Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204642
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7611204642.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: OZEX s.r.o. Prešov,
Masarykova 22A, 080 01 Prešov, IČO : 31 652 239, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., Aurela
Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO : 36 860 441, proti žalovanému: Slovenskej republike, za ktorú koná
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, o zaplatenie 14.384,02
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.
15Cb/27/2011-134 zo dňa 1. júna 2017 vo výroku II. a IV., takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15Cb/27/2011-134 zo dňa 1. júna 2017 vo

výroku II. a IV. tak, že žalobu zamieta a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že
I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14.384,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od
30.12.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 14.384,02 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody
spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.1.2004 podal
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy, kde predmetom
prevodu bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, výrobná hala na parcele č. XXX/X v celosti, k. ú.
A.. Predmetný návrh na vklad bol rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves, č. V 93/2004 zo

dňa 22.3.2004 zamietnutý. Krajský súd v Košiciach ale v rámci preskúmavacieho konania rozsudkom
sp. zn. 5Sp/7/2004 zo dňa 9.10.2006 toto rozhodnutie Správy katastra zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie, pričom predmetný rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
3SžoKS/165/2006 zo dňa 19.7.2007, v ktorom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra je nesprávne a potvrdil, že sporný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal byť
povolený najneskôr do 26.2.2004. Ďalej žalobca uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 28C/88/2007 sa proti nemu ako žalovanému domáhal správca konkurznej podstaty

úpadcu Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník ako žalobca zaplatenia nájomného za
nájom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX za obdobie od 1.2.2004 do 1.1.2005, ktorý nárok odôvodil
tým, že s ním mal uzavretú zmluvu o nájme na dobu určitú, predmetom ktorej bol nájom označených
nehnuteľností, no žalovaný OZEX s.r.o. Prešov ich užíval aj po ukončení nájmu a to až do času, kýmsa v novembri 2007 stal ich vlastníkom, čím došlo v súlade s ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
k obnoveniu nájmu. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 28C/88/2007 zo dňa 28.11.2011 žalobe
vyhovel a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Co/35/08 zo dňa 10.9.2008 jeho rozhodnutie

potvrdil. Žalobca povinnosť uloženú týmito súdnymi rozhodnutiami splnil dňa 15.5.2009, kedy zaplatil
správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník sumu vo
výške 14.384,02 eur. Následne žalobca dňa 29.6.2009 vyzval žalovaného na predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody, čo žalovaný odmietol. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie Správy katastra
Spišská Nová Ves, ktorým bol sporný vklad zamietnutý, bolo súdmi v preskúmavacom konaní ako

nezákonné zrušené. Ak by toto nezákonné rozhodnutie nebolo vydané, nemohol by si bývalý pôvodný
vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX nárokovať voči nemu za obdobie 1.2.2004 až 1.1.2005
nájomné, na zaplatenie ktorého bol napokon ďalšími súdnymi rozhodnutiami aj zaviazaný. S poukazom
na vyššie uvedené dôvody mal za to, že škoda 14.384,02 eur mu vznikla v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves, č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal, že dňa 23.1.2004 uzavrel
žalobca ako kupujúci so správcom konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“
Jamník ako predávajúcim v nadväznosti na opatrenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.9.2000,
sp. zn. 2K/78/98 kúpnu zmluvu, ako i to, že rozhodnutím č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zamietol
návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Potvrdil, že toto jeho rozhodnutie bolo

zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky tak, ako to uviedol žalobca. Dodal, že rozhodnutím č. V 93/2004 zo dňa 7.11.2007 napokon
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu povolil. Rovnako nespochybnil
okolností týkajúce sa konaní, v ktorých bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť správcovi konkurznej
podstaty Poľnohospodárskeho družstva „Nová cesta“ Jamník nájomné. Mal však za to, že žalobca si

svoj nárok na náhradu škody uplatňuje podľa nesprávneho právneho predpisu - zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Dôvodil, že rozhodnutie, od ktorého žalobca svoj nárok odvádza, bolo
vydané do 1.7.2004, preto je potrebné vec právne posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej

len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Okrem toho argumentoval, že nakoľko nebola daná príčinná súvislosť
medzi jeho namietaným pochybením a škodou, ktorá bola žalobcovi spôsobená, pričom táto je jedným
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu, nie je nárok
žalobcu dôvodný. Zároveň poukázal na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého nárok na
náhradu škody nemožno uplatniť, pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre

nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Dôvodil, že v danom prípade táto podmienka nie je splnená,
pretože príslušný orgán nezrušil právoplatné rozhodnutie Správy katastra, ale toto rozhodnutie bolo
zrušené v rámci riadneho opravného prostriedku, a teda zákonná podmienka pre to, aby nárok na
náhradu škody žalobcovi mohol byť priznaný, absentuje.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako kupujúci s
Poľnohospodárskym družstvom ,,Nová cesta? Jamník (zastúpeným správcom konkurznej podstaty)
ako predávajúcim uzavreli dňa 23.1.2004 kúpnu zmluvu v nadväznosti na opatrenie Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 4.9.2000, sp. zn. 2K/78/98. Predmetom prevodu bola výrobná hala na parcele č.
XXX/X v celosti k. ú. A., zapísaná na LV č. XXX. Z rozhodnutia Správy katastra Spišská Nová Ves, č.

V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva
nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXX bol zamietnutý. Na základe preskúmavacieho konania vedeného
na Krajskom súde v Košiciach bolo rozsudkom sp. zn. 5Sp/7/2004 zo dňa 9.10.2006 rozhodnutie Správy
katastra Spišská Nová Ves o zamietnutí vkladu č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zrušené. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/165/2006 zo dňa 19.07.2007 rozsudok Krajského súdu

v Košiciach potvrdil a stotožnil sa s jeho dôvodmi. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že v konaní
Okresného súdu Prešov rozsudkom sp. zn. 28C/88/2007 zo dňa 28.11.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/35/08 zo dňa 10.9.2008 bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti
žalobcu zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník
sumu vo výške 240.000,-Sk s prísl. z dôvodu, že pred vyhlásením konkurzu bola uzavretá nájomná

zmluva,kdevýškaročnéhonájmubolastanovenánasumu240.000,-Skafakturovanámalabyťvovýške
20.000,-Sk mesačne. Nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom nájmu žalobca odkúpil v ponukovom
konanímimodražbykúpnouzmluvouzodňa23.1.2004nazákladeopatreniaKrajskéhosúduvKošiciach
zo dňa 4.9.2000, sp. zn. 2K/78/98.5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ust. §§ 1 ods. 1,2; 2; 3; 4 ods. 1, 2; 9; 10
zákona č. 58/1969 Zb., ktoré obsahujú úpravu zásad zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, podmienky uplatnenia nároku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a predbežné prerokovanie nároku tejto zodpovednosti a tiež podľa § 442 Občianskeho
zákonníka, ktorý obsahuje úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pojem škody zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje a

ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia
všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka). Konštatoval, že ani vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevykladá,
pričom v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav
(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Uviedol, že pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
(priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Konštatoval,
že v konaní nebolo sporné, že v súlade s ust. § 9 zákona č. 58/1969 Zb. bol žalobcom podaný návrh

na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody a tiež, že podľa ust. § 9 ods. 1 písm. a) zákona
č. 58/1969 Zb. za Slovenskú republiku koná orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,
v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Za nesporné tiež považoval, že žalobca na základe
rozsudku v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 28C/88/2007 uhradil nájomné
vo výške 14.384,02 eur, o čom svedčí doklad o úhrade. Zdôraznil, že žalobca si uplatnil náhradu

škody z titulu nesprávneho rozhodnutia Správy katastra, ktorá nepovolila vklad jeho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, čo malo za následok, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť správcovi konkurznej
podstaty Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník nájomné vo výške 14.384,02 eur za
obdobie od 1.2.2004 do 1.1.2005. Dôvodil, že ak by Správa katastra Spišská Nová Ves dňa 22.3.2004
nevydala nesprávne rozhodnutie a návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v LV

č. XXX by vyhovela, prešlo by vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na žalobcu, vzhľadom k podaniu
návrhu na vklad dňom 26.1.2004 po uplynutí 30-dňovej lehoty, v ktorej mala Správa katastra o návrhu
rozhodnúť. Žalobca by tak nebol zaviazaný zaplatiť správcovi konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho
družstva ,,Nová cesta? Jamník sumu 14.384,02 eur, teda žiadna škoda by žalobcovi nevznikla. Práve
týmto nesprávnym rozhodnutím došlo k vzniku škody, ktorej náhradu si žalobca v tomto konaní uplatnil.

Súd prvej inštancie tiež poukázal, že žalobca si neuplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, pretože takéhoto nároku by sa bolo možné domáhať iba vtedy, ak by
išlo o nesprávny úradný postup, ktorého výsledkom nie je rozhodnutie.

7. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ z ust. § 3 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať len vtedy, ak účastník využil
možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť,
žalobca využil všetky opravné prostriedky preto, aby dosiahol zmenu rozhodnutia Správy katastra
o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa
vysporiadal aj s tvrdením žalovaného, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v ust. § 4 ods. 1 zákona

č. 58/1969 Zb. tak, že poukázal na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Ústava
Slovenskej republiky priznáva každému základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podmienka uplatneného
nároku na náhradu škody vyplývajúca z ust. § 4 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb., t.
j. zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným

orgánom, bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto práva, hmotnoprávne zaručeného v čl. 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Splnenie tejto podmienky je potrebné v konkrétnych súvislostiach
vykladať ústavne súladným spôsobom, čo znamená tak, aby nebolo zmarené uplatnenie práva na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Rešpektujúc preto zmysel
a účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu vyplývajúceho z

Ústavy Slovenskej republiky, teda s použitím teleologického výkladu, nie je možné lipnúť na formálnom
zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať
extenzívne. Pokiaľ v danej konkrétnej veci nasvedčujú všetky podmienky zodpovednosti štátu, resp.
ich splnenie v materiálnom zmysle, nie je možné a ani prípustné ust. § 4 ods. 1 vety prvej zákona č.58/1969 Zb. interpretovať spôsobom, ktorý by zodpovednosť štátu de facto vylučoval. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie zdôraznil, že Krajským súdom v Košiciach a Najvyšším súdom Slovenskej
republiky bolo preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu a proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu konajúcom podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný
opravný prostriedok. Teda vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je
súdom dovolacím a žalobca nemohol použiť mimoriadny opravný prostriedok, čo by bolo aj nelogické,
nakoľko práve rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky došlo k zrušeniu rozhodnutia Správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad,

ktoré je považované za rozhodnutie nezákonné. O protiprávnosti (nezákonnosti) rozhodnutia Správy
katastrazodňa22.3.2004boloprávoplatnerozhodnutévpreskúmavacomkonanívedenomnaKrajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 5Sp/7/2004 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
3SžoKS/165/2006.

8. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že výsledkom

nezákonného rozhodnutia žalovaného je škoda, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 14.384,02
eur, ktorú žalobca uhradil prenajímateľovi, a ku ktorej by v prípade zavkladovania vlastníckeho práva
Správou katastra nedošlo. Konštatoval, že zamietnutie návrhu na vklad nehnuteľnosti Správou katastra
je nepochybne v príčinnej súvislosti s výsledkom tohto postupu, ktorým je úhrada nájomného a následne
vznik škody v žalovanej výške. Poukázal tiež, že aj keď žalobca požiadal o predbežné prejednanie

nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., obsah tohto podania, ktorým žiadal orgán konajúci za
Slovenskú republiku predbežne prejednať nárok a uhradiť škodu zodpovedá obsahu ust. § 9 zákona
č. 58/1969 Zb.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody uzavrel, že nárok žalobcu v časti istiny je
dôvodný.

9. Priznaný úrok z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na ust. § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Uviedol,
že úroky z omeškania je potrebné posudzovať aj v zmysle § 10 zákona č. 58/1969 Zb., podľa
ktorého ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti o
predbežné prerokovanie na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde. Poukázal, že žiadosť bola žalovanému doručená 29.6.2009, 6 mesačná
lehota skončila 29.12.2009 a nasledujúci deň t. j. od 30.12.2009 sa dostal žalovaný do omeškania. Preto
priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku
od 31.12.2009 a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania za obdobie od 29.6.2009 do 29.12.2009 žalobu
zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do jeho vyhovujúcej časti (výrok II.) a súvisiaceho výroku o
trovách konania (výrok IV.) podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu, alebo aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Žalovaný v odvolaní poukázal na zistený skutkový stav, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nestotožnil sa ale so záverom súdu prvej inštancie, že sú dané podmienky zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím s poukazom na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky. Dôvodil, že toto právo nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008).
Uviedol, že zákonodarca bol oprávnený ustanoviť podmienky, za ktorých možno uplatňovať právo na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a pokiaľ tieto nie sú splnené, žalobe o náhradu

takejto škody nie je možné vyhovieť, pričom zamietnutím žaloby nedochádza k porušeniu ústavného
práva žalobcu. Argumentoval, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
Podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jehonesprávnym úradným postupom podľa zákona 58/1969 Zb. sú v podstate zhodné s podmienkami
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že poukázal aj

na výklad zákona č. 514/2003 Z.z. v súdnej praxi a na dôvodovú správu k nemu. Dôvodil, že rozhodnutie
príslušnej Správy katastra zo dňa 22.3.2004 bolo zrušené na základe odvolania proti rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu na vklad. Toto rozhodnutie teda bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť.
Nemôže byť teda daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vo
vzťahu k rozhodnutiu príslušnej Správy katastra zo dňa 22.3.2004. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k

inému záveru, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný ďalej poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny
úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp.

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Zdôraznil, že Slovenská
republika je podľa čl. 1 ods. l Ústavy Slovenskej republiky právny štát, pričom k znakom právneho štátu
a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva; súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa
na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď,

teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 236/06 zo dňa 28.6.2007). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú
alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby
sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej
istoty a môže tým porušiť právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 235/08 zo
dňa 17.12.2008). V tejto súvislosti argumentoval, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či
namietané pochybenie Správy katastra bolo priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou
škody a či škoda bola spôsobená len (iba) namietaným pochybením Správy katastra. Podľa žalovaného
v danej právnej veci nebola preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím príslušnej

Správy katastra zo dňa 22.3.2004 a vznikom škody. V tejto právnej veci má byť škodou nájomné,
ktoré bol navrhovateľ povinný platiť predávajúcemu z kúpnej zmluvy za špecifikované obdobie, ktoré
by však nebol povinný platiť, ak by Správa katastra rozhodla o návrhu na vklad vlastníckeho práva
žalobcu ako kupujúceho tak, že by ho povolila. Poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
28C/88/2007, nájomný vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam trval medzi Poľnohospodárskym družstvom

"Nová cesta" Jamník a žalobcom aj po uzavretí platnej kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad z
toho dôvodu, že navrhovateľ sa stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností až v roku 2007, pretože
návrh na vklad bol najprv rozhodnutím zo dňa 22.3.2004 zamietnutý a až 7.11.2007 bol povolený na
základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/7/2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/165/2006. Žalovaný mal za to, že predmetné nájomné, ktoré

žalobca zaplatil Poľnohospodárskemu družstvu "Nová cesta" Jamník nie je možné považovať za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a zastával názor, že namietaná škoda vznikla
ako dôsledok toho, že si účastníci kúpnej zmluvy dojednali zaplatenie celej kúpnej ceny už pri podpise
kúpnej zmluvy, bez ohľadu na časový okamih vzniku vlastníckeho práva (právoplatným rozhodnutím
správneho orgánu o povolení vkladu) k dotknutým nehnuteľnostiam na základe predmetnej zmluvy

a zároveň si zmluvne neusporiadali vzájomný právny vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy, s čím sa
súd v rozhodnutí nevysporiadal. Podľa názoru žalovaného nie je preto ani priama príčinná súvislosť
medzi namietanou škodou a rozhodnutím Správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad č. V 93/2004
zo dňa 22.3.2004. V období, za ktoré vznikla navrhovateľovi povinnosť platiť nájomné, bolo rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad predmetom preskúmania v rámci správneho súdnictva. Rozhodnutie

Správy katastra č. V 93/2004 o zamietnutí návrhu na vklad bolo vydané dňa 22.3.2004 a až dňa
19.7.2007 bol vyhlásený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SžoKS/165/2006,
ktorým bolo konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu právoplatne ukončené.
S poukazom na uvedené uzavrel, že výška zaplateného nájomného je v príčinnej súvislosti s dĺžkou
súdnehokonaniaoopravnomprostriedkuprotirozhodnutiusprávnehoorgánuazatútookolnosťnemôže

niesť zodpovednosť správny orgán.

14. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Cob/99/2017-165 zo dňa 29.
októbra 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15Cb/27/2011-134 zo dňa1. júna 2017 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.384,02 eur s 8 % úrokom z
omeškania ročne od 30.12.2009 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania. Žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu

prvej inštancie stotožnil a konštatoval, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
rozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností,napodkladevykonanéhodokazovaniadospel
k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že žalovaným uplatnené

odvolacie dôvody nie sú naplnené, preto jeho odvolanie nemožno považovať za opodstatnené,
nakoľko súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom strany sporu
nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že súd
prvej inštancie na prejednávanú vec nesprávne aplikoval čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
a že v dôsledku toho nesprávne vyvodil, že sú dané podmienky zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím s poukazom na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,

keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť daná len
vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Konštatoval, že súd
prvej inštancie správne aplikoval na prejednávaný spor zákon č. 58/1969 Zb. a správne posudzoval
zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Poukázal,
že podstatnou právnou otázkou, ktorá bola medzi stranami sporná bolo, či absencia právoplatného

rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, má za následok, že nie je daná
zodpovednosť žalovaného za škodu v prejednávanej veci. Dospel pritom k záveru, že podmienka
uplatnenia nároku na náhradu škody vyplývajúca z ust. § 4 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969
Zb. (zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným
orgánom), bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto práva hmotnoprávne zaručeného čl. 46 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky. Splnenie predmetnej podmienky bolo potrebné v konkrétnych súvislostiach
vykladať ústavne súladným spôsobom, teda tak, aby nebolo zmarené uplatnenie práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Mal za to, že rešpektujúc zmysel a
účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu vyplývajúce z Ústavy
Slovenskej republiky, nie je možné lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia,

ale bolo potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať extenzívne. Pokiaľ teda okolnosti konkrétnej
veci nasvedčovali splneniu podmienok zodpovednosti štátu v materiálnom zmysle, nebolo prípustné
ust. § 4 ods. 1 vetu prvú zákona č. 58/1969 Zb. interpretovať spôsobom, ktorý zodpovednosť štátu de
facto vylučoval. Dôvodil, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Argumentoval

tiež tým, že pokiaľ by sa žalobca nebol odvolal proti rozhodnutiu správneho orgánu, rozhodnutie by sa
stalo právoplatným, čo však vylučuje možnosť nápravy riadnym opravným prostriedkom a zároveň by
bolo záväzné pre účastníkov a orgány. V konkrétnej veci to znamená, že žalobcovi by vznikla škoda
nielen z titulu zaplateného nájomného, ktoré musel zaplatiť na základe právoplatného rozsudku, ale aj
tým,žebysanestalvlastníkomnehnuteľnostinazákladekúpnejzmluvy,ktorejvkladmubolrozhodnutím

správneho orgánu pôvodným nezákonným rozhodnutím zamietnutý. Mal za to, že žalobca sa svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemohol domôcť iným spôsobom, preto nárok na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,atozamietnutímvkladu,je špecifickýmprípadomzodpovednosti
štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Vychádzajúc aj zo skutkových okolností, aké boli zistené, má žalobca
zásadneprávonanáhraduškodyspôsobenejrozhodnutímSprávykatastra.Zasprávneoznačilajzávery

súdu prvej inštancie o splnení ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, teda či škoda
vznikla žalobcovi a či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

16. Ohľadne námietky žalovaného spočívajúcej v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím
príslušnej Správy katastra a vznikom škody uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla

následkomnezákonnéhorozhodnutia,tedaakjenezákonnérozhodnutieaškodavovzájomnompomere
príčiny a následku, teda ak je preukázané (čo v danom prípade nesporne preukázané bolo), že nebyť
nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo.

17. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd uzavrel, že existencia škody a jej

výška boli preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/88/2007 zo dňa 28.11.2007,
z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola týmto rozhodnutím v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 2Co/35/2008 zo dňa 10.9.2008 uložená povinnosť zaplatiť správcovi konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník sumu 240.000,-Sk s prísl. titulomnájomného za nehnuteľnosť v k. ú. A.. Poukázal, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 2Co/35/2008 vyplýva, že vlastnícke právo žalovaného OZEX s.r.o. Prešov k predmetu kúpy
nebolo zapísané a k zápisu došlo až v novembri 2007 a tak žalovaný nebol v rozhodnom čase

vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ však túto nehnuteľnosť užíval, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy
a bol povinný platiť nájomné, ktoré vo výške 14.384,02 eur uhradil správcovi konkurznej podstaty
úpadcu Poľnohospodárskeho družstva ,,Nová cesta? Jamník dňa 15.5.2009. V príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím Správy katastra o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva tak vznikla žalobcovi
škoda, a to titulom povinnosti platiť nájomné, ktoré by v prípade včasného zavkladovania kúpnej zmluvy

platiť nemusel. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že ostatné žalovaným tvrdené
námietky nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

18. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob/99/2017-165 zo dňa 29. októbra 2018 podal
žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodňoval s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) CSP z
dôvodu odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako aj z ust.

§ 421 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že ide o otázku, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu riešená.
Dôvodil, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu
spočíva v tom, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
môže byť daná aj vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť a
ďalej aj v nesprávnom výklade pojmu ,,príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu

a vznikom škody?.

19. Dovolací súd konštatoval, že zákon č. 58/1969 Zb. rozlišuje dve základné formy objektívnej
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými
poverenými orgánmi. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím podľa § 1 - § 17 zákona (špecifickou súčasťou je zodpovednosť za škodu nezákonným
rozhodnutím o väzbe a treste) je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje
pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach
individuálnych subjektov. Podľa ust. § 4 zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu,
aby bolo právoplatné (§ 4 ods. 1) alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie (§

4 ods. 2) ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej
časti zákona č. 58/1969 Zb. teda predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a predpokladá
aj odstránenie nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného
rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril
nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným

orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods. 1), a tento súd musí vychádzať zo
zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp. musí sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie
nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže sám otázku jeho nezákonnosti v
žiadnom smere preskúmavať (§ 194 ods. 1 CSP). Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 18 -
§ 19 zákona) je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných

právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s
rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť
štátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomvykonávanýmvrámcičinnostirozhodovacej,
je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto

hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie,
či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe
vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému
vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je nesprávnym postup
orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

20. Dovolací súd poukázal, že v odbornej literatúre sa vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v
zákone č. 58/1969 Zb. uvádza, že základom zodpovednosti je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobúda
právoplatnosť,atedasastávazaväzujúcounormou-toutočasťourozhodnutiajevýrok,ažerozhodnutie
zakladá zodpovednosť len vtedy, ak nadobudlo právoplatnosť. Podmienky zodpovednosti za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa
zákona č. 58/1969 Zb. sú v podstate zhodné s podmienkami zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Poznamenal, že aj zo znenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. je zrejmé, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu
verejnej moci - výnimku z tohto pravidla potom upravuje ust. § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z..

21. Ďalej dovolací súd uviedol, že základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je splnenie troch základných podmienok, ktorými sú (i) protiprávnosť
rozhodnutia, (ii) právoplatnosť rozhodnutia, (iii) vyčerpanie opravných prostriedkov. Dospel k záveru,
že autentický výklad zákona č. 514/2003 Z.z., a rovnako tak zákona č. 58/1969 Zb. je pokiaľ ide o

požiadavku právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátu ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu jednoznačný. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu
štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti (viď. napr. nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 430/2011). Rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves, č.
V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva takouto vlastnosťou nedisponuje.

Poznamenal, že aj napriek tomu, že predpokladom vzniku práva na náhradu škody je (okrem iného)
existencia právoplatného rozhodnutia a jeho zrušenie alebo zmena, treba uviesť, že sú určité výnimky,
kedy sa možnosť poškodeného subjektu domáhať sa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia
alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k vzniku škody môže dôjsť (a v mnohých prípadoch aj
reálne dochádza) ešte predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým,

ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Týmito výnimkami sú (i) existencia tzv. ničotného
rozhodnutia,(ii)existenciavykonateľnéhorozhodnutia(bezohľadunajehoprávoplatnosť),(iii)existencia
prípadov hodných osobitného zreteľa. O žiadnu z týchto uvedených výnimiek však v danej veci podľa
dovolacieho súdu nejde.

22. Dovolací súd tak dospel k záveru, že žalovaný podal dovolanie, ktoré je v časti prvej nastolenej
právnej otázky nielen prípustné (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), ale tiež dôvodné, lebo v ňom
opodstatnene uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

23. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaného bolo dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pred opätovným predložením veci
odvolaciemu súdu, súd prvej inštancie doručil zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu obom sporovým
stranám.

24. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

25. Riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu, odvolací súd vec opätovne prejednal, zohľadňujúc
pritom nesprávne právne posúdenie veci, pre ktoré dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je z časti dôvodné.

27. Odvolanie odôvodnil žalovaný dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k
záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) je naplnený a odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) naplnený nie je.

28. Dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože toto spočívalo v nesprávnom právnom
posúdení. Konštatoval, že v prejednávanej veci Správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností rozhodnutím č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004 zamietla, a nakoľko sa žalobca
v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu odvolal (aj keď oprávnene), predmetné

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo zrušené skôr, ako sa stalo
právoplatným. V danom prípade sa preto podľa dovolacieho súdu nemožno domáhať nároku na
náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a rozhodnutie odvolaciehosúdu preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (odsek 51. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/102/2019 zo dňa 30. decembra 2020).

29. Zároveň dovolací súd konštatoval, že druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 18 - § 19
zákona) je spojená s nesprávnym úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s
rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť
štátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomvykonávanýmvrámcičinnostirozhodovacej,

je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto
hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie,
či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe
vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému
vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je nesprávnym postup

orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku (odsek 41. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/102/2019 zo dňa 30. decembra 2020). Zároveň dovolací súd
uviedol, že je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu
štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť - v tomto prípade je však potrebné
zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia

posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (odsek 50. uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obdo/102/2019 zo dňa 30. decembra 2020).

30. Odvolací súd poukazuje, že žalobca v žalobe, vo svojich podaniach a tiež vyjadreniach na
pojednávaniach svoj nárok argumentačne opieral o tvrdenie, že Správa katastra chybne posúdila
predpoklady a podmienky povolenia vkladu, čo spôsobilo nesprávnosť jej rozhodnutia č. V 93/2004
zo dňa 22.3.2004. Opakovane zdôraznil, že v rámci preskúmavacieho konania dospeli súdy k záveru,
že Správa katastra nesprávne posúdila otázku, či bol vklad navrhovateľom do katastra podaný včas.

S poukazom na nesprávne posúdenie predmetnej otázky Správou katastra dôvodil, že jej rozhodnutie
č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004, ktorým bol návrh na vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej
v LV č. XXX zamietnutý, je nezákonné.

31. Pokiaľ ide o prípadný nesprávny úradný postup, žalobcom neboli v konaní preukázané a ani

tvrdené úkony Správy katastra, ako sú napr. oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná jej
nečinnosť, či iné vady v spôsobe vedenia konania Správy katastra, ktoré by predstavovali porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pri jej činnosti. Žalobca nenamietal nesprávnosť faktickej,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcej činnosti alebo nečinnosti Správy katastra, teda samu
procedúru prejednania veci (t. zn. to, ako Správa katastra viedla katastrálne konanie), ale namietal

nezákonnosť jej rozhodnutia č. V 93/2004 zo dňa 22.3.2004, ktoré podľa žalobcu zapríčinilo nesprávne
posúdenia otázky, či bol vklad navrhovateľom do katastra podaný včas. K druhej forme zodpovednosti
tak neboli žalobcom produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy (odvolací súd len pripomína, že
dokazovanie je v civilnom sporovom konaní postavené na procesnej zodpovednosti strán a obmedzuje
aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov). Svoju argumentáciu teda žalobca

sústredil do roviny odôvodnenia svojho nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia
(viď. žaloba, zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.1.2012, zo dňa 13.9.2016 a zo dňa 2.5.2017).
Kuplatneniudruhejformyzodpovednostištátuzaškodu,t.j.zodpovednostizanesprávnyúradnýpostup,
žaloba nesmerovala.

32. Pre úplnosť ešte odvolací súd poznamenáva, že i keď návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol podaný dňa 26.1.2004 a Správa katastra Spišská Nová Ves o ňom prvýkrát
rozhodla až dňa 22.3.2004 rozhodnutím č. V 93/2004, teda nie v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia,
ako jej to stanovuje ust. § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ani táto skutočnosť nemôže byť

so zreteľom na okolnosti prejednávaného sporu dôvodom pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Včasné nerozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností síce možno považovať za nesprávny úradný postup, čo je jednou
zo základných podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,avšak nerešpektovanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad nebolo v danom
prípade z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúce.

33. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď uviedol, že žalobca sa môže podľa zákona č. 58/1969 Zb. domáhať proti žalovanému
nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu aj vtedy, ak toto
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Preto dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP je naplnený.

34. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd dospel k záveru,
že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia
dôkazov je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán vyplynuli, resp., ktoré vyšli počas
konania najavo a neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané.

Súčasne súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia nezaložil na chybnom hodnotení dôkazov, preto
dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP naplnený nie je.

35. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h),

pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle
s ust. § 388 CSP zmenil vo výroku II. tak, že žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie, úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov konania pred
súdomprvejinštancie,keďžemualevkonanípredsúdomprvejinštanciežiadnetrovynevznikli,odvolací
súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný síce bol v odvolacom a
dovolacom konaní úspešný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho
konania, podľa obsahu spisu mu ale trovy odvolacieho ani dovolacieho konania nevznikli, preto odvolací

súd o trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).