Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 1, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Csp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206795
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120206795.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: U. O., A.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom T. XXX, zastúpený: Sidor a partneri s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Železničná 4/
A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 04.08.2011 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 02.09.2020 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.08.2011 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011, ktorá bola uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V návrhu žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 04.08.2011 k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej iba ,,Zmluva“). V rovnaký deň bola
uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy Dohoda o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej je zamestnávateľ žalobcu povinný
vykonávať mesačné zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov žalobcu vo výške 62,69 Eur mesačne

v prípade, že žalovaný predloží túto dohodu zamestnávateľovi žalobcu. Predmetom Zmluvy bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1.170,- Eur s výškou úrokovej sadzby 70,02
%, RPMN vo výške 66,73 %. V zmysle obsahu uvedenej Zmluvy je špecifikovaný aj revolvingový úver
vo výške 616,87 Eur, s výškou úrokovej sadzby revolvingového úveru 76,21 % p.a., predpokladanou
RPMN po poskytnutí revolvingového úveru 60,59% s výškou splátky revolvingového úveru 62,69 Eur.
Podľa tvrdení žalobcu Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to v rozpore s § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Žalobcovi ale bola

poskytnutá suma 1.001,83 Eur a nie schválená suma úveru vo výške 1.170,- Eur tak ako to uvádza
žalovaný v Zmluve (bod 6. Poskytnutá čiastka úveru). Keďže žalovaný poskytol úver vo výške 1.001,83
Eur, znížený o 168,17 Eur, ktorý predstavuje poplatok za Dohodu o poskytnutí služby bod 8. Zmluvy, je
takto poskytnutá suma i celkovou výškou spotrebiteľského úveru. RPMN uvedená v Zmluve je aj bezďalších výpočtov vadná z dôvodu, že úroková sadzba pre úver predstavovala výšku 70,02%, RPMN
ktorej súčasťou je i odplata v podobe úroku, nemôže byť v žiadnom prípade uvedená v nižšej výške.
Uvedená argumentácia platí aj pokiaľ ide o revolvingový úver, z dôvodu, že ak úroková sadzba pre

revolvingový úver predstavovala výšku 76,21 %, RPMN ktorej súčasťou je i odplata v podobe úroku
nemôže byť v žiadnom prípade RPMN v Zmluve uvedená v nižšej výške teda 60,59 %. V súvislosti s
revolvingom, žalovaný rovnako uviedol nesprávnu výšku RPMN, nakoľko tak ako pri poskytovaní úveru,
tak pri poskytovaní revolvingu, sa poskytuje úver znížený o sumu 87,36 Eur.

3. K návrhu žalobca pripojil Zmluvu/žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 04.08.2011,
Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.08.2011, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 29.11.2019 a
priemerné úrokové miery z úverových bánk z mesiaca október 2011.

4.Uznesenímč.k.38Csp/49/2020-17zodňa30.09.2020súdnariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o

zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.08.2011 prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.08.2017, a to až do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2020.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcu o skutočnostiach, pre ktoré by mal vzniknúť

žalobou uplatnený nárok a dôvody jeho vzniku. Žalovaný popiera aj tvrdenie o tom, že by RPMN mala
byť nesprávne vypočítaná. Nesprávnosť tvrdenia žalobcu videl žalovaný tom, v prípade refinančných
úverov alebo úverov použitých na úhradu ceny tovarov alebo služieb by nedochádzalo k poskytnutiu
úveru, pretože výška úveru by bola nula a v konečnom dôsledku by spotrebiteľ získal plnenie, ktoré
je formálne uhradené z úveru. Tak ako v prípade účelového úveru, kedy poskytovateľ úveru poskytuje

peňažné prostriedky dlžníkovi na účet tretej osoby (napríklad na financovanie predmetu kúpy, ku ktorej
sa úver účelovo viaže a podobne), rovnako aj v prípade uhradenia jedného úveru druhým (z právneho
hľadiska najčastejšie ide o započítanie pohľadávok) vždy pôjde o poskytnutie úveru. Poskytnutím úveru
sa teda rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia
záväzku, teda aj započítanie. Zákon formu poskytnutia úveru tak, že sa poskytuje v rámci kompenzácie

pohľadávok, nezakazoval. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom
pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ dohodu nemusel uzavrieť a ani v podanej žalobe
netvrdí opak. Dohoda o poskytnutí služby je potom individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2
OZ. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom
období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za

požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu
platiť. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty,
ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Za
podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac ako o 25 - 27%. Priemerná výška odplaty v
danom období bola 45,11% a táto nebola v Zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Žalovaný popiera

tvrdenia žalobcu o absencii termínu konečnej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy. Termín konečnej
splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Náležitosť „konečná splatnosť
úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010Z.z.
a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č.
279/2017 Z.z. (článok XII.), pričom jej prijatie bolo odôvodnený tým, že ide o zohľadnenie záverov

Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./K. A. a v
nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by „konečná splatnosť“ mala byť náležitosťou zmluvy v
rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva ani zmena zákona, a ani samotné rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ racionálny význam. Požiadavka termínu konečnej splatnosti bola splnená viacerými

spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných
splátok, spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum
splatnosti poslednej splátky uvedení v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej
splatnosti. Termín konečnej splatnosti úveru bol riadne uvedený a bola naplnená požiadavka zákona.
Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca v replike uviedol, že do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2
smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté dôvodupredmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí

od celkovej výšky úveru. Uvedené platí tak pre spotrebiteľský úver poskytnutý jednorazovo ako aj
revolvingový, t.j. opakujúci sa, oba sú svojím charakterom spotrebiteľským úveru bez ohľadu na dĺžku
trvania Zmluvy. Vzhľadom na obsah pojmu RPMN, je absolútne v rozpore s akoukoľvek logickou a
rovnako matematickou úvahou a i prepočtom, aby RPMN predstavovala vo výsledku údaj nižší ako je
dojednaná výška úrokovej sadzby, ak táto je súčasťou RPMN. V tejto súvislosti bola dohodnutá suma

úveru krátená o sumu poplatku za fiktívnu službu (čo žalovaný ani nepopiera, naopak argumentuje
započítanie so sumou úveru), pričom dohoda o poskytnutí služby bola podmienkou uzatvorenia zmluvy.
Zmluvnédojednanieniejeformulovanétak,žeakspotrebiteľskutočnechceodkladsplátok,môžeslužbu
aktivovať, ale je formulované tak, že službu, napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani
nechce, zaplatí poplatok vo výške uvedenej v zmluve. Postup žalovaného pri výpočte RPMN nebol (aj)
preto správny, nakoľko pokiaľ spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej

služby, aby získal spotrebiteľský úver, do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom,
odplatu za uvedenú službu zahrnúť treba. O tom, že žalobca na uzatvorenie Dohody o poskytnutí
doplnkovej služby pristúpiť musel ako aj, že bez takéhoto dojednania by k uzavretiu zmluvy nedošlo, niet
so zreteľom na obsah úverovej zmluvy pochýb. Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy,
ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v bode 8 vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie

služby spotrebiteľom. Prostredníctvom zmluvy o poskytovaní domnelých služieb sa dodávateľ snažil
obísť zákon č. 129/2010 Z.z. a dosiahnuť, aby odplata za poskytovanie takýchto doplnkových služieb
sa nezapočítavala do RPMN v úverovej zmluve. Napokon rozhodovacia prax súdov SR považuje
takýto poplatok za doplnkovú službu za odporujúci dobrým mravom a dojednanie o výške odplaty
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného RPMN jednoznačne v Zmluve absentuje

z dôvodu jej zjavnej nesprávnosti, pritom neobstojí výpočet RPMN žalovaným z dôvodu nesprávnej
výšky spotrebiteľského úveru, z ktorej žalovaný pri výpočte vychádzal. Prípadné zmluvné dojednanie,
ktoré oprávňuje žalovaného na odplatu za poskytnutie služby, pritom splatnosť tejto odplaty má nastať
ihneď po poskytnutí úveru (ako vyplýva z Bodu 8.4 Zmluvy) a jednostranné započítanie tejto odplaty
s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, je samozrejme nevyhnutné

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú v zmysle §53 ods. 5 OZ, pretože je
výrazne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V danom prípade termín konečnej splatnosti v zmluve
uvedený nie je a tento nie je možné určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže
v zmluve je uvedený len počet splátok 42, periodicita splácania, absentuje však uvedenie dátumu
prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho

konečnú splatnosť. Uvedené nedostatky nemožno obhájiť ani tvrdením žalovaného, že tieto náležitosti
zmluvy sú uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nakoľko predmetnú listinu nie
je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa,
ktoré žalobca písomne neodsúhlasil. Bez podpisu dlžníka tento dokument možno považovať len za
jednostranný právny úkon. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v

čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ,
ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných
skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Je nepochybné, že Oznámenie
veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo
(žalobca podpisoval návrh dňa 29.07.2011 a žiadosť o poskytnutie úveru a rovnako Oznámenie je

datované na deň 04.08.2011), a tak nemohlo byť ani jeho súčasťou a ani bez ďalšieho (nevyhnutného
právneho úkonu) súčasťou Zmluvy. Zmluvné dojednania na ktoré žalovaný poukazuje zjavne nie sú
žalobcom podpísané, a preto sa nikdy súčasťou Zmluvy nestali. Nemôže byť pochybnosť o tom, že
dojednaná úroková sadzba pre poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 70,02% a pre revolvingový úver
vo výške 76,21 % sú v rozpore s dobrými mravmi a svojou výškou sa javia ako úžerné a spôsobujú

neplatnosť takto dojednanej (úrokovej) odplaty. Žalobca v podanej žalobe nenapádal neprimeranosť
celkovej odplaty pre spotrebiteľský úver (aj keď i táto je podľa názoru žalobcu prekročená), žalobca
argumentoval výlučne neplatnosť úrokovej sadzby ako rozpornej s dobrými mravmi.

7. Žalovaný dupliku nepodal.

8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2021, na ktoré sa nedostavili strany sporu ani
právni zástupcovia sporových strán. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj
neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti podaním doručenýmsúdu dňa 26.11.2021. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 23.11.2021 tiež
ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného na pojednávaním a súhlasil s pojednávaním v
ich neprítomnosti. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Žalobca dňa 29.07.2011 vyplnil ako dlžník Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde požiadal žalovaného ako veriteľa o poskytnutie úveru

vo výške 1.170,- Eur, pričom žalovaný ako veriteľ vyplnil uvedenú žiadosť v časti 6. dňa 04.08.2011,
kde schválil poskytnutie úveru vo výške 1.170,- Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka
(vrátane úrokov) 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,48 Eur, RPMN za úver
66,73%, ročná úroková sadzba 70,02%, priemerná RPMN za úver 46,56%. Zároveň žalobcovi schválil
poskytnutie revolvingu vo výške 616,78 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola
vo výške 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN 60,59%, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške

76,21% a úroky z omeškania vo výške 9,50%. Súčasťou bola aj Dohoda o poskytnutí služby v bode
8. Zmluvy, kde sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi možnosť odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu na základe žiadosti a žalobca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi odplatu za poskytnutie služby odkladu splátok úveru vo výške 168,17 Eur a odkladu splátok
revolvingu vo výške 87,36 Eur. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá je súčasťou Zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom dňa 04.08.2011 vyplýva, že žalovaný ako veriteľ má voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že veriteľ poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /
Žiadosti o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.170,- Eur, pričom na základe
Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka

vo výške 62,69 Eur.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.17. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

18. Predmetnú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí úver
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Zákon č. 129/2010 Z.z.
presne určuje aké majú byť podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú kogentne vymedzené v ustanovení
§ 9 ods. 2 zákona.

19. Po oboznámení sa so zmluvou, súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti, a to

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, počet a termíny splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, čo s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ spôsobuje, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a
bez poplatkov, ako aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b), keď v zmluve je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Zmluva neobsahuje správne vypočítanú RPMN, kde žalovaný pri zmluve nezapočítal do výpočtu
poplatok za službu Dohoda o poskytnutí služby, napriek tomu, že s ním priamo v zmluve počítal, keďže
tu uviedol, celkovú sumu splátky. Žalovaný konal vedome pri uzatváraní oboch zmlúv tak, aby tieto
vytvárali dojem samostatných zmlúv, ale reálne išlo o prepojené zmluvy, kde od počiatku bolo zrejmé,

že žalovaný má platiť poplatky vychádzajúc z údajov vyplnených žalovaným. Zo Zmluvy vyplýva, že
žalobcovi bol schválený úver vo výške 1.170,- eur s tým, že mu boli poskytnuté prostriedky vo výške
1.001,83 Eur , keďže úver bol znížený o sumu 168,17 Eur, ktorá predstavuje poplatok za poskytnutie
služby v zmysle bodu 8. Zmluvy. Istina potom predstavuje sumu 1.001,83 Eur a nie 1.170,- Eur, ako
je uvedené v Zmluve. Žalobca mal splácať úver v 42 mesačných splátkach po 62,69 Eur. Zmluva

ale neobsahuje špecifikáciu jednotlivých splátok čo do výšky istiny a úroku, ale obsahuje dve sumy
mesačných splátok, a to sumu splátok podľa Dohody o poskytnutí služby spolu vo výške 87,36 Eur a
sumu splátky s úrokom vo výške 62,69 Eur. Uvedenie údaju o špecifikácii jednotlivých splátok v listine
označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie
je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa,

ktoré žalobca písomne neodsúhlasil a o jej obsahu v čase podpisovania zmluvy nemal vedomosť. Keďže
žalovaný nezarátal náklad - poplatok za poskytnutie úveru do RPMN, ani do celkovej sumy, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany poskytovateľa úveru
voči žalobcovi, nakoľko týmto spôsobom žalovaný vylepšil parametre úveru, a tým sa javí tento pre
spotrebiteľa výhodnejší, ako v skutočnosti je, a teda je spôsobilý uviesť do omylu spotrebiteľa pri jeho

voľbe úverového produktu. Súd má za to, že uvedený postup je neprijateľný a nemôže požívať právnu
ochranu. Uvedený nedostatok má potom vplyv aj na výpočet celkovej výšky RPMN, pretože v zmluve je
síce RPMN vypočítaná na 66,73 %, avšak v skutočnosti RPMN predstavuje násobne viac, pretože podľa
§ 2 písm. g) ZoSÚ, sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátané úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť

v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe a do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí
navyše zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok, pričom celkové náklady spotrebiteľa tvoria základ pri výpočte
RPMN. Pokiaľ žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul aj náklady spojené s Dohodou o poskytnutí služby,

tak potom RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.
Tým, že žalovaný splátky podľa dohody o poskytnutí služby do celkových nákladov, a tým aj do výpočtu
RPMN nezahrnul, súd vyhodnotil poskytnutý spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods. 1 písm. a), b) ZoSÚ. Aj skutočnosť, že žalobca obdržal od žalovaného sumu vo výške 1.001,83
Euraniesumu1.170,-Eur,podľasúdudokazujenesprávneuvedenúcelkovúvýškuposkytnutéhoúveru,

ale aj (vyrátanú) RPMN, nakoľko ak sú chybné vstupné údaje, nemôže byť správny ani výsledok.

21. Úverová zmluva v časti dohodnutej odplaty za úver - úroku a poplatkov, je dohodnutá v rozpore
s dobrými mravmi, kde suma odplaty po započítaní poplatku podľa Dohody o poskytovaní služieb aRPMN v tomto prípade dosahuje neprípustnú výšku a úroková sadzba pre poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 70,02 % a pre revolvingový úver vo výške 76,21 % (pri výške úveru 1.170,- Eur a
dobe splácania 42 mesiacov). Súd má za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom

finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za
účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú
odmenu,potomodmena,resp.odplatazaúvervtomtorozsahuhocschovanázapoplatkypriposkytnutia
ďalšie poplatky spojené s úverom na podklade závislej zmluvy zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto

úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 o neplatnosti 48% úrokov pre
rozpor s dobrými mravmi).

22. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto sa
už ďalšími argumentami sporových strán nezaoberal, nakoľko neboli pre rozhodnutie vo veci relevantné,
keďže súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

23. Vzhľadom právne závery uvedené vyššie, s poukazom na § 11 ods. 4 ZoSÚ, súd žalobe vyhovel a vo
výroku I. rozsudku určil, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX J.zatvorená medzi žalobcom a žalovaným
dňa 04.08.2011 je bezúročná a bez poplatkov. Takéto rozhodnutie súdu pod seba subsumuje i účel,

ktorý žalobca svojou žalobou sledoval, teda že žalobca má povinnosť splácať úver výlučne len v časti
poskytnutej úverovej istiny.

24. Keďže neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu č.k. 38Csp/49/2020-17 zo
dňa 30.09.2020 bolo nariadené do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, nebolo potrebné

rozhodnúť o jeho zrušení, keďže právoplatnosťou tohto rozsudku stratí svoju účinnosť.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a vo výroku II. rozsudku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu (v rozsahu 100% trov konania), keďže žalobca bol v konaní plne úspešný,
pričom nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať
v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, keď ani žalovaný žiadny takýto

dôvod neuviedol. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§
355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).