Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 29, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200364
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci

žalobkyne J.. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXXX/X, XXX XX U. Bystrica, proti žalovanej Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 30122-2/2021-BA zo dňa 01.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 1.2.2021doručenou Sociálnej poisťovni pobočka Banská Bystrica žalobkyňa

požiadala o dávku v nezamestnanosti, nakoľko odo dňa 1.1.2021 bola zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Súčasťou žiadosti bolo aj vyhlásenie žalobkyne na účely posúdenia
zachovania centra záujmov podľa čl. 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a čl. 11 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Základné nariadenie“).
Okremuvedenéhobolikžiadostipriloženéďalšieprílohy,akokópiaobčianskehopreukazu,oznámenieo

zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, oznámenie zamestnávateľa o prepúšťaní a následná
výpoveď, kópie leteniek, rodné listy detí, rozhodnutie o zaradení syna do prvého ročníka, potvrdenie
o uskladnení pupočníkovej krvi, potvrdenie o trvalom pobyte detí, kópia z účtu slovenského operátora,
zmluva o financovaní bývania a list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXX., U1 formulár, potvrdenie
ovedeníúčtuvoVÚB,a.s.,kópieúčtovzaposlednéroky,registračnýformulárzdermatologickejazubnej
ambulancie, potvrdenie o úhradách koncesionárskeho poplatku, potvrdenia o rezerváciách pobytov na
Slovensku.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím č. 3143/2021-BB-DvN zo dňa 6.4.2021 rozhodol
tak, že podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákona č.
461/2003 Z. z.“ alebo „zákona o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Základného nariadenia. Uvedené
rozhodnutie odôvodnil prvostupňový orgán tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica

zaradil žalobkyňu dňom 1.1.2021 do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne dňa 12.2.2021
si žalobkyňa uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli
údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie kompetentnejinštitúcie príslušného štátu Spojené kráľovstvo. V posledných štyroch rokoch pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, tj. v období od 1.1.2017 do 31.12.2020 nepreukázala žalobkyňa
žiadne doby poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. Na území Spojeného

kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v tom čase ešte územia iného členského štátu Európskej
únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od
1.1.2017 do 31.12.2020, t. j. 1 461 dní. Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných,
rodinných, osobných a iných väzieb žalobkyne na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na
území iného členského štátu Európskej únie dospel prvostupňový orgán k nasledovným záverom: Z

údajov uvedených v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia
zachovania centra záujmov a Zápisnice spisovanej „na diaľku" je zrejmé, že do Spojeného kráľovstva
žalobkyňa odišla v roku 2002, kde najprv pracovala ako au-pair. Posledné zamestnanie v Spojenom
kráľovstve trvalo od 10.4.2007 do 31.12.2020 a bolo ukončené z dôvodu nadbytočnosti. Bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nedosiahla dobu poistenia v
nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov. Na Slovensku nemá žiadnu pracovnú

históriu.BytvBanskejBystrici,kdemátrvalýpobytajejehovlastníčkou,prenajímalaanaďalejprenajíma
ajponávratenaSlovensko.PočasnávratovnaSlovenskosazdržiavalanaprechodnompobyteurodičov
v Liptovskej Lúžnej a v Bratislave na trvalom pobyte manžela a detí žalobkyne. V Spojenom kráľovstve
bývala spolu s manželom a deťmi. Synovia sú žiakmi Základnej školy v Bratislave, zdržiavali sa v
zahraničí a plnili si povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, mali na Slovensku

povolené vykonávať komisionálne skúšky, naposledy dňa 18.6.2020. Celková dĺžka pobytu spolu s
manželom a deťmi, registrácia v pobytovej schéme v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného
Írska, prioritná orientácia na britský pracovný trh sú silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré uviedla ako
väzby k Slovensku. S prihliadnutím na uvedené preto za štát bydliska žalobkyne na účely aplikácie čl.
6 l a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobkyne, teda

Veľkú Británii. Keďže žalobkyňa pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončila dobu
poistenia podľa tuzemských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom
štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, tak sa na ňu nevzťahuje č. 65
ods. 2 a 5 základného nariadenia a teda nie je možné použiť ani pravidlo sčítania dôb poistenia podľa
čl. 61 základného nariadenia.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie.

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodla tak, že podané
odvolanie v celom rozsahu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočka Banská Bystrica, ako prvostupňového orgánu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaná po zosumarizovaní skutkového stavu skonštatovala, že v období posledných štyroch rokov
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1.1. 2017 do 31.12. 2020 žalobkyňa
nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, avšak v posudzovanom období žalobkyňa pracovala na

území Spojeného kráľovstva, ako členského štátu Európskej únie, pričom príslušná britská inštitúcia
osvedčila žalobkyni vo formulári U1 obdobie poisteného zamestnania od 1.1.2017 do 31.12.2020. Ako
dôvod ukončenia zamestnania uviedli nadbytočnosť a dodali, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v
nezamestnanosti od úradu vydávajúceho predmetné potvrdenie nakoľko na základe vnútroštátnych
právnych predpisov takýto nárok neexistuje. Dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území

Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl.. 61 ods. 1 základného
nariadenia, je možné priznať len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území
Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. V konaní
o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobkyne, ako navrhovateľky
na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.

j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľkou v
Žiadosti o dávku v nezamestnanosti.

4. Centrum záujmov a bydlisko žalobkyne bolo určené podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia a pre ich určenie
bola posúdená dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, k čomu žalobkyňa vo

vyhlásení uviedla, že prvý odchod na územie Spojeného kráľovstva bol v roku 2006, avšak v zápisnici
uviedla ako prvý odchod do zahraničia rok 2002 /au-pair/. Následne počas komunikácie uviedla návrat
na Slovensko koniec októbra 2020, t. j. v zahraničí bola viac ako 14 rokov. Ďalej bola posudzovaná
celková situácia žalobkyne v kontexte povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania
každej pracovnej zmluvy. Podľa údajov z informačného systému žalovanej bola žalobkyňa naposledy
pred odchodom do zahraničia dobrovoľne sociálne poistená na území Slovenska od 26.mája 2006

do 15.-úna 2006. Na území Spojeného kráľovstva trval jej pracovný pomer na pozícií administratívnej
pracovníčky od 10. apríla 2007 do 31. decembra 2020. Bol uzatvorený na neurčitý čas a skončil zo
strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaná s prihliadnutím na dĺžku pracovného pomeru
v zahraničí vyhodnotila jej pracovnú situáciu ako jednoznačne stabilnú s prioritnou orientáciou na britský
pracovný trh. K posúdeniu jej rodinného stavu a väzieb žalobkyňa uviedla, že na území Spojeného

kráľovstva bola s manželom aj dvomi deťmi ( narodené v rokoch 2010 a 2013 na Slovensku). Starší syn
navštevoval základnú školu od 1. ročníka na Slovensku a mal povolenie robiť komisionálne skúšky a
mladší syn bol zapísaný do prvého ročníka základnej školy na Slovensku v šk. roku 2019/2020. Manžel
žalobkynesavrátilnaSlovenskovmáji2020zdôvodupandémie.Pričomodmája2020sadetižalobkyne
nepretržite nachádzajú na Slovensku o čom predložil výpisy z klasifikácie a poslednú komisionálnu
skúšku na Slovensku vykonali dňa 18. júna. 2020 a od 1. septembra 2020 obaja nastúpili na prezenčnú

formu vzdelávania v ich škole. Z uvedeného je zrejmé, že povinnú školskú dochádzku plnili do augusta
2020 na území Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa uviedla, že na Slovensko cestovala prevažne letecky
alebo vlastným autom. Dlhodobý pobyt žalobkyne v zahraničí spolu s manželom a deťmi svedčí
podľa žalovanej o jej stabilnej rodinnej situácii a prenesení jej silných väzieb na územie Spojeného
kráľovstva. K posúdeniu bytovej situácie a jej stabilite žalobkyňa uviedla, že v zahraničí nevlastní

žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, v Spojenom kráľovstve bývala v podnájme s viacerými osobami a
v Dodatku č. 1 uviedla viackrát zmenu ubytovania od izby nad reštauráciou cez spoločné bývanie v
bytoch a posledný rok len u známych. Na Slovensku je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na bývanie v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nehnuteľnosti, ktorú v minulosti aj v súčasnosti prenajíma,
v tuzemsku platila dane a poplatky, súvisiace s jej vlastníctvom nehnuteľnosti a jej prenájmom, riadne

podávala daňové priznanie na Slovensku. Počas jej návratov bývala u rodičov resp. s manželom a deťmi
v mieste ich trvalého pobytu, po návrate na Slovensko býva s manželom a deťmi, resp. u rodičov na
prechodnom pobyte. Vzhľadom na posledné zamestnanie žalobkyne v Spojenom kráľovstve, si daňové
povinnosti plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát
zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo. Žalovaná následne poukázala na Rozhodnutie Správnej komisie

prekoordináciusystémovsociálnehozabezpečeniač.U2,z12.júna2009,vsúladesktorýmbolicelková
dĺžka pobytu viac ako 14 rokov na území Spojeného kráľovstva, spoločný pobyt s manželom a deťmi,
stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva (pracovný pomer na neurčitý čas), primeraná
bytová situácia, odvodová a daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie
ako ostatné skutočnosti (napr. rodina, deklarovaná prítomnosť na území Slovenska, vykonávanie práce

formou home office, vlastníctvo nehnuteľností vrátane platenia súvisiacich daní, nákladov a poplatkov,
finančné produkty), ktoré navrhovateľka uviedla ako väzby k Slovensku. Žalovaná mala zo spisového
materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa žalobkyňa v
tomtočasedlhodobozdržiavala,bývala,trávilamimopracovnýčas,spoločnesmanželomadeťmi,platila
zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Uvedené preukazuje prenesenie a vytvorenie

centra záujmov
navrhovateľky počas posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. Žalobkyňa sa
slobodne rozhodla po dobu viac ako 14 rokov žiť (určitú dobu spoločne s manželom a deťmi) a pracovať
na území Spojeného kráľovstva. S prihliadnutím na vyššie uvedené nie je možné považovať bydlisko
žalobkynepočasjejposlednéhozamestnaniavčlenskomštáteEÚzazachovanénaúzemíSR.Možnosť'

uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je
len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala
nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila
poistnépreprípadnezamestnanosti.Cieľomnariadeniajepodporiťhľadanieprácevtomčlenskomštáte,
v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a

zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Žalobkyňa mala zákonnú
možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Nezamestnané osoby,
ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie ,
nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu
Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. V prípade priznania nároku

na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle ČI. 64 základného nariadenia možnosť'
požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej
únie, t. j. aj na územie Slovenskej republiky. Ak nezamestnaný nevyužije možnosť' uplatniť si nárok
na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanostiv inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či
je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na
dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu

teda nemôže žalovaná zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti,
ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na
dávku v nezamestnanosti. Otázka bydliska je v takýchto prípadoch zásadná a zabraňuje zneužívaniu
sociálneho systému v podobe výberu členského štátu EÚ, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na
dávku v nezamestnanosti. Neskúmanie miesta bydliska by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov

o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského
štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú
na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu. Žalobkyňa uviedla, že o
dávku v nezamestnanosti nepožiadala v krajine, v ktorej vykonávala poslednú zárobkovú činnosť, t. j.
v Spojenom kráľovstve, nakoľko v čase prijatia výpovede zo zamestnania v Spojenom kráľovstve sa z
dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie zdržiavala na Slovensku. K uvedenému žalovaná uviedla,

že žalobkyňa si mohla v situácii šírenia vírusovej pandémie COVID-19 uplatniť nárok na dávku na
území Spojeného kráľovstva napr. elektronicky, uvedené skutočnosti však nemôžu byť samé osebe
dôvodom pre úspešné domáhanie sa vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. K
námietke žalobkyne poukazujúcej na trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky žalovaná uviedla,
že pojem „bydlisko" je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba

trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase, pojem „trvalý
pobyt" nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko". Žalovaná zároveň prihliadla aj na prítomnosťou
rodičov žalobkyne na Slovensku, avšak s prihliadnutím na to, že žalobkyňa sa zdržiavala v zahraničí,
a preto ich prítomnosť na území Slovenska nepreukazuje jednoznačne zachovanie navrhovateľkiných
väzieb na tomto území. Zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu navrhovateľky v rozhodnom

období bývať v zahraničí a nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ju viedli k zmene tohto
rozhodnutia. Dlhodobé zotrvávanie v zahraničí (spolu s manželom a deťmi) za účelom vykonávania
zárobkovej činnosti, ktoré nebolo prechodného charakteru (keďže vykonávala zárobkovú činnosť s
pracovným pomerom na dobu neurčitú), nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt.
V súvislosti s námietkou častej prítomnosti na Slovensku z dôvodu vykonávania práce formou home

office žalovaná dňa 8. júna 2021, e-mailom oslovila zamestnávateľa žalobkyne, ktorý v odpovedi
zo dňa 10. júna 2021, uviedol, že navrhovateľka bola v roku 2020 v mesiacoch február, jún, júl a
od konca októbra do decembra na Slovensku. Ďalej uviedol, že v decembri 2020 predmetná firma
skončila, v Spojenom kráľovstve nemali žiadne pevné sídlo (boli virtuálna spoločnosť') a zamestnanci
počas posledných 3 rokov pracovali zväčša z domu, čo však v prípade žalobkyne nemusí nevyhnutne

znamenať zo Slovenska. V súvislosti s uvedeným žalovaná dodala, že jednoznačne nepreukázaná jej
opakovaná prítomnosť na Slovensku najmä v posledný rok 2020 nepreváži dlhodobú prítomnosť cca
14 rokov a stabilitu zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Absolvovanie komisionálnych skúšok
maloletými deťmi žalobkyne na Slovensku v porovnaní so skutočnosťou, že reálne takmer každodenne
(mimo víkendov, sviatkov a prázdnin) navštevovali školu v Spojenom kráľovstve, nepreukazuje bydlisko

navrhovateľky na Slovensku. Vlastníctvo finančných produktov na Slovensku považuje žalovaná za
irelevantné a vlastníctvo nehnuteľností žalobkyňou jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie
jej bydliska na Slovensku. S prihliadnutím na uvedené má žalovaná za to, že odvolanie nie je dôvodné
a nevznikol jej nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle platného právneho stavu.

Žalobné body

5. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia
žalovanej. Podľa žaloby je napadnuté rozhodnutie nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok

na dávku v nezamestnanosti na zistený skutkový stav.

6. Podľa žalovanej je dôvodom nepriznania dávky v nezamestnanosti, nesplnenie podmienok zo strany
žalobkyne. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobkyňa po strate práce sa mala registrovať
na príslušnom úrade v mieste výkonu zamestnania a teda bydliska. V dôsledku toho žalovaná

uzavrela, že žalobkyňa nemôže byť považovaná za poistenca Slovenskej republiky a nárok na dávku
v nezamestnanosti nemá v zmysle § 104 ods 1. Zákona č. 461/2003 a tiež podľa čl. 61 a tiež čl.65
Základného nariadenia. Žalobkyňa namietal že žalovaná na 6tej strane rozhodnutia uviedla, že
žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva,avšak v jej prípade to nebolo možné nakoľko pri strate práce, bola pre predmetnú žiadosť rezidentom
Slovenskej republiky a nespĺňala podmienky na zaradenie do evidencie nezamestnaných v Spojenom
kráľovstve.

7. Z dôvodu pobytu a teda žiadosti bola zaradená do evidencie nezamestnaných v Slovenskej republike,
príloha č.1. Následne žalobkyňa požiadala krajinu bývalého zamestnávateľa Spojené kráľovstvo o
zhodnotenie periód zamestnania pre posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte jej bydliska,
čo preukazuje Ul formulár priložený k tejto žalobe.

8. Žalobkyňa v Spojenom kráľovstve nemá adresu, v krajine vykonávala zárobkovú činnosť, no nič
nevlastnila,naopakkSlovenskejrepublikepreukázalapevnéväzby,vlastníctvoistabilnúbytovúsituáciu,
teda svoj domov a bydlisko. Od strany 4 napadnutého rozhodnutia zhodnocuje žalovaná centrum
záujmov žalobkyne pre posúdenie jej nároku. Ako už žalobkyňa preukázala na území Slovenskej
republiky trávila nielen voľný čas ale aj pracovala nakoľko jej to práca vo virtuálnej kancelárií

umožňovala. Žalobkyňa je zaregistrovaná pod vlastným DIČ číslo 1078031724 a každoročne podávala
a podáva daňové priznanie typu B na Daňovom úrade v Banskej Bystrici v Slovenskej republike, čo
doložila ako prílohu spolu s kópiami rezervácií ubytovania na trávenie voľného času v Slovenskej
republike. Potvrdila vlastníctva O2 čísla od roku 2013, osobný účet od roku 2004 ako i hypotekárny
účet. Žalobkyňa uzavrela sobáš v roku 2011 v Banskej Bystrici a taktiež aj jej nezaopatrené deti sa tu

narodili a sú tu pokrstené, sú občanmi Slovenskej republiky a taktiež majú len pasy Slovenskej republiky.
Žalobkyňa poukázala na prílohy žaloby prípadne samotnej žiadosti, ako kópie rodných listov, potvrdenie
o uskladnení pupočníkovej krvi, hodnotenie z polročnej a koncoročnej klasifikácie detí pre školský rok
2020/2021, kópie potvrdzujúce návštevy lekárov nezaopatrených detí v rokoch 2018 a 2019, registračný
formulár zo zubnej a kožnej ambulancie z roku 2020, doručenka volebných lístkov, ktoré preukazujú jej

vzťah a väzby k územiu Slovenskej republiky.

9. Žalobkyňa v žalobe tvrdila že postup žalovanej voči žalobkyni mal diskriminačný rozmer . Podľa
žalobkyne má ako matka s nezaopatrenými deťmi s vlastným bývaním a trvalými vzťahmi na Slovensku
v momentálnej komplikovanej ekonomickej a pandemickej situácii a po náhlej strate zamestnania nárok

na spravodlivé posúdenie jej žiadosti o dávku v nezamestnanosti, pokým si hľadá prácu na Slovensku,
kde má celú svoju rodinu, deti chodia do školy, pracuje jej manžel., kde má svoje vlastníctvo a všetky
záväzky. Žalovaná rozhodla o jej nároku v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z. a nariadením. V danom
prípade prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie,
žalobkyňa má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia

spolu s druhostupňovým rozhodnutím. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje správnemu súdu, aby
správnou žalobou napadnuté, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej
správy a vec sa vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa bola dlhodobo poistená pre prípad
nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, preto si o dávku v nezamestnanosti mala žiadať
na tomto území. Vzhľadom na nepriaznivú epidemiologickú situáciu si žalobkyňa mohla uplatniť nárok
na dávku v nezamestnanosti elektronicky. Bolo slobodnou voľbou žalobkyne pracovať a žiť na území

Spojeného kráľovstva viac ako 14 rokov a preto bolo v jej záujme počas tejto činnosti pamätať aj na
zabezpečenie po ukončení tejto činnosti. K tvrdeniam ohľadne častého výkonu práce formou home
office zo Slovenska žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné dôkazy, pričom až žalovaná dopytom
u bývalého zamestnávateľa zistila, že žalobkyňa bola v roku 2020 v mesiacoch február, jún, júl a od
konca októbra do decembra na Slovensku, pričom že zamestnanci pracovali v posledných troch rokoch

zväčšazdomu,čovšakpodľažalovanejneznamená,ženevyhnutnepracovalazoSlovenska.Vzhľadom
na to, že najbližší rodinní príslušníci žalobkyne sa do mája 2020 zdržiavali v Spojenom kráľovstve, je
dôvodný predpoklad, že aj žalobkyňa sa v predmetnom období zdržiavala prevažne na tom území.
Jednoznačne nepreukázaná prítomnosť žalobkyne v tuzemsku počas roka 2020 nepreváži dlhodobú
prítomnosť a stabilitu zázemia v Spojenom kráľovstve. Počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom

kráľovstve bola žalobkyňa vo veci platenia dane z príjmu subjektom britských právnych predpisov, a
preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje aj štát zamestnania. Sobáš, narodenie detí a ich
krst na Slovensku sú zväčša jednorazové udalosti krátkodobého charakteru, ktoré taktiež neprevažujú
dlhodobú prítomnosť žalobkyne s najbližšou rodinou v zahraničí. Taktiež absolvovanie komisionálnychskúšok deťmi žalobkyne na Slovensku v porovnaní s tým, že reálne takmer každodenne navštevovali
školu v Spojenom kráľovstve nepreukazuje bydlisko žalobkyne na Slovensku. V súvislosti s námietkou
žalobkyne poukazujúcou na diskriminačný rozmer samotného konania žalovaná uviedla, že postupovala

v súlade s § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a čl. 61 a 65 ods. 5 nariadenia. Na základe zistených
skutočností žalovaná má za to, že počas výkonu zamestnania v zahraničí si žalobkyňa nezachovala
bydlisko na Slovensku. Následne opätovne poukázala na to, že žalobkyňa si mala požiadať o dávku v
nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve. Žalovaná považuje zistenie skutočného stavu veci za presné
a úplné, bez pochybnosti boli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti- doba trvania poistenia v

nezamestnanosti žalobkyne na území Spojeného kráľovstva, charakter vykonávanej činnosti, jej rodinná
a bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely a preto s
prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaná navrhuje správnu žalobu zamietnuť.

Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal
bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci zistil, že žaloba
nebola dôvodná.

12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“); (1) V
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sa sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

17. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení platnom v rozhodnom období; z poistenia v
nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

18. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak

v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.19. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

20. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament

a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,
ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,
ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám
zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za
účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s
bydliskom na území členských štátov.

21. Podľa článku 1 písm. f/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej Základné nariadenie ); „cezhraničný pracovník“ znamená
každú osobu, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v
členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo

aspoň raz za týždeň.

22. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia; „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne
býva.

23. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia; „pobyt" znamená prechodné bydlisko.

24. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia; toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne
predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

25. Podľa čl. 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré

uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
(2) S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku

podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých
sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby
zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej
činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

26. Podľa čl. 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia; úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb

zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.
(5) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje

inštitúcia miesta bydliska.

27. Podľa čl. 11 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa
16.09.2009 (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch aleboviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)

dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)
povahyaosobitnýchvlastnostíkaždejvykonávanejčinnosti,predovšetkýmmiesta,kdesatakátočinnosť
zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu
a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja
ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa

považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
(2) Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku
1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä
dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

28. V súlade s čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa
slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi
predpismi.Výnimkuztohtopravidlapredstavujúprípadyuvedenévčlánku65ods.5písm.a)Základného

nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej činnosti ako zamestnanec na území
členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle článku 1 písm. j)
Základného nariadenia a článku 11 Vykonávacie nariadenia.

29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala prostredníctvom úradu

práce Sociálnu poisťovňu, pobočka Banská Bystrica dňa 12.2.2021 o dávku v nezamestnanosti.
V posudzovanom období (počas posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie), žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti na území SR, pretože
v tomto období pracovala vo Veľkej Británii, kde jej posledné obdobie poisteného zamestnania trvalo
od 10.4.2007 do 31.12.2020 u zamestnávateľa CONDUSIV TECHNOLOGIES EUROPE, Woking,

Veľká Británia, kde pracovala na pozícii administratívna pracovníčka „sales operations“, tam platila aj
odvody. Išlo o pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa z
dôvodu nadbytočnosti, respektíve ukončenia činnosti spoločnosti zamestnávateľa. Podľa vyplneného
formulára U1 britská vládna agentúra sociálneho zabezpečenia HM revenue & Customs (konkrétne
HM Revenue & Customs, PT Operation North East England, BX9 1AN Veľká Británia) dňa 12.1.2021

potvrdila, že žalobkyňa zamestnanie žalobkyne na jej území v období od 10.4.2007 do 31.12.2020,
obdobie poisteného zamestnania od 1.1.2017 do 31.12.2020, ako aj dôvod prepustenia za ktorý uviedla
nadbytočnosť žalobkyne ako zamestnanca. Z bodu 6.2 tohto formulára vyplýva, že žalobkyňa nemá
nárok na dávky v nezamestnanosti od tamojšieho úradu, ktorý vydal predmetný formulár. Správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie rozhodli, že

žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko podľa zistených skutočností obsiahnutých
v administratívnom spise dospeli k záveru, že žalobkyňa si nezachovala centrum záujmov, bydlisko na
území Slovenskej republiky a o dávku v nezamestnanosti mala požiadať v členskom štáte Európskej
únie, kde naposledy vykonávala zárobkovú činnosti, teda vo Veľkej Británii.

30. Vyššie citovaný čl. 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia obsahuje základné pravidlo, podľa ktorého
sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského
štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná
osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa v tomto prípade

takéto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov nezískala bolo nevyhnutné posúdiť, či
doby poistenia získané žalobkyňou vo Veľkej Británii môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a)
Základného nariadenia predstavujúce výnimku z vyššie uvedeného základného pravidla a podľa ktorého
by žalobkyňa následne poberala dávky v súlade s tuzemskými právnymi predpismi, ako keby sa na
ňu tieto predpisy vzťahovali počas posledného zamestnania, avšak pod podmienkou, či si na území

Slovenskej republiky zachovala bydlisko.

31. Pojem „bydlisko“ nie je možné stotožňovať s pojmom „trvalý pobyt“, ale je potrebné ho chápať v
širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kdetrávi čas v mimopracovnom čase. Taktiež ustanovenie č1. 1 písm. j) Základného nariadenia upravuje,
že „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. V súvislosti so zachovaním bydliska a centra záujmov
na Slovensku nepostačuje však len zachovanie si, respektíve prihlásenie sa k trvalému pobytu na

území Slovenska, nakoľko trvalý pobyt predstavuje do veľkej miery len administratívnu skutočnosť
neodzrkadľujúcu realitu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Sžsk/38/2017 zo
dňa 27.11.2018) Rozhodujúcimi kritériami na určenie centra záujmov sú dĺžka obdobia zdržiavania sa
na území daného štátu, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto
kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

32. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a uplatnila si nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., teda
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Nebolo sporné, že v zmysle žalobkyňou vyplneného
Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov v spojení so zápisnicou z jej
výsluchu vykonaným dňa 20.3.2021 a dodatku č. 1 zo dňa 25.3.2021 a dodatku č. 2 zo dňa 29.3.2021

sa žalobkyňa zdržiavala na území Veľkej Británie, a to od apríla 2007 do decembra 2020, s tým, že
mala jeden pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter),
ukončený zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť žalobkyne, respektíve z dôvodu ukončenia
činnosti zamestnávateľa. Z výsluchu žalobkyne tiež vyplynulo, že po skončení pracovného pomeru
nepožiadala vo Veľkej Británii o dávku v nezamestnanosti, nakoľko pre potreby Veľkej Británie mala

žalobkyňa stabilnú bytovú a sociálnu situáciu na Slovensku a taktiež sa v čase oznámenia prepustenia
nachádzala na Slovensko kde má bydlisko, rodinné a sociálne zázemie. Maloleté deti navštevovali školu
The Horse Village School vo Veľkej Británii, avšak na plnenie povinnej školskej dochádzky boli prijaté
aj na Základnú školu Bieloruská 1 Bratislava, kde im bol umožnený osobitný program plnenia školskej
dochádzky. Každoročne robili na základnej škole na Slovensku komisionálne skúšky zo slovenského

jazyka, ako predmetu, ktorý nebol vyučovaný v zahraničí a následne od septembra 2020 obaja plnia
prezenčnú povinnú školskú dochádzku na Slovensku. Žalobkyňa sa na Slovensko sa vracala viackrát
ročne, čo preukázala letenkami z obdobia rokov 2016 až 2020 pričom na Slovensku trávila aj čas
počas dovolenky, čo preukázala predložením rezervácií pobytov v tuzemsku. Žalobkyňa je vstíčkou byt
v Banskej Bystrici

33. Z vyššie uvedených zistených skutočností vyplýva, že žalovaná uvedené skutočnosti vo vzťahu k
posúdeniu centra záujmov a bydliska žalobkyne vyhodnotila správne. Žalobkyňa tvrdila, že si zachovala
silné väzby na Slovensko počas jej výkonu pracovnej činnosti vo Veľkej Británii. Tým ale nebolo
preukázané že si na Slovensku počas rozhodného obdobia zachovala aj bydlisko. V prípade, že sa

žiadateľ o dávky v nezamestnanosti počas rozhodného obdobia zdržiaval na rôznych miestach v
rôznych členských štátoch počas výkonu zamestnania v jednom členskom štáte, nemožno viac týchto
miest jeho pobytu vyhodnotiť ako jeho bydlisko, teda miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava. Inak
povedané ak sa posudzovaná osoba v rozhodnom období zdržiavala na viacerých miestach v dvoch
členských štátoch len jedno môže byť hlavné a teda len jedno môže byť bydliskom v zmysle citovaného

základného nariadenia.

34. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla , ktoré konkrétne skutočnosti zistila a akou
úvahou sa spravovala pri posudzovaní zachovania bydliska na území Slovenska počas zamestnania
žalobkyne v rozhodnom období vo Veľkej Británii Z týchto úvah je nepochybné, že žalovaná podrobne

a dôkladne vyhodnotila všetky zistené okolnosti a neobmedzila sa len na dĺžku a stabilitu žalobkyninho
zamestnania. Pri posudzovaní centra záujmov žalobkyne žalovaná zobrala do úvahy nielen okolnosti
uvedené v článku 11 Vykonávacieho nariadenia. Nakoľko sa jedná o demonštratívny výpočet, zobrala
do úvahy všetky zistené okolnosti, pričom tieto vyhodnotila v ich vzájomnej súvislosti a až na základe
celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami dospela

k svojim skutkovým záverom o tom že žalobkyňa mala počas rozhodného obdobia bydlisko a centrum
hlavných záujmov vo Veľkej Británii a teda si toto centrum na Slovensku nezachovala. Žalovaná
sa zaoberala aj tvrdeniami žalobkyne o zmenách, ktoré nastali v rodine žalobkyne, a to žalobkyňa
ukončenie zamestnania na konci roku 2020 deti prezenčné vzdelávanie od septembra 2020 na
Slovensku a manžel práca na Slovensku od mája 2020, ktoré vyhodnotila ako pohnútku pre zmenu

bydliska žalobkyne, ktorá je pre určenie hlavného bydliska v rozhodnom čase irelevantná.

35. Bolo predložené potvrdenie o tom, že žalobkyňa bola od 1.1.2017 do 31.12.2022 poisteným
zamestnancom vo Veľkej Británii. Základné nariadenie v článku 4 Hlavy I zakotvuje princíp rovnakéhozaobchádzania. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobkyňa tvrdí, že jej právo na dávky v nezamestnanosti
z titulu uvedeného poistenia nemalo patriť. Toto ale nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia.
žalovaná nezamietla žiadosť žalobkyne z dôvodu, že táto niečo nekonala, ale z dôvodu, že neboli

splnené podmienky, za ktorých jej požadovaná dávka patrí podľa zákona o sociálnom postení a
súčasne nejde ani o prípad kedy je možné dávky priznať na základe základného nariadenia, ktoré
koordinuje aj systémy poistenia v nezamestnanosti všetkých členských štátov. Koordinácia v oblasti
dávok v nezamestnanosti je obsiahnutá v článkoch 61 až 65 nariadenia, pričom článok 64 upravuje
postupy pre nezamestnané osoby, ktoré odídu do iného členského štátu a článok 65 postupy pre

nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný štát. Podľa článku 64
„úplne nezamestnaná osoba, ktorá spĺňa podmienky právnych predpisov príslušného členského štátu
na nárok na dávky a ktorá odíde do iného členského štátu, aby tam hľadala zamestnanie, si zachová
svoj nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti podľa týchto podmienok a v rámci týchto obmedzení:
a) pred odchodom sa nezamestnaná osoba musí zaevidovať ako osoba hľadajúca prácu a musí byť
k dispozícii pre služby zamestnanosti príslušného členského štátu najmenej 4 týždne po tom, čo sa

stala nezamestnaná. Príslušné služby alebo inštitúcie zamestnanosti však môžu povoliť jej odchod pred
uplynutím tejto doby;
b) nezamestnaná osoba sa musí zaevidovať ako osoba hľadajúcu prácu u služieb v zamestnanosti
členského štátu, do ktorého odišla, podrobiť sa tam systémovému kontrolnému postupu a dodržiavať
podmienky ustanovené právnymi predpismi tohto členského štátu. Táto podmienka sa považuje za

splnenúzadobupredzaevidovanímsa,aksadanáosobazaevidovalado7dníoddátumu,kedyprestala
byť k dispozícii službám zamestnanosti členského štátu z ktorého odišla. Vo výnimočných prípadoch
môžupríslušnéslužbyaleboinštitúcietútodobupredĺžiť.“Z uvedenéhozneniajezrejmé,žekoordinačné
nariadenie pamätalo aj na prípad, aký má žalobkyňa, keď sa rozhodla po tom, ako bol skončený jej
pracovnoprávny vzťah z dlhoročným zamestnávateľom vo Veľkej Británii už ďalej prácu hľadať v inom

členskom štáte a to na Slovensku.

36. Žalobkyňa sa dožadovala priznania dávky na základe článku 65 ods. 5 písm. a) zakladeného
nariadenia podľa ktorého úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako
zamestnanec mala bydlisko v členskom štáte inom ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v

tomto štáte poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu
vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska. Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala, že mala počas svoje poslednej
činnosti ako zamestnanec vo Veľkej Británii bydlisko na Slovensku. Toto sa jej ale v konaní preukázať
nepodarilo. Správny súd nie je súdom skutkovým. Pri prieskume zákonnosti z dôvodov nezákonnosti

uplatnených v žalobe a v sociálnych veciach aj z dôvodov, ktoré neboli uplatnené v žalobe (§ 134
SSP) zisťuje to, či si správny orgán zabezpečil dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie a či skutkový
stav, ktorý zisti, vychádza zo zhromaždených podkladov a či takto zistený skutkový stav postačuje
na vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného v
preskúmavanom administratívnom konaní. V zmysle základného nariadenia je bydliskom miesto kde

sa osoba zvyčajne zdržiava. Vykonávacie nariadenie k základnému nariadeniu stanovilo pravidlá pre
spôsob určenia bydliska a žalovaná posudzovala zachovanie bydliska žalobkyne na území Slovenskej
republiky v súlade s týmito pravidlami. Ide o kritériá, ktoré sú stanovené príkladmo, preto vyhodnotila
nielen tam uvedené kritériá ale aj všetky ostatné žalobkyňou uvádzané skutočnosti. Teda nemožno nič
vyčítať žalovanej, keď posúdila všetky dostupné informácie poskytnuté žalobkyňou a získané žalovanou

pre spôsob určenia bydliska žalobkyne. Hodnotenie zistených skutočností neobsahuje žiadne medzery,
boli vyhodnotené všetky zistené skutočnosti a žalobkyňou poskytnuté informácie, a to aj vo vzájomných
súvislostiach. Hodnotenie neobsahuje ani žiadnu chybu v logike uvažovania. Zistené skutkové závery
boli následne správne právne posúdené.

37. Z uvedeného vyplýva, že žalobné námietky nesprávneho právneho posúdenia a ani námietka
diskriminačného rozmeru postupu žalovanej neboli dôvodné, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na
náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola v
súdnom konaní úspešná, preto jej správny súd nepriznal náhradu trov konania.Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,

ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.