Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/212/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7717215577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX a 2/ D.
C., nar. X.X.XXXX, obaja bytom E. E. B. F. XXX, žalovaný 1/ zastúpení JUDr. Radoslavom Sotákom,
advokátom, so sídlom Michalovce, Námestie slobody 7, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 24C/95/2017-219 z 31.5.2021 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

V právnom vzťahu žalobkyne 2/ a žalovanej straním náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.290 €,
žalovanej 2/ sumu 2.145 € všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a posledným výrokom žalobcom
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe o náhradu škody, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode dňa
14.11.2015, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo značky B. E. ev. č. C. patriace žalobcovi
1/ a zároveň došlo ku škode na zdraví žalovanej 2/, ktorá v čase nehody bola vodičkou tohto motorového
vozidla.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 14.11.2015 v čase o 16.35 v katastri obce G., okres H., na

ceste II/582 medzi obcami G. I. H. došlo k dopravnej nehode, keď vodičovi J. C., ktorý viedol osobné
motorové vozidlo značky K. L. ev. č. H. v smere na H., za obcou G. vošiel do jazdnej dráhy chodec C. M.,
v dôsledku čoho vodič J. C. v snahe vyhnúť sa zrážke s chodcom C. M., strhol riadenie doľava, pričom
prešiel na ľavú polovicu vozovky do jazdnej dráhy protiidúceho vozidla zn. B. E., ev. č. C., ktoré viedla
vodička D. C.. Vlastníkom tohto motorového vozidla bol A. B. C..

Žalovaná sa bránila tým, že nehoda bola spôsobená chodcom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, a nie
ich poistencom J. C., tiež že v posudzovanej veci nastala okolnosť predpokladaná v ust. § 428 veta
druhá Občianskeho zákonníka, lebo preukázateľne došlo k situácii, že vodič C. nemohol škode zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať a napokon že došlo k stretu prevádzok a jepotrebné vyhodnotiť okolnosti na strane oboch vodičov, t.j. žalobkyne 2/ a J. C. a mieru ich zavinenia,
ktoré podľa žalovanej boli v pomere 50:50.

Súd citoval ust. § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429, § 430 ods. 1, 2, § 431 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorovéhovozidla,§5ods.1,2,4zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženie
spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol obšírne teoreticko-právne úvahy výkladu §§ 427 až 431, poukázal na definíciu prevádzky
motorovéhovozidlacitujúczrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRuverejnenéhopodR9/1972,konštatoval,
že ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide
o absolútnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť za vznik
takejto škody, že objektívna zodpovednosť za škody spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku je
prísna a takmer vylučuje možnosť liberácie prevádzateľa, ktorá prichádza do úvahy len v prípade, keď

škoda nebola spôsobená okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke. Uzavrel, že v posudzovanej
veci liberácia možná nebola, lebo dopravná nehoda, ku ktorej došlo dňa 14.11.2015, jasne preukazuje,
že jej následok, teda škoda, vznikla pri prevádzke vozidiel. Vodič osobného motorového vozidla značky
K. L. J. C. viedol svoje motorové vozidlo a vyhýbajúc sa prekážke na ceste, t.j. chodcovi C. M., prešiel do
ľavého pruhu, kde došlo k stretu s vozidlom, ktoré šoférovala žalobkyňa 2/. V tejto súvislosti súd uviedol,

že je síce pravdou, že v zmysle zodpovednosti za uvedenú dopravnú nehodu bol zodpovedný chodec
C. M., ale to nič nemení na fakte, že sa jednalo o riadnu prevádzku na mieste určenom na prevádzku
motorových vozidiel, obe vozidlá boli riadne v pohybe a vykonávali štandardnú prevádzku.

Súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi 1/ ním požadovanú škodu 2.290 €, ktorej výška vychádzala
z Výpočtu všeobecnej hodnoty cestného vozidla, založeného v spise a žalovanej 2/ priznal bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.145 € podľa predloženého lekárskeho posudku.
Zdôraznil, že žalovaná nenamietala a nerozporovala určenú výšku škody ani u jedného zo žalobcov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a v konaní úspešným žalobcom priznal plnú náhradu
trov konania.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že v danom prípade
liberácia nebola možná. Dôvodila, že aj odborná literatúra akceptuje, že neodvratiteľnú škodu ako
dôvod liberácie prevádzateľa môže popri objektívnej skutočnosti (napr. prírodná udalosť, správanie
zvieraťa a pod.) spôsobiť aj subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby (napr. náhle
a neočakávané vkročenie chodca na vozovku). Poukázala na znalecký posudok A. N., ktorý síce

uviedol, že vodič C. by dopravnej nehode zabránil včasným zastavením vozidla ak by sa pohyboval
rýchlosťou maximálne 55 km/h a ak by následne intenzívne brzdil, avšak zároveň uviedol, že vodič C. sa
v danom úseku pohyboval rýchlosťou 67 až 71 km/h, teda rýchlosťou nižšou než bola povolaná rýchlosť
v danom úseku. Znalec výslovne konštatoval, že vodič pred náhlou zmenou smeru pohybu chodca do
vozovky nemal po stránke technickej možnosť rozpoznať a predvídať, že chodec zmení smer pohybu

a vytvorí mu prekážku v jazdnom koridore vozidla. Vodič nemal za daných okolností, okrem zastavenia
v protismernom jazdnom pruhu, reálnu možnosť vzniku nehody zabrániť. Uviedla, že nerozporovala,
že v danom prípade bola škoda na vozidle žalobcov vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, keďže
bola spôsobená nárazom iného vozidla do vozidla žalobcov počas prevádzky (jazdy) tohto vozidla, ale
v žiadnom prípade nebola vyvolaná okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke (napr. zlyhanie

bŕzd, chyba materiálu, prasknutie pneumatiky, čelného skla a pod.). Opakovane poukázala na znalecký
posudok A. N., podľa ktorého vodič C. mal správnu techniku jazdy, neprekročil povolenú rýchlosť.
Preto podľa názoru žalovanej mal súd na daný prípad aplikovať judikát R 3/84, podľa ktorého „Škoda,
ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti alebo v ľudskom správaní čiv správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu
neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ust. § 428, vždy neodvrátiteľná objektívne.
Škodu teda nemohol za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzateľ ale ani žiaden iný na jeho

mieste“. Vytkla súdu, že aj keď citoval ust. § 431 OZ, na daný prípad ho neaplikoval. Argumentovala,
že podľa ustálenej judikatúry pri strete prevádzok za účasť na spôsobení škody sa považuje miera
spoluzapríčinenia škody, t.j. pri vymedzení účasti sa nevychádza zo zodpovednosti za zavinenie ale
z objektívnej zodpovednosti, v nadväznosti na zásady vyjadrené v § 427 a § 428 OZ. Pre vyporiadanie
škody medzi prevádzkovateľmi je tak rozhodujúce, akou mierou sa jednotlivá okolnosť podieľala na

vzniku škody, resp. miera akou sa tá- ktorá príčina podieľala na spôsobení konkrétnej ujmy, pričom
posúdenie účasti jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť
aj do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho
strane nezakladá. Pokiaľ by bol súd postupoval v súlade s § 431 OZ, musel by posudzovať mieru účasti
na strete oboch prevádzok. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na znalecký posudok A. N., ktorý
konštatoval, že aj žalobkyňa 2/ za určitých okolností (najmä pri jazde nižšou rýchlosťou – v čase začiatku

jej reakcie maximálne 54 km/h) mohla zabrániť zrážke. Preto podľa jej názoru miera oboch prevádzok
na vzájomnom strete bola 50:50, s čím sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo zakladá inú
vadu konania.

Žalobca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu ho označil za nedôvodné a navrhol potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny. Mal za to, že žalovaná v odvolaní len zopakovala tvrdenia,
ktoré uvádzala už v priebehu konania a ktoré nemajú žiaden vplyv na napadnuté rozhodnutie. Uviedol,
že zodpovednosť žalovanej je objektívna, táto zodpovednosť žalovanou nebola spochybnená a nebol
preukázaný ani žiaden liberačný dôvod. Opätovne poukázal na to, že už bolo judikované, že ak

škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, prevádzateľ sa nemôže zbaviť
zodpovednosti ani poukazom na neodvratiteľný úkon inej osoby. Poprel akékoľvek spoluzavinenie na
vzniku škody zo strany žalobcov. Táto skutočnosť vôbec nevyplynula z vykonaného dokazovania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2022 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

Odvolaním uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná

manudukčná povinnosť súdu a pod.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľapríslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie

v rozsahu odvolacích námietok žalovaných (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel
k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu
prvej inštancie je zákonné a vecne správne.

Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné

práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a

ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých

prevádzateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov);
v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Stretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv. nepriamy stret,
pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou
jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v
dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Pojmom stret prevádzok treba rozumieť aj naraz dopravného

prostriedku do dopravného zariadenia iného druhu dopravného prostriedku. Aj pri strete prevádzok ide
o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Pri strete prevádzok
dvoch alebo viacerých prevádzateľov, ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 OZ). Z povahy prevádzky dopravných prostriedkov
vyplýva požiadavka, aby prevádzateľ aj v týchto prípadoch zodpovedal za škodu, ktorú nezavinil.

V posudzovanej veci ku škode žalobcov došlo nesporne v dôsledku stretu prevádzok motorových
vozidiel počas ich jazdy, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, preto ich vzťah pri vyporiadaní škody treba
posudzovať podľa § 431 OZ, ktorý upravuje vyporiadanie škody vzniknutej samotným prevádzateľom

následkom stretu medzi nimi. Aj keď súd prvej inštancie výslovne neuviedol mieru účasti oboch
motorových vozidiel na tomto strete, ako vytkla odvolateľka, z obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia
vyplýva, že mal za to, že poškodená žalobkyňa 2/ ako vodička motorového vozidla B. E. ev. č. C., ktorá
utrpela škodu na zdraví, nemala žiadnu mieru na tomto strete a tým ani žiadnu spoluúčasť na vzniknutej
škode. S takýmto právnym posúdením miery účasti žalobkyne 2/ na vzniknutom strete a následne škode

sa odvolací súd stotožňuje.

Žalobkyňa 2/ sa podľa znaleckého posudku A. N. tesne pred nehodou pohybovala vo svojom jazdnom
pruhu rýchlosťou cca 49 – 59 km/h, čo je rýchlosť nižšia ako v danom úseku dovolená, na vzniknutú

situáciureagovalabrzdením.Znalecjejtechnikujazdyztechnickéhohľadiskanehodnotilakonesprávnu.
Podľa znaleckého posudku A. C. sa žalobkyňa pohybovala v čase zrážky rýchlosťou 27 – 30 km/
h, v čase zrážky brzdila a v čase 2,9 až 3,1 sekundy pred zrážkou sa pohybovala rýchlosťou 58
– 62 km/h, teda rýchlosťou nižšou, než je povolená rýchlosť v danom úseku. Tento znalec uviedol,
že pre priestorové zabránenie vzniku nehody, resp. zrážky, t.j. vozidlo zastaví pred miestom stretu,

podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja možno predpokladať, že vodička D. C. by za
daných okolností zabránila zrážke s vozidlom Š Felícia bez zmeny smeru pohybu vozidla jeho včasným
zastavením v prípade, ak by sa pohybovala so svojím vozidlom v čase začiatku jej reakcie rýchlosťou
maximálne 54 km/h a ak by následne intenzívne brzdila, pričom tento výpočet je platný aj pre skoršiureakciu vodičky, nakoľko táto v čase pred začiatkom jej reakcie nemala po stránke technickej možnosť
rozpoznať a predvídať zmenu smeru pohybu vozidla Š Felícia do jazdného koridoru jej vozidla. Znalec
tiež konštatoval, že pre zabránenie vzniku nehody resp. zrážky inou reakciou, t.j. vozidlo sa vyhne

zrážke iným spôsobom ako zastavením, podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je
možné predpokladať, že vodička D. C. nemala za daných okolností inú reálnu možnosť zabrániť zrážke
s vozidlom Š Felícia.

Žalobkyňa 2/ teda nepredpokladala ani nemohla predpokladať, že oprotiidúci vodič C. neočakávane
vojdedojejjazdnéhokoridoruaspôsobítakstretichvozidiel–odvolacísúdnatútoskutočnosťpoukazuje
z tohto dôvodu, že žalovaná argument, týkajúci sa toho, že vodič C. nemohol predpokladať vstup chodca
M. do vozovky, použila opakovane v prospech vodiča C.. Niet dôvodu obdobný argument nepoužiť aj
v prospech žalobkyne 2/, ktorej navyše technika jazdy z technického hľadiska nebola nesprávna a v čase
nehody sa pohybovala nižšou ako povolenou rýchlosťou. Bezprostrednou príčinou vzniku škody na

motorovom vozidle riadenou žalobkyňou a na jej zdraví bol nepochybne vyhýbací manéver vodiča C.
chodcovi a následne stret vozidiel, na ktorom sa žalobkyňa podieľala nulovou mierou.

Ustanovenie § 427 a § 428 OZ sa aplikuje na nároky tretích osôb proti prevádzateľovi na náhradu škody

ním spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku. V danej veci ide o nárok žalobcu 1/, ktorému bola
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla spôsobená škoda.

Odvolací súd má za to, že aj v súčasnej dobe možno aplikovať na vec právny názor vyjadrený

v rozhodnutí sp. zn. 6Co/675/1967 bývalého Mestského súdu v Prahe, v zmysle ktorého škoda v danej
veci bola spôsobená prudkou zmenou smeru jazdy a vybočením zo svojho jazdného koridoru do
protismeru vodičom C.. Rýchlosť a spôsob jazdy tohto motorového vozidla je špecifickou vlastnosťou
tejto prevádzky a prudkosť, náhlosť vybočenia do protismeru je okolnosťou, ktorá má pôvod v tejto
prevádzke. Na tom nič nemení ani zistenie, že konanie vodiča C. (náhla zmena smeru jazdy do

protismeru) bola dôsledkom chovania sa chodca M.. Ak bola škoda v danej veci bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, nemôže sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti a to ani
s poukazom na neodvratiteľný úkon tretej osoby.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu 1/ a žalovanej bolo rozhodnuté podľa

ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná,
nemápretonároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaavzniklajejpovinnosťnahradiťtrovyodvolacieho
konania úspešnému žalobcovi 1/, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku. V právnom vzťahu žalobkyne 2/ a žalovanej v odvolacom konaní žalobkyni 2/ žiadne účelné
a preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).