Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/243/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214173
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1412214173.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: B..

D. F., U.. XX.XX.XXXX, R. L.. K. XX, XXX XX R., právne zastúpený: AK MS, s. r. o., so sídlom Galandova
3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanej: G.. K. E., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, XXX XX
R., právne zastúpená: LEGAL GROUP, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO:
47 237 589, o zaplatenie 9.244,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 28.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2012 sa žalovaná (v pôvodnom
postavení žalobkyne) domáhala, aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 24C/243/2012-383 zo dňa 18.12.2017 v spojení s
Opravným uznesením sp. zn. 24C/243/2012-413 zo dňa 02.03.2018 súd schválil súdny zmier v časti

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ako i k hnuteľným veciam.
Súd zároveň rozhodol o pokračovaní konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 9 244,- Eur s
príslušenstvom, vzhľadom na to, že v tejto časti k uzavretiu zmieru medzi sporovými stranami nedošlo.
V tejto časti konania sa žalovaný (v postavení žalobcu), návrhom na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 18.10.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2013 pôvodne pod sp.zn. 4C/25/2013 domáhal
od žalobkyne (v postavení žalovanej) zaplatenia sumy vo výške 9.244,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% p.a. odo dňa 21.01.2011, ako prvého dňa nasledujúceho po dni, kedy podľa žalovaného malo

dôjsť k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k osobnému automobilu SEAT Altea, EČV: R. XXX A..
Podaním zo dňa 19.11.2013 žalovaný zmenil žalobný návrh a žiadal od žalobkyne zaplatiť mu žalovanú
sumu 9.244,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 12.01.2013. Pri určení začiatku
plynutia lehoty údajného omeškania žalobkyne žalovaný vychádzal zo svojej výzvy zo dňa 08.01.2013
adresovanej žalobkyni. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24C/243/2012-229 zo dňa
17.10.2013 súd rozhodol o spojení konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 24C/243/2012 a
konania vedeného pod sp.zn. 4C/25/2013 na spoločné konanie, vedené pod sp.zn. 24C/243/2012.

2. Dňa 11.12.2017 doručila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k žalobe v
ktorom uviedla, že pôvodne užívala osobný automobil zn. VW POLLO CLASIC, EČV:R.-XXXIU, ktoré
si v decembri 2001 kúpila od Poštovej banky, a.s.. Žalobca jej mal začiatkom roka 2007 navrhnúť, abysúhlasila s predajom tohto osobného automobilu a prisľúbil jej, že jej kúpi nové auto. Žalovaná uviedla,
že s ohľadom na ich korektné vzťahy (v tom čase) s návrhom žalobcu súhlasila a zároveň súhlasila
s tým, aby výnos z predaja z jej pôvodného osobného automobilu bol použitý ako časť kúpnej ceny

na nové auto. Žalobca mal sprostredkovať predaj pôvodného osobného automobilu žalovanej svojmu
známemu, p. E.A. L., pričom na úkony predaja a prepisu predmetného pôvodného osobného automobilu
žalovanej táto podpísala splnomocnenie v prospech p. E. L. dňa 20.03.2007. Žalovaná ďalej uviedla,
že predaj zabezpečil žalobca, a to dňa 26.03.2007 za kúpnu cenu 55.000Sk (1.825,66 EUR), ktorý
zároveň aj uvedenú kúpnu cenu prevzal od p. L.. Dňa 23.03.2007 žalobca v postavení kupujúceho,

(podnikajúci ako živnostník pod obchodným G. B.. D. F. - BIMEX, IČO: 11 638 958), zakúpil pre žalovanú
osobný automobil SEAT Altea, ktorá odo dňa kúpy na ňom jazdila a užívala ho s vedomím a súhlasom
žalovaného. Zákonnú poistku na uvedený osobný automobil platil žalobca, havarijnú poistku, všetky
opravy automobilu, nákup pneumatík, servisné opravy i všetky pohonné hmoty počas doby užívania
osobného automobilu platila výlučne žalovaná, a to na základe predchádzajúcej dohody so žalobcom.
Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že všetky doklady o úhradách odovzdávala žalobcovi, nakoľko

tento sporný osobný automobil evidoval vo svojom účtovníctve (živnosti - BIMEX). V prípade, ak
išli spolu (ako pár, v súkromnej záležitosti) na spoločnú cestu, náklady na pohonné hmoty z týchto
spoločných ciest si rozdelili v 1, alebo ich uhradili zo spoločných prostriedkov na domácnosť. V januári
2011, kedy zabezpečovala žalovaná starostlivosť o svoju chorú matku, pri zisťovaní podmienok vydania
parkovacej (tzv. rezidenčnej) karty zistila, že táto môže byť vydaná len pre jedno vozidlo vo vlastníctve

žiadateľa, ktoré zároveň nesmie byť evidované v obchodnom majetku. Na základe uvedeného sa
tak žalovaná rozhodla požiadať žalobcu, či by mohol predmetný osobný automobil SEAT Altea po
ukončení svojej podnikateľskej činnosti (Ing. D. F. - BIMEX) prepísať na ňu, tak, aby aj evidenčný stav
zodpovedal faktickému stavu. Žalovaná uviedla, že žalobca nenamietal a súhlasil s uvedeným prepisom
bez akýchkoľvek výhrad a bez podmienok na vyrovnanie. Žalovaná tak naďalej užívala a starala sa o

osobný automobil, a to aj v období a čase, keď žalobca ukončil svoju podnikateľskú. Prepis osobného
automobilu zabezpečovala a dňa 20.01.2011na príslušnom Dopravnom inšpektoráte zrealizovala
žalovaná (sprostredkovane, v súčinnosti so známym D..A., ktorý je dobrým priateľom žalobcu), pričom
žalovaná zaplatila poplatok - kolok za prepis Osobného automobilu a bol jej vydaný veľký technický
preukazaOsvedčenieoevidenciípredmetnéhoosobnéhoautomobilu(akonovédokladypozrealizovaní

samotného úkonu prepisu evidencie vlastníka a držiteľa osobného automobilu). Žalovaná uviedla,
že žalobca ani v čase realizácie prepisu evidencie osobného automobilu nepožadoval od nej žiadnu
odplatu za prepis a zároveň, v danom čase nebola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená žiadna
kúpna zmluva, alebo písomná darovacia zmluva. Žalovaná má zato, že medzi žalobcom a ňou bola
riadne uzatvorená darovacia zmluva v ústnej forme, ktorá bola realizovaná faktickým bezodplatným

odovzdaním/prenechaním daru žalobcom žalovanej a zároveň prevzatím predmetu daru, osobného
automobilu SEAT Altea žalovanou, pričom žalobca jej umožnil, aby tento nepretržite užívala pre vlastnú
potrebu. Žalovaná uviedla, že po prepise osobného automobilu tento užívala už nie len fakticky, ako
oprávnený držiteľ, ale už aj ako jeho vlastník. Žalobca podľa názoru žalovanej nepreukázal podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, nepreukázal dojednanie

kúpnej ceny jej zmluvnými stranami (vrátane výšky a spôsobu jej zaplatenia), z čoho vyplýva, že žiadna
kúpna zmluva tak platne nevznikla (bez ohľadu na jej formu). Žalovaná vychádza zo skutočnosti,
že žalobca jej bezplatne prenechal dar - osobný automobil, ktorý žalovaná v právnom postavení
obdarovanej s vďakou prijala a užívala, čím došlo k naplneniu podstatných znakov dvojstranného,
bezplatnéhoprávnehoúkonuamedzižalobcomvpostavenídarcuažalovanouvpostaveníobdarovanej,

teda k uzatvoreniu darovacej zmluvy podľa ust. § 628 ods. 1 a ods. 2, a to momentom odovzdania a
prevzatia veci. Nakoľko má žalovaná dňa 25.01. narodeniny, vyjadrovala v danom čase svoju radosť
nad týmto darčekom k narodeninám, pričom žalobca pri týchto jej prejavoch radosti, žiadnym spôsobom
nerozporoval skutočnosť,žebynešloodar,ažebypožadovalakúkoľvekodplatuzaprepísanémotorové
vozidlo. Žalobca až pri riešení vzájomného vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným

veciam (čomu počnúc novembrom 2011 predchádzalo naštrbenie vzájomných partnerských vzťahov),
začal od žalovanej požadovať odplatu, údajnú kúpnu cenu za osobný automobil, ktorej výška bola zo
strany žalobcu vo vzťahu k žalovanej stále menená. Pôvodne žiadal žalobca od žalovanej obstarávaciu
cenu osobného automobilu 789.000,- Sk, hoci žalobca zakúpil osobný motorový automobil za celkovú
cenu 660.889,90Sk (21.937,52 Eur). Neskôr vo svojom liste - Stanovisku k návrhu na uzatvorenie

dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva požadoval od žalovanej sumu 15.000,- eur. Vo
výzve zo dňa 08.01.2013 adresovanej žalovanej, žalobca vyzval žalovanú na úhradu kúpnej ceny vo
výške 9.244,- Eur, ktorá mala predstavovať zostatkovú hodnotu osobného automobilu ku dňu prevodu,
k 20.01.2011. Uvedená cena bola určená Znaleckým posudkom č. 89/2012, ktorá vypracoval znalec B..Ľ. K., pričom tento znalecký posudok bol vypracovaný vo veci výpočtu hodnoty osobného motorového
vozidla na základe vyžiadania žalobcu zo dňa 13.12.2012 na stanovenie hodnoty za účelom vyrovnania,
pričom dátum ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný je k 21.01.2011, teda bol vyhotovený

spätne. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že výpočet všeobecnej hodnoty vozidla vychádzalo zo
stavu, kedy prizvaný znalec nezistil po najazdených kilometrov (a ani objektívne nemohol, keďže osobný
automobil nemal k dispozícií on a ani žalobca), a teda tak, ako uviedol samotný znalec, nepreskúmal
ani technický stav osobného automobilu, keďže vozidlo bolo nedostupné, pričom na tieto účely musel
vychádzať a zrejme vychádzal iba z tvrdení žalobcu, a to i vo vzťahu k poškodeniam vozidla. Všeobecná

hodnota vozidla bola znaleckým posudkom stanovená vo výške 7.703,33 eur bez DPH. Žalovaná
má zato, že predmetný Znalecký posudok nie je objektívny a výpočet hodnoty osobného automobilu
(aj pre neoverenie podstatných a v ňom uvedených údajov vrátane východiskovej hodnoty osobného
automobilu), nevychádza z objektívne zisteného stavu veci. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v
prípade platne uzavretej kúpnej zmluvy, by musela byť stranami presne dohodnutá kúpna cena ako
jej podstatná náležitosť. Absenciu kúpnej zmluvy nemožno zahojiť dodatočným jednostranným určením

zostatkovej hodnoty automobilu znaleckým posudkom a tvrdiť, že ide o „kúpnu cenu", nakoľko kúpna
cena musí byť stranami vzájomne dohodnutá (a nie dodatočne a s časovým odstupom jednostranne
určená niektorou stranou). Potreba dodatočne „určovať kúpnu cenu" znaleckým posudkom len podľa
žalovanej potvrdzuje, že žiadna dohoda o kúpnej cene za prenechanie osobného automobilu a o
lehote jej splatnosti medzi stranami neexistovala, nakoľko šlo o bezodplatné prenechanie hnuteľnej

veci. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že na nedatovanom liste žalobcu, ktorý adresoval
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., vo vzťahu k zániku poistnej zmluvy žalobcu je ním uvedené,
že k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, N. z titulu odpredaja dotknutého vozidla, pričom
žalobca uvedené tvrdenie žiadnym ďalším dokumentom v podobe prílohy listu nedokladoval a ani
nepreukázal. Podľa názoru žalovanej, žalobca uviedol toto tvrdenie poisťovni z dôvodu vedenia v

účtovníctve zaniknutej živnosti. Žalovanou rukou písaný text (na konci listu), s uvedením, že žiadosť
ešte nie je vysporiadaná, žiadnym spôsobom podľa jej názoru nepotvrdzuje a ani nereaguje na v
liste uvedenú odplatnosť, ale práve naopak potvrdzuje, a upriamuje pozornosť na samotnú podstatu
veci, a síce skutočnosť, že ku dňu 23.05.2011 (ako ku dňu datovania poznámky žalovanej) predmetná
žiadosť zo stany adresáta listu nie je vysporiadaná, keďže možno zároveň predpokladať, že žalovaná

ako držiteľka osobného automobilu uvedenú záležitosť s adresátom listu osobne riešila. Žalovaná
má zato, že predmetný list nie je, a ani nemôže byť podkladom na vyvodenie skutočnosti, že medzi
žalovanouažalobcomdošlokodplatnémuprevoduvlastníckehoprávakosobnémuautomobilu,nakoľko
žalobca svoje tvrdenie o odplatnosti osobného automobilu žalovanej žiadnym spôsobom relevantne
nepreukázal ani nepodložil, a to tak vo vzťahu k súdnemu konaniu ako aj príslušným orgánom (napr.

Dopravný inšpektorát) vo vzťahu k úkonom súvisiacim s užívaním alebo prepisom osobného automobilu
žalobkyňou. Žalovaná požadovanie úhrady „kúpnej ceny“ žalobcom s príslušenstvom považuje za
nedôvodné, nakoľko medzi nimi nedošlo k dohode o kúpnej cene, a ani k platnému uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, a jej uzatvorenie nebolo žalobcom relevantne preukázané. Nie je daný právny ani faktický dôvod
na zmenu prejavu vôle žalobcu z bezodplatného úkonu darovania na odplatný právny úkon, a preto

žalovaná požiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

3. Žalobca doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.01.2018 svoje vyjadrenie k
vyjadreniu žalovanej v ktorom uviedol, že popiera tvrdenie žalovanej, že medzi
žalobcom a žalovanou bola riadne uzavretá darovacia zmluva. Žalobca vykonal prepis

s prísľubom zo strany žalovanej, že ona za osobné motorové vozidlo SEAT Altea,
ktoré na ňu prepísal následne zaplatí odplatu, na ktorej sa dohodnú. Žalobca uviedol, že nikdy
neprejavil vôľu darovať žalovanej osobné motorové vozidlo SEAT Altea, a žalovaná dar nikdy s vďakou
neprijala. Žalobca zároveň poprel motív a argumentáciu žalovanej, že osobné motorové vozidlo SEAT
Altea jej mal žalobca darovať k narodeninám. Prepis sa uskutočnil ku dňu 20.01.2011 z dôvodu,

že ku dňu 18.01.2011 ukončil žalobca svoju živnosť, ktorú vykonával pod obchodným menom B..
D. F. - BIMEX, IČO: 11 638 958 a osobné motorové vozidlo SEAT Altea bolo súčasťou obchodného
majetku. Predpokladom prevodu na tretiu osobu bolo ukončenie podnikania, nakoľko inak by príjem z
predaja auta bol súčasťou likvidačného zostatku, predaj by bol za obvyklú cenu. V rámci ukončenia
podnikania predmetom zdanenia bola zostatková hodnota motorového vozidla. Prepis vozidla podľa

žalobcu, nemal nijakú časovú ani vecnú súvislosť s narodeninami žalovanej. Nakoľko už v roku 2011 boli
vzťahy medzi žalovanou a žalobcom vážne naštrbené, žalobca nemal žiaden dôvod darovať automobil
v značnej finančnej hodnote žalovanej, ktorá mala v úmysle žalobcu opustiť, čo preukazuje aj žalovanou
podaná žaloba v roku 2012. Žalobca vylúčil, žeby šlo o darovanie, nakoľko túto skutočnosť potvrdilaaj samotná žalovaná vo svojom vyjadrení, keď uviedla, že išlo o prepis motorového vozidla výlučne z
dôvodu potreby získať parkovacie oprávnenie (parkovaciu - rezidenčnú kartu), v Bratislave- mestská
časť Staré Mesto, ktoré je viazané na trvalý pobyt, z dôvodu starostlivosti o chorú matku. Žalovaná

mala vyvíjať na žalobcu nátlak, aby prepísal motorové vozidlo z jeho držby už ako živnostník B.. D. F.
- BIMEX a prihlásil ako držiteľa motorového vozidla ju. Žalobca zároveň poprel nepravdivé skutkové
tvrdenie žalovanej, že jej mal navrhnúť, aby súhlasila s predajom jej pôvodného automobilu vo svojom
vlastníctve s prísľubom, že jej kúpi nové auto, na ktorom bude môcť jazdiť. Rovnako poprel aj tvrdenie
žalovanej, že sprostredkoval predaj osobného motorového vozidla žalovanej a zároveň prevzal kúpnu

cenu spolu vo výške
55,000,- Sk. Žalobca uviedol, že nebol do predaja osobného motorového vozidla žalovanej nijakým
spôsobom zaangažovaný, neprevzal kúpnu cenu za automobil, z toho dôvodu nemá ani relevantnú
informáciu o jej výške. Dňa 23.03.2007 žalobca na podnikateľské účely vtedy v postavení podnikateľa
-živnostníka, vykonávajúceho živnosť pod obchodným menom Ing. D. F. -BIM EX, ÍČO: 11638 958,
zakúpil osobný automobil zn. SEAT Altea. Nakoľko žalovaná nemala v danom čase pre svoje potreby

k dispozícii osobné motorové vozidlo, keďže to ktoré vlastnila sa sama rozhodla predať, poskytol jej
žalobca možnosť používať motorové vozidlo, ktoré zakúpil žalobca predovšetkým na podnikateľské
účely. Ako nepeňažnú náhradu za používanie motorového vozidla uhrádzala žalovaná servisné
prehliadky a opravy na automobile SEAT Altea, výmenu pneumatík, nákup pohonných hmôt. Po prepise
automobilu SEAT Altea na žalovanú, žalobca mal opakovane vyzývať žalovanú na vysporiadanie

finančných nárokov a zaplatenie odplaty za osobné motorové vozidlo SEAT Altea a žalovaná mala
opakovane pred svedkami vyhlásiť a prisľúbiť, že žalobcovi za automobil zaplatí. Žalobca uviedol, že
nikdy neprehlásil a nesľúbil žalovanej, že automobil SEAT Altea jej daruje, a ani s prihliadnutím na vyššie
uvedené má zato, že nie je preukázané uzavretie darovacej zmluvy a zároveň nie je preukázaný úmysel
a vôľa žalobcu darovať automobil SEAT Altea žalovanej. Žalovaná podľa žalobcu nijakým spôsobom

nepreukázala svoje tvrdenia o prísľube alebo úmysle žalobcu darovať jej osobný automobil SEAT Altea.
Žalobca ďalej namietol, že podmienkou darovacej zmluvy je prejav vôle obdarovaného dar
prijať. Na
pojednávaní dňa 04.05.2017 právna zástupkyňa žalovanej výslovne potvrdila, že
žalovaná vyhlásila, že žalobcovi za auto zaplatí. Žalovaná po odchode zo spoločnej

domácnosti v marci roku 2012 opakovane vyhlásila, že žalobcovi zaplatí odplatu, na
ktorej sa dohodnú tak, ako to sľúbila v januári 2011 pri prepise osobného automobilu
SEAT Altea. Takéto vyhlásenie urobila žalovaná aj pred svedkami D. F.
(syn žalobcu) a H. U. (sestra žalovanej) dňa 10.01.2013 pri
stretnutí v reštaurácii. Vyjadrenie žalovanej a pred svedkami a právnej zástupkyne žalovanej na súde

podľa názoru žalobcu preukazuje, že právny úkon darovanie motorového
vozidla SEAT Altea nie je perfektný - chýba mu náležitosť prijatia daru zo strany
žalovanej, čo sa nedá nahradiť poskytnutí veci pri prepise vozidla. Podľa žalobcu skutočnosť, že
nikdy nemal v úmysle darovať automobil žalovanej potvrdzuje aj žalovanou spínaný list poisťovni
KOOPERATIVA poisťovňa a.s. v ktorom žalobca uvádza, že poistná zmluva zanikla z dôvodu odpredaja

motorového vozidla SEAT Altea, EČV: R. XXX A.. Žalovanej bola táto skutočnosť známa, nakoľko
zrušenievybavovalaatentolistmalakdispozíciiavlastnoručnetamdopísalapoznámkudňa23.05.2011.
Žalobca má zato, že žalovaná nepreukázala vôľu žalobcu darovať jej vozidlo SEAT Altea a ani
nepreukázala svoju dobromyseľnosť pri jeho nadobudnutí. Žalobca zároveň poprel aj tvrdenie žalovanej
o tom, že jej bol pri prepise automobilu vydaný veľký technicky preukaz a aj tvrdenie žalovanej o

uzatvorení darovacej zmluvy - v ústnej forme, realizovanej bezodplatným odovzdaním /
prenechaním daru žalobcom žalovanej a zároveň prevzatím predmetného daru - osobného
automobilu SEAT Altea žalovanou. Pri prepise motorového vozidla na žalovanú nenastal žiaden právny
úkondarovaniavozidlažalobcomžalovanej,čopodľažalobcuosvedčuje aj listina-e-mail z10.03.2015
s vlastnoručne dopísaným textom žalovanou, ktorá týmto požiadala žalobcu o „pripravenie technického

preukazu od ALTEA". Žalobca sa opakovane, v zmysle predchádzajúceho dohovoru so žalovanou a
jej opätovnému prísľubu, že uhradí žalobcovi kúpnu cenu za osobný automobil SEAT Altea pokúšal
dohodnúť sa so žalovanou na výške kúpnej ceny. Nakoľko žalovaná nebola pri dohode o kúpnej cene
súčinná,
oslovil žalobca na stanovenie kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo SEAT Altea

súdneho znalca B.. Ľ.Z. K. Q. odboru Odhad hodnoty cestných vozidiel.
Súdny znalec určoval hodnotu automobilu SEAT Altea ku dňu 20.01.2011, teda ku
dňu kedy bolo vozidlo prepísané na žalovanú a žalobca mal ešte k tomuto dňu (t.j.
20.01.2011) k vozidlu prístup a boli mu k dispozícii všetky informácie (vek vozidla,najazdené km, poistné udalosti, pravidelné servisné prehliadky a i.) potrebné na
znalecké ohodnotenie motorového vozidla. Znalecký posudok č. 89/2012 zo dňa
17.12.2012 vo veci výpočtu hodnoty vozidla SEAT ALTEA 1.9 TDi Reference, E.Č.: R.-

XXXRB bol vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z., v súlade s vyhláškami
č. 490/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, nakoľko zákon ani vyhláška nestanovujú ako povinnú náležitosť na
určenie všeobecnej hodnoty predmetu znaleckého posudku jeho osobnú obhliadku. Žalobca vyzval
listom zo dňa 08.01.2013 žalovanú na úhradu kúpnej ceny za osobný automobil SEAT Altea, EČV: R.-

XXXRB vo výške 9.244,- eur, ktorá bola určená Znaleckým posudkom č. 89/2012, nakoľko nebolo
objektívne možné sa so žalovanou na výške kúpnej ceny dohodnúť. Žalovaná sa prostredníctvom svojej
splnomocnenej právnej zástupkyne prvýkrát vyjadrila, že auto malo byť predmetom darovania až listom
20.01.2013, pričom do tohto dňa sa žalovaná vždy
vyjadrovala, že kúpnu cenu za vozidlo zaplatí, čím si bola vedomá, že nebolo
predmetom darovania. Uvedené zároveň vyvracia dobromyseľnosť žalovanej, ako

podstatnú náležitosť právneho úkonu. Žalobca má zato, že žalovaná nenadobudla
osobné motorové vozidlo SEAT Altea od žalobcu darovaním, bola si a aj v súčasnosti si je vedomá, že
žalobca trval na zaplatení odplaty za tento automobil po prepise automobilu na žalovanú, tak ako mu
to žalovaná opakovane prisľúbila aj za prítomnosti svedkov. Žalovaná podľa žalobcu právne relevantne
nepreukázala vôľu žalobcu darovať jej automobil SEAT Altea, nepreukázala svoju

dobromyselnosť a prevzatia daru od žalobcu a rovnako nepreukázala ani existenciu tohto právneho
úkonu. Tvrdenia žalovanej nemajú
oporu v skutkovom stave, právnych predpisoch a vzájomne si odporujú, a preto žalobca požiadal,
aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 9.244,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% odo dňa 12.01.2013 do zaplatenia.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.10.2018 ma ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich
právny zástupcovia. Na pojednávaní vypovedal svedok B.. D. F., ml., ktorý uviedol, že otec kúpil auto
s tým, že ho na žalovanú prepísal v momente, kedy ho ona o to požiadala s tým, že si na dané auto
chce vyžiadať parkovaciu kartu na Palisádoch, kde pravidelne chodila. Toto bol podľa vedomosti svedka
dôvod prepisu. K podmienkam vzájomného vysporiadania medzi jeho otcom a žalovanou uviedol, že

sa zúčastnil jedného stretnutia v roku 2013 v Dúbravke, D. L., kde bol otec, žalovaná, on a žalovanej
sestra. Predmetom stretnutia bolo dohodnúť sa ľudsky ako si majetok rozdelia a na danom stretnutí a
aj pred ním bola dohoda taká, že žalovaná si nechá nehnuteľnosť - chalupu na Mojtíne, otec byt na
L. K. K. rozdiel tejto hodnoty (byt bol drahší), otec vyrovná protihodnotou auta, bolo to v tom zmysle,
že otec je ako keby právoplatným majiteľom auta a toto nebolo nijak rozporované. Predpokladalo sa

s cenou vozidla cca 10.000,- Eur. Na čom sa nevedeli dohodnúť, boli hodnoty nehnuteľností - bytu a
chalupy. Vtedy nebol problém v tom, či to auto je alebo nie, bralo sa to za dohodnuté, problém bol v
znaleckých posudkoch a v ohodnotení nehnuteľností. Svedok ďalej vypovedal, že keď sa blížili 2 roky od
prepisu auta a nebolo to vyporiadané, otec prišiel s návrhom, aby to nebolo premlčané, a dal žalovanej
podpísať výzvu na zaplatenie auta, na čo žalovaná povedala: ,,Na čo mi to dávaš podpisovať, ja som

nikdy nepovedala, že auto ti nezaplatím.“ Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť aká bola cena za
vozidlo v roku 2011 a zároveň nemá vedomosť o žiadnej kúpnej zmluve týkajúcej sa auta.
Žalobca vypovedal, že žil so žalovanou 8 rokov spokojne a korektne, pričom následne došlo k zmene a
to zásadnej, žalovaná prestala byť zamestnaná, mala vnúčence a starala sa o mamu, sestra ovdovela a
v osobnom živote žalovanej nastalo obdobie kedy prišlo k zmenám a zmenila prístup k ich životu. To bolo

pred dobou, kedy došlo k prevodu auta. Keď dochádzalo k prevodu auta bolo mu jasné, že ich spolužitie
nevydrží, pričom on mal záujem, aby spolužitie pokračovalo. Nakoľko žil spolu so žalovanou v spoločnej
domácnosti, nepotreboval žiadnu písomnú zmluvu. Keď došlo k ukončeniu spoločného žitia, prehlásila
žalovaná že odchádza a : ,,chcem ale vyporiadať majetok, chcem si nechať chalupu, byt nechcem“.
Zároveňprehlásila,,autotisamozrejmezaplatím.“Tobolovdobe,kedykončilospoločnéspolunažívanie.

Na základe tohto vyjadrenia, žalobca ďalej nekonal, začali rokovať o majetkoch a o vyrovnaní a to v tom
zmysle, že auto malo byť vyporiadaním medzi nehnuteľnosťami a hnuteľnými vecami v jednej a druhej
nehnuteľnosti. Žalobca uviedol, že sa nedohodli dobre, nakoľko znalecké Pri snahe vyporiadať problémy
mal emailové komunikácie, vo všetkých emailoch je požiadavka vyriešiť nehnuteľnosti, ale žalobca
uviedol, že sa chcel vyhnúť sporom a trval na tom, aby sa vyporiadali aj hnuteľné veci - zariadenia a auto

Seat, v každom emaile bola táto požiadavka. Žalovaná však auto neriešila. Nakoľko od predaja auta
mali ubehnúť 2 roky, podal návrh voči žalovanej na zaplatenie osobného motorového vozidla, pričom
predtým si dal vypracovať znalecký posudok. Žalobca ďalej uviedol, že znalcom určenú sumu 9.244,-
Eur považuje za nízku. Až keď poslal požiadavku n zaplatenie predmetnej sumy právnej zástupkynižalovanej, táto mu odpísala, že jeho požiadavka je neopodstatnená nakoľko išlo o dar, a vtedy prvý
krát padlo slovo dar po dvoch rokoch. Žalobca uviedol, že si nechal veľký technický preukaz, aby mal
istotu, že mu žalovaná peniaze uhradí. Auto kúpil na podnikateľské účely, mal ešte jedno veľké auto,

ktoré nebolo veľmi vhodné, žalovaná odmietla užívať väčšie auto, išlo o Audi A6, a preto jej dával k
dispozícii Seat.
Žalovaná uviedla, že v októbri 2012 podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na
vysporiadanie na súd, nakoľko sa so žalobcom nevedeli dohodnúť na rokovaniach dohodnúť. Ďalej
zapakovala, že vlastné auto vložila ako časť prostriedkov na kúpu nového auta, nakoľko ona nové

auto nechcela, celý obchod sprostredkoval žalobca, cez známeho, kde tento pracoval vo firme Seat
v servise. Je pravdou, že v januári 2011 bola splatná zákonná poistka na toto auto. Keďže a dohodli,
že jej žalobca auto prepíše, zákonnú poistku (predtým platil on) v januári 2011 zaplatila ona, ešte
akoby na firmu žalobcu. Potom znova zaplatila zákonnú poistku. Keď bolo auto prepísané na jej meno,
doložili podklady, ktoré boli predložené dopravnému inšpektorátu, kde v čase prepisu si nedohadovali
cenu. Žalobca súhlasil s prepisom bez toho, aby odo nej niečo požadoval. Brala to ako dar, pretože

má 25.teho narodeniny, povedala mu, že ďakuje za taký veľký darček, taký ešte od neho nedostala.
K listu z Kooperatívy s jej podpisom, ktorý mal dosvedčovať tomu, že auto bolo odpredané žalovaná
uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že ona zaplatila zákonnú poistku prosila žalobcu, či by jej nemohol
peniaze vrátiť, všetky doklady mal žalobca u seba, aj z technických kontrol aj zákonnú poistku vrátene
technického preukazu. Keďže povedal, že stále nie je vysporiadaná časť z tej poistky z januára, prosila

ho, či by to mohol zistiť a podujala sa na to ona, na dokumente do Kooperatívy (nemá dátum, kedy
ju posielal), v máji sa dotazovala, kedy bude žiadosť vysporiadaná. Nemala dôvod, nenapadlo by ju
preverovať si to, išlo jej o to, aby sa jej peniaze vrátili a skutočne, nová poistná zmluva z roku 2011 je
stále v držbe žalobcu od r. 2012 poistné zákonné zmluvy sú u nej v držbe, a je pravdou aj to, že až
10.02.2015,keďsomžalobcovipovedalažemáproblémprikontroláchSTK,keďženevlastnímtechnický

preukaz a používala len fotokópiu, vtedy jej odovzdal veľký technický preukaz.
5. Dňa 22.11.2018 bolo súdu doručené rozsiahle vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalovaného zo dňa
11.01.2018.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 07.03.2019 na ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich právny
zástupcovia.

Žalobca opätovne vypovedal a uviedol, že nebol v situácii, keď ukončil živnosť a bral malý dôchodok, aby
si mohol dovoliť darovať taký veľký dar, akým je osobné motorové vozidlo. Búral sa ich vzájomný vzťah
a očakával, že sa skoční a nikdy neprejavil záujem auto darovať, pričom medzi ním a žalovanou nepadlo
slovo dar až do r. 2013 keď právna zástupkyňa žalovanej na jeho vyzvanie na zaplatenie povedala, že to
bol dar. Žalobca jednoznačne poprel, žeby išlo o dar. Žalobca potvrdil, že pozná p. L., ktorý mu servisoval

autá do prepisu vozidla. Tento mu povedal, že ak nechce, aby sa na aute žalovaná zabila, musí sa to
spraviť, generálka by bola drahá, ale sa to neoplatí. Žalobca poprel, žeby prevzal od p. L. kúpnu cenu
za auto žalovanej, nevie komu ho predal, pretože pri prevode musela byť žalovaná. Uvádzaná cena
55.000,- Sk je podľa žalobcu nezmysel, pretože mu povedali, že auto sa dá kúpiť iba na súčiastky.
Žalovaná uviedla, že podľa jej dobrého vedomia a svedomia mali ešte so žalobcom dobrý vzťah v roku

2011. Chodili spolu na výlety, ona som sa venovala aj žalobcovi a aj rodine, pretože bola na predčasnom
dôchodku. 6alobca sa podľa žalovanej dňa 20.11.2011 odsťahoval zo spálne, čo bolo pre ňu ťažké,
bolo to rozhodnutie o konci vzťahu. Chcela, aby sa vysporiadali, navrhovala, čo budú robiť, rokovania
boli zlé. Žalobca požadoval od nej 789.000,- Sk za auto. Žalovaná odišla k synovi. K jej pôvodnému
autu uviedla, že toto bolo pojazdné a dobré. Bola s ním spokojná a nepotrebovala ho predávať, ale v

rámci korektného spolunažívania so žalobcom, tento navrhol, že jej kúpi nové auto, a preto súhlasila s
predajom jej pôvodného auta. Žalovaná uviedla, že peniaze za predaj jej auta nikdy nedostala, o výške
sumy sa dozvedela od žalobcu. D.. L.Ý. jej povedal, že si nepamätá aká bola kúpna cena za auto a komu
peniaze odovzdal. Žalobkyňa dala do pozornosti skutočnosť, že jej pôvodné auto bolo to prepísané na
manželku p. L.. Prepis nového auta vybavila ona, dostala veľký technický preukaz, malý prišiel poštou.

Nakoľko mali v domácnosti rozdelené kto má čo na starosti, u žalobcu boli založené všetky doklady
týkajúcesaáut,nakoľkožalobcavšetkototoviedolvevidenciivofascikloch.Žalovanáuviedla,ženemala
dôvod to meniť, dôverovala mu.
7. Na pojednávaní dňa 14.03.2019 sa zúčastnili obe strany sporu a ich právny zástupcovia. Žalovaná
doplnila svoju výpoveď zo dňa 07.03.2019 a uviedla, že žalobcovi odovzdala veľký technický preukaz

po prepise vozidla, pretože nemala dôvod u seba držať doklady, brala to ako dar od žalobcu, a keď
som prišla domov tak sa mu poďakovala. Asi pol roka po prepise, bola na servisnej kontrole a zaplatila
faktúru kreditnou kartou. Aj keď už firma žalobcu neexistovala, znovu odovzdala podklad žalobcovi do
fascikla, nemala dôvod nedôverovať mu. Žalovaná uviedla, že prvýkrát si uvedomila, že jej z dokladovniečo k auto chýba, v marci 2013, po 2 rokoch bolo potrebné ísť na technickú. Kontrolu a nemala
veľký technický preukaz. Pomohla si cez poisťovňu Kooperatíva, kde bolo auto poistené a k poistke
bola priložená fotokópia preukazu. Urobila to preto, nakoľko so žalobcom v tom čase nekomunikovali

a nebývala v byte, do bytu sa vrátila až v 2/2014. K finančnej situácii žalobcu uviedla, že tento mal
predtým i v čase prepisu a myslím si, že doposiaľ, rôzne športové aktivity, na ktoré potreboval dostatok
finančných prostriedkov. Ročná permanentka do klubu stála okolo 6.970,- Eur. Žalovaná uviedla, že
žalobca ju pritiahol ku golfu - v roku 2011 si kúpili rovnakú permanentku, ktorá tiež stála okolo 1.000,-
Eur. Zúčastňoval sa turnajov ako golfista, to nestálo málo peňazí.

Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a
žalovanou nebola nikdy uzatvorená darovacia zmluva, žalovaná si bola vedomá skutočnosti, že žalobca
trval na zaplatení odplaty za predmetný osobný automobil po prepise vozidla na žalovanú tak, ako mu
to sama opakovane prisľúbila. Uviedol, že vznik platne uzatvorenej darovacej zmluvy nebol žalovanou
preukázaný, pretože dokumenty boli stále v držbe žalobcu, aj jeden kľúč od motorového vozidla, čo
potvrdila samotná žalovaná. Právny zástupca zároveň uviedol, že ani žalobca nepreukázal, žeby došlo

k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, lebo nedošlo k dohode o kúpnej cene, a preto má zato, že na strane
žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu - majetkovému prospechu bez právneho dôvodu podľa §
451 ods. 1 OZ. Žalobca preukázal výšku bezdôvodného obohatenia ku dňu prepisu motorového vozidla,
kedy ho žalovaná nadobudla a toto ako sama potvrdila má stále v držbe. Právny zástupca žalobcu
požiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania vrátane

nároku na náhradu trov konania.
Právna zástupkyňa žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedla, že v konaní vyšlo najavo, že ani v januári
2011 ani v žiadnom inom čase nedošlo medzi stranami k dohode o predaji a kúpe motorového vozidla
Seat Altea. Naopak, šlo o bezodplatné prenechanie hnuteľnej veci - vozidla Seat Altea a jeho prijatie
žalovanou, ktorá v danom čase úprimne, priamo a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrovala vďaku za

tento darček. Žalobca v januári 2011 nepožadoval žiadnu kúpnu cenu či akékoľvek „vyrovnanie“ ako
to tvrdil v konaní. Došlo k odovzdaniu auta spolu s príslušenstvom, ktoré už fakticky bolo a to od času
jeho zakúpenia - užívané práve žalovanou. Poukázala na skutočnosť, že medzi stranami nie je sporné,
že žalobca opakovane počas rokovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam požadoval
vyrovnanie za auto. Podstatné a kľúčové je podľa jej názoru to, či vyrovnanie za auto požadoval

a bolo dohodnuté v čase dojednania právneho úkonu prevodu motorového vozidla na žalovanú
ako obdarovanú. Žalobca začal prvýkrát požadovať „kúpnu cenu“ za vozidlo po skončení vzťahu so
žalovanou a po tom, čo žalovaná navrhla, že by strany mali vysporiadať svoj spoločný nehnuteľný
majetok. Dovtedy nikdy o žiadnom vyrovnaní, odplate ani kúpnej cene za auto nepadla medzi stranami
zmienka. V čase prepisu motorového vozidla nebolo požadované ani medzi stranami komunikované a

dohodnuté žiadne vyrovnanie. To, ako aj dodatočné požiadavky žalobcu na rôzne sumy tohto údajného
vyrovnania, len podľa právnej zástupkyne žalovanej potvrdzujú, že neexistovala žiadna dohoda o kúpnej
cene, ako o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy tvrdenej žalobcom. Celý kontext udalostí a časových
súvislostí dokazuje, že šlo o bezodplatné prenechanie veci a jej prijatie obdarovanou stranou, čo sú
podstatné znaky darovacej zmluvy. Táto darovacia zmluve bola platne uzatvorená a žalobca nemôže

dodatočne tento právny úkon meniť. K argumentácií právneho zástupcu žalobcu, že ak nejde o kúpnu
zmluvu, tak ide o bezdôvodné obohatenie právny zástupkyňa žalovaného uviedla, že táto je nelogická
a neobstojí. Žalobca dnes nemôže tvrdiť, že bezdôvodne prepísal na žalovanú vozidlo, a že tomuto
prepisu chýbal právny titul. Buď jej auto predal a dohodli sa na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy,
alebo jej ho previedol bezodplatne a dohodli sa na darovacej zmluve. Žalobca vozidlo neprepisoval

bezdôvodne, bez právneho dôvodu, nešlo o žiadne bezdôvodné neoprávnene nadobudnuté obohatenie
na strane žalovanej. Naopak, právna zástupkyňa žalovanej má zato, právny úkon bol dojednaný platne,
právne perfektne ako riadna darovacia zmluva čo zodpovedalo konaniu aj vôli strán a aj prejavom na
oboch stranách v danom čase. Medzi stranami bola uzatvorená platná darovacia zmluva. Poukázala
aj na skutočnosť, že v prípade bezdôvodného obohatenia mal žalobca žalovať vrátenie veci in natura,

nakoľko táto vec naďalej existuje, a nie vymáhať peňažné plnenie, a preto žalobný návrh žalobcu nemá
oporu v ustanoveniach zákona o vydaní bezdôvodného obohatenia. S prihliadnutím na celý doterajší
priebeh konania, dokazovanie, ako aj zistený skutkový a právny stav veci právny zástupkyňa žalovanej
navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žaloba zo dňa 28.09.2012, doručená

tunajšiemu súdu dňa 01.10.2012, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24C/243/2012-229
zo dňa 17.10.2013 o spojení veci, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24C/243/2012-233
zo dňa 18.10.2013 s spojení s Uznesením krajského súdu v Bratislave, sp.un. 2Co/533/2013-253
zo dňa 19.04.2014 o nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku žalobcovi, zápisnicao pojednávaní zo dňa 04.05.2017, návrh strán sporu na schválenie súdneho zmieru doručený
tunajšiemu súdu dňa 16.11.2017, vyjadrenie žalovanej doručené tunajšiemu súdu dňa 11.12.2017,
Výpis zo živnostenského registra - ukončenie podnikateľskej činnosti subjektu B.. D. F. - BÍMEX,

ku dňu 18.01.2011,Žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vodidla -
predmetného Osobného automobilu, vyplnená pôvodným držiteľom (žalobcom - BIMEX) a i novým
držiteľom osobného automobilu (žalovaná) zo dňa 20.01.2011, Žiadosť o zapísanie motorového -
prípojného vodidla do evidencie (Y.Č. R. XXX A.) zo dna 28.03,2007 v prospech B.. D. F. - R.,
vrátane Faktúry č. 67034 vystavená spoločnosťou ALBEX PLUS, s.r.o. na odberateľa Ing. D. F. -

BIMEX, na kúpu osobného automobilu zo dňa 23.03.2007, stanovisko žalovaného zo dňa 25.07.202,
výzva žalobcu zo dňa 08.01.2013 spolu so sprievodným listom zo dňa 13.01.2013, e-mail žalobcu
zo dňa 15.02.2013 adresovaný žalovanej, splnomocnenie žalovanej pre p. E. L. zo dňa 20.03.2017,
list žalovaného adresovaný spoločnosti KOOPERSTÍVA poisťovňa, a.s., Uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV, sp.zn. 24C/243,212-383 zo dňa 18.12.2017 v spojení s Opravným uznesením sp.zn.
24C/243/2012-413 zo dňa 02.03.2018 o schválení súdneho zmieru v časti zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ako i k hnuteľným veciam, vyjadrenie žalobcu k
vyjadreniu žalovanej zo dňa 11.01.2018, zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.10.2018, návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania doručený súdu dňa 21.11.2018, e-mailová komunikácia a iná písomná
komunikácia medzi žalobcom a právnym
zástupcom žalovanej, Výzva na uzatvorenie Dohody, odpoveď zo dňa 15.07.2012, e-mail právnej

zástupkyne žalovanej zo dňa 16.07.2012, e-mail právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 23.07.2012,
Stanovisko žalobcu k návrhom na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
zo dňa 25.07.2012, e-mail právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 21.08.2012, e-mail žalobcu zo dňa
27.08.2012, e-mail žalobcu zo dňa 09.09.2012, e-mail žalobcu zo dňa 25.09.2012, vyjadrenie žalovanej
k vyjadreniu žalobcu doručené súdu dňa 22.11.2018, faktúra spoločnosti ALBEX PLUS, s.r.o. na

zaplateniekúpnejcenyzaSEATAlteavovýške660.890,-Sk,evidenciažalovanejospotrebe,servisných
prehliadkach za tok 2007-2014 k vozidlu, čestné vyhlásenie svedka G. E. zo dňa 19.11.2018, čestné
vyhlásenie Q. T. zo dňa 19.11.2018, protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 15.03.2013, zápisnica
o pojednávaní zo dňa 07.03.2019, zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.03.2019, znalecký posudok č.
89/2012 znlaca Ing. Ľ. K. H. veci výpočtu hodnoty vozidla SEAT Altea 1.9 TDi reference, ČV: R. XXX

A., výsluch E. B.. D. F., ml., výsluch žalobcu a žalovanej. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to
každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Dňa 28.03.2007 žalobca v postavení kupujúceho, (podnikajúci ako živnostník pod obchodným menom
B.. D. F. - BIMEX, IČO: 11 638 958), zakúpil osobný automobil SEAT Altea, na ktorom odo dňa kúpy

jazdila a užívala ho s vedomím a súhlasom žalobcu žalovaná. Zákonnú poistku na uvedený osobný
automobil platil žalobca, havarijnú poistku, všetky opravy automobilu, nákup pneumatík, servisné opravy
i všetky pohonné hmoty počas doby užívania osobného automobilu platila žalovaná, a to na základe
predchádzajúcej dohody so žalobcom. V januári 2011, kedy zabezpečovala žalovaná starostlivosť
o svoju chorú matku, pri zisťovaní podmienok vydania parkovacej (tzv. rezidenčnej) karty zistila,

že táto môže byť vydaná len pre jedno vozidlo vo vlastníctve žiadateľa, ktoré zároveň nesmie byť
evidované v obchodnom majetku. Na základe uvedeného žalovaná požiadala žalobcu, či by mohol
predmetný osobný automobil SEAT Altea po ukončení svojej podnikateľskej činnosti (B.. D. F. - BIMEX)
prepísať na ňu, tak, aby aj evidenčný stav zodpovedal faktickému stavu. Ku dňu 18.01.2011 ukončil
žalobca svoju živnosť, ktorú vykonával pod obchodným menom B.. D. F. - BIMEX, IČO: 11 638 958. .

Prepis osobného automobilu zabezpečovala a dňa 20.01.2011na príslušnom Dopravnom inšpektoráte
zrealizovala žalovaná a bol jej vydaný veľký technický preukaz a Osvedčenie o evidencií predmetného
osobného automobilu (ako nové doklady po zrealizovaní samotného úkonu prepisu evidencie vlastníka
a držiteľa osobného automobilu). Žalovaná vychádza zo skutočnosti, že žalobca jej bezplatne prenechal
dar - osobný automobil, ktorý táto v právnom postavení obdarovanej s vďakou prijala a užívala.

Nakoľko má žalovaná dňa 25.01. narodeniny, mala zato, že išlo o dar od žalobcu, ktorý v tom čase
nerozporoval skutočnosť,žebynešloodar,ažebypožadovalakúkoľvekodplatuzaprepísanémotorové
vozidlo. Z dôvodu naštrbenia vzájomných partnerských vzťahov medzi žalobcom a žalovanou asi v
období 11/2011 sa žalobou zo doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2012 sa žalovaná ( v pôvodnom
postavení žalobkyne) domáhala, aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

prikázanímvecizanáhradu.UznesenímOkresnéhosúduBratislavaIV,sp.zn.24C/243/2012-383zodňa
18.12.2017 v spojení s Opravným uznesením sp.zn. 24C/243/2012-413 zo dňa 02.03.2018 súd schválil
súdny zmier v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ako i k
hnuteľným veciam. Súd zároveň rozhodol o pokračovaní konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 9244,- eur s príslušenstvom, vzhľadom na to, že v tejto časti k uzavretiu zmieru medzi sporovými stranami
nedošlo. V tejto časti konania sa žalovaný (v postavení žalobcu), návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2013 pôvodne pod sp.zn. 4C/25/2013 domáhal od

žalobkyne (v postavení žalovanej) zaplatenia sumy vo výške 9.244,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% p.a. odo dňa 21.01.2011, ako prvého dňa nasledujúceho po dni, kedy podľa žalovaného
malo dôjsť k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k osobnému automobilu SEAT Altea, Y.: R. XXX
A.. Podaním zo dňa 19.11.2013 žalovaný zmenil žalobný návrh a žiadal od žalobkyne zaplatiť mu
žalovanú sumu 9.244,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 12.01.2013. Pri určení

začiatku plynutia lehoty údajného omeškania žalobkyne žalovaný vychádzal zo svojej výzvy zo dňa
08.01.2013 adresovanej žalobkyni. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 24C/243/2012-
229 zo dňa 17.10.2013 súd rozhodol o spojení konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn.
24C/243/2012 a konania vedeného pod sp.zn. 4C/25/2013 na spoločné konanie, vedené pod sp.zn.
24C/243/2012. Pôvodne žiadal žalobca od žalovanej obstarávaciu cenu osobného automobilu 789.000,-
Sk, hoci žalobca zakúpil osobný motorový automobil za celkovú cenu 660.889,90Sk (21.937,52 Eur).

Neskôr vo svojom liste - Stanovisku k návrhu na uzatvorenie dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva požadoval od žalovanej sumu 15.000,- eur. Vo výzve zo dňa 08.01.2013 adresovanej
žalovanej,žalobcavyzvalžalovanúnaúhradukúpnejcenyvovýške9.244,-Eur,ktorámalapredstavovať
zostatkovú hodnotu osobného automobilu ku dňu prevodu, k 20.01.2011. Uvedená cena bola určená
Znaleckým posudkom č. 89/2012, ktorá vypracoval znalec B.. Ľ. K., pričom tento znalecký posudok

bol vypracovaný vo veci výpočtu hodnoty osobného motorového vozidla na základe vyžiadania žalobcu
zo dňa 13.12.2012 na stanovenie hodnoty za účelom vyrovnania. Predmetný znalecký posudok bol
vypracovaný k 21.01.2011. Žalobca v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že pri prepise
osobného motorového vozidla došlo medzi ním a žalovanou k dohode o kúpnej cene vozidla. Žalobca
však až vo výzve zo dňa 08.01.2013 adresovanej žalovanej, vyzval žalovanú na úhradu sumy vo

výške 9.244,- Eur, ktorú označil ako zostatková hodnota osobného automobilu, ku dňu prevodu, teda
k 20.01.2011. Žalovaná požadovanie úhrady „kúpnej ceny“ žalobcom s príslušenstvom v priebehu
konania označila za nedôvodné, nakoľko medzi nimi nedošlo k dohode o kúpnej cene, a ani k platnému
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a jej uzatvorenie nebolo žalobcom relevantne preukázané. Naopak žalovaná
poukazovala na skutočnosť, že v danom prípade šlo o bezodplatné prenechanie hnuteľnej veci - vozidla

Seat Altea žalobcom a jeho prijatie žalovanou, ktorá v danom čase úprimne, vyjadrovala vďaku za
tento darček, nakoľko žalobca vyrovnanie za auto nepožadoval a ani nebolo medzi ním a žalovanou
dohodnuté v čase prevodu motorového vozidla na žalovanú. Žalobca začal prvýkrát požadovať „kúpnu
cenu“ za vozidlo po skončení vzťahu so žalovanou a po tom, čo žalovaná navrhla, že by strany mali
vysporiadať svoj spoločný nehnuteľný majetok. Žalobca v januári 2011 nepožadoval žiadnu kúpnu

cenu či akékoľvek „vyrovnanie“ ako to tvrdil v konaní. Došlo k odovzdaniu auta spolu s príslušenstvom,
ktoré už fakticky bolo a to od času jeho zakúpenia - užívané práve žalovanou. Žalovaná v konaní
argumentovala tým, že šlo o bezodplatné prenechanie veci a jej prijatie obdarovanou stranou, čo sú
podstatné znaky darovacej zmluvy a žalobca vozidlo neprepisoval bezdôvodne, bez právneho dôvodu,
a teda nešlo o žiadne bezdôvodné neoprávnene nadobudnuté obohatenie na strane žalovanej. Právny

zástupca žalobcu až vo svojej záverečnej reči argumentoval, že ak nejde o kúpnu zmluvu, tak ide o
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej.
10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.
12. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

13. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa

ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

14. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 OZ, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa
toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon

urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

15. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.16. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,

možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

19. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

20. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak

to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

24. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o

obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby
k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom, aj keď to nie je vylúčené.
Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho

sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia
zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada. Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať
ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. Pri jej určení treba vychádzať z

platných cenových predpisov.

25. Podľa ustanovenia § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

26. Podľa ustanovenia § 589 OZ, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

27. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o

dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo
vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu
vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli
(dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán

nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce vo vyjadrení
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2). Podstatnou náležitosťou
kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene.28. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

29. Podľa ustanovenia § 628, ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

30. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný

dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru
a dohoda o jeho bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec
(pokiaľ to jej povaha pripúšťa), práva alebo iné majetkové hodnoty. Darovaciu zmluvu charakterizuje
jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je
povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Zachovanie písomnej formy darovacej zmluvy
je povinné iba v prípade, keď je predmetom daru nehnuteľnosť.

31. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že dňa 23.03.2007 žalobca v postavení
kupujúceho, (podnikajúci ako živnostník pod obchodným menom B.. D. F. - BIMEX, IČO: 11 638 958),
zakúpil osobný automobil SEAT Altea 1,9 TDi 105 k Reference. Kúpna cena bola vo výške 660.890,- SK
(č.l. 547-548 spisu). Strany sporu sa vzájomne dohodli, že toto motorové vozidlo bude užívať žalovaná,

ktorá na ňom odo dňa kúpy jazdila a užívala ho s vedomím žalobcu. Zákonnú poistku na uvedený
osobnýautomobilplatilžalobca,havarijnúpoistku,všetkyopravyautomobilu,nákuppneumatík,servisné
opravy i všetky pohonné hmoty počas doby užívania osobného automobilu platila žalovaná, a to na
základe predchádzajúcej dohody so žalobcom. Tieto tvrdenia neboli v priebehu konania stranami sporu
nijako rozporované , žalobca aj žalovaná túto skutočnosť potvrdili vo svojich písomných podaniach

ako i vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach. V januári 2011 zabezpečovala žalovaná
starostlivosť o svoju chorú matku, pri zisťovaní podmienok vydania parkovacej (tzv. rezidenčnej karty)
zistila, že táto môže byť vydaná len pre jedno vozidlo vo vlastníctve žiadateľa, ktoré zároveň nesmie
byť evidované v obchodnom majetku. Na základe uvedeného žalovaná požiadala žalobcu, či by mohol
predmetný osobný automobil SEAT Altea po ukončení svojej podnikateľskej činnosti (B.. D. F. - BIMEX)

prepísať na ňu tak, aby aj evidenčný stav zodpovedal faktickému stavu. Uvedené tvrdenie potvrdil
aj svedok B.. D. F., ml. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.10.2018(č.l. 473 spisu).
Ku dňu 18.01.2011 ukončil žalobca svoju živnosť, ktorú vykonával pod obchodným menom B.. D.
F. - BIMEX, IČO: 11 638 958 (uvedené mal súd preukázané výpisom zo živnostenského registra).
Prepis osobného automobilu zabezpečovala a dňa 20.01.2011 na príslušnom Dopravnom inšpektoráte

zrealizovala žalovaná (č.l. 373 spisu) a bol jej vydaný veľký technický preukaz a Osvedčenie o evidencií
predmetného osobného automobilu (ako nové doklady po zrealizovaní samotného úkonu prepisu
evidencie vlastníka a držiteľa osobného automobilu). Z dôvodu naštrbenia vzájomných partnerských
vzťahov medzi žalobcom a žalovanou asi v období 11/2011 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 01.10.2012 žalovaná ( v pôvodnom postavení žalobkyne) domáhala, aby súd rozhodol o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. Uznesením Okresného súdu
Bratislava IV, sp.zn. 24C/243/2012-383 zo dňa 18.12.2017 v spojení s Opravným uznesením sp.zn.
24C/243/2012-413 zo dňa 02.03.2018 súd schválil súdny zmier v časti zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ako i k hnuteľným veciam. Súd zároveň rozhodol o
pokračovaní konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 9 244,- eur s príslušenstvom, vzhľadom

na to, že v tejto časti k uzavretiu zmieru medzi sporovými stranami nedošlo. V tejto časti konania
sa žalovaný (v postavení žalobcu), návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu
súdu dňa 21.01.2013 pôvodne pod sp.zn. 4C/25/2013 domáhal od žalobkyne (v postavení žalovanej)
zaplatenia sumy vo výške 9.244,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. odo dňa 21.01.2011,
ako prvého dňa nasledujúceho po dni, kedy podľa žalovaného malo dôjsť k odplatnému prevodu

vlastníckeho práva k osobnému automobilu SEAT Altea, EČV: R. XXX A.. Podaním zo dňa 19.11.2013
žalovaný zmenil žalobný návrh a žiadal od žalobkyne zaplatiť mu žalovanú sumu 9.244,- Eur s úrokmi
z omeškania vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 12.01.2013. Vo výzve zo dňa 08.01.2013 adresovanej
žalovanej,žalobcavyzvalžalovanúnaúhradukúpnejcenyvovýške9.244,-Eur,ktorámalapredstavovať
zostatkovú hodnotu osobného automobilu ku dňu prevodu, k 20.01.2011. Uvedená cena bola určená

Znaleckým posudkom č. 89/2012, ktorý vypracoval znalec B.. Ľ.Z. K., vo veci výpočtu hodnoty osobného
motorového vozidla na základe vyžiadania žalobcu zo dňa 13.12.2012 na stanovenie hodnoty za účelom
vyrovnania. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný k 21.01.2011. Žalobca v priebehu konania
poukazoval na skutočnosť, že pri prepise osobného motorového vozidla došlo medzi ním a žalovanouk dohode o kúpnej cene vozidla. Žalovaná argumentovala tým, že žalobca jej bezplatne prenechal dar
- osobný automobil, ktorý táto v právnom postavení obdarovanej s vďakou prijala a užívala, pretože
žalobca v čase prepisu motorového vozidla nerozporoval skutočnosť, že by nešlo o dar a nepožadoval

akúkoľvek odplatu za prepísané motorové vozidlo od žalovanej.

32. Na základe preložených listinných dôkazov ako i z obsahu výpovedí strán sporu a svedka B..
D. F., ml. mal súd jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k planému
uzatvoreniukúpnejzmluvy,nakoľkoabsentovalojejpodstatnédojednanieovýškekúpnejceny.Uvedené

tvrdenie v konečnom dôsledku potvrdil aj samotný právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej rečí
keď uviedol, že ani žalobca nepreukázal, žeby došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, lebo nedošlo k
dohode o kúpnej cene, a preto má zato, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu -
majetkovému prospechu bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 OZ. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej,
že nakoľko v čase prepisu motorového vozidla nebolo žalobcom od žalovanej požadované ani medzi
stranami dohodnuté žiadne finančné vyrovnanie za prepis motorového vozidla, a teda šlo o bezodplatné

prenechanie veci a jej prijatie obdarovanou stranou, čo sú podstatné znaky darovacej zmluvy. V
priebehukonanianebolopreukázané,žedošlokplatnémuuzatvoreniudarovacejzmluvymedzistranami
sporu, nakoľko žalovaná jednoznačne nepreukázala, žeby jej darca -žalobca bezodplatne prenechal
osobné motorové vozidlo, uvedené zostalo iba v rovine tvrdenia žalovanej. Žalobca poprel úmysel
bezodplatne darovať predmet prevodu -osobné motorové vozidlo žalovanej, hoci táto skutočnosť, že

na ňu prepísal vozidlo vnímala ako dar žalobcu a vozidlo prijala. Ak by došlo k prevodu vlastníctva
darovacou zmluvou, táto by musela vyhovovať všeobecným požiadavkám tohto právneho úkonu, najmä
musela byť dostatočne určitá.

33. Po preskúmaní žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla a žiadosti

o prihlásenie motorového (prípojného) vozidla , ktoré zabezpečovala a dňa 20.01.2011 na príslušnom
Dopravnom inšpektoráte zrealizovala žalovaná, súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo o
simulovaný právny úkon, ktorý sa javí ako keby išlo o prevod vlastníctva k hnuteľnej veci (v danom
prípade k osobnému automobilu SEAT Altea, EČV: R. XXX A.) na žalovanú, ale žalobca nemal reálny
úmysel previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovanú, a teda ide o neplatný právny úkon.

Ani pre platnosť tohto úkonu nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.07.2012, sp. zn. 5Cdo 208/2010).

34. Vo všeobecnosti úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to

v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle citovaného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo
znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že
pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon;
právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah
konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom

vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so
zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel
to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa
pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav
vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle. Takáto pohnútka je

irelevantná,ibažebybolaprávnymúkonomprejavená,atýmsastalajehosúčasťou.Akprejavposúdený
podľatýchtozásadnevzbudípochybnostiotom,žejeprimeranýmprejavomskutočnejvôle,predpokladá
sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a
tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda
jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti

vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Medzi
takéto právne úkony patria (mimo iných) simulované úkony ako aj úkony urobené s tzv. vnútornou
výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny,
ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný
právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou

(mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon
len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon
urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú
výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný,akoby vnútorná výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu, sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.05.2010, sp. zn. 1Cdo 113/2008).

35. Súd má zato, že strany sporu prevod vlastníckeho práva prepisom motorového vozidla iba
predstierali, nakoľko ich skutočná vôľa bola na strane žalobcu vykonať prepis vozidla z dôvodu, že ku
dňu 18.01.2011 ukončil svoju živnosť, ktorú vykonával pod obchodným G. B.. D. F. - BIMEX, IČO: 11 638
958 a predmetné vozidlo bolo súčasťou majetku spoločnosti, a preto bolo „vyhodné“ prepísať osobné
motorové vozidlo na žalovanú, ktorá zároveň potrebovala mať predmetné vozidlo nielen v držbe ale aj

vo vlastníctve, z dôvodu vydania parkovacej (tzv. rezidenčnej karty), ktorá mohla byť vydaná len pre
jedno vozidlo vo vlastníctve žiadateľa, ktoré zároveň nesmelo byť evidované v obchodnom majetku. Z
uvedeného je zrejmé, že skutočnou vôľou strán sporu bolo uzatvorenie Dohody o užívaní veci, pričom
podstatnousúčasťoudohodyoužívaníspoločnejveciboloajustálenie,akobudúspoluvlastníciuhrádzať
povinné platby spojené so spoločnou vecou (zákonnú poistku hradil žalobca) a kto a v akom rozsahu
bude uhrádzať náklady spojené s užívaním veci (náklady na nákup pohonných hmôt, všetky opravy

automobilu, nákup pneumatík, servisné opravy hradila žalovaná, a to až do doby kedy došlo k naštrbeniu
vzájomných vzťahov medzi stranami sporu.)

36. V danom prípade súd dospel k záveru, že strany sporu iba predstierali prevod vlastníctva zápisom
na nového vlastníka - žalovanú, pretože v skutočnosti nedošlo k prevodu vlastníctva, strany sporu iba

uzatvorili tzv. „tichú dohodu o užívaní veci“. Žalobca dal do dispozície žalovanej osobný automobil SEAT
Altea 1,9 TDi 105 k Reference, a to odo dňa kúpy 23.03.2007, kedy sa strany sporu vzájomne dohodli,
že toto motorové vozidlo bude s vedomím žalobcu užívať žalovaná. V čase prepisu motorového vozidla
na žalovanú, iba predstierali skutočnú vôľu prevodu vlastníctva k tomuto vozidlu. Neexistovala platne
uzatvorená kúpna a ani darovacia zmluva, ktorou by odôvodnili prevod vlastníctva. Prepis vozidla na

nového vlastníka - žalovanú, vyhodnotil súd ako simulovaný právny úkon v dôsledku chýbajúcej vážnosti
vôle pri tomto úkone za absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho
zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne

rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti
zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr.
nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,
rozpor so zákonom a pod.).

37. Disimulované dojednanie žalobcu a žalovanej, účelom ktorého bolo, aby žalobca prepísal motorové
vozidlo, ktoré bolo vedené na jeho živnosť pod obchodným menom Ing. D. F. - BIMEX, IČO: 11 638
958 na žalovanú, nakoľko ku dňu 18.01.2011 ukončil svoju živnosť a zároveň potreba žalovanej mať
predmetné vozidlo nielen v držbe ale aj vo vlastníctve, z dôvodu vydania parkovacej (tzv. rezidenčnej

karty), ktorá mohla byť vydaná len pre jedno vozidlo vo vlastníctve žiadateľa, ktoré zároveň nesmelo
byť evidované v obchodnom majetku, predstavuje dojednanie spôsobu realizácie dočasného prevodu
práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu,

ktorý vo svojej záverečnej reči vyslovil, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu
- majetkovému prospechu bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 OZ, a že žalobca preukázal
výšku bezdôvodného obohatenia ku dňu prepisu motorového vozidla, kedy ho žalovaná nadobudla
a to znaleckým posudkom č. 89/2012, ktorý vypracoval znalec B.. Ľ. K.. Nakoľko žalobca je stále
vlastníkom osobného automobilu SEAT Altea 1,9 TDi 105 k Reference, mal sa domáhať uplatnenia

svojho vlastníckeho práva od žalovanej v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ. S prihliadnutím na všetky vyššie
uvedené okolnosti, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov právo. Súd zamietol návrh žalobcu a žalobu v celom rozsahu zamietol, a
preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).