Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122200182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1122200182.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649
48 242, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava,

IČO: 47 251 336, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské
Nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Gorazdova 34, s.r.o., Gorazdova 34,
811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 055 172, zastúpenému: URBAN STEINECKER
GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu žalobcu na
nariadeniezabezpečovaciehoaneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresného

súdu Bratislava I č. k. 40Cb/1/2022-199 zo dňa 09.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/1/2022-199 zo dňa
09.02.2022 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.01.2022 a neodkladného opatrenia zo dňa 11.01.2022 zamieta.

2. Návrh odôvodnil tým, že na Okresný súd Bratislava I bol dňa 10.01.2022 spolu s podanou
žalobou podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a eventuálny návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v nasledovnom znení:
I. Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:
Súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia vo výške

868.530,70 EUR, ktoré žalobcovi vzniklo z titulu uzatvorenia Dohody o ručení č. 000028V/CORP/2013
zo dňa 22.05.2015 zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo k nasledovným nehnuteľnostiam vo
výlučnom vlastníctve žalovaného:
- pozemok parcela číslo X.-Y. XXXX/X, záhrada o výmere 602 m2 evidovanom v liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č.
STARÉ MESTO, katastrálne územie: G. I.,

- pozemok parc. č. X.-Y. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2 evidovanom v liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: G. I.,
- rodinný dom súpisné č. 7768 nachádzajúci sa na adrese Gorazdova 34, postavený na parc. č. X.-Y.
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2 evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ

MESTO, katastrálne územie: G. I.,- ubytovacia jednotka č. 5 súpisné č. 150 (budova ubytovacieho zariadenia), postavená na parc. č.
X.-Y. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2, evidovaná v liste vlastníctva č.
XXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pre okres: LIPTOVSKÝ

MIKULÁŠ, obec: DEMÄNOVSKÁ DOLINA, katastrálne územie: S. S..
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v rozsahu 100%.
V prípade, ak by súd uznal, že skôr navrhované zabezpečovacie opatrenie nie je možné z akéhokoľvek
dôvodu vydať, žiada žalobca, aby súd vydal nasledovné rozhodnutie:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
Súd ukladá žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nasledovnými nehnuteľnosťami vo
výlučnom vlastníctve žalovaného:
- pozemok parc. č. X.-Y. XXXX/X, záhrada o výmere 602 m2, evidovanom v liste vlastníctva č. XXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č.
STARÉ MESTO, katastrálne územie: G. I.,

- pozemok parc. č. X.-Y. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, evidovanom v liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava
I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: G. I.,
- rodinný dom súpisné č. 7768 nachádzajúci sa na adrese Gorazdova 34, postavený na parc. č. X.-Y.
XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ
MESTO, katastrálne územie: G. I.,
- ubytovacia jednotka č. 5 súpisné č. 150 (budova ubytovacieho zariadenia), postavená na parc. č.
X.-Y. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2 ,evidovaná v liste vlastníctva č.
XXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pre okres: LIPTOVSKÝ

MIKULÁŠ, obec: DEMÄNOVSKÁ DOLINA, katastrálne územie: S. S..
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
v rozsahu 100%.

3. Svoj návrh odôvodnil žalobca tak, že sa v konaní vo veci samej domáha rozhodnutia, ktorým súd

určí, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2021, ktorej zmluvnými stranami bola obchodná spoločnosť EX
Projekt, a.s. so sídlom Gorazdova 34, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská
republika, IČO: 35 768 584, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava
I, oddiel: Sa, vložka č.: 2155/B (ďalej v texte aj ako dlžník) na strane predávajúceho a žalovaný na
strane kupujúceho, a ktorou prišlo k predaju nižšie uvedenej nehnuteľnosti - ubytovacia jednotka č. 5

súpisné č. 150 (budova ubytovacieho zariadenia), postavená na parc. č. X.-Y. XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 259 m2, evidovaná v liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pre okres: LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, obec: DEMÄNOVSKÁ
DOLINA, katastrálne územie: S. S. je voči žalobcovi právne neúčinná a zároveň určí, že kúpna zmluva
zo dňa 12.11.2021, ktorej zmluvnými stranami bola obchodná spoločnosť EX Projekt, a.s. so sídlom

Gorazdova 34, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 35 768 584,
zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2155/B
na strane predávajúceho a žalovaný na strane kupujúceho, a ktorou prišlo k predaju nižšie uvedených
nehnuteľností - pozemok parc. č. X.-Y. XXXX/X, záhrada o výmere 602 m2, evidovaný v liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec:

BA-m.č.STARÉMESTO,katastrálneúzemie:G.I.,-pozemokparc.č.X.-Y.XXXX/X,zastavanáplochaa
nádvorieovýmere269m2,evidovanývlistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradomBratislava,
katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie:
G. I.,- rodinný dom súpisné č. 7768 nachádzajúci sa na adrese Gorazdova 34, postavený na parc. č.
X.-Y. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, evidovaný v liste vlastníctva č. XXXX

vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava I, obec: BA-m. č.
STARÉ MESTO, katastrálne územie: G. I. je voči žalobcovi právne neúčinná. Predkladanou žalobou
žalobca v zmysle ustanovenia § 42b OZ v spojení s ustanovením § 42a OZ odporuje Kúpnu zmluvu 1 a
Kúpnu zmluvu 2 ako dvojstranné právne úkony, na ktorých základe došlo k prevodu vlastníckeho práva
k prevedeným nehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného.

4. Žalobca vystupuje v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I voči obchodnej
spoločnosti EX Projekt, a.s. so sídlom Gorazdova 34, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
Slovenská republika, IČO: 35 768 584 pod sp. zn. 30Cb/79/2021 v procesnom postavení žalobcu, ktorýsa od Dlžníka domáha zaplatenia sumy 868.530,70 EUR spolu s úrokmi z omeškania do 09.03.2021 vo
výške 621,41 EUR, s úrokmi z omeškania do 09.03.2021 vo výške 74,68 EUR a s úrokmi z omeškania vo
výške 10,75% p.a. zo sumy 868.530,70 EUR odo dňa 10.03.2021 až do zaplatenia. Žalovaný peňažný

nárok predstavuje plnenie, na ktoré vznikol Žalobcovi voči dlžníkovi právny nárok na základe Dohody o
ručení č. 000028V/CORP/2013 uzatvorenej dňa 22.05.2015 medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom
ako ručiteľom. Dohoda o ručení predstavuje zmluvu, v zmysle ktorej sa dlžník zaviazal, že v prípade, ak
obchodná spoločnosť ELBIOGAS s.r.o. so sídlom Gorazdova 34, Bratislava 811 04, IČO: 44 720 998,
riadne a včas nesplní svoj záväzok voči Žalobcovi zo Zmluvy o úvere číslo: 000028/CORP/2013 zo dňa

07.03.2013, v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.07.2013, dodatku č. 2 zo dňa 19.08.2013, dodatku č. 3 zo
dňa 29.01.2014, dodatku č. 4 zo dňa 06.03.2015, dodatku č. 5 zo dňa 07.04.2016, dodatku č. 6 zo dňa
13.12.2016, dodatku č. 7 zo dňa 25.05.2017 a dodatku č. 8 zo dňa 27.09.2018 (ďalej aj ako „Zmluva o
úvere“), Dlžník v postavení ručiteľa uspokojí Žalobcu v postavení veriteľa až do sumy vo výške 50% zo
sumy neuhradených záväzkov ELBIOGAS (dlžníka) voči Žalobcovi podľa Zmluvy o úvere. ELBIOGAS
neuhradil svoje záväzky. Žalobca v súlade s Dohodou o ručení Dlžníka prostredníctvom výzvy zo dňa

25.01.2020 (doručenej dlžníkovi dňa 28.01.2021) vyzval na úhradu svojho záväzku, ku ktorému sa
v spomenutej Dohode o ručení zaviazal. Napriek dotknutej výzve žalobcu dlžník ku dnešnému dňu
neuhradil ani časť nároku.

5. Podľa žalobcu, žalovaný je obchodnou spoločnosťou, na ktorú dlžník (ako na spriaznenú obchodnú

spoločnosť sídliacu na rovnakej adrese ako samotný dlžník) previedol viaceré svoje nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v Bratislave a v Demänovskej Doline, a to s cieľom ukrátiť uspokojenie Žalovaného
nároku (teda uspokojenie pohľadávky Žalobcu ako svojho veriteľa, pozostávajúcej z istiny vo výške
868.530,70 EUR a z úrokov z omeškania). Žalobca poukázal na to, že práve odporovacia žaloba
predstavuje žalobcov nástroj na uspokojenie jeho pohľadávky v budúcom exekučnom konaní a to

či už postihnutím vecí či iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z
dlžníkovho majetku, alebo vymožením určitej peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému
z odporovaného právneho úkonu. Žalovaný je zjavne tzv. schránkovou obchodnou spoločnosťou, ktorá
bola založená výhradne s cieľom, aby dlžníkovi umožnila zbaviť sa jeho jediného likvidného majetku,
ktorým boli dotknuté Nehnuteľnosti, žalovaný sídli na presne rovnakej adrese ako dlžník, žalovaný

nevykonáva žiadnu ekonomickú či podnikateľskú činnosť, ktorá by vysvetľovala dôvod uzatvorenia
odporovaných kúpnych zmlúv, v rámci ktorých sa Žalovaný zaviazal dlžníkovi na zaplatenie sumy spolu
vo výške 2.715.921,79 EUR, žalovaný evidentne (podľa všetkého) nie je vlastníkom žiadneho majetku,
z ktorého by mohol v odporovaných kúpnych zmluvách dohodnuté kúpne ceny aj reálne uhradiť, a tiež
skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nezaložil do zbierky listín obchodného registra ani jednu listinu. V

rovnaký deň, ako vznikol aj samotný žalovaný, pristúpil dlžník k výmene svojho dlhoročného štatutára za
novú predsedníčku predstavenstva Dr. Silviu Matejovú, MBA, ktorá začala následne realizovať viaceré
právne úkony smerujúce k zbavovaniu sa majetku dlžníka. Odporovanými kúpnymi zmluvami previedol
dlžník na žalovaného takmer všetky svoje nehnuteľnosti. Odporované kúpne zmluvy boli uzatvorené v
časeevidentnéhoútlmupodnikateľskejčinnostidlžníka.Nazákladelustrácieverejnedostupnýchzdrojov

nie je možné identifikovať žiadne ďalšie likvidné nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Žalovaný nárok
predstavuje veľmi vysokú pohľadávku, a to vo výške takmer 1 mil. EUR. žalobca poukázal na dohodnutý
spôsob úhrady kúpnej ceny zo strany žalovaného. Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru
žalobcu vzbudzujú na jeho strane viac ako dôvodnú obavu, že žalovaný sa už v blízkej budúcnosti pokúsi
previesť dotknuté Prevedené nehnuteľnosti na ďalší subjekt, aby tak zmarila uspokojenie Žalovaného

nároku zo speňaženia Prevedených nehnuteľností, na ktoré by mal Žalobca nárok v prípade, že by bol
žalobca so svojou (predkladanou) žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov úspešný.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa zabezpečením neskôr judikovanej pohľadávky. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia dospel k záveru, že návrhu žalobcu, nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené
zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd dospel k záveru, že žalobca v
konaní neosvedčil podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko súdu nebola osvedčená

peňažná pohľadávka veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá by predpokladala možnosť jej
zabezpečenia záložným právom na veciach žalovaného. Z návrhu žalobcu vyplývalo osvedčenie
peňažnej pohľadávky voči inému subjektu ako je žalovaný. Preukázanie predpokladov na rozhodnutieo odporovateľnom právnom úkone bude predmetom konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd
návrh výrokom I zamietol v celom rozsahu.

7. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že preskúmaním
návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba
vyjadril ničím neosvedčené presvedčenie, že je tu reálny predpoklad úmyslu žalovaného scudziť
predmetné nehnuteľnosti, aby tak zmaril uspokojenie žalovaného nároku zo speňaženia prevedených
nehnuteľností, na ktoré by mal žalobca v prípade úspešnej odporovateľnej žaloby nárok. Toto

neosvedčené presvedčenie odvodzoval žalobca od tvrdeného predpokladu, že žalovaný spolupracoval
s dlžníkom s jasným úmyslom ukrátiť žalobcu. Žalobca neosvedčil žiadnu konkrétnu skutočnosť,
ktorá by také konanie, ktorého zmyslom by bolo ukracovanie veriteľa, do budúcna u žalovaného
osvedčovala. Súd teda dospel k záveru, že žalobca neosvedčil žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala
konštatovanie bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia
na zabezpečenie žalobcovho nároku. Súd poukázal na skutočnosť, že ani samotná hrozba scudzovania

nehnuteľností, na ktoré sa odvoláva žalobca, napríklad v prípade odplatných úkonov, bez ďalšieho nemá
za následok zmarenie uspokojenia veriteľa. Súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil ani prípadnú
dôvodnosť nariadenia predmetného zabezpečenia s ohľadom na proporcionalitu do zásahu práv
žalovaného. Rovnako žalobca nijako neosvedčil hrozbu zmarenia exekúcie. Žalobca nijako neosvedčil,
žeby konanie žalovaného smerovalo k neekvivalentným právnym úkonom, ktoré by mali za následok

zmarenie prípadnej budúcej exekúcie.

8. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca z dôvodu, že rozhodnutie
súdu považuje za rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a to konkrétne na
nesprávnom posúdení splnenia (osvedčenia) zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, resp. pre nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako za arbitrárne a nepreskúmateľné
rozhodnutie, z ktorého nie je možné určiť, na základe akých dôvodov rozhodol súd o zamietnutí návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia.

9. Podľa žalobcu o tom, že predložený Návrh žalobcu spĺňal absolútne všetky predpoklady

uvedené v príslušných ustanoveniach Civilného sporového poriadku ako podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je možné pochybovať, keďže:
a)zriadenímzáložnéhoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamvovlastníctvežalovanéhobynepochybne
došlo k zabezpečeniu existujúcej peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorej uspokojenie bude v zmysle
platnej právnej úpravy možné z majetku žalovaného (respektíve k zabezpečeniu Pohľadávky, ktorej

uspokojenia sa žalobcu bude v zmysle platnej právnej úpravy môcť domáhať priamo voči žalovanému),
a) dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (o ktorých založenie žalobca svojím Návrhom
žiadal) sú ako nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (OZ) v spojení s ustanovením § 151d ods. 1 OZ spôsobilým predmetom zabezpečenia
záložným právom,

b) predmet záložného práva bol v Návrhu žalobcu vymedzený jednoznačne, a to na základe zápisu
evidovaného v katastri nehnuteľností (viď petit predkladaného Návrhu),
c) na strane žalobcu existovala a stále existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie jeho pohľadávky,
keďže s ohľadom na všetky okolnosti súvisiace s ukrátením žalobcu (teda okolnosti, ktoré žalobca riadne
opísal vo svojom Návrhu) je viac ako zrejmé, že v posudzovanom prípade hrozilo a stále hrozí, že

žalovaný sa v budúcnosti bude zbavovať svojho majetku,
d) zriadenie záložného práva k označenému majetku žalovaného nie je najmä vzhľadom na výšku
zabezpečovanej pohľadávky neprimerané a nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebránia ani
žiadne iné prekážky.

10. Uviedol, že z dôvodu, že vyhovením Návrhu žalobcu a zriadením záložného práva k Návrhom
dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného by došlo k zabezpečeniu existujúcej peňažnej
pohľadávky žalobcu, ktorej uspokojenie bude v zmysle platnej právnej úpravy možné z majetku
žalovaného, nie je možné pochybovať o tom, že súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby
Návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. V naznačenom zmysle je v

prvom rade potrebné ako nepravdivý a nesprávny odmietnuť právny názor súdu prvej inštancie, v
zmysle ktorého nebolo údajne možné nariadiť žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie preto,
že pohľadávka, ktorá mala byť jeho prostredníctvom zabezpečená, nie je pohľadávkou žalobcu voči
žalovanému. Tento zjavne nesprávny a vo svojich dôsledkoch aj absurdný právny názor je podľaneho potrebné odmietnuť hneď z niekoľkých dôvodov: Po prvé, keďže o existencii právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným nie je možné pochybovať, nebolo možné Návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia považovať za apriórne nedôvodný (ako to naznačuje súd prvej inštancie

vo svojom Uznesení). Z odôvodnenia odvolaním napadnutého Uznesenia sa možno len domnievať, že
súd prvej inštancie považoval predložený Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
za nedôvodný pravdepodobne len z tohto dôvodu, že priamym dlžníkom zabezpečovanej pohľadávky
žalobcu je obchodná spoločnosť EX Projekt a nie žalovaný. V predmetnom prípade však možno
považovať existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za danú už len s ohľadom na

protiprávne(ukracujúce)konaniežalovanéhoaplatnúprávnuúpravu.Podruhé,niejemožnéspochybniť
fakt, že pohľadávka, ktorej zabezpečenia sa žalobca podaným Návrhom domáhal, predstavuje peňažnú
pohľadávku, a teda pohľadávku, ktorá je spôsobilá na zabezpečenie prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenie postupom podľa ustanovenia § 343 a nasl. CSP. Po tretie, spôsobilosť
zabezpečenia predmetnej pohľadávky žalobcu prostredníctvom zriadenia záložného práva k majetku
(nehnuteľnostiam) žalovaného osvedčuje okrem iného tiež fakt, že v prípade úspešného odporovania

kúpnym zmluvám (ktorými obchodná spoločnosť EX Projekt spolu so žalovaným ukrátili uspokojenie
pohľadávky žalobcu) bude žalobca v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 OZ oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku priamo a výlučne z majetku žalovaného. Po štvrté, zabezpečeniu pohľadávky žalobcu
prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nebránili ani akékoľvek iné prekážky.
Existencia exekučného titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného (a teda

ani zabezpečovacieho) opatrenia, nie je ani zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy veriteľa (žalobcu), že exekúcia jeho pohľadávky voči
dlžníkovi bude ohrozená. Po piate, právny názor súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého nebolo údajne
možné nariadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečiť pohľadávku žalobcu z dôvodu, že túto
pohľadávku žalobca neeviduje voči žalovanému, nemôže obstáť tiež preto, že vo výsledku vedie k

absurdným dôsledkom, ktoré zákonodarca pri kreovaní inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a inštitútu
odporovania právnych úkonov rozhodne nezamýšľal.

11. Ďalej uviedol, že navrhol zriadiť záložné právo k spôsobilému predmetu záložného práva a
predmet záložného práva, vo vzťahu ku ktorému žiadal žalobca zriadiť záložné právo je vymedzený

jednoznačne. Ani s ohľadom na túto skutočnosť preto neexistoval dôvod, aby súd prvej inštancie
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel. Poukázal na to, že zriadenie záložného
práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu
a existovala a stále existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu. K obave z
budúceho zmarenia exekúcie uviedol, že po prvé, žalovaný je zjavne tzv. schránkovou obchodnou

spoločnosťou, ktorá bola založená výhradne s cieľom, aby umožnila obchodnej spoločnosti EX Projekt
zbaviť sa jeho jediného likvidného majetku, ktorým boli Návrhom dotknuté nehnuteľnosti (v súčasnosti
vo vlastníctve žalovaného). Po druhé, tesne pred uzatvorením odporovaných kúpnych zmlúv obchodná
spoločnosť EX Projekt (dňa 24.09.2021) pristúpila k výmene svojho dlhoročného štatutára (predsedu
predstavenstva Ing. Jozefa Vida, CSc.) za novú predsedníčku predstavenstva Dr. Silviu Matejovú, MBA,

ktorá začala následne realizovať viaceré právne úkony smerujúce k zbavovaniu sa majetku obchodnej
spoločnosti EX Projekt, teda také úkony, medzi ktoré možno nepochybne zaradiť aj odporované kúpne
zmluvy. Po tretie, odporovanými kúpnymi zmluvami previedla obchodná spoločnosť EX Projekt na
žalovaného svoje likvidné nehnuteľnosti a v súčasnosti je obchodná spoločnosť EX Projekt vlastníkom
už len nelikvidnej poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v katastrálnom území R. W.. Po štvrté,

odporované kúpne zmluvy boli uzatvorené v čase evidentného útlmu podnikateľskej činnosti obchodnej
spoločnosti EX Projekt. Po piate, správnosť záverov žalobcu týkajúcich sa nízkej bonity obchodnej
spoločnosti EX Projekt spôsobujúcej ukrátenie žalobcu osvedčuje (okrem iného) tiež fakt, že na základe
lustrácie verejne dostupných zdrojov nie je možné identifikovať žiadne ďalšie likvidné nehnuteľnosti
vo vlastníctve obchodnej spoločnosti EX Projekt. Po šieste, skutočnosť, že odporované kúpne zmluvy

predstavujú ukracujúci právny úkon osvedčuje napokon aj zmluvne dohodnutý spôsob úhrady kúpnej
ceny zo strany žalovaného. Zmluvné strany sa totiž dojednali na tom, že spôsob úhrady kúpnej
ceny bude medzi obchodnou spoločnosťou EX Projekt a žalovaným dojednaný až následne (teda
po uzatvorení odporovaných kúpnych zmlúv), a to konkrétne v osobitnej dohode o vysporiadaní
kúpnej ceny, ktorej návrh či znenie nebolo prílohou odporovaných kúpnych zmlúv. Po siedme,

skutočnosť, že žalovanému ako jedinému vlastníkovi (Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia dotknutých) nehnuteľnosti nebráni nič v tom, aby svoje nehnuteľnosti kedykoľvek previedol do
vlastníctvainéhosubjektu,nepochybneosvedčujereálnosťobavyžalobcu,žeexekúciazabezpečovanej
pohľadávky bude ohrozená. Zároveň žalobca uviedol, že zriadenie záložného práva k predmetuzáložného práva predstavuje vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke primeraný zásah do práv
žalovaného. V prípade vyhovenia Návrhu dôjde k vydaniu rozhodnutia dočasného charakteru, ktorým
nebude vytvorený nenávratný stav a bude objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca

domáha (princíp efektívnosti), pričom zároveň platí, že právne účinky zabezpečovacieho opatrenia
neobmedzia žalovaného vzhľadom k okolnostiam neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality), keďže predmetné nehnuteľnosti bude môcť naďalej používať, navrhované
zabezpečovacie (alternatívne) neodkladné opatrenie predstavuje jediný a najmenší možný zásah do
práv žalovaného, ktorý by bol schopný zaistiť exekúciu celej pohľadávky žalobcu vo výške takmer

1 mil. EUR vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je schránkovou obchodnou spoločnosťou, ktorá
negeneruje žiaden zisk, je evidentné, že nikdy nedôjde k situácii, kedy by žalovaný mal dostatok
peňažných prostriedkov na úhradu svojich dlhov (vrátane pohľadávky žalobcu). V takejto situácii sa
javí zabezpečenie pohľadávky žalobcu zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného ako
jediné možné riešenie.

12. Žalobca má za to, že o osvedčení všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné pochybovať. Uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že v rámci bodov 24.
až 103. odvolania osvedčil, že predložený Návrh žalobcu vyhovel absolútne všetkým zákonným
podmienkam pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (teda podmienkam, ktoré v zmysle platného
právneho poriadku svojou kvalitou zodpovedajú rovnako aj zákonným podmienkam pre nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa žalobca prostredníctvom predloženého Návrhu domáhal,
nie je možné pochybovať o tom, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia,
keď v rámci odôvodnenia svojho Uznesenia bezdôvodne konštatoval, že žalobca vo svojom Návrhu
riadne neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia §
324 a nasl. CSP. Berúc do úvahy uvedené, žalobca trvá na tom, že ním predložený Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia bolo (a stále je) nevyhnutné považovať za dôvodný, efektívny a s ohľadom
na výšku pohľadávky žalobcu (respektíve hodnotu/kúpnu cenu prevádzaných nehnuteľností uvedenú v
odporovaných kúpnych zmluvách) aj za primeraný prostriedok ochrany ohrozených práv žalobcu.

13. Je toho názoru, že odvolaním napadnuté Uznesenie evidentne neposkytuje presvedčivé a náležité

odôvodnenie, ktoré by dokázalo ozrejmiť úvahy súdu, ktoré viedli k zamietnutiu žalobcom predloženého
Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho (alternatívne neodkladného) opatrenia.

14. Na základe všetkých doteraz uvedených tvrdení a záverov žalobca žiada, aby súd v zmysle
ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 343 CSP vydal uznesenie, ktorým nariadi

zabezpečovacie opatrenie v navrhnutom znení, alternatívne nariadi neodkladné opatrenie v navrhnutom
znení.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.04.2022. Poukázal na to,
že z odôvodnenia napadnutého Uznesenia (bod 20.) je zrejmé, že žalobca v konaní o podanom Návrhu

nepreukázal (hodnoverne neosvedčil) splnenie základných predpokladov, kedy neosvedčil existenciu
pohľadávky voči žalovanému, ktorej ochrana by mala byť poskytnutá zabezpečovacím opatrením. Súd v
Uznesení správne ustálil, že v súčasnosti žalobca nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči žalovanému.
Žalobca zároveň v konaní ani ničím nepreukázal dôvodnú obavu, že by exekúcia (za predpokladu
existencie peňažnej pohľadávky) mala byť ohrozená. Žalovaný namieta, že v súčasnosti žalobca nielen

nedisponuje žiadnou peňažnou pohľadávkou voči žalovanému (s ohľadom na hmotnoprávne nedostatky
predčasnéhozosplatneniaúverujezrejmé,žežalobcavsúčasnostinedisponujepeňažnoupohľadávkou
ani voči spoločnosti EX Projekt) ale medzi žalobcom a žalovaným neexistuje ani žiadny právny vzťah. S
ohľadom na uvedený nedostatok nie je v konaní o zabezpečovacom opatrení a v konaní o neodkladnom
opatrení splnená procesná podmienka vecnej legitimácie v konaní, ktorú súd v konaní preskúmava ex

offo. Tvrdenie žalobcu o tom, že disponuje peňažnou pohľadávkou voči spoločnosti EX Projekt, a.s.,
so sídlom Gorazdova 34, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 35
768 584, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2155/B
(ďalej ako „EX Projekt“) titulom uzavretej dohody o ručení je nepravdivé, v hrubom rozpore so skutočným
stavom a predovšetkým jeho právnou kvalifikáciou. Žalobca svoj nárok voči spoločnosti EX Projekt

odvodzuje titulom právneho úkonu - predčasného zosplatnenia úveru voči primárnemu úverovému
dlžníkovi, spoločnosti ELBIOGAS, v prípade neplnenia ktorej malo nastúpiť plnenie ručiteľa, spoločnosti
EX Projekt. Žalobca však v prípade predčasného zosplatnenia úveru zrejme nedopatrením opomenul
zákonné predĺženie dočasnej ochrany spoločnosti ELBIOGAS, počas plynutia ktorej bolo predčasnézosplatnenie úverov veriteľmi zákonom explicitne zakázané. Nerešpektovaním zákonného zákazu
predčasného zosplatnenia bol právny úkon - predčasné zosplatnenie úveru, realizované absolútne
neplatne (pre rozpor so zákonom), v dôsledku čoho žalobcovi nikdy nevzniklo právo požadovať

zaplatenie celej výšky úveru voči primárnemu úverovému dlžníkovi (ELBIOGAS).

16. Žalovaný zdôraznil, že existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je daná ex
lege uzavretím kúpnej zmluvy a podaním žaloby o určenie neúčinnosti, ako nesprávne v Odvolaní
argumentuje žalobca. Právny vzťah žalobcu a žalovaného by v preskúmavanom prípade bol daný

až úspešnosťou žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, nie je teda daný ex lege
ako v Odvolaní v bodoch 36. až 38. argumentuje žalobca. K existencii peňažnej pohľadávky ako
jednej z podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorej existenciu musí žalobca v konaní
hodnoverneosvedčiť,žalovanýuvádza,žejedinápeňažnápohľadávka,ktorámôžezaurčitýchokolností
vzniknúť, je pohľadávka predpokladaná v ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre ktorej vznik
je však nevyhnutný úspech žalobcu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu a súčasná nemožnosť

uspokojenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi z toho, čo napadnutou kúpnou zmluvou ušlo z dlžníkovho
majetku. Uvedené závery vyplývajú nielen z hmotnoprávnej úpravy Občianskeho zákonníka ale boli
opakovane potvrdzované aj v judikatúre súdov Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. júna 2020 sp. zn. 3Obdo/90/2019). Berúc do úvahy vyššie uvedené, žalobca
v konaní o Návrhu nepreukázal existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ako aj existenciu

akéhokoľvek právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, z čoho je zrejmé, že neboli splnené
ani elementárne procesné podmienky k nariadeniu zabezpečovacieho, alternatívne neodkladného
opatrenia. Je preto nepochybné, že súd sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal správne, čo aj v
napadnutom Uznesení odôvodnil.

17. Žalovaný uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú predávané za
kúpnu cenu vo výške obvyklej trhovej ceny, vyplácanú v lehote splatnosti a v tranžiach podľa osobitnej
dohody, nemožno hovoriť o žiadnom zbavovaní sa majetku zo strany spoločnosti EX Projekt a s
tým súvisiacim ohrozením exekúcie tak ako argumentuje žalobca. Jedná sa o zákonné nakladanie s
majetkom spoločnosti EX Projekt podľa obvyklých trhových podmienok. Majetok spoločnosti EX Projekt

sa týmto spôsobom nezmenšuje, iba transformuje. Nie je zrejmé, z čoho žalobca usudzuje protiprávnosť
právnehoúkonov-Kúpnychzmlúvaakýmspôsobommápriekvivalentnomprávnomúkonebyťukrátené
uspokojenie žalobcu. Argumenty žalobcu považuje len za nepreukázané hypotézy a špekulácie. Z
komentovaného znenia CSP k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia. Nie je možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v
prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená,
nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v súčasnosti
nedisponuje žiadnou peňažnou pohľadávkou voči žalovanému (a ani spoločnosti EX Projekt) a rovnako

medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiadny právny vzťah.

18. K naplneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalobca v Návrhu ako
aj v Odvolaní odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia obavou z ohrozenia (zmarenia)
budúcej exekúcie. Žalobca však v Návrhu a Odvolaní formuluje len všeobecné tvrdenia a ničím

nepodložené špekulácie, podľa ktorých údajne na strane žalobcu existuje obava, že exekúcia bude
ohrozená. Napriek uvedenému tvrdeniu z celého textu Návrhu a ani Odvolania nie je zrejmé, čím svoje
všeobecné tvrdenia žalobca preukazuje a odôvodňuje. Za kvalifikovaný opis rozhodujúcich skutočností
nemožno v žiadnom prípade považovať bezpredmetné a účelové tvrdenia žalobcu o údajných
„zámeroch“žalovanéhoaspoločnostiEXProjekt.Ničímnepodloženéšpekulácieožalovanomakoakejsi

nepoctivej spoločnosti považuje zo strany žalobcu za vysoko neprofesionálne argumentovanie, ktoré
len svedčí o tom, že žalobca nedisponuje žiadnymi konkrétnymi a relevantnými dôkazmi, ktorými by
preukázal dôvodnosť svojho Návrhu, a preto sa obmedzuje výlučne len na formuláciu rôznych hypotéz a
špekulácii, ktoré pre účely konania považuje za bezpredmetné (body 78. až 87. Odvolania). Odhliadnuc
od neexistencie peňažnej pohľadávky voči žalovanému (ani spoločnosti EX Projekt), neexistencie

žiadneho právneho vzťahu k žalovanému, faktom zostáva, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal
existenciu obavy ohrozenia (zmarenia) budúcej exekúcie. Návrh žalobcu, ktorým sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný a nespĺňa ani minimálny rozsah zákonných
podmienok, ktoré strana v konaní má súdu preukazovať.19. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) odvolanie
žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodné a aby žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.04.2022 sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa
09.05.2022. Poukázal na to, že o existencii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je možné
pochybovať s ohľadom na a) protiprávne (ukracujúce) konanie Žalovaného a platnú právnu úpravu

zakotvenú v ustanovení § 42b ods. 2 OZ, b) nespochybniteľný fakt, že pohľadávka, ktorej zabezpečenia
sa Žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho (alternatívne neodkladného) opatrenia
domáhal, predstavuje osvedčenú peňažnú pohľadávku, a teda pohľadávku, ktorá je spôsobilá na
zabezpečenie prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, c) skutočnosť, že v prípade
úspešného odporovania kúpnych zmlúv, ktorými obchodná spoločnosť EX Projekt, a.s. spolu so
žalovaným ukrátila uspokojenie pohľadávky žalobcu, bude žalobca v zmysle ustanovenia § 42b ods.

4 OZ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku priamo a výlučne z majetku žalovaného, d) závery
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov odobrenej rozhodnutím Ústavného súdu SR, v zmysle
ktorých ani skutočnosť, že zabezpečovaná pohľadávka v čase nariadenia neodkladného opatrenia
(respektíve zabezpečovacieho opatrenia) neexistuje, nielen, že v odôvodnených prípadoch nevytvára
právnu prekážku brániacu súdu vyhovieť návrhu na jeho nariadenie, ale ani len neoslabuje dôvodnosť

podania tohto návrhu, e) absurdné dôsledky, ku ktorým by v predmetnom prípade viedlo spochybnenie
(respektíve odmietnutie danosti/existencie) právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

21. Opätovne zdôraznil, že jednotlivé kúpne ceny uvedené v odporovaných kúpnych zmluvách spolu
vo výške 2.715.891,79 EUR je nevyhnutné považovať výhradne len za akúsi nominálnu cenu, ktorá

evidentne nebola a ani nebude zo strany žalovaného nikdy uhradená. Jediným majetkom obchodnej
spoločnosti EX Projekt, ktorý mohol účinne zabezpečiť uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky tak boli
práve nehnuteľnosti, ktoré previedol na Žalovaného, ktorý rovnako nedisponuje žiadnym iným likvidným
majetkom.Ajkeďbolitietonehnuteľnostiprevedenézaodplatu,zničohonevyplýva,žebydošlokúhrade
kúpnej ceny, resp. že by sa ekvivalentné peňažné prostriedky nachádzali v dispozícii či už obchodnej

spoločnosti EX Projekt alebo žalovaného. Formálne označenie prevodu ako predaj za primeranú či
ekvivalentnú cenu tak vzhľadom na všetky okolnosti nemožno nazvať inak ako zbavovanie sa majetku.

22. Pokiaľ ide o dodržanie zásady primeranosti, žalobca opakuje, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky a okolnosti prípadu (štruktúru

údajného majetku obchodnej spoločnosti EX Projekt a absenciu akéhokoľvek majetku žalovaného)
proporcionálne. Platí, že a) v prípade vyhovenia návrhu žalobcu by došlo k vydaniu rozhodnutia
dočasného charakteru, ktorým by nebol vytvorený nenávratný stav, b) v prípade vyhovenia návrhu
by bolo objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), pričom
zároveň platí, že c) právne účinky zabezpečovacieho opatrenia by neobmedzili žalovaného vzhľadom

okolnostiam neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, d) navrhované zabezpečovacie
(alternatívne) neodkladné opatrenie predstavuje jediný a najmenší možný zásah do práv žalovaného,
d) vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je schránkovou obchodnou spoločnosťou. ktorá negeneruje
žiaden zisk, je evidentné, že nikdy nedôjde k situácii, kedy by žalovaný mal dostatok peňažných
prostriedkov na úhradu svojich dlhov (vrátane zabezpečovanej pohľadávky žalobcu).

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej iba C.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal dňa 10.01.2022 žalobu o určenie neúčinnosti
právneho úkonu ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ak by súd uznal, že skôr
navrhované zabezpečovacie opatrenie nie je možné z akéhokoľvek dôvodu vydať (čím by súd fakticky
osvedčil, že návrhom sledovaný účel nemožno dosiahnuť v zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p.
zabezpečovacím opatrením), žiadal vydať neodkladné opatrenie (ďalej iba Návrh). Žalobca Návrh

odôvodnil tým, že vo veci samej sa domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv,
predmetom ktorých bol prevod dotknutých nehnuteľností z predávajúceho EX Projekt a.s. (dlžník
žalobcu) na žalovaného ako kupujúceho s tým, že peňažný nárok vo výške 868.530,70 EUR predstavuje
plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi voči dlžníkovi právny nárok na základe Dohody o ručení č. 000028V/CORP/2013 uzatvorenej dňa 22.05.2015 medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom ako ručiteľom. Súd
prvej inštancie Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že nie sú splnené
zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže nebola osvedčená peňažná

pohľadávka veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá by predpokladala možnosť jej zabezpečenia
záložným právom na veciach žalovaného. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z
dôvodu, že žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu, ani proporcionalitu. Proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie sa odvolal žalobca, ktorý mal za to, že osvedčil základné zákonné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho, alternatívne neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

26. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

27. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia

je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s
cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom

konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

28. Zo zákonnej formulácie podľa § 343 ods. 1 C.s.p. vyplývajú nasledovné základné predpoklady pre
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia:
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh

b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty
c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

29. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 344 a § 326 ods. 1 C.s.p. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ
jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť
obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 C.s.p. navrhovateľ

musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní
poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne
osvedčený, a ak nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. K

návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je

znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo
144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

30. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že zákonné predpoklady

pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené neboli. Odvolací súd sa nestotožňuje s
odvolacou námietkou, že z pohľadu posudzovania splnenia zákonných podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je právne irelevantnou skutočnosť, že priamym dlžníkom zabezpečovanej
pohľadávky žalobcu je obchodná spoločnosť Ex Projekt a.s. a nie žalovaný. Z ustanovenia § 343 ods.1 C.s.p. vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ
disponovať určitou pohľadávkou voči odporcovi, ktorú žiada zabezpečiť zriadením záložného práva na
základerozhodnutiaozabezpečovacomopatrení,čoznamená,žesúdnemôženariadiťzabezpečovacie

opatrenie, ak navrhovateľ nedisponuje peňažnou pohľadávkou voči odporcovi, prípadne ak žiada,
aby bolo zriadené záložné právo na majetku odporcu na zabezpečenie inej osoby, ako je odporca.
Z celej argumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca žiada, aby súd zriadil zabezpečovacím opatrením
záložné právo na majetku žalovaného, avšak ním má byť zabezpečená peňažná pohľadávka vo výške
868.530,70 EUR z Dohody o ručení z 22. mája 2015, ktorú má žalobca voči inému subjektu, ako je

žalovaný (voči obchodnej spoločnosti EX Projekt a. s. ako ručiteľovi, resp. voči obchodnej spoločnosti
ELBIOGAS s.r.o. ako úverovému dlžníkovi). Na predmetnom konštatovaní nič nemení ani skutočnosť,
že žalobca sa zabezpečovacím opatrením snažil zabezpečiť peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý
mal podľa tvrdenia žalobcu ukrátiť napadnutým právnym úkonom (kúpnou zmluvou) uskutočneným so
žalovaným, ktorý mal mať z tohto právneho úkonu prospech. V zmysle hmotnoprávnej úpravy žalobca
v súčasnosti nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči žalovanému.

31. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

32. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

33. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

35. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. odvolací súd uvádza, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava,

že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať

dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do

takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v
konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho
nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,
ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

36. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovaného
špecifikovanými v odseku 2 tohto rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že
v tomto prípade nemožno dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia, do úvahy
pripadá iba nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme za splnenia zákonných predpokladov.

Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný.37. Podľa odvolacieho súdu žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V
tomtoštádiukonaniažalobcanedisponujepeňažnoupohľadávkouvočižalovanému,pretobolopotrebné

zostranyžalobcuosvedčiťsamotnýnároknazaplateniesumy868.530,70EURvočipriamemudlžníkovi,
od ktorého odvodzuje svoj nárok. Okrem uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutočnosti,
že žalovaný má sídlo identické s EX Projekt, a.s., ani to, že je novozaloženou spoločnosťou,
ktorá negeneruje zisk, neodôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Úvaha žalobcu,
že v budúcnosti môže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu je len

hypotetická, neosvedčená. Odvolací súd má za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol
osvedčený objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná strana
sporu realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému
sťaženiu.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj pri splnení predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými

sú dôvodnosť nároku a obava z ohrozenia exekúcie by nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie
v tak širokom rozsahu ako navrhuje žalobca (zákaz akéhokoľvek nakladania). V danom prípade nie je
absolútne splnená zásada proporcionality.

39. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil

podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).