Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200294
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200294.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820
174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o.,
IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšieho účastníka konania:
Obec Družstevná pri Hornáde, so sídlom v Družstevnej pri Hornáde, Hlavná 38 (tiež aj žiadateľ), o

preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.OU-KE-OOP3-2020/018199-002zodňa26.02.2020
takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej aj súd) dňa 28.04.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie, (ďalej aj správny
orgán prvého stupňa) č. OU-KS-OSZP-2019/013302 zo dňa 12.11.2019. Správny orgán prvého stupňa
svojim rozhodnutím zo dňa 12.11.2019 vydal súhlas Obci Družstevná pri Hornáde (ako žiadateľovi) na

výrub na výrub 1 ks smreka obyčajného (Picea abies) s obvodom kmeňa 106 cm, rastúceho na parcele
KN-C č. 1/1 - zastavané plochy a nádvoria v k. ú. Malá Vieska a 1 ks smreka obyčajného (Picea abies)
s obvodom kmeňa 104 cm, rastúceho na parcele KN-C č. 66/1 - zastavané plochy a nádvoria v k. ú.
Malá Vieska. Obvody kmeňov boli merané vo výške 130 cm nad zemou, resp. tesne pod rozkonárením.
Predmetné parcely sú vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny určené na výrub boli označené oranžovou farbou
na kmeni a báze pňa. Súhlas bol žiadateľovi vydaný na výrub uvedených drevín za tam bližšie určených

podmienok a za náhradnú výsadbu presne špecifikovanú v rozhodnutí. Žalobca sa domáhal aj zrušenia
tohto rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.11.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie.

administratívne konanie

2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 18.09.2019 doručená žiadosť Obce Družstevná pri
Hornáde (ďalej aj žiadateľ) zo dňa 16.09.2019 na výrub na výrub 2 ks stromov (smrek obyčajný)
rastúcich na parcelách reg. „C“ č. 1/1 a č. 66/1 k. ú. Malá Vieska, a teda na parcelách vo vlastníctve

žiadateľa. Dôvodom bol zlý zdravotný stav stromov. Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní
predložených dokladov zverejnil na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konaniadňa 24.09.2019. Do konania sa mailom zo dňa 30.09.2019 prihlásil subjekt - Združenie domových
samospráv, Rovniankova č. 14, P. O. BOX 218, 851 02 Bratislava v zastúpení G. E. (ďalej aj ZDS alebo
žalobca).

3. Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na
deň 16.10.2019 so stretnutím na obecnom úrade Družstevná pri Hornáde. Na miestnom konaní bolo
zistené sa zistilo, že sa jedná o výrub nasledujúcich drevín:
na parcele KN-C č. 1/1 v k. ú. Malá Vieska - 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 106 cm (drevina

bola vyschnutá, nachádzajúca sa na školskom dvore a ohrozujúca deti v areáli základnej školy);
na parcele KN-C č. 66/1 v k. ú. Malá Vieska - 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 104 cm (drevina
je v zlom zdravotnom stave, vysychajúca so žltnúcim ihličím).
Z miestnej obhliadky bola spísaná zápisnica podľa § 22 Správneho poriadku. Po posúdení zdravotného
stavu drevín a ich umiestnenia, správny orgán prvého stupňa určil povinnosť vykonania primeranej
náhradnej výsadby.

Listom č. OU-KS-OSZP-2019/013302 zo dňa 29.10.2019 oboznámil správny orgán prvého stupňa
účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku im dal
možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia. V určenej lehote sa k podkladom
rozhodnutia mailom zo dňa 04.11.2019 vyjadril žalobca (ďalej aj ZDS), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,
že súhlasí s výrubom drevín na základe predložených podkladov rozhodnutia a dodal, že „Žiadame o

dôslednérešpektovanieadodržanieodporúčaníapodmienokvyplývajúcichzostanovískŠOP(všetkých
jej zložiek), podmienky určené ŠOP žiadame zapracovať do podmienok rozhodnutia. V rozhodnutí je
potrebné uviesť výpočet spoločenskej hodnoty drevín a súčasne v odôvodnení uviesť akým spôsobom
ju úrad pri rozhodnutí zohľadnil. Toto vyjadrenie žiadame citovať v odôvodnení rozhodnutia“.
Správny orgán prvého stupňa k vyjadreniu žalobcu uviedol, že „Všetky parcely, na ktorých bol vydaný

súhlas na výrub drevín sa nachádzajú v zastavanom území obce, druh pozemku sú zastavané plochy
a nádvoria a platí na nich prvý stupeň územnej ochrany. Pri vydávaní súhlasu sa správny orgán riadil
ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ZoOPaK) v spojení s §
17 ods. 8, 10 a 11 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a
krajiny (ďalej aj vykonávacia vyhláška). V tomto prípade nepovažoval za potrebné vyžiadať si od ŠOP

SR, RCOP Prešov odborné stanovisko k predmetnému výrubu drevín. V zmysle § 48 ods. 1 ZoOPaK
orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočnenia primeranej
náhradnej výsadby drevín. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú
náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. V zmysle § 17 ods. 8 vykonávacej vyhlášky k žiadosti o
vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených

na výrub.

4. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal
odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje
výpočet spoločenskej hodnoty drevín, určených na výrub, ktorý sa mal uplatniť pri rozhodovaní o

náhradnej výsadbe drevín, preto nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, neposkytuje
úplné a presné informácie o zistenom stave, a teda je vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku.
Žalobca preto navrhol žalovanému, aby rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie
v odvolacom konaní.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 26.02.2020 po citácii ustanovení § 47, § 48, § 81, § 86, §
95 ZoOPaK, § 17 vykonávacej vyhlášky a § 3, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 Správneho poriadku uviedol, že
prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší
dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných stromov. V

konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín
bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so
súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK
bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby. Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol
zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín. Prvostupňový správny orgán v podmienkach

rozhodnutia uviedol podmienky výrubu stromov a podmienky náhradnej výsadby stromov v zmysle
platných zákonov, vyhlášok, noriem.
K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín,
podľa ktorej sa mala uplatniť náhradná výsadba drevín za vyrúbané dreviny žalovaný uviedol, že táje neopodstatnená, lebo žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vykonávacej vyhlášky a podľa
platných predpisov.
V závere žalovaný dodal, že nedoplňoval dokazovanie, a preto nemá dôvod dať účastníkom konania

možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Navyše žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové
dôkazy.

súdne konanie

6. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.02.2020 podal žalobca správnu žalobu v ktorej uviedol,
že neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby a absenciou výpočtu spoločenskej
hodnoty drevín v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov je nemožné spoľahlivo posúdiť či

bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere. Považuje preto rozhodnutia správnych orgánov
za nepreskúmateľné a nezákonné. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Žalobca ďalej uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených
prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti
oživotnéprostredie.Jenesporné,žeprimárnymcieľomorgánovochranyprírodybymalobyťzachovanie

status quo a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody akým je výrub drevín by malo byť
až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a
nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody.
Základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia
na výrub.

Zo stálej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné práva v konflikte, akými vlastnícke
právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt treba riešiť pomocou zásady
spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne aby
dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími
argumentmi a podkladmi. V prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí tak správne orgány

neučinili.
Tiež mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

8. V závere žaloby žalobca uviedol, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne.
Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä
funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však
musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s

vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté
rozhodnutia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.06.2020. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré

uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto
odkazuje na svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí a súdu navrhuje žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

10. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/66/2020-25 zo dňa 18.06.2020 bol zamietnutý návrh

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.06.2020.

11. Ďalší účastník konania (Obec Družstevná pri Hornáde) sa k veci nevyjadril.12. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa replikou zo dňa 24.07.2020 vyjadril žalobca ktorý uviedol,
že zo stanov aj z bežnej činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov svojej existencie

si stanovilo ochranu životného prostredia a jeho právnu ochranu ako aj kontrolu verejných záujmov
životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje.
Poukázal na to, že občianske združenia sú záujmovými združeniami, ktoré združujú fyzické a právnické
osoby, ktoré sa takýmto spôsobom rozhodli využiť ústavné právo. Zdôraznil tiež na práva vyplývajúce z
ústavy Slovenskej republiky, a to na právo na priaznivé životné prostredie a právo na spravodlivý proces.

Pokračoval, že v rámci administratívneho konania využil svoje procesné oprávnenia len v najmenšej
nevyhnutnej miere a nenadužíval ich. Podotkol tiež, že nedostatočné personálne a materiálno technické
zabezpečenie správnych orgánov nemôže byť ospravedlnením, že úrad nepostupuje v súlade s
ostatnými zásadami a pravidlami správneho konania a v konečnom dôsledku v rozpore so zákonom.
Riadne zdôvodnenie a uvedenie spoločenskej hodnoty je podľa názoru žalobcu menej prácne a
časovo menej náročné ako vpisovať do odôvodnenia rozhodnutia „výhovorky“ a následne sa zaoberať

odvolaniami či súdnymi konaniami. Z toho zároveň vyplýva, že v skutočnosti žalovaný postupoval len z
neochoty vyhovieť verejnosti ako určitej úradníckej ješitnosti, nakoľko žalobca od viacerých účastníkov
konania vie o tom, že svoj negatívny postoj k žalobcovi žalovaný ani pred ostatnými účastníkmi konaní
neskrýva a teda cieľom a účelom konania správneho orgánu nebola a ani nemohla byť procesná
hospodárnosť, ale len snaha uprieť procesné práva podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

V závere žalobca poukázal na to, že k výrubom drevín pritom reálne dochádza, čím dochádza k reálnym
škodám na životnom prostredí, ktoré po vykonaní výrubov už nie je možné bezprostredne napraviť a to
ani okamžitou náhradnou výsadbou.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 5 ods. 12 SSP, správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie

práva.

16. Podľa § 28 SSP, správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej
osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na

zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. h/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento
zákon.

18. Správny súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov a po preskúmaní
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako i priebehu administratívneho konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu, s poukazom na dôvody správnej žaloby a na vyjadrenia zainteresovaných
subjektov, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru o odmietnutí žaloby podľa § 28

SSP z dôvodu jej šikanózneho charakteru. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože
nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP).

19. Ústava Slovenskej republiky v čl. 44 ods. 1 zakotvuje právo na priaznivé životné prostredie.
Podľačl.44ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýjepovinnýchrániťazveľaďovaťživotnéprostredie

a kultúrne dedičstvo.
Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať
ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.Predmetom ochrany podľa čl. 44 ods. 3 je životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Táto
ochrana však nie je absolútna. Týka sa ohrozovania a poškodzovania chránených objektov v miere,
ktorá je vyššia než stanovuje zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež Listina základných práv a slobôd

v článku 35.
Zákonom určujúcim podrobnosti o právach a povinnostiach podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky je
v skutočnosti množstvo zákonov, najmä zákon o životnom prostredí, zákon o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie, zákon o odpadoch, zákon o vodách, ale aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny (ďalej aj ZoOPaK) a iné.

20. Podľa § 48 ods. 1 veta prvá až štvrtá ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na
výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste,
a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie
je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť
i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán

ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny.

21. Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Košice - okolie,
odboru starostlivosti o životné prostredie) č. OU-KS-OSZP-2019/013302 zo dňa 12.11.2019 o vydaní
súhlasu žiadateľovi (Obec Družstevná pri Hornáde) podľa ZoOPaK na výrub 2 ks smreka obyčajného,
rastúcich na parcelách KN-C č. 1/1 a KN-C č. 66/1 v k. ú. Malá Vieska z dôvodu vyschnutia, resp.

zlého zdravotného stavu stromov. Súčasťou súhlasného rozhodnutia bolo určenie bližších podmienok
vykonania výrubu zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny:
1/Žiadateľuskutočnívýrubdrevinyvobdobíodnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiado31.03.2020.
2/ Pri výrube nedôjde k poškodeniu ostatných drevín.
3/ Spracované časti drevín (vetvy a vrcholce) budú odstránené z pozemku v súlade so zákonom č.

79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žiadateľovi bola tiež v súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK uložená povinnosť náhradnej výsadby, a to:
a/ Uskutočniť náhradnú výsadbu v termíne do 31.12.2020 v rozsahu 10 ks listnatých drevín na parcele
KN-C č. 1/1 v k. ú. Malá Vieska. Parcela je vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny budú vysadené so zreteľom
na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti.

b/ Zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, v prípade
uhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu.

22. Dôvodom výrubu uvedených drevín, vychádzajúc z administratívneho spisu i napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, bol ich zlý zdravotný stav (jeden smrek na školskom dvore bol vyschnutý

a ohrozoval bezpečnosť detí a ostatných v areáli školy a druhý smrek nachádzajúci sa za budovou
obecného úradu bol polosuchý a ďalej vysychal)

23. Správny orgán prvého stupňa vykonal v administratívnom konaní ústne pojednávanie spojené s
miestnou ohliadkou drevín (dňa 16.10.2019), pričom ohliadka terénu potvrdila potrebu výrubu drevín.

O uvedenej ohliadke bola spísaná zápisnica. Správny orgán prvého stupňa dňa 29.10.2019 vyzval
všetkých účastníkov konania, vrátane žalobcu, aby sa vyjadrili k podkladom na rozhodnutie, prípadne
aby ich doplnili. Žalobca sa k veci vyjadril dňa 04.11.2019, že súhlasí s výrubom drevín a súčasne žiadal
toto vyjadrenie citovať v odôvodnení rozhodnutia. Dodal, že v rozhodnutí je potrebné uviesť spoločenskú
hodnotu drevín a úvahu akým spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená. K predmetnému vyjadreniu

žalobcu správny orgán prvého stupňa uviedol, že „Všetky parcely, na ktorých bol vydaný súhlas na
výrub drevín sa nachádzajú v zastavanom území obce, druh pozemku sú zastavané plochy a nádvoria a
platí na nich prvý stupeň územnej ochrany. Pri vydávaní súhlasu sa správny orgán riadil ustanoveniami
ZoOPaK v spojení s § 17 ods. 8, 10 a 11 vykonávacej vyhlášky. V tomto prípade nepovažoval za
potrebné vyžiadať si od ŠOP SR, RCOP Prešov odborné stanovisko k predmetnému výrubu drevín.

V zmysle § 48 ods. 1 ZoOPaK orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny
povinnosť uskutočnenia primeranej náhradnej výsadby drevín. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu,
orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. V zmysle § 17 ods.8 vyhlášky k žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej
hodnoty drevín určených na výrub.“
Žalovaný sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa úplne stotožnil.

24. Správny súd konštatuje, že žalobca do administratívneho konania aktívne vstúpil a jeho názory boli
správnymi orgánmi vyhodnotené. Povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach,
ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu, preto bola splnená, a to aj s poukazom na
žalobnú námietku žalobcu (absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín) vychádzajúc z citovaného

ustanovenia § 48 ods. 1 ZoOPaK v súlade s ktorým, orgán ochrany prírody (v danom prípade
správny orgán prvého stupňa) uloží žiadateľovi za výrub drevín finančnú náhradu do výšky spoločenskej
hodnoty drevín (§ 95) len v prípade, ak žiadateľovi nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. Nakoľko v
prejednávanej veci bola Obci Družstevná pri Hornáde ako žiadateľovi o výrub drevín uložená povinnosť
náhradnej výsadby 10ks listnatých drevín, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty
drevín je preto v danom prípade neopodstatnená. Pre úplnosť súd uvádza, že prvostupňový správny

orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie
a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných drevín. V konaní bola preukázaná
opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení
ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po
vyznačení drevín. Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj

novovysadených drevín. Súd preto konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je správne a zákonné; a správne orgány tak konali v
medziach a rozsahu stanovenom zákonom o ochrane prírody a krajiny.

25. Súd neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) jeho

aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje
aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť
životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s
neurčením spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca
nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd

považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych
pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave
predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi
požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje
zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k

stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im určené povinnosti.

26. ZoOPaK neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva, avšak zákaz
zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré Ústava Slovenskej
republiky implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1

ktorý v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť všetkým
štátnym orgánom, aby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu.

27. Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri
podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu.
Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí
výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie,
ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne

jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1Afs
107/2004-48 z 10. novembra 2005).

28. Výkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj Správny súdny poriadok, ktorý tiež v takomto
prípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby.

29. Súd tiež uvádza, že pri posudzovaní, či dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý
aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu v konaní. Podľa názoru súdu sú námietky žalobcu koncipovanéprílišvšeobecne,žiadnekonkrétneahodnovernénávrhynavykonaniedôkazovžalobcaneuvádza.Súdu
v podstate ani nie je zrejme, čo je zmyslom námietok žalobcu.

30. Súd podotýka, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny
celoslovensky. Len na tunajší súd podal viac ako 30 žalôb. Za dôležitú je tiež považovať tú skutočnosť,
že okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného
prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky
nemajú.

31. Súd vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna snaha
dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým žalobca prejavuje
bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány, a teda
výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu
ochranu.

32. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové
vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom
dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu
námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie.

33. Vychádzajúc z dôvodov vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne
napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči
výrubu drevín, ktoré je potrebné odstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej
správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom

charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca
podal správnu žalobu bez vážnosti resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne
skutočnostitýkajúcesasamotnéhonapadnutéhorozhodnutiavspojenísrozhodnutímsprávnehoorgánu
prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvod ich vydania.

34. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym
poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu zakotvenú už
v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného
nepoctivého správania).

35. Pri komplexnom pohľade na prejednávaný prípad správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba
má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného. Z uvedených dôvodov
správny súd aplikujúc § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h/ SSP správnu žalobu odmietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal, pretože žaloba bola odmietnutá.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.