Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/160/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1315200592.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: Bytospráva, s.r.o., so sídlom
Nobelova 1, 831 02 Bratislava, IČO: 31 357 407, právne zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o.,
Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v zastúpení
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, 2/ Slovenská

republika v zastúpení Okresného úradu Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 42 131
111, 3/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00
603 481, 4/ Duslo, a.s., Administratívna budova, ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, IČO: 35 826 487, právne
zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36
722 758, 5/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské
nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, 6/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstva

financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o zaplatenie
27.842,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k.
26Cb/23/2015-169 zo dňa 27.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/23/2015-169 zo dňa
27.10.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/23/2015-152 zo dňa 30. júla 2020 a výrokom II. odmietol žalobu
žalobcu zo dňa 16.01.2015 v znení jej zmien zo dňa 04.08.2015 a 07.02.2015 a konanie zastavil.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 161 ods. 1, 3, § 129 ods. 1, 2, 3, § 132 ods. 1, § 135 ods.
1, § 248, § 249, § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
16.01.2015 a v konaní priebežne dopĺňanou ďalšími podaniami (zo dňa 04.08.2015, 07.02.2017) sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 27.842,27 eur s príslušenstvom z titulu
neuhradenej sumy (pozostávajúcej z istiny, zmluvnej pokuty a pohľadávky) za vypratanie, dezinfekciu
nebytového priestoru č. 12 - CO kryt 1 vo vchode D. J. X a nebytového priestoru č. 12 - CO kryt
2 vo vchode D. J. X. Uznesením zo dňa 11.05.2016 č.k. 26Cb/23/2015-75, súd prvej inštancie vyzval

žalobcu na odstránenie vád podania zo dňa 16.01.2015 spočívajúcom v upresnení účastníkov na strane
žalovaného, nakoľko otázka, ktorý orgán štátu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej
legitimácie žalovaného (Slovenskej republiky), ale má povahu nedostatku procesnej podmienky konania
(R/48/167). Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca dňa 14.06.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2016 č.k. 3Cob/246/2016-83, ktorým uznesenie č.l.
75 zrušil. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca označil štát štyrikrát, nakoľko po zmene právnej

úpravy, ktorá je neprehľadná, nie je zrejmé, ktorého štátneho orgánu sa vec týka a ktorý má byť
pasívne legitimovaným účastníkom konania a súd prvej inštancie nevykonal žiadne kroky k zisteniupre správne poučenie žalobcu. Z uvedených dôvodov dňa 30. júla 2020 vydal súd prvej inštancie
uznesenie č.k. 26Cb 23/2015-152, v ktorom vyzval žalobcu na označenie strany sporu na strane
žalovaného, ktorou je štát podľa § 135 ods. 1 CSP, uvedením názvu štátu a názvu štátneho orgánu

alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, nakoľko žalobca vo svojej žalobe neoznačil Slovenskú
republiku ako štát spôsobom predpokladaným podľa § 135 ods. 1 CSP, keď uviedol viaceré štátne
orgány, resp. právnické osoby oprávnené konať za Slovenskú republiku. Predmetné uznesenie prevzal
žalobca, cestou svojho právneho zástupcu dňa 30.07.2020. Súd prvej inštancie dodal, že podaním
zo dňa 12.08.2020 doručeným súdu elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy

dňa 13.08.2020, doplneným podaním zo dňa 21.08.2020, žalobca podal proti uzneseniu č.k. 26Cb
23/2015-152, vydanému vyšším súdnym úradníkom, sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že súd prvého
stupňa mal žalobcu, v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.l. 83, poučiť o tom, ktorého
konkrétneho štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka a nie to žiadať od žalobcu, pod hrozbou
odmietnutia žaloby.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom
dňa 30.07.2020 č.k. 26Cb 23/2015-152 dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu nie je dôvodná (výrok
I.), nakoľko v texte odôvodnenia uznesenia, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby (č.l.
152) v bode 11. odôvodnenia uznesenia súd presne a konkrétne vytkol žalobcovi, v čom jeho žalobu
považoval za vadnú a ako je potrebné tento nedostatok podmienky konania odstrániť. Súd uviedol,

že žalobca v rámci úplného a pravdivého opisu skutkového stavu (od ktorého odvodzuje žalovaný
nárok), musí špecifikovať v žalobe označenú Slovenskú republiku ako štát spôsobom predpokladaným
ustanovením § 135 ods. 1 CSP, tzn. jednoznačne označiť ten štátny orgán, resp. právnickú osobu, ktorá
bude za štát (Slovenskú republiku) konať v predmetnom spore. V zmysle citovaného ustanovenia §
135 ods. 1 CSP je povinnosťou žalobcu a zároveň jeho oprávnením (dispozícia so žalobou) označiť

stranu sporu, ktorou je štát - v danom prípade Slovenská republika spolu so štátnym orgánom, resp.
právnickou osobou, ktorá zaň koná. Pokiaľ tak žalobca Slovenskú republiku neoznačí, je povinnosťou
súdu postupovať podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP a vyzvať žalobcu na opravu/doplnenie označenia štátu
v žalobe. Takýto postup vyplýva zo zákona a je v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
SR (napr. uznesenie sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra 2011, uznesenie sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z

26. septembra 2012 a uznesenie sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29. septembra 2009). Rovnako to platí aj
v prípade, že žalobca síce v žalobe označí ako stranu sporu štát, avšak uvedie viaceré štátne orgány
alebo právnické osobe, ktoré za štát konajú. Ide o vadu v označení strany sporu, ktorou je štát. Nakoľko
riadne označenie štátu ako strany sporu je náležitosťou žaloby, neuvedenie toho, kto má za štát konať
alebo označenie viacerých štátnych orgánov a právnických osôb, je nedostatkom (vadou) žaloby, ktorú

možno odstrániť. Nakoľko zo základných princípov civilného sporového konania, v zmysle ktorých je
žalobcu potrebné považovať za stranu sporu schopnú konať s náležitou znalosťou veci, spojenou s jej
odbornosťou (čl. 11 ods. 3 CSP) je možné predpokladať a očakávať, že žalobca bude svoju činnosť
vykonávať s náležitou odbornou starostlivosťou, vrátane povinnosti označiť žalovaného, ktorým je štát,
spôsobom predpokladaným podľa § 135 ods. 1 CSP. Pod tým je potrebné podľa súdu prvej inštancie

jednoznačne chápať aj schopnosť žalobcu určiť, prípadne zistiť, ktorý subjekt je oprávnený konať za štát,
ak sa voči štátu domáha svojho nároku, (napr. požaduje zaplatenia peňažnej sumy), a to bez ohľadu
na prípadnú neprehľadnosť právnej úpravy, nakoľko sa žalobca považuje za znalého v danej oblasti.
Preto pokiaľ žalobca ako žalovaného označil Slovenskú republiku, ide o jeden subjekt a v spore by
mal vystupovať iba jedenkrát a je povinnosťou žalobcu určiť, ktorý subjekt v danom právnom vzťahu

za štát koná, tzn. označiť ho v súdnom spore. V opačnom prípade by súd nielen poprel odbornosť a
znalosťžalobcu,alenajmäbynarušilzásadurovnakéhopostaveniastránsporu(nejdeosporsochranou
slabšej strany). Existenciu uvedenej vady, ktorú žalobca neodstránil, považoval súd prvej inštancie za
taký nedostatok podmienok konania, ktorej neodstránenie bráni súdu pokračovať v konaní. Z uvedených
dôvodov tak súd prvej inštancie sťažnosť žalobcu podanú voči uzneseniu č.k. 26Cb 23/2015-152 zo dňa

30. júla 2020 považoval za nedôvodnú, z dôvodu ktorého ju zamietol. Zároveň žalobu žalobcu zo dňa
16.01.2015 v znení neskorších zmien zo dňa 04.08.2015 a 07.02.2017 súd odmietol podľa § 129 ods.
3 CSP a konanie z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorú žalobca v súdom stanovenej lehote
neodstránil a pre ktorú nemožno pokračovať v konaní podľa § 161 ods. 3 veta tretia CSP, zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a to z dôvodov podľa § 365 ods. 12 písm. f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa
zjavne snaží zbaviť svojej zodpovednosti, keď napriek mimoriadne komplikovanému a neprehľadnému
právnemu stavu svojvoľne deleguje svoje povinnosti v zmysle ustálenej súdnej praxe na žalobcu.Okresný súd Bratislava III je už niekoľko rokov v súdnom konaní v obdobných súdnych konaniach medzi
rovnakými stranami nečinný a opakovane vyzýva žalobcu, aby svoje žaloby zobral späť vo väčšine
žalovaných a ponechal ako žalovaného Slovenskú republiku zastúpenú iba jedným štátnym orgánom.

Žalobca poukázal na iné súdne konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava III, kde súd prvej
inštancie viac ako 1 rok a 8 mesiacov nekonal, čo viedlo k dôvodnej sťažnosti žalobcu. Následne súd
prvej inštancie taktiež v danej veci vyzval žalobcu na doplnenie žaloby o úplné a pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností pod následkom odmietnutia žaloby, na čo žalobca požiadal o špecifikáciu
skutočností, ktoré súd od žalobcu žiada, nakoľko požiadavka súdu bola nejasná. Súd prvej inštancie

obsah sťažnosti odignoroval a uznesením č.k. 6C/84/2008-953 zo dňa 21.09.2020 zamietol sťažnosť
žalobcuažalobuodmietol.ObdobnýpostupopísalžalobcaivprípadekonaniavedenéhopredOkresným
súdom Bratislava III pod sp.zn. 22Cb/96/2012, kde ho súd prvej inštancie vyzýval na odstránenie
vád žaloby spočívajúcich v nesprávnom označení žalovaných. Vo vzťahu k tomuto konaniu žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie ho najprv uznesením č.l. 75 vyzval na upresnenie účastníkov na strane
žalovaných, voči ktorému sa žalobca bránil odvolaním a následne po viac ako štyroch rokoch uznesením

č.l. 152 zo dňa 30.07.2020 opakovane eklekticky vyzval o doplnenie označenia strany sporu na strane
žalovaného, ktorou je štát. pričom v plnom rozsahu odignoroval argumentáciu žalobcu uvedenú v
sťažnosti. Žalobca opakovane ako vo všetkých troch sporoch uvádzal, že v prípade, ak od neho súd
prvej inštancie žiada, aby v súdnom konaní označil štát ako stranu sporu uvedením iba jedného štátneho
orgánu do pôsobnosti ktorého patrí agenda krytov civilnej ochrany, je povinnosťou súdu ho poučiť o

tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Na potvrdenie svojho názoru žalobca predložil
niekoľko súdnych rozhodnutí, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/172/2012, rozsudok
Okresného súdu Žilina sp.zn. 18C/194/2012, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 5Co/702/2014.
Žalobca zdôraznil, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je napĺňať legitímne očakávanú
predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom

právnej istoty korešpondujúca zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Krajský súd v Trenčíne
dokonca vo svojom rozhodnutí sp.zn. 6Co/702/2014 uviedol, že i v prípade, keď žalobca neoznačí
správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchleho vedenia konania konať
s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať. Keďže súd prvej inštancie
ignoroval dôvodné tvrdenia žalobcu, ako i ustálenú prax súdov, mal žalobca za to, že je zo strany súdu

šikanovaný,kedyšikanaspočívavprieťahochvkonanívovšetkýchtrochuvedenýchkonaniach.Žalobca
nemieni zobrať žalobu späť, nakoľko by mohlo dôjsť k situácii, že vezme žalobu späť voči tomu štátnemu
orgánu, ktorý bude súd neskôr považovať za pasívne legitimovaného, čo by v konečnom dôsledku viedlo
k zamietnutiu žaloby. Je úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť, kto je v spore pasívne legitimovaný,
preto považoval rozhodnutie súdu za arbitrárne a v rozpore s právom. Zároveň žalobca uviedol, že v

konaní zastupuje vlastníkov bytov, teda obyčajné fyzické osoby, ktoré bývajú v bytovom dome, v ktorom
sa nachádza predmetný CO kryt. Predmetný kryt CO je v havarijnom stave, nakoľko skutočný vlastník
(keďže vlastníci bytu ním nie sú) už 12 rokov neplatí poplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv, na čo
tieto fyzické osoby doplácajú. Naopak na druhej strane sú štátne orgány napojené na štátny rozpočet,
resp. právnická osoba, ktorej výnosy v roku 2019 predstavovali sumu 403.021.000 eur. Žalovaní sú preto

nepochybne v spore silnejšou stranou a preto nebolo dôvodné tvrdenie súdu prvej inštancie, že nejde
o spor s ochranou slabšej strany. Na základe uvedené žiadal žalobca napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušiť.

5. Podaním zo dňa 25.11.2020 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 1/, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako správne v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že sa v prvom rade
očakáva od žalobcu znalosť problematiky v rámci ktorej podáva žalobu, a teda žalobca by mal mať ako
prvý jasno v tom, kto je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Zo strany súdu prvej inštancie bola od
začiatkuvynakladanásnahaustáliťstranykonania,včomžalobcanebolanivprinajmenšomnápomocný
a vlastným pasívnym postojom zapríčinil aj prieťahy v konaní.

6. Podaním zo dňa 19.11.2020 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 6/, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť z dôvodu, že uznesenie bolo
logicky, riadne a presvedčivo odôvodnené. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
by vyplývala nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie.

7. Podaním zo dňa 19.11.2020 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 4/, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalovanému
4/ nárok na náhradu trov (odvolacieho) konania. Žalovaný 4/ sa stotožnil s argumentáciou súdu prvejinštancie týkajúcej sa procesnej vady označenia štátu. Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam žalobcu
žalovaný 4/ uviedol, že riešia odlišnú právnu situáciu, nakoľko žalobcom uvádzané rozhodnutia sa
vôbec nezaoberajú viacnásobným označením štátu, t.j. rovnakého subjektu na strane žalovaného, ako

je tomu v tomto konaní, súd prvej inštancie v tomto konaní nedospel k záveru, že za štát má konať
iný orgán, ako bol označený žalobcom v žalobe, ako tomu bolo v citovaných konaniach. Viacnásobné
označenie Slovenskej republiky ako žalovaného nepovažoval žalovaný 4/ za súladné s § 135 ods.
1 CSP. Žalovaný 4/ súhlasil so súdom prvej inštancie, že správne označenie strany sporu, ktorou
je štát, je povinný urobiť žalobca v súlade s dispozičnou zásadou civilného procesu. Žalobca však

v priebehu sporu, ani po písomnej výzve súdu prvej inštancie (ani v odvolaní) neodstránil procesnú
vadu žaloby spočívajúcu vo viacnásobnom označení rovnakého subjektu ako žalovaného zastúpeného
rôznymi štátnymi orgánmi, preto je rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti a odmietnutí žaloby dôvodné a
zákonné.UvedenýpostupjevsúladeajsrozhodovacoupraxouNajvyššiehosúduSR(uzneseniezodňa
28.02.2019 sp.zn. 8Cdo/68/2017), ktorý konštatuje, že: „Súd nemôže podávať informácie žalobcovi pri
identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie,

ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby
týkajúce sa označenia žalobcu podľa § 133 až 135 CSP a napriek výzve súdu tieto vady žalobca
neodstráni,jehopodaniemábyťodmietnuté.(§129ods.3CSP)“.RovnakozuzneseniaÚstavnéhosúdu
SRz20.06.2018IV.ÚS372/2018vyplýva,žeodstránenievádpodaniazostranysúduniejeinštitút,ktorý
by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu veci. Jeho účelom nemôže

byť „pomoc“ súdu adresovaná strane konania smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v
konaní úspešná. Civilný proces podľa CSP nie je (na rozdiel od konania podľa OSP) založený na tzv.
vyšetrovacom princípe a súd prvej inštancie nemôže suplovať nedostatočnú procesnú aktivitu žalobcu
týkajúcusaodstraňovaniavádatýmvlastnenapomáhaťžalobcovi,pretožebysámmoholporušiťprincíp
civilného procesu (dispozičnú zásadu, zásadu rovnosti strán, zásadu formálnej pravdy). Pokiaľ žalobca

neodstránil vady podania, na odstránenie ktorých bol súdom prvej inštancie vyzvaný, nesie potom za
túto pasivitu zodpovednosť podľa CSP. Za nesprávny považoval žalovaný 4/ záver žalobcu, že úlohou
súdu prvej inštancie bolo určiť kto je pasívne legitimovaný. Ide o tvrdenie v rozpore s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/172/2020, na ktoré poukazoval sám žalobca. Vecnú legitimáciu
účastníka konania (či už aktívnu alebo pasívnu) určujú totiž práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného

práva, o ktorých súd účastníkov nepoučuje. Taktiež tvrdenia žalobcu o slabšej a silnejšej strane sporu
nemajú žiadnu oporu v ustanoveniach CSP. CSP totiž vo svojej tretej časti, druhej hlave výslovne
uvádza, ktorý spor je sporom s ochranou slabšej strany, pričom predmetný spor tam uvedený nie je.
Žalobca totiž nie je ani spotrebiteľ, ani zamestnanec a ani diskriminovaný v antidiskriminačnom spore.
Pre posúdenie skutočnosti kto je slabšou stranou v spore, je rozhodujúca objektívna hmotnoprávna a

zároveň procesnoprávna nerovnosť strán sporu a nie výnosy strany sporu, či jej napojenie na štátny
rozpočet. Nároky žalobcu sú uplatňované prostredníctvom odborne spôsobilého správcu bytového
domu, ktorý je navyše zastúpený advokátom, čo vyrovnáva hmotnoprávne i procesnoprávne postavenie
strán sporu.

8. Podaním zo dňa 23.11.2020 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril i žalovaný 3/, pričom sa stotožňoval
v celom rozsahu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, ktoré žiadal ako vecne správne
potvrdiť. Mal za to, že žalobca mal riadne označiť štát ako účastníka konania, vrátane jednoznačného
označenia štátneho orgánu, resp. právnickej osoby, ktorá za štát koná. Rovnako je dôvodné očakávať,
že žalobca bude postupovať v súlade s náležitou odbornou starostlivosťou, ktorú je potrebné chápať

aj ako schopnosť žalobcu určiť a zistiť, ktorý subjekt je oprávnený konať za štát. Žalovaný 3/ poukázal
i na časový úsek od podania žaloby, kedy žalobca mohol a mal svoju povinnosť splniť. Dôvody ním
uvádzané, preto neodôvodňujú zrušenie ním napadnutého uznesenia.

9. Žalovaní 2/ a 5/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, napriek skutočnosti, že im napadnuté uznesenie

bolo riadne zo strany súdu prvej inštancie doručené.

10. Žalobca sa podaním zo dňa 24.06.2021 vyjadril k vyjadreniam žalovaných, pričom nesúhlasil s ich
právnym názorom. Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011, v zmysle
ktorého: „Ak uplatnený nárok proti štátu môže byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov

a spadať tak do pôsobnosti rôznych orgánov štátu, alebo ak uplatnené nároky sa týkajú pôsobnosti
rôznych štátnych orgánov, nič nebráni, aby v konaní proti štátu ako jedinému žalovanému vystupovali
ako subjekty konajúce za štát (v jeho mene) všetky tie štátne orgány (prípadne aj právnická osoba
oprávnená podľa osobitného predpisu), do pôsobnosti ktorých vec patrí, pričom každý z nich budekonať v mene štátu ohľadne toho nároku, ktorý sa týka jeho pôsobnosti. Pri rešpektovaní požiadavky na
riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku musia byť z tohto odôvodnenia dostatočne zrejmé závery
súdu o právnom posúdení jednotlivých nárokov a o ich opodstatnenosti či neopodstatnenosti.“ Žalobca

rovnako poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/87/2019 v ktorom sa uvádza:
„Pritom nemožno vylúčiť, ak posudzované nároky spadajú do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov,
aby v konaní vystupovali ako subjekty konajúce za štát všetky tie štátne orgány (prípadne aj právnická
osoba oprávnená podľa osobitného predpisu), do pôsobnosti ktorých vec patrí. Prípadne, vzhľadom
na to, že žalobca v žalobe, za orgán konajúci za štát (hoci nie celkom správne), označil aj Generálnu

prokuratúru SR, mal v prípade označeného nároku konať s týmto štátnym orgánom. Je totiž vecou
súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán má v mene štátu konať v súlade so zákonom č. 514/2003
Z. z. Ak súd prvej inštancie za tohto stavu žalobu žalobcu v tejto časti zamietol výlučne z dôvodu
nesprávne označeného štátneho orgánu konajúceho za štát a odvolací súd túto časť rozsudku potvrdil,
išlo o postup nesprávny, príliš formalistický, ktorý nie je v súlade s princípom spravodlivého procesu a
s právom na súdnu ochranu. Týmto postupom, keďže súd vec neprejednal a o nej nerozhodol v merite,

došlo nielen k zmareniu účelu požadovanej súdnej ochrany, ale sa aj zabránilo dovolateľovi v prístupe
k súdnej ochrane z dôvodu, ktorý nemožno v právnom štáte pričítať strane sporu domáhajúcej sa tejto
ochrany. Za nesprávny treba v tejto súvislosti považovať názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak
by prihliadol na žiadosť zástupcu žalobcu, aby na žalovanej strane vystupovala ako orgán konajúci za
štát Generálna prokuratúra SR, išlo by o postup v rozpore s článkom 5 a článkom 11 ods. 3 C. s. p.“ S

ohľadom na uvedené závery mal žalobca za to, že nie je pravdou, že by Slovenská republika nemohla
byť označená v žalobe viackrát a to v zastúpení viacerých orgánov. Nárok totiž môže byť posudzovaný
podľa rôznych predpisov a spadať do pôsobnosti rôznych orgánov. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje
i uznesenie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 8Co/27/2017, v zmysle ktorého: „Pokiaľ žalobca na
základe výzvy súdu opravil označenie žalovaného tak, že ako žalovaného uviedol Slovenskú republiku,

zastúpenú troma orgánmi, nejde podľa názoru odvolacieho súdu o vadu žaloby, resp. vadné označenie
žalovaného, keď takéto označenie žalovaného obsahuje názov štátu, aj názov štátneho orgánu, ktorý
má za štát konať, v súlade s ust. § 135 ods. 1 CSP, a teda názov štátneho orgánu, ktorý za štát koná,
v takomto označení neabsentuje a označenie viacerých štátnych orgánov, ktoré majú za štát konať,
nemožno považovať za vadu žaloby vzhľadom na to, že súd, a to aj v prípade označenia štátneho

orgánu, do pôsobnosti ktorého uplatnený nárok nepatrí, musí zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. V zmysle uvedeného štát teda
musí konať len s takýmto oprávneným subjektom, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe.
Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom zohľadnil aj prípady, v ktorých by jednou

žalobou boli proti štátu uplatnené viaceré nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátnych
orgánov alebo nárok, ktorý by mohol byť posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov, a ktorý by tak
mohol patriť do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov.“

11.Žalobcaďalejcitujúcustanovenia§5ods.1,3zákonač.42/1994Z.z.ocivilnejochraneobyvateľstva,

§ 1 ods. 1 písm. d), § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 566/2006 Z.z. Ministerstva vnútra SR, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu
účinnej od 15.11.2006, § 11 písm. a) zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy mal za to, že dané ustanovenia nasvedčujú tomu, že vlastníkom predmetných
CO krytov je Ministerstvo vnútra SR alebo Obvodný úrad v Bratislave. Ďalšie ustanovenia § 6 písm.

m) zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a § 47c
ods. 1 zákona č. 91/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov, zase nasvedčuj tomu, že vlastníkom predmetných CO krytov je Ministerstvo hospodárstva
SR. Vzhľadom k uvedenému je podľa žalobcu zrejmé, že na žalobcom uplatnený nárok sa vzťahuje
právna úprava rôznych predpisov a vlastnícke právo nasvedčuje viacerým štátnym orgánom SR. Sú

teda celkom zjavne splnené podmienky na to, aby Slovenská republika mohla byť žalovaná viackrát.
Podľa žalobcu nemôže obstáť ani odkaz žalovaného 4/ na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Cdo/68/2017, nakoľko sa netýka súdneho rozhodnutia proti štátu ako žalovanému, ani viacnásobnému
označeniu štátu, ale ide o spor proti fyzickej osobe, ktorá bola v predmetnej žalobe označená ako
„osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla EČV: XY k 06.10.2015“. Žalobca opätovne poukazujúc

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/87/2019, ako aj Okresného súdu Žilina sp.zn.
18C/194/2012 zdôraznil, že zodpovednosť za to, aby v prípade, že stranou sporu je štát, bol v žalobe
správne označený štátny orgán alebo právnická osoba konajúca za štát, má jednoznačne súd. Záverom
žalobca dodal, že pri podaní žaloby, ani nasledujúcich 6 rokov potom, súd nevidel problém v tom,že Slovenská republika bola označená 4 orgánmi, dokonca v konaní sp.zn. 6C/84/2008 bol vydaný
čiastočný rozsudok, v ktorom boli ako žalovaná označená Slovenská republika v zastúpení troch
štátnych orgánov.

12. Podaním zo dňa 02.09.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný 1/, ktorý zotrval na
argumentoch uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Nad rámec
žalovaný 1/ poukazujúc na znenie § 2 ods. 1, 5 ods. 1 zákona č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva
uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní s ohľadom na skutočnosť, že Ministerstvu

vnútra SR vyplýva povinnosť len z hľadiska zabezpečovania úloh civilnej ochrany, ako aj financovania
uvedenej činnosti zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Je teda
nevyhnutné podľa žalovaného 1/ oddeľovať povinnosti osoby ako vlastníka CO krytu, od povinnosti
orgánu zabezpečujúceho úlohy vyplývajúce z civilnej ochrany, ktorá pod ministerstvo spadá.

13. Podaním zo dňa 02.09.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný 2/, ktorý poukazujúc na

ustanovenia § 135 CSP uviedol, že je povinnosťou žalobcu splniť náležitosti žaloby. Všeobecná
poučovacia povinnosť súdu je v zmysle § 160 CSP obmedzená. Súd splnenie procesných podmienok
skúma v každom štádiu konania, pričom nie je vecou žalovaného 2/ hľadať procesné východisko, keďže
na jeho názor nie je strana sporu, ani konajúci súd povinný prihliadnuť.

14. Podaním zo dňa 10.09.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný 3/, ktorý namietal, že žalobca
napriek výzve súdu neoznačil v zmysle príslušných zákonných ustanovení žalovaného tak, aby odstránil
vady žaloby, na ktoré bol uznesením vyzvaný. Žalobca nemôže túto povinnosť prenášať na súd a
odôvodňovať viacnásobné označenie žalovaného neprehľadnosťou právnej úpravy, keď od podania
žaloby mal dostatočný časový priestor na ustálenie toho, kto má vystupovať na strane žalovaného.

Rovnako tak citácia zákonných ustanovení nepreukazuje, že nárok žalobcu spadá do pôsobnosti
viacerých orgánov, keď táto nevyplýva zo skutkového stavu opísaného žalobcom v jeho návrhu a
doterajších vyjadreniach.

15. Podaním zo dňa 06.09.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný 4/, ktorý zotrval na

svojich argumentoch uvedených v predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a mal za to, že
žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného 4/ vo vzťahu k skutočnosti, že žalobcom označená judikatúra
súdov je vo vzťahu k predmetu konania nerelevantná. Poukazujúc na uznesenie Najvyššie súdu SR
sp.zn. 6Cdo/149/2011 namietal, že označenie Slovenskej republiky viacnásobne nie je správne a súd
prvej inštancie preto postupoval správne, keď vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, ktorú však

žalobca neodstránil, dôsledkom čoho bolo legitímne, správne a hlavne dôvodné odmietnutie žaloby.
Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že v konaní proti štátu môžu vystupovať viaceré štátne
orgány konajúce za štát, keďže žalobca v tomto konaní neoznačil Slovenskú republiku ako jedného
žalovaného, za ktorého konajú jednotlivé ministerstvá, ale označil štyroch procesne samostatných
žalovaných zastúpených rôznymi štátnymi orgánmi. V konaní sp.zn. 8Co/27/2017 žalobca odstránil vady

žaloby spočívajúce v časti označenia žalovaného v súlade s uznesením súdu prvej inštancie, čo je
zásadný rozdiel oproti postupu žalobcu v tomto konaní. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/87/2019, na ktorého text vytrhnutý z kontextu, poukazoval žalobca, žalovaný 4/ uviedol, že v
danom prípade najvyšší súd poukazoval na dnes už obsolétne ustanovenie § 21 ods. 4 OSP, ktoré však
v totožnom znení nebolo transportované do CSP. Rovnako tak závery Okresného súdu Žilina v uznesení

sp.zn. 18C/194/2012 podľa názoru žalovaného 4/ vychádzali zo skutkovej odlišnej situácie, kedy súd
prvej inštancie bol názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania.

16. Podaním zo dňa 02.09.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný 6/, ktorý uviedol, že sa nebude
bližšie vyjadrovať a v zásade namietol iba skutočnosť, že žalobca neuviedol ustanovenie zákona, na

základe ktorého by žalovaný 6/ bol oprávnený konať za SR a mal povinnosť k úhrade žalovanej sumy.

17. Podaním zo dňa 12.10.2021 sa k vyjadreniam žalovaných opätovne vyjadril žalobca, ktorý
vo vzťahu k žalovanému 1/ uviedol, že nie je pravdou, že by jeho tvrdenia nepoprel, keď jasne
v predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že žalovaný 1/ iba konštatuje, že súd konal správne.

Nepovažovalzadôvodnéopakovaťsvojuargumentáciu,ktoroutvrdeniažalovaného1/vyvrátil.Absencia
rozsiahlejšieho vyjadrenia bola spôsobená vágnosťou a opakovaním argumentov žalovaného 1/, na
ktoré už žalobca reagoval. So skutočnosťou, že by spôsoboval sám prieťahy nesúhlasil s tým, že sám v
konaní podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na základe ktorej začal súd vo veci konať. Žalovaný ďalejcielene a selektívne cituje ustanovenia, ktoré nemajú hlbší súvis s tvrdenými skutočnosťami, pričom
ignorujeust.§11ods.1písm.d)vyhláškyč.599/2006Z.z.MinisterstvavnútraSR.Vovzťahukvyjadreniu
žalovaného 2/ a žalovaného 6/ žalobca uviedol, že len opakujú už prednesené argumenty, preto nie je

dôvodné opäť sa k nimi vyjadrovať. Žalobca ďalej nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného 4/ a poprel,
že by v rámci svojich podaní uviedol, že požaduje od žalovaných ako solidárnych dlžníkov úhradu jeho
pohľadávky.Žalobcažiadaúhraduodviacerýchštátnychorgánovibazdôvoduneprehľadnostiprávneho
stavu týkajúceho sa nástupníctva pri CO krytoch.

18. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.08.2022 oznámil súdu, že Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 28.07.2022 č.k. 3Cob/125/2022 v obdobnej právnej veci totožného žalobcu
proti obdobným žalovaným, zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu
odmietol a konanie vo veci zastavil. Z uvedených dôvodov žiadal, aby z dôvodu právnej istoty bolo vo
veci rozhodnuté rovnako. Za dôležité označil, že krajský súd považoval označenie žalovaných za riadne,
kedy ich identifikácia je dostatočná na to, aby bolo zrejmé, voči komu žaloba smeruje a aby súd prvej

inštancie mohol riadne konať.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. Podľa § 79 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) konanie sa začína
na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a
telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí
byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí
obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom
zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej
je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí

obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak
sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90 ), nazýva sa žalobou. Podľa § 132 ods. 1 CSP
v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

21. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

23. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

24. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa ods. 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

25. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie

odmietne, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa § 389 ods. 2 CSP ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

28. Každé podanie, ktoré je adresované súdu musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.

Zákonnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom,
ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho
správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka
a v súlade s minimálnym štandardom náležitosti každého podania tak, ako sú uvedené v ustanovení §
127 CSP. Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť, ako

vlastnosti písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.

29. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je zistiť na začiatku konania, nie až na pojednávaní, kto je stranou
sporu a čoho sa žalobca v konaní domáha. Ak podanie adresované súdu nespĺňa kritériá správnosti,
úplnosti a zrozumiteľnosti a nemá všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom, prípadne

neobsahuje listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, sudca alebo poverený zamestnanec
súdu má uznesením vyzvať stranu na odstránenie vád takéhoto podania a na jeho doplnenie. Súčasťou
takejto výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy a doplnenia.

30.Prezáversúduoodmietnutípodania,ktorébypodľaobsahumohlobyťpodanímvovecisamej,musia

byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu prostredníctvom uznesenia, náležité poučenie
o tom ako treba podanie opraviť, resp. doplniť, uplynutie určenej lehoty na opravu alebo doplnenie
podania, pasivita alebo chybný postup strany pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je
nemožnosť súdu v konaní pokračovať. Ak teda žalobca v stanovenej lehote podanie neopraví alebo
nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať.

Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať, súd podanie odmietne.

31. Tak z ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu OSP, ako aj z ustanovení súčasného
procesného predpisu jasne vyplýva, že v prípade, keď žalobca označí ako žalovaného štát, je jeho
povinnosťou označiť štátny orgán, alebo právnickú osobu, ktorá za štát koná. Žalobca v konaní začatom

za účinnosti OSP označil ako stranu sporu na strane žalovaného 1/ SR v zastúpení Ministerstva vnútra
SR, žalovaného 2/ SR v zastúpení Okresný úrad Bratislava, žalovaného 5/ SR v zastúpení Ministerstva
hospodárstva SR a žalovaného 6/ SR v zastúpení Ministerstva financií SR, pričom bol súdom uznesením
zo dňa 11.05.2016 č.k. 26Cb/23/2015-75 vyzvaný na upresnenie účastníkov na strane žalovaného,
kde bol poučený, že má určito a zrozumiteľne označiť jeden štátny orgán konajúci v mene Slovenskej

republiky. Na odvolanie žalobcu, bolo uvedené uznesenie súdu prvej inštancie uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3Cob/246/2016-83 zo dňa 31.10.2016 zrušené, keďže odvolací súd uzavrel, že
uvedený postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s rozhodovacou praxou, nakoľko žalobcu môže súd
vyzvať na opravu označenia žalovaného ak ide o štát iba vtedy, keď ho vie poučiť o tom, ktorého štátneho
orgánu sa prejednávaná vec týka. Keďže súd prvej inštancie nevykonal žiadne kroky k zisteniu pre

správne poučenie žalobcu, neexistoval dôvod na vydanie takéhoto uznesenia.

32. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.07.2020 vyzval žalobcu na doplnenie svojej
žaloby zo dňa 16.01.2015 o označenie strany sporu na strane žalovaného, ktorou je štát, podľa § 135
ods. 1 CSP uvedením názvu štátu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Žalobca bol poučený, že ak v lehote 15 dní žalobu nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude môcť súd
pokračovať v konaní, súd prvej inštancie žalobu odmietne. V odôvodnení napadnutého uznesenia bol
žalobca poučený o spôsobe „doplnenia“ žaloby tým spôsobom, že štát je ako strana sporu označený
riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením názvu
a sídla. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/64/2011, sp.zn.

6Cdo/149/2011 a 4Cdo/193/2009 s dôrazom na to, že v prípade nesprávneho označenia je namieste
postup podľa § 129 CSP. Rovnaký následok vyvoláva podľa súdu prvej inštancie aj stav, keď žalobca
v žalobe síce označí ako stranu sporu štát, avšak uvedie viaceré štátne orgány alebo právnické osoby,
ktoré za štát konajú. Uviedol, že označenie správneho štátneho orgánu nie je otázkou pasívnej vecnejlegitimácie, ktorá nemá žiadnu spojitosť so správnym procesným označením štátu ako strany sporu. Je
to len náležitosť žaloby. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že neoznačenie toho, kto má za štát konať
alebo označenie viacerých štátnych orgánov a právnických osôb oprávnených za štát konať, má za

následok neúplnosť žaloby. Súd prvej inštancie považoval za nesprávny postup žalobcu, keď v žalobe
označil Slovenskú republiku ako štát, pričom uviedol viaceré štátne orgány oprávnené za Slovenskú
republiku konať. S takýmto záverom, ako ani procesným postupom súdu prvej inštancie sa však nie
je možné stotožniť.

33. V tomto prípade niet pochýb o tom, že bol správny zámer súdu prvej inštancie postupovať v zmysle
§ 129 a nasl. CSP a odstraňovať vady žaloby spočívajúce v nejasnom označení žalovaných, kde bol
opakovane označený štát SR ako jeden a ten istý subjekt práv a povinností, chybný bol však procesný
postup súdu prvej inštancie nielen pri vyzývaní žalobcu na odstránenie vád žaloby, čo viedlo v konečnom
dôsledku aj k chybnému rozhodnutiu o sťažnosti žalobcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie č.k.
26Cb/23/2015-152 zo dňa 30.07.2020, ale aj postup súdu pri rozhodovaní o odmietnutí žaloby. V prvom

rade je nevyhnutné konštatovať, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor Krajského
súdu v Bratislave vyslovený v uznesení zo dňa 31.10.2016 č.k. 3Cob/246/2016-83, že vyzvať žalobcu
na opravu žalovaného, ktorým je štát, je možné iba v prípade, keď ho vie poučiť o tom, ktorého štátneho
orgánu sa prejednávaná vec týka. Zároveň súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne
uviedol, že žalovaný je povinný označiť Slovenskú republiku tak, že uvedie iba jeden orgán, resp.

právnickú osobu, ktorá je oprávnená konať za Slovenskú republiku. Takáto povinnosť nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia zákona. Žalobca, tak ako vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít je oprávnený označiť viacero štátnych orgánov, resp. právnických osôb oprávnených
konať za Slovenskú republiku, avšak musí tak urobiť postupom súladným s § 135 ods. 1 CSP, t.j.
označiť Slovenskú republiku ako stranu iba jedenkrát. I zo samotného uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 6Cdo/149/2011, na ktoré vo svojom odôvodnení poukazuje i sám súd prvej inštancie zreteľne
vyplýva (viď i záhlavie samotného uznesenia), že Slovenská republika, resp. akýkoľvek štát je možné
označiť viacerými orgánmi, resp. právnickými osobami, ktoré sú oprávnené za štát konať. Vyplýva
to práve zo skutočnosti, že môžu nastať prípady, v ktorých sú jednou žalobou uplatňované viaceré
nároky jednotlivo spadajúce do pôsobnosti rôznych štátnych orgánov, alebo nárok, ktorý by mohol byť

posudzovaný podľa rôznych právnych predpisov a ktorý by tak mohol patriť do pôsobnosti rôznych
štátnych orgánov. Je v rozpore so zákonom vyžadovať od žalobcu, aby označil len jeden štátny orgán,
prípadne právnickú osobu oprávnenú konať za štát a tým ho nútiť k prípadnému späťvzatiu žaloby.
Otázka pasívnej legitimácie bude vecou posúdenia súdu prvej inštancie až v konaní vo veci samej. Bolo
preto úlohou súdu prvej inštancie žalobcu správne poučiť o možnosti a spôsobe opravy (nie doplnenia,

ako nesprávne vo výroku uviedol súd prvej inštancie) nesprávneho označenia Slovenskej republiky ako
štátu v súlade s § 129 ods. 2 CSP. V prípade, keď bol súd presvedčený o skutočnosti, že má byť v
mene Slovenskej republiky označený iba jeden štátny orgán, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená
za SR konať, bolo jeho povinnosťou, tak ako bol nasmerovaný odvolacím súdom v predchádzajúcom
rozhodnutí, poučiť žalobcu, ktorého štátneho orgánu sa vec týka. Bola preto dôvodná sťažnosť žalobcu

vočiuzneseniusúduprvejinštanciezodňa30.07.2020č.k.26Cb/23/2015,čovšakviedloknesprávnemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III č.k. 26Cb/23/2015-152 zo dňa 30. júla 2020 (výrok I. napadnutého uznesenia) vydaného
vyšším súdnym úradníkom. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutom uznesení oprel
práve o závery, že správne poučil žalobcu o spôsobe vykonania opravy vadnej žaloby, bolo jeho právne

posúdenie nesprávne. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní dôvodil práve skutočnosťami vzťahujúcimi
sakprávoplatnémuuzneseniuozamietnutíjehosťažnosti-rozhodnutie,ktorépredchádzalorozhodnutiu
vo veci samej (odmietnutie žaloby) a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd
v súlade s § 389 ods. 2 CSP zrušil napadnuté uznesenie nielen v časti výroku II. o odmietnutí žaloby
žalobcu, ale i v časti výroku I. o zamietnutí sťažnosti žalobcu.

34. V neposlednom rade je potrebné vytknúť súdu prvej inštancie nedôsledný procesný postup i vo
vzťahu k žalovaným 3/, 4/, ktorí v konaní neboli označení ako orgány konajúce v mene SR a vo vzťahu
ku ktorým ani nesmerovala výzva súdu prvej inštancie na odstránenie vád žaloby, nie je preto zrejmé
a súd sa v napadnutom uznesení ani žiadnym spôsobom s touto skutočnosťou nevysporiadal, prečo

odmietol žalobu i vo vzťahu k týmto žalovaným. V tejto časti je preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné a procesný postup súdu nesprávny.35. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej
inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedených právnych záverov odvolacieho súdu.

Následne v novom konečnom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).