Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319205390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4319205390.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Hutní montáže, a. s., so
sídlom Ruská 1142/30, Vítkovice, 703 00 Ostrava, IČO: 155 04 140, zastúpený: Advokátska kancelária
Nagy&Zachveja s. r. o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
868 272, proti žalovanému: SES ENERGY, a. s., so sídlom Továrenská 210, 935 28 Tlmače, IČO: 35

770 988, zastúpený: Barger Prekop s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 869 724, o zaplatenie 151 749 eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie
240 048,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.
k. 14Cb/77/2019 - 94 zo dňa 27. 02. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Cb/77/2019 - 94 zo dňa 27. 02. 2020 p
o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvej inštancie rozhodol v konaní o zaplatenie 151 749 eur s príslušenstvom,
o vzájomnej žalobe o zaplatenie 240 048,21 eura s príslušenstvom tak, že konanie v časti vzájomnej

žaloby o zaplatenie 240 048,21 eura zastavuje (I. výrok) a súčasne žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 161 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 29. 11. 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151 749 eur,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43 355 eur od 06. 10. 2018 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66 014 eur od 08. 11. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške9%ročnezosumy42380eurod05.12.2018dozaplateniaakoajtrovykonania.Žalobuodôvodnil
tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 07. 02. 2018 Rámcovú dohodu o dočasnom prideľovaní

zamestnancov, na základe ktorej žalovaný dočasne užíval pridelených zamestnancov žalobcu k výkonu
práce pre žalovaného ako užívateľského zamestnávateľa. Žalobca odmenu za hodiny odpracované
jeho zamestnancami pridelenými k výkonu práce u žalovaného vyúčtoval, žalovaný však tieto faktúry
žalobcovi neuhradil.
Okresný súd Levice vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 14Cb/77/2019 - 43 zo dňa 20. 12.
2019. Voči platobnému rozkazu podal dňa 03. 02. 2020 žalovaný odpor spolu so vzájomnou žalobou,

ktorou žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil spoločnosti Hutní montáže, a. s.
povinnosť zaplatiť SES Energy do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 240 048,21 eura, úrokz omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 29 908,67 eura od 26. 01. 2019 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 209 500 eur od 20. 03. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 10 % ročne zo sumy 639,54 eura od 03. 02. 2020 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy

konania v rozsahu 100 %. Uplatnený nárok pozostáva z nároku na náhradu nákladov z prerušenia prác
v septembri 2018 vo výške 29 908,67 eura a z nárokov z neoprávneného čerpania Bankovej záruky vo
výške210139,54eura,ktorévyplývajúzoZmluvyodielouzavretejmedzistranamisporuHutnímontáže,
a. s. a SES ENERGY, a. s. dňa 22. 09. 2017.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že na riešenie sporu, ktorý vznikol v

súvislosti so Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 22. 09. 2017, z ktorej žalovaný
(v súvislosti so vzájomnou žalobou v postavení žalobcu) odvodzuje nároky obsiahnuté vo vzájomnej
žalobe, nie je daná právomoc slovenského súdu. Zmluvné strany si v rámci svojej zmluvnej voľnosti
prorogačnou doložkou (bod 27 predmetnej zmluvy) zakotvili pre prípad riešenia sporov vzniknutých
z predmetnej zmluvy právomoc príslušného súdu v Ostrave, v Českej republike. Prorogačná doložka
bola uzavretá písomne, teda vo forme, ktorú vyžaduje Nariadenie. Súd má za to, že dohoda o

voľbe právomoci zakladá v zmysle predmetného nariadenia právomoc výlučnú. Uplatnenie článku 26
nariadenia, a teda právomoc založená bezpodmienečným podrobením sa jurisdikcii procesného súdu
prichádza do úvahy podľa názoru súdu len v prípade, ak nie je daná výlučná právomoc podľa článku 24
alebo 25 nariadenia. Súd má tiež za to, že je v rozpore nielen so zásadou hospodárnosti konania, ale
aj procesnej istoty, prejednanie predmetu sporu obsiahnutého vo vzájomnej žalobe, nakoľko nároky z

nej plynúce, boli podľa samotného žalovaného (v súvislosti so vzájomnou žalobou v postavení žalobcu)
uplatnené na Okresnom súde v Ostrave.
Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov, z ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky v
žalobe, neobsahuje prorogačnú doložku.
Vzhľadom na skutočnosť, v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu, pričom nedostatok

právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania a konanie vo veci v časti
vzájomnej žaloby o zaplatenie 240 048,21 eura zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, nakoľko žalovaný (v súvislosti so
vzájomnou žalobou v postavení žalobcu) iniciovaním súdneho konania na súde, ktorý nemá právomoc

vo veci konať, zavinil zastavenie konania v tejto časti.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému
priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že HM

podaním žaloby na prvoinštančný súd a SES Energy podaním vzájomnej žaloby nahradili dohodu o
voľbe právomoci českých súdov v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou o voľbe výlučnej právomoci
slovenských súdov.
HM si v žalobe proti SES Energy uplatnili tri údajné nároky za poskytnutie zváračov pre montážne práce
SES Energy na Projekte (Hofor v Dánsku). Tieto údajné nároky sa opierajú o Dohodu o prideľovaní

zamestnancov. Dohoda o prideľovaní zamestnancov (ako správne „poznamenal“ aj prvoinštančný súd)
neobsahuje dohodu o voľbe právomoci.
Dohoduovoľbeprávomocivčl.27všakobsahovalaZmluvaodielo,ktorúsiHMaSESEnergysohľadom
na Projekt dohodli pred uzavretím Dohody o prideľovaní zamestnancov. HM a SES Energy koncipovali
túto dohodu o voľbe právomoci široko tak, aby pokrývala akékoľvek spory, ktoré vzniknú priamo zo

Zmluvy o dielo, ako aj akékoľvek spory, ktoré vzniknú v súvislosti so Zmluvou o dielo. Konkrétne, podľa
článku 27 ods. 2 Zmluvy o dielo.
Spor ohľadom údajných nárokov uplatnených v žalobe úzko súvisí so Zmluvou o dielo a Projektom.
Faktúry HM priložené k žalobe výslovne uvádzajú, okrem iného, že sú „[z]a odpracované hodiny na
stavbě: Q. F. X - H.“, t. j. na Projekte realizovanom na základe Zmluvy o dielo.

Príloha č. 1 Dohody o prideľovaní zamestnancov jednoznačne potvrdzuje, že táto dohoda je určená „pro
projekt: Z. kotle Q., H.“ a v bode 6 formuláru žiadosti o pridelenie zváračov v tejto prílohe je ako miesto
výkonu práce uvedené Q., H.. V zmysle čl. 4.1 Dohody o prideľovaní zamestnancov išlo o formulár,
prostredníctvom ktorého bola SES Energy oprávnená žiadať o pridelenie zváračov.
HM uplatnením nárokov z Dohody o prideľovaní zamestnancov na prvoinštančnom súde postupovali v

rozpore s dohodou o voľbe právomoci v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo.
Podaním žaloby a vzájomnej žaloby preto HM a SES Energy súlade s čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel
I nahradili pôvodnú dohodu o voľbe právomoci v čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo novou dohodou o
voľbe právomoci slovenských súdov. Slovenské súdy preto majú právomoc rozhodovať aj o nárokochSES Energy uplatnených vo vzájomnej žalobe na základe takejto novej implicitnej dohody o výlučnej
právomoci slovenských súdov.
Podanie žaloby na prvoinštančný súd predstavovalo návrh HM na založenie alternatívnej právomoci

slovenských súdov popri právomoci českých súdov podľa dohody o voľbe právomoci v čl. 27 ods. 2
Zmluvy o dielo a podanie vzájomnej žaloby predstavovalo súhlas s takouto alternatívnou právomocou.
Podanie žaloby na prvoinštančný súd predstavovalo prinajmenšom vzdanie sa práva HM dovolávať sa
výlučnej právomoci českých súdov na základe dohody o voľbe právomoci podľa čl. 27 ods. 2 Zmluvy o
dielo a podanie vzájomnej žaloby predstavovalo súhlas s takýmto vzdaním sa zo strany HM.

Paralelné uplatňovanie identických nárokov na rôznych súdoch členských štátov EÚ upravujú
ustanovenia o litispendencii v čl. 29 Nariadenia Brusel I. Podľa čl. 29 ods. 1 Nariadenia Brusel I platí,
že „súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc
súdu, ktorý začal konať ako prvý.“
Neskoršie uplatnenie identických nárokov SES Energy pred Okresným súdom v Ostrave vo forme
kompenzačnej námietky nepredstavuje prekážku pre právomoc slovenských súdov. Prvoinštančný súd

je v zmysle čl. 29 ods. 1 Nariadenia Brusel I súdom, ktorý o predmetných nárokoch SES Energy začal
konať ako prvý. Takéto uplatnenie identických nárokov SES Energy pred Okresným súdom v Ostrave
vo forme kompenzačnej námietky by v zmysle čl. 29 ods. 1 Nariadenia Brusel I nemohlo predstavovať
prekážku pre právomoc slovenských súdov ani ak by Okresný súd v Ostrave o predmetných nárokoch
SES Energy začal konať ako prvý.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že
argumentácia žalovaného sa zakladá na chybnej premise. Žalovaný totiž nesprávne a účelovo tvrdí, že
dohoda o voľbe právomoci súdov ČR podľa Zmluvy o dielo sa vzťahovala aj na Dohodu o prideľovaní

zamestnancov, a to napriek tomu, že takémuto tvrdeniu nesvedčí žiadny z doteraz vykonaných dôkazov.
Takýto záver je nielen v rozpore s textáciou Dohody o prideľovaní zamestnancov (ktorá neobsahuje
žiadnu dohodu o voľbe právomoci), ale aj v rozpore s voľou strán a jazykovým vyjadrením Dohody o
voľbe právomoci obsiahnutej v Zmluve o dielo.
Dohoda o voľbe právomoci obsiahnutá v Zmluve o dielo sa nevzťahuje na právny vzťah Dohody o

dočasnom pridelení. Dohoda o prideľovaní zamestnancov nie je právnym vzťahom, ktorý by vznikol pri
vykonávaní Zmluvy o dielo a ani v súvislosti so Zmluvou o dielo. Uzatvorením dohody o voľbe právomoci
súdov Českej republiky v Zmluve o dielo zmluvné strany nikdy nemali v úmysle koncipovať voľbu
právomoci aj pre budúci vzťah z Dohody o prideľovaní zamestnancov. Jazykový výklad ustanovenia
čl. 27 Zmluvy o dielo takýto záver vylučuje. Dohoda o prideľovaní zamestnancov je označená ako

„Rámcovádohodaodočasnomprideľovanízamestnancov“,pričomtátovžiadnomzosvojichustanovení
neodkazuje na Zmluvu o dielo, ani so Zmluvou o dielo nie je inak prepojená. Na základe takejto rámcovej
dohody mohol žalovaný požiadať o dočasné pridelenie zamestnancov na akomkoľvek mieste výkonu
práce, a to nielen pre Dielo vykonávané podľa Zmluvy o dielo, ale pre akékoľvek iné stavby realizované
žalovaným.

Ak žalobca v predmetnom prípade podal žalobu (ktorou uplatnil nárok z Dohody o pridelení
zamestnancov)ažalovanýprávomocsúdovSR„akceptoval“,takajžalovanýbudeoprávnenýuplatňovať
nároky vzájomnou žalobou (zo Zmluvy o dielo) voči žalobcovi bez toho, aby žalobca mal právo namietať
nedostatok právomoci súdu SR pre vzájomnú žalobu (ide totiž o dva rozdielne právne vzťahy založené
samostatnými a od seba nezávislými zmluvami). Žalobca takúto námietku bezodkladne uplatnil, preto

teória žalovaného o založení právomoci súdov SR aj pre vzájomnú žalobu nemôže obstáť.
Celá argumentácia žalovaného, ktorou sa žalovaný snaží založiť právomoc súdov SR pre vzájomnú
žalobu, je nezmyselná a účelová a pramení z nesprávneho skutkového tvrdenia žalovaného.

6. K vyjadreniu žalobcu sa následne písomne vyjadril žalovaný v obsahu ktorého poukázal na to, že

HM vo vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôvodnosť odvolania. Argumentácia HM je nanajvýš
snahou zahmliť fakt, že prvoinštančný súd sa s kľúčovými skutočnosťami a právnymi otázkami pre
rozhodnutieoprávomociohľadomvzájomnejžalobynevysporiadal.Navyše,argumentáciaHMneobstojí
ani po vecnej stránke, pretože ignoruje relevantné fakty a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
najmä práva EÚ.

SporohľadomúdajnýchnárokovuplatnenýchvžalobeúzkosúvisísoZmluvouodieloaProjektom.Tento
súvis preukazujú faktúry HM priložené k žalobe, čl. 4.1 Dohody o prideľovaní zamestnancov v spojení s
Prílohou č. 1 Dohody o prideľovaní zamestnancov a konanie HM a SES Energy pri vykonávaní Dohody
o prideľovaní zamestnancov a Zmluvy o dielo. HM tieto dôkazy žiadnym spôsobom nespochybnili.HM podaním žaloby urobil úkon smerujúci k nahradeniu pôvodnej dohody o voľbe právomoci českých
súdov tým, že predložil spor pôvodne pokrytý touto dohodou súdu iného štátu (prvoinštančnému súdu).
SES Energy proces nahradenia tejto pôvodnej dohody zavŕšil podaním vzájomnej žaloby, v ktorej

takéto nahradenie výslovne potvrdil. Nová dohoda o voľbe právomoci slovenských súdov sa tak v
súlade s manuálom EJTN stala „novou dohodou nahradzujúcou predchádzajúcu dohodu“ v celom
rozsahu, pretože z konania strán nič nenasvedčuje tomu, že nahradenie pôvodnej dohody mienili
akokoľvek limitovať, predovšetkým HM v žalobe žiadnym spôsobom nenaznačil, že ich ponuka podrobiť
sa právomoci slovenských súdov mala byť limitovaná iba na údajné nároky HM uplatnené v žalobe.

7. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, z obsahu ktorého vyplývajú skutočnosti na ktoré
už poukázal vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
včas, oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po preskúmaní
napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a teda uznesenie

súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto je dôvod na jeho potvrdenie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe osvedčených a pre rozhodnutie podstatných

skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom
konaní. Odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia v oboch
napadnutých častiach a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval.

11. Na zdôraznenie správnosti vydaného uznesenia odvolací súd primárne poukazuje na obsah
Rámcovej dohody o dočasnom prideľovaní zamestnancov uzavretej dňa 07. 02. 2018 medzi stranami
sporu, a to spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 30. 06. 2018, pričom v bode III. predmetnej zmluvy je uvedený
jej predmet. Žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní teda vyplýva z predmetnej Rámcovej zmluvy.
Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že dňa 22. 09. 2017 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Zmluvy o

dielo s jednoznačne stanoveným obsahom zmluvných podmienok.
Podľa čl. 27 ods. 2 Zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté v súvislosti s
touto zmluvou budú riešiť prednostne zmierom, a ak nedôjde k takémuto riešeniu bude na prejednanie
sporu príslušným súdom vecne príslušný súd v Ostrave.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že z obsahu Rámcovej dohody o dočasnom
prideľovaní zamestnancov nevyplýva, a to zo žiadneho ustanovenia, že by táto mala akýkoľvek súvis
s uzavretou Zmluvou o dielo, pričom samotná čiastková Žiadosť o dočasné pridelenie zamestnancov v
zmysle tejto zmluvy (č. l. 16 spisu) sama o sebe len naznačuje realizáciu predmetu tejto zmluvy, avšak
z tejto žiadosti nie je možné vyvodiť akýkoľvek súvis so Zmluvou o dielo.

13. Odvolací súd prijal zhodný názor vyslovený v konaní pred odvolacím senátom tunajšieho súdu v
konaní pod sp. zn. 26Cob/50/2022, podľa ktorého „žalobca vychádzajúc z obsahu jeho žaloby, ale aj
ďalších krokov, nemal podaním svojej žaloby proti žalovanému vyplývajúcej z Dohody o prideľovaní
zamestnancov v úmysle nahradiť prorogačnú doložku vyjadrenú v čl. 27 Zmluvy o dielo novou dohodou

o právomoci. Žalobca podal predmetnú žalobu na Okresný súd Levice z dôvodu, že v zmysle čl. 4
ods. 1 Nariadenia Brusel I bol Okresný súd Levice jediným súdom na ktorom si mohol žalobca uplatniť
svoje nároky vyplývajúce z Dohody o dočasnom prideľovaní zamestnancov, nakoľko predmetná Dohoda
žiadnu inú dohodu o právomoci súdov neobsahovala. Z obsahu žaloby nemožno dospieť k záveru, žežalovaný túto podával na Okresný súd Levice z dôvodu nahradenia Dohody o právomoci (čl. 27 odsek
2 Zmluvy o dielo) nejakou novou dohodou“.

14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný podal vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 240 048,21 eura
s príslušenstvom, titulom uzavretej Zmluvy o dielo, ktorá obsahovala v čl. 27 ods. 2 prorogačnú doložku,
podľa ktorej na prejednávanie sporov z tejto zmluvy je príslušný Okresný súd v Ostrave, a pri súčasnom
konštatovaní, že Rámcová dohoda o dočasnom prideľovaní zamestnancov takúto dohodu o právomoci
súdu neobsahovala, a medzi týmito oboma zmluvami nie je žiaden súvis a súčasne namietanom

nedostatku právomoci Okresného súdu Levice, na prejednanie vzájomnej žaloby žalovaného zo strany
žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené dôvody na potvrdenie napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vychádzajúc z úspechu žalobcu v
odvolacom konaní, a preto o ich priznaní rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatných uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).