Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200451.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Marianny Hirkovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca) v právnej
veci žalobcu INSEMPRE s.r.o., Bardejovská 43A, Ľubotice, IČO: 47 563 028, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17.06.2021 č. XXXXXXXXX/XXXX,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. júna 2021 číslo XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutie

Daňového úradu Prešov zo dňa 22. februára 2021 číslo XXXXXXXXX/XXXX a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v ažalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňová kontrola u žalobcu na preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 začala dňa 03.12.2019 oznámením o daňovej
kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.11.2019.

2. Bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2019 daňový subjekt uplatnil nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o DPH, a to z faktúry č. XX/XX/XXXX

zo dňa 31.08.2019 vo výške X XXX,- C. (základ dane XX XXX,- C.) od dodávateľa CASSIUS, s.r.o.,
Gorkého 3, Bratislava. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiacoch
máj 2019 až august 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v
mesiaci október 2019 v mestách Slovenska, na základe Zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného
priestoru zo dňa 07.04.2019. Kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane predložil Zmluvu o reklame a
zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019 so spoločnosťou CASSIUS, s.r.o. s prílohou, CD
nosičom obsahujúcim fotografie reklamných plagátov a uverejnené inzercie v jednotlivých denníkoch a

týždenníkoch. Predmetom samotnej zmluvy je záväzok spoločnosti CASSIUS, s.r.o. (zabezpečovateľ)
zabezpečiť spoločnosti INSEMPRE s.r.o. (užívateľ) reklamu v zmysle zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame
(ďalej aj „zákon o reklame“) pri využití reklamného priestoru podľa čI. II zmluvy za účelom prezentácie
užívateľa, ako reklamného partnera podujatia „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY TOUR 2019“.Podľa čl. II zmluvy sa zabezpečovateľ zaväzuje zabezpečiť užívateľovi umiestnenie názvu, loga a
predmetu činnosti spoločnosti na plagátoch a letákoch vyrobených za účelom propagácie podujatia a
umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v inzercii vyrobenej za účelom propagácie

podujatia. Celková cena za vykonanie predmetu zmluvy podľa čl. III zmluvy je XXX XXX,- C. bez DPH,
pričom odplata má byť uhradená na základe vystavených faktúr v termíne splatnosti (faktúra č. XX/XX/
XXXX).

3. Za účelom preverenia dodania deklarovanej služby zaslal správca dane Daňovému úradu

Bratislava dožiadanie dňa 12.02.2020. Z odpovede doručenej dňa 19.06.2020 bolo zistené, že
bol vykonaný výsluch svedka K. J., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.06.2020
uviedol, že je konateľom a spoločníkom spoločnosti CASSIUS, s.r.o., za spoločnosť jedná sám,
spoločnosť spoluorganizuje kultúrne a spoločenské podujatia, muzikály a činohry, úlohou spoločnosti
je zabezpečovať reklamu pre reklamných partnerov v súlade so zákonom č. 147/2001 Z.z. S U.. D.
(konateľ žalobcu) sa pozná viac rokov, reklamný priestor je rozpísaný v prílohe k Zmluve o reklame a

zabezpečení reklamného priestoru. Samotná spoločnosť týmto priestorom nemusí disponovať, pretože
službou pre odberateľa sa rozumie zabezpečenie umiestnenia loga v tomto reklamnom priestore.
Predmetné kultúrne podujatie sa uskutočnilo v Piešťanoch, Martine, Žiline a Banskej Bystrici. Uviedol, že
spoločnosť CASSIUS, s.r.o. nemá materiálno-technické zabezpečenie na návrh, tlač a distribúciu a tieto
služby boli objednané subdodávateľsky a boli zabezpečené spoločnosťou Develop & Six Revital s.r.o.

Inzerciu zabezpečovala spoločnosť CASSIA DANCE s.r.o., ktorej je on konateľom. Letáky rozdávali v
miestach konania muzikálových predstavení, v Piešťanoch, Martine, Banskej Bystrici a v Žiline vrátane
okolia týchto miest, osobne na uliciach priamo osobám, ktoré sa nachádzali na verejnom priestranstve.
Rozdávanie letákov bolo ním kontrolované a zároveň fungovala nepriama kontrola v podobe zvyšovania
predaja vstupeniek cez spoločnosť TICKETPORTAL. Svedok zároveň predložil dokumentáciu miest

a termínov akcie „MUZIKÁL MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“ na CD nosiči. Svedok ďalej
uviedol, že faktúru č. XX/XX/XXXX vystavila spoločnosť CASSIUS, s.r.o., bola vedená v evidencii DPH
a zaúčtovaná, bola priznaná na dani z pridanej hodnoty za mesiac august 2019, vedená v kontrolnom
výkaze a uhradená prevodom v prospech účtu spoločnosti CASSIUS, s.r.o. dňa 18.10.2019 vo výške X
XXX,- C. a 29.10.2019 vo výške XX XXX,- C..

4. V priebehu konania boli zo strany daňového subjektu na výzvu správcu dane doložené ďalšie doklady,
CD s reklamnými plagátmi s obchodným menom spoločnosti INSEMPRE s.r.o. a ďalších spoločností,
záznamy z inzercií uverejnených v jednotlivých denníkoch a týždenníkoch podľa jednotlivých mesiacov.
Výzvou zo dňa 27.05.2020 bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich

oprávnenosť odpočítania dane, konkrétne, či prijaté plnenie bolo použité v súvislosti s uskutočnenými
zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu INSEMPRE s.r.o. v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z.,t.j.akokonkrétnetátoreklamaovplyvnilaekonomickúčinnosťspoločnostivnadväznostinadodávky
tovarov a služieb daňového subjektu. V odpovedi na výzvu daňový subjekt uviedol, že spoločnosť
INSEMPRE s.r.o. vynaložila náklady na reklamu v súvislosti s § 19 ods. 2 písm. k/ Zákona o dani z

príjmov, za účelom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania a zvýšenia príjmu daňovníka. Žalobca zaslal
prehľad, porovnanie tržieb dosiahnutých za rok 2018 a rok 2019 na mesačnej báze, pričom uviedol, že
k výraznému nárastu obratu došlo v mesiacoch bezprostredne po uskutočnení reklamy. Doložil tiež aj
zoznam novozískaných obchodných partnerov v roku 2019 s obratom, ktorý bol v roku 2019 vo vzťahu
k jednotlivým spoločnostiam realizovaný.

5. Správca dane následne preveroval tvrdenie K. J., že spoločnosť CASSIUS, s.r.o. objednala reklamné
služby u subdodávateľa Develop & Six Revital s.r.o., ktorý ďalej zabezpečoval tlač, grafiku a rozvoz
letákov. Dňa 07.07.2020 bol ako svedok predvolaný P., konateľ tohto subdodávateľa. Svedok sa na
výsluch nedostavil ani opakovane, výzvy správcu dane nerešpektoval, neskôr bol nekontaktný.

6. Listom správcu dane zo dňa 10.07.2020 bol daňový subjekt oboznámený so všetkými zisteniami z
priebehu daňovej kontroly, t.j. boli zosumarizované zistenia vyplývajúce z výsluchu svedka, K. J., ako
aj dôkazy získané od tohto svedka, účtovné doklady preukazujúce, že deklarovaný obchod prebehol
a k dodaniu služby došlo (faktúry, výkazy DPH, dôkazy o realizovanej reklame, letáky a fotografie).

Daňový subjekt bol zároveň vyzvaný, že má právo sa k všetkým zisteniam vyjadriť, prípadne doložiť
ďalšie dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia a oprávnenosť odpočtu DPH z deklarovaného obchodu.7.Listomzodňa25.09.2020boldaňovýsubjektoboznámenýsnovýmizisteniamivdaňovejkontrole,kde
mubolooznámené,žep.P.S.,konateľspoločnostiDevelop&SixRevitals.r.o.,ktorámalazabezpečovať
realizáciu a distribúciu reklamných letákov, je nekontaktný a nebolo možné ani opakovane vykonať jeho

výsluch. Bolo oznámené, že zo spisu Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov, z daňovej kontroly
u žalobcu týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za obdobie september 2019, bolo zistené, že inzercia
v tlačovinách (Nový čas, Nový čas víkend Bratislava a Západ, Žilinský večerník) bola uzatvorená s
odberateľomspoločnosťouCASSIADANCEs.r.o.,komubolatátoslužbafakturovaná.Správcadanetiež
oznámil, že z účelom preverovania novozískaných odberateľov daňového subjektu v priamej súvislosti

s realizovanou reklamou, že vykonal dožiadanie u dvoch subjektov, spoločnosti S.O.F., spol. s r.o.
a spoločnosti PORR s.r.o., ktoré majú sídlo v mestách, kde v rozhodnom čase prebehla predmetná
reklamná kampaň, pričom obe spoločnosti odpovedali, že sa o daňovom subjekte nedozvedeli z reklamy
na letákoch, ale z internetu, resp. na základe štandardného postupu na výber dodávateľa, porovnávaním
cien a ponúkaných tovarov. K týmto skutočnostiam bol daňový subjekt vyzvaný na vyjadrenie.

8. Vo vyjadrení zo dňa 19.10.2020 daňový subjekt uviedol, že v zmysle ustanovení Zákona o reklame
išlo v predmetnom obchode bezpochyby o reklamu a propagáciu, že z ich strany nešlo o objednávku
letákov či inzercie, ale o zabezpečenie reklamného priestoru, o uvedenie loga a obchodného mena ich
spoločnosti v súvislosti s propagáciou muzikálu „A. Čák Trenčiansky“, čo je rozdiel. Poprel, aby išlo o
sponzorstvo kultúrnej akcie, pričom aj z uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva, že išlo o reklamu, ktorá

mala slúžiť na získanie nových obchodných partnerov, a tiež na udržanie stálych zákazníkov, zvýšením
povedomia o obchodnej spoločnosti, pripomenutím u zákazníkov, čo tiež vedie k udržaniu a zvyšovaniu
príjmov obchodnej spoločnosti. Poukázal na to, aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
XSžf/XX/XXXX, že aj reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu nových zmlúv, môže byť považovaná
za zdaniteľný obchod použitý na dodávku nových tovarov a služieb, ak tieto reklamné služby spĺňajú

definíciu reklamy a sú primerané podnikateľskej činnosti platiteľa. Taktiež daňový subjekt poukázal na to,
že nemá preukaznú povinnosť a ani možnosť preukázať obchodné aktivity spoločnosti CASSIUS s.r.o.
a jej subdodávateľských kontaktov. Zotrval na tvrdení, že vo veci išlo o reklamu a doposiaľ predloženými
dokladmi vyčerpal dôkazné bremeno na podporu relevantných skutočností.

9. Dňa 28.10.2020 bol vypracovaný Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2019. Po sumarizácii všetkých zistení, dokladov, výsluchov správca dane vyhodnotil
všetky získané dôkazy a konštatoval, že v tomto prípade nešlo o reklamu, že poskytnuté služby
spočívali v umiestnení obchodného mena na letákoch vyhotovených primárne na propagáciu kultúrneho
podujatia, muzikálu Matúš Čák Trenčiansky, pričom v mesiaci august 2019 sa realizovala distribúcia,

roznos letákov s informáciami o konanom predstavení, kde na letáku boli zároveň malým písmom
uvedené obchodné mená ôsmych obchodných spoločností bez špecifikácie ich obchodnej činnosti, bez
prezentácie ich tovarov, bez zrejmého údaju, že ide o reklamu týchto subjektov. Účelom tejto reklamnej
kampane bolo bezpochyby zvýšenie predajnosti vstupeniek na kultúrne podujatie, t.j. zvýšenie príjmov
organizátorov kultúrneho podujatia. K. je konateľom spoločnosti CASSIUS s.r.o., tiež je konateľom

spoločnosti CASSIA DANCE s.r.o., ktorá je spoluorganizátorom predmetného predstavenia, pričom
je zároveň producentom muzikálu a prevádzkovateľom Divadla Cassia v Košiciach, kde bol muzikál
predstavený prvý krát. Toto predstavenie nebolo produktom ekonomickej činnosti daňového subjektu
a príjmy z predstavenia nijako neovplyvnili príjem daňového subjektu. Z charakteru tejto prezentácie
sa tak javí, že daňový subjekt bol prezentovaný ako jeden zo sponzorov akcie, bez akejkoľvek priamej

prezentácie svojej obchodnej činnosti. Letáky boli vyrobené a distribuované jednoznačne za účelom
propagácie kultúrneho podujatia a uvedenie mena daňového subjektu, spolu s množstvom ďalších
obchodných spoločností nenapĺňa obsah Zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru
uzavretejmedzidaňovýmsubjektomaCASSIUSs.r.o.dňa07.04.2019.Uvedenieloganaletáku,ktorého
cieľom je propagovanie muzikálu, čo nijako nesúvisí s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu,

nemá priamu vypovedaciu schopnosť k výrobkom alebo službám, ktoré tento subjekt poskytuje a nejde
tak o reklamné služby. Z predložených dokladov tak nemal správca dane za preukázané, že predmetná
reklama, letáky a tlačená inzercia naozaj prezentovala podnikateľskú činnosť daňového subjektu, jeho
výrobkyaleboslužby,apretonešlooposkytnutiereklamnýchslužieb,nazákladektorýchsimôžedaňový
subjekt uplatniť odpočet DPH.

10. Vo vyjadrení sa k protokolu zo dňa 30.11.2020 žalobca poukázal na to, že správca dane porušil §
3 ods. 1 Daňového poriadku, nerešpektoval ustanovenia Zákona o reklame definujúce pojem „reklama“
a účelovo predefinoval služby poskytnuté spoločnosťou CASSIUS s.r.o. na sponzorstvo. Trvá na to, žeuvedenie obchodného mena spoločnosti INSEMPRE s.r.o. na predmetných letákoch je jednoznačne
reklamou tejto spoločnosti a je irelevantné, že na týchto letákoch boli uvedené mená iných spoločností,
či skutočnosť, že bola reklama prezentovaná v súvislosti s propagáciou muzikálu. Spojenie mena

spoločnosti s kultúrny podujatím je všeobecne vnímané pozitívne a dochádza tak k zvyšovaniu dobrého
mena spoločnosti, čo je nepochybne tiež účelom reklamy. Nesúhlasí, že uvedenie obchodného mena
bez uvedenia konkrétnej podnikateľskej činnosti nemá vypovedaciu schopnosť k výrobkom a službám,
že na podujatiach kultúrneho charakteru nemožno nadväzovať obchodné vzťahy a teda aj propagovať
obchodnú činnosť daňového subjektu. Tieto závery správcu dane nemajú žiadnu oporu v zákone, sú

pre vec irelevantné a poukazujú na nesprávnu interpretáciu pojmov ako reklama, marketing. Poukázal
tiež na to, že správca dane na vec aplikoval závery prijaté v rozsudkoch ESD C-XX/XX a C-XXX/XX,
ktoré však riešenou problematikou vôbec nesúvisia v touto vecou. Trval na tom, že dodaná služba od
spoločnosti CASSIUS s.r.o. je reklamou v zmysle zákona č. 147/2001 Z.z. a že z ich strany boli splnené
všetky podmienky nároku na odpočet DPH podľa ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. z dodávateľskej
faktúry č. XX/XX/XXXX na sumu XX XXX,- C., s DPH vo výške X XXX,- C..

11. Dňa 15.02.2021 sa konalo prerokovanie pripomienok daňového subjektu k vydanému Protokolu,
pričom zo strany správcu dane bolo konštatované, že daňový subjekt neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by vyvrátili prijaté závery, na základe čoho správca dane rozhodnutím zo dňa 22.02.2021 č.
XXXXXXXXX/XXXX určil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel v sume X XXX,- C. na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume X . XXX,XX EUR a
vyrúbil daň vo výške X XXX,XX EUR.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, kde namietal, že správca dane
nepostupoval v priebehu konania v súlade so zásadami daňového konania, že z jeho strany došlo k

porušeniu § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Správca dane v rozpore s
predloženými dôkazmi definoval prezentáciu obchodného mena žalobcu ako sponzorstvo, s odkazom
na zákon č. 308/2000 Z.z., avšak bez priamej súvislosti s reálnou činnosťou, dodaním služby od
spoločnostiCASSIUSs.r.o.Správcadanebezdôvodnenerešpektovaldefinovaniereklamypodľazákona
č. 147/2001 Z.z. Daňový subjekt namietal tiež nesprávnu interpretáciu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

C-XXX/XX, ktorý na túto vec nemožno aplikovať, ani výklad Smernice Rady č. 2006/112/ES, ktorú tento
rozsudok vykladá, keďže tie sa vzťahujú na iné situácie, iné formy služieb otázne posudzované ako
reklamy.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

13. Rozhodnutím zo dňa 17.06.22021 č. XXXXXXXXX/XXXX žalovaný po odvolaní kontrolovaného
daňového subjektu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 22.02.2021 č. XXXXXXXXX/
XXXX, ktorým bol podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku žalobcovi, daňovému
subjektu, určený rozdiel v sume X XXX,- C., t.j. nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 v sume X XXX,XX EUR a bola vyrúbená daň X XXX,XX

EUR.

14. Žalovaný, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích dôvodov
konštatoval, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu INSEMPRE s.r.o. daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019, ktorá začala dňa 03.12.2019 oznámením

o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.11.2019. Na základe zisteného skutkového stavu, s
odkazom na § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o
DPH, § 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4, § 63 ods. 5 Daňového poriadku konštatoval, že počas daňovej
kontroly boli preverované skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne opodstatnenosť
uplatnenia odpočítania dane na základe zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa

07.04.2019 vo výške X XXX,- C. z faktúry č. XX/XX/XXXX zo dňa 31.08.2019 od dodávateľa, spoločnosti
CASSIUS, s.r.o. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiaci máj 2019
až august 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v mesiaci
október 2019 v mestách Slovenska. Na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia odpočtu dane z tejtoslužby predložil kontrolovaný daňový subjekt Zmluvu o reklame a zabezpečení reklamného priestoru
zo dňa 07.04.2019, prílohu k zmluve, CD obsahujúce fotografie reklamných plagátov a uverejnené
inzercie v jednotlivých denníkoch a týždenníkoch. Samotné dodanie služby spočívalo v umiestnení

obchodného mena spoločnosti INSEMPRE s.r.o. na reklamnom plagáte - letáku formátu A5 (v počte
75 000 ks) v rámci propagácie podujatia „MUZIKÁL MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Podľa
vyjadrenia K. J., konateľa dodávateľa služby, spoločnosť CASSIUS s.r.o. nedisponovala materiálno-
technickým zabezpečením na návrh, tlač a distribúciu a tieto služby boli objednané subdodávateľsky,
pričom výrobu (tlač, grafika) a rozvoz letákov zabezpečovala spoločnosť Develop & Six Revital s.r.o.,

samotnú inzerciu zabezpečovala spoločnosť CASSIA DANCE s.r.o. Správca dane zistil, že spoločnosť
Develop & Six Revital s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, na adrese sídla sa nenachádzala, sídlo
spoločnosti nebolo označené jej názvom, išlo len o virtuálne sídlo, pričom jej konateľ sa opakovane
nedostavil na ústne pojednávanie. Správca dane na základe vlastných zistený konštatoval, že daňovým
subjektom nebolo preukázané, že v preverovanom prípade išlo o poskytnutie reklamných služieb, keďže
z vyhodnotenia všetkých zistených skutočností vyplynulo, že išlo o sponzorstvo žalobcu, ktoré tiež plnilo

určité marketingové ciele, ale nešlo o reklamu, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Plagáty a letáky boli nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie „Muzikál MATÚŠ
ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Spoločnosť žalobcu mala na reklamných plagátoch umiestnené len
obchodné meno, t.j. bola propagovaná ako sponzor akcie bez toho, aby sa zároveň prezentovala jej
podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, resp. bez toho, aby táto aktivita

mohla byť chápaná ako reklamná služba. Na základe toho správca dane dospel k záveru, že daňový
subjekt uplatnil odpočítanie dane z deklarovaných služieb neoprávnene, pretože spoločnosť CASSIUS,
s.r.o. nedodala daňovému subjektu INSEMPRE s.r.o. reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že správca dane ignoroval a neodôvodnil absenciu postupu podľa
§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, pričom správca dane nemôže svojvoľne
dopĺňať povinnosti nad zákonný rámec a v zmysle tohto ustanovenia postačuje pre definovanie reklamy
uvedenie obchodného mena, žalovaný uviedol, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre (napr. rozsudok
vo veci C- 530/09 zo dňa 27.10.2011) opakovane definoval reklamné služby, za ktoré je pre účely DPH

možné považovať „činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie
verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj.“ V tomto prípade
bol na reklamných letákoch umiestnený len názov daňového subjektu a takúto aktivitu nemožno chápať
tak, že v sebe zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom
zvýšiť ich predaj, pretože uvedenie mena spoločnosti nemá vypovedaciu hodnotu o nijakom výrobku

alebo službe, ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Žalovaný sa stotožnil s prijatým záverom
správcu dane, že ide o sponzoring s cieľom propagácie spoločnosti a vylepšovania dobrého mena, s
odkazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri
správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Sponzorstvo slúži skôr na propagáciu firmy a jeho primárnym

cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby, ako to vyžaduje ekonomický
cieľ reklamnej služby - uplatniť produkty na trhu.

16. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z.z. je predmetom dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu

v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Keďže
poskytnutie sponzorského nie je dodaním tovaru alebo služby za protihodnotu, nie je predmetom dane
z pridanej hodnoty. Sponzorstvo možno chápať ako finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie
pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu na podujatie alebo činnosť, avšak nejde o plnenie, ktoré je
poskytované ako odplata za tovar alebo službu, resp. sponzorstvo nie je úhradou za zdaniteľný obchod,

ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty.

17. Vo vzťahu k námietke o nesprávnej interpretácii rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09
žalovaný uviedol, že zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských
štátov je jeden z najdôležitejších princípov komunitárneho práva. Prednosť práva EU sa dá na základe

judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatniť proti ktorejkoľvek norme vnútroštátneho práva bez ohľadu na
jej právnu silu vrátane ústavy a ústavných zákonov. Povinnosť zabezpečiť prednosť komunitárneho
práva sa vzťahuje na všetky štátne orgány. Predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka výkladu
čl. 52 písm. a/ a čl. 56 ods. I písm. b/ smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systémedane z pridanej hodnoty, resp. výklad ustanovení týkajúcich sa určenia miesta poskytovania služieb
nájmu stánkov na veľtrhoch a výstavách a určenie tohto miesta, ak sú tie isté služby poskytnuté
subdodávateľom. V súvislosti s vyriešením prejudiciálnej otázky sa v rozsudku pripomína, že Súdny dvor

EÚ už konštatoval (rozsudok Komisia/Francúzsko C-68/92), že na to, aby činnosť na podporu predaja
bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby, postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na
informovanieverejnostioexistenciialebookvalitáchvýrobkualeboslužbyscieľomzvýšeniaichpredaja.
Z tohto vyplýva, že ak akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom informovať
verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné ju chápať ako reklamnú

službu. Takúto charakteristiku reklamnej služby na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty je možné
uplatniť všeobecne, všade tam, kde je potrebné vyšpecifikovať, či posudzovaná služba je reklamnou
službou, teda aj v danom prípade.

18. Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu tak konštatoval, že tie posúdil ako neopodstatnené.
Zdôraznil, že správca dane v priebehu konania vykonal všetky úkony, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, daňový subjekt bol oboznámený s
výsledkami zisťovania, bol vyzvaný na predloženie vyjadrenia a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia.
Daňový subjekt mal zabezpečené právo na oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami a mal možnosť
predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane nevybočil zo základných zásad daňového
konania, vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení. Bola dodržaná

zásada zákonnosti, zásada objektívnej pravdy pri zisťovaní skutkového stavu veci, zásada súčinnosti
správcu dane s účastníkmi konania, boli vytvorené podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať
svoje práva, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď správny orgán hodnotil každý dôkaz
samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na
zabezpečenie pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu, prihliadajúc na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo.

19. Žalovaný tak konštatoval, že rozhodnutie správcu dane bolo náležite odôvodnené, bolo uvedené,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými návrhmi a

námietkami daňového subjektu, čím došlo k naplneniu dikcie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

20. Správnou žalobou zo dňa 19.08.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.02.2021 vrátane rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo

dňa 22.02.2021 č. XXXXXXXXX/XXXX, navrhol tieto rozhodnutia zrušiť.

21. Poukázal na to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
vo výške a vyrubil mu rozdiel dane v sume X XXX,XX C., a to na základe spochybnenia faktúry č.
XX/XX/XXXX (interné číslo XXXXXXX). dátum zdaniteľného plnenia 31.08.2019, celková fakturovaná

suma XX XXX,- C., z toho DPH X XXX,- C., vystavenou spoločnosťou CASSIUS, s.r.o. Bratislava ako
dodávateľom reklamného priestoru v mesiaci máj až august 2019 k podujatiu Matúš Čák Trenčiansky -
turné.Tútoslužburesp.jejdodaniežalobcapreukazovalpredloženímZmluvyoreklameaozabezpečení
reklamného priestoru zo dňa 07.04.2021. Na jej základe mala spoločnosť CASSIUS s.r.o. zabezpečiť
pre žalobcu reklamu v súlade so zákonom č. 147/2001 Z.z. za využitia reklamného priestoru za účelom

prezentácie žalobcu ako reklamného partnera predmetného podujatia. Reálne poskytnutie reklamy bolo
preukázané predložením letákov aj inzercie v časopisoch, na ktorých sa o.i. uvádzalo obchodné meno
a logo žalobcu ako reklamného partnera. Daňový úrad Prešov dospel k názoru, že predmetná reklama
vykazovala prvky sponzorstva a nie reklamy, a teda nešlo o reklamné služby, ale o sponzorstvo, na
základe čoho mal správca dane za to, že nešlo o poskytnutie služby a nie sú preto dané dôvody

na odpočet DPH u žalobcu ako platcu DPH. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
bolo založené na tvrdení, že išlo o reklamu, že správca dane nesprávne definoval sponzorstvo podľa
zákona č. 308/2000 Z.z. a nesprávnu aplikáciu zákona č. 147/2001 Z.z., ktorým sa správca dane pri
posudzovaní služby, reklamy poskytovanej spoločnosťou CASSIUS s.r.o. v prospech žalobcu, neriadil,vrátane relevantnej judikatúry. Taktiež žalobca namietal záver správcu dane, že sponzoring nezakladá
sponzorovi ani prijímateľovi sponzoringu vo vzťahu k DPH žiadne práva a povinnosti. Zdôraznil, že
počas celého daňového konania tvrdil, že u spoločnosti CASSIUS s.r.o. si objednal a následne aj

obdržal reklamu ako službu (objednal si zabezpečenie reklamného priestoru a ten aj dostal, keďže
jeho obchodné meno bolo uvedené na reklamnom priestore; na letákoch resp. v inzercii súvisiacej s
podujatím), pričom za túto službu reálne zaplatil. Nešlo o sponzorovanie podujatia. Žalobca zotrval na
vyjadreniach, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia zo strany jeho dodávateľa, spoločnosti CASSIUS
s.r.o.,voformereklamy,poskytnutiaresp.zabezpečeniazmluvnedohodnutéhoreklamnéhopriestorupre

žalobcu v rozhodujúcom období došlo, na strane žalobcu vzniklo právo na odpočítanie dane platiteľom,
žalobca splnil podmienky na odpočet DPH a preukázal aj uskutočnenie zdaniteľného plnenia dôkazmi,
ktoré mal k dispozícii, pričom daňový úrad hrubo porušil práva žalobcu tým, že riadne nezistil skutkový
stav, ten následne nesprávne právne posúdil, čoho výsledkom je nezákonné arbitrárne rozhodnutie,
opierajúce sa o neaplikovateľné normy.

22. Zdôraznil, že žalovaný nesprávne vníma komunitárne právo ako právo s prednosťou pred
slovenskými právnymi normami, nesprávne vykladá a aplikuje rozsudky Súdneho dvora EÚ, opomínajúc
právny poriadok Slovenskej republiky a aplikuje normy, ktoré sú mimo merita daňového konania
týkajúceho sa žalobcu. V daňovom konaní sa neriešilo ani nebolo sporné miesto zdaniteľného plnenia
a nebolo preto nutné vôbec aplikovať Smernicu Rady 2006/112/ES. Pokiaľ ide o pojem reklamy či

reklamnej činnosti, mala sa aplikovať slovenská právna úprava a nie výklad z rozsudku ESD s vecou
nesúvisiaceho. Navyše, ak smernica EÚ nie je transponovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky,
nemôže byt na jej podklade ukladaná žiadna povinnosť či sankcia. Smernica nie je sama osebe priamo
aplikovateľná, pričom ustanovenie smernice má priamy účinok, len ak sú súčasne splnené to, že
uplynula transpozičná lehota, ustanovenie nebolo transponované vôbec, alebo bolo transponované

neskoro, nesprávne alebo neúplne, ustanovenie obsahuje jasné a presné právo alebo povinnosť, t.j.
nevzbudzuje pochybnosti o obsahu a rozsahu práva fyzickej alebo právnickej osoby alebo o obsahu
povinnosti členského štátu a ak ide o nepodmienené ustanovenie t.j. jeho vykonanie alebo vyvolanie
právnych účinkov nevyžaduje prijatie ďalšieho aktu, či už vnútroštátneho, alebo komunitárneho, alebo
ak si jeho aplikácia vyžaduje dodatočný zásah štátneho orgánu, ale tento nemá žiadnu diskrečnú

právomoc pri jeho transpozícii, a ak priama aplikácia ustanovenia smernice nesmie mať za následok
uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. smernica nikdy nemôže mať horizontálny účinok,
ani obrátený vertikálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval
smernicusprávnealebonačas,nemôžudôsledkytohtoprotiprávnehokonaniaštátuznášaťfyzickéalebo
právnické osoby, a na základe neprebratej smernice nemôže byť uložená žiadna povinnosť. Naopak,

fyzické a právnické osoby sa môžu domáhať všetkých práv, ktoré im z neprebratej smernice vyplývajú.
Štát taktiež nemôže sankcionovať fyzickú alebo právnickú osobu za to, že koná v súlade so smernicou,
ktorú členský štát netransponoval v predpísanej lehote. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy
len v sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Žalobca je
súkromnou právnickou osobou. V prípade oneskoreného, ale nesprávneho prebratia smernice členským

štátom nemôže mať smernica voči nemu priamy účinok a ani prípadné konanie žalobcu v rozpore
so smernicou, ktorá nie je včas či správne prebratá, nemôže mať negatívny následok vo vzťahu k
žalobcovi. Správne orgány tiež aplikovali na daný prípad rozsudky ESD (C-XXX/XX, resp. C-XX/XX) aj
keď na to nebol dôvod, tieto rozsudky sa na daný prípad nevzťahujú, nevznikla ani potreba interpretácie
vnútroštátnej normy cez predmetné rozsudky ESD. Súdny dvor EÚ v rozsudku C - XXX/XX nedefinuje

reklamu ani reklamnú službu, tá je upravená v slovenskom právnom poriadku v zákone č. 147/2001 Z.z.
Predmetný rozsudok poskytuje len výkladové pravidlo vo vzťahu k Smernici Rady č. 2006/112/ES vo
vzťahu k miestu zdaniteľného plnenia, venuje sa pojmu „činnosť na podporu predaja“ a kedy je takáto
činnosť reklamnou službou. Reklamou však môže byť aj iná služba, ak spĺňa zákonnú charakteristiku v
zmysle zákona č. 147/2001 Z.z. V zmysle § 2 tohto zákona je zrejmé, že prezentácia obchodného mena

žalobcu a jeho loga je podľa nášho právneho poriadku reklamou, čo je zrejmé aj zo zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a spol. CASSIUS s.r.o., zo znenia letákov či inzercie, kde bolo uvedené obchodné meno
resp. logo žalobcu a išlo o prezentáciu žalobcu s cieľom jeho uplatnenia na trhu. Reálny dopad reklamy
na uplatnenie produktov žalobu na trhu je irelevantný, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. XSfž XX/XXXX, ak došlo k objednávke a následnému reálnemu dodaniu služby.

23. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že uvedenie obchodného mena žalobcu nemožno chápať
ako šírenie správy za účelom informovania verejnosti o produktoch, ich kvalite s cieľom zvýšiť predaj,
keďže uvedenie obchodného mena nemá výpovednú hodnotu o výrobku alebo službe, ani o oblastipodnikania. Ide o nesprávne posúdenie služby, skutkovo aj právne, keďže samotné uvedenie loga a
obchodného mena predstavuje zrejmú prezentáciu žalobcu voči širokej verejnosti s cieľom uplatnenia
na trhu a spĺňa podmienky reklamy podľa § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z.z. Úvahy správcu dane o

sponzoringu sú tak nesprávne a neopodstatnené. Zmluvné strany sa jasne zmluvne dohodli, že žalobca
zaplatí spoločnosti CASSIUS s.r.o. odplatu za službu - zabezpečenie reklamného priestoru a neexistuje
žiadna dohoda o poskytnutí sponzorského, čo ani nebolo cieľom a účelom vzťahu medzi žalobcom a
spoločnosťou CASSIUS s.r.o. a ich vzťah nespadá pod definíciu sponzorovania podľa § 38 zákona č.
308/2000 Z.z.

24. Žalobca mal za to, že v súlade s § 24 a nasl. Daňového poriadku preukázal vznik nároku na
odpočet DPH vrátane preukázania, že služba bola reálne poskytnutá. Žalobca preukázal splnenie
podmienok v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH predložením riadne vystavených a zaevidovaných
účtovných dokladov, faktúr v súlade s § 70 a § 71 Zákona o DPH od dodávateľa, pričom k riadnej
evidencii faktúr došlo aj na strane žalobcu aj na strane dodávateľa, spoločnosti CASSIUS s.r.o., t.j.

boli splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH a boli riadne preukázané žalobcom. Žalobca
preukázal úhradu DPH dodávateľovi, CASSIUS s.r.o. Vznik daňovej povinnosti, t.j. reálne uskutočnenie
fakturovaného plnenia žalobca preukázal písomnou zmluvou, zabezpečeným reklamným priestorom,
pričom poskytnutie služby nebolo žalovaným spochybnené, keďže bol spochybnený iba charakter tejto
služby ako reklamnej služby a bol nesprávne posúdený ako sponzorstvo. Reálne poskytnutie reklamnej

služby potvrdil žalobca a tiež dodávateľ, ktorý bol v priebehu konania plne súčinný so správcom dane.

25. Žalobca namietal porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku správcom dane, keďže žalovaný účelovo
ignoroval predlžené dôkazy a iné skutočnosti v prospech žalobcu a vydané rozhodnutie je tak arbitrárne,
nepreskúmateľné a nezákonné (obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX).

Žalobca trval na tom, že vo veci uniesol dôkazné bremeno, správcovi dane predložil všetky dôkazy,
ktorými disponoval alebo mohol disponovať. Okrem povinných účtovných a obchodných dokumentov
predložildokumentypreukazujúceplnenieadodávkyuvedenýchslužieb.Keďžežalobcanemalzostrany
správcu dane konkretizované pochybnosti v priebehu konania a jasné požiadavky na predloženie iných
dôkazov, v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku svoje dôkazné bremeno uniesol (obdobne napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX).

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trval na tom, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a arbitrárne pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom skutkový stav, ktorý vzal správy orgán za základ

napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, pričom
zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, najmä § 3
Daňového poriadku, čo malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 29.11.2021, vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol,
že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, uviedol,
z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj
námietkami žalobcu. Konaním správcu dane nedošlo k vybočeniu zo zásad daňového konania a nedošlo
k porušeniu práv žalobcu, pričom rozhodnutie vo veci bolo náležite odôvodnené.

28. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške X XXX,-
C. z faktúry č. XX/XX/XXXX zo dňa 31.08.2019 od spoločnosti CASSIUS, s.r.o., keďže táto spoločnosť
nedodala žalobcovi reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z.. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiacoch máj

2019 až august 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v mesiaci
október 2019 v mestách Slovenska, a to na základe zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného
priestoru zo dňa 07.04.2019. Dodanie služby v kontrolovanom zdaňovacom období spočívalo vumiestnení mena spoločnosti INSEMPRE s.r.o. na reklamnom plagáte - letáku formátu A5 (v počte 75
000 ks) v rámci propagácie podujatia „MUZIKÁL MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“.

29. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a so zisteným skutkovým stavom, kde na základe
zistenýchskutočností,berúcdoúvahyjudikatúruSúdnehodvoraEÚakoajprávnenázoryvnútroštátnych
súdov SR, bol prijatý záver, že išlo o sponzorstvo uskutočnené spoločnosťou INSEMPRE s.r.o., ktoré
taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Plagáty a letáky boli nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie

„Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Spoločnosť INSEMPRE s.r.o. mala na reklamných
plagátoch umiestnené len svoje obchodné meno, čo znamená, že bola propagovaná ako sponzor akcie
bez toho, aby sa zároveň prezentovala jej podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich
predaj, resp. bez toho, aby táto aktivita mohla byť chápaná ako reklamná služba.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

30. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134

ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 1 písm.
a) SSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.09.2022. Súd z dôvodu
zákonnej prekážky na strane členky senátu JUDr. Kataríny Morozovej - Nemcovej vo veci rozhodoval v
zložení senátu ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

31. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, žalovaný svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s prerokovaním veci v jeho neprítomnosti.

32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobnom návrhu aj na žalobných bodoch v
celom rozsahu.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

36. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

37. Podstatou správnej žaloby bolo tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane a následne aj žalovaný
nesprávne právne posúdili dodanie služby - poskytnutie reklamného priestoru v mesiaci máj až august
2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKÝ - TURNÉ“ na základe Zmluvy o reklame a

zabezpečeníreklamnéhopriestoruzodňa07.04.2019.Predmetnáslužbabolafakturovanádodávateľom
CASSIUS, s.r.o. žalobcovi faktúrou č. XX/XX/XXXX zo dňa 31.08.2019, z ktorej si žalobca uplatnil
odpočítanie dane vo výške X XXX eur. S. dane skonštatoval, že v preverovanom prípade nebolo
preukázané, že išlo skutočne o poskytnutie reklamných služieb, ale podľa jeho názoru išlo o sponzorstvo
uskutočnené žalobcom, preto neboli splnené podmienky vzniku nároku na odpočítanie dane u žalobcu.

Keďženareklamnýchplagátoch,ktoréboliprimárnenositeľmireklamynapredajvstupenieknapodujatie
„Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKÝ - TURNÉ“ bolo umiestnené iba obchodné meno žalobcu, žalobca
bol propagovaný iba ako sponzor akcie bez toho, aby sa prezentovala jeho podnikateľská činnosť,produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, nešlo teda o dodanie služby, pri ktorej by vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.

38. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

39. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40.Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovprávoodpočítaťdaňztovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71.

43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju

bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z, o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

46. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na

právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

47. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

48. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

49. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie obsahuje
odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

51.Podľa§2ods.1písm.a)zákonaoreklamereklamajepredvedenie,prezentáciaaleboinéoznámenie
v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou1b) s cieľom
uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1c)

52. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame je produktom tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné
meno,2) ochranná známka,3) označenie pôvodu výrobkov4) a iné práva a záväzky súvisiace s

podnikaním.

53. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z. z. o telekomunikáciách účinného do 31.07.2022 sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie
určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej

mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku,
dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.
Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento
program vyrobila.

54. Podľa § 92 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“) (1) sponzorovanie je plnenie
určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby, audiovizuálnej mediálnej
služby na požiadanie, platformy na zdieľanie videí alebo videa vytvoreného užívateľom s cieľom

propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity osoby,
ktorá také plnenie poskytla. (2) Sponzorovanie nie je plnenie podľa odseku 1 poskytnuté osobou, ktorá
je vysielateľom, poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytovateľom
platformy na zdieľanie videí a ktorá daný program vyrobila alebo dané video vytvorila.(3) Sponzorovanie
nie je ani plnenie osôb zúčastnených na hromadnom financovaní podľa § 103.

55. Žalovaný ako aj správca dane svoj záver o tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky
pre vznik nároku na odpočítanie dane u žalobcu odôvodnili konštatovaním, že podľa vykonaného
dokazovania spoločnosť CASSIUS s.r.o. nedodala žalobcovi reklamnú službu, pri ktorej by vznikla
daňová povinnosť, keďže nebolo preukázané, že poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť

spoločnosti v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda išlo o sponzoring
a nie o reklamu.

56. Správny súd v prvom rade odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 31.01.2022. Pre účely dane z pridanej hodnoty vyhodnotil v predmetnom

rozhodnutí Najvyšší správny súd SR odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre
daňový subjekt, ako reklamného partnera podujatia a prezentáciu jeho loga a predmetu jeho činnosti
na propagačných materiáloch a na samotných podujatiach, na účely zákona o dani z pridanej hodnoty
ako ekonomickú činnosť (podnikanie), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Najvyšší správny súd uviedol,
že bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo

ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri
ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou
osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Najvyšší správny súd ďalej poukázal na to, že
zákon o dani z pridanej hodnoty na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu
nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou a že podľa zákona o

reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace
s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu,
pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods.1 písm. a) a b) Zákona o
reklame). Poukázal aj na to, že pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením vyskytolaj vo veci prejednávanej Najvyšším správnym súdom, definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii v znení účinnom do 31.07.2022 [od 01.08.2022 nahradený zákonom o mediálnych službách
s totožnou definíciou sponzorovania v § 92 ods. 1, pozn.], ako plnenie určené na priame alebo nepriame

financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s
cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity
právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Najvyšší správny súd uviedol, že je
zrejmé,žesponzoringjetaktiežspojenýsmediálnouprezentáciousponzoranapĺňajúcouznakyreklamy,
hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom

reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Najvyšší
správny súd ďalej uviedol, že služba, ktorá bola poskytovaná v ním prejednávanej veci - poskytnutie
reklamného priestoru za účelom prezentácie daňového subjektu ako reklamného partnera podujatia
- koncertu, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a
hlavného predmetu činnosti, pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť
vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol

zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.

57. Pokiaľ žalovaný poukázal na definíciu sponzorstva v zákone o vysielaní a retransmisii správny
súd konštatuje, že rozdielne definovanie sponzoringu a reklamy v uvedenom zákone, ako aj v
aktuálne platnom a účinnom zákone o mediálnych službách má svoj význam vo vzťahu k ďalším

právam a povinnostiam vysielateľa, ktoré sú odlišne upravené pri vysielaní reklamného oznamu a
pri vysielaní sponzorského odkazu (napr. § 91 zákona o mediálnych službách). Pri iných druhoch
propagácie produktov a služieb resp. ich výrobcov a poskytovateľov spadajúcich pod právnu reguláciu
zákona o reklame však takéto rozlíšenie nemá konkrétne zákonom upravené dopady na práva
a povinnosti poskytovateľa reklamného priestoru alebo zadávateľa reklamy. Správny súd preto

poukázanie žalovaného na definíciu uvedenú v § 38 ods. 1 v tom čase účinného zákona o vysielaní
a retransmisii nepovažoval za argument významný pre právne posúdenie dodanej služby ako reklamy
alebo sponzorstva.

58. K záverom žalovaného, podľa ktorých v danej právnej veci nešlo o dodanie reklamnej služby ale o

sponzorstvo teda správny súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ani žalovaného
nezistil dôvod, pre ktorý by - aj s prihliadnutím na doposiaľ uvedené skutočnosti - nebolo možné posúdiť
služby dodané žalobcovi ako reklamu podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o reklame. Z
dokazovaniažiadnymspôsobomnevyplynulo,žebyúmyslomacieľomžalobcuboloprimárnefinancovať
kultúrny program a iba sekundárne tým budovať dobrú povesť obchodnej spoločnosti. Navyše, samotný

zákon o reklame, podľa ktorého bola zmluva o reklame uzatvorená, vníma aj sponzoring ako jednu z
foriem reklamy (napr. § § 2 ods. 1 písm. e), § 6 ods. 1 písm. d), § 8 ods. 2 písm. f) a g) zákona o reklame).

59. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ C-XXX/
XX zo dňa 27.10.2011 alebo rozsudok C XX/XX zo 17.11.1993, ktoré podľa jeho názoru nie sú na daný

prípad aplikovateľné, sú navyše žalovaným nesprávne interpretované a spochybnil tiež relevantnosť
záveru žalovaného o absolútnej prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom v intenciách danej veci.

60. K otázke prednosti práva EU existuje bohatá judikatúra (sumarizovaná napr. v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. XXSžfk/X/XXXX zo dňa 24.11.2020, body 33-35), na ktorú správny súd touto cestou

odkazuje. Zároveň však vo vzťahu k uvedenej žalobnej námietke správny súd dodáva, že medzi
obsahom textu citovaného § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame a závermi uvedenými v rozsudkoch
Súdneho dvora EÚ C-XXX/XX zo dňa 27.10.2011 alebo C XX/XX zo 17.11.1993, na ktoré odkázal
žalobca, nevidí zásadný rozpor, ktorý by mal mať priamy dopad na posúdenie vzťahu žalobcu s jeho
dodávateľom na účely priznania práva na odpočet DPH.

61. To, že citovaná judikatúra ESD pri definícii reklamy používa pojem „výrobky a služby“ podľa
správneho súdu neznamená, že by bol v rozpore s uvedenou judikatúrou text zákona o reklame, ktorý
používa pojem „produkt“, za ktorý považuje aj obchodné meno resp. aj logo spoločnosti. Osobitne pokiaľ
ani smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

ktorej text je prostredníctvom uvedených rozhodnutí žalovaným interpretovaný, neobsahuje odlišnú
definíciu pojmu produkt, než ju obsahuje zákon o reklame. Rovnako tak pojem produktu nedefinujú
odlišne od zákona o reklame ani samotné citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Samotný rozdiel
v pojmovom označení „výrobok“ a „produkt“ je len možným dôsledkom prekladu textu citovanýchrozhodnutí do slovenského jazyka (v pôvodnom anglickom texte je použitý pojem „product“), v ktorom
sú pojmy výrobok a produkt v zmysle pravidiel slovenského jazyka vnímané ako synonymá.

62. Správny súd teda s ohľadom na uvedené nevidel dôvod pre uprednostnenie pojmovej charakteristiky
reklamy uvedenej v žalovaným odkazovaných rozsudkoch Súdneho dvora EÚ C-XXX/XX alebo C-
XX/XX pred právnou úpravou uvedenou v zákone o reklame. Uvedené charakteristiky reklamy si
podľa názoru správneho súdu nijak neodporujú a s prihliadnutím aj na už citovaný názor Najvyššieho
správneho súdu nevylučujú, aby bolo ako reklama vnímané aj uvedenie loga a obchodného mena

spoločnosti bez propagácie ďalších produktov, pokiaľ toto, aj v zmysle uvedenej judikatúry, postačuje na
odovzdanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii obchodného mena spoločnosti.

63. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie aj konštatovaním, že v daňovom konaní nebolo
preukázané, že poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti žalobcu v nadväznosti
na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu SR, konkrétne na žalobcom citovaný právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. XSžf/
XX/XXXX zo dňa 06.03.2018, podľa ktorého „viazanie práva na odpočítanie dane z faktúr za reklamu
na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými
kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením
variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Tento spôsob

nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu,
že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by sa stala ďalším kritériom odpočítania
dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen
zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH, podľa ktorej má
byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak

tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. 32. Podľa
názoruNajvyššiehosúduireklama,ktorápriamoneviedlakuzavretiunovýchzmlúv(snovýmiklientami),
môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté
reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta
a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných okolností, primerané podnikateľskej činnosti

platiteľa.“

64. Taktiež je možné poukázať aj na novšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne
na rozhodnutie C-XXX/XX zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft. citované aj v rozsudku Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 31.01.2022, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že

„zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto
poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a
bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou
hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou

hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu
tejto zdaniteľnej osoby.“

65. Súdny dvor EÚ tiež uviedol, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť
výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku,

totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na
ichúčelyavýsledky,podpodmienkou,žeuvedenéčinnostivzásadepodliehajúDPH.Okremtoho,akraz
vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť
napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba
nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z

dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12.11. 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913,
body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra).“

66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
27.05.2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich oprávnenosť odpočítania dane,

konkrétne doložiť a preukázať, či prijaté plnenie bolo použité v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými
obchodmi žalobcu v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a ako reklama ovplyvnila ekonomickú
činnosť spoločnosti v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb žalobcu.67. Z obsahu rozhodnutia žalovaného je možné ustáliť, že uvedené skutočnosti správca dane zisťoval
za účelom preverenia, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými
obchodmi žalobcu.

68. Z citovanej judikatúry vyplýva, že dokazovanie miery bezprostredného ovplyvnenia ekonomickej
činnosti žalobcu poskytnutou službou je možné označiť za nadbytočné, avšak s ohľadom na to, že bolo
správcom dane toto dokazovanie vykonané a jeho závery sa premietli aj do záverov správcu dane a
následne aj žalovaného, správny súd v reakcii na žalobné námietky týkajúce sa porušenia § 3 ods. 3

zákona o správe daní ignorovaním dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu a namietaný žalobný dôvod
podľa § 191 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP považoval za potrebné zaoberať sa aj otázkou zákonnosti
vykonaného dokazovania v uvedenom smere.

69. Žalobca v podaní zo dňa 14.06.2020 uviedol, že náklady na reklamu boli vynaložené v súvislosti
s § 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. za účelom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania a

zvýšenia príjmu žalobcu. Toto svoje tvrdenie žalobca doložil okrem iného aj zoznamom novozískaných
obchodných partnerov v roku 2019 s obratom, ktorý bol v roku 2019 vo vzťahu k jednotlivým
spoločnostiam realizovaný.

70. Správca dane dožiadaním v zmysle § 21 daňového poriadku požiadal o vykonanie výsluchov

svedkov - dvoch konateľov zo zoznamu novozískaných obchodných partnerov, a to dožiadaním č.
XXXXXXXXX/XXXX . zo dňa 18.08.2020 svedka A. Z., konateľa obchodnej spoločnosti S.O.F., spol. s
r.o. Žilina a U.. Z. Y., konateľa spoločnosti PORR s.r.o., Bratislava.

71. V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX

zo dňa 21.09.2020 spísanej so svedkom Z. a zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 24.09.2020 spísanej so svedkom Zuzulom) správca dane uviedol, že uvedené osoby žalobcu
poznajú z internetu a nepoznajú konateľa ani zamestnancov (S.O.F., spol. s r.o. Žilina), o spoločnosti
žalobcu sa dozvedeli na základe štandardného postupu na výber dodávateľa (PORR s.r.o.) a zhodne
uviedli, že to nebolo v súvislosti s nejakou reklamou, podujatím alebo letákom, ani na základe reklamy

resp. reklamných letákov v súvislosti s propagáciou akcie „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY -
TURNÉ“.

72. Správca dane ani žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca vo
svojom podaní zo dňa 14.06.2020 uviedol spolu 48 nových obchodných partnerov z roku 2019, s ktorými

boli zrealizované obchody vo výške XXX XXX,XX eur, čo predstavuje XX,X % podiel na celkovom čistom
obrate spoločnosti za rok 2019.

73. Správca dane tvrdenie žalobcu o tom, že na uvedený nárast tržieb ako aj na vznik nových
obchodných kontraktov mala pozitívny vplyv aj reklamná kampaň v súvislosti s podujatím „Muzikál

MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“ preveril realizáciou výsluchov konateľov dvoch z označených
nových obchodných partnerov S.O.F., spol. s r.o., Žilina a PORR s.r.o., Bratislava.

74. Správca dane výber práve uvedených dvoch spoločností žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom
významné z hľadiska spôsobilosti týchto dôkazov vyvrátiť tvrdenie žalobcu o prínosoch reklamy pre

jeho hospodársku činnosť je to, že jeden z uvedených dvoch zvolených subjektov - spoločnosť PORR
s.r.o., Bratislava nemá sídlo v žiadnom z miest, v ktorých reklamná kampaň prostredníctvom letákov v
mesiacoch máj až august 2019 prebiehala (Piešťany, Banská Bystrica, Žilina, Martin), ako to vyplynulo
zo zápisnice Z ústneho pojednávania a výsluchu svedka J. zo dňa 11.06.2020. Rovnako tam nemal
bydlisko ani cestou dožiadania vypočutý konateľ tejto spoločnosti.

75. Z obsahu zápisníc z ústneho pojednávania navyše nevyplývajú podľa správneho súdu také
jednoznačné závery, aké prezentuje správca dane vo svojom hodnotení vykonaných dôkazov. Konateľ
obchodnej spoločnosti PORR s.r.o. U.. Z. Y. na ústnom pojednávaní ako svedok dňa 24.09.2020 na
otázku č. 4 odkiaľ sa dozvedel o spoločnosti INSEMPRE s.r.o. a o tom, v akej činnosti podniká uviedol,

že sa k tomu nevie vyjadriť, keďže objednávku vybavoval zamestnanec U.. X. S.. V nadväznosti na túto
odpoveď už je možné jeho negatívnu odpoveď na otázku č. 6, či sa o spoločnosti dozvedel z letákov a
reklamy v súvislosti s propagáciou muzikálu považovať za irelevantnú, keďže celú objednávku, a teda
aj výber spoločnosti realizovala iná osoba.76. S ohľadom na uvedené je možné záver správcu dane a žalovaného, podľa ktorého nebolo
preukázané, že poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti v nadväznosti na dodávky

tovarov a služieb daňového subjektu, považovať za nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní.

77. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť z dôvodov podľa
§ 191 ods. ods. 1 písm. c) a písm. f) SSP.

78. Úlohou daňových orgánov po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec opätovne právne posúdiť s
prihliadnutím na vyslovený právny názor správneho súdu a citované právne názory kasačného súdu a
vo veci opätovne rozhodnúť.

79. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči

žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

80. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1, 2 SSP).