Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010024.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného H. L. I. J..
pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaných H. L. I. S. E. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/2/2017 zo
dňa 25.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných H. L., F.. XX.XX.XXXX, I. S. E., F..
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava I pod sp.zn. 3T/2/2017 uznal obžalovaných vinnými zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, oba formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

spoločným konaním dňa 15.03.2016 v čase okolo 19.00 hodiny na ulici E. F. X v nebytových priestoroch
fyzicky napadli poškodeného S. E., a to tak, že pod zámienkou vyplatenia mu odmeny za ním vykonané
stavebné práce ho nalákali do objektu, následne po tom, čo sa poškodený dožadoval svojej odmeny,

ktorú mu obžalovaní odmietli vyplatiť, došlo k slovnej roztržke, kde sa obžalovaný L. slovne vyhrážal
poškodenému,žepošlenanehoI.,následne siaholdopuzdranaľavejstraneopaskapopredmete,ktorý
aj vyťahoval, a ktorý silne pripomínal krátku guľovú zbraň, na čo sa poškodený S. E. vyľakal a chcel z
obavyosvojživotzmiestarýchloujsťaobjektopustiť,pričompotom,čozistil,žeprvévchodovédveresú
uzamknuté, chcel poškodený ujsť druhým východom, kde bol obžalovanými medzi dverami zastavený, a
po tomto obžalovaný S. E. zozadu odsotil poškodeného do rohu, kde pri tomto náraze si poškodený odrel

prst ľavej ruky a následne ho obžalovaný S. E. bez slova opakovane udrel päsťou štyrikrát do oblasti
ľavého oka, počas čoho obžalovaný H. L. bránil poškodenému v ústupe, čím poškodenému S. E., nar.
XX.XX.XXXX, bola slovne aj hrozbou krátkou guľovou zbraňou spôsobená vážna obava o život a zdravie
a následným konaním obžalovaných taktiež zranenia, a to tržnozmliaždená rana ľavého nadobočia,
ktoré si vyžiadali zašitie dvoma stehmi, povrchové pomliaždenie a odrenina 4. prsta ľavej ruky, početné
odreniny všetkých prstov ľavej ruky a zlomenina nosovej kosti vľavo bez dislokácie, ktoré si vyžiadali

lekárske ošetrenie a následné liečenie po dobu 14 dní, počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného.

Za to súd prvého stupňa obžalovanému H. L. podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2,§36písm.j),§37písm.h),§41ods.1Trestnéhozákonauložilúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
7 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovanému S. E. súd prvého stupňa podľa § 360
ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákonauložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods.
1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
3 roky. Napokon súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného S. E. s nárokom na

náhradu škodu odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti
výrokom o vine a treste, ktoré odôvodnili prostredníctvom zvoleného obhajcu podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 23.01.2018. Obhajoba namieta, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy

jednostranne, pričom nebral do úvahy tvrdenia obžalovaných, že medzi obžalovanými a poškodeným
nedošlo k fyzickému kontaktu. Už v prípravnom konaní obžalovaní spochybňovali vierohodnosť
poškodeného, ktorý tvrdil, že do priestorov, kde predtým vykonával prácu, prišiel za účelom doplatenia
mzdy, avšak listinnými dôkazmi bolo preukázané, že poškodený mzdu dostal. Nevedel sa vyjadriť, ako
sa dostal jeho podpis na príjmový doklad. V priestoroch nemal čo robiť a snažil sa dostať ďalšie peniaze.
Obžalovanému L. nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by poškodenému akýmkoľvek spôsobom

ublížil na zdraví alebo sa mu vyhrážal. Na uvedenom podklade obhajca navrhol, aby odvolací súd oboch
obžalovaných oslobodil spod obžaloby.

Obžalovaný S. E. odôvodnil odvolanie aj vlastným podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa
dňa 08.02.2018. Uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nepravdivej výpovede jedného

človeka, pričom nepravdivosť tvrdení poškodeného potvrdil aj obžalovaný L.. Výpoveďou upratovačky
L. A., ktorú súd nevypočul, sa mohla preukázať nevina obžalovaných. Nie je pravdou, že obžalovaní
poškodenéhovlákalidoobjektu,anižemuodmietlidaťvýplatu,čopreukazujedaňovýdokladspodpisom
poškodeného. Obžalovaný E. bol prítomný pri tom, keď obžalovaný L. poškodenému odovzdával
peniaze. Poškodený má podľa názoru obžalovaného problémy s alkoholom a je to konfliktný a agresívny

typ človeka. Obžalovaným sa vyhrážal, za čo naňho podali trestné oznámenie. Pri práci bolo z neho
cítiť alkohol a správal sa ako opitý, čo vedia potvrdiť svedkovia. V objekte sa zdržiaval protiprávne. Z
týchto dôvodov obžalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Prokurátor ani poškodený nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo súdom prvého
stupňa doručené v súlade s § 314 Trestného poriadku.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na
neverejnom zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaných a upovedomil

ostatné procesné strany.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca oboch obžalovaných zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a dodal, že súd prvého stupňa mal vypočuť upratovačku, ktorá bola na mieste činu, ale
bezdôvodne tento dôkaz odmietol. Poškodený potvrdil, že podpis na príjmovom doklade na sumu 270 €

je jeho, a potom nie je zrejmé, prečo by sa do objektu vracal, keď peniaze dostal a nemal tam čo robiť.
Obhajca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť obžalovaných spod obžaloby, alternatívne vrátiť
vec súdu prvého stupňa.

Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil správne,

dospel k správnemu záveru o vine obžalovaných a následne správne uložil trest a rozhodol o nároku na
náhradu škody, a preto navrhol odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný H. L. pred odvolacím súdom uviedol, že sa pridržiava prednesov svojho obhajcu, a dodal,
že sa zľakol, keď poškodený vošiel do jeho objektu a pôsobil tak, že ide obžalovaného ohroziť, v ruke

mal kladivo. Obžalovaný takéto problémy nikdy nemal. Trval na tom, že je nevinný, mal snahu volať
políciu, pretože bol sám ohrozený.

Obžalovaný S. E. sa tiež pridržiaval prednesov obhajcu a poukázal aj na písomné dôvody svojho
odvolania. Cíti sa byť nevinný a poškodený, pretože podniká v H., a dostavovanie sa na všetky úkony

trestného konania ho stojí peniaze.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie oboch obžalovaných
je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10
Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava

I podal dňa 12.01.2017 na H. L. a S. E. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 364
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2017 obžalovaní učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku, že sú nevinní. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom
obžalovaných H. L. a S. E., výsluchom poškodeného S. E., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo H..
E..H.Labaša,B..,podľa§269Trestnéhoporiadkuprečítallistinnédôkazy,najmävýdavkovýpokladničný
doklad, lekárske správy a zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou. Súd rozhodol o návrhu

obhajoby na vypočutie upratovačky tak, že odmietol uvedený dôkaz vykonať.

Obhajoba obžalovaných spočívala v tom, že poškodenému bola dňa 15.03.2016 okolo obeda
vyplatená v hotovosti dohodnutá odmena za vykonanú prácu vo výške 270 €, čo poškodený potvrdil
svojím podpisom na zákazkovom liste. Podvečer sa obaja obžalovaní vrátili do objektu, kde zbadali

poškodeného pod vplyvom alkoholu a s murárskym kladivom v ruke. Poškodený sa vyhrážal mafiou a
rozbitímobjektukladivom,akmunebudúvyplatenéďalšiepeniazevovýške500€zavykonanémurárske
práce. Obžalovaný L. ukázal poškodenému, že má v puzdre zbraň, a chcel volať políciu. Poškodený
vybehol hore schodmi a spadol. Obžalovaný E. išiel k nemu a dvíhal ho zo zeme, poškodený opäť
vybehol hore, a následne bolo počuť náraz akoby do zárubne. Následne poškodený vyšiel z objektu.

Obžalovaní zistili, že omietka bola poškodená a chýbali vŕtačky, preto podali trestné oznámenie.

Naproti tomu poškodený S. E. vypovedal, že dňa 14.03.2016 mu obžalovaný H. L. vyplatil časť odmeny
vo výške 70 € a zvyšných 218 € mu mal vyplatiť nasledujúci deň v objekte, kde vykonal murárske práce, a
kamsapodľadohodydostavilvpodvečernýchhodinách.Doobjektuprišielskôračakalnaobžalovaného

L.. Obaja obžalovaný sa dostavili na miesto a obžalovaný L. mu oznámil, že tam nemá čo hľadať, že
aké peniaze chce, a že zavolá na neho I., pričom naznačil, že ho chce udrieť. Následne odstúpil a siahol
po zbrani. Poškodený chcel opustiť priestory, avšak obžalovaný E. za ním bežal a hodil ho do výklenku,
kde si poškodený oškrel prst na ľavej ruke. Obžalovaný E. ho asi 4 - 5 krát udrel päsťou do oblasti tváre,
pričom obžalovaný L. ho blokoval, aby neutiekol. Bezprostredne potom poškodený zavolal políciu, ktorá

ho zobrala na ošetrenie. K dokladu o prevzatí sumy 288 € poškodený uviedol, že tento nie je pravý,
nakoľko on podpisoval iba doklad na sumu 70 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaní a poškodený poskytli 2 verzie priebehu skutku a vzniku
zranení poškodeného, bolo potrebné zamerať pozornosť jednak na vierohodnosť poškodeného a

jednak na objektivizujúce dôkazy preukazujúce mechanizmus vzniku zistených poranení poškodeného.
Súd prvého stupňa sa vyčerpávajúco vysporiadal s hodnotením výpovede poškodeného jednotlivo, z
hľadiska jej vnútornej konzistentnosti, autenticity i charakteru ním popisovaných reakcií na vzniknuté
situácie jednak pri príchode do priestorov, jednak pri interakcii s obžalovanými, a jednak po odchode z
miesta činu, a tiež vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. Aj odvolací súd dospel

k záveru, že niet žiadnych rozumných dôvodov pre spochybňovanie pravdivosti výpovede poškodeného,
ktorá okrem vlastnej presvedčivosti korešponduje s ďalšími dôkazmi, predovšetkým so znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, a s lekárskymi potvrdeniami.Poškodený utrpel hlbokú tržnú ranu nad ľavým obočím s pomliaždeninou, zlomeninu nosových kostí,
opuch a krvnú podliatinu tváre, poranenie prsta ľavej ruky, pohmoždenie a odreniny na celej ľavej ruke.
Znalec v znaleckom posudku a na hlavnom pojednávaní vylúčil vznik týchto poranení pádom zo schodov

a nárazom do zárubne, pretože tieto boli spôsobené úderom tupým predmetom, resp. rukou zovretou v
päsť. Znalcom opísaný mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedi poškodeného.

Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s okolnosťou požitia alkoholu poškodeným i s dôvodmi, pre
ktoré sa dostavil na miesto činu. Je možné len súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa o tom, že tvrdenia

obžalovaných o opitosti poškodeného sú nepravdivé, a tiež o tom, že poškodený v skutočnosti podpísal
len prevzatie sumy 70 €, a nie 270 €, z čoho rezultuje logický dôvod, prečo sa poškodený dostavil na
miesto činu, i pohnútka obžalovaných ku konaniu, ktoré je predmetom skutkovej vety.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa precízne vysporiadal so všetkými podstatnými
skutkovými okolnosťami a svoje dôvody podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa so skutkovými závermi i hodnotiacimi úvahami súdu prvého stupňa v celom rozsahu
stotožnil, a poukazuje argumenty súdu prvého stupňa bez potreby ich znova opakovať. Odvolací súd
považoval za správne aj odmietnutie návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom upratovačky, pretože
okolnosť, ktorá sa mohla týmto dôkazom zistiť, bola preukázaná inými dôkazmi, a to zápisnicou o
obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, v ktorých sú zaznamenané stopy krvi na mieste činu

bezprostredne po skutku, a tiež výpoveďou poškodeného a listinnými dôkazmi. Z týchto totiž možno
jednoznačne vylúčiť, že k zraneniam poškodeného došlo v inom čase a na inom mieste, než pri skutku
na mieste činu.

Odvolací súd ku skutkovým záverom uzatvára, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď neuveril

obhajobe obžalovaných. Na základe vyššie rozvedených úvah s odkazom na úvahy súdu prvého
stupňa ani odvolací súd nevzhliadol žiadne rozumné pochybnosti o tom, že ku skutku došlo tak, ako
je uvedené v napadnutom rozsudku, a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo
vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne usvedčujú z jeho
spáchania obžalovaných H. L. a S. E.. Odvolací súd považoval za nadbytočnú úpravu skutkovej vety v

prospech obžalovaných v časti manipulácie so zbraňou obžalovaným L., keďže skutková veta obžaloby
korešpondovala s výpoveďou poškodeného z prípravného konania, pričom na hlavnom pojednávaní
došlo k odchýlkam vo výpovedi poškodeného len z dôvodu oslabenia pamäťovej stopy odstupom času.
Z tohto dôvodu treba považovať za presnejšiu skoršiu výpoveď poškodeného. Táto skutočnosť však
nemá vplyv na správnosť podstatných skutkových záverov súdu prvého stupňa, a v rámci odvolacieho

konania nebol dôvod na jej korekciu, a ani zákonný podklad pre absenciu odvolania prokurátora.

V súlade so zákonom uznal súd prvého stupňa obžalovaných vinnými zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona, oba formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Táto právna kvalifikácia
zodpovedá výsledkom dokazovania, podľa ktorých obžalovaní vylákali poškodeného na miesto činu s
prísľubom doplatenia mzdy, čo od počiatku nemali v úmysle učiniť. Práve naopak, obžalovaný L. si
zabezpečil prítomnosť obžalovaného E. za účelom umocnenia vyhrážok a použitia násilia preto, aby
nemusel poškodeného vyplatiť. Tak, ako bol obžalovaný E. minimálne uzrozumený s tým, že obžalovaný

L. použil pri nebezpečnom vyhrážaní zbraň, obžalovaný L. bolo prinajmenšom uzrozumený s takým
použitím násilia obžalovaným E., ktorým spôsobí poškodenému ujmu na zdraví vyžadujúcu liečenie a
obmedzenie v bežnom spôsobe života trvajúce nie iba krátky čas (ktorý je súdnou praxou stanovený na
7 dní) v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona. Okolnosti a spôsob spáchania trestného činu, vrátane
dohody o spolupáchateľstve skôr napovedajú o priamom úmysle oboch páchateľov spáchať oba trestné

činy.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh a výmeru
určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Správne súd prvého stupňa zistil

poľahčujúceapriťažujúceokolnostiauloženétrestydiferencovalujednotlivýchobžalovanýchsohľadom
na mieru zavinenia následkov a možnosti nápravy jednotlivých obžalovaných, s čím sa aj podrobne
vysporiadal v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku.Aj odvolací súd zistil u obžalovaného H. L. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona
spočívajúcu v tom, že doposiaľ viedol riadny život, a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona spočívajúcu v spáchaní viacerých trestných činov. U obžalovaného S. E. nie sú dané žiadne

poľahčujúce okolnosti, a tiež je daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Pomer
počtupoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolnostíjeuobžalovanéhoL.1:1auobžalovanéhoE.0:1.

V súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal súd prvého stupňa obom obžalovaným úhrnný trest,
nakoľko spáchali viac (dva) prečinov v jednočinnom súbehu, čo zodpovedá uvedenému zákonnému

ustanoveniu. Prísnejším ustanovením pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť je ustanovenie § 360 ods. 2
Trestného zákona, ktorého trestná sadzby je 6 mesiacov až 3 roky. Súd prvého stupňa správne na
základe § 38 ods. 4 Trestného zákona u obžalovaného S. E., u ktorého prevažuje počet priťažujúcich
okolností nad počtom poľahčujúcich okolností, zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu z
rozdielu hornej a dolnej hranice, a ukladal trest v sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že u oboch obžalovaných možno účel
trestu dosiahnuť i bez jeho výkonu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za súčasného
monitorovania ich správania z hľadiska súladu so zákonom počas skúšobnej doby. Obžalovaný H. L.
sa dostal do rozporu s Trestným zákonom prvý raz, a preto možno spáchanie prejednávaného skutku
považovať za exces z riadneho spôsobu života. Súd prvého stupňa nepochybil ani v časti výmery

trestu, keď neuložil trest na samej spodnej hranici, pretože u obžalovaného L. absentujú poľahčujúce
okolnosti a zatiaľ nepreukázal žiadnu mieru sebareflexie. Uložený trest odňatia slobody vo výmere
7 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám, splní požiadavky individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa.

Obžalovaný S. E. má 5 záznamov v registri trestov, avšak hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený.
Vzhľadom na uvedené i na vyššiu mieru fyzickej agresivity pri skutku v porovnaní s obžalovaným L. bolo
potrebné tohto postihnúť prísnejšie. Trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, ktorý súd prvého stupňa obžalovanému uložil, plne

zodpovedá zákonným kritériám, zohľadňuje následky trestných činov, spôsob jeho spáchania i možnosti
nápravy obžalovaného. Dlhšia skúšobná doba poskytne dostatočný časový priestor na monitorovanie
správania obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom. Uložený trest je spôsobilý splniť svoju
preventívnu a výchovnú funkciu a vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.

Zákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu
škody na civilný proces, keďže nebol daný dostatočný podklad pre priznanie nároku.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu či zrušenie ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého
rozsudku, preto odvolanie obžalovaného D. W. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.