociálna
poisťovňa rámec zákona.

Poukazoval aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/8/2019 zo dňa 3.2.2020, z ktorého
vyplýva, že zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej
činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje.
Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe
pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské. Krajský súd v tomto rozsudku poukázal
aj na to, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské, uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o

prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o
materské zdôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí
Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu
poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje
starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému

zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.

18. V následnom doplnení svojho vyjadrenia žalobca poukazoval na stanovisko Verejnej ochrankyne
práv č. 2181/2019/VOP a jej návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa týka práve možného porušovania práv a slobôd

príslušníkov Policajného zboru pri priznávaní a vyplácaní materského.

19. Žalobca v konaní namietal najmä formalistický prístup správneho orgánu, ktorý neprihliadal k
predloženým listinným dôkazom, čestným prehláseniam a ku skutočnosti, že má flexibilný pracovný čas,
ktorý si môže prispôsobovať potrebám starostlivosti o dieťa.

Uvádzal, že pri starostlivosti o syna zabezpečoval všetko, čo v tejto starostlivosti zabezpečovala matka
maloletého, ktorá nastúpila do zamestnania. Vykonával aj úkony, ktoré predtým matka nevykonávala,
čoho následkom je, že je syn na neho viac fixovaný, vyžaduje napríklad, aby ho uspával on. Sociálna
poisťovňa nevysvetlila, čo by mal ešte v starostlivosti o dieťa vykonávať, ani to, čím má za preukázané,
akú starostlivosť dieťaťu poskytovala matka, keď táto nebola vypočutá, ani od nej nebolo požadované

vyjadrenie. V súvislosti s flexibilitou jeho pracovnej doby uvádzal, že svojmu nadriadenému mesiac
vopred predkladá plán služieb, ktoré si môže organizovať v rôznych denných hodinách a aj počas
víkendov, v prípade potreby je ich možné meniť aj počas mesiaca, pričom miesto výkonu práce je
v blízkosti ich bydliska. Súdu predložil rozpis služieb za mesiace 7/2019 až 1/2020, z ktorých je podľa
žalobcu zrejmé, že služby prispôsoboval starostlivosti o dieťa, s tým, že 12 hodinové služby zahrnuté

v predložených plánoch predstavujú iba pohotovosť „na telefóne“ v domácom prostredí.

20. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20Sa/1/2020 zo dňa 19.2.2021 žalobe vyhovel a žalobou
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP ako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vo vzťahu ku konštatovanej potrebe prevzatia starostlivosti

o dieťa v rozsahu jej poskytovania matkou aj vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

21. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým
rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne
zo dňa 16.8.2019, určujúce, že nemá nárok na materské uplatnený od 3.6.2019, v ktorom rozhodujúci

správny orgán (okrem iného) konštatoval, že A. A. B. vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým
plným pracovným úväzkom ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, nečerpá rodičovskú
dovolenku, a dĺžka jeho pracovného času v týždni je nezmenená (38 hodín). Z uvedeného vyplýva,
že menovaný aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dňa 3. júna 2019) naďalej,
ako potvrdzuje jeho zamestnávateľ, vykonával prácu v plnom služobnom pomere, s 38 hodinovým

týždenným pracovným časom. Dňa 25. júla 2019 menovaný predložil pobočke "Prehlásenie k čestnému
vyhláseniu k žiadosti o materské", v ktorom okrem iného uvádza, že mu so starostlivosťou o syna
v nevyhnutných prípadoch pomáhajú rodičia, ktorí sú už na dôchodku a tiež manželka, ktorá však
zároveň pracuje na dohodu v Bratislave, čo jej spolu s cestovaním zaberá veľa času, teda sa nemôžesynovi toľko venovať. Pobočka prešetrila uvedené tvrdenia a zistila, že matka dieťaťa A. E. B. je
zamestnaná ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Slovenský
metrologický inšpektorát, Karloveská 63, 84104 Bratislava od l. januára 2019. Na základe predloženej

dochádzky matky dieťaťa jej zamestnávateľom za mesiace máj, jún, júl 2019 bolo zistené, že v
pracovnom postavení, ani v počte odpracovaných hodín matky dieťaťa od deklarovaného prevzatia
dieťaťa nenastala zásadná zmena. Splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské sa v
zmysle § 49 ods. 1 prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto
prípade ku dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia zamestnávateľa vykonával služby v

nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Dňa 16. augusta 2019
menovaný predložil pobočke vyjadrenie, v ktorom uvádza, že z priloženého plánu služieb jasne vyplýva,
že v mesiaci august 2019 (rovnako ako v júni a v júli) pracuje len 4 dni v týždni a došlo u neho k
zmene v plánovaní služieb po prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Splnenie podmienok nároku iného
poistenca na materské sa však v zmysle § 49 ods. l prvej vety zákona posudzuje ku dňu prevzatia
dieťaťa do starostlivosti, teda v tomto prípade ku dňu 3. júna 2019, kedy menovaný podľa potvrdenia

zamestnávateľa vykonával služby v nezmenenom časovom rozsahu, ako pred prevzatím dieťaťa do
starostlivosti. K prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca ku dňu 3. júna 2019 nemohlo prísť, čo dokazuje
skutočnosť, že dňa 3. júna 2019 matka dieťaťa pracovala v čase od 12,00 h do 15,00 h a otec dieťaťa
v čase od 5,00 h do 15,00 h. Vzhľadom na zistené skutočnosti u pána A. A. B. nedošlo od 3. Júna
2019 k reálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, nakoľko si ku dňu požiadania o materské nevytvoril

z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje
starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti, a že prevzal
časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa.

22. Žalovaný podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 29.10.2019 vychádzal (okrem iného) z

potvrdenia MV SR, Centrum podpory TT zo dňa 8. augusta 2019 o tom, že navrhovateľ odo dňa 3.
júna 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku, a základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne
počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenou na 38 hodín.
Prílohou listu zo dňa 8. augusta 2019 bola navrhovateľova mesačná dochádzka za mesiace apríl 2019,
máj 2019, jún 2019 a júl 2019, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ odo dňa údajného prevzatia dieťa do

starostlivosti, t.j. odo dňa 3. júna 2019, pracoval denne 8 až 10 hodín.

23. Žalovaný na základe v rozhodnutí konštatovaných zistení uzavrel, že navrhovateľ, ktorý si nárok
na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 3. júni 2019 naďalej vykonáva

službu ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, za rovnakých podmienok, za ktorých
ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo
služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. V súvislosti s údajným prevzatím dieťaťa do
starostlivosti tak nedošlo k akejkoľvek úprave pracovných podmienok, navrhovateľ naďalej pracuje
v rovnakom zaťažení. Po tvrdenom prevzatí dieťaťa si navrhovateľ neprispôsobil svoje pracovné

podmienkytak,abysamoholodieťanaozajstarať.Nemožnopretokonštatovať,žedieťaskutočnedňa3.
júna2019prevzaldostarostlivostiaototodieťasaskutočnestará,akotovyžadujezákonvzmyslevyššie
uvedených právnych úvah. Navrhovateľ na účely preukázania prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti
predložil Dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, v ktorej sa s matkou dieťaťa dohodol, že počnúc
dňom 3. júna 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Tu je potrebné uviesť, že Dohoda o prevzatí

dieťaťa do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa
otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. Pokiaľ ako bolo preukázané
je navrhovateľ aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe Dohody o prevzatí dieťaťa do
starostlivosti naďalej rovnako pracovne vyťažený ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, nemožno
konštatovať, že dieťa fakticky prevzal do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa skutočne stará.

24. Konštatoval, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie
straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade
matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade
iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do

starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v takmer rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného
času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
Poukazoval na to, že to, že sa navrhovateľ dohodol s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti,
neznamená, že sa o neho aj reálne stará, nakoľko so zreteľom na všetky dostupné informácie bolozistené, že u navrhovateľa dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nedošlo k žiadnej zmene, čo sa
pracovnej oblasti týka. Navrhovateľ naďalej pracuje za tých istých podmienok ako pred prevzatím
dieťaťa do starostlivosti. Navrhovateľ nevytvoril dieťaťu také podmienky, ktoré by nasvedčovali tomu, že

skutočne prevzal dieťa do starostlivosti, tak ako to požaduje zákon.
Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že „Prezeraním doložených plánov je zrejmá
zmena v plánovaní mojich služieb po prevzatí dieťaťa do starostlivosti.“, nakoľko práve doloženou
dochádzkou za mesiace apríl až september 2019 bolo preukázané, že navrhovateľ nezabezpečuje
dieťaťu starostlivosť, nakoľko naďalej vykonával pracovnú činnosť takmer v nezmenenom pracovnom

čase. Uvedené je zrejmé aj z čestných vyhlásení starých rodičov dieťaťa, kedy A. F. B. poznamenala
"som od obedných hodín do času cca 15.00 hod. dohliadala na môjho vnuka E. B..“
Záverom žalovaný v obsahu rozhodnutia konštatoval, že ako odvolací orgán zhodnotil každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, a postup
pobočky vo veci posúdenia nároku na materské na základe žiadosti bol správny, v súlade so zákonom

v znení neskorších predpisov a účelom ním sledovaným.

25. Súd prezentoval svoj názor, v zhode so stanoviskom oboch účastníkov konania, že právna úprava
materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť.
Podmienkou jej poskytnutia podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však je prevzatie dieťaťa do

starostlivosti tohto rodiča a aj jeho reálna starostlivosť o dieťa.

26. Právna úprava priznanie materského výslovne nepodmieňuje zmenou rozsahu pracovnej činnosti
otca, hoci obmedzenie pracovných aktivít otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa, možno
predpokladať (ako súd konštatoval už v inom svojom rozhodnutí v obdobnej veci, požiadavka na

obmedzenie pracovných aktivít nemôže byť dôvodná tam, kde už prevzatiu starostlivosti o dieťa
predchádzajúci rozsah výkonu zárobkovej činnosti starostlivosť o dieťa umožňuje), ani stratou alebo
znížením príjmu otca, hoci primárnym a všeobecným účelom nemocenského poistenia, medzi dávky
ktorého materské patrí, podľa § 2 písm. a) zákona je poskytnutie kompenzácie v prípade straty alebo
zníženia príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

27. V neposlednom rade právna úprava materského neobsahuje ani definíciu zákonom vyžadovanej
starostlivosti o dieťa a svojou nedostatočnosťou nepochybne sťažuje rozhodovanie Sociálnej poisťovne,
ale aj rozhodovanie súdov, rozhodovacia prax ktorých v otázke podmienok vzniku nároku na materské
doposiaľ nie je jednotná, a najmä orientáciu záujemcov o túto dávku v tom, aké podmienky pre úspešné

uplatnenie nároku musia spĺňať.

28. Na druhej strane nedostatky právnej úpravy kladú zvýšené nároky na postup správnych orgánov
pri rozhodovaní a samotný obsah rozhodnutí, ktoré v prípade nepriznania uplatneného nároku musia
žiadateľovi o dávku zrozumiteľne vysvetliť dôvody jeho neúspechu v správnom konaní a ozrejmiť mu

nielen, ktorú podmienku vyplývajúcu zo zákona správny orgán považoval za nesplnenú, ale aj to, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich vyhodnocovaní riadil.

29. Podľa súdu bolo v danom prípade zrejmé, že žalovaný pod postupom pobočky vo veci posúdenia
nároku na materské, ktorý v závere svojho rozhodnutia zhrňujúco označil za správny, nemal na mysli

iba samotný procesný postup prvostupňového správneho orgánu, ale všetky aspekty jeho rozhodovania
a rozhodnutia o žiadosti žalobcu.

30. Potom je ale podľa súdu potrebné konštatovať, že žalovaný neobjektívne prehliadol žalobcom
namietané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vychádzajúceho

z pomerne stručného konštatovania, postrádajúceho vysvetlenie logických súvislostí medzi podľa
správneho orgánu nesplnenou zákonnou podmienkou (prevzatie dieťaťa do starostlivosti) a jeho
skutkovými zisteniami, podľa ktorého sa splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské
posudzuje ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti, kedy (3.6.2019) k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti
otca nemohlo dôjsť, čo podľa správneho orgánu dokazuje skutočnosť, že otec v ten deň pracoval od

5.00 hod. do 15.00 hod. a matka dieťaťa od 12.00 hod. do 15.00 hod.

31. Prečo podľa správneho orgánu mohlo dôjsť k prevzatiu starostlivosti o dieťa relevantne iba do 15.00
hod. uvedeného dňa (ak možno takto jeho právny názor dedukovať z odôvodnenia rozhodnutia) a čižiadateľ podmienky nároku spĺňal alebo nespĺňal v nasledujúcich dňoch, sa správny orgán v rozhodnutí
ani nepokúsil vysvetliť.

32. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného označil krajský súd za obsažnejšie, žalovaný, okrem iného,
vysvetlil, prečo pri posudzovaní prevzatia starostlivosti o dieťa neaplikoval ustanovenia zákona o
rodičovskom príspevku a čo za prevzatie starostlivosti o dieťa otcom považuje (faktické prevzatie tej
časti starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka), uviedol, čo považuje
za účel materského a kedy tento účel podľa jeho názoru nie je naplnený, aj to, z akých dôkazov - údajov

vychádzal (záznamy Sociálnej poisťovne, informácia zamestnávateľa žalobcu) a k akým záverom na
ich základe dospel, t.j. že žalobca aj po dni 3.6.2019 vykonával službu príslušníka Policajného zboru
Slovenskejrepublikyzarovnakýchpodmienokakopredúdajnýmprevzatímdieťaťadojehostarostlivosti,
na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal, neprispôsobil svoje
pracovné podmienky tomu, aby sa mohol o dieťa starať.
V konečnom dôsledku sú závery prijaté žalovaným znovu iba zhrňujúcim všeobecným konštatovaním

o neprevzatí starostlivosti o dieťa otcom bez zodpovedania otázok nastolených nielen nedokonalosťou
právnej úpravy, ale aj odvolaním otca.

33. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysvetlil najmä, prečo starostlivosť popísanú podrobne v odvolaní
otca dieťaťa proti prvostupňovému rozhodnutiu nepovažoval za dostatočnú, resp. zodpovedajúcu

požiadavkám zákona, akú starostlivosť by za dostatočnú považoval, ako vo vzťahu k tvrdenej
schopnosti otca starostlivosť zabezpečovať, pri zohľadnení aj rodičovských povinností druhého rodiča a
deklarovanej ochoty starých rodičov so starostlivosťou vypomáhať, posudzoval možnosť otca ovplyvniť
podľa potreby rozvrhnutie jeho pracovného času, ani to, akým spôsobom podľa jeho zistenia do okamihu
prevzatia otcom poskytovala dieťaťu starostlivosť matka, a ako hodnotil a či za dôvod neúspešnosti

žiadosti o materské vôbec považoval aj to, že žalobca nečerpal rodičovskú dovolenku, ktorú skutočnosť
uviedol ako nie nepodstatnú, vzhľadom na jej zvýraznenie v texte odôvodnenia rozhodnutia.

34. V neposlednom rade žalovaný neodstránil ani nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu týkajúce sa absencie vysvetlenia nemožnosti prevzatia starostlivosti otcom konkrétne

dňa 3.6.2019.

35. Rozhodnutie žalovaného sa nevysporadúva so všetkými, nie zjavne nerelevantnými odvolacími
námietkami žalobcu, neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky súvisiace s nárokom žalobcu,
je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vo vzťahu ku konštatovanej potrebe prevzatia

starostlivosti v rozsahu jej poskytovania matkou aj vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu
veci.

36. Za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného
vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku

matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup z úradnej činnosti známy nie je
a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenia o diskriminácii na základe pohlavia
alebo inej skutočnosti predpokladanej ustanovením § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. (diskriminačný
zákon) nepredložil ani neoznačil.

37. Samotný odklon správneho orgánu po 1.10.2018 od predchádzajúcej rozhodovacej praxe (ktorej
správnosťsúdnemalmožnosťposudzovaťvzhľadomnalogickýnedostatokžalobnýchpodaní)nenapĺňa
znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, z hľadiska posúdenia
dodržania ktorej pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou je okolnosť, či žalovaný v období
po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym

stavom rozhodoval rovnako ako v prípade žalobcu.

38. Tento rozsudok tunajšieho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Ssk/26/2021 zo dňa 15.12.2021.

39. V odôvodnení svojho rozhodnutia kasačný súd uviedol, okrem iného, že z obsahu súdneho,
ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalobca je príslušníkom
Policajného zboru Slovenskej republiky (stav ku dňu podania žiadosti o materské); dňa 3. júna 2019 na
predpísanom tlačive B1177047 žalobca požiadal o materské [nárok na materské si uplatnil na základedobrovoľného nemocenského poistenia; príslušná dohoda o prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti
medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzatvorená dňa 3. júna 2019]. Prílohou žiadosti bolo ďalšie
čestné vyhlásenie žiadateľa, že odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti je stále sociálne zabezpečený

na základe zákona č. 328/2002 Z.z. Sociálne zabezpečenie mu vykonávalo Ministerstvo vnútra SR;
matka maloletého dieťaťa sa v zmysle potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 3.
júna 2019 k tomuto dňu dobrovoľne vzdala výplaty nároku na rodičovský príspevok; podľa písomného
potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Trnava, z 8. augusta 2019 ma
žalobca základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca

s dĺžkou základného času služby v týždni stanovou na 38 hodín. Prílohou potvrdenia bola fotokópia
plánu služieb na mesiace apríl, máj, jún a jú12019; prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím
zo 16. augusta 2019, Číslo: 200-022185-CA04/2019 postupom podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. žalobcovi nárok na materské nepriznal. [Nepriznanie nároku na materské odôvodnil primárne
spoukazomnaúčelnemocenskéhopoisteniaspočívajúcivposkytnutífinančnejkompenzáciepreprípad
straty príjmu v dôsledku materstva, respektíve starostlivosti o dieťa, pričom mal preukázané, že žalobca

vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník policajného zboru,
nečerpá rodičovskú dovolenku, nemá upravený pracovný čas a dĺžka jeho pracovného času v týždni
je 38 hodín, matka dieťaťa A. E. B. je zamestnaná ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej
činnosti u zamestnávateľa Slovenský metrologický inšpektorát Karloveská 63, Bratislava od 1. januára
2019. Podľa Potvrdenia o vykonaní práce a príkaz na výplatu odmeny podľa dohody o pracovnej činnosti

v mesiacoch máj, jún, júl 2019 A. E. B. vykonaná v rozsahu 40 hodín.]; žalovaný na odvolanie žalobcu
tu preskúmavaným rozhodnutím z 29. októbra 2019, číslo: 70259-2/2019-BA odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. 200-022185-CA04/2019 zo dňa 16. augusta 2019,
vo veci nepriznania nároku na materské odo dňa 3. júna 2019, zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava [V odôvodnení zdôraznil, že jednou z osobitných

podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a
následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Zákon č. 461/2003 Z.z. má rovnakú právnu silu
ako zákon o rodičovskom príspevku. Preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch "starostlivosť"
a "riadna starostlivosť“. Žalobca aj po 3. júni 2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník Policajného
zboru Slovenskej republiky, za rovnakých podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím

dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o
ňu nepožiadal. Samotná Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca nie je spôsobilá preukázať
skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo
strany otca.].

40. Základnou úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či žalobca na účely vzniku
nároku na materské splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, tak ako to predpokladá
§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na to, že jednou zo zákonom upravených foriem
nemocenskýchdávokjeajmaterské(§48až§53vspojenís§2písm.a)a§30upravujúcehovšeobecné

podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 upravujúceho všeobecné
podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa
za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná
o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej

dovolenky,respektíverodičovskejdovolenkyvprípadeotcadieťaťa.Tátonemocenskádávkavšeobecne
plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku
prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti
z tohto dôvodu (§ 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je teda preklenúť časové
obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa)

poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo
zárobkovej činnosti.

41. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci žalobca je príslušníkom Policajného zboru
Slovenskej republiky, a teda okrem zákona č. 73/1998 Z.z. sa naňho plne vzťahuje aj zákon č. 328/2002

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z."), ktorý v ustanovení § 10 ods. 11 explicitne
vymedzuje, kedy, t.j. za akých podmienok môže policajt (alebo profesionálny vojak) prevziať dieťa do
osobnej starostlivosti na účely materského; konkrétne, policajtom (alebo profesionálnym vojakom), ktorýprevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, otec dieťaťa, ak
sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský

príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, manžel matky dieťaťa, ak
sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský
príspevok, policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia
príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Z uvedeného je zrejmé,

že podmienky stanovené zákonom č. 32812002 Z.z., za ktorých je možné na účely materského prevziať
dieťa do osobnej starostlivosti sú vymedzené užšie, než podmienky plynúce z § 49 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z., nakoľko zákon č. 461/2003 Z.z. narozdiel od zákona č. 328/2002 Z.z. umožňuje otcovi
dieťaťa prevziať dieťa do osobnej starostlivosti aj po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí
šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a za podmienky, že matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo
rodičovský príspevok.

42. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca vedomý si tejto skutočnosti sa
dňa 5. marca 2018 prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená
osoba v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia s tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie
platilo do 31. decembra 2018, pričom k 9. decembru 2018 (odo dňa nasledujúceho mal prevziať na

základe dohody s matkou osobnú starostlivosť o maloletého syna) bol nemocensky poistený 280 dní.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 31 ods. 1 upravuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky
dobrovoľnenemocenskypoistenejosoby.Podľatýchtopodmienokmádobrovoľnenemocenskypoistená
osoba nárok na nemocenské dávky pokiaľ,
- zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v

ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského
poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie
posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky s tou výnimkou, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne

nižšia ako 5 eur,
-splnilaosobitnépodmienkyustanovenénavzniknárokunakonkrétnunemocenskúdávkupočastrvania
nemocenského poistenia.

43.Osobitnépodmienkynavzniknárokunamaterskéinéhopoistenca(predovšetkýmotca)súkonkrétne

upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské,
ak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal
prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie
do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byt' nemocensky
poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa

do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byt' splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka
nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.

44. V predmetnej veci splnenie všeobecnej podmienky spočívajúcej v zaplatení poistného na
nemocenské poistenie sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej

z § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49
ods. 2 písm. d) menovaného zákona aj reálne prevzal starostlivosť o maloletého syna. V tomto smere
Najvyšší správny súd zastáva názor, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom základe,
t. j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej
dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého iný poistenec na základe dohody

s matkou ,,prevezme" dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať tak,
že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51
zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku
na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o
dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna

starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou
osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere
žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009
Z.z. v znení účinnom od l. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťapovažuje za splnenú, ak oprávnená osoba ,,zabezpečuje" riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo
inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003
Z.z. v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať" starostlivosť s dodatkom "a ktorý sa o

toto dieťa stará" a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“
je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb
než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a), 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z.
účinnédo31.decembra2010).RovnakoNajvyššísprávnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,žematerské
ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami,

než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v
Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej
sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa
na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti
súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k
strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si

platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské
poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej
podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane
určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho
systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený

účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb;
platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, Najvyšší správny súd uvádza,
že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o
tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú
situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto

pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej
tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo
znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú
pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen
jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa

vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným
postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č.
601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

45. Možno teda uzavrieť, že iný poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí

starať osobne, v opačnom prípade sa uzavretá dohoda medzi iným poistencom a matkou podľa § 49
ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. bude považovať za dohodu výslovne formálnu. V prejednávanej
veci bolo riadne preukázané, že žalobca v zmysle oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
z 8. augusta 2019 v spojení nepožiadal o rodičovskú dovolenku, vykonával prácu v plnom služobnom
pomere, bez úpravy pracovných podmienok, dĺžka základného času služby v týždni bola podľa § 64 ods.

2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozvrhnutá nerovnomerne, a teda stanovená na 38 hodín (165 hodín mesačne).
Samotná skutočnosť, že základný čas služby bol rozvrhnutý nerovnomerne, nemožno bez ďalšieho
vykladať v prospech žalobcu na účely splnenia podmienky riadnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa
v súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na materské iného poistenca, nakoľko pri nerovnomerne
rozvrhnutom základnom čase služby je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé

týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v
rámcipríslušnéhoobdobia,spravidlaštvortýždenného,najdlhšieročného,sajehopriemernádĺžkarovná
dĺžke základného času služby v týždni (§ 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). V tejto súvislosti Najvyšší
správny súd dodáva, že žalobcovi postupom podľa § 64 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., nebol zo strany
nadriadeného určený kratší čas služby v týždni, respektíve túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Možno

teda uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom období plnil svoje služobné povinnosti v plnom rozsahu a podľa
potvrdenia služobného úradu v nezmenených pracovných podmienkach. Aj podľa názoru Najvyššieho
správneho súdu si tak žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných
podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, a teda, že by riadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola

dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa.

46. Na rozdiel od krajského súdu kasačný súd zastáva názor, že žalovaný uviedol dostatok argumentov,
ako aj logických predpokladov vychádzajúcich z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré ju viedliv rámci správnej úvahy k opodstatnenému záveru, že žalobca nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa
uvedenú v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. napriek tomu, že s matkou dieťaťa uzavrel dohodu o
prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti a ani napriek tomu, že A. F. B. (starobná dôchodkyňa), G. B.

(starobný dôchodca), E. C. (živnostníčka) a F. C. (starobný dôchodca) čestne vyhlásili, že žalobcovi
pomáhajú podľa potrieb so starostlivosťou, ktorú poskytuje svojmu dieťaťu. Najvyšší správny súd
považuje skutkový stav tak, ako ho zistil žalovaný, v danom prípade za postačujúci na posúdenie, či
reálne došlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca.

47. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, vypočul
prítomného žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho
spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

48. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho predchádzajúcich podaniach vo veci,

s tým, že sa kasačný súd s touto argumentáciou nevysporiadal, rovnako ako s argumentáciou krajského
súdu uvedenou v jeho predchádzajúcom rozsudku vo veci.
Podľajehonázorukasačnýsúdnezohľadnilskutočnosť,ženejdeoštandardnúsituáciu,aleodobrovoľne
platené poistné, a nezohľadnil ani rozpis jeho služieb za obdobie 7/2019-1/2020, ktorý doložil do spisu
19.2.2021 a z ktorého je zrejmé, že došlo k úprave a skráteniu jeho pracovného času tak, aby mohol

dieťaťu poskytovať starostlivosť spoločne s matkou dieťaťa, ktorá tiež pracuje.
Poukazoval na to, že údaje uvedené na strane 14 rozsudku kasačného súdu – platenie dobrovoľného
nemocenskéhopoisteniado31.12.2018atvrdenéprevzatiedieťaťadoosobnejstarostlivostik9.12.2018
nekorešpondujú s jeho prípadom a súd nesprávne argumentuje ustanovením § 49 ods.1 zákona
o sociálnom poistení, ktoré pojem starostlivosti o dieťa nepozná. Má za to, že práve toto ustanovenie

zákona bolo súdom nesprávne aplikované.

49. Podľa žalobcu rozhodnutie kasačného súdu nedáva odpoveď na otázku, čo si súd predstavuje pod
riadnou osobnou starostlivosťou o dieťa a aký by mal byť jej rozsah a kvalita. Žalobca vykonával všetky
úkony starostlivosti o dieťa, ktoré dieťaťu predtým poskytovala matka.

50. V ďalšom konaní bol krajský súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý
v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 15.12.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.4.2022
zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu, ktoré by podľa žalobcu mali mať za
následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Z hľadiska existencie tejto

viazanosti pritom nie je významné, že sa kasačný súd v texte svojho rozhodnutia prípadne dopustil chyby
v dátumovaní, či inej zrejmej nesprávnosti nevnášajúcej pochybnosti o predmete konania a dôvodoch
zrušenia rozhodnutia krajského súdu.

51. Kasačný súd v obsahu svojho rozhodnutia v spojení s obsahom opravného uznesenia (v bodoch

42. a 43. jeho odôvodnenia) jednoznačne konštatoval, že žalobca pre priznanie materského nespĺňa
podmienku starostlivosti o dieťa vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods.1 zákona o sociálnom poistení
a že žalovaný správny orgán vo vzťahu k otázke reálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca
dostatočne zistil skutkový stav veci. V tejto súvislosti kasačný súd vyhodnotil aj parametre pracovného
pomeru žalobcu, keď konštatoval, že žalobca vykonával prácu v plnom služobnom pomere a samotná

skutočnosť, že jeho základný čas služby bol rozvrhnutý nerovnomerne, nepreukazuje splnenie
podmienky riadnej osobnej starostlivosti o dieťa nakoľko aj pri nerovnomerne rozvrhnutom čase služby
na jednotlivé týždne sa priemerná dĺžka služby v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždňového,
najdlhšie ročného (hoci materská žalobcu nemala trvať po dobu jedného roka), rovná dĺžke základného
času služby v týždni.

Kasačný súd zastáva názor, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol dostatok argumentov
a rozhodnutie teda netrpí obsahovými nedostatkami konštatovanými ako jeden z dôvodov záveru
o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v zrušenom rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
19.2.2021.

52. Kasačným súdom tak boli zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe
zásadný význam, ktorý význam, vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom záveru o nenaplnení podmienok
ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v tomto prípade bolo nepreukázanie reálnej riadnejstarostlivosti o dieťa, logicky, nemožno priznať skutočnosti, že otec dieťaťa, bol dobrovoľne sociálne
poistený, ako to žalobca v konaní namietal.

53. Vychádzajúc zo záverov kasačného súdu, ktoré súd už uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia
a ktoré preto nepovažuje za potrebné opakovať na tomto mieste, nezistil súd v žalobou napadnutom
rozhodnutí žalovaného správneho orgánu či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych
orgánov žiadne pochybenie majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia.

54. Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca

od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.