Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/115/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622200917
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3622200917.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne Ing. Q. K., bytom A., B. XXX/
XX, právne zastúpená JUDr. Luciou Lehmanovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Františka Mojtu č. 43
proti žalovanému Ing. M. K., bytom A., B. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Petrom Kubkom, advokátom
so sídlom v Trnave, Hlavná č. 23, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 01.08.2022,
č.k. 4C/49/2022 - 36, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť umožniť žalobkyni vstupovať a prechádzať cez a užívať parcely registra C, evidované na LV
č. XXX, k.ú. M. A. a to parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX s tým, že je povinný poskytnúť žalobkyni
kľúče od vstupnej bránky na vyššie uvedené nehnuteľnosti a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by
znemožňovalo, alebo bránilo žalobkyni vstúpiť do nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k.ú. M. A.
ako stavba rodinný dom s garážou súp. č. XXX, na parcele XXX, stavba altánku bez súpisného čísla, na
parcele XXX/X, ktoré sú v BSM žalobkyne a žalobcu. Výrokom II. stanovil, že neodkladné opatrenie trvá
do času právoplatného skončenia konania vedeného na OS v Partizánskom pod sp.zn. 3C/3/2021. Vo
zvyšnej časti výrokom III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom IV. vyslovil,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325
ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP a § 123 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava vzťahov medzi stranami
sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného
súdneho rozhodnutia. Predpokladom pre vydanie je to, aby bolo navrhovateľom osvedčené, že tu
existuje právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu a je potrebné, aby došlo k bezodkladnej
úprave pomerov medzi stranami sporu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre jeho nariadenie je potrebné, aby mal súd osvedčené, teda mohol považovať so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, tieto vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu a medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Z jeho povahy
vyplýva uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo znášať, z čoho vyplýva, že
má zabezpečovací aj preventívny charakter.3. Súd po oboznámení sa s návrhom a jednotlivými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný. Z obsahu spisu vyplýva, že jeho predmetom je okrem
iného ochrana vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rodinnému domu a ochrana práva na bývanie.
Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že rodinný dom súp.č. 14 postavený
v obci A. na parcele č. XXX a altánok bez súpisného čísla sú v BSM žalobkyne a žalovaného.
Tento rodinný dom žalovaný neužíva, keďže pristúpil k odhláseniu odberu zemného plynu vlastníkom
parcely XXX, na ktorej je postavený rodinný dom a parcely XXX/X, na ktorom je postavený altánok
je žalovaný. Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný bráni žalobkyni v užívaní rodinného domu.
Žalobkyňa bola ku dňu 30.06.2022 nútená opustiť prenajatý byt, v ktorom bývala spolu s maloletým
synom pochádzajúcim z manželstva účastníkov z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy. Žalobkyňa sa
tak v súčasnosti nachádza v takej situácii aj keď je spoluvlastníčkou rodinného domu, ten spolu s
maloletým synom nemôže užívať a bývať v ňom, pretože jej v tom bráni žalovaný. Žalobkyňa nato,
aby sa dostala k rodinnému domu musí prejsť cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V
prípade nevyhovenia návrhu v časti umožnenia realizovania vlastníckeho práva žalobkyne k rodinnému
domu zohľadňujúc zároveň vyššie uvedený skutkový stav, tu existuje reálna obava, že by došlo k
neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré je bezpochybne základným ľudským
právom garantovaným Ústavou SR. Týmto rozhodnutím súd neprimeraným spôsobom nezasiahne do
práv žalovaného, pretože nariadené neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter. Potreba dočasne
upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia vyplýva z charakteru práva, ktorému
súd poskytoval týmto rozhodnutím dočasnú ochranu zohľadňujúc právo žalobkyne ako aj žalovaného
ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Preto súd vyhovel žalobkyni a uložil žalovanému povinnosť
umožniť žalobkyni vstupovať, prechádzať a užívať parcely registra C, evidované na LV č. XXX s tým,
že žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni kľúče od vstupnej bránky na tieto nehnuteľnosti a zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktoré by znemožnilo alebo bránilo žalobkyni vstúpiť do nehnuteľnosti, zapísanej
na LV č. XXX, k.ú. M. A..
4. Súd zamietol návrh žalobkyne v časti návrhu, ktorým sa domáhala uloženia zákazu žalovanému
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m a zákazu žalovanému vstupovať do
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. M. A.. Súd sa musel zaoberať otázkou, či žalovaný
svojím správaním zasiahol do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. V prípade preukázané násilia
neoprávneného zásahu do telesnej a duševnej integrity osoby je daný dôvod na obmedzenie
vlastníckeho práva a to uložením povinnosti zákazu vstupu do bytu, alebo domu, v ktorom je obeť
násilia osoba, do ktorej telesnej a duševnej integrity bolo neoprávnene býva zasiahnuté. Z návrhu
čestného prehlásenia matky žalobkyne a jej kolegu a trestného oznámenia mal súd za preukázané,
že k slovným atakom a k fyzickému útoku zo strany žalovaného došlo a dochádzalo pred rozvodom
manželstva účastníkov konania. Z povahy konaní vedených na tunajšom súde je zrejmé, že vzťahy
medzi bývalými manželmi sú napäté. Žalobkyňa v čase fyzického útoku v januári roku 2020 nepodala
trestnéoznámenie.Stav,ktorývykreslilažalobkyňavnávrhutrvámedziúčastníkmisporupodlhšiudobu,
pričom žalobkyňa ani po fyzickom útoku nepodala na žalovaného trestné oznámenie, či nedomáhala
sa zákazu priblíženia. Žalobkyňa tak neosvedčila, žeby správaním sa žalovaného bola jej telesná,
alebo duševná integrita ohrozená tak, žeby to vyžadovalo zásah zo strany súdu. Súd mal zato, že
nateraz nie sú splnené podmienky nato, aby nariadil neodkladným opatrením žalovanému zákaz vstupu
do rodinného domu a zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 m. Súd tiež zamietol návrh
žalobkyni v časti, kde sa domáhala uloženia zákazu sprístupňovania nehnuteľnosti a to rodinného domu
atobezsúhlasu,alebobezfyzickejprítomnostivšetkýchvlastníkovtejtonehnuteľnosti.Uloženímzákazu
by súd v neprimeranej miere zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, keďže ten spolu so žalovaným
jebezpodielovýmspoluvlastníkomrodinnéhodomu.Týmbydošloksituácii,kedybysúdnajednejstrane
uložil žalovanému povinnosť uložiť žalobkyni užívať rodinný dom a pozemky v jeho vlastníctve a zároveň
by oklieštil jeho vlastnícke právo k rodinnému domu.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže každá zo strán bola v konaní sčasti úspešná a sčasti neúspešná.
6. Proti tomuto uzneseniu a to proti výrokom III. a IV., ktorým bol vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý a bolo vyslovené, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby krajský ako súd odvolací zmenil napadnuté
uznesenie v napadnutej časti tak, že žalovanému sa uloží zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosťmenšiu ako 10 m, žalovanému sa uloží zákaz vstupovať do nehnuteľnosti evidovanej na LV č.
XXXX, k.ú. M. A., rodinný dom s garážou, súp.č. XXX a žalovanému sa uloží zákaz sprístupňovať
nehnuteľnosti vyššie citované tretím osobám bez súhlasu, alebo bez fyzickej prítomnosti všetkých
vlastníkov nehnuteľnosti s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do času právoplatného skončenia
konania vo veci vedenej na OS Partizánskej pod sp.zn. 3C/3/2021. Žalobkyňa mala zato, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce správne rozhodol
o povinnosti žalovaného umožniť jej vstupovať na nehnuteľnosti, čím formálne zabezpečil ochranu
vlastníckeho práva žalobkyne, avšak súd nevzal do úvahy okolnosti vyplývajúce z histórie fyzických a
psychických útokov zo strany žalovaného voči žalobkyni, ktoré aktuálne žalobkyni znemožňujú reálne
naplneniesvojichvlastníckychpráv.Žalobkyňamádôvodnúobavuprizabezpečenísibývaniapresebaa
maloletého syna vydať sa napospas útočníkov, bývalému manželovi, ktorý ju fyzicky napadol tým, že by
sa ubytovala a spala v priestore, do ktorého by mal on neobmedzený prístup. Nevyhnutým obmedzením
práv žalovaného je len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu prakticky v žiadnom, nakoľko tam nebýva
ide len o formálne zabezpečenie bezpečného prostredia pre matku s dieťaťom. Žalobkyňa sa nemôže
stotožnil s vyjadrením v uznesení, ktoré bagatelizuje riziko a požiadavku akútneho riešenia právnej
úpravy a ohľadom na nereakciu žalobkyne v priestore a v čase, keď pre obavu o zdravie a život bola
akákoľvek táto aktivita pre ňu nemysliteľná a odhodlala sa k nej až po osamostatnení. Poukázala na
závery NS SR pod sp.zn. Mcdo 10/2012, ktoré sú jednoznačne v prospech nariadenia neodkladného
opatrenia na ochranu práv žalobkyne. Žalobkyňa v konaní predložila súdu viaceré listinné dôkazy o tom,
že žalovaný sa voči nej opakovane dopustil násilia. Mala zato, že bol dostatočne preukázaný záver o
dôvodnosti podaného nároku v zamietnutej časti.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že skutkové
zistenie súdu je nesprávne, chýba vysvetlenie z akých dôkazov súd vychádzal, úvaha súdu nie je bližšie
vysvetlená, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť uznesenia s tým, že dočasný charakter neodkladného
opatrenia nemôže byť jediným aspektom na posúdenie jeho primeranosti z hľadiska zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný má zato, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu, ani vznik bezprostredne žalobcovi hroziacej
ujmy. Poukázal na Nález ÚS SR, sp.zn. II. ÚS 866/2014 ako aj to, že právo na nariadenie odôvodnenia
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne
vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a aj Ústavný súd podľa konštantnej
judikatúry vyslovil, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na otázky relevantného
vzťahu k predmetu súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, uznesenie NS SR 7 Cdo 43/2012 ako
aj uznesenie NS SR 5Cdo 106/2010, uznesenie ÚS SR IV. ÚS 99/2018 ako aj ďalšie rozhodnutia). Mal
pretozato,žeodôvodnenieuznesenianetvoríspoľahlivýzákladepreodvolanímnapadnutévýrokystým,
že týmto postupom súdu, výsledkom ktorého bolo nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, bolo porušené
právo na súdnu ochranu žalovaného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd. Preto žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa pridržiava
všetkých argumentov uvádzaných v odvolaní, ktoré podala voči výrokom III. a IV. napadnutého
uznesenia. Žalobkyni nie je zrejmé ako by mali byť žalobcovi procesným postupom súdu upreté jeho
práva, keďže v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/49/2022 podal vyjadrenie zo dňa 01.08.2022, zároveň
podal odvolania voči uzneseniu dňa 30.08.2022 a všetky dôkazy a listiny mu boli zo strany súdu
prvej inštancie doručené. Žalobkyňa nevidí vo formulácii žalobného návrhu, ani vo výroku uznesenia
neurčitosť a považuje znenie výroku za dostatočné, jasné a zrozumiteľné, pričom navyše sám žalovaný
presne vedel určiť o aký objekt sa jedná, nakoľko dňa 09.09.2022 kľúč žalobkyni od vstupnej bránky
odovzdal dobrovoľne. Nestotožnila sa s odvolaním žalovaného, že neosvedčila žiadne nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, pretože reálne je do vlastníckych práv žalobkyni už zasahované, keďže
sám žalovaný priznal, že si neželá vstup žalobkyni na svoje nehnuteľnosti.
Zároveň žalobkyňa vníma jednoznačné a významné riziko hroziacej ujmy na jej živote, zdraví pri
uplatňovaní si svojich vlastníckych práv, ktoré vyplývajú z agresívneho konania žalovaného pri každej
prítomnosti žalobkyne v spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný bez hlbšej právnej analýzy nekriticky a čisto
formalisticky prebral závery z rôznych rozhodnutí súdov, ktoré súd ako aj protistrana poznajú. Žiadalapreto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že výroky I., II., potvrdí a zbytok
výrokov zmení tak, že vyhovie jej návrhu na zákaz priblíženia sa k nej.
9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.
10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z týchto dôvodov:
11. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je vždy zabrániť
bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania už v začatom
konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu
do práv, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí,
alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzakladanejšie skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len z neprimeraným úsilím a s nákladmi.
Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov
strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.
12. Súd prvej inštancie posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných
hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom správne
dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že
manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, pričom na Okresnom súde v Partizánskom súčasne
prebieha konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa bola nútená
spolu s maloletým synom opustiť spoločnú nehnuteľnosť a odsťahovať sa do nájmu. Rodinný dom s
garážou, súp.č. XXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že žalovaný je výlučným
vlastníkom parciel, ktoré obklopujú daný rodinný dom. Rovnako je zrejmé, že potom ako sa žalobkyňa
odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti, pri každej návšteve jej žalovaný sťažuje pohyb po spoločnej
nehnuteľnosti, zamedzuje prístup k spoločnému majetku a zároveň na pozemkoch umiestnil piktogramy
Vstup zakázaný. Následne žalobkyňa v júni 2022 zistila, že zámky na bránke do dvora sú vymenené.
Okrem tohto faktom je, že danú spoločnú nehnuteľnosť nikto neobýva, nakoľko žalovaný odhlásil odber
plynu v spoločnej nehnuteľnosti.
13. V danej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že neodkladné opatrenie
má preventívny charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci splnenia
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať
dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej
veci sú však splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia,
konkrétne existencia rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Ako už bolo uvedené nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom
do práv a právom chránených záujmov žalovaného, avšak tento zásah súd vyhodnotil správne ako
primeranýsodôvodnením,žežalobkyňajenabývanívspoločnejnehnuteľnostispoločnesichmaloletým
synom odkázaná a bez toho, aby bol žalovaný umožnil prístup žalobkyni aj cez pozemky, ktoré sú v
jeho výlučnom vlastníctve, žalobkyňa nemá iným spôsobom ako sa dostať do spoločnej nehnuteľnosti.
Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladné opatrenie, na
základe ktorého zaviazal žalovaného umožniť žalobkyni vstupovať a prechádzať cez parcely definované
vo výroku rozhodnutia a zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobkyni vstúpiť do nehnuteľnosti.
14. V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal námietkami zo strany žalobkyne, kedy jej návrh, ktorým sa
domáhala zákazu priblíženia sa k žalobkyni vo vzťahu k žalovanému a zároveň žiadala, aby žalovanému
bol uložený zákaz vstupovať do nehnuteľnosti a zákaz sprístupňovať nehnuteľnosti tretím osobám.
V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na konanie, ktoré predchádzalo tomuto konaniu vedenom
na OS Partizánske pod sp.zn. 3C/37/2022, ktoré bolo aj predmetom odvolacieho konania pod sp.zn.6Co/78/2022, v rámci ktorého sa žalobca Ing. M. K. domáha proti žalovanej Ing. Q. K. nariadenia
neodkladného opatrenia, predmetom ktorého bolo uloženie zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobcovi
na vzdialenosť menšiu ako 10 m a vstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres W.,
obec A.. Uznesením zo dňa 13.05.2022, č.k. 3C/37/2022 - 21v spojení s potvrdzujúcim uznesením
6Co/68/2022 - 72 bol zamietnutý návrh žalobcu Ing. M. K. proti žalovanej Ing. Q. K. na nariadenie
neodkladného opatrenia. V rámci tohto konania odvolací súd konštatoval, že v preskúmavanej veci
žalobcom neboli dostatočne osvedčené okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že pre nevyhnutnú
ochranujehoprávjepotrebnéuložiťneodkladnéopatrenievurčenomrozsahu.Žalovanámalazasiahnuť
svojím správaním do súkromia rodinného života a osobnej integrity žalobcu. Žalobca mal obavy o život,
zdravie svojej manželky a syna ako aj obavy o svoj život a zdravie. Žalobca neosvedčil dostatočným
spôsobom existenciu hrozby ujmy na svojej fyzickej a psychickej integrite, pričom opis udalostí, ktoré sa
mali odohrať 01.04.2022 sa u žalobcu a žalovanej výrazne líšili. Okrem čestného prehlásenia manželky
žalobcu, udalosti ako ich opísal žalobca žiadna iná skutočnosť neosvedčovala. Žalobca neuvádzal iné
podobné incidenty, z ktorých bolo možné sa domnievať, žeby aj v budúcnosti mohlo k týmto incidentom
dochádzať. Naproti tomu žalovaná uvádzala odlišný priebeh udalostí a tiež priložila čestné vyhlásenie
Ing. Q. Šindelára, ktoré malo preukazovať jej tvrdenia. Z predložených listín tak nebolo osvedčené, žeby
žalovaná zasahovala do duševnej a telesnej integrity žalobcu a rovnako žalobca ani neosvedčil také
skutočnosti, pre ktoré by existovala potreba bezodkladnej úpravy v podobe zákazu vstupu žalovanej do
nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj tohto konania.
15. Za tohto skutkového stavu dospel potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k tomu
záveru, že rovnako ani žalobkyňa, ktorá sa domáhala uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 m nepreukázala neoprávnený zásah zo strany žalovaného do jej telesnej a
duševnej integrity a rovnako nepreukázala, žeby tu bol dôvod na obmedzenie jeho vlastníckeho práva
uložením povinnosti zákazu vstupu do domu, ktorého obeťou násilia mala byť. Odvolací súd sa plne
stotožňujeskonštatovanímsúduprvejinštancie,žezdôkazov,ktorépredložilavtomtokonanížalobkyňa
vyplýva, že k útokom dochádzalo pred rozvodom manželstva účastníkov s tým, že je nepochybné, že
vzťah medzi bývalými manželmi sú napäté. Žalobkyňa v čase fyzického útoku v januári 2022 nepodala
trestné oznámenie a neosvedčila, žeby správaním sa žalovaného bola jej telesná alebo duševná
integrita ohrozená tak, aby to vyžadovalo zásah zo strany súdu. Je síce pravdou, že žalobkyňa k
odvolaniu voči napadnutému uzneseniu priložila Oznámenie Okresnej prokuratúry v Partizánskom, v
ktorom sa konštatuje, že dňa 18.07.2022 podala sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka OR
PZ v Partizánskom. Nakoľko z predmetného podanie a jeho príloh vyplývalo podozrenie zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona posúdila toto konanie ako trestné
oznámenie, ktoré prijala. Zároveň bola žalobkyňa upovedomená prokurátorkou Okresnej prokuratúry,
že jej podanie odovzdala na vybavenie OR PZ v Partizánskom. Ani z tohto listinného dôkazu nevyplýva,
a akému fyzickému, prípadne psychickému útoku zo strany žalovaného voči žalobkyni malo dôjsť, ktorá
skutočnosť by odôvodňovala prípadné nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa domáhala v
podanom návrhu a v konečnom dôsledku aj v podanom odvolaní samotná žalobkyňa. Je pravdou, že vo
veciachdomácehonásiliavrátaneohrozeniatelesnejaduševnejintegritymožnospravidlavychádzaťlen
z tvrdení žalobcu, záznamov polície, lekárskych správ, oznámenie o priestupku, či trestnom čine podané
v priestupkovom, či trestnom konaní a podobne. Aj keď je pravdou, že v rámci návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia postačuje aspoň osvedčenie existencie hrozby ujmy na fyzickej a psychickej
integrite, avšak aj vo vzťahu k týmto tvrdeniam je potrebné uniesť aspoň čiastočne dôkazné bremeno.
Je tak potrebné aspoň osvedčiť bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán, čo sa však v prejednávanej
veci nestalo.
16. Rovnako bol dôvodné aj zamietnutie návrhu vo vzťahu k návrhu, kedy sa žalobkyňa domáhala
uloženia zákazu sprístupňovať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, pretože uložením
takéhoto zásahu by súd v neprimeranej miere zasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, keďže ten je
spolu so žalobkyňou bezpodielovým spoluvlastníckom daného rodinného domu.
17. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, kedy ak mala strana vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prejednávanejveci ako žalobkyňa, tak aj žalovaný podali vo veci odvolanie, ani jedno z odvolaní úspešné v rámci
odvolacieho konania nebolo, a preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.