Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 33Sa/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej

veci žalobcu: Z.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa sekcie colnej
žalovaného číslo: 490466/2020 zo dňa 16.11.2020

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstvo Slovenskej
republiky číslo: 490466/2020 zo dňa 16.11.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 16.12.2013 utrpel služobný úraz v dôsledku pádu zo schodov na orgáne finančnej
správy, Colný úrad Bratislava. Žiadosťou zo dňa 25.04.2017 doručenou Colnému úradu Žilina dňa
28.04.2017 požiadal žalobca o náhradu za stratu na služobnom plate po ukončení služobného pomeru,
resp. uvoľnení zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo

choroby z povolania a z dôvodu, že po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti
vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval
pred skončením, resp. uvoľnením zo služobného pomeru s poukazom na služobný uraz utrpený dňa
16.12.2013. Riaditeľ Colného úradu Žilina rozhodnutím Číslo: 489961/2018-6031 zo dňa 28.8.2018
(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) podľa § 21 ods. 3 zákona č. 382/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002
Z.z.“) žalobcovi (ako bývalému colníkovi) naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii

starší referent, oddelenia právneho Colného úradu Žilina, miesto výkonu štátnej služby Žilina priznal
náhradu za stratu na služobnom plate I. od 1.5.2017 do 30.06.2017 vo výške 0,00 Eur mesačne, II. od
1.7.2017 do 31.12.2017 vo výške 0,00 Eur mesačne, III. od 1.1.2018 do 1.2.2018 vo výške 0,00 Eur
mesačne, IV. od 2.2.2018 do 30.6.2018 vo výške 106,18 Eur mesačne a V. od 1.7.2018 vo výške 91,20
Eur mesačne až do zmeny pomerov poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady
škody.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 14.9.2018 v časti
o stanovení výšky náhrady vo všetkých špecifikovaných obdobiach a proti spôsobu stanovenia výšky
náhrady.3. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,
Generálneho riaditeľa sekcie colnej číslo: 87654/2019 zo dňa 11.02.2019 tak, že podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Žilina

č. 489961/2018-6031 zo dňa 28.08.2018 potvrdené.

4. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa sekcie colnej Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo:
87654/2019 napadol žalobca žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 28Sa/9/2019 zo dňa 3. septembra 2019 tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa sekcie colnej

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 87654/2019 zo dňa 11.02.2019 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva. Správny súd v odseku 21. odôvodnenia uviedol, že vyhodnotil žalobnú námietku ohľadne
použitia funkčného platu za mesiac apríl 2017 pre výpočet náhrady za stratu na služobnom plate ako
dôvodnú, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec žalovanému
vrátil na ďalšie konanie. Uložil žalovanému právne posúdiť výpočet tejto dávky tak, že za služobný plat v

zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. zoberie posledný služobný plat, ktorý bol žalobcovi vyplatený
pred skončením služobného pomeru (nie náhradu služobného platu).

5. Na to rozhodnutím číslo 546021/2019 zo dňa 05.11.2019 Generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná ako
príslušný orgán podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v
rozsudku sp.zn. 28Sa/9/2019 zo dňa 3. septembra 2019 vo veci odvolania žalobcu o priznaní náhrady
za stratu na služobnom plate, rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Žilina číslo: 489961/2018-6031 zo
dňa 20.08.2018 zrušil a vec vrátil riaditeľovi Colného úradu Žilina, ktorý ho vydal na nové prejednanie
a nové rozhodnutie.

6. Colný úrad Žilina rozhodnutím riaditeľa (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán“) číslo:
364108/2020-6031 zo dňa 05.08.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie) rozhodol tak, že
žalobcovi
I. od 01.05.2017 do 01.02.2018

1.1 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.05.2017 do 30.6.2017
náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 Eur,
1.2 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.07.2017 do

31.12.2017 náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 Eur,
1.3 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2018 do
01.02.2018 náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 Eur;
II. od 02.02.2018 do 30.6.2018

2.1 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na § 28 ods. 1 a ods. 2 písm. c)
zákona č. 328/2002 Z.z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 198,40 Eur;
III. od 01.07.2018 do 30.6.2019
3.1 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21ods. 3 s poukazom na § 28 ods. 1 a ods. 2 písm. c)
zákona č. 328/2002 Z.z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 184,00 Eur;

IV. od 01.07.2019 do 30.06.2020
4.1 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na § 28 ods. 1 a ods. 2 písm. c)
zákona č. 328/2002 Z.z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 169,60 Eur;
V. od 01.07.2020
5.1 priznal podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 s poukazom na § 28 ods. 1 a ods. 2 písm. c)

zákona č. 328/2002 Z.z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 155,20 Eur, a to až do zmeny
pomerov poškodeného, ktoré budú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žiadosť žalobcu, priebeh konania, námietky žalobcu vo vzťahu
ku ktorým uviedol, že
1/ služobný plat priznaný žalobcovi (poškodenému) k 01.02.2016 vo výške 1.073,50 Eur (brutto) je

rozhodnýmslužobnýmplatomkvýpočtunáhradyzastratunaslužobnomplate,ktorýbolreálnevyplatený
v období od 01.02.2016 do 29.03.2016. Za mesiac február 2016 bol menovanému vyplatený služobný
plat 1.073,50 Eur (netto 795,87 Eur), pričom alikvotný podiel služobného platu je za výkon štátnej
služby od 01.02. - 28.02.2016 a od 29.02.2016 do 29.02.2016 je služobný plat vyplatený za obdobiedočasnej neschopnosti spôsobenej služobným úrazom. Z dôvodu, že v 01.03.2016 nenastala zmena
výšky služobného platu, za mesiac marec 2016 sa poškodenému vyplatil služobný plat 1.073,50 Eur
(brutto) za obdobie dočasnej neschopnosti spôsobenej služobným úrazom od 01.03. - 29.03.2016 k

alikvotnému počtu pracovných dní (23 dní je počet pracovných dní v mesiaci marec 2016 a 21 dní je
počet dní dočasnej neschopnosti) vo výške 980,15 Eur.
2/Vpriznanomavyplácanomslužobnomplateod01.02.2016niejezapočítanýpríplatokzazmennosťvo
výške 22 Eur, nakoľko od 31.01.2016 bol poškodenému odňatý príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie
základného času služby v týždni vo výške 22 Eur.

3/ Poškodený nemá nárok ku služobnému platu pripočítať daňový bonus s poukazom na § 6 zákona č.
328/2002 Z.z., ktorý stanovuje medze pojmu „služobný plat“ bez zakomponovania daňového bonusu,
ktorý ani nie je zdaniteľným príjmom podľa zákona č. 595/2009 Z.z. o dani z príjmov, teda nie je možné
aj z tejto sumy daňového bonusu vyrátať náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 21 zákona č.
328/2002 Z.z.. Podotkol, že do služobného platu sa nezapočítava ani príspevok zo sociálneho fondu
zamestnávateľa. Daňový bonus nie je základ dane, teda nie je ani príjmom podľa § 5 v spojení s § 9

ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z.z..
4/ Odbor odmeňovania, oddelenie spracovania platov a príjmov a ani Odbor sociálneho zabezpečenia
sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra nie sú kompetentné
vydávať záväzné pokyny a nedisponujú záväzným stanoviskom, pričom podotkol, že valorizáciou sa
nezvýšia všetky zložky platu, ale len funkčný plat a prídavok za výsluhu rokov, teda nevyrátava sa

valorizácia z brutto mzdy, do ktorej zložky patria všetky ostatné príplatky.
5/ Podľa názoru riaditeľa colného úradu poškodenému v období od 01.05.2017 do 01.02.2018 patrí
náhrada vo výške 0,00 Eur z dôvodu, že jeho povinnosťou bolo prihlásiť sa na úrade práce a nebolo
povinnosťou zamestnávateľa poučiť poškodeného o jeho právach a povinnostiach. Na predložený
doklad o hľadaní zamestnania zo dňa 09.10.2017, že poškodený si hľadal prácu skladníka a s

manipuláciou s ťažkými balíkmi potvrdený spoločnosťou Domino sk s.r.o., riaditeľ colného úradu
neprihliadal, pretože poškodený ho mohol uplatniť na pojednávaní dňa 03.09.2019, čo neurobil a
rozhodujúcou skutočnosťou je, že nebol prihlásený na úrade práce. Podotkol, že keď poškodený prejavil
záujem o pracovnú pozíciu skladníka, tak takáto pozícia potom bola vhodná primeranému civilnému
zamestnaniu od 01.05.2017 do 01.02.2018. Mal za to, že poškodený by sa nezaujímal o práce pre

neho nevhodné. Ďalej mal za to, že bol dostatok vhodných civilných zamestnaní zodpovedajúcich
poškodeného kvalifikácii, ktorá predstavovala vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo. Za
celý čas konania o náhrade za stratu na služobnom plate žalobca žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal, že má záujem vôbec o nejakú prácu. Ďalej uviedol, že poškodenému bolo dňa 05.06.2020
doručené Oznámenie č. 251359/2020 zo dňa 01.06.2020 na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutím

- k vyjadreniu FR SR č. 232450/82020 zo dňa 22.05.2020 - žiadosť o zaujatie stanoviska, ktorý prevzal
05.06.2020, na ktoré nereagoval. Prvostupňový správny orgán uviedol, že vzniknutý právny vzťah
posudzoval v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vzniku hmotnoprávneho vzťahu, a to § 83 ods. 2
písm. f) v spojení s § 20 ods. 1 písm. a) bodu 2 a § 21 ods. 3, 7, § 28, § 1 ods. 2, § 6 ods. 1, § 21 ods. 2,
§ 28, § 81 ods. 1 písm. a), § 105 ods. 8, § 109 ods. 1, § 113 ods. 2 písm. b), § 143ai zákona č. 328/2002

Z.z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov, § 324 ods. 7 zákona
č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe, pričom z hľadiska procesného postupu aplikoval ust. § 3 ods. 1, 2,
5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 34 ods. 1, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb.. Spoločne k výrokovým častiam
pre základ výpočtu a výpočet v prípade zmeny pomerov poškodeného uviedol, že cieľom náhrady za
stratu na služobnom plate a jej výšky je poskytnúť primerané odškodnenie poškodenému, ktorý nie je

schopný pre svoje zdravotné postihnutie spôsobené služobným úrazom dosahovať taký zárobok, aký
mal pred poškodením zdravia. Poukázal na znenie § 20 ods. 1 písm. a) bod 2, § 21 ods. 3 a § 105
ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z.. a uviedol, že rozhodnou skutočnosťou, ktorú zvažoval pre výroky I. až
V. je aj výška jedenapolnásobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá bola určená
opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného

minima, pričom pri aplikácii § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. vypočítané jedenapolnásobky životného
minima vo výške 299,22 Eur (199,48 Eur + 99,74 Eur), 307,61 Eur (205,07 Eur + 102,54 Eur), vo výške
315,30 Eur (210,20 Eur + 105,10 Eur) a vo výške 322,25 Eur (214,83 Eur + 107,42 Eur) a vypočítané
výšky náhrady za stratu na služobnom plate (0,00 Eur, 198,40 Eur, 184 Eur, 169,60 Eur a 155,20 Eur)
nepredstavujú vyššie uvedené jedenapolnásobky životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Pre základný výpočet nadriadený použil služobný plat pred skončením služobného pomeru vo výške
795,87 Eur, príjem - výsluhový dôchodok vo výške 592,27 Eur, zvýšený od 01.07.2017 o sumu 5,20
Eur na sumu vo výške 597,47 Eur, náhradu za stratu na služobnom plate 795,87 Eur - 597,47 Eur =
198,40 Eur. Ďalej uviedol, že pri zmene pomerov poškodeného - u poškodeného prichádzajú do úvahyzatiaľ len zvýšenia výsluhového dôchodku - valorizácie, a to za podmienok určených priamo v zákone
vždy od 01.07. do 31.12 príslušného kalendárneho roka, a v zákone od 01.01. do 31.12. príslušného
kalendárneho roka, pričom už priznaná náhrada za stratu na služobnom plate poškodeného sa zvyšuje

pripočítaním zvýšenej sumy, resp. sa zvyšuje rovnakým spôsobom ako sa zvyšujú jeho funkčné platy
v kalendárnom roku a zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate sa určuje zo služobného platu,
z ktorého sa náhrada priznala, t.z. že sa realizuje tak, že už k vyplácanej sume náhrady na služobnom
plate sa pripočíta valorizácia funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov. Pri valorizácii nadriadený
prihliadal na § 5 ods. 1 zákona č. 33/2007 Z.z., § 5 ods. 5 zákona č. 370/2018 Z.z., § 5 ods. 5 zákona

č. 468/2019 Z.z.. Ďalej vyjadril odôvodnenie k výpočtom jednotlivých období, v ktorých bola priznaná,
resp. nepriznaná náhrada služobného platu, pričom dodal, že poškodenému vzniknutý nedoplatok na
priznanej a doteraz vyplatenej náhrady za stratu na služobnom plate bude vyplatený spolu s náhradou
za stratu na služobnom plate vo výplatnom termíne.

7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalovaný v podaní zo dňa

4.9.2020včastitýkajúcejsavýškypriznanejnáhradyvovšetkýchuvádzanýchobdobiachavočispôsobu
zvyšovania priznanej náhrady za stratu na služobnom plate s návrhom na jeho zrušenie alebo zmenu.

8. Na základe podaného odvolania žalobcom, žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím číslo:
490466/2020 zo dňa 16.11.2020, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“)

zmenil tak, že text výrokovej časti prvostupňové rozhodnutie nahradil textom:
I. 1.1. od 01.05.2017 do 30.06.2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č.
328/2002 Z.z. nepatrí náhrada za stratu na služobnom plate;
1.2 od 01.7.2017 do 01.02.2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č.
328/2002 Z.z. nepatrí náhrada za stratu na služobnom plate;

II. od 02.02.2018 do 30.06.2018 podľa § 28 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. priznal náhradu za
stratu na služobnom plate v sume 198,40 Eur;
III. od 01.07.2018 do 31.12.2018 podľa § 28 ods. 1 písm. c) znížil náhradu za stratu na služobnom plate
na sumu 184 Eur;
IV. od 01.01.2019 do 30.06.2019 zvýšil náhradu za stratu na služobnom plate na sumu 258,85 Eur;

V. od 01.07.2019 do 31.12.2019 znížil náhradu za stratu na služobnom plate na sumu 244,45 Eur;
VI. od 01.01.2020 do 30.06.2020 podľa § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšil náhradu za stratu
na služobnom plate na sumu 319,30 Eur;
VII. od 01.07.2020 do zmeny pomerov poškodeného podľa § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z.z.
znížil náhradu za stratu na služobnom plate na sume 304,90 Eur.

Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu síce
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, avšak jednotlivé sumy náhrad neboli v predmetnom
rozhodnutí vypočítané správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v dôsledku
čoho došlo k zmene predmetného rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Ďalej uviedol,
že relevantným vstupným údajom pre posúdenie a rozhodnutie vo veci priznania (poskytnutia) náhrady

odvolateľovi od 02.02.2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č.
328/2002 Z.z. bol služobný plat priznaný odvolateľovi k 01.02.2016 vo výške 1.073,50 Eur brutto, po
zníženísúmzodpovedajúcichúhrnupoistnéhonanemocenskézabezpečenie,výsluhovézabezpečenie,
verejné zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, t.j. služobný plat vo
výške 795,87 Eur netto. Funkčný plat bol vo výške 505,50 Eur; prídavok za výsluhu rokov vo výške 243

Eur. Pokiaľ odvolateľ nesúhlasil s nepripočítaním daňového bonusu, k tomu odvolací orgán poukázal na
teologický výklad § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorého nevyplýva, že k služobnému platu mal
orgán prvého stupňa prirátať aj daňový bonus na deti odvolateľa. Poukázal na to, že daňový bonus je
samostatný daňový inštitút upravený v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ktorého zámerom je
uplatnenie daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti; uplatňuje sa

za striktne stanovených podmienok, pričom o daňový bonus môže požiadať aj druhý rodič za splnenia
ostatných zákonných podmienok. Uvedená námietka odvolateľa bola zhodnotená ako nedôvodná a
k služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru sa na účely sociálneho
zabezpečenia daňový bonus nepripočítava. Služobný plat priznaný odvolateľovi ku dňu 01.02.2016 vo
výške 1.073,50 Eur (brutto) bol rozhodným služobným platom k výpočtu náhrady za stratu na služobnom

plate, čo vyplýva aj z písomnosti Finančného riaditeľstva značka 232450/2020 z 22.05.2020. Valorizácia
služobného platu v danej veci (funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov bola za rozhodné obdobie
od 01.01.2019 vo výške 10 % a od 01.01.2020 vo výške 10 %. Odvolateľovi bol od 01.05.2017 priznaný
výsluhový dôchodok rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zn. 850386/2017-2 z 30.05.2017 v sume592,27 Eur mesačne, ktorý bol zvýšený (valorizovaný) od 01.07.2017 rozhodnutím zn. 1053706/2017-
SZ z 05.06.2018 o 5,20 Eur na sumu 597,47 Eur mesačne; od 01.07.2018 o 14,40 Eur rozhodnutím
zn. 2167/2018-SZ z 05.06.2018 na sumu 611,87 Eur mesačne; od 01.07.2019 o 14,40 Eur rozhodnutím

zn. 2237/2019-SZ z 17.06.2019 na sumu 626,27 Eur a od 01.07.2020 o 14,40 Eur rozhodnutím zn.
2263/2020-SZ z 11.06.2020 na sumu 640,67 Eur. Za obdobie od 01.05.2017 do 01.02.2018 bola
relevantná skutočnosť, že odvolateľ podľa vykonaných dôkazov nebol evidovaný na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny a bol dobrovoľne nezamestnaný, preto sa k výsluhovému dôchodku pripočítala
aj suma minimálnej mzdy, v dôsledku čoho mu náhrada za stratu na služobnom plate v danom období

nepatrila. Uvedený názor výpočtu pri dobrovoľne nezamestnanom poškodenom vyplýval aj z oznámenia
Ministerstva vnútra SR zn. SPOU-OSZ-463-001/2018-UR z 14.12.2018. Námietku odvolateľa týkajúcu
sa nesprávnych výpočtov jednotlivých náhrad a neprehľadne vytvorených období poskytovania náhrad
odvolací orgán túto považoval za dôvodnú, a preto prvostupňové rozhodnutie zmenil v odvolacom
konaní, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol podrobný výpočet vo výroku rozhodnutia uvedených
údajov po zaokrúhlení súm podľa § 109 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré podrobne špecifikoval v

odôvodnení rozhodnutia na strane 6 a 7. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávny výpočet náhrady v
období od 01.05.2017 do 01.02.2018 vo výške 0,00 Eur, tak odvolací orgán za nesprávny považoval
názor prvostupňového orgánu uvedený na strane 6 rozhodnutia, keď po tom, ako odvolateľovi oznámil
možnosť navrhnúť doplnenie dôkazov, tieto potom v rozhodnutí nesprávne odôvodnil, a to s poukazom
na § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 46 a § 33 ods. 1 tohto zákona. Napriek nesprávnemu

tvrdeniu v rozhodnutí prvostupňového orgánu za relevantnú odvolací orgán považoval okolnosť, že tento
orgánkonalvsúlades§33ods.2zákonač.71/1967Zb.,keďodvolateľovipísomnosťouzn.121111/2020
z 04.03.2020 oznámil, že v lehote 10 od doručenia daného oznámenia sa môže vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Odvolateľ dňa 19.03.2020 a
25.03.2020 toto oprávnenie využil a námietky s prílohami predložil. Predložené dôkazy boli vyhodnotené

v odvolacom konaní, pri posúdení ktorých odvolací orgán dospel k záveru, že tieto nevyvrátili dôkazne
preukázaný stav, že odvolateľ bol v období od 01.05.2017 do 01.02.2018 dobrovoľne nezamestnaný,
keďže preukázateľne nebol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, v ktorej súvislosti odkázal na
doložené dôkazy, ďalej nepreukázal, že dôvodom, pre ktorý nebol zárobkovo činný, bol práve a jedine
pokles jeho schopnosti spôsobenej úrazom vykonávať primerané civilné zamestnanie. Tento názor

odôvodnil odvolací orgán tým, že písomnosť odvolateľa vecne označená ako „Doplnenie dôkazov ku
konaniu vo veci priznania náhrady za stratu na služobnom plate v období od 01.05.2017 do 01.02.2018“
zo dňa 17.03.2020, 23.03.2020 bola síce prvostupňovému orgánu doručená s prílohami - tri potvrdenia o
uchádzaní sa o prácu zo dňa 23.03.2020, z 10.03.2020, z 09.10.2017, Čestné prehlásenie odvolateľa zo
dňa15.03.2020,žepoprepustenízoslužobnéhopomerunepoberalžiadenpríjemzozárobkovejčinnosti

ako aj dve lekárske správy z 14.09.2016 a 11.12.2019, ale tieto stav veci nemenia. Predložené lekárske
správypreukazovalilenzdravotnýstavodvolateľavčasespísaniasprávy.Relevantnýmbolaskutočnosť,
že skúmané obdobie predstavuje 277 kalendárnych dní, z toho 188 dní pracovných. Z potvrdení
odvolateľa, v ktorých absentuje špecifikácia osoby, ktorá v mene obchodných spoločností potvrdenie
podpísala, vyplýva, že odvolateľ sa v danom období mal navyše uchádzať o zamestnanie len trikrát - dňa

05.05.2017 u obchodnej spoločnosti M Trading Slovakia, s.r.o., dňa 09.10.2017 u obchodnej spoločnosti
domino sk s.r.o. a v nedeľu dňa 08.10.2017 u obchodnej spoločnosti Stormner, s.r.o.. Odvolateľ
nepredložil iné podklady, ktoré by preukazovali, že sa v danom období, kedy nebol evidovaný na úrade
práce, aktívne uchádzal o ďalšie civilné zamestnania, mal snahu sa zamestnať, a to vzhľadom na jeho
90 %-ný rozsah schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie. Predloženými dôkazmi odvolateľ

nepreukázal, že dôvodom, pre ktorý v období od 01.05.2017 do 01.02.2018 nebol zárobkovo činný, bol
práve a jedine pokles jeho schopnosti spôsobenej úrazom vykonávať primerané civilné zamestnanie. Z
uvedeného dôvodu sa mu v danom období k výsluhovému dôchodku pripočítala suma minimálnej mzdy
aktuálnej v danom roku, správnosť ktorého postupu potvrdzuje aj písomnosť Ministerstva vnútra SR
zn. SPOU-OSZ-463-001/2018-UR zo dňa 14.12.2018. K námietke ohľadom výkladu pojmu primerané

civilné zamestnanie v zmysle § 45 zákona č. 328/2002 Z.z. odvolací orgán uviedol, že podľa tohto
ustanovenia sa za primerané civilné zamestnanie síce považuje zamestnanie vyžadujúce rovnaký
stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúcou dĺžkou odbornej praxe, avšak
dané zdravotné obmedzenia odvolateľa súvisia s výkonom štátnej služby colníka, nevzťahujú sa na
schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie aj vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie účastníka

konania, aj na jeho možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Ustanovenie, na ktoré odvolateľ poukazuje,
je zákonodarcom cielene systematicky upravené v častiach „Invalidný výsluhový dôchodok; invalidita“,
čo je iný sociálny inštitút upravený v štvrtej časti „Výsluhové zabezpečenie“ zákona č. 328/2002 Z.z.. V
danej veci sa posudzuje dávka úrazového zabezpečenia - náhrada za stratu na služobnom plate, ktoráje systematicky upravená v tretej časti „Úrazové zabezpečenie“ zákona č. 328/2002 Z.z.. Pri interpretácii
práva je neprípustné vybrať zo zákona len jednotlivú normu a poukazovať na jej obsah, bez posúdenia
jej umiestnenia v zákone a posúdenia kontextu. Pri výklade pojmu „primerané civilné zamestnanie“ tak

nemožno aplikovať § 45 zákona č. 328/2002 Z.z. upravujúce právne vzťahy v prípade invalidity, keďže
odvolateľ invalidným nie je. Vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie odvolateľa a jeho pracovnú schopnosť
vykonávať civilné zamestnanie v rozsahu 90 % ako aj na skutočnosť, že odvolateľ bol od 01.05.2017 do
01.02.2018 záujemcom o zamestnanie a od 02.02.2018 po súčasnosť je evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, sa pri posudzovaní týchto právnych vzťahov aplikuje zákon č. 5/2004 Z.z. o

službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 15 vykladá pojem vhodné
zamestnanie. Podľa odseku 3 tohto zákona si vhodné zamestnanie občan hľadá sám, za pomoci úradu
alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby a z uvedeného bola námietka odvolateľa zhodnotená ako
irelevantná.
K námietke zaujatosti podanej proti generálnemu riaditeľovi sekcie, sekcie colnej, S., ktorý je
oprávneným orgánom na rozhodnutie o tomto odvolaní, druhostupňový orgán považoval za nutné

konštatovať, že nie je dôvodná. Poukázal na § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení
s § 1 ods. 2, tohto zákona, v spojení § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb., z ktorých ustanovení
vyplýva, že vylúčenie pre predpojatosť sa môže týkať len zamestnancov správneho orgánu, nie však
správneho orgánu ako celku. Odvolacím orgánom je v danej veci generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná
- S., keďže podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. je nadriadený správny orgán najbližšieho vyššieho

stupňa riaditeľovi Colného úradu Žilina, ktorý predmetné rozhodnutie vydal. S.. Z.. R. S. teda v danej
veci nie je zamestnanec správneho orgánu, sám má postavenie správneho orgánu, preto sa na neho
nevzťahujú uvedené ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o vylúčení zamestnancov správneho orgánu,
čím ho nemožno z tohto konania vylúčiť.

Žalobné body

9. Žalobou zo dňa 22.1.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
s návrhom na jeho zrušenie a vrátenia veci na nové prejednanie. Žalobca namietal, že správny
orgán prvého a druhého stupňa vydali nezákonné rozhodnutie. Mal za to, že rozhodnutie správneho

orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vychádza z nesprávnej aplikácie
relevantných právnych noriem upravujúcich priznanie náhrady za stratu na služobnom plate. Namietal,
že je nesprávne vypočítaná a priznaná náhrada za stratu na služobnom plate v jednotlivých obdobiach
a je použitý nesprávny postup pri výpočte náhrady. Podľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia, pretože nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania o veci S. z dôvodu jeho
predpojatosti k účastníkovi konania. Žalobca uviedol, že náhrada za stratu na služobnom plate je
upravená v tretej časti zákona č. 328/2002 Z.z., ktorá má názov náhrada škody, z ktorej vyplýva, že
náhrada je v skutočnosti náhrada škody, čiže majetkovej ujmy, ktorá vznikla colníkovi, ktorý utrpel
služobný úraz. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/43/2008,

z ktorého vyplýva, že vyplácaním náhrady v zmysle § 21 ods. 3 zákona sa odškodňuje ušlý zisk, čiže
aj jej zvyšovanie by sa malo realizovať spôsobom, aby sa odškodňoval ušlý zisk poškodeného. Pri
obvyklom chode veci by žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru, naďalej by pracoval vo
finančnej správe a poberal služobný plat, ktorý by sa mu automaticky zvyšoval pri každom zvýšení platov
colníkov podľa zákona o štátnom rozpočte alebo inej zmene zákona upravujúceho platy colníkov. Keďže

žalobcautrpelslužobnýúraz,zaktorýnesiezozákonazodpovednosťslužobnýúrad,ježalovanýpovinný
na základe vyššie uvedeného odškodniť žalobcu za škodu, ktorá mu vznikla. Aby odškodnenie bolo v
súlade s vyššie uvedenými zásadami, je potrebné pri každom zvýšení platov colníkov zvýšiť aj výšku
náhrady tak, aby poškodený colník dosahoval rovnaký príjem ako pri obvyklom chode veci, za ktorým
účelom zákonodarca upravil zvyšovanie náhrady v § 28 ods. 4 a 5 zákona. Keďže v zmysle § 28 ods. 4

zákona náhrada za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi
a profesionálnemu vojakovi, sa zvyšuje v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom ako sa zvyšujú i
funkčné platy, je potrebné zvyšovať náhradu spôsobom, že sa zvýši funkčný plat žalovaného ako keby
bol naďalej v služobnom pomere a poberal uvedený funkčný plat. Takáto aplikácia § 28 ods. 4 je aj v
súlade so zásadami upravujúcimi náhradu škody, konkrétne ušlý zisk. V takomto prípade nie je potrebné

vypočítavať funkčný plat percentuálnymi sadzbami nezmyselných vykonštruovaných základov, ako to
realizuje žalovaný, ale stačí prevziať funkčný plat, ktorý zverejňuje Ministerstvo financií v oznámeniach
a zákone o finančnej správe. K ďalším zložkám služobného platu patrí prídavok za výsluhu rokov, ktorý
je upravený v § 162 zákona o finančnej správe a do 1.7.2019 bol upravený v § 81 zákona o štátnejslužbe colníkov. Prídavok za výsluhu rokov je stanovený ako percentuálny podiel prídavku za výsluhu
rokov colníka podľa dĺžky započítanej odbornej praxe z funkčného platu. Pri každom zvýšení funkčného
platu sa zvyšuje aj príplatok za výsluhu rokov. U žalobcu je tento príplatok podľa započítanej odbornej

praxe vo výške 54 % a v zmysle § 81 ods. 2 písm. j) zákona o štátnej službe colníkov a 45 % v zmysle
§ 162 ods. 2 zákona o finančnej správe platného a účinného od 1.7.2019. Pri zvyšovaní funkčných
platov sa automaticky zvyšuje aj príplatok za výsluhu rokov, ktorý mal žalovaný opäť vypočítať ako
percentuálnypodielzfunkčnéhoplatu,ktorýbypoberalžalobca,akbybolvslužobnompomereaprirátať
takto zvýšený príplatok k funkčnému platu. Ďalšie zložky služobného platu zostávajú v rovnakej výške,

ako boli skutočne vyplatené žalobcovi v poslednom služobnom plate. Takýmto spôsobom mal žalovaný
vypočítať služobný plat žalobcu pri každom zvýšení funkčných platov a následne od takto stanoveného
služobného platu odpočítať v zmysle § 21 ods. 3 zákona poistné na sociálne zabezpečenie, zdravotné
poistenie a zostane čistý služobný plat. Od čistého služobného platu sa odráta výsluhový dôchodok a
príjem zo zárobkovej činnosti. Výsledok je výška zvýšenej priznanej náhrady. Takýto výklad zákona je
aj v súlade s § 28 ods. 4 zákona. Žalobca poukázal na ust. § 28 ods. 5 zákona, podľa ktorého ďalšie

zložky služobného platu ako je osobný príplatok, príplatok za vedenie služobného motorového vozidla,
osobitný príplatok zostávajú pri zvyšovaní služobného platu zachované. Jedine takýto výklad ustanovení
zákona je v súlade so zásadami, podľa ktorých sa odškodňuje škoda - ušlý zisk. Podľa žalobcu spôsob,
akým žalovaný zvyšuje náhradu, je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi predpismi, je nelogický, v
jednotlivých obdobiach je rôzny a navzájom si odporuje. Žalovaný nezvyšuje náhradu do takej výšky,

aby príjem žalobcu bol rovnaký, ako keby nedošlo k služobnému úrazu, ktorým žalobcovi vznikla škoda.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 28 ods. 4 zákona a mal za to, že zákonodarca pod pojmom rovnaký
spôsob nepredpokladal, že sa zvýši o rovnaké percentá rozdielny základ, z ktorého sa percentuálne
zvýšenie vypočítava. Prídavok za výsluhu rokov je tak isto nesprávne počítaný. Platí, že rovnako ako
výška percentuálnej sadzby je dôležitý aj základ, z ktorého sa sadzba vypočítava. Žalovaný postupoval

nesprávne a rovnako nesprávne postupoval aj pri zvyšovaní náhrady v nasledujúcich obdobiach.
Spôsob, akým vypočítaval náhradu v jednotlivých obdobiach, je rôzny a navzájom si odporuje. Raz
zvýšenie náhrady z predchádzajúceho obdobia pripočítava a druhýkrát nie, čiže sám porušuje spôsob,
akým sa rozhodol vypočítavať zvýšenie náhrad. Žalovaný odignoroval zákon o finančnej správe, ktorý
taktiež zvyšoval funkčné platy colníkov a vôbec ho nezahrnul do zvyšovania náhrady, teda postupoval

v rozpore s § 28 ods. 4 zákona. Spôsob, akým žalovaný vypočítava náhradu, je nezmyselný, v rozpore
s právnymi predpismi, ktoré upravujú zvyšovanie náhrady.
V bode 3.) žaloby žalovaný k nevyhoveniu námietky zaujatosti voči S. uviedol, že funkcia, ktorú S.
zastáva, nie je volená funkcia, ale bol do funkcie vymenovaný na základe toho, že je v služobnom
pomere, čo je obdoba zamestnaneckého pomeru, čiže v zmysle správneho poriadku na účely správneho

konania má postavenie zamestnanca. Zároveň má nadriadeného, ktorým je, predpokladá žalobca,
prezident Finančnej správy a ktorý môže rozhodnúť o jeho vylúčení pre predpojatosť a vykonať
opatrenia na zabezpečenie riadneho uskutočnenia konania. Konštatovanie žalovaného v dôvodoch
rozhodnutia je preto nesprávne. To, že funkcia generálneho riaditeľa sekcie colnej je personálne
obsadená jednou fyzickou osobou a nie je to oddelenie, na ktorom pracuje viacero zamestnancov,

neznamená, že nemožno vylúčiť zamestnanca, ktorý je vymenovaný do tejto funkcie zo správneho
konania a poveriť rozhodovaním vo veci napríklad nadriadený orgán. Zákon nezveril rozhodovanie o
právachaprávomchránenýchzáujmovfyzickýchosôbosobneS.akofyzickejosobe,aleorgánuverejnej
moci - generálnemu riaditeľovi sekcie colnej a S. je na účely správneho konania iba zamestnancom
tohto orgánu. Z tohto dôvodu je možné S. Z.. R. S. z konania a rozhodovania v prejednávanej veci pre

predpojatosť vylúčiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 11 ods. 1, § 9, § 12 ods. 1, pričom mal za
to, že v zmysle §§ 11 a 12 správneho poriadku bolo povinnosťou žalovaného oznámiť nadriadenému
správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce o jeho vylúčení. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžo/371/2009. Mal za to, že S. Z.. R. S. mal byť z konania a rozhodovania
vylúčený, z ktorého dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Vzhľadom k tomu, že v

danej veci nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie pred správnym orgánom, žiadal, aby správny
súd zaviazal vyjadrením svojho právneho názoru, aby druhostupňový správny orgán rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zmenil, a preto žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť.

10. K doručenej žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa

12.04.2021 (č.l. 39-41 spisu). Žalovaný v bode I. vyjadrenia uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie. V
bode II. vyjadrenia uviedol vyjadrenie ku skutkovému stavu. V bode III. vyjadrenia poukázal na právnu
úpravu v danej právnej veci. V bode IV. uviedol žalovaný vyjadrenia k námietkam žalovaného. Pokiaľ
žalobca namietal nesprávnu výšku náhrady, tak žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nemožnoodvodzovať náhradu od služobného platu príslušníka finančnej správy, keďže žalobca (bývalý colník)
nikdy nebol v služobnom pomere príslušníka finančnej správy. Považoval za nedôvodné a bez právneho
základu uvádzať, že 4. platová trieda colníka sa rovná 4. platovej triede príslušníka finančnej správy,

pričom výklad zákona č. 200/1998 Z.z. a zákona č. 35/2019 Z.z žalobcu je nesprávny. Pri výpočte
jednotlivých súm náhrad sa nezvyšuje služobný plat, ale priznaná náhrada, čo vyplýva z § 4 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a
profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak
dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak. V tejto

súvislosti poukázal na § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 28 ods. 5 tohto zákona, z ktorého
vyplýva, že zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku 4 sa určuje zo služobného
platu, z ktorého sa náhrada priznala, ktorý právny názor žalovaného potvrdzuje aj právoplatný rozsudok
Krajského súdu Žilina sp.zn. 28Sa/9/2019 vydaný v predchádzajúcom súdnom konaní. Žalovaný ďalej
rozviedol, že žalobcovi bol od 02.02.2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 28 ods. 1 a 2
priznaný služobný plat k 01.02.2016 vo výške 1.073,50 Eur brutto, po znížení súm zodpovedajúcich

úhrnu poistného na nemocenské poistenie, výsluhové zabezpečenie, verejné zdravotné poistenie a
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, t.j. služobný plat vo výške 795,87 Eur netto. Tieto
sumy žalobca nenamieta. Funkčný plat mal vo výške 505,50 Eur; prídavok za výsluhu rokov vo výške
243,00 Eur. Valorizácia služobného platu (funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov) bola žalovaným
za rozhodné obdobia zohľadnená pri výpočte náhrad, pričom po valorizácii nedošlo k ďalšiemu zvýšeniu

služobných platov príslušníkov. Žalobcovi bol od 01.05.2017 priznaný výsluhový dôchodok, ktorý bol
pravidelne ročne zvyšovaný, valorizovaný. Aj valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu boli brané na
zreteľ pri vypočítaní výšky náhrady žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal spôsob, akým žalovaný zvyšuje
náhradu, tak žalovaný uviedol, že spôsob výpočtu náhrady riadne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí,
pričom zmenil prvostupňové rozhodnutie a pri výpočte vychádzal aj zo stanoviska Ministerstva vnútra SR

zn. SRLZ-SZ-1-305/2010 z 11.08.2010, ktoré je súčasťou spisu. Ako vstupné údaje použil sumy, ktorých
správnosť žalobca nenamieta ani v podanej žalobe a ktorý sám na strane 5 žaloby uviedol, že „nie
je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie pred správnym orgánom prvého stupňa“. Výpočet náhrady
žalobcu po zaokrúhlení súm podľa § 109 zákona č. 328/2002 Z.z. vychádzal najmä z čistého služobného
platu pred skončením služobného pomeru: 795,87 Eur; funkčného platu 505,50 Eur; prídavku za výsluhu

rokov (48 %): 243 Eur; výsluhového dôchodku k 01.05.2017: 592,27 Eur; čistej minimálnej mzdy v roku
2017: 374,11 Eur podľa Nariadenia vlády SR č. 280/2016 Z.z.. Ďalej žalobca uviedol, že v období,
keď žalobca nebol evidovaný na úrade práce, na účely poskytnutia (priznania) náhrady sa zarátavala
aj čistá minimálna mzda rozhodná v danom období tak, že náhrada poškodenému (žalobcovi) nepatrí,
keďže nebola splnená podmienka § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a príjem

žalobcu zo zárobkovej činnosti (minimálna mzda) vrátane výsluhového dôchodku bol vyšší ako
služobný plat dosahovaný pred skončením služobného pomeru. Na strane 5 a 6 vyjadrenia žalovaný
uviedol nielen výpočet ale aj zdôvodnenie. K námietke žalobcu týkajúcej sa námietky zaujatosti S., o
ktorej nebolo rozhodnuté, žalovaný uviedol, že s názorom žalobcu nesúhlasí, ktorý názor uviedol v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že vylúčenie pre predpojatosť sa môže týkať

len zamestnancov správneho orgánu, nie však správneho orgánu ako celku. Odvolacím orgánom je v
danej veci generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná a v čase konania a rozhodovania vykonával ozbrojený
príslušník finančnej správy S. (aktuálne danú riadiacu funkciu zastáva iný ozbrojený príslušník finančnej
správy). Generálny riaditeľ je teda podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. nadriadeným najbližšieho
vyššieho stupňa riaditeľovi colného úradu. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.5.2021
(č.l. 51-53 spisu). Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v článku IV. bod 1.) vyjadrenia. Mal za to, že
zrušením zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a prijatím zákona č. 35/2019 Z.z. bol

premenovaný colník na príslušníka finančnej správy. Príslušníci finančnej správy, ktorí boli v služobnom
pomere na základe zákona č. 200/1998 Z.z., pod označením colníci vykonávajú naďalej tie isté pracovné
činnosti. Za podstatnú považoval náplň práce, ktorá zostala zachovaná. Námietka, že žalobca nikdy
nebolvslužobnompomerepríslušníkafinančnejsprávyjetaknedôvodná,dokoncanepravdivá.Tvrdenie
žalovaného, že platovej triede 4 podľa zákona č. 200/1988 Z.z. zodpovedá podľa zákona č. 35/2019 Z.z.

platová trieda znížená o dva platové stupne, je nesprávne. Zákon č. 35/2019 Z.z. neupravuje stanovenie
platového stupňa príslušníka finančnej správy spôsobom, ako uvádza žalovaný, ale iným spôsobom. V
prílohe č. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. sú uvedené kvalifikačné požiadavky, ktoré musí príslušník spĺňať,
aby bol zaradený do platovej triedy a zároveň je tam uvedený opis činností, ktoré príslušník v platovejtriede, do ktorej je zaradený, vykonáva. Žalobca spĺňa kvalifikačné odborné požiadavky stanovené pre
platovú triedu 4 - absolvoval vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, odborné profesijné vzdelanie,
teda ide o činnosti jednoznačne zaradené do 4. platovej triedy. Žalobca nedisponuje opisom činností,

ktoré mal povinnosť vykonávať na právnom oddelení CÚ ZA, avšak ako dôkaz, že jeho pracovnou
náplňouboličinnostidefinovanépreplatovútriedu4,predkladározhodnutiegenerálnehoriaditeľasekcie
colnej č. 286823/2017 zo dňa 24.3.2017, z ktorého je zrejmé, aké činnosti patrili do opisu pracovných
činností žalobcu a aká platová trieda zodpovedá vykonávaným činnostiam. Pokiaľ žalovaný namietal, že
výklad ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. žalobcom je nesprávny, tak žalobca považoval za dôležité,

aby sa ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. upravujúce zvyšovanie náhrady za stratu na zárobku
so zreteľom na skutočnosť, že táto náhrada je v skutočnosti náhrada škody - ušlého zisku, v týchto
súvislostiachvykladali,žalovanýsavyhýbavyjadreniuktejtopodstatnejčastitvrdenížalobcu.Vkonanío
priznanie náhrady za stratu na služobnom plate žalovaný sám opakovane tvrdil, že náhrada za stratu na
služobnom plate je náhradou škody - ušlého zisku, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie riaditeľa
colného úradu zo dňa 5.8.2020. Pokiaľ náhrada je odškodnením, čiže uhrádza škodu, je potrebné zistiť

výšku škody. Výška tejto škody (rozdiel medzi súčasným príjmom žalobcu a príjmom, aký by žalobca
mal, ak by nedošlo k služobnému úrazu), sa v priebehu času mení z dôvodu zmeny služobného platu
colníkov.Ztohtodôvodusazvyšujenáhradazastratunaslužobnomplateavýškutejtozvýšenejnáhrady
je možné určiť iba spôsobom, že sa vypočíta, aký služobný plat by mal poškodený, keby neprišlo k
škodovej udalosti - služobnému úrazu, čiže by bol naďalej v služobnom pomere, a to je možné zistiť iba

spôsobom,takakouvádzažalobca.Pokiaľžalovanýsaodvolávanaprávnynázorvyjadrenývrozhodnutí
krajského súdu, tak žalobca súhlasí, že sa zvyšuje náhrada za stratu na služobnom plate a nie za
služobný plat. Žalobca nežiada zvyšovať služobný plat, ale náhradu za stratu na služobnom plate. Ak
žalovaný chce dokázať, že spôsob, ako sa má zvyšovať náhrada za stratu na služobnom plate, je taký,
že sa priznaná náhrada za stratu na služobnom plate vynásobí percentuálnou sadzbou, o akú sa zvyšujú

funkčné platy colníkov, tak takýmto spôsobom ani sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí náhradu
za stratu na služobnom plate nezvyšuje. Pokiaľ sa žalovaný dovoláva právnych názorov úradníčky
MinisterstvavnútraSR,takprávnenázoryuvedenévstanoviskusúvrozporesplatnouprávnouúpravou,
nie sú riadne zdôvodnené a sú v rozpore s § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobca namietal, že
žiadny právny predpis nestanovuje, že náhrada za stratu na služobnom plate sa zvyšuje iba v prípade,

keď sa zvyšujú funkčné platy colníkov na základe zákona o štátnom rozpočte. V stanovisku uvádzaný
právny názor vychádza z neplatnej právnej úpravy. Právny názor žalobcu, že sa náhrada za stratu na
služobnom plate zvyšuje pri každom zvýšení funkčných platov colníkov, koreluje s tvrdením, že náhrada
za stratu na služobnom plate je v skutočnosti náhradou škody - ušlého zisku a táto škoda - ušlý zisk
sa uhrádza spôsobom, ako sa uhrádza ušlý zisk. Podľa platnej právnej úpravy je zvyšovanie náhrady

výlučne naviazané na zvyšovanie platov colníkov v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a pri
zvyšovaní náhrady sa nezohľadňuje vývoj rastu spotrebiteľských cien a ani rast priemernej mzdy v
hospodárstve. Podľa žalobcu zvyšovanie náhrady je potrebné vykonávať so zreteľom na skutočnosť,
že náhrada je náhradou škody ušlého zisku. Názory uvedené v stanovisku vychádzajú z nesprávnych
predpokladov. Žalobca trval na žalobe a žiadal v zmysle jej petitu rozhodnúť.

12. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 07.06.2021 (č.l.
63-64 spisu). Žalovaný trval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. K tvrdeniam žalobcu, že ako colník
bol posledne zaradený na Colnom úrade Žilina, oddelení právnom a spĺňa kvalifikačné predpoklady
na funkciu zaradenú do 4. platovej triedy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 35/2019 Z.z. s vyššou sumou

funkčného platu, uviedol, že zákon č. 328/2002 Z.z. v § 21 ods. 3 definuje služobný plat na účely náhrady
za stratu na služobnom plate ako služobný plat dosahovaný pred skončením služobného pomeru. Úvahy
o možnej výške služobného platu po skončení služobného pomeru preto nie sú opodstatnené. Ďalej
poukázal žalovaný na to, že colníci boli od 01.07.2019 zaraďovaní do nových funkcií na orgánoch
finančnej správy a stali sa ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy len za splnenia podmienky

stanovenej v § 322 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z., a to rozhodnutiami vydanými v samostatných
konaniach príslušnými nadriadenými, a to podľa náročnosti nimi vykonávaných činností. Nadriadený
mal pri zaraďovaní príslušníka finančnej správy do platovej triedy podľa náročnosti vykonávaných
činností k dispozícii o dve platové triedy menej, ako tomu bolo podľa zákona č. 200/1998 Z.z..
Tvrdenie žalovaného, že žalobca nikdy nebol v služobnom pomere príslušníka finančnej správy, je preto

opodstatnené a dôvodné. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že účelom náhrady za stratu na
služobnom plate je poskytnúť primerané odškodnenie colníkovi, ktorý nie je schopný pre svoje zdravotné
postihnutie spôsobené služobným úrazom dosahovať taký zárobok, aký mal pred poškodením zdravia.
Je nesprávne tvrdenie žalobcu, že náhrada za stratu na služobnom plate sa má vypočítavať podľa toho,aký služobný plat by mal poškodený, keby neprišlo k služobnému úrazu. V tejto súvislosti poukázal
aj na záver vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. 28Sa/9/2019 ako aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/6/2015, ktorý je i na danú vec použiteľný. Taktiež

podľa žalovaného zámer zákonodarcu týkajúci sa náhrady za stratu na služobnom plate možno vyvodiť
z ustanovení § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., keďže pre
priznanie náhrady za stratu na služobnom plate a jej výšku zákon predpokladá ďalší príjem žalobcu zo
zárobkovej činnosti. Žalobca po skončení služobného pomeru ďalší príjem zo zárobkovej činnosti nemal,
je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, inú zárobkovú činnosť po skončení služobného

pomeru nevykonával, hoci zákon výkon zárobkovej činnosti poškodeného predpokladá, žalobca nie je
invalidný, je teda schopný vykonávať primerané civilné zamestnanie. Miera jeho zníženia schopnosti
vykonávať primerané civilné zamestnanie je 10 %, z čoho vyplýva, že civilné zamestnanie môže žalobca
vykonávať v rozsahu 90 %. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.9Sžso/76/2014.Akžalobcazkontextuvytiaholvetu,žežalovanýprivydanírozhodnutiavychádzal
zo stanoviska Ministerstva vnútra SR, ktoré nie je právne záväzné, tak žalovaný uviedol, že aplikoval

právne normy riadne špecifikované v predmetnom rozhodnutí, uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie a úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití všeobecne záväzných
právnych predpisov. Stanovisko Ministerstva vnútra SR použil len podporne.

13. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 14.06.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené

na vedomie žalobcovi (doručenka na č.l. 69 spisu).

14. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v

žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP) a rozhodnutie žalovaného pri aplikácii
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a
postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Žiline č.k. 33Sa/4/2021-72 zo dňa 02.11.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.11.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie
ust. § 137 ods. 4 SSP
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde..

17. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

19. K procesnému postupu krajský súd poukazuje na to, že primárne riešil otázku nariadenia
pojednávania v predmetnej veci. Žalobca na prejednanie veci nenavrhol nariadiť pojednávanie a
žalovaný pojednávanie žiadal vo vyjadrení k žalobe. V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych

veciach upravenú v tretej hlave časti SSP v ustanoveniach §§ 199 až 205. Správny súdny poriadok
pri náležitostiach správnej žaloby v sociálnych veciach nevyžaduje od žalobcu - fyzickej osoby uviesť
vyjadrenie, či žiada nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Takáto náležitosť nie je taxatívne vymedzená
v § 202 ods. 1 SSP, na rozdiel od právnickej osoby, ktorá má povinnosť splniť aj náležitosti všeobecnej
správnej žaloby. Otázka nariaďovania pojednávania je teda upravená u tohto druhu žalôb (sociálnych

žalôb u fyzických osôb) osobitne. Táto odlišujúca sa právna úprava má prednosť ako lex specialis pred
aplikáciou ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Neznamená to, že by správny súd vo
veciach sociálnych žalôb nenariaďoval ústne pojednávanie, avšak znamená to len toľko, že požiadavka
žalovaného nariadiť pojednávanie je v zásade irelevantná a v konečnom dôsledku to, či bude alebonebude nariadené pojednávanie, závisí od úvahy správneho súdu po zohľadnení okolností tej ktorej
veci individuálne. Je tomu preto tak, že správne žaloby fyzických osôb v sociálnych veciach posudzuje
správny súd neformálne s prihliadnutím na skutočnosť, aby nedošlo k porušeniu práv účastníka konania

ako slabšej strany v konaní. Žiadateľ o dávku môže totiž vnímať rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti nebolo
úplne vyhovené ako nezákonné a nespravodlivé bez ohľadu na to, či vie alebo nevie definovať dôvod
nezákonnosti.

20. Pojednávanie je vhodné nariadiť v prípade potreby vypočutia žiadateľa v záujme odstránenia

prípadných nedostatkov alebo nejasností správnej žaloby. Je pravdou, že argumentáciou pre vhodnosť
nariadiť v sociálnych žalobách pojednávanie, je v úpravách ustanovenia §§ 203 a 204 SSP, avšak
v predmetnej žalobnej veci žalobca zrozumiteľným spôsobom vymedzil jednotlivé žalobné body a
účelom správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, a to ani v sociálnych
veciach. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko spornou otázkou
boli otázky právneho posúdenia veci ohľadom namietaného postupu žalovaného a jeho správnosti či

nesprávnosti a nesprávneho právneho posúdenia, keď aj sám žalobca v podanom vyjadrení k žalobe,
na ktorú reagoval aj žalovaný, uviedol, že nežiada vo veci vykonať dokazovanie. A dokazovanie
nenavrhoval vykonať ani žalovaný. Za rozhodujúce považoval správny súd to, že stanoviská tak
žalobcu ako aj žalovaného k sporným otázkam boli súdu dostatočne známe, skutkový stav bol zrejmý
z doložených listín, z predloženého administratívneho spisu a nebola tu zistená potreba doplnenia

dokazovania, pričom v neposlednom rade správny súd prihliadal aj na zásadu, v zmysle ktorej má
byť správne konanie hospodárne. Prístup k súdu v zmysle Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ako aj Čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd neznamená, že rozhodnutie musí byť vydané na
ústnom pojednávaní, ak právna úprava umožňuje meritórne rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania,
ako je tomu v predmetnej veci. Pre zabezpečenie práva účastníkov na prístup k súdu v predmetnej

veci bolo tak potrebné zodpovedať práve žalobcom namietané otázky, ku ktorým otázkam žalovaný
vo svojich vyjadreniach zaujal podrobné stanovisko a bolo namieste za ustáleného skutkového stavu,
ale namietanom nesprávnom posúdení, namietanej nesprávnej aplikácii právnych noriem, a tým
nesprávneho výpočtu a vyhodnotenie námietky zaujatosti, v rámci konania pred správnym orgánom
odôvodňovalo vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

21. Správny súd tak na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý
vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, v súlade s § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu, čím
boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Primárne správny súd konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí
aj včasnosť podanej žaloby žalobcom. Z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie
žalovaného bolo doručené žalobcovi podľa doručenky dňa 1.12.2020 a žaloba na správny súd podľa
podacej pečiatky bola podaná osobne žalobcom dňa 29.01.2021, t.j. žaloba žalobcu bola podaná v

lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP.

23. V prvom rade upriamuje pozornosť správny súd na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 01.12.2020 (ďalej len „zákon
č. 328/2002 Z.z.“) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného
zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a
profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak
dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak.

27. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi,

ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa
§ 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu
alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane
výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat,

ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

28. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate
policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so
služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým

príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným
dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému
platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov
pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné
zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu

zo závislej činnosti.

29. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli
rozhodujúcenaurčenievýškynáhradyškody,nadriadenýuvedenýv§81ods.1písm.a)aVojenskýúrad
sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b) rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení

výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia.

30. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. zmenou pomerov poškodeného sa rozumie
a) zmena výšky vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu zmeny miery schopnosti
vykonávať civilné zamestnanie,

b) zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku s výnimkou zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku
priznaného do 30. júna 2002,
c) zvýšenie výsluhového dôchodku,
d) zmena výšky príjmu zo zárobkovej činnosti po skončení služobného pomeru,
e) priznanie predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

31. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. príjmom zo zárobkovej činnosti sa na účely výpočtu
náhrady za stratu na služobnom plate rozumie príjem zo závislej činnosti príjem z podnikania z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a príjem z
kapitálového majetku tvoriaci základ dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta a
profesionálnehovojaka,ktorápatrípolicajtoviaprofesionálnemuvojakovisazvyšujevrovnakomtermíne
a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú ich funkčné platy, stupnica platových taríf a hodnostné platy v
kalendárnom roku.

33. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa
odseku 4 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala.

34. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho

zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.35. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení relevantnom na prejednávanú vec, t.j. ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „Správny poriadok“).

36. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

37. Podľa § 9 Správneho poriadku (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
(2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci
zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

38. Podľa § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti
nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

39. Podľa § 11 Správneho poriadku (1) Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o
skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie

nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu. (2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

40. Podľa § 12 Správneho poriadku (1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že

zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z
konania nemožno podať samostatné odvolanie.

41. Podľa § 13 Správneho poriadku (1) Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu

(§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie. (2)
Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi to bezodkladne
predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený. Predseda komisie oznámi
bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii, ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.
(3) Ustanovenia § 10, § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 platia obdobne.

42.Vprvomradesasprávnysúdvyjadrujektypupodanejžaloby.Jednásaožalobuvsociálnychveciach
v zmysle § 199 ods. 1 písm. g) SSP, keď predmetom rozhodovania správnych orgánov je konanie o
dávke úrazového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. (§ 83 ods. 2 písm. g) citovaného zákona),
o ktorej v prvom stupni rozhoduje riaditeľ Colného úradu Žilina (§ 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002

Z.z.) o odvolaní rozhoduje nadriadený určený podľa zákona o správnom konaní (§ 84 ods. 4 písm. a)
zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 Správneho poriadku).

43. Krajský súd konštatuje, že správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych
veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). Z koncepcie

právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb
v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného
pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe

fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

44. Správny súd dodáva, že za aplikácie § 135 ods. 1 SSP pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav v
čase rozhodnutia žalovaného, keďže išlo o správnu žalobu v sociálnej veci.

45. Z podanej žaloby žalobcu bolo zrejmé, že navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, a
to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý dôvod zodpovedá ust. § 191 ods. 1 písm.
c) SSP. Konkrétne žalobca namietal nesprávny výpočet a priznanie náhrady za stratu na služobnom
plate v jednotlivých obdobiach uvádzaných v napadnutom rozhodnutí z dôvodu nesprávneho postupu privýpočte náhrady. K nesprávnemu postupu výpočtu žalobca konkretizoval svoje výhrady. Ďalej žalobca
namietal aj skutočnosť, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože nebol vylúčený z

prejedávania a rozhodovania o veci S. z dôvodu jeho predpojatosti k účastníkovi konania, ktorý dôvod
zodpovedá ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

46. K žalobným bodom správny súd uvádza nasledovné. Námietku žalobcu, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia, pretože nebol vylúčený z prejedávania a rozhodovania o veci S.., vyhodnotil
správny súd ako dôvodnú. Správny súd mal za to, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k
porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ale nie z dôvodu, že S. nebol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania, ale z dôvodu, že o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti voči S.
nebolo vôbec rozhodnuté, pričom S. ktorého zaujatosť bola namietaná sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sám vyjadroval, čo nezodpovedá postupu podľa § 10 až 12 Správneho poriadku. Správny

súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v predmetnej veci vystupoval S. Z.. R. S. ako
správny orgán, ktorým sa v zmysle § 1 ods. 2 Správneho poriadku, že vylúčenie pre predpojatosť sa
môže týkať len zamestnancov správneho orgánu, nie však správneho orgánu ako celku a keďže S.
vystupoval v predmetnej veci ako odvolací orgán, z dôvodu že podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku je
odvolacím orgánom najbližšie nadriadený správny orgán vyššieho stupňa, v danom prípade riaditeľovi

Colného úradu Žilina je najbližšie nadriadeným generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná, ktorý predmetné
rozhodnutie vydal, S. nie je zamestnanec správneho orgánu, sám má postavenie správneho orgánu,
preto sa na neho nevzťahujú uvedené ustanovenia Správneho poriadku o vylúčení zamestnancov
správneho orgánu, čím ho nemožno z tohto konania vylúčiť.

47. Správny súd podotýka, že Krajský súd v Žiline sa v odseku 19. rozsudku sp. zn. 28Sa/9/2019
zo dňa 03.09.2019 k námietke, že napadnuté rozhodnutie vydal vylúčený zamestnanec žalovaného,
nevyjadril, z dôvodu zrušenia rozhodnutia z iných dôvodov, s tým, že pokiaľ v danom konaní bude
žalobca trvať na tejto námietke, bude potrebné ju uplatniť v správnom konaní. Po vrátení veci na
základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.09.2019, sp. zn. 28Sa/9/2019, ktorým bolo zrušené

druhostupňové rozhodnutie vo veci náhrady žalobcu na strate na služobnom plate, postupoval žalovaný
tak, že rozhodnutím číslo 546021/2019 zo dňa 05.11.2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa
Colného úradu Žilina č. 489961/2018-6031 zo dňa 28.08.2018 a vec mu vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sa jednalo o prvý úkon vo vzťahu k žalobcovi,
o realizáciu rozsudku sp.zn. 28Sa/9/2019 po vrátení administratívneho spisu zo strany správneho

súdu Finančnému riaditeľstvu SR dňa 04.11.2019. Uvedeným rozhodnutím sa rozhodovanie o žiadosti
žalobcu o náhradu za stratu na služobnom plate vrátilo opätovne do štádia po podaní žiadosti.

48. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca uplatnil námietku
zaujatosti v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, t.j. opätovne uplatnil námietku v

konaní. V námietke zaujatosti poukázal na to, že mu nie je známe, kto bude v súčasnosti rozhodovať ako
druhostupňový orgán, pre prípad, že by rozhodoval o odvolaní o priznaní náhrady S. ktorý rozhodoval
v predchádzajúcom konaní o priznaní náhrady, podáva voči nemu námietku zaujatosti z dôvodu, že
dňa 29.09.2015 podal sťažnosť, ktorá bola vyhodnotená ako opodstatnená. Zodpovednosť za niektoré
porušenia zákona uvedené v predmetnej sťažnosti vzniesol S. Z.. R. S., ktorý je zaradený do štátnej

služby. Žalobca sa domnieval, že S.. Z.. R. S. je voči žalobcovi ako poškodenému zaujatý. Ako dôkaz
uviedol,žepripájakópiuoznámeniaovýsledkuprešetreniasťažnostič.j.95961/2016zodňa01.02.2016,
avšak správny súd nemal preukázané jej založenie v administratívnom spise.

49. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že záujem na objektivite a nestrannosti počas konania

a aj pri rozhodovaní vyžaduje, aby sa na procesoch nezúčastňovali zamestnanci alebo členovia
správneho orgánu, u ktorých možno predpokladať zaujatosť. Pojem zaujatosť správny poriadok osobitne
nedefinuje. Na riešenie situácií, keď možno predpokladať zaujatosť zamestnancov správneho orgánu,
sa vzťahuje inštitút vylúčenia. K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza a) obligatórne v
prípadoch, ak sa zamestnanec správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym

orgánom iného stupňa (index inhabilis), b) fakultatívne, ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom,
prípadne ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (index suspectus). V prvom
prípade, ak sa preukáže účasť zamestnanca na konaní, či už na nižšom alebo na vyššom stupni, orgán
uvedený v § 12 ods. 1 zákona musí zamestnanca vylúčiť. Pritom je právne bezvýznamné, či u tohtozamestnanca je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rozhodujúci je fakt, že sa zúčastnil na prejednávaní
alebo rozhodovaní veci. Za takýto prípad sa nepovažuje opätovné prejednávanie a rozhodovanie
veci, ktoré nasleduje po tom, čo nadriadený správny orgán pôvodné rozhodnutie zrušil a vec vrátil

správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V druhom prípade označenie ,,fakultatívne“ treba
chápať do istej miery podmienene. Správny orgán tu existenciu dôvodov zaujatosti skúma. Môže dospieť
k záveru, že tieto dôvody neexistujú a námietku zaujatosti zamietne. Ak však takýto dôvod zistí, je
povinný rozhodnúť o vylúčení zamestnanca. Zákon dôvody zaujatosti neuvádza taxatívne a možno
ich rozdeliť na dve skupiny. Pochybnosť o nezaujatosti je daná pomerom zamestnanca správneho

orgánu a) k veci, b) k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Pomerom zamestnanca správneho
orgánu k prejednávanej veci sa rozumie najmä prípad, ak je sám účastníkom konania, svedkom,
tlmočníkom alebo znalcom, ak má na veci priamy osobný alebo majetkový záujem, alebo takýto záujem
má osoba blízka zamestnancovi. Pomerom zamestnanca správneho orgánu k účastníkom alebo ich
zástupcom sa rozumejú najmä prípady, ak zamestnanec je vo vzťahu k účastníkom (zástupcom) blízkou
osobou v zmysle § 116

Občianskeho zákonníka, ak účastníka konania (zákonného zástupcu alebo opatrovníka) vo veci
zastupuje, ak má k účastníkovi konania (jeho zástupcovi) blízky priateľský vzťah, alebo naopak
nepriateľský vzťah.

50. Zamestnancom sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu

k správnemu orgánu. Podľa správneho súdu sa za obdobný pracovný vzťah považuje aj štátna služba
príslušníkov finančnej správy vykonávaná v služobnom pomere (§ 30 ods. 1, § 71 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 35/2019 Z.z.)

51. Podľa osobitných zákonov môže správny orgán tvoriť jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom

pomere k tomuto orgánu. Takéto postavenie má napríklad starosta obce alebo vedúci ústredného
orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (§ 61 ods. 2 Správneho poriadku). Na tieto prípady
sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú. Nie sú upravené ani v inom
právnom predpise. Za tejto situácie zrejme nápravu možno zabezpečiť iba prostredníctvom riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov.

52. Správny súd nepovažoval vyššie uvedenú situáciu starostov, resp. volených členov za rovnakú
ako v prípade rozhodovania štátnych zamestnancov finančnej správy v služobnom pomere, kedy by
samotná funkcia nadriadeného v zmysle § 58 ods. 2 Správneho poriadku zakladala S. funkciu správneho
orgánu, ktorý nemôže byť namietnutý ani vylúčený pre zaujatosť. V danom prípade druhostupňovým
správnym orgánom bolo Finančné riaditeľstvo SR, pričom rozhodnutie vydal generálny riaditeľ colnej

sekcie. Uvedené sa odrazilo aj v záhlaví rozsudku, keď žalovaným je Finančné riaditeľstvo SR, avšak
preskúmavané je rozhodnutie generálneho riaditeľa sekcie colnej žalovaného.

53. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že S. Z.. R. S. už nezastáva funkciu generálneho riaditeľa colnej
sekcie, a teda po vrátení veci žalovanému už dôvod na prejednanie námietky zaujatosti odpadol, resp.

prichádza do úvahy aj táto alternatíva. V predmetnej veci je však podstatné to, že v danej veci mohol
rozhodovať zaujatý zamestnanec Finančného riaditeľstva SR, čím je naplnený zrušovací dôvod podľa
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže absenciou rozhodnutia o námietke zaujatosti došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

54. Správny súd dáva do pozornosti, že spornou skutočnosťou v predmetnej veci bola metodika - spôsob
výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate, vzhľadom na to, že konanie o priznanie tejto dávky
trvá už od roku 2017, v administratívnom spise sú podania žalobcu, z ktorých je zrejmé, aký spôsob
výpočtu požaduje. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že v okolnostiach predmetnej veci došlo

druhostupňovým rozhodnutím k zmene rozhodnutia. Porovnaním prvostupňového a druhostupňového
rozhodnutia správny súd zistil, že spôsob výpočtu je značne až diametrálne odlišný. Vyvstáva otázka, či
natentospôsobvýpočtumohlamaťvplyvpotenciálnazaujatosťzamestnancafinančnejsprávyanakoľko
sa má správny súd zaoberať argumentami žalobcu o nesprávnej výške výpočtu, a tým zaväzovať
vopred príslušný správny orgán svojím právnym názorom, keď môže nastať situácia, že žalobcovi bude

nakoniec vyhovené a zohľadnené jeho námietky.

55. Správny súd však považoval za potrebné vyjadriť sa k základným aspektom prejedávanej veci.
V prejednávanej veci považoval správny súd za sporný správny výklad ust. § 28 ods. 4 a 5 zákonač. 328/2002 Z.z.. Podľa žalobcu je potrebné pri výklade právnych predpisov upravujúcich zvyšovanie
náhrady za stratu na služobnom plate uvedených v zákone č. 328/2002 Z.z., ktorý je prepisom lex
specialis, vykladať tieto predpisy v korelácii s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 200/1998 Z.z.

a právnou úpravou o náhrade škody obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Žalobca dal do pozornosti,
že svojou podstatou ide o nárok na náhradu skutočnej majetkovej škody. Žalobca mal za to, že je
potrebné zvyšovať náhradu spôsobom tak, že sa zvýši funkčný plat, ako keby bol naďalej v služobnom
pomere a poberal uvedený funkčný plat. Iba takáto aplikácia § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. je
aj v súlade so zásadami upravujúcimi náhradu škody, konkrétne ušlý zisk, Podľa žalobcu vyplácaním

náhrady v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sa odškodňuje ušlý zisk. Čiže aj zvyšovanie
by sa malo realizovať spôsobom, aby sa odškodňoval ušlý zisk poškodeného. Podľa žalobcu nie je
potrené vypočítavať funkčný plat percentuálnymi sadzbami vykonštruovaných základov, ako to realizuje
žalovaný, ale stačí prevziať funkčné platy, ktorý zverejňuje Ministerstvo financií v oznámeniach MF. Aby
odškodnenie bolo v súlade so zásadami Občianskeho zákonníka, je potrebné pri každom zvýšení platov
colníkov zvýšiť aj výšku náhrady, tak aby poškodený colník dosahoval rovnaký príjem ako pri obvyklom

chode vecí.

56. Správny súd sa s vyššie uvedenými paralelami a výkladovými pravidlami s poukazom na Občiansky
zákonník žalobcu, nestotožnil. Škoda na zdraví a jej náhrada v Občianskom zákonníku je upravená
tak, že sa hradí výlučne v peniazoch jednorazovo (napr. odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia, jednorazové vyrovnanie, náklady liečenia a náklady spojené s pohrebom), alebo vo forme
peňažného dôchodku, resp. renty (napr. náhrada za stratu na zárobku alebo náhrada za stratu na
dôchodku). Podľa § 445 až § 447 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo
pri škode na zdraví, sa uhrádza peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku
poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Právna norma rozoznáva stratu na zárobku počas

trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené
nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach. Úprava
spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa približuje všeobecne uplatňovanej zásade úpravy
zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom umožňuje
poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej

neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne
vznikla.

57. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania nie je plná kompenzácia
vzniknutej ujmy, ale ide o realizáciu povinnosti štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej takouto

sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život. V týchto prípadoch ide o primerané hmotné
zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a nie o
odškodnenie presne kvalifikovanej, protiprávnym konaním spôsobenej majetkovej škody poškodeného
spadajúcej do sféry základného práva podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

58. Inak povedané, správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný postupuje v rozpore
s právnymi predpismi, ak nezvyšuje náhradu do takej výšky, aby príjem žalobcu bol rovnaký, ako keby
nedošlo k služobnému úrazu. Podľa správneho súdu aplikácia ust. § 28 ods. 4 a 5 zákona č. 228/2002
Z.z. by nemala spočívať vo vypočítavaní fiktívneho služobného platu pri obvyklom chode vecí, ako
keby žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru, naďalej pracoval vo finančnej správe a poberal

služobný plat.

59. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sa jazykový výklad normy podľa potreby musí
doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom jej účelu (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie).

Na zistenie účelu právnej normy obsiahnutej v 28 ods. 4 a 5 zákona č. 328/2002 Z.z. je potrebné
preskúmať jednak zámer zákonodarcu pri jeho schválení, jednak jeho (systematickú) súvislosť s inými
ustanoveniami, ktoré naň nadväzujú a ktoré boli schválené v tom istom zákone. Z dôvodovej správy k
zákonu č. 328/2002 Z.z. v čase prijatia zákona č. 328/2008 Z.z. predovšetkým vyplýva, že cieľom §
28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2002 do 31.12.2007, podľa ktorého náhrada

za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka
prípravnej služby, ktorá patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby
po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou
z povolania, sa zvyšuje v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a odmedziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku o
príslušné percento ustanovené osobitným predpisom, bolo ustanoviť valorizáciu náhrady za stratu na

služobnom plate. Novelou zákona č. 328/2002 Z.z. - zákonom č. 519/2007 Z.z., došlo k podstatnej
zmene valorizačného systému tak, že podľa § 28 ods. 2 náhrada za stratu na služobnom
plate policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi po
skončení dočasnej neschopnosti, sa zvyšuje u policajta v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako
sa zvyšujú služobné platy policajtov v kalendárnom roku a u profesionálneho vojaka v rovnakom termíne

a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy profesionálnych vojakov v kalendárnom roku.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku
2 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. Účelom novelizácie podľa dôvodovej
správy bolo spresnenie spôsobu zvyšovania náhrady za stratu na služobnom plate tak, aby nadväzovalo
priamo na zvyšovanie služobných platov. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie je
systematicky začlenené v § 28 so samostatným nápisom zmena pomerov poškodeného, ktoré ust. § 28

ods. 4 a 5 nadväzuje na ustanovenia § 28 ods. 1 až 3 týkajúce sa zmeny dávky, čo podľa správneho
súdu len potvrdzuje správnosť názoru súdu, že sa jedná o valorizáciu v zmysle charakteru § 28 ods. 4
a 5 ako spoločného ustanovenia k ustanoveniami § 20 a nasl. zákona obsahujúcom jednotlivé dávky
úrazového zabezpečenia, ktoré sú ďalej v zákone špecifikované. Je potrebné zdôrazniť, že jediná dávka
úrazového zabezpečenia - náhrada za stratu na služobnom plate má charakter opakovanej dávky, ktorej

úprava valorizácie je žiadúca a obvyklá.

60. Správny súd napokon ku správnemu spôsobu - metodike výpočtu poukazuje aj na odsek 17.
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.09.2019, sp.zn. 28Sa/9/2019, v ktorom sa už raz vyjadril o
správnom mechanizme výpočtu a potvrdil jeho správnosť (aj keď rozhodnutie zrušil z iných dôvodov),

čiže možno povedať, že na právne relevantnú otázku už správny súd raz poskytol odpoveď a v
záujme právnej istoty je pri jej opakovaní v takmer rovnakých pomeroch toho istého žalobcu, potrebné
zodpovedať rovnako. Správny súd v tomto rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku
ohľadne valorizácie náhrady, ktorá bola priznaná od 02.02.2018, keď žalobca namietal, že správne
orgány mali zvýšiť o 4 % v dôsledku zvyšovania platových taríf v roku 2018 od 01. januára 2018 funkčný

plat a nie výšku náhrady za stratu na služobnom plate. Správny súd vo vyššie uvedom rozsudku uviedol,
že ust. § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. jednoznačne stanovuje, že sa zvyšuje náhrada na stratu na
služobnom plate a nezvyšuje sa služobný plat, z ktorého sa náhrada priznáva. Uvedený mechanizmus
je rovnaký ako pri zvyšovaní iných dávok sociálneho postenia, či už v osobitnom systéme sociálneho
poistenia alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

61.Správnysúdmázato,žeteleologickému(účelovému)výkladuust.§24ods.4a5zákonač.328/2002
Z.z. zodpovedá taký výklad, že sa jedná len o valorizačný mechanizmus opakujúcej sa dávky, nie je
potrebné pri každom zvyšovaní platov automaticky zvyšovať služobný plat a následne vypočítavať výšku
náhrady, ale správny je ten postup, ako už uviedol správny súd v rozsudku zo dňa 03.09.2019, sp.zn.

28Sa/9/2019, odsek 17., že sa náhrada valorizuje rovnakým systémom ako platy. Pokiaľ sa valorizujú
percentuálnym zvýšením, percentuálne sa zvýši náhrada o rovnaké percento, keď sa valorizujú pevnou
sumou zvýšenia, o túto pevnú sumu sa zvýši aj náhrada. V prípade, že dôjde k zmenám právnej úpravy
a tabuľkové platy sa transformujú do iných platových tried, je podľa správneho súdu správne, aby bol
rozhodnuté, akej platovej triede zodpovedá pôvodná platová trieda, a to s ohľadom na to, že je potrebné

zdôrazniť, že sa jedná o opakujúcu sa dávku, ktorá môže byť vyplácaná celoživotne, až do dosiahnutia
dôchodkového veku, čiže v tomto smere dal správny súd žalobcovi za pravdu, ak dôjde k reforme, ako
v prípade žalobcu, že zanikla funkcia colníka a tejto funkcii boli priradené nové platové triedy v zmysle
zákona č. 35/2019 Z.z., je potrebné sa týmto zaoberať a určiť, do ktorej triedy patrí žalobca, keďže je
dôvodné predpokladať, že sa budú valorizovať nové platové tarify a žalobca nesmie byť ukrátený na

svojich právach len s poukazom, že platové tarify v zmysle zákona č. 200/1998 Z.z. sa už neuplatňujú,
pretože spôsob zvyšovania platov nemusí byť len percentom, ale aj stupnicou platových taríf.

62. V tejto súvislosti správny súd však pre úplnosť poukazuje na svoj už skôr vyslovený názor v rozsudku
zo dňa 10.08.2022, sp.zn. 27Sa/37/2020, že pri výške náhrady za stratu na služobnom plate nemožno

prihliadať na akúkoľvek zmenu vo výške vyplácaného (hodnostného) platu. Správny súd dodáva, že
zmeny v platovom zaradení treba vyhodnocovať samostatne, pretože nie každá zmena v odmeňovaní
predstavuje valorizáciu.63. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože postupom
žalovaného došlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, a preto s prihliadnutím na všetky okolnosti daného
prípadu žalobe ako dôvodnej vyhovel a v pri aplikácii ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté

rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovaného na ďalšie konanie.

64. Po vrátení veci žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu s tým, že vyhodnotí, či je potrebné
aktuálne rozhodnúť o vznesenej námietke zaujatosti, čo odôvodní a zohľadní aj záväzný právny názor
vyslovený v rozsudku zo dňa 03.09.2019, sp.zn. 28Sa/9/2019 ako aj právne závery uvedené v tomto

rozhodnutí a opätovne rozhodne.

65. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP
v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobca bola v správnom súdnom konaní úspešný, a preto voči
žalovanému mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatnými uznesením za

aplikácie ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.