Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 3, 2022

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3T/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619010295
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2022:8619010295.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudcom JUDr. Janou GOMBÁROVOU, v trestnej veci proti obžalovanému

A. B. C. a spol., pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 04. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale
bytom C., D. XX, E.
C., služobne zaradený ako starší

referent Okresného dopravného
inšpektorátu v Stropkove Okresného
dopravného inšpektorátu vo Svidníku
OR PZ vo Svidníku,

sa uznáva za vinného, že

- dňa 02.11.2017 v čase o 16:57 hod. v obci Rakovčík, okres Svidník, ako príslušník PZ SR služobne
zaradený na oddelení výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru vo Svidníku (ďalej len „OVS ODI Svidník") v čase výkonu štátnej služby, pri výkone
dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, po zistení priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky vodiča B. F., ktorého sa dopustil tým, že pri vedení osobného motorového
vozidla s evidenčným číslom C.- XXXBB prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená
na 50 km/h o 25 km/h (o 22 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), čím spáchal priestupok podľa §
22 ods. 1 písm. h) druhého bodu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Zákon o priestupkoch"), ho v čase o 16:59 hod. telefonicky kontaktoval jeho kolega, taktiež
služobne zaradený na OVS ODI Svidník, a po jeho intervencii v úmysle zadovážiť páchateľovi priestupku
neoprávnený prospech spočívajúci v neuložení blokovej pokuty za spáchaný priestupok, vodičovi B.
F. za spáchaný priestupok neuložil žiadnu sankciu a spáchaný priestupok riešil napomenutím, teda
ako príslušník Policajného zboru vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním
priestupkov, konal v rozpore s ustanoveniami § 84 ods. 2 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého
priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého

bodu, taktiež v rozpore s § 22 ods. 3 písm. b) druhého bodu Zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa
v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za uvedený priestupok uloží pokuta od 30,- eur do 400,-
eur a § 16 ods. 2 bod 5. prílohy č. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní
sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov, naposledy v znení
nariadenia ministra vnútra SR č. 172/2015, s poukazom na čl. 3 ods. 2 písm. a) bod 1. a ods. 3 pokynu
riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru č. 109/2014 o postupe útvarov Policajného
zboru pri používaní technických prostriedkov na meranie rýchlosti cestných vozidiel, podľa ktorého mal

uložiť pokutu vo výške od 100,- eur do 150,- eur, čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods.
3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskejinformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien
a doplnkov,

- dňa 11.12.2017 v čase o 09:13 hod. v obci G. E., okres Svidník, ako príslušník PZ SR služobne
zaradený na OVS ODI Svidník, v čase výkonu štátnej služby, pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
vodičky H. I., ktorého sa dopustila tým, že pri vedení osobného motorového vozidla s evidenčným
číslom C. prekročila najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50 km/h o 29 km/h

(o 26 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), čím spáchala priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h)
druhého bodu Zákona o priestupkoch, v úmysle zadovážiť páchateľke priestupku neoprávnený prospech
spočívajúci v uložení nižšej ako minimálnej pokuty, vodičke H. I. za spáchaný priestupok uložil blokovú
pokutu vo výške 10,- eur, teda ako príslušník Policajného zboru vykonávajúci právomoc v súvislosti s
objasňovaním a prejednávaním priestupkov, konal v rozpore s ustanovením § 22 ods. 3 písm. b) druhého
boduZákonaopriestupkoch,podľaktoréhosavblokovomkonaníalebovrozkaznomkonanízauvedený

priestupok uloží pokuta od 30,- eur do 400,- eur a § 16 ods. 2 bod 6. prílohy č. 1 nariadenia ministra
vnútra SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení
neskorších predpisov, naposledy v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 172/2015, s poukazom na čl.
3 ods. 2 písm. a) bod 1. a ods. 3 pokynu riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru
č. 109/2014 o postupe útvarov Policajného zboru pri používaní technických prostriedkov na meranie

rýchlosti cestných vozidiel, podľa ktorého mal uložiť pokutu vo výške od 180,- eur do 220,- eur, čím
porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov,

- dňa 19.01.2018 v čase o 09:56 hod. v obci G. E., okres C., A. B. C., ako príslušník PZ SR služobne
zaradený na OVS ODI Svidník, v čase výkonu štátnej služby, pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
ktorého sa dopustil I. J. ako vodič osobného motorového vozidla s evidenčným číslom C. tým, že
prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50 km/h o 17 km/h (o 12 km/h

po zohľadnení chyby rýchlomera), čím spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) prvého bodu
Zákonaopriestupkoch,vúmyslezadovážiťmuneoprávnenýprospechspočívajúcivjehonepostihnutíza
spáchanie priestupku, zistený priestupok riadne nezdokumentoval, nevykonal žiadne úkony smerujúce
k jeho objasneniu a neuložil mu za spáchaný priestupok žiadnu sankciu, pričom následne o 19:51 hod.
telefonicky kontaktoval kolegu príslušníka PZ SR npráp. H. J., služobne zaradeného na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Slovenská Kajňa a žiadal od neho jeho ČOZ s odôvodnením, že namerali
ráno na osobnom motorovom vozidle H. K. jeho brata, na čo mu npráp. H. J. oznámil jeho L. XXX
XXX, na základe čoho A. B. C. v rámci objasňovania priestupku tento vykázal na npráp. H. J. C. L.:
XXX XXX, teda ako príslušník Policajného zboru vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a
prejednávaním priestupkov, konal v rozpore s ustanovením §58 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch,

nakoľko neobstaral podklady potrebné na rozhodnutie o tom, či skutok spáchala osoba podozrivá zo
spáchania priestupku, ako páchateľa priestupku vedome a v rozpore so skutočnosťou označil inú osobu,
čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov,

- dňa 07.02.2018 v čase o 09:30 hod. v obci Havaj, okres C., ako príslušník PZ SR, služobne zaradený
na OVS ODI Svidník, v čase výkonu štátnej služby, pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vodiča M. I. D.,
ktorého sa dopustil tým, že pri vedení osobného motorového vozidla s evidenčným číslom C. prekročil

najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50 km/h o 44 km/h (o 41 km/h po zohľadnení
chyby rýchlomera), čím spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu Zákona o
priestupkoch, v úmysle zadovážiť páchateľovi priestupku neoprávnený prospech spočívajúci v neuložení
blokovej pokuty za spáchaný priestupok, vodičovi M. I. D. za spáchaný priestupok neuložil žiadnu
sankciu a spáchaný priestupok riešil napomenutím, teda ako príslušník Policajného zboru vykonávajúci

právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávanim priestupkov konal v rozpore s ustanovením §
84 ods. 2 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak nejde o
priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu, taktiež v rozpore s § 22 ods. 3 písm. b) druhého
boduZákonaopriestupkoch,podľaktoréhosavblokovomkonaníalebovrozkaznomkonanízauvedenýpriestupok uloží pokuta od 30,- eur do 400,- eur a § 16 ods. 2 bod 9. prílohy č. 1 nariadenia ministra
vnútra SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení
neskorších predpisov, naposledy v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 172/2015, s poukazom na čl.

3 ods. 2 písm. a) bod 1. a ods. 3 pokynu riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru
č. 109/2014 o postupe útvarov Policajného zboru pri používaní technických prostriedkov na meranie
rýchlosti cestných vozidiel, podľa ktorého mal uložiť pokutu vo výške od 350,- eur do 370,- eur, čím
porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc

spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/

Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1.100,- (tisícsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Obžalovaného:

G.. H. J., nar. XX.XX.XXXX v Bardejove, trvale
bytom C., N. XXX/XX,
naposledy služobne zaradený ako

referent na OO PZ v Slovenskej Kajni
OR PZ vo Vranove nad Topľou,

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 29.10.2019 č. 1Kv 33/19/7700-10, pre
skutok uvedený v bode II. obžalobného návrhu, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa 19.01.2018 v čase o 09:56 hod. v obci G. E., okres C., A. B. C., ako príslušník PZ SR služobne
zaradený na OVS ODI Svidník, v čase výkonu štátnej služby, pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
ktorého sa dopustil I. J. ako vodič osobného motorového vozidla s evidenčným číslom C. tým, že
prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50 km/h o 17 km/h (o 12 km/h

po zohľadnení chyby rýchlomera), čím spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) prvého bodu
Zákonaopriestupkoch,vúmyslezadovážiťmuneoprávnenýprospechspočívajúcivjehonepostihnutíza
spáchanie priestupku, zistený priestupok riadne nezdokumentoval, nevykonal žiadne úkony smerujúce
k jeho objasneniu a neuložil mu za spáchaný priestupok žiadnu sankciu, pričom následne o 19:51
hod. telefonicky kontaktoval kolegu príslušníka PZ SR G.. H. J., služobne zaradeného na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Slovenská Kajňa a žiadal od neho jeho ČOZ s odôvodnením, že namerali
ráno na osobnom motorovom vozidle H. K. jeho brata, na čo mu npráp. H. J. oznámil jeho L. XXX
XXX, na základe čoho A. B. C. v rámci objasňovania priestupku tento vykázal na npráp. H. J. C. L.:
XXX XXX, teda ako príslušník Policajného zboru vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním aprejednávaním priestupkov, konal v rozpore s ustanovením § 58 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch,
nakoľko neobstaral podklady potrebné na rozhodnutie o tom, či skutok spáchala osoba podozrivá zo
spáchania priestupku, ako páchateľa priestupku vedome a v rozpore so skutočnosťou označil inú osobu,

čím porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

úmyselne mal poskytnúť inému pomoc na spáchanie trestného činu, aby tento ako verejný činiteľ, v
úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 326
ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

lebo skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal dňa 25.11.2019 na obvineného A. B. C. obžalobu pre
skutok, ktorý právne kvalifikoval ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a na obvineného G.. H. J. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku,
že sú nevinní zo skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe. Následne využili svoje právo a odmietli vo veci

vypovedať. Obžalovaný C. odmietnutie výpovede odôvodnil tým, že od skutkov už uplynul značný čas
a preto odkázal na svoju výpoveď z prípravného konania. Dodal tiež, že pri vybavovaní priestupkov
nebol nikým ovplyvňovaný a priestupky riešil podľa svojho vedomia a svedomia tak, ako ho to učili.
Prihliadal na okolnosti spáchania jednotlivých priestupkov, na osoby priestupcov a na všetky ďalšie
okolnosti, ktoré v zmysle zákona je potrebné pri vybavovaní priestupkov zohľadňovať. Poukázal na § 12

zákona o priestupkoch, ktorý umožňuje znížiť sankciu pod stanovenú hranicu prípadne riešiť priestupok
napomenutím.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného B. C.
a obžalovaného H. J. z prípravného konania, výsluchom svedkov B. F., H. I., M. B. I., M. I. D., B. D., I. J.,
N. H. O., B. P. C. a I. N.. Prečítaná bola tiež výpoveď M. H. K. a B. J. z prípravného konania. Na hlavnom

pojednávaní boli prečítané aj listinné dôkazy, a to: inštruktážne záznamy a výsledky zo služieb, evidencia
merača rýchlosti, fotografie z merača rýchlosti, vyhodnotenie výslednosti práce, prezenčná listina, príkaz
riaditeľa KR PZ Prešov, vestník MV SR, vestník P PZ, popis služobnej činnosti, osvedčenia, plán služieb,
správa KR PZ Prešov, správa OR PZ Svidník, správa Sociálnej poisťovne, správa VšZP, fotografia
zmeračarýchlosti,certifikátooverení,odovzdávacíprotokol.Prečítanéboliajlistinnédôkazytýkajúcesa

osoby obžalovaného C.: odpis RT, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, služobné hodnotenie,
prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, osobná evidenčná karta príslušníka
PZ a prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach. Rovnako boli prečítané listinné
dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného J.: odpis RT, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV
SR, služobné hodnotenie, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a prehľad

o odmenách a trestoch.

Ďalej bola prečítaná utajovaná príloha vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-23-BKOK-V-2018, z ktorej je
zrejmé, že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol realizovaný na základe rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava zo dňa 20.9.2017.Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní prehrávané zvukové záznamy
telekomunikačnej prevádzky zaznamenané na CD nosiči, ktorý tvorí prílohu spisu (č.l. 58) a súčasne
boli oboznámené písomné prepisy príslušných zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky, ktoré

sa nachádzajú na č.l. 59, 65, 66.

Súd odmietol vykonanie dôkazu navrhnutého obžalovaným J., a to vyžiadaním knihy merania rýchlosti
zaroky2019-2020zOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuORPZSvidník,čímbysapodľaobžalovaného
preukázal obdobný spôsob vybavovania priestupkov aj v tomto období, pretože tento dôkaz sa, podľa

názoru súdu, týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Pokiaľ ide o prvý skutok zo dňa 2.11.2017, ktorý sa týka riešenia dopravného priestupku v obci Rakovčík
voči priestupcovi B. F., obžalovaný C. vo svojej výpovedi uviedol, že pokutu v zmysle zákona neuložil

priestupcovi z toho dôvodu, že uvedené vozidlo bolo namerané úplne na konci obce Rakovčík a toto
meranie brali ako vadné z dôvodu, že zabudli vypnúť merač rýchlosti. Poukazoval tiež na nariadenie
riaditeľa KR PZ Prešov, v zmysle ktorého malo byť zakázané v uvedenej obci a v danom úseku merať
rýchlosť.Pretoženechcelnechaťprázdnufotkubezdokladovaniatoho,akobolosňounaložené,zastavil
uvedené vozidlo s vodičom, kde mu vysvetlil, že bol nameraný na konci obce, ale nakoľko sa nejedná

o zastavanú oblasť a spáchaním priestupku nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, riešil to s prihliadnutím
na § 12 dohovorom. Potvrdil tiež, že v súvislosti s týmto priestupkom ho telefonicky oslovil jeho kolega
D., ktorý sa ho pýtal, či má zastavené vozidlo, kde sa má nachádzať pán F.. Tvrdil tiež, že ho pán D.
nijakým spôsobom neovplyvňoval.
Svedok B. F. opísal priebeh riešenia tohto priestupku vo výpovedi na hlavnom pojednávaní tak, že si

spomína že ho v uvedený deň namerali policajti v obci Rakovčík na rovinke. Za ním sa vybralo policajné
auto a on zastavil na najbližšom odstavnom mieste nad dedinou Rakovčík. Na odstavné miesto za
obcou Q. je to asi 500 m a mohlo to trvať 3-4 minúty. Pýtal sa policajtov, ktorí priestupok riešili, či
sa to nedá vybaviť dohovorom. Nevedel presne o koľko prekročil rýchlosť, ale podľa neho to nebolo
o veľa. Spomínal si, že vtedy išiel na jednanie na VÚC do Prešova a poukázal na to, že úsek, na

ktorom mu namerali rýchlosť je v podstate obchádzkou obce a prekvapilo ho, že tam merajú rýchlosť.
Obžalovaného C. pozná z videnia, lebo pochádzajú z malého mesta, kde sa každý s každým pozná.
Riešenie priestupku popísal tak, že on sám navrhol C., aby riešil jeho priestupok napomenutím, pretože
podľa neho o veľa rýchlosť neprekročil a upozornil na to, že ide o obchvat obce. Pán C. na to reagoval
tak, že tieto argumenty uznal a priestupok riešil dohovorom a upozornil ho, aby už ďalej išiel tak, že

bude dodržiavať všetky predpisy. Rozprával len s pánom C., druhý člen hliadky sedel v aute vedľa C..
K telefonátu s pánom D. svedok uviedol, že sú kamaráti a poznajú sa dlho ako športovci, tiež bývajú
blízko seba. Napokon pripustil, že D. volal ešte predtým ako odstavil auto a začal sa riešiť priestupok,
teda v čase, keď ešte nevedel ako bude tento priestupok vybavený. D. mu vravel, že sa bude snažiť
zistiť, kto má službu, ale že riešenie priestupku je v kompetencii tohto policajta.

K tomuto skutku vypovedal aj druhý člen hliadky N. H. O., ktorý ku samotnému skutku uviedol, že potom
čo mu vyšetrovateľ ukázal fotku z merania rýchlosti vedel určiť miesto, kde sa priestupok stal. Podľa
fotky to bolo v obci Rakovčík. Vodič išiel smerom od Svidníka na Šarišský Štiavnik, auto bolo následne
odstavené a ako s každým bola vykonaná dychová skúška. Vtedy si nepamätal meno priestupcu, ale

keďže dnes pred pojednávaním stretol pána F., ktorý bol tiež vypovedať, tak má za to, že sa priestupok
týkal práve jeho. Svedok ďalej vypovedal, že pri výsluchu mu vyšetrovateľ pustil nahrávku telefonického
hovoru a na základe toho si spomenul, že vtedy on prebral hovor na telefóne pána C. a odovzdal
mu telefón. Podľa nahrávky, čo mu bola pustená spoznal, že telefonoval p. D.. Vypovedal tiež, že pri
posudzovaní priestupkov za prekročenie rýchlosti sa postupuje podľa § 12 Zákona o priestupkoch, to

znamená, že u priestupcu sa posudzujú sociálne pomery, teda či je zamestnaný alebo nezamestnaný,
takisto záleží od toho, aké bolo prekročenie rýchlosti a podľa toho sa určí výška pokuty. Riadia sa
pri tom sadzobníkom, ktorý je orientačný, avšak sú tam stanovené spodné hranice zo zákona pre
určenie pokuty. Vysvetlil, že v zmysle zákona je možné pri prekročení rýchlosti v obci do 20 km/hod.
vybaviť priestupok aj dohovorom a pri prekročení rýchlosti od 21 km/hod. už musia vybaviť priestupok

pokutou minimálne vo výške 30,- eur. Ináč by svedok postupoval len ak by prekročenie rýchlosti súviselo
s tým, že by išlo o život, vtedy by uvedené vozidlo sprevádzal do zdravotníckeho zariadenia a spísal by
správu o objasňovaní priestupku. Potvrdil, že sa oboznamovali s právnymi predpismi. Vypovedal tiež,
že príslušníkom polície sa pokuty neukladali, ale podľa interných predpisov sa priestupok oznámil napríslušný útvar nadriadenému tohto policajta. Vie však, že bola tichá dohoda, že sa len zapísalo číslo
osobnej známky policajta (ďalej len „ČOZ“) do zošita k tomu radaru.

K uvedenému skutku vypovedal aj svedok B. D., ktorý uviedol, že skutok sa týka prípadu, keď mu
volal B. F., že ho zastavil obž. B. C., lebo prekročil rýchlosť. Preto svedok kontaktoval obžalovaného
B. C. a chcel vedieť akú rýchlosť mu namerali. Pán F. ho kontaktoval z toho dôvodu, že sa poznajú.
V hovore mu uviedol, že sa nachádza v aute - červený Volkswagen, a uviedol mu, že prekročil rýchlosť.
Prosil ho, či nevie zistiť, kto sú tí policajti, čo ho namerali. Keďže svedok vedel, že robí B. C., tak mu

telefonoval. Po prehratí záznamu telefonického hovoru svedok uviedol, že telefón dvihol H. O. a potom
rozprával s obž. B. C.. Hovoril mu, aby poriešil B. F., pokiaľ môže, čo najlepšie. Myslel to tak, že zákon
o priestupkoch upravuje rôzne možnosti riešenia priestupkov, jednou z nich je aj napomenutie a potom
je tam sadzobník pre uloženie pokút. Čo sa týka napomenutia, takáto možnosť je upravená v zákone
o priestupkoch a môže sa použiť vzhľadom na osobu páchateľa priestupku a na ďalšie v zákone uvedené
okolnosti. Vypovedal, že aj on sám riešil dopravné priestupky, tieto je možné riešiť aj dohovorom,

pretože to pripúšťa zákon o priestupkoch. Vie, že za takýto postup bol trestne stíhaný I. N., ale nevie
výsledok tohto konania. O iných policajtoch nemá vedomosť. Potvrdil, že pravidelne na mesačných
vyhodnoteniach práce sú informovaní o zmenách právnych predpisov. Nadriadený na tomto hodnotení
z výsledkových kníh zosumarizuje počet priestupkov, ktoré jednotliví policajti vybavili, ale nerieši sa
tam individuálne žiadny priestupok, či bol vybavený správne alebo nesprávne. Prekročenia rýchlosti,

ktorých sa dopustia policajti sa riešia tak, že do knihy meraní rýchlostí MultaRadar sa vyznačí ČOZ
príslušnéhopolicajtaaďalejsatonerieši,jetotichádohodamedzipolicajtmi.Kpodmienkampremeranie
rýchlosti v obci Rakovčík uviedol, že sa rýchlosť meria na autobusovej zastávke, ktorá je v strede obce
a prenosným TruCamom aj na konci obce. On osobne by tam rýchlosť nemeral, pretože obec sa reálne
nachádza mimo komunikácie. Nemal vedomosť o tom, aby boli nejaké výhrady zo strany obyvateľov

obce, prípadne, aby bolo vydané nejaké rozhodnutie ohľadom merania rýchlosti v tejto obci.

Zprepisuzáznamutelefonickéhohovoruzodňa2.11.2017o16.59hod. (č.l.59)jezrejmé,žeobžalovaný
C. svedkovi D. potvrdil, že zastavuje auto smerom hore na Štiavnik a na otázku D., či mu namerali
vysokú rýchlosť, mu obžalovaný C. uvádza že áno „veľa má, má veľa“. Na to mu D. hovorí, aby urobil tak,

aby bolo dobre. Z fotografie z merania rýchlosti (č.l. 130) je zrejmé, kedy a aká rýchlosť bola nameraná
vodičovivozidlasevidenčnýmčíslomC..Vodičovibola2.11.2017včaseo16.57hod.nameranárýchlosť
75 km/h. Samotný priestupok i spôsob jeho vybavenia bol zaznamenaný na tlačive označenom ako
Výsledky zo služby (č.l. 81). Inštruktážny záznam na č.l. 74 a nasl. potom zachytáva zloženie hliadky
i to, v akom čase, na akých konkrétnych úsekoch vykonávala hliadka svoju činnosť.

Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného v bode
jeden obžaloby. Bolo teda preukázané, že obžalovaný dňa 2.11.2017 v čase o 16.57 hod. v obci
Rakovčík, okres Svidník, v čase výkonu štátnej služby ako príslušník PZ SR služobne zaradený na
oddelení výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu OR PZ vo Svidníku (ďalej len „OVS ODI

Svidník“), pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky tým, že kontroloval
dodržiavanie ustanovenej rýchlosti, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. h/ druhý bod Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil B. F. tým, že pri vedení
osobného motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50
km/h o 25 km/h (o 22 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), tomuto neuložil za spáchaný priestupok

v súlade s ustanovením § 22 ods. 3 písm. b/ druhého bodu Zákona o priestupkoch pokutu vo výške od
30,- eur do 400,- eur, avšak priestupok vybavil napomenutím, čím konal jednak v rozpore so Zákonom
o priestupkoch a tiež s internými predpismi v rámci policajného zboru, s ktorými bol oboznámený. Súd je
toho názoru, že aj za použitia § 12 zákona o priestupkoch sa mohol obžalovaný, po zohľadnení všetkých
tam uvedených skutočností, pohybovať len v tomto rozmedzí výšky pokuty a bolo jeho povinnosťou

uložiť vodičovi pokutu minimálne vo výške 30,- eur. Navyše má súd za preukázané, že obžalovaný bol
pri riešení tohto priestupku ovplyvnený svojim kolegom D., ktorý mu telefonoval skôr, ako priestupok
začal riešiť a že práve tento telefonát, bol dôvodom, prečo priestupok vybavil v rozpore so zákonom,
len napomenutím a zadovážil tak páchateľovi priestupku neoprávnený prospech. Obrana obžalovaného
spočívajúca v tom, že išlo v danom prípade o vadné meranie na konci obce, kde podľa nariadenia KR PZ

Prešov sa ani rýchlosť v tejto obci nemá merať a že to bol dôvod, prečo vybavil priestupok napomenutím,
bola vyvrátená viacerými dôkazmi. Konkrétne ide o výpoveď svedka M. K. a správu KR PZ v Prešove
na č.l. 366. Skutočnosť, že malo ísť o vadné marenie nespomínal vo svojej výpovedi ani druhý člen
hliadky svedok O., rovnako nič také neuvádzal ani obžalovaný vo svojom telefonáte so svedkom D.,len mu potvrdzoval, že vodičovi skutočne namerali vysokú rýchlosť. O zákaze merania v tomto úseku
nemal žiadnu vedomosť ani svedok D., ktorý dokonca vypovedal, že stacionárnym radarom merali v obci
Rakovčík v strede obce pri autobusovej zastávke.

K druhému skutku obžaloby zo dňa 11.12.2017, ktorý sa týka riešenia dopravného priestupku v obci
G. E. voči priestupkyni H. I. sa obžalovaný C. vo svojej výpovedi z prípravného konania vyjadril tak,
že menovanej uložil blokovú pokutu vo výške 10,- eur z toho dôvodu, že vodička po zastavení vozidla
uviedla, že je učiteľkou na základnej škode v obci Roztoky a zaspala do práce, pričom v triede sa

nachádzali rómske deti bez dozoru, nemala osobu na zastúpenie a hrozilo iné nebezpečenstvo. Uviedol,
že v jej prípade išlo o prvé dopravné previnenie a priestupok bol zdokumentovaný vo vzdialenosti 100
m od konca obce G. E.. Pri určení výšky pokuty zohľadnil všetky tieto skutočnosti a použil § 12 Zákona
o priestupkoch. Vypovedal, že kolegu B. I. kontaktoval až po prejednaní priestupku a chcel si tak overiť,
či priestupkyňa je skutočne jeho sesternicou, pretože mu to počas riešenia priestupku uviedla.

Svedkyňa H. I. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že na konci dediny G. E. prekročila
povolenú rýchlosť a namerali ju policajti, ktorí ju zastavili vo H. E., dali jej fúkať a ona im odovzdala
doklady. S dokladmi si sadli do auta, asi po 2 minútach vyšli a dali jej pokutu 10,- eur. Na pojednávaní
označila obžalovaného C., ako jedného z policajtov, ktorý riešil jej priestupok. Nevedela uviesť, či v aute
telefonovali, ale potvrdila, že sa jej obžalovaný C. pýtal na priezvisko potom, čo jej oznámil výšku pokuty.

Prekročenie rýchlosti zdôvodnila policajtom tým, že mešká do práce a dodala, že obžalovaný jej pokutu
vo výške 10,- eur odôvodnil tým, že išlo o jej prvý priestupok.

Svedok P. C., ako druhý člen hliadky, na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že priestupok pani
I. vybavoval kolega C. a spomenul si, že menovanej bola uložená znížená bloková pokuta podľa § 12

Zákona o priestupkoch. Ako dôvod zníženia pokuty uviedol skutočnosť, že sa vodička ponáhľala do
práce, pričom bola učiteľkou v špeciálnej škole s rómskymi deťmi. V prípravnom konaní uvádzal, že po
nejakom čase, keď už priestupkyňa odišla, asi po 5 minútach, telefonoval obžalovaný C. D. I., či sú s ňou
nejaká rodina. Svedok ďalej vypovedal, že prejednávanie priestupku zvyčajne trvá 10-15 minút, kým si
zastavenú osobu overia podľa rodného čísla v informačných systémoch. Potvrdil, že sa bežne ukladala

pokuta nižšia ako určoval sadzobník s odkazom na § 12 Zákona o priestupkoch. Nadriadení s tým boli
uzrozumeníavsúvislostispoužívanímtohtoparagrafuimzdôrazňovali,abypostupovalivrámcizákona.
Uviedol,žeoprijatýchzmenáchprávnejúpravybolipravidelnezaškoľovaníoprotipodpisunaprezenčnej
listine. Vedel tiež uviesť, že napomenutím možno vybaviť prekročenie rýchlosti v obci do 20 km/h, za
vyššie prekročenie rýchlosti sa ukladá pokuta a zákon určuje minimálnu výšku.

Svedok M. B. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným C. sa pozná osobne, pretože sú
kolegovia. Ku skutku sa vyjadril v tom zmysle, že mu B. C. zavolal a pýtal sa ho, či pozná H. I., na čo mu
svedok odpovedal, že je to jeho sesternica. Keď sa obžalovaného spýtal, čo spravila, ten mu uviedol,
že sa dopustila priestupku tým, že prekročila rýchlosť a že to musí riešiť. Hovor trval len pár sekúnd.

Z prepisu záznamu telefonického hovoru zo dňa 11.12.2017 (č.l. 65) je zrejmý obsah hovoru medzi
obžalovanýmC.asvedkomB.I.ajetiežzrejmé,žehovorboluskutočnenývčaseo9.17hod.Zfotografie
z merania rýchlosti (č.l. 136) je zrejmé, že vodičovi vozidla s evidenčným číslom C. bola dňa 11.12.2017
v čase o 9.13 hod. nameraná rýchlosť 79 km/h. Samotný priestupok i spôsob jeho vybavenia bol

zaznamenaný na tlačive označenom ako Výsledky zo služby (č.l. 99). Inštruktážny záznam na č.l. 93
potom zachytáva zloženie hliadky i to, v akom čase a na akých konkrétnych úsekoch vykonávala hliadka
svoju činnosť.

Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil aj druhého skutku popísaného

v I. bode obžaloby. Bolo teda preukázané, že obžalovaný dňa 11.12.2017 v čase o 9.13 hod. v obci
G. E., okres Svidník, v čase výkonu štátnej služby ako príslušník PZ SR služobne zaradený na OVS
ODI Svidník, pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky tým, že kontroloval
dodržiavanie ustanovenej rýchlosti, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. h/ druhý bod Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila H. I. tým, že pri vedení

osobného motorového vozidla prekročila najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50
km/h o 29 km/h (o 26 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), tejto neuložil za spáchaný priestupok
v súlade s ustanovením § 22 ods. 3 písm. b/ druhého bodu Zákona o priestupkoch pokutu vo výške
od 30,- eur do 400,- eur, ale priestupok vybavil uložením nižšej ako zákonom stanovenej minimálnejpokuty, konkrétne uložením blokovej pokuty vo výške 10,- eur, čím konal jednak v rozpore so Zákonom
o priestupkoch a tiež s internými predpismi v rámci policajného zboru, s ktorými bol oboznámený. Súd je
toho názoru, že aj za použitia § 12 zákona o priestupkoch sa mohol obžalovaný, po zohľadnení všetkých

tam uvedených skutočností, pohybovať len v tomto rozmedzí výšky pokuty a bolo jeho povinnosťou
uložiť vodičke pokutu minimálne vo výške 30,- eur. Vo vzťahu k obrane obžalovaného je potrebné uviesť,
že bolo preukázané, že obžalovaný musel telefonovať kolegovi I. ešte počas riešenia priestupku vodičky
H. I., nie až po jeho vybavení. Medzi tým, ako bolo u pani I. namerané prekročenie rýchlosti (o 9.13
hod.) a uskutočnením telefonického hovoru medzi obžalovaným C. a svedkom I. (o 9.17 hod.) uplynuli

totižto len 4 minúty. Nie je preto reálne, aby za uvedený čas stihla hliadka po nameraní rýchlosti, vodičku
v susednej dedine zastaviť, vykonať u nej dychovú skúšku, preveriť ju cez rodné číslo v informačných
systémoch a vypísať jej pokutový bok. Súd tu poukazuje aj na výpoveď druhého člena hliadky P. C.,
ktorý uvádzal, že priestupok zvykli riešiť 10-15 minút. Aj keď obžalovaný k uvádzanej dĺžke trvania
jednej kontroly reagoval tým, že táto doba bola niekedy kratšia ako 10-15 minút, pretože v prípade,
že naraz zastavili dve alebo tri vozidlá, dali vodičom podpísať bloky a riešili ďalšie priestupky, podľa

Výsledkov zo služby (č.l. 99) však v uvedený deň riešili ďalší priestupok až o 10.02 hod. Uvedené je tiež
zrejmé aj zo samotného prepisu tohto telefonického hovoru, keď obžalovaný C. D. I. v hovore uvádza:
„máme ju zastavenú“ a „budeme tak riešiť, žeby dobre bolo“. Týmto je podľa názoru súdu preukázané,
že práve poznatok o tom, že vodička je sesternicou jeho kolegu, motivoval obžalovaného k tomu, že
priestupok vybavil uložením pokuty mimo zákonom stanovenú sadzbu, čím zadovážil neoprávnený

prospech rodinnému príslušníkovi svojho kolegu.

Pokiaľ ide o tretí skutok zo dňa 19.1.2018, týkajúci sa priestupku, ktorého sa dopustil I. J. v obci G. B.,
tak obžalovaný C. k nemu vo svojej výpovedi uviedol, že po nameraní prekročenia povolenej rýchlosti
u vozidla s evidenčným číslom C. toto nezastavil preto, lebo vedel že patrí jeho kolegovi a kamarátovi

H. J., navyše bolo vozidlo namerané na konci obce a podľa obžalovaného je z fotografie zreteľné, že sa
vo vozidle nachádza H. J.. Namerané prekročenie rýchlosti bolo nízke a mohlo sa podľa zákona riešiť
dohovorom. Preto po skončení služby kontaktoval H. J. s tým, že potrebuje jeho ČOZ, aby fotografiu
mohol zapísať do knihy meracích prístrojov ako meranie policajta s použitím ČOZ. D. H. J. telefonoval
preto, lebo chcel mať istotu, že sa v aute nachádzal on a či sa nemohol nachádzať vo vozidle jeho

brat. Po prehratí zvukového záznamu telefonického hovoru obžalovaný spochybnil správnosť prekladu
pri prepise záznamu hovoru z rusínčiny. Dodal, že bez ohľadu na to, či by bol v aute H. J., alebo jeho
brat, riešil by vec pohovorom, lebo bola nameraná nízka rýchlosť. Ak by vo vozidle sedel H., riešil by
priestupok za použitia ČOZ ako v iných prípadoch.

Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v období, keď sa mal stať skutok, teda aj 19.1.2018
bol práceneschopný a chodil na rehabilitácie do Svidníka, chodil tam autobusom a cesta z miesta jeho
bydliska z Dubovej do Svidníka do nemocnice viedla aj cez obec G. E.. Potvrdil, že si občas požičiaval
auto svojho brata H. K. s evidenčným číslom C., lebo vtedy nemal vlastné motorové vozidlo, vylúčil však,
že by auto šoféroval 19.1.2018, lebo bol vtedy PN a má vedomosť o tom, že kto je práceneschopný,

nemôže viesť motorové vozidlo. Po predložení fotografie z merania rýchlosti (č.l. 407), svedok potvrdil,
že je na nej auto jeho brata, nevedel rozpoznať posádku auta, nevylúčil však, že by to mohol byť jeho
brat H.. Svedok uviedol, že obžalovaného C. pozná z videnia, pretože pochádza z obce, kde obžalovaný
C. býva a chodí tam na návštevu k svojej mame, ktorá tam stále býva.

Manželka I. J., B. J., využila právo svedka odoprieť výpoveď, pretože obžalovaný H. J. je jej švagor.

Svedok I. N., ako druhý člen hliadky, ku predmetnému skutku na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si
pamätá, že namerali vozidlo v Nižnom alebo H. E., ktoré nebolo vôbec zastavené, ale priestupok riešil
pánC.asvedoksanevedelvyjadriť,akotoriešil.Uviedol,žeaksavozidlonezastaví,takvovšeobecnosti

sa to rieši tak, že sa spíše záznam alebo sa to rieši cez objektívnu zodpovednosť.

K tomuto skutku vypovedal v prípravnom konaní aj obžalovaný H. J., ktorý uviedol, že na rozhovor so C.
zo dňa 19.1.2018 si nevie vôbec spomenúť, lebo manželka v ten deň oslavovala 45-te narodeniny, bol
pod vplyvom alkoholu a nepamätá si na to. Potvrdil, že vozidlo s evidenčným číslom C. občas požičal

bratovi, ale v ten deň to určite nebolo. Vychádza z toho, že brat bol vtedy práceneschopný, takže nebol
dôvod aby si ho požičiaval. Teda je nízka pravdepodobnosť, aby vozidlo v ten deň používal niekto iný. Po
prehratí zvukového záznamu hovoru, obžalovaný uviedol, že tento rozhovor mu nedáva zmysel. Podľauznesenia o vznesení obvinenia tam bola nameraná taká rýchlosť, že to mohlo byť riešené dohovorom,
preto nevie načo pán C. potreboval jeho ČOZ-ko.

Obsah telefonického rozhovoru zo dňa 19.1.2018 o 19.51 hod. medzi obžalovanými B. C. a H. J.
je zachytený na zvukovom zázname, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehratý a tiež je zrejmý aj
z prepisu tohto hovoru (č.l. 66). Z fotografie z merania rýchlosti (č.l. 407) je zrejmé, že vodičovi vozidla
s evidenčným číslom C. bola dňa 19.1.2018 v čase o 9.56 hod. nameraná rýchlosť 67 km/h. Inštruktážny
záznam na č.l. 104 potom zachytáva zloženie hliadky i to, v akom čase a na akých konkrétnych úsekoch

vykonávala hliadka svoju činnosť. Na tlačive označenom ako Výsledky zo služby (č.l. 109-112) nie je
zaznamenaný žiadny priestupok týkajúci sa vozidla s evidenčným číslom C., u ktorého bolo namerané
prekročenie rýchlosti v čase o 9.56 hod. V knihe merača rýchlosti Fabia za rok 2018 (č.l. 123) sú pod
poradovým číslom 12 zaznamenané merania z 19.1.2018, kde obžalovaný C. v Poznámke okrem iného
uviedol záznam „1xPZ“.

Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že dňa 19.1.2018 auto s evidenčným číslom C.
šoféroval I. J., brat H. J.. Táto skutočnosť je, podľa názoru súdu, jednoznačne preukázaná záznamom
telefonického hovoru medzi oboma obžalovanými zo dňa 19.1.2018 večer o 19.51 hod. V tomto hovore
obžalovaný C. hneď v úvode hovorí: „ráno sme brata namerali na Golfe v Orlíku a chcem to poriešiť
žeby dobre bolo“, potom obžalovaný uvádza: „Ďoďo, hej“, „ja to dám akože teba a hotovo“, „ja som ho

nezastavoval, lebo zbytočne, nebudeme to aj tak riešiť, aj tak“. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný
presnevedel,ktonameranéautošoférovalavedomehoaninezastavil,pretožeužvtedychcelpriestupok
riešiť tak, že ho vykáže na obžalovaného H. J.. Tento záver je podporovaný aj ďalšími dôkazmi, keď
z výpovede I. J. vyplynulo, že aj v deň skutku bol práceneschopný a chodil na rehabilitácie do Svidníka,
pričom cesta z miesta jeho bydliska viedla aj cez obec G. E. a tiež tento svedok potvrdil, že v rozhodnom

období nemal vlastné vozidlo a preto si požičiaval bratove auto. Tvrdenie svedka, že v uvedený deň
nemohol auto šoférovať, lebo bol práceneschopný, hodnotí súd ako účelové, v snahe pomôcť svojmu
obžalovanému bratovi. Rovnako ako účelovú hodnotí súd aj obranu obžalovaného spočívajúcu v tom,
že spochybňuje správnosť prekladu telefonického hovoru z rusínskeho nárečia do slovenčiny, konkrétne
preklad slov „rýchlo išiel“ resp. „rýchlo som išiel“. Po prehratí zvukového záznamu telefonického hovoru

na hlavnom pojednávaní, súd nemal žiadne pochybnosti o jeho obsahu, vzhľadom na kľúčové slová
použitévhovore,zktorýchjednoznačnevyplýva,žesaobžalovanírozprávajúobratovi„Ďoďovi“,ktorého
obžalovaný C. ráno nameral v Orlíku.

Obžalovaný C. sa teda dopustil aj tretieho skutku popísaného v I. bode obžaloby, keď dňa 19.1.2018

v čase o 9.56 hod. v obci G. E., okres Svidník, v čase výkonu štátnej služby ako príslušník PZ SR
služobne zaradený na OVS ODI Svidník, pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky tým, že kontroloval dodržiavanie ustanovenej rýchlosti, po zistení priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ prvý bod Zákona o priestupkoch, ktorého sa
dopustil I. J. tým, že pri vedení osobného motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť

v obci, ktorá je stanovená na 50 km/h o 17 km/h (o 12 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), tento
priestupok riadne nezdokumentoval, nevykonal žiadne úkony smerujúce k jeho objasneniu a neuložil
mu žiadnu sankciu, ale po telefonickom rozhovore s kolegom obžalovaným npráp. H. J., ktorý mu na
požiadanie poskytol svoje číslo osobnej známky – ČOZ: 243 911, vykázal zistený priestupok na npráp.
H. J.. Obžalovaný C. pri riešení priestupku vedome nepostupoval v súlade so zákonom, pričom bolo

preukázané, že poznal aj vodiča aj majiteľa auta, a to bolo hlavným motívom jeho konania. Neoprávnený
prospech I. J. spočíta v tom, že nemá žiadny záznam o spáchaní priestupku. Pokiaľ by obžalovaný C.
vybavil priestupok zákonným spôsobom, aj keď len napomenutím, bolo by to evidované v centrálnom
systéme priestupkov SR.

Štvrtý skutok obžaloby sa týka riešenia dopravného priestupku v obci Havaj dňa 7.2.2018, ktorého sa
dopustil vodič M. I. D.. Obžalovaný C. v prípravnom konaní k tomuto skutku vypovedal, že priestupcovi
nebola uložená pokuta z toho dôvodu, lebo išlo o chybnú fotografiu. Zabudli vypnúť merací prístroj na
konci obce a vozidlo zastavili preto, aby stotožnili vodiča a aby fotografia nevzbudzovala podozrenie,
aj keď mohla byť v knihe meracích prístrojov zaznamenaná ako vadná. Išlo o nezastavanú časť obce.

Uviedol, že vodič si bol vedomý priestupku, uvádzal, že cez obec rýchlosť dodržiaval, v neobývanej zóne
zvýšil rýchlosť, lebo mal telefonát od lekára ohľadne zlého zdravotného stavu jeho matky. Obžalovaný
zohľadnil citové rozpoloženie vodiča a využil § 12 na vybavenie priestupku napomenutím. Poukazovaltiež na usmernenie prezidenta PZ alebo nejakého iného nadriadeného, kde má byť uvedené, v ktorých
miestach sa má vykonávať meranie a že sa majú vyhýbať meraniam na začiatku a na konci obce.

Svedok, M. I. D., vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného C. a popísal,
ako v ten deň cestou z Medzilaboriec na konci obce Havaj prekročil povolenú rýchlosť a policajti ho
zastavili pred obcou Makovce. Svoje konanie vysvetlil tým, že myslel na svoju mamu, ktorá bola v zlom
zdravotnom stave, ležala vo Vyšných Hágoch, a na rovnej ceste si neuvedomil, že ide rýchlo a je ešte
v obci. Potvrdil, že priestupok riešil obžalovaný C..

Druhý člen hliadky, I. N., ako svedok na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že bol vtedy v hliadke
s pánom C. a merali rýchlosť v obci Havaj, kde namerali vodiča, ktorý bol jeho bývalým učiteľom. Vodiča
namerali niekde na konci obce, kde išlo o nezastavanú časť obce a priestupok riešil pán C.. Potvrdil,
že aj on bol trestne stíhaný za to, že neuložil blokovú pokutu, ale riešil priestupok dohovorom u vodiča,
ktorý prekročil rýchlosť v obci o 25km/hod. Trestné stíhanie bolo zastavené a vec nebola postúpená ani

na priestupok, lebo uplynula premlčacia doba.

Z fotografie z merania rýchlosti (č.l. 179) je zrejmé, že vodičovi vozidla s evidenčným číslom C. bola dňa
7.2.2018 v čase o 9.30 hod. nameraná rýchlosť 94 km/h. Samotný priestupok i spôsob jeho vybavenia
bol zaznamenaný na tlačive označenom ako Výsledky zo služby (č.l. 173). Pokiaľ ide o miesto spáchania

priestupku uvedené v tomto tlačive ako Stropkov, obžalovaný vo výpovedi vysvetlil, že išlo o mylný zápis
a priestupok bol zistený v obci Havaj, čo potvrdili aj svedkovia D. a N.. Inštruktážny záznam na č.l. 168
potom zachytáva zloženie hliadky i to, v akom čase a na akých konkrétnych úsekoch vykonávala hliadka
svoju činnosť.

Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil aj štvrtého skutku popísaného
v I. bode obžaloby. Bolo teda preukázané, že obžalovaný dňa 7.2.2018 v čase o 9.30 hod. v obci Havaj,
okres C., v čase výkonu štátnej služby ako príslušník PZ SR služobne zaradený na OVS ODI Svidník,
pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky tým, že kontroloval dodržiavanie
ustanovenej rýchlosti, po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §

22 ods. 1 písm. h/ druhý bod Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil M. I. D. tým, že pri vedení
osobného motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci, ktorá je stanovená na 50
km/h o 44 km/h (o 41 km/h po zohľadnení chyby rýchlomera), tomuto neuložil za spáchaný priestupok
v súlade s ustanovením § 22 ods. 3 písm. b/ druhého bodu Zákona o priestupkoch pokutu vo výške od
30,-eur do 400,- eur, avšak priestupok vybavil napomenutím, čím konal jednak v rozpore so Zákonom

o priestupkoch a tiež s internými predpismi v rámci policajného zboru, s ktorými bol oboznámený. Súd je
toho názoru, že aj za použitia § 12 Zákona o priestupkoch sa mohol obžalovaný, po zohľadnení všetkých
tam uvedených skutočností, pohybovať len v tomto rozmedzí výšky pokuty a bolo jeho povinnosťou
uložiť vodičovi pokutu minimálne vo výške 30,- eur. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že išlo
v danom prípade o chybnú fotografiu a vadné meranie na konci obce, keď podľa usmernenia prezidenta

PZ sa majú vyhýbať meraniam na začiatku a na konci obce, bola vyvrátená výpoveďou svedka M. K..
Tento svedok je príslušníkom PZ, služobne zaradený ako starší referent špecialista oddelenia výkonu
služby a dopravného inžinierstva ODP P PZ, Bratislava a k otázke posudzovania prekročenia rýchlosti
na konci obce alebo v mieste, kde nie je obytná zóna uviedol, že dopravná značka označujúca obec je
platná od umiestnenia dopravnej značky označujúcej začiatok obce po umiestnenie dopravnej značky

označujúcej koniec obce. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke neupresňuje platnosť dopravnej
značky vo vzťahu k zastavanej alebo nezastavanej časti obce a ani jeho vykonávacia vyhláška MV SP č.
9/2009 toto neupravuje. Aj v prípade prekročenia rýchlosti na uvedených miestach sa jedná o priestupky.

Podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je záujem štátu na riadnom výkone
právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt, t.j. verejný
činiteľ, tak ako to predpokladá ustanovenie § 128 Trestného zákona, ktorým je mimo iných aj osoba
v služobnom pomere. Ďalšou podmienkou je, že takáto osoba sa podieľa na plnení úloh spoločnosti aštátu a používa pritom právomoc, ktorá jej bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená
a pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti
s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Štátnu službu príslušníkov PZ upravuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Policajtom sa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník

bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (§ 1 ods. 3 zákona o štátnej
službe).

V zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe, policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom
úrade. Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom

v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v
služobnom pomere.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/ zákona o štátnej službe, policajt je povinný
a)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne

záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
i) vykonávať štátnu službu nestranne.

Čo sa týka objektívnej stránky tohto trestného činu na naplnenie uvedenej skutkovej podstaty sa

vyžaduje, aby sa činu dopustil špeciálny subjekt jednou z troch foriem konania tak ako ich predpokladá
ustanovenie § 326 Trestného zákona, pričom úmysel páchateľa musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť
niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Pod pojmom „v úmysle
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové
alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo. Pojem „vykonávať

svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonom“ je potrebné vykladať tak, že ide o obchádzanie
zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe zákona. Právomoc je vo všeobecnosti
definovaná ako súhrn oprávnení a povinností, ktoré zákon priznáva danému poverenému orgánu na
výkon jeho činnosti.

Podľa § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov( ďalej
len „Zákon o Policajnom zbore“ ), pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť,
vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla
osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na
dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt

povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.
Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto
zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Úlohy Policajného zboru sú vymedzené v § 2 Zákona o Policajnom zbore. Podľa § 2 ods. 1 písm.

k ) Zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak
ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o priestupkoch“) objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov

potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto zákona alebo iného zákona,
b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave postačí samotné
prejednanie priestupku,

d/ sa uloží ochranné opatrenie a
e/ sa uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ Zákona o priestupkoch, orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy
aďalšiepriestupkyprotiporiadkuvštátnejspráve,akbolispáchanénaúsekuštátnejsprávyvpôsobnosti

Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2
alebo odseku 3 písm. b) až e).

Podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol

spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ prvý a druhý bod Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť
ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo

dopravným zariadením
1. v obci najviac o 20 km/h alebo mimo obce najviac o 30 km/h,
2. v obci o 21 až 50 km/h alebo mimo obce o 31 až 60 km/h.

Podľa § 22 ods. 3 písm. b/ prvý a druhý bod Zákona o priestupkoch, v blokovom konaní alebo v

rozkaznom konaní za priestupok podľa odseku 1 písm. h)
1. prvého bodu možno uložiť pokutu do 50 eur,
2. druhého bodu sa uloží pokuta od 30 eur do 400 eur.

Podľa § 84 ods. 2 Zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa

tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.

Súd teda považuje za preukázané (najmä z prečítaných listinných dôkazov) aj to, že obžalovaný konal
v danej veci ako verejný činiteľ, keďže konal ako policajt, ktorý sa podieľal v zmysle vyššie uvedených

ustanovení zákona o Policajnom zbore a Zákona o priestupkoch, na plnení úloh spoločnosti a štátu,
keď v zmysle ustanovení o objasňovaní priestupkov používal jemu zverenú právomoc a vzhľadom na
vyššie popísané skutkové okolnosti jednotlivých skutkov je nepochybné, že trestný čin bol spáchaný v
súvislosti s touto právomocou. Z prezenčných listín obsahujúcich aj podpis obžalovaného C., ktoré boli
na hlavnom pojednávaní prečítané, je zrejmé, že tento bol preškolený z príslušných právnych predpisov

relevantných pre objasňovanie priestupkov na danom úseku, ako aj z dôsledného dodržiavania postupu
pri určovaní výšky pokuty ukladanej v blokovom konaní. Aj keď sa obžalovaný vo vzťahu ku jednotlivým
skutkom bránil tým, že pri objasňovaní priestupkov využil ustanovenie § 12 Zákona o priestupkoch,
súd v tomto prípade zastáva rovnaký názor, ako bol prezentovaný v záverečnej reči prokurátora.
Súd má za to, že § 12 Zákona o priestupkoch síce umožňuje správnemu orgánu, ktorý prejednáva

priestupok, individualizovať ukladanú sankciu vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ale vždy len v rámci
zákonom stanovenej sadzby. Neumožňuje však správnemu orgánu mimoriadne zníženie ukladanej
sankcie v takom zmysle, ako to prezentoval obžalovaný. Obhajca obžalovaného v záverečnej reči
poukázal na to, že podľa právneho názoru obžalovaného, bolo v jeho právomoci prejednať priestupok
bez uloženia sankcie, resp. znížiť sankciu pod rozpätie, ktoré uvádza interný predpis Ministerstva vnútra,

kde stanovuje sadzobník pokút, pretože išlo o akt nižšej právnej sily. Dodal, že keďže obžalovaný
pri prejednávaní priestupkov postupoval ako správny orgán v súlade so Zákonom o priestupkoch,
nemožno ho trestne stíhať za jeho právny názor. Na tomto mieste súd považuje za potrebné upozorniť,
že okrem všeobecného ustanovenia § 12, obsahuje Zákon o priestupkoch v § 22 ods. 3 aj sadzby
pokút za jednotlivé priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ustanovenie § 84

ods. 2 tohto zákona výslovne upravuje, kedy nie je možné vybaviť priestupok napomenutím, teda
sadzobník pokút nie je obsiahnutý len v internom predpise, ale aj priamo v Zákone o priestupkoch. Aj
keď obžalovaný tvrdil, že postupoval v súlade s § 12 Zákona o priestupkoch a nebol nikým ovplyvnený,
prepisy telefonických hovorov svedčia o opaku a o hlavnom motíve konania obžalovaného vykonávať
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Hodnotenie objektívnej stránky konania obžalovaného

je bližšie rozpísané pri jednotlivých skutkoch tohto pokračovacieho prečinu.

Možno preto zhrnúť, že vo všetkých štyroch prípadoch, skutky popísané v obžalobe spĺňajú po formálnej
stránke všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa§ 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Pretože sa jedná o prečin, je súd povinný, okrem skúmania
naplnenia formálnych znakov prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, skúmať aj materiálnu
stránku konania obžalovaného, teda či ide o tak závažné konanie, ktoré presahuje mieru nepatrnosti

a či svojou závažnosťou dosahuje intenzitu trestného činu. Závažnosť činu určujú zákonom vymedzené
kritériá uvedené v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona, a to spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti),
miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Uvedené kritéria pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich
súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.

Z hľadiska spôsobu vykonania činu, v rámci ktorého sa hodnotia okrem iného aj podmienky, ktoré boli
na mieste činu, je v prípade prvého skutku potrebné uviesť to, že tak obžalovaný ako aj svedok F.
zdôrazňovali, že k prekročeniu povolenej rýchlosti došlo na konci nezastavanej časti obce Rakovčík
a že malo ísť dokonca o vadné meranie. Uvedené argumenty, podľa názoru súdu, nie sú tak závažné
a podstatné, aby odôvodňovali správnosť, resp. akceptovateľnosť postupu obžalovaného, ktorý vybavil

tento priestupok len napomenutím. Z výpovede svedka M. K. je zrejmé, že aj prekročenie rýchlosti na
uvedených miestach v obci sa považuje za priestupok, ktorý je potrebné riešiť zákonným spôsobom,
teda v danom prípade uložením pokuty v rámci zákonom stanovenej sadzby. Skutočnosť, že došlo
k prekročeniu rýchlosti na konci obce mala byť zohľadnená pri určení konkrétnej výšky pokuty tak,
že by bola uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Obžalovaný bol počas toho, ako

zastavovali vodiča F. telefonicky kontaktovaný jeho kolegom D., ktorý mu v rámci hovoru uviedol
meno vodiča, ktorého práve namerali a chcel od obžalovaného, aby ho dobre poriešili. Súd má za
to, že v danom prípade bol obžalovaný pri riešení priestupku ovplyvnený práve týmto kolegom a táto
skutočnosť ho motivovala k tomu, aby za cenu porušenia právnych predpisov vybavil priestupok
dohovorom, v úmysle zadovážiť tak priestupcovi neoprávnený prospech. Rovnako tak pokiaľ ide o

priestupok u H. I., obžalovaný poukazoval na to, že ju namerali na konci obce G. E. a že sa táto ponáhľala
do práce. Aj keď obžalovaný opäť odôvodňoval svoje konanie použitím § 12 Zákona o priestupkoch,
súd nepovažuje dôvod, ktorý vodička uvádzala na vysvetlenie svojej rýchlej jazdy, teda že sa ponáhľala
do práce, lebo meškala, za taký na ktorý je potrebné brať osobitný zreteľ. Rovnako aj skutočnosť,
že išlo o jej prvý dopravný priestupok a že rýchlosť prekročila na konci obce mala byť zohľadnená

takým spôsobom, že v rámci zákonnej sadzby pokuty od 30,- eur do 400,- eur, jej mohla byť uložená
pokuta na spodnej hranici, teda 30,- eur. Aj v tomto prípade obžalovaný počas riešenia priestupku
telefonoval, a to M. B. I., u ktorého si overoval, či menovaná je jeho sesternica. Opäť teda uvedená
vedomosť obžalovaného o príbuzenskom vzťahu priestupkyne k jeho kolegovi bola, podľa názoru súdu,
motívom jeho konania spočívajúceho v tom, že priestupok nevybavil v súlade s právnymi predpismi,

ale vodičke uložil nižšiu pokutu a tým jej zadovážil neoprávnený prospech. Pri treťom skutku, kde bolo
nameranéprekročeniepovolenejrýchlostiuI.J.,bolopreukázané,žeobžalovanýC.vedel,ževovozidle,
sedí I. J., ktorého poznal ako kamaráta a poznal tiež jeho brata a zároveň kolegu policajta H.. Táto
vedomosť, potom viedla obžalovaného k tomu, že predmetné vozidlo ani nezastavil a priestupok riadne
nezdokumentovalanevykonalžiadneúkonysmerujúcekjehoobjasneniu,alenásledne,potelefonickom

hovore s obžalovaným H. J., vedome označil ako páchateľa priestupku inú osobu. Jedine v prípade
štvrtého priestupku, ktorého sa dopustil M. D., možno skonštatovať, že obžalovaný konal bez toho,
aby bol niekým ovplyvnený, ale v danom prípade skutočne zohľadnil okolnosti na strane vodiča, najmä
jeho citové rozpoloženie, ktoré súviselo so zlým zdravotným stavom matky vodiča i skutočnosť, že bol
nameraný na konci nezastavanej časti obce Havaj. Súd však poukazuje na to, že vodič v danom prípade

prekročilpovolenúrýchlosťvobcio44km/h,tedaišielvobcirýchlosťou94km/h,čomožnopovažovaťza
podstatné porušenie predpisov cestnej premávky. Vzhľadom na rýchlosť, ktorá bola vodičovi nameraná
na konci obce je pritom otázne, či vodič skutočne išiel v zastavanej časti obce predpísanou rýchlosťou
50 km/h. Skutočnosti a dôvody uvádzané vodičom mali byť preto zohľadnené pri určení konkrétnej výšky
pokuty, namiesto toho však obžalovaný vybavil priestupok napomenutím.

Z hľadiska následku, za priestupky v prvom, druhom a štvrtom skutku prichádzalo do úvahy uloženie
pokuty vo výške od 30,- eur do 400,- eur (§ 22 ods. 3 písm. b/ bod druhý a § 84 ods. 2 Zákona
o priestupkoch). V prípade priestupku popísaného v treťom skutku u I. J. bolo možné uložiť pokutu do
50,- eur bez stanovenej spodnej hranice výšky pokuty a priestupok bolo možné vybaviť aj napomenutím.

Výška neoprávneného prospechu pre jednotlivých priestupcov by pri uložení najnižšej sadzby pokuty
predstavovala u B. F. XX,- eur, u H. I. XX,- eur a R. Ing. D. 30,- eur, u I. J. bolo možné vybaviť priestupok
aj napomenutím, tu však jeho neoprávnený prospech spočíva v tom, že obstál bez akéhokoľvek
prejednania priestupku. Aj keď súhrnná výška neoprávneného prospechu vyjadrená v peniazoch nie jevysoká, je potrebné zdôrazniť, že toto nie je jediným kritériom pre posudzovanie závažnosti konania
páchateľa a nie je možné toto kritérium nadradzovať nad ostatné.

Z okolností, za ktorých bol čin spáchaný, v rámci ktorých sa zohľadňujú priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti a teda aj skutočnosti týkajúce sa samotnej osoby páchateľa, možno prihliadnuť na to, že
obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený za trestný čin, ani postihnutý za priestupok. Čo sa týka jeho
služobného hodnotenia, toto je v zásade pozitívne, avšak okrem disciplinárnych odmien, je potrebné
spomenúť aj tri disciplinárne opatrenia voči obžalovanému. V dvoch prípadoch išlo o pokarhania

a v poslednom prípade z 23.8.2018 bol obžalovanému znížený služobný plat o 5% na jeden mesiac.
Závažnosť konania obžalovaného zvyšuje aj to, že v priebehu štyroch mesiacov obžalovaný celkovo
v štyroch prípadoch riešil priestupok v rozpore so zákonom, a teda vykonával svoju právomoc v súvislosti
s objasňovaním a prejednávaním priestupkov takým spôsobom, ktorý bol v rozpore so zákonom.

Pokiaľ ide o posúdenie miery zavinenia páchateľa a jeho pohnútky, mal súd za preukázané, že

u obžalovaného išlo o úmyselné konanie, keď sa sám rozhodol riešiť jednotlivé priestupky spôsobom
odporujúcim zákonu a navyše je z jeho konania jasne viditeľný aj motív konania a to zabezpečiť
neoprávnený prospech osobe, za ktorú intervenoval jeho kolega, resp. osobe, ktorá bola rodinným
príslušníkom jeho kolegu, resp. osobe, ktorú sám osobne dobre poznal.

Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností je nutné uzavrieť, že závažnosť konania
obžalovaného je vyššia ako nepatrná a dosahuje tak intenzitu trestného činu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Trestného zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené

so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy. Prihliadal tiež na
to, či obžalovaný spáchaním trestného činu získal majetkový prospech.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal ako na poľahčujúcu okolnosť, na vedenie riadneho života obžalovaným

pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Trestného zákona) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Trestná sadzba za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného
zákona je 2 roky až 5 rokov odňatia slobody. S prihliadnutím na všetky vyššie popísané skutočnosti
mal súd za to, že v danom prípade nie je nevyhnutné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody
a na nápravu páchateľa i na ochranu spoločnosti bude postačovať samostatný peňažný trest vo výške

1.100,- eur. Pri určení výšky peňažného trestu súd zohľadnil príjmové pomery obžalovaného, keď z jeho
výpovede z prípravného konania vyplýva, že v roku 2019 predstavoval jeho čistý mesačný príjem výšku
1100,- eur. Uloženie peňažného trestu vo výške zodpovedajúcej sume jedného mesačného príjmu je pre
obžalovaného dostatočné a obžalovaný bude schopný tento trest zaplatiť. Ako náhradný trest mu súd
určil trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že už samotné

odsúdenie obžalovaného za úmyselný trestný čin, bude mať pre neho podstatné dôsledky, pretože tým
stratí bezúhonnosť, ktorá je podmienkou výkonu štátnej služby policajta.

VovzťahukobžalovanémuH.J.súduvádza,žejehokonaniemalo,vzmyslepodanejobžaloby,spočívať
v poskytnutí pomoci obžalovanému C. na spáchanie trestného činu zneužitia právomoci verejného

činiteľa. Jedná sa konkrétne o skutok zo dňa 19.1.2018, pri ktorom sa dopravného priestupku dopustil
brat obžalovaného, I. J., a tento nebol za svoje konanie postihnutý, ale obžalovaný C. priestupok
zaevidoval na obžalovaného H. J. uvedením jeho ČOZ v knihe meraní. Čo sa týka skutkových okolností,
súd poukazuje na svoje úvahy a posúdenie jednotlivých dôkazov tak, ako to bolo uvedené v prípade
obžalovanéhoC..Tedamázato,žebolodostatočnepreukázané,žeskutoksastaltak,akojetouvedené

v bode II. obžaloby. Preto aj konanie obžalovaného J. po formálnej stránke naplnilo znaky úmyselného
konania spočívajúceho v poskytnutí pomoci na spáchanie trestného činu obžalovaným C..

Aj v tomto prípade však súd okrem splnenia formálnych znakov, skúmal aj materiálnu stránku konania
obžalovaného z hľadiska kritérií upravených v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Z hľadiska spôsobu vykonania činu je podstatné to, že to nebol obžalovaný H. J., ktorý vyvinul iniciatívu,
aby sa prihovoril za svojho brata, ale bol to obžalovaný C., ktorý vo večerných hodinách dňa 19.1.2018
telefonicky kontaktoval obžalovaného J. a chcel od neho číslo osobnej známky - ČOZ. Obžalovaný C.v hovore neuvádzal ani o aké prekročenie rýchlosti sa malo jednať, len mu hovoril, že bratovi namerali
veľa. Navyše obžalovaný J. uvádzal, že na hovor so C. si poriadne nepamätá, pretože v ten večer jeho
manželka oslavovala narodeniny a on bol pod vplyvom alkoholu. Aj táto skutočnosť, podľa názoru súdu,

ovplyvnila schopnosť obžalovaného J., aby v rýchlosti, v rámci telefonického hovoru, správne vyhodnotil
svoju reakciu na požiadavku obžalovaného C. poskytnúť mu svoje ČOZ. Z hľadiska následku, práve
v prípade toho priestupku, vzhľadom na prekročenie povolenej rýchlosti v obci o 17 km/h (o 12 km/
h po zohľadnení chyby rýchlomera), prichádzalo do úvahy jeho vybavenie, okrem uloženia pokuty do
výšky 50,- eur, aj len samotným napomenutím. Neoprávnený prospech zadovážený I. J. tak spočíval

v tom, že jeho priestupok nebol vôbec prejednaný. Pokiaľ by obžalovaný C. vybavil priestupok zákonným
spôsobom, aj keď len napomenutím, bolo by to evidované v centrálnom systéme priestupkov SR. Pokiaľ
ide o samotnú osobu obžalovaného, prihliadol súd na to, že obžalovaný J. doposiaľ nebol odsúdený
za trestný čin a v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má zaznamenaný len jeden
priestupok na úseku cestnej premávky zo dňa 26.12.2019. V služobnom pomere bol od 1.3.1991 do
28.2.2019 a jeho služobné hodnotenie je v zásade pozitívne, avšak okrem disciplinárnych odmien, mal

zaznamenaných aj niekoľko disciplinárnych opatrení.

Súd vyhodnotil konanie obžalovaného J. ako ojedinelé porušenie zákona, podmienené tým, že ho
oslovil priamo obžalovaný C. a nie naopak. Pri jednotlivých formách účastníctva sa má zohľadňovať aj
význam a povaha ich účasti na spáchanom trestnom čine. V tomto prípade si, podľa názoru súdu, mohol

obžalovaný C. zistiť číslo ČOZ obžalovaného ako príslušníka PZ aj iným spôsobom, čo rovnako význam
účasti obžalovaného J. na spáchanom trestnom čine znižuje.

Takéto konanie obžalovaného, s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti, nedosahuje vyššiu ako
nepatrnú intenzitu závažnosti a je na mieste uplatniť v danom prípade tzv. „materiálny korektív“. Konanie

obžalovaného by síce mohlo byť posúdené ako disciplinárne previnenie policajta, ale vzhľadom na to, že
podľa § 57 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov PZ, je možné uložiť disciplinárne opatrenie
len do dvoch rokov od spáchania disciplinárneho previnenia, pričom táto lehota počas trestného stíhania
nespočíva, nebolo možné vec postúpiť príslušnému orgánu na disciplinárne konanie. Preto súd rozhodol
o oslobodení obžalovaného H. J., pretože jeho konanie nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.