Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/161/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6117226563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: X. Ď., narodený XX. X.
XXXX, Q.. I. XX, XXX XX I., zastúpený: Mgr. Sylvia Kohútová, Palárikova 7, 911 01 Trenčín, IČO: 42 285
429 proti žalovanému: HC Nové Zámky s.r.o., Svetlá 8, 811 02 Bratislava, IČO: 46 087 851, zastúpený:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401,
o zaplatenie 2.353,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 33Cb/186/2017-170 zo dňa 26.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/186/2017-l70 zo dňa 26. 3.

2020 vo výroku I. a súvisiacom výroku III. v spojení s opravným uznesením č. k. 33Cb/186/2017-217
zo dňa 29. 4. 2020 p o t v r d z u j e .

Výrok II. v časti zamietnutia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur m e n í
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti výrok II. p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 33Cb/186/2017-217 zo dňa
29.04.2020 súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.353,00 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8% od 23.7. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku súd žalobu zamieta (výrok II.). Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 15% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia 2.153,- Eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že jedná o odmenu za
poskytnuté služby profesionálneho športovca podľa Zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti
zo dňa 1.8. 2016 v znení dodatku č. 1. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca pre žalovaného zaviazal
vykonávať športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja a žalovaný sa zaviazal za túto
službu uhrádzať odmenu na základe vystavených faktúr. Žalovaný za mesiac september 2016 uhradil
žalobcovi časť odmeny 2.000,- Eur, za mesiac október 2016 uhradil časť odmeny vo výške 1.200,-

Eur. Dňa 14.11.2016 sa strany sporu dohodli na ukončení Zmluvy ku dňu 14.11.2016. Za časť mesiaca
november 2016 žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu odmenu, napriek tomu, že žalobca do 14.11.2016
riadne vykonával svoju činnosť podľa Zmluvy. Na základe ústnej dohody sa strany sporu dohodli, že
žalobca nie je povinný vystavovať faktúry (tak ako bolo dojednané v Zmluve) a žalovaný vykonal zamesiac september a október 2016 úhrady bez predloženia faktúr. Po ukončení platnosti Zmluvy vyzval
žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorú však žalovaný neuhradil.

3. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení procesných strán mal súd prvej inštancie za
preukázaný nasledujúci skutkový stav: Na základe Zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti
zo dňa 1.8.2016 žalobca ako hráč a žalovaný ako klub sa dohodli na výkone športovej činnosti hráča
ako profesionálneho športovca v hokejových družstvách klubu a klub sa mu za túto službu zaviazal
uhrádzať vcelku a načas vystavené faktúry (článok II). Podľa dodatku č. 1 zo dňa 1/8/2016 sa strany

dohodli na výške mesačnej odmeny v sume 2.200,- Eur. K ukončeniu Zmluvy došlo v zmysle článku
X odsek 1 písmeno b) dohodou zo dňa 14.11.2016 ku dňu 14.11.2016. Listom zo dňa 5.4.2017 si
žalobca uplatnil u žalovaného pohľadávku vo výške 2.153,- Eur, ktorá predstavuje odmenu za mesiac
október 2016 - 1.200,- Eur a za časť mesiaca november 953,- Eur. Listom zo dňa 19.4.2017 zástupca
žalovaného oznámil zástupcovi žalobcu, že uznáva, že záväzok žalovaného za mesiac október 2016
je 1.000,- Eur (1.200,- bolo uhradených) a za mesiac november 2016 je (ako tvrdí žalobca) 953,- Eur.

Zároveň od žalobcu žiadal finančnú náhradu za helmu v sume 120,- Eur, plexi na helmu 18,- Eur, 2 ks
hokejok po 175,- Eur (t.j. 350,- Eur), 3 x hokejku á 175,- Eur a za 4 ks použitých hokejok á 160,- Eur,
celkovo teda 1.653,- Eur. Listom zo dňa 28.4.2017 sa vyjadril žalobca, pokiaľ ide o hodnotu výstroja
tak, že hodnota prilby je 50,- Eur, plexi je žalobca pripravený vrátiť. Žalobca nepopiera prevzatie 3 ks
nových hokejok a 2 ks použitých hokejok a sumu 175,- Eur za kus je ochotný akceptovať po preukázaní

nadobúdacej hodnoty. 2 ks použitých hokejok žalobca vrátil prostredníctvom A. Č.. 2 ks použitých
hokejokježalobcaochotnývrátiť,cena160,-Eurjeneadekvátna.Faktúrou1/2017vystavenoužalobcom
fakturoval žalobca žalovanému neuhradenú pohľadávku titulom odmeny v sume 2.153,00 Eur. Uvedená
faktúra bola splatná 22.7.2017.

4. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi na účet
celkovo 5.200,- Eur - v mesiacoch september až november 2016. Žalovaný tvrdí, že uhradil žalobcovi z
účtu J. D. v auguste sumu 1.000,- Eur a zároveň JÁ. D. uhradil žalobcovi 300,- Eur v hotovosti. Zároveň si
vočižalobcoviuplatnilškoduvovýške853,00Eur,čopredstavujehodnotunevrátenejčastivýstroja,ktorú
žalobcažalovanémunevrátil,resp.vrátilvnadmerneopotrebovanomstave.Súdtentoprejavžalovaného

(uplatnenie náhrady škody) teda v zmysle § 147 odsek 2 posúdil ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného.

5. Medzi stranami sporu ostalo sporné:
a) Či je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť odmeny za mesiac júl 2016, keď žalobca tvrdí,

že v uvedenom čase už vykonával činnosť pre žalovaného a ústna dohoda bola, že mu bude odmena
za mesiac júl zaplatená;
b) Či platba 1.000,- Eur z účtu J. D. je platbou za žalovaného a predstavuje odmenu za mesiac júl 2016
(ako tvrdí žalobca), alebo august (ako tvrdí žalovaný);
c) Či platba 300,- Eur bola žalobcovi uhradená v hotovosti (žalobca tvrdí, že táto mu poskytnutá nebola)

a či sa jednalo o platbu - odmenu na základe Zmluvy so žalovaným;
d) Či je povinný žalobca uhradiť žalovanému 853,- Eur za hodnotu nevrátenej časti výstroja (žalobca
tvrdí, že žalovanému časti výstroja vrátil).

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 3, § 33 písm. b) a § 35 ods. 1, 2, 3 zákona č.

440/2015 Z.z., z ktorých vyplýva, že zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí byť uzatvorená
písomne - § 35 odsek 2 a musí obsahovať (okrem iného) deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie
byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy. V uvedenom prípade sa žalobca ako Hráč a žalovaný
ako Klub dohodli na platnosti zmluvy od 1.8.2016 (článok XIII odsek 1) a na účinnosti dňom registrácie
PRO - HOKEJ, a.s. Z vykonaných dôkazov podľa súdu vyplýva, že zmluva bola zaregistrovaná PRO -

HOKEJ a.s. dňom 13.9.2016. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi
vznikol nárok na odmenu odo dňa platnosti zmluvy, tj. od 1.8.2016. Čiastka 1.000,- Eur vyplatená z
účtu pani D. teda nie je odmenou za mesiac júl 2016 - ako tvrdí žalobca, ale predstavuje odmenu za
mesiac august. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci v tom smere, že by existovala
dohoda o vyplatení odmeny za mesiac júl 2016. Súd túto skutočnosť nemal hodnoverne preukázanú

z vykonaného dokazovania. Zároveň súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v
tom smere, že žalobcovi prostredníctvom X. D. uhradil čiastku 300,- Eur v hotovosti (v auguste 2016).
Samotný svedok síce uviedol, že vyplatenie časti odmeny hráčom bol bežný postup, avšak konkrétne
si na okolnosti nespomínal, nevedel uviesť, či mu žalovaný túto sumu refundoval.7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že na základe dôkazov založených
v spise nárok žalobcu nie je dostatočne preukázaný v časti 1.000,- Eur. Súd mal za preukázané, že

žalovaný vyplatil žalobcovi 5.200,- Eur (ktoré nerozporuje ani žalobca) plus 1.000,- Eur z účtu pani D.
(o ktorých žalobca tvrdil, že sa jednalo o odmenu za mesiac júl 2016). Žalobca má tak voči žalovanému
nárok na úhradu 1.353,- Eur (čiastočne odmena za mesiac október a v časti 953,- Eur odmena za mesiac
november) a preto mu súd v tejto časti žaloby vyhovel. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

8. Čo sa týka procesnej obrany žalovaného, ktorá spočívala v tom, že titulom náhrady škody je žalobca
povinný žalovanému uhradiť hodnotu nevrátenej časti výstroja 853,- Eur, súd dospel k záveru, že žiadne
zákonné či zmluvné dojednanie medzi stranami sporu nestanovuje žalobcovi povinnosť vrátiť výstroj.
Nebola tak naplnená základná klauzula ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka - a to porušenie
povinnosti zo záväzkového vzťahu, resp. táto nebola žalovaným preukázaná. Žalovaný nepreukázal
nielen porušenie povinnosti zo strany žalobcu, ale nepreukázal ani akú časť výstroja žalobcovi poskytol,

resp. hodnotu poskytnutej časti výstroja a dohodu o jej vrátení, resp. refundovaní. Súd uviedol, že
čiastočne žalobca nerozporuje poskytnutie časti výstroja, avšak z vykonaného dokazovania (výpoveď
svedka) je zrejmé, že časť výstroja žalovanému žalobca vrátil. Žalovaný preukazuje výšku údajnej škody
faktúramipreukazujúciminadobudnutiehelmyahokejok.Sohľadomnaužívaniečastivýstrojažalobcom
je však zrejmé, že hodnota týchto vecí nemala v čase ich odovzdania žalovanému tú istú hodnotu

ako bola nadobúdacia hodnota. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o spôsobenej škode, ktorá
mala predstavovať sumu novej časti výstroja. Súd preto vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako
nedôvodnú, nepreukázanú vykonaným dokazovaním a na túto neprihliadol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP, podľa ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo výroku tohto rozhodnutia
(rozhodnutia vo veci samej, konečného rozhodnutia) súd priznal žalobnému návrhu žalobcu úspech
vo výške 1.353,00 Eur s príslušenstvom. V percentuálnom vyjadrení ide o úspech vo výške 57,5%.
Z toho vyplýva, že procesnej obrane žalovaného priznal súd úspech vo výške 42,5%. Po započítaní
týchto úspechov, resp. vzájomných nárokov na náhradu trov konania, má žalobca nárok na náhradu

trov konania v prevyšujúcej časti, t.j. 15%. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku (podľa obsahu odvolania proti výrokom výrok II a III) podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie.

11. Poukázal na to, že súd uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti odmeny 300,- Eur
v hotovosti, hoci svedok X. D. uviedol, že konkrétne si na okolnosti nespomínal, nevedel uviesť, či mu
žalovaný túto sumu refundoval. Svedok X. D. sa týmto spôsobom vyjadril však o celej sume 1.300,- Eur,

a nie iba o sume 300,- Eur, a preto mu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno iba o časti odmeny 300,- Eur. Dôkaz o tom, že suma 1.000,- Eur bola p. D.
skutočne aj refundovaná z prostriedkov žalovaného nepredložil ani sám žalovaný, a preto má za to, že
túto platbu nie je možné považovať za platbu žalovaného a už vôbec nie za platbu odmeny za mesiac
august 2016. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom

smere, že by existovala dohoda o vyplatení odmeny za mesiac júl 2016, pretože súd túto skutočnosť
nemá hodnoverne preukázanú z vykonaného dokazovania, tak trvá na tom, že sa nejednalo ani o
odmenu za mesiac august, pretože súd nemá z vykonaného dokazovania ani hodnoverne preukázanú
skutočnosť, že žalovaný vôbec p. D. čiastku 1.000,- Eur refundoval. Nie je mu teda zrejmé, na základe
čoho dospel súd k tvrdeniu uvádzanému v odôvodnení rozsudku v bode 14., kde uvádza, že súd mal

za preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcovi 5.200,- Eur plus 1.000,- Eur z účtu pani D.. Uviedol, že
tvrdenie žalovaného o tom, že suma 1.000,- Eur bola zálohou na odmenu za mesiac august 2016 je
účelové a nemá oporu ani v podmienkach odmeňovania dojednaných v zmluve, konkrétne článok II. bod
1. ako aj článok III. bod 2., a to aj s poukazom na uvádzané, že žalovaný uhradil žalobcovi v mesiaci
september 2016 sumu odmeny vo výške 2.000,- Eur. Pokiaľ by žalovaný vykazoval platbu 1.000,- Eur

ako zálohu na túto odmenu, nemal dôvod zasielať žalobcovi na účet zvyšnú časť odmeny v sume 2.000,-
Eur.12. Má za to, že skutočnosť, že samotná zmluva o výkone profesionálnej športovej činnosti bola
na podnet žalovaného uzatvorená až 1.8.2016 však neznamená, že žalobca nevykonával činnosť
pre žalovaného ako SZČO na základe iného zmluvného vzťahu, resp. právneho predpisu, z ktorého

mal nárok na poskytnutie odmeny. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca už niekoľko sezón
predtým vykonával pre žalovaného svoju činnosť profesionálneho hráča, a to aj sezónu bezprostredne
predchádzajúcu uzatvoreniu zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti, a teda žalovaný mal
dostatočný obraz o schopnostiach žalobcu, jeho fyzickej výkonnosti a pripravenosti a z tohto dôvodu
nebolo v prípade žalobcu nutné, aby v mesiaci júl 2016 pôsobil v klube žalovaného „na skúšku“,

nejednalo sa o žiadneho nováčika. Žalobca svoju činnosť vykonával na základe dohody s manažérom
klubu a za túto mu prináležala aj odmena. Pokiaľ by tomu tak nebolo, svoju prípravu mohol absolvovať
aj v domácom prostredí a neplytvať prostriedkami a časom na cestovné z Trenčína do Nových Zámkov
a späť.

13. Má za to, že prvostupňový súd sa v danej veci nedostatočne vysporiadal s okolnosťami prípadu,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne má za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v časti nároku
žalobcu na odmenu za mesiac júl 2016. Odôvodnenie rozsudku považuje za nepresvedčivé. Namietal,
že súd nepriznal žalobcovi v rozsudku paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
ktorú v žalobe, ako aj jej doplnení požadoval priznať a vo svojom odôvodnení rozsudku neuvádza, z

akých dôvodov tento nárok žalobcovi nepriznal.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k otázke vzniku účinkov zmluvy o výkone
profesionálnej športovej činnosti uviedol, že vzťah medzi ním a žalobcom bol založený písomnou
zmluvou a teda z jej obsahu je potrebné vychádzať. Z písomnej zmluvy pritom vyplýva, že táto bola

uzatvorená 1.8.2016 a uvedená skutočnosť ani nebola sporná, pokiaľ ide o dátum na zmluve a vznik
účinkov tejto zmluvy. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným vznikol už pred
týmto dátumom, alebo že by bol dohodnutý so žalovaným na výkone športovej činnosti a odmene aj v
čase pred uzavretím uvedenej zmluvy, dôkazné bremeno zaťažovalo jeho. V tejto súvislosti žalovaný
uvádza, že žalobca dôkazné bremena svojho tvrdenia neuniesol a ani dôkazmi, ktoré sám navrhol

uvedené tvrdenie nebolo preukázané. Záver súdu o tom, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol
až 1.8.2016 je teda správny a vyplýva z obsahu spisu. V súlade s tým je potom namieste aj záver o tom,
že sumu 1.000 €, ktorú žalobca prijal, nebolo možné započítať na odmenu za mesiac júl 2016, keď za
uvedené obdobie nárok na odmenu žalobcovi nevznikol. V tejto súvislosti však považuje žalovaný za
podstatné, že výsluch svedka D. navrhol žalobca, tento svedok potvrdil, že žalobcovi vyplatil sumu 1.000

€, pričom žalobca skutočnosť, že sumu 1.000 € od žalovaného prijal ani nepopieral. Je pritom celkom
bez významu, ako si manažér klubu pán D. takýto výdavok s klubom zúčtoval, pričom z vykonaného
dokazovania vyplynulo aj to, že D. vypláca hráčom odmeny aj v iných prípadoch. Napokon žalobca
prevzatie sumy 1.000 € od D. uznal a túto skutočnosť neodporoval, neuviedol žiaden iný právny titul,
na základe ktorého by mal mať nárok na zaplatenie sumy 1.000 € od D. ako samotnú zmluvu o výkone

športovej činnosti.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný. Žalovaný je toho
názoru, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Uviedol, že v konaní bol vypočutý svedok
X. D., výsluch ktorého navrhol žalobca. Tento sa mal vyjadriť k zaplateniu sumy 1.300 €. Napriek tomu,

že svedok zaplatenie sumy 1.300 € žalobcovi potvrdil, súd jeho výpoveď v tomto rozsahu neakceptoval.
Žalovaný je teda toho názoru, že vo vzťahu k platbe 1.300 € uniesol dôkazné bremeno, pričom
súd nezdôvodnil presvedčivým spôsobom, prečo dôkaz výsluchom uvedeného svedka považoval za
nerelevantný. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, tu má na mysli žalovaný skutočnosť, že
žalobca nevrátil žalovanému výstroj. Pritom žalovaný predložil doklady preukazujúce hodnotu, za ktorú

výstroj kúpil, a zároveň žalobca potvrdil, že výstroj prevzal. Z korešpondencie medzi stranami sporu
navyše vyplýva, že žalobca je ochotný akceptovať ako náhradu za výstroj sumu 500 €, z čoho vyplýva,
že svoj záväzok uznal. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v závere súdu o tom, že zo zmluvy
o výkone športovej činnosti nevyplýva povinnosť hráča výstroj vrátiť. Avšak žalovaný uvádza, že z tejto
zmluvy nevyplýva ani skutočnosť, že žalovaný má výstroj poskytnúť žalobcovi, a to bezplatne, navyše

za situácie, keď žalobca je pre výkon športovej činnosti považovaný za SZČO a teda je povinný si sám
na vlastné náklady zabezpečiť pracovné pomôcky ako ktorýkoľvek iný živnostník.16. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislavedňa17.10.2022.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i žalovaného
dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného proti rozsudku nie je možné vyhovieť a odvolanie žalobcu
je čiastočne dôvodné.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy

2.353,- Eur titulom Zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti zo dňa 1.8. 2016. Žalovaná suma
predstavovala dlh - nevyplatenú odmenu za poskytnuté služby profesionálneho športovca na základe
citovanej zmluvy. Žalovaný sa v konaní bránil, že žalobcovi uhradil sumy 1.000,- Eur a 300,- Eur
prostredníctvomX.D.,bývaléhomanažérahokejovéhoklubu asumu 853,-Eursiuplatňujevkonaníako
obranu titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako sporné otázky, či žalovanému

vznikol nárok na odmenu už v mesiaci júl 2016, či platba 1.000,- Eur z účtu J. D. predstavuje odmenu
za tento mesiac, či bola uhradená žalobcovi v hotovosti suma 300,- Eur a či je žalobca povinný vrátiť
výstroj. Vykonaným dokazovaním dospel k správnemu záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny
za mesiac júl 2016 titulom uzatvorenej zmluvy nevznikol, keďže zmluva bola platná od 1.8.2016, platba
1.000,- Eur prevodom z účtu J. D. v prospech žalobcu je teda úhradou titulom citovanej zmluvy (nie

za mesiac júl), úhrada 300,- Eur v prospech žalobcu nebola preukázaná a taktiež nebol preukázaný
nárok žalovaného titulom náhrady škody. Dôvodným bol preto nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1.353,-
Eur s príslušenstvom, ako aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktorý súd prvej inštancie nepriznal.

20. Podľa § 35 odsek 1 zákona č. 440/2015 Z. z., zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa
športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu.

21. Podľa § 35 odsek 2 zákona č. 440/2015 Z. z., zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí byť
uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa odseku 3.

22. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s okolnosťami prípadu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v časti
nároku žalobcu na odmenu za mesiac júl 2016. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne
právne posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu

za odplatu, pričom podľa citovaného zákonného ustanovenia musí byť zmluva uzatvorená písomne.
Ak sa teda zmluvné strany písomne dohodli na platnosti zmluvy od 1.8.2016, čo vyplýva z článku XIII.
predmetnej zmluvy, je nesporné, že nárok na odplatu vznikol žalobcovi až od 1.8.2016. Odvolací súd
zdôrazňuje, že žalobca svoj nárok tvrdil a preukazoval práve uzatvorenou zmluvou, nemôže preto v
odvolacom konaní poukazovať na skutočnosť, že žalobca mohol vykonávať v júli činnosť aj na základe

iného zmluvného vzťahu, resp. právneho predpisu. Ak žalobca v júli vykonával činnosť za odplatu na
základe iného zmluvného vzťahu, je potrebné konštatovať, že toto svoje tvrdenie (o ústnej dohode na
zaplatení už za júl 2016) nepreukázal. Keďže v konaní bola preukázaná platba vo výške 1.000,- Eur
prevodom z účtu J. D. v prospech žalobcu a strany sporu to ani nerozporovali, túto platbu je potrebné
započítať na úhradu odmeny za obdobie platnosti zmluvy. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu

záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.000,- Eur titulom citovanej zmluvy nie je dôvodný a
správne v tejto časti žalobu zamietol.24. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozsudku žalobu vo
zvyšku zamietol a vo výroku I. nepriznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur, v tejto časti pochybil. Žalobca si nárok na paušálnu náhradu riadne

uplatnil v žalobe ako aj rozšírení žalobného petitu a tento jeho nárok má oporu v ustanovení § 369c
zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník, podľa ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: "Paušálna náhrada nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov,
ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie
evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka - táto však
nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov)." Uvedená suma je minimum,
čo požaduje smernica (čl. 6). Ide o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik

konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka (ex lege).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd výrok II napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur.

25. K námietke žalobcu, že svedok X. D. (bývalý manažér klubu) sa vyjadril o celej sume 1.300,- Eur,

a nie iba o sume 300,- Eur, a preto žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno iba v časti odmeny 300,- Eur, odvolací súd uvádza, že s týmto
tvrdením nesúhlasí. Predovšetkým je potrebné rozlíšiť, že zaplatenie platby prevodom z účtu vo výške
1.000,- Eur nebolo sporné, sporné bolo len na aký účel, resp. akého obdobia sa platba týkala. Zaplatenie
tejto sumy tvrdil žalovaný, potvrdil to vypočutý svedok a predovšetkým potvrdil prijatie tejto sumy aj

žalobca.Oprotitomusuma300,-Eurmalabyťplatenávhotovostiavtejtočastidospelsúdprvejinštancie
k záveru, že jej zaplatenie v rámci svojej obrany žalovaný nepreukázal (k tomu viď odôvodnenie nižšie).

26. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.353,- Eur s príslušenstvom, odvolací súd sa s odvolacími

námietkami žalovaného nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil
svedeckúvýpoveďX.D.(bývaléhomanažéraklubu)adospelksprávnemuzáveru,žeúhradasumy300,-
Eur nebola jednoznačne preukázaná, t.j. v tejto časti neuniesol žalovaný dôkazné bremeno. Odvolací
súd poukazuje na zásadu v rámci dokazovania, podľa ktorej každý účastník musí uniesť bremeno svojho
tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Ak žalovaný v konaní tvrdil, že v prospech žalobcu bolo zaplatených aj

300,- Eur v hotovosti, je nutné konštatovať, že toto tvrdenie nepreukázal a to ani svedeckou výpoveďou.
Odvolací súd opakovane uvádza, že úhrady 300,- Eur a 1.000,- Eur nemožno spájať, keďže úhradu
1.000,- Eur na rozdiel od sumy 300,- Eur žalobca potvrdil. V prípade časti odmeny vo výške 300,- Eur
svedok jednoznačne nepotvrdil, že túto sumu titulom odmeny za činnosť žalobcovi zaplatil. Tvrdenia
svedkabolivšeobecné,vyjadrilsasíce,ževyplateniečastiodmenyhráčomvhotovosti bolbežnýpostup,

konkrétne však vyplatenie tejto sumy a jej účel nepotvrdil. Odvolací súd preto zhodne so záverom
súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o zaplatení sumy 300,- Eur
titulom časti odmeny.

27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že mu vznikol nárok na náhradu

škody voči žalobcovi, resp. že takýto jeho nárok je preukázaný. Podľa žalovaného súd prvej inštancie
vec v tejto časti nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že zo zmluvy o výkone športovej činnosti
nevyplýva povinnosť hráča výstroj vrátiť. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z tejto zmluvy nevyplýva
ani povinnosť žalovaného bezplatne poskytnúť výstroj žalobcovi.

28. Keďže žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil nárok na náhradu škody, bolo jeho povinnosťou
preukázaťzákonnépredpokladyprevznikzodpovednostizaškoduatoporušeniepovinnostizozáväzku,
vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. V prvom rade bol teda
povinný preukázať, že žalobca porušil povinnosť zo zmluvného vzťahu, v tomto prípade povinnosť vrátiť
výstroj. Z citovanej zmluvy však nevyplýva povinnosť vrátiť výstroj, resp. jeho hodnotu, súd preto dospel

k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal porušenie povinnosti žalobcom. Je pravdou, že zmluva
neupravuje ani povinnosť poskytnúť výstroj, pre posúdenie nároku žalovaného je to však irelevantné.
Ak žalovaný poskytol výstroj a titulom náhrady škody sa domáha jej peňažného ekvivalentu, musí
preukázať, že výstroj požičal za odplatu, resp. že žalobca mal povinnosť výstroj vrátiť. Vzhľadom naskutočnosť, že nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu a to porušenie povinnosti
žalobcom, je nadbytočné zaoberať sa splnením ostatných zákonných predpokladov (vznik škody - jej
výška a príčinná súvislosť), keďže tieto musia byť splnené kumulatívne.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I. a napadnutej zamietajúcej časti (okrem nároku na zaplatenie paušálnej náhrady 40,- Eur) ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania. Výrok II. v
časti zamietnutia nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

40,- Eur podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že tento nárok žalobcovi priznal.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní nebol úspešný čo do zaplatenia istiny v rozsahu svojho
odvolania ani žalobca ani žalovaný, súd nepriznal žiadnemu z nich nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

31. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).