Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/84/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1/ K. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, t.
č. M. a M. R., zastúpená: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Nitra, Štúrova 43, 2./ X.. K. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D.-I. K., Q. XXX/X, proti žalovanému: F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R., C. XXXX/X, o ochranu osobnosti, o odvolaní oboch žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 28. júna 2021, č. k. 25C/47/2019-259, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd v zmysle § 12 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 28. júna 2021, č. k. 25C/47/2019-259
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie vo veci samej (v merite) právne odôvodnil s poukazom na ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3,

§ 100 ods. 1, 2, § 101, § 106 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 150 ods. 1, § 151
ods. 1, 2 CSP.
3. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
4. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 14.5.2019,
postúpenouOkresnémusúduNitradňa16.5.2019,sažalobcoviadomáhali,abysúdzaviazalžalovaného
povinnosťou zdržať sa tvrdenia o žalobcoch, že pripravovali jeho vraždu. Ďalej žiadali, aby súd
žalovanému uložil povinnosť odvolať svoje tvrdenie a žalobcom sa ospravedlniť v písomnej podobe

listom zaslaným na adresu miesta trvalého bydliska, zvlášť každému žalobcovi, tiež povinnosť verejne
sa ospravedlniť v nitrianskom periodiku, miestnych, okresných alebo krajských novinách za nepravdivé
obvinenie z prípravy obzvlášť závažného zločinu ako aj povinnosť zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu
vo výške 20 000 eur s tým, že každému žalobcovi žalovaný vyplatí čiastku vo výške 10 000 eur.
Žalobcovia sa domáhali aj priznania nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalovaný pred vyšetrovateľom PZ
v Nitre vyhlásil, že žalobcovia sa ho chystajú zavraždiť a na podklade týchto informácií sa začalo

trestné stíhanie voči neznámym páchateľom, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Sama
skutočnosť, že žalovaný podal toto trestné oznámenie, avšak napokon sa ním tvrdené skutočnosti
žalobcami údajne plánovanej vraždy jeho osoby nepreukázali, nie je podľa názoru súdu možné chápať
ako neoprávnený zásah do práv žalobcov na ochranu ich osobnosti. Za verejne očierňujúce nie je možnépovažovať trestné považovať podanie trestného oznámenia a ani ďalšie vyjadrenia žalovaného spísané
do zápisníc o jeho výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ žalovaný informácie o
žalobcoch ako aj o údajne pripravovanej vražde jeho osoby poskytol polícii, ktorá začala trestné stíhanie,

poznamenal, že informácie, ktoré polícia v priebehu trestného stíhania získala, neboli verejne prístupné
a neboli známe iným osobám ako orgánom činným v trestnom konaní. Žalobcovia v tomto konaní
nepreukázali, že žalovaný informácie o plánovanej vražde jeho osoby zverejňovať širšiemu okruhu osôb,
v kruhu podnikateľskej obce, v meste Nitra, či v ich rodnej obci. Tvrdenia o poškodení ich povesti, ktoré
žalobcovia uvádzali v podanej žalobe, sú len všeobecného charakteru. Zo žaloby, ani z iných dôkazov

vôbec nevyplýva, ako konkrétne mali byť žalobcovia poškodení, a preto ich tvrdenia o ich očiernení pred
širokou verejnosťou žalovaným súd považoval za nepreukázané, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Vo vzťahu k nároku žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy prvoinštančný súd konštatoval,
že uvedený nárok nemohol žalobcom priznať tiež s poukazom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalovaný mal na polícii podať trestné oznámenie
dňa 9.6.2014 a v tejto veci bol následne vypočutý v procesnom postavení svedka - poškodeného dňa

10.6.2014. Z trestného spisu PPZ, NAKA, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Západ pod
ČVS: PPZ-543/HKA-PZ-ZA-2014 súd zistil, že výsluch žalovaného pred orgánom činným v trestnom
konaní bol realizovaný ešte aj dňa 16.9.2014. Žalobcovia v podanej žalobe tvrdia, že žalovaný mal
o nich rozširovať tvrdenia o tom, že sa chystajú žalovaného zavraždiť, pričom však žalobcovia iné
(po 10.6.2014 neskoršie) konkrétne konanie žalovaného spočívajúce v rozširovaní tvrdení žalovaného

o údajnej pripravovanej vražde jeho osoby nepopisujú. Vychádzajúc z obsahu uvedeného trestného
spisu, kedy sa žalovaný pred vyšetrovateľom o plánovaní jeho vraždy žalobcami naposledy vyjadril
dňa 16.9.2014, je nutné za začiatok plynutia premlčacej doby považovať práve tento dátum. Pretože
objektívna premlčacia doba je trojročná, táto uplynula dňa 16.9.2017. Žaloba v tomto spore bola súdu
doručená dňa 14.5.2019, teda po uplynutí premlčacej doby.

7. Pre úplnosť uviedol, že na poslednom pojednávaní zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na vykonanie
dokazovania výsluchom žalovaného s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade uvedený návrh
na vykonanie dokazovania neučinila včas. Súd tak učinil s poukazom na zásadu koncentrácie konania
ako aj na zásadu hospodárnosti z dôvodu, že vykonanie uvedeného dôkazu by si vyžadovalo odročenie
pojednávania, pričom žalobkyňa v 1. rade takýto návrh na vykonanie dokazovania mala možnosť uviesť

podstatne skôr.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
V konaní bol plne úspešný žalovaný, zatiaľ čo žalobcovia v 1. a 2. rade nedosiahli žiadny materiálne
merateľný úspech, preto súd priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v
plnom rozsahu (100 %).

9. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalobcovia, žiadajúc
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a rozhodne
v zmysle žalobného petitu. Napadnuté rozhodnutie považujú za vecne nesprávne, nepreskúmateľné,
nezákonné, pričom v odvolaní dôvodí ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ CSP.
10.1. Žalobkyňa 1/ v podanom odvolaní poukazuje na čl. 19 ods. 1 Ústavy SR: Každý má právo na

zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena; čl. 8 ods. 1 Európskeho
dohovoruoľudskýchprávach:Každýmáprávonarešpektovaniesvojhosúkromnéhoarodinnéhoživota,
obydlia a korešpondencie; čl. § 11 Občianskeho zákonníka: Fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy; čl. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Fyzická osoba má právo najmä

sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
10.2. Uviedla, že z vykonaného dokazovania pred súdom je zrejmé, že na základe trestného oznámenia
žalovaného vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 144 Trestného zákona, pričom v postavení svedka bola vypočutá

okrem iných aj žalobkyňa 1/. Má za to, že súd teda opiera nedôvodnosť žaloby o to, že uznesením
vyšetrovateľa PZ zo dňa 10.9.2015 bolo toto trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že je nepochybné,
že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo, sa nestal. Podľa jej názoru je teda zrejmé, že žalovaný
žalobcov lživo obvinil z trestného činu, pre ktorý musela byť žalobkyňa 1/ viackrát vypočutá v procesnom
postavení svedka. Trvá na tom, že namietané vyjadrenia žalovaného mali a majú pre žalobcov závažné

následky vo forme výrazného poškodenia ich dobrého mena, ľudskej dôstojnosti ako aj dobrej povesti
v rámci ich rodiny a známych, keďže žalovaný takýmto svojim konaním evidentne uviedol jednak
nepravdivéapravduskresľujúcetvrdeniaožalobcoch,ktorézasahujúdoichprávanaochranuosobnostia bezprecedentne ich dehonestujú, čím sa žalovaný dopustil voči žalobcom neoprávnenej kritiky, keďže
sa nezakladá na pravde, ktorá zasiahli do sféry ich osobnostných práv.
10.3. Konaním žalovaného bolo v neprimeranej miere zasiahnuté do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti

žalobkyne 1/, ako aj do jej vážnosti v rámci spoločenského priestoru, teda do jej osobnostných práv,
čím bolo žalovaným jednoznačne porušené právo žalobkyne na ochranu osobnosti. Aj napriek tomu,
že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté na základe krivého obvinenia zo strany žalovaného, bolo dvakrát
zastavené, žalovaný tieto nepravdivé informácie o žalobcoch rozširoval ďalej, čím takýmto protiprávnym
správaním vážne zasiahol v neprimeranej miere do jej osobnostných práv, ako aj do občianskej cti a

ľudskej dôstojnosti. Z dôvodu nekalého konania žalovaného bolo uškodené na jej povesti a jej dobrom
mene, čo malo za následok naštrbenie vzťahov v jej rodine ako aj medzi jej známymi a v neposlednom
rade aj stratu obchodných partnerov, keďže nikto nemá záujem spolupracovať s človekom čo i len
podozrivým z úkladnej vraždy, pričom následkom takéhoto nezákonného konania žalovaného utrpela
aj psychické následky. Krivé obvinenia z akéhokoľvek trestného činu a o to viac z tak závažného akou
je úkladná vražda by podľa jej názoru zasiahlo do osobnostných práv každého človeka, čo si však súd

zrejme neuvedomil.
11.1. Žalobkyňa 1/ je toho názoru, že už len nekalým trestným oznámením žalovaného vzniklo pre
ňu nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia v spoločenských kruhoch a u osôb jej blízkych, pričom
zdôraznila, že na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie aj takýchto
reálnych následkov, ale stačí, že zásah žalovaného bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva

chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Má za to, že sú splnené všetky podmienky na
vyhovenie žalobe v plnom rozsahu, keďže je v tomto prípade preukázaná tak existencia protiprávneho
zásahu zo strany žalovaného, ktorým bolo neprimerane zasiahnuté do morálnej integrity žalobkyne 1/,
ako aj príčinná súvislosť medzi takýmto zásahom a jeho následkom v zmysle dehonestácie osobnosti
žalobkyne 1/ pred jej okolím. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3 Cdo 61/2000, sp. zn. 4Cdo/81/2011, 4 Cdo 232/2010 ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2194/2002, sp. zn. 28 Cdo 1410/2002, sp. zn. 28 Cdo 662/2002 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 453/03.
11.2. Nezákonnosť postupu súdu vidí aj v tom, že súd nepovažoval za potrebné vypočuť samotného
žalovaného, a to aj napriek tomu, že on aj napriek zrušeniu rozsudku pre zmeškanie na druhé

pojednávanie neprišiel, a teda nemohol byť riadne vypočutý zo strany žalobkyne 1/ a ani súdu. V
tejto súvislosti poukázala aj na to, že súd sa nijako nevysporiadal s tým, že žalovaný predložil
Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľom žalovaného je
BHS Investment, s.r.o., pričom však listinu - Obdobia neprítomnosti vystavila obchodná spoločnosť BHS
Development, s.r.o., teda zjavne úplne iný subjekt, pričom taktiež v Čestnom vyhlásení žalovaného k

žiadosti o ošetrovné na účely výplaty ošetrovného počas krízovej situácie za mesiac október, november
a december 2020 je ako zamestnávateľ uvedená obchodná spoločnosť BHS Development, s.r.o. Teda
aj v tomto smere existujú nejasnosti, s ktorými sa súd nevysporiadal a evidentne iba mechanicky prevzal
všetky tvrdenia žalovaného za dôvodné, a to bez ich podrobenia skúmaniu v zmysle zákonného postupu
pri dokazovaní.

12/ Žalobca 2/ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
bolo obsahovo totožné s odvolaním žalobkyne 1/.
13. Žalovaný sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadril.
14/ Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v
zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie oboch žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
15.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
15.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený
skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľahmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe,
a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne

použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval
správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový
stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a
povinnostiach strán.
17.1. Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len základných

princípov CSP) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
17.2.Podľaodseku2tohtočlánkuprávnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

18.1. Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a je garantované Ústavou
SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listinou základných práv a slobôd a
tiež Chartou základných práv Európskej únie. Toto právo je potrebné vnímať ako právo, ktoré stojí nad
ostatnými, pretože zaručuje spravodlivú cestu k ochrane iných práv. Právo na spravodlivý proces patrí
medzi základné práva a slobody a zaručuje spravodlivú ochranu iných práv.

18.2. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
19.1. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo

strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04).
19.2. Odvolací súd považuje z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobcovia sa žalobou zo dňa

2.5.2019 domáhali ochrany osobnosti z dôvodu, že žalovaný dňa 9.6.2014 podal na žalobcov a na S.
trestnéoznámenieprepodozreniezospáchaniaplánovanéhotrestnéhočinuprípravyvraždyjehoosoby.
Na základe tohto trestného oznámenia začal vyšetrovateľ PZ SR trestné stíhanie za obzvlášť závažný
zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 144 Trestného zákona. Uznesením zo dňa
10.9.2015 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné

stíhanie viedlo, sa nestal. Tvrdeniami uvedenými v trestnom oznámení mal žalovaný žalobcom vážne
poškodiť povesť, pokojný rodinný život, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Z obsahu súdneho spisu
taktiežvyplynulo,žedňa21.1.2016žalobkyňavprvomradepodalatrestnéoznámenieprepodozreniezo
spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Žalovaný a iné jej neznáme
osoby ju lživo obvinili z trestného činu, pre ktorý bola viackrát vypočutá v procesnom postavení svedka.

F. (žalovanému) bolo na základe uznesenia o začatí trestného stíhania vznesené obvinenie pre prečin
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Následne vyšetrovateľ uznesením z 20.11.2017
zastavil trestné stíhanie. Súd žalobu žalobcov zamietol, pretože žalobcovia nepreukázali predpoklady
na uplatnenie práva na ochranu osobnosti a žaloba v časti nároku o priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

20.1. Zásah do osobnosti fyzickej osoby nie je neoprávnený vtedy, keď k nemu došlo pri výkone iného
subjektívneho práva stanoveného zákonom, prípadne, keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu
uložil zákon. Pod tento výkon iného subjektívneho práva stanoveného zákonom je nutné podradiť právo
obracať sa so sťažnosťami na štátne orgány, ktoré má svoj základ v čl. 18 Listiny základných práv aslobôd, rovnako ako právo podať trestné oznámenie. Táto licencia nie je daná tam, kde sa konajúci pri
posudzovanom zásahu proti osobnostným právam fyzickej osoby dopustí prípadného excesu (rozsudok
NS ČR sp. zn. 30Cdo/97/2007 zo dňa 28.2.2007).

20.2. Otázku neoprávneného zásahu a hodnotenie vybočenia z oprávneného zásahu rozoberal aj
Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 30 Cdo 593/2013 uviedol,
že „neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je teda konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu
zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je

konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne
spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti takejto fyzickej osoby. Pre úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti
tomuto chránenému majetku, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť
práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. Tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a
musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a dotknutím sféry fyzickej osoby.

Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
t. j. právnym poriadkom.
20.3. Relevantná judikatúra k možnej zodpovednosti za výkon práva, vrátane práva podať trestné
oznámenie: Stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 13/2007 - „I. Došlo-li k zásahu do osobnostních práv v rámci
výkonu zákonem stanovených oprávnění, resp. povinností (např. postupem příslušných orgánů v řízení

k němuž jsou ze zákona povolány, výpovědí svědka, resp. účastníka v takovém řízení, úkony advokáta
jednajícího za klienta na základě udělené plné moci, apod.), pravidelně nepůjde o zásah neoprávněný,
pokud subjekt (osoba fyzická či právnická), jež se zásahu dopustil, nevybočil z mezí takto stanovených
práv a povinností; zásah je třeba současně vždy posuzovat v kontextu s okolnostmi za nichž k němu
došlo, a dále s přihlédnutím k funkci, kterou výkon dotčených práv, resp. povinností, plní. II. Vybočením

z mezí takto stanovených práv a povinností v soudním řízení je zejména (např.) křivé obvinění (§ 174
trestního zákona č. 140/1961 Sb., resp. § 345 trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.), křivá výpověď (§ 175
trestního zákona č. 140/1961 Sb., resp. § 346 trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.) nebo přestupek podle
§ 49 odst. 1 písm. a) zákona č. 200/1990 Sb., o přestupcích, ve znění pozdějších změn a doplňků“.
21. V prejednávanej veci nebolo nepochybne preukázané, že konanie žalovaného vo vzťahu k

žalobcomspĺňaloznakyneoprávnenéhozásahuobjektívnespôsobiléhoprivodiťujmunaichchránených
osobnostných právach. Aj v prípade podania trestného oznámenia muselo byť preukázané, že žalovaný
prekročil oprávnenia, ktoré následne riešili zákonom povolané orgány. Trestné stíhanie, ktoré bolo
vedené proti žalovanému bolo uznesením zo dňa 20.11.2017 pod sp. zn. ČVS:ORP-184/2-VYS-
NR-2016 zastavené a to z toho dôvodu, že žalovaný sa o plánovaní jeho vraždy dozvedel iba

sprostredkovane - od rodinných príslušníkov. Vyšetrovateľ v tomto uznesení konštatoval, že samotné
oznámenie skutku, ktorého pravosť sa následne nepotvrdí nezakladá automaticky trestnú zodpovednosť
oznamovateľa iba preto, že tento oznámil informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé. V
prípade, že by oznamovateľ sám tieto informácie musel najskôr overovať, mohlo by dôjsť k ohrozeniu
zákonom chránených záujmov a stratila, priam poprela by sa tak ochranná funkcia trestného práva. Je

neprijateľné, aby si ohrozená osoba najskôr musela overovať pravdivosť a opodstatnenosť hrozby, o
ktorej sa dozvedela a ktorá jej, alebo iným zákonným záujmom hrozí. V prípade, že by tomu tak bolo by
mohlo ľahko dôjsť k prekročeniu hranice, kedy by bolo možné spáchaniu skutku zabrániť tým, že sa o
ňom vykonalo oznámenie orgánom činným v trestnom konaní.
22. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe žalobcov
tak, že ju ako nedôvodne podanú zamietol. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za neprípustné,
arbitrárne, ani rozporné s princípom právnej istoty. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami aj úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

stranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť.
Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny aj pokiaľ ide o správnosť jeho záverov o premlčaní
nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy.
23.1. Správne je aj konštatovanie súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcov na zaplatenie
nemajetkovej ujmy, a teda že uvedený nárok súd nemohol žalobcom priznať tiež s poukazom na

vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
23.2. Na zdôraznenie vecnej správnosti uvedenej argumentácie odvolací súd poznamenáva, že napriek
tomu,žeprávonaochranuosobnostisanepremlčiava,právonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch
za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. sa premlčiava vovšeobecnej trojročnej premlčacej dobe, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. novembra
2012 sp. zn. 2 Cdo 194/2011, v ktorom uviedol, že „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje“.

23.3. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 17.2.2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009).

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.
25.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
25.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396

ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobkyni 1/ a voči žalobcovi 2/
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).