Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/95/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202863
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2712202863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. novembra XXXX,
trvalo bytom C. XX, 2/ D. B., E. F., nar. XX. apríla XXXX, trvalo bytom C. XX, obaja zastúpení advokátkou:
JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., Gorkého 1A, 909 01 Skalica, IČO: 43431089, proti žalovaným: 1/ G. H.,
nar. X. augusta XXXX, trvalo bytom I., I. E. XXXX/XX, 2/ J. H., E. K., nar. XX. mája XXXX, naposledy
bytom C. XX, zomrela X. decembra XXXX, 3/ A. B., E. H., nar. XX. apríla XXXX, trvalo bytom C. XXX,
žalovaní 1/ a 3/ zastúpení advokátom: JUDr. Václav Sosna, Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, IČO:
34048529, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/

proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 23. júna 2021 č. k. 3C/115/2012–879, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 3/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol II. žalovaným 1/ a 3/ priznal voči
žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, pričom z

priznaného nároku patrí každému zo žalovaných 50 %; III. žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným 1/
a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 10Co/58/2018 v plnom rozsahu,
pričom z priznaného nároku patrí každému zo žalobcov 50%; IV. svedkovi L. M. E., G., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom K., I. XXXX/XX, priznal nárok na náhradu svedočného voči žalobcom 1/ a 2/; V. svedkovi
L. N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., P. XXXX/X, priznal nárok na náhradu svedočného voči
žalobcom 1/ a 2/.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 až 3 a § 417 ods. 1

a 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že dňa 18.4.2012 žalobcovia 1/ a 2/ súdu prvej inštancie doručili žalobu o určenie
povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva (doplnenú podaniami zo dňa 24.6.2012, 15.3.2013
a 9.1.2020), ktorou sa domáhajú, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania
žalobcov nadmerným hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v katastrálnom území C. zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX, ktorý preniká na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v katastrálnom území C. zapísané na

liste vlastníctva č. XXX A. P. XXX. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní chovom exotického vtáctva, resp.
výkonom ich vlastníckeho práva nepostupujú v súlade s platnými právnymi predpismi, a to konkrétne s
vyhláškouč.549/2007Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostioprípustnýchhodnotáchhluku,infrazvuku
a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Poukázalina skutočnosť, že si nemôžu otvoriť oblok, sadnúť si vonku na dvore pod altánok a nemajú pokoj vo
vlastnom dome, lebo hluk je počuť aj cez zatvorené okná. Vtáctvo je vypúšťané od skorého rána až
do večera. Majú za to, že chovanie exotického vtáctva v kľudnej lokalite obce Unín medzi rodinnými

domami je neprijateľné a dochádza k nepovoleným imisiám hluku na ich pozemok a žalovaní nad mieru
primeranú pomerom ich hlukom obťažujú. Na pojednávaní dňa 3.6.2020 súd uznesením pripustil zmenu
žaloby tak, ako je uvedené vyššie.
Uznesením č. k. 3C/115/2012-78 vyhláseným na pojednávaní dňa 29.5.2013 súd pripustil, aby z konania
vystúpil žalovaný 2/ G. H. a na jeho miesto vstúpila J. H., nar. XX.X.XXXX. Pôvodne žalovaný 1/ A. H.

dňa XX.X.XXXX zomrel, z ktorého dôvodu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/58/2018-542 z
5.6.2019 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi žalovaného 1/ A. H., a to s G. H., nar. X.X.XXXX ako
so žalovaným 1/ a s A. B., E. H., nar. XX.X.XXXX ako so žalovanou 3/. Uznesením č. k. 3C/115/2012-610
z 5.3.2020 súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanej 2/ zastavil a zároveň druhým výrokom
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 3C/115/2012-454 z 29.1.2018, ktorým žalobu zamietol a

žalovaným oproti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Proti uvedenému
rozsudku podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k.
10Co/58/2018-551 z 3.9.2019, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné.
V právnom závere skonštatoval, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie

došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý súdny proces. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
odstrániť vady petitu žaloby, zistiť stanovisko nových žalovaných, opätovne posúdiť dôkazy (tiež či boli
riadne vykonané), riadne vyhodnotiť dokazovanie tak, aby závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvej inštancie

(pri svojom v poradí druhom rozhodnutí) právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z konania
vyplynulo, že medzi žalobcami a žalovanými existuje spor týkajúci sa usporiadania susedských vzťahov.
Žalobcovia odvolávajúc sa na ust. § 127 O. z. tvrdia, že žalovaní ich nad mieru primeranú pomerom
obťažujú imisiami, konkrétne hlukom, čím vážne ohrozujú výkon ich práv ako vlastníkov susediacich
nehnuteľností a z tohto dôvodu je nevyhnutné poskytnúť im súdnu ochranu. Žalovaní počas konania

zotrvali na tvrdení, že z ich strany nejde o ohrozovanie nad mieru primeranú pomerom ani o vážne
ohrozenie výkonu práv. Súd preto konštatoval, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaný 1/
chová na nehnuteľnostiach bezprostredne susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov exotické vtáctvo.
Spornou skutočnosťou zostalo, či exotické vtáctvo chované na nehnuteľnostiach žalovaných nad mieru
primeranú pomerom obťažuje žalobcov hlukom. Pri posúdení miery primeranej pomerom sa okrem

intenzity hluku skúma dôvod hlučnosti, či sa jedná o opakovaný hluk alebo jednorazový, prípadne či ide o
úmyselné rušenie. Súd prvej inštancie po vykonanom rozsiahlom dokazovaní konštatoval, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, t. j. nepreukázali existenciu predpokladov upravených v § 127 ods. 1 O.z.,
ktoré by predstavovali uznanie dôvodnosti ich nároku.
Dôvodil, že vlastnícke právo predstavuje najúplnejšie vecné právo, pričom bez súhlasu vlastníka

(prípadne bez právneho dôvodu) nemožno do jeho vlastníckeho práva zasahovať. Ust. § 127 O.z.
predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa odvíjajú priamo od vlastníctva.
Súbor týchto pravidiel možno označiť ako susedské práva. Obmedzenie vlastníkov je vzájomné a
zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Vlastník sa musí zdržať takého konania alebo nekonania,
ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon

jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade
objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, a preto v konkrétnych prípadoch sa musia uvedené
predpoklady posúdiť aj z odborných hľadísk. Posúdenie prípustnosti imisií vychádza z tzv. generálnej
klauzuly obsiahnutej v ust. § 127 ods. 1 O.z., podľa ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím
by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Sú tu upravené dve skutkové podstaty, a to obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv.
Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, kým ak by
v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka primeranej miery pomerom
bez významu. Ak teda v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho
práva iného, spočívajúcemu v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 O.z.

bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom (viď rozsudok NS ČR sp. zn.
22Cdo/1935/2003).
Súd prvej inštancie vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu a vyhodnotil ich v zmysle zásady voľného
hodnotenia dôkazov. Ako už bolo spomenuté, podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v danej vecije zistenie, či zásah presahuje prípustnú mieru primeranú pomerom alebo či je vážne ohrozený výkon
práva iného. V tejto súvislosti bolo vykonané dokazovanie znaleckými posudkami, resp. odbornými
vyjadreniami, ktorých predmetom bolo zistenie, či hladina hluku vychádzajúceho z nehnuteľností vo

vlastníctve žalovaných je v medziach stanovených technickými normami, nakoľko za účelom splnenia
predpokladov hypotézy citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodné
odborné posúdenie danej skutočnosti. Z meracieho protokolu vypracovaného L. I. Q. bolo (poznámka
odvolacieho súdu – správne nebolo, viď 16. bod napadnutého rozsudku) zistené prekročenie najvyššej
prípustnej hodnoty hladiny akustického tlaku hluku (pri hlasovej aktivite vtáctva 25 % dennej a večernej

doby). Žalobcovia však namietli, že pri meraní hluku neboli prítomní a navyše vyslovili podozrenie,
či sa predmetné meranie hluku vôbec uskutočnilo. Takisto bolo potrebné zobrať do úvahy námietku
žalobcov, že protokol bol vyhotovený na základe objednávky žalovaných a teda možno mať pochybnosti
o jeho objektívnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa jedná o odbornú otázku a rozhodnutie
súdu je závislé od jej posúdenia, pričom predmetné odborné vyjadrenie bolo žalobcami dôvodne
spochybnené a nebola teda dostatočným spôsobom preukázaná rozhodná skutočnosť, t.j. či zo strany

žalovaných dochádza k zásahom do vlastníckych práv susedov (či iných osôb v blízkosti zdroja hluku
na nehnuteľnostiach žalovaných) nad mieru primeranú miestnym pomerom alebo či je vážne ohrozený
výkon ich vlastníckeho práva, súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je pri hlasovej
aktivite vtáctva dennej a večernej doby na hranici parcely dotknutého vonkajšieho obydlia žalobcov,
prekročená prípustná hladina A zvuku. Súdom ustanovený znalec Ing. Martin Hoťka, CSc. v závere

znaleckého posudku konštatoval, že porovnaním posudzovaných hodnôt s prípustnou hodnotou možno
konštatovať, že pri hlasovej aktivite exotického vtáctva prípustná hodnota pre deň a pre večer bola vo
vonkajšom prostredí v bode M na hranici parcely žalobcov prekročená (prípustná hodnota predstavuje
50 dB, pričom posudzovaná hodnota v bode M bola určená na 51,2 dB pre deň a 51,7 dB pre večer).
Žalovaní v priebehu konania namietali postup znalca pri vykonávaní znaleckého dokazovania a samotné

závery znaleckého posudku (a to z dôvodu pochybností o správnosti a objektivite znaleckého posudku,
resp. o jeho nestrannosti). Vychádzajúc z ustanovení upravujúcich vylúčenie osôb zúčastnených na
konaní(t.j.§49anasl.CSP,naktorévprávnomzáverepoukázalajodvolacísúd)malsúdprvejinštancie
za to, že žalovaní nevzniesli riadnu námietku zaujatosti proti znalcovi Ing. Martinovi Hoťkovi, CSc., t.
j. nie sú dané dôvody na jeho vylúčenie. Súd tak pri rozhodovaní prihliadal aj na predmetný znalecký

posudok. Za účelom odstránenia pochybností súd vypočul znalca na pojednávaní, z ktorej výpovede
vyplynulo, že znalec zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku.
Úlohou súdu bolo v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu zistiť stanovisko žalovaných, opätovne
posúdiť dôkazy, resp. dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania, zároveň zohľadniac
povinnosť upravenú v ustanovení § 217 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci

stav v čase jeho vyhlásenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaných 1/ a 3/, z ich výpovedí zistil, že žalobu považujú za nedôvodnú. Zhodne odmietli, že by
sa vtáky prejavovali hlučne počas celého dňa, ale len za určitých okolností (napr. v prítomnosti cudzej
osoby a pod.). Žalovaný 1/ preukázal, že za účelom odhlučnenia voliéry postupne už 10 rokov vykonáva
stavebné úpravy, napríklad obkolesenie pletivovej časti voliéry plexisklom, či postavenie vyššieho plota

na hranici pozemkov so žalobcami. Takisto ozrejmil, že je riadne evidovaný na Ministerstve životného
prostredia SR ako chovateľ, pričom na chov vtáctva má vydaný certifikát (bez toho, že na jeho vydanie
bolo potrebné predložiť akékoľvek iné doklady). Súd v tejto súvislosti konštatoval, že pre rozhodnutie
súdu je irelevantné, či má žalovaný 1/ ako chovateľ z chovu vtákov zisk (resp. či podniká), na ktorú
skutočnosť poukazovali žalobcovia.

VykonaldokazovanieajstanoviskomÚraduverejnéhozdravotníctvaSRzo6.11.2017,zktoréhovyplýva,
že spoločnosť BRENNER AMS je akreditovaná v Slovenskej národnej akreditačnej službe a jej postupy
pri meraní a vyhodnotení merania sú schválené a kontrolované pri dohľadoch. V danom protokole
nie je udaný čas merania zvukových prejavov exotického vtáctva a merania pozadia a takisto v ňom
nie sú uvedené výšky jednotlivých plotov, ktoré oddeľujú voliéru od sťažovateľa, preto nie je zrejmé,

prečo merač meral vo výške 2,5 m nad terénom. Úrad takisto poznamenal, že meranie zdroja hluku
sa má uskutočňovať na hranici pozemku sťažovateľa a môže sa vykonávať aj bez upovedomenia
zúčastnených osôb (t. j. majiteľa ako aj sťažovateľa). Vyjadril sa aj k protokolu Ing. Hoťku, v ktorom
takisto nie je uvedená výška plotu medzi pozemkami. Ak sa však predpokladá, že výška plotu je okolo
2 metrov, umiestnenie mikrofónu vo výške 1,5 metra nad terénom a vzdialenosť 1,1 metra od plotu

neboli správne zvolené, a to z dôvodu akustického tieňa. Na záver dodal, že obidva protokoly mali
skoro totožné namerané hodnoty zvukových prejavov vtáctva ako aj pozadia, rozdiely spočívajú vo
vyhodnotení posudzovanej hodnoty (v protokole Ing. Brennera sa nedá zistiť ani čas ani dĺžka trvania
jednotlivých meraní).Povinnosťou súdu je pri vyhlásení rozsudku vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase, nakoľko
pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase
vyhlásenia rozsudku, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaných na vykonanie

znaleckého dokazovania, stotožniac sa s ich argumentáciou, že je potrebné opätovné posúdenie
rozhodujúcej skutočnosti (t. j. stanovenie miery hladiny hluku), nakoľko znalecký posudok znalca Ing.
Martina Hoťku, CSc. bol vyhotovený ešte v roku 2015 a podobne ako protokol vypracovaný obchodnou
spoločnosťou BRENNER AMS, s.r.o. obsahoval viaceré nedostatky. Nezohľadnil námietku žalobcov,
ktorí vyjadrili nesúhlas s návrhmi na doplnenie dokazovania (z dôvodu, že vo veci už bol vypracovaný

znalecký posudok znalcom ustanoveným súdom a teda za účelom zamedzenia prieťahov v konaní),
nakoľko predmetné dôkazy súd považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci vykonať. Preto
nariadil opätovné znalecké dokazovanie, a to znalcom ustanoveným súdom ad hoc Ing. Dušanom
Miklom, ktorého usmernil aby o termíne merania neupovedomoval žalovaných z dôvodu, aby sa
eliminovalo prípadné ovplyvnenie alebo zmarenie účelu znaleckého dokazovania z ich strany. Zo
záverov znaleckého posudku č. 01/204000133/ZP z 5.11.2020 mal súd preukázané, že prípustná

hodnota určujúcej veličiny hluku vo vonkajšom prostredí pri hlasovej aktivite vtáctva vo vonkajšom
chránenom prostredí rodinného domu č. 61 nebola prekročená. Priebeh a výsledky znaleckého
skúmania znalec ozrejmil aj na pojednávaní pred súdom, súd nemal pochybnosti o hodnotách hluku,
ktoré boli namerané a zapracované v znaleckom posudku. Zároveň doplnil, že vzhľadom na premenlivý
zdroj hluku pri výpočte posudzovanej hladiny hluku vychádzal z korekcie + 5 dB + 2,3 dB, ktoré považuje

za dostatočne vysoké, aby zohľadnili nepríjemnosť posudzovaného hluku. Zároveň skonštatoval, že ak
by v danom prípade pri výpočte aj vynechal časové pôsobenie hluku vtáctva a použil korekciu + 5 dB,
stále by bol posudzovaný hluk pod hodnotou prípustného hluku.
V súvislosti s námietkami žalobcov týkajúcimi sa výkonu samotného znaleckého skúmania zo strany
znalca súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle rozhodnutia súdu, ktorým bol znalec ustanovený do

konania, bola stranám sporu podľa § 210 CSP uložená povinnosť poskytnúť znalcovi súčinnosť a znalec
teda bol oprávnený postupovať daným spôsobom. Takisto nebol povinný zisťovať, či je predmetná
voliéra otvorená (resp. uposlúchnuť žalobcov, nech sa meranie neuskutočňuje, nakoľko vtáctvo sa
hlasovo neprejavovalo), a to najmä s poukazom na vyššie spomenuté usmernenie zo strany súdu o
neupovedomovaní žalovaných o termíne merania. Súd preto na základe telefonického rozhovoru dal

znalcovi pokyn na uskutočnenie merania aj za daného stavu. Zo strany žalobcov súd tiež považoval
za nekorektné spochybnenie dĺžky merania (t. j. či postačuje meranie počas jedného dňa), nakoľko
meranie počas dlhšieho časového úseku súd považuje za daných podmienok za nezrealizovateľné
(napr. z dôvodu, že meranie bolo potrebné uskutočniť na súkromnom pozemku). Na druhej strane
predchádzajúce merania hluku boli vyhotovované len v krátkych časových intervaloch a teda s oveľa

nižšou objektívnosťou.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zobral do úvahy aj predchádzajúci znalecký posudok, odborné
vyjadrenia, resp. svedecké výpovede, tieto však posudzoval v intenciách jednak spomenutého
znaleckého dokazovania a jednak pozorovania zaznamenaného počas obhliadky na mieste, keď súd
nemal preukázané vnikanie imisií hluku z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných na nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalobcov nad mieru primeranú pomerom ako ani tú skutočnosť, že by sa jednalo o vážne
ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobcov. Vzal do úvahy závery znaleckého posudku Ing. Martina
Hoťku, CSc., podľa ktorých bola prípustná hodnota hluku pri hlasovej aktivite vtáctva prekročená, na
druhej strane však uviedol, že pri stanovení posudzovaných hodnôt znalec vychádzal z doby expozície
(t. j. dĺžky trvania hlasovej aktivity vtáctva počas dňa, resp. večera), ktorá mu bola oznámená žalobcami

(t. j. 240 minút počas dňa a 90 minút počas večera). Znalec Ing. Martin Hoťka, CSc. dodatočne na výzvu
súdu na písomné doplnenie a ozrejmenie spôsobu merania hluku uskutočneného dňa 11.8.2015 svojím
podaním z 10.7.2020 uviedol, že zásadne nesúhlasí so stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR
zo 6.11.2017 o mieste merania hluku, a to vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku

a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len
vyhláška č. 549/2007 Z. z.), ktorá neuvádza, že hluk sa má merať na hranici pozemku. Zároveň doplnil,
že pri určovaní časového trvania hlasovej aktivity exotického vtáctva vychádzal jednak z protokolu o
meraní hluku vypracovaného L. Q. a zároveň z vyjadrenia žalobcov, podľa ktorých uvedené hlasové
aktivity trvajú štyri hodiny cez deň a jeden a pol hodiny večer. Vychádzajúc z uvedeného súd akceptoval

návrh žalovaných na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, nakoľko podľa názoru súdu nie
je prípustné, aby odborné (exaktné) posúdenie určitej skutočnosti bolo ovplyvnené subjektívnym
hľadiskom, ktoré má zrejmý vplyv na vyslovenie záveru, či sú v danom prípade dodržané prípustné miery
stanovené technickou normou (v danom prípade vyhláškou č. 549/2007 Z. z.). Pochybnosti o záverochznaleckého posudku znalca Ing. Martina Hoťku, CSc. sú zvýraznené jednak skutočnosťami uvedenými
v správe Úradu verejného zdravotníctva SR (ktorý konštatoval viaceré pochybenia) a jednak výraznými
odlišnosťami nameraných hodnôt pri jednotlivých meraniach (t. j. dňa 15.7.20215, resp. dňa 11.8.2015).

Súd vykonal dokazovanie aj stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR, odborom objektivizácie
faktorov životných podmienok zo dňa 15.12.2020, o ktoré bol požiadaný žalobcami za účelom posúdenia
správnosti postupu pri meraní hluku znalcom Ing. Dušanom Miklom. Vyplýva z neho, že spoločnosť
Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p. je akreditovaná v Slovenskej akreditačnej službe a jej postupy
pri meraní a vyhodnotení merania sú schválené a kontrolované pri dohľadoch, pričom predmetný

protokol bol vypracovaný v zmysle Odborného usmernenia MZ SR, ktorým sa upravuje postup pri
objektivizácii fyzikálnych faktorov životného prostredia a pracovného prostredia. Zo stanoviska takisto
vyplýva, že znalec správne navýšil hluk zdroja o korekciu na zvlášť rušivý hluk + 5 dB a takto zvýšenú
hladinu hluku bral do úvahy pri výpočte posudzovanej hodnoty, nakoľko každý deň sa môže doba
pôsobenia zdroja hluku (v danom prípade hlasové prejavy vtáctva) meniť. Na záver sa úrad stotožnil so
závermi uvedenými v znaleckom posudku znalca Ing. Dušana Mikla, podľa ktorých ani keby zdroj hluku

trval nepretržite (čo v praxi nemôže nastať), tak posudzovaná hodnota by nebola prekročená.
Súd prvej inštancie považoval zároveň za potrebné vyjadriť sa k trestnému konaniu vedenému
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou
agentúrou pod sp. zn. ČVS: PPZ-269/NKA-ZA3-2020, ku ktorému dali podnet žalobcovia a ktoré sa
týkalo podozrenia zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a prečinu

podplácania podľa § 333 Trestného zákona a iné. Predmetné trestné konanie bolo právoplatne
skončené uznesením vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného
zboru č. ČVS: PPZ-269/NKA-ZA3-2020 zo dňa 10.2.2021, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie
žalobcov, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobcovia ako oznamovatelia sťažnosť,

ktorúdozorujúciprokurátorÚradušpeciálnejprokuratúryGPSRzamietol,t.j.trestnékonanievdanejveci
je právoplatne skončené (viď úradný záznam súdu zo dňa 22.6.2021). K obvineniam zo strany žalobcov
sa vyjadril samotný znalec na pojednávaní dňa 16.11.2020, na ktorom dôrazne akékoľvek protiprávne
konanie odmietol, pričom sa podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam a podozreniam a podľa názoru
súdu ich úplne vyvrátil (napr. tvrdenia týkajúce sa ovplyvnenia znalca žalovanými alebo inými osobami,

či parkovania znalca pred začatím výkonu znaleckej činnosti na druhý deň merania alebo kontroly
zdroja hluku po vyslovených podozreniach zo strany žalobcov o existencii diaľkového ovládania na
otváranievoliéryapod.).Vtejtosúvislostisúdpoukázalnaviacerémožnopovedaťažšikanóznekonania
iniciované žalobcami, napríklad trestné oznámenie na zákonnú sudkyňu (viď č.l. 583-585), sťažnosti
na postup súdu (viď napríklad podanie označené ako námietka zaujatosti zo dňa 10.7.2020, č.l. 685),

podanie na Slovenskú advokátsku komoru na postup právneho zástupcu žalovaných (viď oznámenie
o odložení veci, č.l. 783-785), či trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z trestného činu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona voči právnym zástupcom žalovaných (viď
vyrozumenie Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, č.l. 871).
Súd prvej inštancie dôvodil, že vyhovel návrhu žalovaných na vykonanie dokazovania obhliadkou,

nakoľko mal za to, že je žiaduce získať poznatky o danom skutkovom stave priamo na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve strán sporu. V súvislosti so špecifickým zdrojom imisie (t. j. hluku vydávaného vtáctvom)
súd obhliadku vykonal dňa 22.7.2021 v rôznych časoch počas dňa (o 8.00 hodine, o 11.30 hodine a o
18.00hodine),atozaúčelomčonajobjektívnejšiehoposúdeniaskutkovéhostavu.Zároveňsúdvyhotovil
fotodokumentáciu z nehnuteľností strán sporu, z ktorej je zrejmé umiestnenie voliéry na pozemku

žalovaných (viď fotografie na č.l. 704), vzdialenosť voliéry od hranice pozemkov so žalobcami (viď
fotografie na č.l. 705 až 706), umiestnenie altánku na pozemku žalobcov a takisto vzdialenosť od hranice
pozemkov so žalovanými (viď fotografie na č.l. 700 až 702), pohľad zo záhrady žalobcov na plot so
žalovanými (viď fotografie na č.l. 703). Súd uviedol, že obhliadkou na mieste neboli zistené skutočnosti
tvrdené žalobcami, že vtáctvo chované na nehnuteľnostiach žalovaných vydáva hluk počas celého dňa,

naopak v čase o 11.30 hodine a o 18.00 hodine sa zvukovo prejavovalo len minimálne, hluk vydávalo
v čase o 8.00 hodine. Zároveň mal súd preukázané viaceré technické úpravy za účelom eliminovania
hluku spôsobovaného vtáctvom, z ktorých najzásadnejšou je obkolesenie voliéry plexisklom, pričom do
priestorov pletivovej časti voliéry sa vchádza cez dvere vyrobené takisto z daného materiálu. V tejto
súvislosti súd skúmal pôsobenie hluku pri otvorených a následne zatvorených dverách od voliéry, pričom

ho vyhodnotil ako dostatočne veľký, t.j. pri zatvorených dverách bolo síce počuť hluk spôsobovaný
vtáctvom, nepôsobil však tak rušivo ako pri otvorených dverách. Z vyjadrení samotného žalovaného
však vyplýva, že dvere od voliéry sú stále zatvorené, otvára ich len v prípade, ak do nej vstupuje (napr.
za účelom nakŕmenia vtákov a pod.).Konštatoval, že počas konania priebežne zisťoval zmeny v počte kusov exemplárov vtáctva
registrovaného na žalovaného 1/, a to za účelom zistenia stavu existujúceho v danom čase. Súd tak
mal preukázané, že v období počas vykonávania znaleckého dokazovania mal žalovaný 1/ v držbe

5 exemplárov druhu Amazona leucocephala, 6 exemplárov druhu Amazona oratrix a 3 exempláre
druhu Amazona vinacea, čo vyplýva z oznámenia Ministerstva životného prostredia SR z 28.10.2020.
V čase vyhlásenia rozsudku dňa 23.6.2021 sa počet evidovaných kusov vtáctva zmenil v tom smere,
že žalovaný 1/ mal v držbe 4 exempláre druhu Amazona leucocephala, 6 exemplárov druhu Amazona
oratrix, 3 exempláre druhu Amazona vinacea a 3 exempláre druhu Pionites leucogaster, ako vyplýva

z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, odboru regulácie obchodu s ohrozenými druhmi z
22.6.2021, t. j. počet evidovaných kusov vtáctva sa zvýšil o dva kusy.
Vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu relevantné pre rozhodnutie vo veci, pričom právne spor
uzavrel takým spôsobom, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nad mieru primeranú pomerom
obťažovali žalobcov alebo že by ohrozovali výkon ich práv, t.j. neboli naplnené predpoklady uvedené
v ust. § 127 ods. 1 O.z., ktoré by zakladali uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa takého konania (t. j.

že by boli naplnené predpoklady na poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 2 O.z.). V zmysle uvedeného
potom súd žalobu zamietol, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalobcovia poukazovali
na skutočnosť, že je vážne ohrozený výkon ich vlastníckeho práva, na druhej strane však súd uviedol,
že je potrebné rešpektovať výkon vlastníckeho práva žalovaných a dodal, že pre stanovenie záveru o
neprimeranosti obťažovania žalobcov hlukom nie je rozhodujúce dodržanie príslušnej technickej normy

upravujúcej prípustnosť určitej miery obťažovania imisiami v zmysle § 127 ods. 1 O.z. (t. j. exaktné
stanovenie, resp. posúdenie z odborných hľadísk), na druhej strane však ak zásah presahuje prípustnú
mieru stanovenú technickou normou, takéto prekročenie vždy prekračuje mieru primeranú pomerom v
zmysle citovaného ustanovenia. Inými slovami ak obťažovanie prekračuje medze stanovené správnym
opatrením, presahuje spravidla aj mieru primeranú pomerom, ale nemusí tomu byť naopak.

V zmysle uvedeného bolo potom potrebné zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho práva v súlade s
právnymi predpismi. Na úseku ochrany pred hlukom je takýmto právnym predpisom zákon č. 355/2007
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoju verejného zdravia a vykonávací predpis, ktorým je vyhláška č.
549/2007 Z. z., podľa ktorej je ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zabezpečená,
ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné

hodnoty. Podľa ust. § 4 a § 5 citovanej vyhlášky prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a
infrazvuku a miesta, na ktoré sa vzťahujú na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom, sú v prílohe
ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty
určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc, vo vyhláške
sú ustanovené postupy pri meraní, na meranie hluku je potrebné použiť postupy, ktoré umožnia stanoviť

posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe. Hluk sa meria určenými meradlami, meranie
sa vykonáva kalibrovaným meradlom. Výber meracích prístrojov a metódy merania sa určujú s ohľadom
na podmienky merania, časové a frekvenčné vlastnosti meraného hluku, expozíciu a faktory prostredia.
Nameranáhodnotasazväčšíohodnoturozšírenejneistotymeraniastanovenejvsúladesmetrologickou
praxou a v prípade potreby o ďalšie korekcie v súlade s prílohou a ak je to potrebné, stanoví sa pre

príslušný referenčný časový interval. Takto získaná posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnou
hodnotou. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí, určujúcimi veličinami
hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí sú ekvivalentná hladina A zvuku LAeq, posudzovaná
hodnota vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc. Vyhláška stanovuje
pre priestor pred oknami obytných miestností, bytových a rodinných domov a tam uvedené hodnoty aj

pre vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území. Zvlášť rušivý hluk, tónový, hluk bežný impulzový
hluk stanovuje podľa postupov u meraní podľa vyhlášky pripočítavať korekcie napríklad + 5 dB alebo
napríklad + 12 dB. V tomto smere súd uviedol, že uvedené právne predpisy na daný prípad aplikoval
v zmysle ich širšieho výkladu. Citovaný zákon č. 355/2007 Z. z. totiž na úseku ochrany zdravia pred
hlukom ukladá povinnosti fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám (viď ustanovenie § 27

ods. 1), t. j. explicitne z neho nevyplýva, že by sa mala aplikovať aj na právne vzťahy medzi fyzickými
osobami nepodnikateľmi (ako je tomu v prejednávanom prípade). Súd sa však stotožnil okrem iného s
názoromsvedkaIng.TomášaBrennera(t.j.odbornespôsobilouosobounameraniehluku),ktorýuviedol,
že vzhľadom na neexistenciu inej právnej úpravy je potrebné citovanú vyhlášku aplikovať pre všetky
prípady týkajúce sa hluku súvisiaceho s aktivitou ľudí.

Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na vykonanie dôkazu výsluchom svedka starostu R.
C., ktorý navrhli vykonať za účelom preukázania, či ostatným obyvateľom obce spôsobuje hluk vtáctva
chovaného žalovaným 1/ nepríjemnosti, resp. či im vadí, a to z dôvodu nadbytočnosti pre rozhodnutie
vo veci. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia (I. S., D. T. či T. G. - predchádzajúci starosta R. C.),ktorých výpovede boli v konečnom dôsledku pre posúdenie nároku žalobcov nedostačujúce (podobne
ako čestné vyhlásenia E. G., L. Q., S. H. či rodiny D.). Súd poznamenáva, že každá osoba vníma hluk
inak, pričom môže byť výrazne ovplyvnená rôznymi skutočnosťami (napr. činnosťou, ktorú aktuálne

vykonáva, miestom, kde sa nachádza, časom, kedy a ako dlho hluk vníma, prípadne aj poveternostnými
podmienkami).
Okrem iného však súd vykonal napríklad dokazovanie prehratím zvukových záznamov predložených
žalobcami, ktoré však nemožno považovať za dôkazy preukazujúce opodstatnenosť nároku žalobcov.
Podľa zaprotokolovania v zápisnici dňa 24.8.2016 zákonná sudkyňa konštatovala, že nebolo počuť z

CD skoro žiaden hluk, pri hlasitosti 4, hoci predtým pustené rádio na túto hlasitosť bolo zrozumiteľné.
Z nahrávky sa nedalo ani rozoznať, že zvuky patria vtáctvu, len žalobcovia komentovali, že vtáctvo
prevaľuje misky; dôkaz teda neprispel k rozhodnutiu o veci. Z druhej nahrávky (ktorú mohol zákonný
sudca vnímať na pojednávaní) najmä nevyplýva, že sa jedná o hluk predmetného zdroja (t. j. vtáctva
chovaného na pozemku žalovaných). Súd konštatuje, že ak by sa jednalo o hluk daného vtáctva, z
nahrávky nie je možné zistiť, na akom mieste bola vyhotovená, prípadne akým zariadením (t. j. najmä z

pohľadu kvality). Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní na uvedené dôkazy neprihliadal.
Súd dôvodil, že na chov exotického vtáctva postačuje registrácia v zmysle zákona č. 15/2005 Z. z.
o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi. Z
vyjadrenia Okresného úradu Skalica z 19.8.2015 mal súd preukázané, že žalovaný 1/ je zaregistrovaný
na Okresnom úrade Skalica ako držiteľ exemplára podľa citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva,

že na predmetnú registráciu sa nevyžaduje osobitné konanie, výsledkom ktorého by bolo povolenie
obsahujúce okrem iného spôsob výkonu vlastníckeho práva (resp. povinnosti zdržať sa určitého výkonu
alebo niečo strpieť). Žalobcovia v konaní poukazovali na nezákonnosť rozhodnutí Obce Unín ako
príslušného stavebného úradu, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 274/2010 z 8.6.2011 o dodatočnom
povolení stavby „Voliéra“ a rozhodnutie sp. zn. 181/2019 z 22.10.2019 o dodatočnom povolení stavby

„Dostavba hospodárskeho objektu“ udelených pre A. H. a J. H. (pôvodne žalovaných 1/ a 2/),
resp. pre žalovaného 1/, t. j. na stavbu, v ktorej je umiestnené predmetné exotické vtáctvo. Súd
konštatoval, že žalobcami tvrdenú nezákonnosť nemal preukázanú. Naopak z rozhodnutí o odvolaniach
Krajského stavebného úradu Trnava z 18.8.2011, resp. Okresného úradu Trnava z 13.3.2020 mal súd
preukázané, že boli potvrdené vyššie uvedené rozhodnutia príslušného stavebného úradu Obce Unín.

Z uvedeného uzavrel, že žalobcovia boli účastníkmi správneho konania týkajúceho sa povoľovacieho
konania týkajúceho sa stavby voliéry (resp. jej dostavby) na pozemku žalovaných, pričom stavebný úrad
(tiež odvolací orgán) sa zaoberal aj námietkou žalobcov ohľadom chovu vtáctva žalovaným 1/, ktorú
vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd si bol vedomý, že podkladom na stavebné povolenie voliéry bol
protokolL.I.Q.,ktorýsámosebenepostačovalsúdunaposúdenie,čisúnaplnenépredpokladyuvedené

v hypotéze ust. § 127 ods. 1 O.z., vzhľadom na jeho závery ho však nemožno bez ďalšieho považovať
za nedostačujúci na účely stavebného konania.
Čo sa týka tvrdenia žalobcov, že predmetný chov vážne ohrozuje ich vlastnícke právo, súd uviedol, že
na druhej strane je potrebné rešpektovať výkon vlastníckeho práva žalovaných. Žalobcovia okrem iného
argumentujú rozvíjajúcimi sa depresívnymi stavmi a tým, že chov exotického vtáctva nepatrí do kľudnej

oblasti vidieckeho prostredia. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR sp. zn.
22Cdo/1421/2003 z 27.5.2004, v zmysle ktorého je potrebné vlastníkovi poskytnúť ochranu bez ohľadu
na to, či ide o ohrozenie nad mieru primeranú pomerom, ak bude obťažovanie imisiami vážne ohrozovať
výkon jeho práv. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predmetným rozhodnutím konštatoval, že v
danom prípade sa jednalo o nárok žalobcu v zmysle § 417 ods. 2 O.z., t. j. nie o nárok v zmysle § 127

O.z., ktorého sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 127 ods. 1
O.z. ako aj judikatúry (R 45/1986) súd konštatoval, že je vylúčené požadovať, aby sa vlastníkovi uložila
povinnosť niečo konkrétne konať. Práva domáhať sa uloženia povinnosti vykonať vhodné a primerané
opatrenia (t. j. odvrátiť škodu) možno len v zmysle § 417 ods. 2 O.z., pričom ohrozený má toto právo len
v prípade, ak hrozí škoda a ak sa jedná o vážne ohrozenie. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia

si síce nárok na uloženie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie škody podľa § 417 ods. 2
O.z. uplatnili, ale urobili tak až podaním z 10.2.2021, t. j. takmer po deviatich rokoch od podania žaloby.
V danom prípade však uvedenú skutočnosť (t. j. že by v prípade preukázania imisií hrozila škoda)
žalobcovia nepreukázali, t. j. neuniesli dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov súd uznesením č. k.
3C/115/2012-856 zo 17.5.2021 podľa § 143 ods. 1 CSP nepripustil zmenu žaloby s odôvodnením, že

výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe a
zmena predmetu sporu by tak bola nehospodárna, keďže by sa konanie predĺžilo. Súd tiež uviedol, že sa
nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa vhodnosti chovu exotického vtáctva v pokojnej
lokalite vidieckeho prostredia. Z citovaného rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR síce vyplýva povinnosťskúmať, či je miera konkrétnych imisií pre posudzovanú lokalitu primeraná, resp. obvyklá, v danom
prípade sa však jednalo o zalietavanie včiel na susedné pozemky, pričom žalobca ako vlastník tohto
susedného pozemku mal na ňom postavený bazén. Po posúdení týchto skutočností aplikujúc všetky

uvedené kritéria na prejednávaný prípad má súd za to, že hoci chov exotického vtáctva nie je všeobecne
v našej spoločnosti bežnou záležitosťou, na druhej strane však vzhľadom na charakter dedín v danej
lokalite (t. j. najmä spojený s poľnohospodárskou činnosťou či chovom hospodárskych zvierat) nemožno
hovoriť o takom výkone vlastníckeho práva chovateľa, ktorý by výrazným spôsobom toto prostredie
narúšal.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 396 ods.
3 CSP. Vecne ho odôvodnil plným úspechom žalovaných 1/ a 3/ v spore, z ktorého dôvodu im priznal voči
žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 10Co/58/2018 voči žalovaným 1/ a 3/ v plnom rozsahu,
nakoľko v uvedenom odvolacom konaní boli plne úspešní.
O nároku na náhradu trov konania svedkov Ing. Lenky Rusinovej, PhD. a Ing. Tomáša Brennera rozhodol

taktiež podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal im nárok na náhradu svedočného voči žalobcom v plnom
rozsahu, a to v zmysle zásady úspechu vo veci. Uznesením č. k. 3C/115/2012-795 z 8.12.2020 súd
priznal svedkyni Ing. Lenke Rusinovej, PhD. svedočné v sume 207,21 eur, zo zloženého preddavku jej
však bola vyplatená len suma 110, eur a svedkovi Ing. Tomášovi Brennerovi súd priznal svedočné v
sume 239,48 eur, zo zloženého preddavku mu však bola vyplatená len suma 110 eur.

2. Proti tomu rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ s návrhom na
jeho zmenu vyhovením žalobe a priznaním im náhrady trov konania v rozsahu 100%. Uviedli odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Žalobcovia dôvodili, že v konaní došlo k porušeniu § 191 CSP, ktorý zakladá odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. f/ CSP. Súd uskutočňuje hodnotenie dôkazov priamo, bezprostredne. Z tohto priameho
hodnotenia je ale vylúčený znalecký posudok, ktorý súd hodnotí tým, že skúma, či odôvodnenie posudku
je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko,
čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku. Súd vo svojom odôvodnení na str.
15, ods. 34 uvádza: „...podľa názoru súdu nie je prípustné, aby odborné posúdenie určitej skutočnosti

bolo ovplyvnené subjektívnym hľadiskom....“ Čas prejavovanie vtákov v dennú a večernú hodinu je
náležitosťou každého posudku a trvanie hlasovej aktivity podľa žalobcov cez deň 4 hodiny (deň od 6.00
do 18.00) a večer 1 hodinu a 30 min (večer od 18:00 do 22:00) nie je subjektívne hľadisko žalobcov,
pretože výsluch strany (žalobcov) je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 195 a nasl. CSP. Ing
Hoťka vychádzal zo skutočností uvedených v spise, teda z výsluchu strán a Ing. Brenner taktiež vo

svojom posudku použil trvanie hlasovej aktivity a vychádzal z výsluchu žalovaných, ktorí uvádzali, že
časové pôsobenie zvukových prejavov exotického vtáctva je v priemere 20% cez deň (niečo vyše
dvoch hodín) a večer (hodina a pol) – str. 3 zdroj hluku bod 5 znaleckého posudku Brenner AMS. V
danom prípade ide o svojvoľné konštatovanie sudcu, že znalecký posudok Ing. Hoťku vychádzal zo
subjektívnych vyjadrení žalobcov, ale na druhej strane neuvádza, že takisto Ing. Brenner vychádzal pri

časovom pôsobení vtáctva z vyjadrení žalovaných. K tomuto uviedli, že je zrejmé, že sudca nezobral
do úvahy všetky tieto tri znalecké posudky (Ing. Hoťka, Ing., Brenner, Ing. Mikla), ale uzatvoril svoje
hodnotenie tak, že najlepším a správnym znaleckým posudkom je posudok od Ing. Miklu. Podľa R1/1981
„ súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú
odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť. To

však neznamená, že súd je viazaný znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ
má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom,
ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky,
prípadne vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril
sa aj k správnosti už podaného posudku.“ V konaní vôbec nebolo potrebné vyhotovovať nový znalecký

posudok. Znalecké posudky Ing. Brennera ako aj Ing. Hoťku (ktorého ustanovil súd v roku 2015) boli
vypracované správne a objektívne, keď aj sám Krajský súd Trnava v zrušujúcom uznesení uviedol,
že súd musí prihliadať aj na znalecký posudok Ing. Hoťku. Znalecký posudok bol vyhotovený v roku
2015 a sudkyňa vo veci rozhodla až v roku 2018. Následne potom, čo odvolací súd vrátil vec na nové
prejednanie ubehli ďalšie dva roky. Samozrejme že po piatich rokoch sa zdal posudok Ing. Brennera ako

aj Ing. Hoťku za starý, ale toto nemôže prísť na vrub žalobcom. Keby v roku 2015 sudkyňa rozhodla na
základe znaleckého posudku Ing. Hoťku, tak ako teraz rozhodol sudca na základe znaleckého posudku
Ing. Miklu, mohli byť vo veci úspešný. Na základe týchto prieťahov sa musel vyhotovovať nový znalecký
posudok, ktorý nebol potrebný. Ing. Hoťka mohol zaslať vysvetlenie, resp. mohol vykonať meranieopätovne, keďže bol súdom ustanovený a mal znalosť tejto veci. Znalec Ing. Hoťka na pojednávaní
dňa 30.03.2016 vysvetlil, prečo vykonal meranie až na druhý krát. Znalec druhé meranie nevykonal
svojvoľne, ale požiadal súd o vypracovanie druhého merania a zdôvodnil súdu z akého dôvodu prvé

meranie nevykonal. Súd túto skutočnosť prevzal za spravodlivú a dal znalcovi možnosť vykonať meranie
druhý krát. Teda bol to súd, ktorý povolil vykonať meranie druhý krát a taktiež vedel o tom, prečo
znalec nevykonal prvé meranie, čo aj zdôvodnil vo svojom znaleckom posudku. K meraniu Ing. Hoťku
žalobcoviauviedli,žepridruhommeranínemalvedomosťotom,koľkovtáctvasanachádzavovoliérach,
keďže merania vykonával z ich pozemku. Toto meranie vykonal náhodne, aby bolo spravodlivé.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 13/82 z 15.7.1982, „Ak mal súd pri rozhodovaní k
dispozíciidvaznalecképosudkysrozdielnymizávermiotejistejotázke,musíichzhodnotiťvtomzmysle,
ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo
záveru druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov. Ak by ani
taktonebolomožnéodstrániťrozporyvzáverochznaleckýchposudkov,trebadaťtietozáverypreskúmať
iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.“ Žalobcovia sú názoru, že znalecké posudky

nevykazovali také rozpory, aby muselo byť nariadené opätovné znalecké dokazovanie. Hluk vtáctva je
tak špecifický a premenlivý hluk, ktorý sa neustále mení a na to, aby posúdili, či hluk vtáctva nadmieru
obťažuje susedov je potrebné dlhodobé meranie, strávenie viacej dní na pozemkoch, kde je počuť tento
rušivý zvuk.
V konaní poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co350/2012 z 19.6.2013, z

ktorého si súd zobral za správnu len tú skutočnosť, že pre posúdenie obťažovania hlukom je zvyčajne
potrebné znalecké dokazovanie. Toto rozhodnutie nie je významné len tým, že sa musí vykonať znalecké
dokazovanie, ak sa meria hladina zvuku, ale je významné pre toto konanie z toho dôvodu, že Krajský
súd Trnava sám v rozhodnutí uvádza, že „nové opakované merania prinesú ďalšie finančné nároky
a konštatuje, že hluk produkovaný z iných zdrojov bol vyšší ako samotný hluk produkovaný vtákmi.

Zvyššieuvedenýchzáverovznaleckéhodokazovaniajenespornezrejmé,žezvukyvydávanépapagájmi
chovanými na pozemku navrhovateľov neprevyšujú iný bežný hluk v danej lokalite produkovaný z iných
bežne sa vyskytujúcich zdrojov.“
Zo znaleckého posudku Ing. Hoťka ako aj znaleckého posudku spoločnosti BRENNER AMS, s.r.o.
jednoznačne vyplynulo, že obidva protokoly majú skoro totožné hodnoty zvukových prejavov vtáctva,

rozdiely spočívajú len vo vyhodnotení posudzovanej hodnoty. U Ing. Hoťku nameraná hodnota 48,7
dB ráno aj večer, po vyhodnotení všetkých zákonných predpokladov ráno 51,2 dB a večer 51,7dB. U
Ing. Brenner nameraná hodnota až 53,2 dB ráno aj večer, pri vyhodnotení časového pôsobenia ráno
aj večer 46,2 dB, pripočítaná korekcie 2,3dB, celkom 48,8 db. Ing. Brenner, bez vyhodnotenia hodnôt,
nameral 53,2 dB a Ing. Hoťka, bez vyhotnotenia hodnôt, nameral 48,7 dB. Z týchto znaleckých posudkov

taktiež vyplýva, že hluk pozadia je nižší ako hluk vtáctva. U spoločnosti BRENNER AMS, s.r.o. hluk
vtáctva bol nameraný vo výške 48,8 db a hluk pozadia 39,6 db, teda o 9,6 db menej. Hluk vtáctva je
podľa tohto protokolu o 1,2 db menej ako je prípustná hladina zvuku a zvuk vtáctva vyšší ako hluk
pozadia, čo je opačný prípad ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu Trnava 24Co/350/2012, kde
hluk vtáctva neprevyšol iný bežný hluk. V znaleckom posudku Ing. Hoťku bol hluk vtáctva nameraný vo

výške 49 db a hluk pozadia 37,6 db, teda aj z toho posudku je zrejmé, že hluk vtáctva je vyšší ako hluk
pozadia. Znalec vo svojej výpovedi dňa 30.03.2016 na vysvetlenie svojho posudku na str. 6 na otázku
zástupcu žalovaných uviedol: „V prípade tohto zdroja hluku však treba vziať do úvahy jeho dynamiku,
ktorá sa pri meraní pohybovala od 66,8 db do 26,6 db. Pre porovnanie dynamika hluku pozadia bola v
čase meraní od 54,6 decibela do 26,6 decibela. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel v dynamikách hluku

exotického vtáctva a pozadia vyjadrených maximálnymi hladinami je viac ako 12 db, čo je významný
rušivý prvok.....rozhodujúca je spomenutá dynamika rušivého hluku.“
Súd správne posúdil daný spor, keď aplikoval na daný prípad hmotnoprávne ust. § 127 a nasl. O.z.,
ale tento nesprávne právne vyložil. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že chovanie exotického
vtáctva žalovanými v kľudnej lokalite obce Unín medzi rodinnými domami je neprijateľné a dochádza

k nepovoleným imisiím hluku na pozemok žalobcov. Sudca uzatvoril, že žalobcovia nie sú obťažovaní
žalovanými nad mieru primeranú pomerom, ale neskúmal, či obťažovanie hlukom exotického vtáctva nie
je vážne ohrozený výkon ich vlastníckeho práva. Sudca viac krát vo svojom vyjadrení uvádza str. 19 bod
43 „...je potrebné rešpektovať výkon vlastníckeho práva žalovaných.“, ale či je vážne ohrozený výkon
ich vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 O.z. neskúmal, čím je rozsudok nepreskúmateľný a svojvoľný.

Sudca v odôvodnení konštatuje, že žalobcovia podávali trestné oznámenie a rôzne podnety, čo nie je
ani predmetom tohto konania, žalobcovia absolútne nechápu ako toto súvisí s ich žalobou. Žalobcovia,
občania, majú snáď právo podávať žaloby, podnety, oznámenie, čo je ich ústavné právo, domáhať sa
spravodlivosti. To, že boli odmietnuté, je výsledok rozhodovacieho procesu. Sudca by nemal vo svojomodôvodnení poukazovať na tieto skutočnosti, pokiaľ to neslúži ako dôkazný prostriedok a nemá to vplyv
na rozhodnutie vo veci. Alebo malo toto vplyv na rozhodnutie vo veci?
Na záver tohto 10-ročného sporu si žalobcovia kladú jednoduchú otázku: „Prečo žalovaný exotické

vtáctvo chová, ak s nimi denno- denne netrávi svoj čas, nekŕmi ich, nepočúva škrekot, piskot vtáctva,
nechová ich za účelom predaja, i keď každý rok privádza na svet mláďatá?“ Nerobí to len preto,
aby šikanoval a psychicky týral susedov, ktorí si počas celého života dobre nažívali a sporadovali sa
so susedmi? Citovali čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Nemalo by sa prihliadať okrem zákona, znaleckého
dokazovania desaťminútových obhliadok rôznych úradných inštitúcií aj na morálnu stránku veci, keď

ide o susedský spor a nažívanie starých, chorých ľudí na sklonku života? Ak by nebol hluk exotického
vtáctva tak nepríjemný a neznesiteľný, súdili by sa žalobcovia z ich 350 eurových dôchodkov toľko rokov,
už teraz so zníženým zdravím a psychikou?
Z judikatúry vyplýva, že je možné sa pri splnení zákonných podmienok domáhať súdnej
ochrany podľa § 127 ods. 1 a súčasne podľa § 417 ods. 2 O.z. „Žaloba na vykonanie vhodných a
primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417

ods. 2 a ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle § 127 ods. 1 neposkytla náležitá právna ochrana tým,
že sa vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa rušenia, možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a
v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri sebe (simultánne).“ (uznesenie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23Co/327/2011 z 25.3.2013). Ako príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/222/2012 z 20.12.2012, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorý

aplikoval obe vyššie uvedené zákonné ustanovenia kumulatívne a uložil žalovaným vykonať vhodné a
primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. V danej veci žalobcovia podali návrhu na zmenu
žaloby, ktorá im bola uznesením súdu zamietnutá. Žalobcovia vo svojich výpovediach uvádzajú, že
škrekot a piskot exotického vtáctva vážne ohrozuje ich zdravie. Sú to ľudia vo vyššom veku na dôchodku,
celý svoj čas trávia na predmetných nehnuteľnostiach, kde preniká škrekot a piskot exotického vtáctva.

Pred týmto hlukom sa musia schovávať do domu, nemôžu mať otvorené ani okná, pretože hluk je taký
prenikajúci, že pôsobí až do vnútra. Vtáctvo škrieka opakovane, celý deň. Ich rodinný dom sa nachádza
v obytnej zóne na dedine, čo je kľudná oblasť. Tento hluk pôsobí na ich zdravie takým spôsobom, že
museli vyhľadať lekársku pomoc (žalobkyňa – psychiatra) a hrozba vzniku závažnej škody na zdraví je
preukázaná odborným vyjadrením lekára, že hrozí vážne poškodenie zdravia – psychické problémy –

neustálym počúvaním škrekotu exotického vtáctva. Tento neustály škrekot a piskot exotického vtáctva
ich psychicky ubíja, pretože sú už dôchodcovia, žijú na vidieku, ktorá je kľudným miesto a chcú mať
kľudné starnutie a nie aby od rána do večera neustále a opakovane počúvali škrekot vtáctva. Sú starší
a chorí ľudia a hluk exotického vtáctva je tak nepríjemný a neznesiteľný, že vážne ohrozuje ich zdravie,
ktoré im môže poškodiť.

Žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania, v ktorom bol žalovaným povolený chov exotického
vtáctva.Bolivšakúčastníkmistavebnéhokonaniaododatočnompovolenístavbyč.274/2010z8.6.2011,
v ktorom R. C. ako príslušný stavebný úrad vydal pre právnych predchodov – pôvodných žalovaných
– dodatočné stavebné povolenie na stavbu „voliéra“ na pozemku KNC par.č. 104/2, k.ú C.. Voči
tomuto rozhodnutie podali odvolanie, ktoré Krajský stavebný úrad zamietol dňa 18.08.2011 a potvrdil

rozhodnutie stavebného úradu obce Unín č. 274/2010. Krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza,
že ich námietka týkajúca sa hlučnosti chovaných vtákov v povoľovanej voliére je neakceptovateľná, a
to z dôvodu, že stavebníci – pôvodní žalovaní – predložili Merací protokol z 20.4.2011 vypracovaný
L. I. Q. spoločnosť AUREKA s.r.o., z ktorého vyplýva, že hlasová aktivita vtáctva 25 % dennej a
večernej doby nie je prekročená. Krajský stavebný úrad Trnava rozhodol na základe súkromného

meracieho protokolu vypracovaného L. Q., ktorý merací protokol si zadovážili stavebníci. Nejednalo sa
o merací protokol za prítomnosti všetkých strán, resp. aj starostu obce ako nezávislej osoby, alebo za
prítomnosti zamestnanca stavebného úradu, či úradníka z regionálneho úradu verejného zdravotníctva,
ale tento protokol si dali stavebníci vypracovať bez prítomnosti nezávislých osôb. Od samého začiatku
žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že tento protokol nebol vykonaný čestne, a neobsahoval ani všetky

náležitosti podľa zákona. Krajský stavebný úrad Trnava pochybil v tom, že povolil dodatočnú stavbu
„voliéru“ na základe takto vyhotoveného protokolu. V súdnom konaní sa preukázalo, že merací protokol
L. Q. bol chybný, keď Úrad verejného zdravotníctva SR uviedol listom z 3.10.2016, že predložené
protokoly vypracované firmou AUREKA s.r.o. vychádzajú z minimálnej nameranej hodnoty, ktorú berú
ako ekvivalentnú hladinu A zvuku, preto je v protokoloch posudzovaná hodnota nižšia ako by bola, keby

vychádzali podľa legislatívy z ekvivalentnej hladiny A zvuku. Úrad taktiež uviedol, že mala byť uplatnená
korekcia na zvlášť rušivý zvuk, čo v protokoloch chýbalo. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia
nikdy nesúhlasili s chovom exotického vtáctva, ani nesúhlasili, aby bola dodatočne povolená stavba
„voliéra“ a Krajský stavebný úrad Trnava rozhodol o povolení dodatočnej stavby „voliéry“ na základechybného meracieho protokolu, ktorý nespĺňal zákonné predpoklady ako to uviedol Úrad verejného
zdravotníctva SR. Neustále upozorňujú na skutočnosť, že žalovaný 1/ vždy urobil nejaký podvod, či už
to bolo s týmto meracím protokolom od spoločnosti AUREKA s.r.o., alebo ako dal žalobcom za pravdu

Okresný súd Skalica, keď ustanovil znalca Ing. Hoťku a ten musel vykonať meranie na dva krát, pretože
prvé meranie nemohol znalec uskutočniť, keďže žalovaný 1/ nemal počas merania vo voliére taký počet
kusov vtáctva, ako mal zapísané v zozname Okresného úradu Skalica, odbor starostlivosti o životné
prostredie zo 17.7.2015. Neustále zavádza a klame nielen štátne úrady, ale aj znalcov a aj súd.
Žalobkyňa 2/ bola vyšetrená psychiatrom D. K. dňa 20.10.2016. Boli jej predpísané lieky LEXAURIN

(lieky proti úzkosti) na upokojenie z dôvodu psychickej záťaže ohľadom hluku exotického vtáctva. Do
budúcna hrozí žalobcom vážna škoda na zdraví v podobe psychických problémov a úzkosti. Žalobcovia
už skôr vo svojich výpovediach uvádzali, že škrekot vtáctva ich obťažuje, spôsobuje im psychické
problémy v takom zmysle, že nemôže byť na záhrade, kde majú altánok, v ktorom v jarných a letných
mesiacoch vedeli odpočívať. Odkedy žalovaní chovajú exotické vtáctva nemôže odpočívať na záhrade
kvôli opakujúcemu sa škrekotu vtáctva, ktoré škrieka celý deň aj večer. V záhrade taktiež majú nasadenú

zeleninu, zemiaky, pestujú ovocie, pretože sa jedná o starších ľudí a sú zvyknutí si takto všetko
dopestovať. Nemôžu sa tejto činnosti venovať, pretože keď začnú vtáky škriekať, je to neznesiteľné a
musia sa zavrieť v dome, ale rev vtáctva je počuť aj cez zatvorené okná. Taktiež majú na záhrade bazén
pre vnúčatá a ani tie nechcú k nim chodiť sa už kúpať, pretože sa nedá ten rev vtáctva počúvať. Toto
neprispieva na ich zdravie a hrozí vážna ujma na zdraví, že môže sa u nich začať prejavovať depresia

z toho, aby sa neustále schovávali. Žalobcom je bránené vo výkone ich vlastníckeho práva, pretože
nemôžu vykonávať hore uvedené činnosti ako boli zvyknutí. Sú to starší ľudia, na dôchodku a žijú na
dedine, v kľudnej lokalite, kde chcú ísť na záhradu a mať kľud. Pre nich je relaxom obrábať pôdu, byť
vonku na slniečku a nie aby sa schovávali. Rev vtáctva je celodenný, čo namerali aj znalci, je opakovaný
a neznesiteľný. Takéto vtáctvo nepatrí do kľudnej lokality obce C.. Ľudia sa sťahujú na vidiek z dôvodu,

aby mali kľud, aby mohli relaxovať a nie aby sa cítili ako v zoologickej záhrade.
Svedok I. S. dňa 1.8.2016 vypovedal, že „keď škriekajú, ruší to aj mňa, rušilo by to aj vás.“, „vnímam
škrekot vtákov rovnako, aj keď je za plotom lexan“. Svedok D. T. dňa 24.8.2016 vypovedal, že „vnímam
škrekot vtáctva, hlavne, keď som na terase, pokiaľ príde k nám návšteva na škrekot vtáctva sa na terasu
strhnú, pýtajú sa, čo to je. Ja, sám, keď počujem vtáky škriekať, z terase odchádzam. Najčerstvejšiu

skúsenosť mám so škrekotom vtákov z dnešného ráno o pol siedmej, chcel som vyvetrať, spal u nás
vnuk,vtákyškriekalitak,žesommuseloblokzatvoriť.“„PremňaješkrekotvtáctvaodH.nepríjemný,jeto
ako v džungli, je to na dedinu neprirodzené.“ Z výpovedí svedkov ako aj z výpovedí žalobcov vyplýva, že
hluk exotického vtáctva vážne ohrozuje výkon ich vlastníckeho práva (pretože je pre žalobcov obtiažne
sa zdržiavať na terase, pri bazéne, okopávať záhradu pre hluk exotického vtáctva, ktorý je neznesiteľný,

nepríjemný, opakovateľný a celodenný) a preto je mu treba poskytnúť ochranu bez ohľadu na to, či ide
o ohrozenie nad mieru primeranú pomerom podľa § 127 ods 1 O.z. Skutočnosť, že je vážne ohrozený
výkon ich vlastníckeho práva, sudca neskúmal, čo aj viac krát poukazovali, aj v ich výpovediach.
Predložili aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo1421/2003 z 27.5.2004, na
ktoré sudca v odôvodnení poukázal, ale ho nesprávne vyhodnotil. Nie je podstatné, či v citovanom

rozsudku sa jednalo o včely, ale tigre, hady, dôležitý je obsah a aplikácie ust. § 127 ods. 1 O.z. V danom
rozsudku súd uvádza na str. 5 druhý odsek „.... zjistíli sodu, že obtežovaní žalobce mírou přimeřenou
poměrúm nepřesáhlo a nejde o vážné ohrožení výkonu jeho práva, žalobu zamítne.“ A ďalej uvádza „ jeli
žalobce obtěžován včelami natolik, že to vážne ohrožuje výkon jeho vlastníckeho práva, jde o vážné
ohrožení výkonu práva a je mu třeba poskytnout ochranu bez ohledu na to, zda jde o ohrožení nad míru

pŕiméřenou poměrúm.“ Sudca neskúmal, či ide o vážne ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobcov
(prežalobcovobtiažnesazdržiavaťnaterase,pribazéne,okopávaťzáhraduprehlukexotickéhovtáctva,
ktorý je neznesiteľný, nepríjemný, opakovateľný a celodenný) a taktiež nezhodnotil, resp. neskúmal, či
takéto exotické vtáctva niekto chová v danej lokalite, či je to bežné v dedinách chovať exotické vtáctvo.
Je zrejmé, že sudca na daný skutkový stav aplikoval § 127 ods. 1 O.z. nesprávne, keď nedostatočne

vyložil pre daný prípad pojem „ miera primeraná pomerom“ (vychádzal len zo znaleckého posudku Ing.
Miklu, a nezobral do úvahy iné skutočnosti citované vyššie, či je takýto chov v danej lokalite bežným
javom)anezaoberalsaaniotázkou,činejdeovážneohrozenievýkonuvlastníckehopráva,keďztvrdení
žalobcov vyplývalo, že nemôžu vykonávať bežné činnosti na záhrade (okopávanie, sadenie), musia sa
schovávať pred hlukom a nemôžu si posedieť na záhrade.

3. Žalovaní 1/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili, odvolací návrh nepodali.4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470

ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom
viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
treba navzdory námietkam odvolateľov považovať za vo výroku vecne správny.

5. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej (tak ako
táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej

veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

6. Podľa § 127 ods. 1 O.z. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom

obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Toto ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo
odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské
práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní

vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek
z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len
takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo
ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať
vkaždomjednotlivomprípadeobjektívne.Subjektívnehľadiskoniejerozhodujúce,apretovkonkrétnych

prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv)
posúdiť z odborných hľadísk, t. j. aj pomocou znalca. Z toho na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa
musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Vlastník môže ohrozovať a obťažovať nielen iného vlastníka, ale aj každú inú osobu,
ktorá ako jeho sused, by mohla byť dotknutá konkrétnym konaním vlastníka veci. Ohrozeným susedom

môže byť fyzická i právnická osoba, môže to byť nájomca, vypožičiavateľ alebo osoba oprávnená z
vecného bremena, pričom nemusí ísť o bezprostredného suseda. (Komentár IURA)
Posúdenie prípustnosti imisií vychádza z tzv. generálnej klauzuly, obsiahnutej v § 127 ods. 1 O.z., podľa
ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Sú tu upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie

iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je "nad
mieru primeranú pomerom", kým ak by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je
otázkaprimeranejmierypomerombezvýznamu.Rozdielmedziohrozenímvýkonuprávaaobťažovaním
inéhospočívavtom,žeohrozovaniesatýkapriamovýkonuprávchránenéhosubjektualebodokoncaichexistencie; obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni, ale robí ho obtiažnym alebo nepríjemným. Ak
v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúcemu
v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 O.z. bez ohľadu na to, či tento zásah

prekračuje mieru primeranú pomerom (rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1935/2003).
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné
bremeno preukázať ich tvrdenia, že žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov 1/ a 2/
hlukom a vážne ohrozujú výkon ich práv (teda neboli naplnené predpoklady uvedené v ust. § 127 ods. 1
O.z., ktoré by zakladali uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa takého konania) a súd prvej inštancie

správne žalobu zamietol pre neunesenia dôkazného bremena.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími
námietkami žalobcov 1/ a 2/, keďže prevažnú časť podstatných tvrdení z odvolania žalobcovia uvádzali
už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolatelia namietali, že v konaní došlo k porušeniu § 191 CSP, čo zakladá odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že nie je prípustné, aby
odborné (exaktné) posúdenie určitej skutočnosti bolo ovplyvnené subjektívnym hľadiskom, nimi počas
ich výsluchu (ako dôkazného prostriedku) uvádzaný čas prejavovania sa vtákov v dennú a večernú
hodinu a trvanie ich hlasovej aktivity cez deň (z ktorého vychádzal znalec Ing. Hoťka) nepovažovali
za subjektívne, keď aj znalecký posudok Brenner Arms vychádzal z výsluchu žalovaných a ich tvrdení

o trvaní hlasovej aktivity exotického vtáctva, namietali, že súd nevzal do úvahy všetky znalecké posudky
(Ing. Hoťka, Ing. Brenner, Ing. Mikla), ale uzatvoril hodnotenia tak, že najlepším a správnym znaleckým
posudkom je posudok Ing. Miklu, odvolatelia sú s poukazom na R1/1981 názoru, že nebolo potrebné
vyhotovovať nový znalecký posudok, Ing. Hoťka mohol zaslať vysvetlenie, resp. mohol vykonať meranie
opätovne, keďže bol súdom ustanovený a mal znalosť vo veci, znalecké posudky nevykazovali také

rozpory, aby muselo byť nariadené opätovne znalecké dokazovanie, ktoré podľa žalobcov (s poukazom
na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 24Co/350/2012) prinieslo len ďalšie finančné nároky. Odvolatelia
porovnali znalecké posudky Ing. Hoťku a spoločnosti BRENNER ARMS s.r.o., vyvodili z nich záver,
že oba protokoly majú skoro totožné hodnoty zvukových prejavov vtáctva, rozdiely spočívajú len vo
vyhodnotení posudzovanej hodnoty, Ing. Hoťku vo výpovedi uviedol, že treba vziať v prípade tohto zdroja

hluku do úvahy jeho dynamiku, ktorá sa pohybovala od 66,8 db do 26,6 db, dynamika hluku pozadia
bola v čase meraní od 54,6 db do 26,6 db, z čoho vyvodil, že rozdiel v dynamikách hluku exotického
vtáctva a pozadia vyjadrených maximálnymi hladinami je viac ako 12 db, čo je významný rušivý prvok.
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v
súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom
svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil,
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti

takému uplatneniu. Súd prvej inštancie rešpektoval názor odvolacieho súdu z jeho predchádzajúceho
rozhodnutia (Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 3.9.2019 č. k. 10Co/58/2018-551), ktorým bol
zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnom spore (rozsudok Okresného súdu
Skalicaz29.1.2018č.k.3C/115/2012-354,poprečíslovaní454)avecmubolavrátenánaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie, keď odstránil vady petitu žaloby, vypočul aktuálnych žalovaných, opätovne posúdil

dôkazy a riadne ich vyhodnotil, jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, preskúmateľným
spôsobom vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
Odvolatelia tvrdili, že súd nevzal do úvahy všetky znalecké posudky (Ing. Hoťka, Ing. Brenner, Ing.
Mikla), ale uzatvoril hodnotenia tak, že najlepším a správnym znaleckým posudkom je posudok Ing.
Miklu, túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko z bodov 12., 13., 14., 15., 18.,

19., 20. (takmer 4 strany) odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie veľmi
podrobne rozobral znalecké posudky i protokol o akreditovanom meraní hluku v životnom prostredí
spoločnosti BRENNER ARMS s.r.o., znalcov, Ing. Brennera a Ing. Rusinovú aj vypočul na pojednávaní
a najmä (nie však výlučne) z bodov 29., 31., 32., 33., 34., 35., 40. odôvodnenia zasa vyplýva, že tieto
dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, znalecké posudky a protokol v bodoch 32.

a 34. odôvodnenia zhodnotil v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vzal za podklad svojho
rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záveru druhého (nie v poradí) znaleckého posudku,
keď predtým oboch znalcov vypočul, nešlo zo strany súdu o nekritické prebratie záverov znaleckého
posudku bez ich hodnotenia, rovnako riadne súd prvej inštancie najmä v bodoch 32. a 34. odôvodnilpotrebu opätovného nariadenia znaleckého dokazovania, nehodnotil znalecké závery v zmysle ich
odbornej správnosti, ale hodnotil presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, jeho
logické odôvodnenie a súlad s ostatnými dôkazmi, odvolací súd sa s jeho vyhodnotením dokazovania

a závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustné, aby odborné
(exaktné) posúdenie určitej skutočnosti bolo ovplyvnené subjektívnym hľadiskom, ktoré má zrejmý vplyv
na vyslovenie záveru, či sú v danom prípade dodržané prípustné miery stanovené technickou normou,
znalec Ing. Mikla k predchádzajúcim posudkom poukázal na skutočnosť, že sa robili len krátke merania,
pričom časové pôsobenie nebolo doložené meraním (znalec Ing. Hoťka uviedol k údaju aký dlhý čas

vtáky za deň škriekajú, že k nemu dospel z rozhovoru so žalobcami, ktorí uviedli časové údaje a tiež
z posudku už založeného v spise, Ing. Brenner k časovému pôsobeniu uviedol, že je možné ho určiť len
odhadom a za daný údaj zodpovedá objednávateľ, časy merania nie sú platnou legislatívou taxatívne
požadované) a teda spracovatelia neboli schopní toto časové pôsobenie preukázať. Zo znaleckého
posudku č. 01/204000133/ZP z 5.11.2020 vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Miklom o.i. vyplýva,
že výsledky merania boli vyhotovené a spracované vo forme protokolu o meraní hluku č. 204000133

zo dňa 3.11.2020, ktorý je súčasťou znaleckého posudku ako príloha č. 2. Meranie hluku bolo znalcom
uskutočnené dňa 8.9.2020 v čase od 18.00 hod. do 22.00 hod. a dňa 9.9.2020 v čase od 6.00 hod.
do 18.00 hod., znalec bol vypočutý aj na pojednávaní, k času pôsobenia hluku vtáctva uvedeného
hodnotami 18 minút v dennom čase, resp. 6 minút vo večernom čase uviedol, že v týchto časoch bolo
legitímne preukázané, že sa vtáctvo zvukovo prejavovalo a bolo rozpoznateľné od hluku okolia. Doplnil,

žečaspôsobeniahlukujedôležitýprivyhodnocovaníprípustnejhladinyhluku.Upresnil,žebolivykonané
spojité časové záznamy v jednotlivých meracích bodoch, a to súčasne vo všetkých troch miestach
merania. Následne na základe vyhodnotenia záznamov a svojich poznámok zistil, že hluk vtáctva
dosahuje hodnotu od 2000 do 3150 hertzov, na základe ktorej skutočnosti bolo možné vyseparovať,
či a v ktorých časoch bolo vtáctvo aktívne. Čo sa týka namietanej dynamiky hluku zo strany žalobcov

znalec uviedol, že v predchádzajúcich posudkoch o meraní hluku nebola zhodnotená dynamika hluku,
pričom uvedené neustanovuje ani vyhláška. Upresnil, že charakter hluku vtáctva možno považovať
za premenlivý hluk s veľkým rozdielom hladín, z ktorého dôvodu na ochranu zdravia určil veľkosť
korekcie + 5 dB, t.j. v maximálnej možnej hodnote. Možno teda uzavrieť, že znalec čas prejavovania
sa vtáctva a trvanie ich hlasovej aktivity posúdil na základe objektívneho merania hluku. Nedôvodnými

tak boli všetky vyššie uvedené námietky o porušení zásad vyplývajúcich z ust. § 191 CSP v súvislosti
s hodnotením dôkazov.

8. Odvolatelia tiež namietali, že súd prvej inštancie síce správne posúdil daný spor, keď aplikoval
na daný prípad hmotnoprávne ust. § 127 a nasl. O.z., ale tento nesprávne vyložil, keď uzatvoril, že

žalobcovia nie sú obťažovaní žalovanými nad mieru primeranú pomerom, ale neskúmal, či obťažovanie
hlukom exotického vtáctva nie je vážne ohrozený výkon ich vlastníckeho práva, čím je rozsudok
nepreskúmateľný a svojvoľný. Kládli rečnícke otázky (či malo podávanie nimi trestného oznámenia
a rôznych podnetov vplyv na rozhodnutie vo veci, prečo žalovaný chová exotické vtáctvo, či to nerobí
preto aby ich šikanoval a psychicky týral, s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR sa dopytovali či

by sa nemalo prihliadať aj na morálnu stránku veci, že ide o susedský spor starých, chorých ľudí
na sklonku života a či by sa súdili s ich 350 eurových dôchodkov toľko rokov už teraz so zníženým
zdravím a psychikou, ak by nebol hluk exotického vtáctva tak nepríjemný a neznesiteľný?), hrozbu
vzniku závažnej škody na ich zdraví považovali za preukázanú odborným vyjadrením lekára, že hrozí
vážne poškodenie zdravia – psychické problémy – neustálym počúvaním škrekotu a piskotu exotického

vtáctva. Žalobcovia v odvolaní opäť uvádzali, že škrekot vtáctva ich obťažuje, spôsobuje im psychické
problémy v takom zmysle, že nemôžu byť na záhrade, kde majú altánok, v ktorom v jarných a letných
mesiacoch vedeli odpočívať. Odkedy žalovaní chovajú exotické vtáctvo nemôžu odpočívať na záhrade
kvôli opakujúcemu sa škrekotu vtáctva, ktoré škrieka celý deň aj večer. V záhrade taktiež majú nasadenú
zeleninu, zemiaky, pestujú ovocie, pretože sa jedná o starších ľudí a sú zvyknutí si takto všetko

dopestovať. Nemôžu sa tejto činnosti venovať, pretože keď začnú vtáky škriekať, je to neznesiteľné a
musia sa zavrieť v dome, ale rev vtáctva je počuť aj cez zatvorené okná. Taktiež majú na záhrade bazén
pre vnúčatá a ani tie nechcú k nim chodiť sa už kúpať, pretože sa nedá ten rev vtáctva počúvať. Toto
neprispieva na ich zdravie a hrozí vážna ujma na zdraví, môže sa u nich začať prejavovať depresia
z toho, aby sa neustále schovávali. Žalobcom je bránené vo výkone ich vlastníckeho práva, pretože

nemôžu vykonávať hore uvedené činnosti ako boli zvyknutí. Sú to starší ľudia, na dôchodku a žijú na
dedine, v kľudnej lokalite, kde chcú ísť na záhradu a mať kľud. Pre nich je relaxom obrábať pôdu, byť
vonku na slniečku a nie aby sa schovávali. Rev vtáctva je celodenný, čo namerali aj znalci, je opakovaný
aneznesiteľný.TakétovtáctvonepatrídokľudnejlokalityobceUnín.Ľudiasasťahujúnavidiekzdôvodu,aby mali kľud, aby mohli relaxovať a nie aby sa cítili ako v zoologickej záhrade. Odvolatelia tiež citovali
z výpovedí svedkov I. S. a D. T., z ktorých výpovedí, rovnako z výpovedí žalobcov podľa nich vyplýva, že
hluk exotického vtáctva vážne ohrozuje výkon ich vlastníckeho práva, pretože je pre žalobcov obtiažne

zdržiavať sa na terase, pri bazéne, okopávať záhradu pre hluk exotického vtáctva, ktorý je neznesiteľný,
nepríjemný, opakovateľný a celodenný a preto je mu treba poskytnúť ochranu bez ohľadu na to, či ide
o ohrozenie nad mieru primeranú pomerom podľa § 127 ods. 1 O.z.
Tieto námietky považuje odvolací súd za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie skúmal okrem toho
či žalovaní nad mieru primeranú pomerom neobťažujú žalobcov hlukom aj to, či obťažovaním hlukom

exotického vtáctva nie je vážne ohrozený výkon vlastníckeho práva žalobcov a s uvedenými námietkami
sa riadne vysporiadal (viď 29., 34., 39. 41 a 43. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku) so záverom,
že nebolo žalobcami preukázané, že by sa jednalo o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom ani
že by sa jednalo o vážne ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobcov a že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje, rovnako s jeho záverom, že hoci
chov exotického vtáctva nie je všeobecne v našej spoločnosti bežnou záležitosťou, na druhej strane

však vzhľadom na charakter dedín v danej lokalite (spojený najmä s poľnohospodárskou činnosťou či
chovom hospodárskych zvierat) nemožno hovoriť o takom výkone vlastníckeho práva chovateľa, ktorý
by výrazným spôsobom toto prostredie narúšal. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že
hrozba vzniku závažnej škody na ich zdraví bola preukázaná odborným vyjadrením lekára, že hrozí
vážne poškodenie zdravia – psychické problémy – neustálym počúvaním škrekotu a piskotu exotického

vtáctva. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia síce preukázali lekárskymi správami,
že absolvovali psychiatrické vyšetrenia, pri ktorých však žalobcovia, nie lekár, tvrdili, že ich psychické
problémy vyplývajú z neustáleho škrekotu a piskotu exotického vtáctva, avšak tieto lekárske správy
samé osebe nemožno bez ďalšieho (odborného posúdenia, ktoré žalobcovia nenavrhli) považovať za
preukázanie hrozby vzniku závažnej škody na zdraví žalobcov neustálym počúvaním škrekotu a piskotu

exotického vtáctva chovaného na pozemkoch žalovaných.
Odvolatelia tiež namietali, že súd na daný stav aplikoval § 127 ods. 1 O.z. nesprávne, keď nedostatočne
vyložil pre daný prípad pojem „miera primeraná pomerom“, keď vychádzal len zo znaleckého posudku
Ing. Miklu a nezobral do úvahy iné skutočnosti už uvedené, či je takýto chov v danej lokalite bežným
javom. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko súd prvej inštancie vyložil

pre daný prípad pojem „nad mieru primeranú pomerom“ v bode 27., 29., 34., 35., a 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku.
Z uvedeného vyplýva, že nebola dôvodnou námietka o nesprávnom právnom posúdení veci ani
o nepreskúmateľnosti, svojvoľnosti a nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd
prvejinštancievsúlades§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkuuviedolčohosažalobcoviadomáhali,

aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci
vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili, jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax, odôvodnenie

rozsudku je presvedčivé.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou (v danom prípade niektoré rečnícke otázky
odvolateľov, ich tvrdenia týkajúce sa právoplatne skončeného správneho konania), ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým

nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcov neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych

záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcov z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Žalobcovia v odvolaní neprodukovali žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd
prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedenév odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho
rozhodnutia náležite vysporiadal.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby (I. výrok), podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

9. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie priznaným nárokom na náhradu svedočného (IV. a V. výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) odvolatelia neuviedli žiadne konkrétne odvolacie námietky
(nepostačuje všeobecné vymedzenie odvolacích dôvodov poukazom na § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
z úvodu odvolania). Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. Dôsledky

takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu napadnutého
rozhodnutia v takejto časti. Na základe uvedeného s poukazom na čl. 4 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a § 258
per analogiam CSP odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o priznaní nárokov na náhradu svedočného (IV. a V. výrok) ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý o trovách konania rozhodol dvomi
samostatnými výrokmi (II. a III. výrok napadnutého rozsudku), a to zvlášť o trovách prvoinštančného
konania a zvlášť o trovách odvolacieho konania (10Co/58/2018), posudzujúc úspech v konaní v každej
inštancii zvlášť, ani s rozhodnutím, že z priznaného nároku patrí každej z úspešných strán 50%, odvolací
súd je totiž názoru, že bolo potrebné v predmetnom spore rozhodnúť jedným výrokom o trovách celého

konania (v oboch inštanciách) podľa pomeru úspechu strán v konaní ako celku.
Žalovaní 1/ a 3/ však rozhodnutie nenapadli odvolaním a vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ s poukazom na
zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius), obmedzujúcu rozhodovanie odvolacieho
súdu, nebolo možné rozhodnutím odvolacieho súdu zhoršiť postavenie žalobcov 1/ a 2/ ako jediných
odvolateľov priznaním žalovaným 1/ a 3/ nároku na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti

žalobcom 1/ a 2/, teda vo väčšom rozsahu ako súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu tu
tiež neboli žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné pri stanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (§ 257 CSP).
Na základe uvedeného odvolaciemu súdu nezostávalo iné ako rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach o nárokoch na náhradu trov konania (II. a III. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť.

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 3/ boli plne úspešní aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, im vznikol nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 3/ majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nevidel v predmetnom spore dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).