Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115229702
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115229702.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci žalobcu: AQUA trade Slovakia s.r.o., Jesenského 55, Zvolen, IČO: 36 0498 999, zast.
JUDr.MartinaMészárosBariaková,advokát,Bystrickárad453/77,Zvolenprotižalovanému:Komunálna
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, advokátska kancelária, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava na zaplatenie
20.000 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 20.000 EUR od 21.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 454,24 EUR do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd konštatuje plný úspech žalobcu v spore.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd dňa 24.11.2015 žiadal žalobca, aby mu žalovaný zaplatil sumu vo výške
20.000 EUR a sumu 454,24 EUR s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000 EUR od

21.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to:
návrh vo veci samej, poistná zmluva 1079022133 zo dňa 10.2.2010, rozsudok Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 16C/19/2013 zo dňa 27.5.2015, výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 28.8.2015, výzva na
zaplatenie zo dňa 12.10.2015 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový
stav:

3. Z poistnej zmluvy č. 1079022133 zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že žalobca ako poistník uzatvoril
so žalovaným zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
Škoda Fabia Combi Clas, VIN: TMBFH25J8A3020478. Z poštového peňažného poukazu zo dňa
15.2.2010 súd zistil, že žalobca uhradil poistné v dohodnutej výške.

4. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/19/2013 zo dňa 27.5.2015 súd zistil, že súd zaviazal

žalobcu za účasti žalovaného ako vedľajšieho účastníka na úhradu sumy 5.000 EUR Mgr. Diane
Hronecovej, sumy 5.000 EUR Vladislavovi Hudákovi a 10.000 EUR Monike Hudákovej do troch dní od
právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že osobným motorovým vozidlom žalobcu poisteným u žalovaného
vodič Ondrej Koch spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul spolujazdec z vozidla vedeného Mgr.Dianou Hronecovou Ladislav Hudák. Súd priznanie uvedených súm odôvodnil ako nemajetkovú ujmu
deťom a manželke zosnulého.

5. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 28.8.2015 súd zistil, že žalobca uhradil sumu určenú
rozsudkom v celej výške dňa 28.8.2015.

6. Zo výzvy na zaplatenie zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
žalovanej sumy v lehote 5 dní od prevzatia výzvy.

7. Zo žalobného návrhu súd zistil, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že úhradou sumy určenej
rozsudkom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške plnenia. Súčasne s
nárokom na zaplatenie istiny si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa
nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie z výzvy zo dňa 12.10.2015 a nárok na úhradu
nákladov za právne služby v zmysle rozsudku OS Zvolen.

8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.3.207 súd zistil, že žalovaný namietol právnu kvalifikáciu
žalobného nároku ako bezdôvodné obohatenie nakoľko povinnosť plniť bola rozsudkom OS Zvolen
určená priamo a len žalobcovi a teda nedošlo k plneniu žalobcu za žalovaného a teda k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku z dôvodu,

že k nehode došlo dňa 29.3.2010 a premlčacia doba v zmysle ust. § 101 OZ v nadväznosti na ust. §
104 OZ došlo 29.3.2014 a žaloba bola doručená súdu 24.11.2015.

9. Žalobca v žalobe odôvodnil okrem iného vznik povinnosti žalovaného uhradiť nemajetkovú ujmu
pozostalým za žalobcu rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013 ( Haasová ).

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že ESD v uvedenom rozsudku podal výklad smerníc únie
avšak nepodal a nemohol podať výklad vnútroštátnych predpisov a teda nie je záväzný vo veci výkladu
vnútroštátneho práva. Má teda za to, že ESD nestanovil pasívnu legitimáciu žalovaného v sporoch o
náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých zo zákonného poistenia motorového vozidla.

10. Podľa ust. § 4, ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení.

11. Podľa ust. § 15, ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

14. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa ust. § 104 OZ Ppri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti.

16. Podľa ust. § 398 ObZ pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

17. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

18. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.19. Súd z takto vykonaného dokazovania konštatoval, že sporným je zodpovednosť žalovaného za
nemajetkovú ujmu pozostalých, príčinná súvislosť škody pozostalých v zmysle s protiprávnym konaním

žalobcu.

20. ESD vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013 konštatoval, že článok 3 Článok 3 ods. 1 smernice
Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra
1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14.
mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

21. Súdny dvor teda vydal rozsudok, v ktorom rozhodol, že podľa zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení má majiteľ motorového vozidla právo, aby škodu spôsobenú nemajetkovú ujmu za
neho uhradila poisťovňa.

22. Sporové strany v konaní predložili každá niekoľko rozhodnutí preukazujúcich dôvodnosť tej

ktorej argumentácie. Súd si vzhľadom na preukázanú rozpornosť jednotlivých judikátov osvojil len
argumentáciu uvedenú v rozhodnutí ESD C-22/12.

23. Dôvodnosť záveru súdu o pasívnej legitimácii žalovaného a teda o jeho povinnosti hradiť
nemajetkovú ujmu pozostalých z PZP vozidla škodcu podporujú aj nálezy ÚS SR sp. zn. I.ÚS 474/2016

ako aj III. ÚS 666/2016, ktoré zhodne ustálili, že okrem únijného práva aj slovenské vnútroštátne hmotné
právo zodpovednosti za škodu sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy ( aplikáciou ustanovení
§§11 a 13 OZ ). Uvedené závery súdu súčasne podporili aj nálezy ÚS SR sp. zn. III.ÚS 646/2015, III.
ÚS 645/2015 a I. ÚS 206/2015.

24. Súd ako nesporné na základe vyjadrení sporových strán a listinných dôkazov konštatoval:

· Existenciu platnej poistnej zmluvy PZP medzi stranami sporu
· Okolnosti a zodpovednosť pri vzniku škodovej udalosti
· Právoplatnú povinnosť žalobcu uhradiť pozostalým škodu

· Uhradenú výšku a deň úhrady škody žalobcom

25. Ako prvé po ustálení pasívnej legitimácie žalovaného posudzoval namietané premlčanie nároku
žalobcu. Súd ustálil, že o výške nároku na náhradu škody sa žalobca dozvedel a súčasne najskôr mohol

dozvedieť vyhlásením rozsudku OS Zvolen dňa 27.5.2015 a škoda mu vznikla odpísaním finančných
prostriedkov dňa 28.8.2015. Žaloba bola súdu preukázateľne doručená 24.11.2015 a teda nárok žalobcu
sa nemohol premlčať. Je nesporné, že žalobca nemohol podať žalobu v lehote označenej žalovaným
a teda do 29.3.2014 nakoľko v tomto čase nemohol vedieť ani o svojej povinnosti uhradiť škodu ani
o jej výške. Pripustením výkladu žalovaného by nastala absurdná situácia, kedy by sa nárok žalobcu

premlčal predtým, než by vznikol.

26. Pri kvalifikácii právneho základu nároku žaloby sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý
svoj nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Základom posúdenia nároku
ako bezdôvodné obohatenie je skutočnosť, že subjekt plnil bez právneho titulu. Je nesporné, že

žalobca plnil na základe právoplatného rozsudku súdu a teda právny titul plnenia existoval. Je právom
poškodeného označiť povinný subjekt podľa svojej úvahy. Poškodení si v konaní pred OS Zvolen vybrali
žalobcu.27. Súčasne súd neprisvedčil ani argumentácii žalovaného, že nárok je možné posúdiť ako poistné
plnenie. V prípade poistného plnenia by vznikla povinnosť žalovaného ako poisťovne hradiť škodu
za poistenca - žalobcu. Takýmto spôsobom však povinnosť uhradiť súdom určenú nemajetkovú ujmu

pozostalým určená nebola. Povinnosť vznikla rozsudkom priamo a len žalobcovi.

28. Súd nárok žalobcu právne kvalifikoval ako plnenie z poistnej zmluvy, kedy nárok žalobcovi na
úhradu istiny vznikol voči žalovanému na základe skutočnosti, že plnil škodu poškodeným na základe
právoplatného rozhodnutia súdu a týmto plnením mu vznikol nárok na istinu v totožnej výške voči

žalovanému z dôvodu, že plnenie je v zmysle horeuvedeného kryté poistením PZP.

29. Žalovaný v záverečnom vyjadrení rozšíril dôvody nevyplatenia žalovanej sumy o výluku upravenú
v ust. čl. III, ods. 2, písm. c VOP kde je uvedené, že ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť ak poistený neposkytne poisťovateľovi
potrebnú súčinnosť v súdnom konaní. Žalovaný uviedol, že žalobca porušil povinnosť určenú uvedeným

ustanovením VOP tým, že nevyužil svoje právo odvolať sa voči výške majetkovej ujmy priznanej
rozhodnutím OS Zvolen napriek skutočnosti, že vedel o námietke žalovaného ako vedľajšieho účastníka
v konaní voči tejto výške.

30. Žalobca k novovznesenej námietke uviedol, že v sumu priznanú rozsudkom OS Zvolen vyhodnotil

ako relatívne nízku, nakoľko disponoval právoplatným rozsudkom KS Trenčín, kde za obdobného
skutkového stavu bola pozostalým priznaná nemajetková ujma vo výške 270.000 EUR a nevylučoval,
že v prípade odvolania žalobcu by tak urobili aj pozostalí a v odvolacom konaní by žalobcovi hrozila
vyššia suma, než suma priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie. Súčasne uviedol, že žalovaný bol v
konaní pred OS Zvolen v pozícii vedľajšieho účastníka a nárok odmietal ako celok a preto žalobcu jeho

námietku vyhodnotil ako účelovú.

31. Súd pri tejto námietke prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že žalovaný ako vedľajší
účastník v konaní pred OS Zvolen mohol a mal využiť svoje právo spochybniť výšku priznanej sumy
a tiež konštatoval, že vzhľadom na judikatúru je možné považovať výšku nemajetkovej ujmy určenej

rozsudkom OS Zvolen ako nižšiu než je obvyklé.

32. Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalobnú istinu s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru
súdu je nemajetková ujma pozostalých krytá poistením PZP, žalobca svoj nárok uplatnil včas, výška

vyplatenej škody je nesporná a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Súčasne s nárok na náhradu vyplatenej škody si žalobca uplatnil nárok na jeden úkon právnej služby
- predžalobnú výzvu - ako náklad za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s
uplatnením pohľadávky, čo súd vyhodnotil ako dôvodné.

34. Žalobca si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od
márneho uplynutia lehoty poskytnutej žalobcom v predžalobnej výzve, čo súd posúdil ako dôvodné.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..

36. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).