Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200559
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8018200559.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu BEST MEAT
s.r.o., Jenisejská 45A, Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 46 645 217, právne zastúpený
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
Dunajská 2317/32, IČO: 51 003 848, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa
02.07.2018 číslo: 101261242/2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 18.12.2017
číslo: 102602402/2017 na základe správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Návrhžalobcunaprerušeniekonaniazodňa28.06.2022podľa§100ods.1písm.c/Správnehosúdneho
poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 18.12.2017 číslo:
102602402/2017 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 rozdiel v sume nadmerného odpočtu

94 160,60 eur, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 185 364,63 eur na sumu 91 204,03 eur daňovému
subjektu BEST MEAT s.r.o, Alejová 5, 040 11 Košice - Mestská časť juh, IČO: 46 645 217 (ďalej
kontrolovaný subjekt, daňový subjekt, žalobca), potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na podrobné odvolanie daňového subjektu proti
rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahuje skoro identické námietky ako sú uvádzané v žalobných

dôvodoch.Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie
správcu dane a zo spisového materiálu zistil, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za

zdaňovacie obdobie december 2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102655730/2016 zo
dňa 03.03.2016.

Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20151203

zo dňa 31.12.2015, základ dane 23 735,00 eur, DPH 4 747,00 eur, č. 20151206 zo dňa 31.12.2015,
základ dane 30 620,00 eur, DPH 6 124,00 eur, č. 20151207 zo dňa 31.12.2015, základ dane 50 787,00
eur, DPH 10 157,40 eur, č. 20151208 zo dňa 31.12.2015, základ dane 45 649,00 eur, DPH 9 129,80
eur a č. 20151210 zo dňa 31.12.2015, základ dane 19 833,00 eur, DPH 3 966,60 eur od dodávateľa
PRO UNITED s.r.o., Kpt. Nálepku 20, Michalovce, IČO 36 644 366, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A.
za vykonanie prác na jednotlivých farmách a z faktúr č/ 20151201 zo dňa 31.12.2015, základ dane 17

666,00 eur, DPH 3 533,20 eur, č. 20151202 zo dňa 31.12.2015, základ dane 10 666,00 eur, DPH 2
133,20eur,č.20151203zodňa31.12.2015,základdane28133,00eur,DPH5626,60eura,č.20151204
zo dňa 31.12.2015, základ dane 13 133,00 eur, DPH 2 626,60 eur, č. 20151205 zo dňa 31.12.2015,
základ dane 7 833,00 eur, DPH 1 566,60 eur, č. 20151206 zo dňa 31.12.2015, základ dane 21 833,00
eur, DPH 4 366,60 eur, č. 20151207 zo dňa 31.12.2015, základ dane 11 666,00 eur, DPH 2 333,20 eur,

č. 20151208 zo dňa 31.12.2015, základ dane 7 833,00 eur, DPH 1 566,60 eur, č. 20151209 zo dňa
31.12.2015, základ dane 11 666,00 eur, DPH 2 333,20 eur, č. 20151210 zo dňa 31.12.2015, základ
dane 17 833,00 eur, DPH 3 566,60 eura, č. 20151211 zo dňa 31.12.2015, základ dane 13 133,00 eur,
DPH 2 626,60 eur, č. 20151212 zo dňa 31.12.2015, základ dane 33 833,00 eur, DPH 7 766,60 eura,
č. 20151213 zo dňa 31.12.2015, základ dane 14 833,00 eur, DPH 2 966,60 eur, č. 20151214 zo dňa

31.12.2015, základ dane 8 933,00 eur, DPH 1 786,60 eua, č. 20151215 zo dňa 31.12.2015, základ dane
28 133,00 eur, DPH 5 626,60 eura, č. 20151216 zo dňa 31.12.2015, základ dane 7 133,00 eur, DPH 1
426,60 eur, č. 20151217 zo dňa 31.12.2015, základ dane 6 660,00 eur, DPH 1 332,00 eur, č. 20151218
zo dňa 31.12.2015, základ dane 12 633,00 eur, DPH 2 526,60 eur, č. 20151219 zo dňa 31.12.2015,
základ dane 7 133,00 eur, DPH 1 426,60 eur, č. 20151220 zo dňa 31.12.2015, základ dane 6 660,00

eur, DPH 1 332,00 eur, č. 20151221 zo dňa 31.12.2015, základ dane 12 833^00 eur DPH 2 566,60 eua
od dodávateľa PRO UNITED s.r.o., Kpt. Nálepku 20, Michalovce, IČO 36 644 366, DIČ XXXXXXXXXX,
IČ DPH A. za vykonanie prác na jednotlivých farmách.

Za účelom preverenia skutočného vykonania prác na jednotlivých farmách daňového subjektu BEST
MEAT s.r.o. (Vinica, Vajnory, Jelšava, Pohár, Gbely, Čaklov, Rožňava, Horné Orešany, Spišské
Tomášovce, Tomaľa - Lapša) dodávateľmi PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a PRO UNITED s.r.o.,
správca dane zaslal na miestne príslušný Daňový úrad Košice dožiadania. Na základe dožiadania
č. 102989678/2016 zo dňa 21.04.2016 za účelom preverenia služieb, ktoré mal kontrolovaný daňový

subjekt prijať od dodávateľa PRO UNITED s.r.o., bola správcovi dane dňa 23.06.2016 doručená
odpoveď, v ktorej správca dane uviedol, že dňa 08.06.2016 sa na Daňový úrad Košice, pobočka
Michalovce dostavil Ing. Dušan Dzurjo - konateľ spoločnosti PRO UNITED s.r.o., za účelom predloženia
dokladov za zdaňovacie obdobie december 2015 a poskytnutia požadovaných informácií k týmto
dokladom. Na základe predložených účtovných dokladov a vyjadrenia konateľa - B. C. C., daňový

subjekt PRO UNITED s.r.o. vystavil faktúry pre spoločnosť BEST MEAT s.r.o.. Faktúry sú zaúčtované
v účtovníctve a v záznamoch vedených pre účely DPH za 12/2015 a priznané v daňovom priznaní
na DPH za obdobie 12/2015. Práce deklarované na faktúrach (čistenie a dezinfekcia síl, údržba
areálu, čistenie chovných hál, ostatné služby) neboli vykonané priamo spoločnosťou PRO UNITED
s.r.o., ale v subdodávke spoločnosťou Drevo - Adams s.r.o. na základe zmluvy o dielo a zmluvy o

poskytovaní služieb. Odberateľské faktúry vystavené v decembri 2015 pre spoločnosť BEST MEAT s.r.o.
a dodávateľské faktúry prijaté v mesiaci december 2015 od spoločnosti Drevo - Adams s.r.o. nie sú
uhradené.DaňovýsubjektPROUNITEDs.r.o.predložilsprávcovidaneúčtovnédoklady(faktúry,zmluvy,
protokoly o vykonaní služieb).

Na základe dožiadania č. 102990286/2016 zo dňa 21.04.2016 za účelom preverenia služieb, ktoré
mal kontrolovaný daňový subjekt prijať od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o. bola správcovi
dane dňa 17.06.2016 doručená odpoveď, v ktorej Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce uviedol,že vykonal ústne pojednávanie s konateľom daňového subjektu PRO UNITED BUSINESS s.r.o. - B. C.
C., ktorý uviedol, že faktúry vystavené pre spoločnosť BEST MEAT s.r.o. má zaúčtované a zaevidované
v záznamoch DPH. Zároveň uviedol, že služby, ktoré sú predmetom fakturácie, boli realizované v

subdodávke spoločnosťou Drevo - Adams s.r.o., Košice.

Za účelom preverenia skutočného vykonania deklarovaných služieb správca dane zaslal konateľovi
spoločnosti Drevo - Adams s.r.o., Popradská 58/B, Košice, IČO 44 742 967, DIČ XXXXXXXXXX, IČ

DPH A., spoločnosti AGRO JF s.r.o., Bunkovce 48, IČO 47 691 719, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
A. a spoločnosti AGRO JF Plus s.r.o., Bunkovce 48, IČO 47 691 646, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
A. - D. E., predvolanie na výsluch svedka č. 100169563/2017 zo dňa 27.01.2017. Zároveň o termíne
výsluchu svedka správca dane upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt, a to upovedomením č.
100170327/2017. Svedok sa v stanovený deň nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil (úradný
záznam č. 100345143/2017 zo dňa 22.02.2017), preto správca dane v zmysle § 20 ods. 3 Daňového

poriadku žiadosťou č. 100352150/2017 zo dňa 23.02.2017 požiadal Colný úrad Michalovce o jeho
predvedenie. Zároveň správca dane upovedomil o vypočutí svedka aj kontrolovaný daňový subjekt, a
to upovedomením č. 100352696/2017 zo dňa 23.02.2017.

Dňa 23.03.2017 bol na Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce predvedený D. E.. Kontrolovaný
daňový subjekt sa výsluchu svedka nezúčastnil. Počas ústneho pojednávania zamestnanci správcu
dane položili svedkovi D. E. otázky týkajúce sa zdaniteľných obchodov za spoločnosti Drevo - Adams
s.r.o., AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF Plus s.r.o., ktorých je konateľom. Podľa vyjadrenia Juraja Figľara
spoločnosti Drevo - Adams s.r.o., AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF Plus s.r.o. mu nič nehovoria, nikdy nebol

zakladať tieto firmy a už vôbec nie v Košiciach. Na otázku správcu dane, kto bol oprávnený konať za
spoločnosti Drevo - Adams s.r.o., AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF Plus s.r.o. v decembri roku 2015, svedok
odpovedal, že prišiel za ním C. C. a dal mu podpísať nejaké papiere s tým, že sa nemá o nič starať, že
on všetko vybaví. D. E. nevedel odpovedať ani na otázky správcu dane, že akou činnosťou sa jednotlivé
spoločnosti zaoberali, koľko mali zamestnancov, kto viedol účtovníctvo, a ani k deklarovaným prácam

pre spoločnosť BEST MEAT s.r.o. Uviedol, že občas C. C. alebo niekto iný ho zobral spolu s ďalšími
dvomi osobami, ktorých mená nevedel uviesť, a odviezol ich niekam na farmu smerom na Maďarsko,
kde robili poriadok, stalo sa tak asi 4-krát do roka po 1 dni v letných mesiacoch, v zimných mesiacoch
vôbec. Správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu aj faktúry, ktoré má k dispozícii, vyhotovené za
spoločnosť Drevo - Adams s.r.o., ako aj protokoly o vykonaní prác, ten uviedol, že podpisy na dokladoch

nie sú jeho, na jednej z faktúr je podpis skoro podobný tomu jeho. Zároveň uviedol, že všetky poštové
zásielky preberá (podpisuje) na svojej adrese bydliska, avšak ich neotvára, ale naspäť hodí do svojej
schránky, ktorú mu zabezpečil C. C.. O priebehu ústneho pojednávania správca dane spísal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 100515281/2017.

Z výpovede svedka D. E. vyplýva, že práce, ktoré deklaruje vo svojom účtovníctve kontrolovaný
daňový subjekt BEST MEAT s.r.o. od spoločností PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS
s.r.o., neboli skutočne vykonané, pretože doklady deklarujúce poskytnutie služieb (prác), ktoré majú
zaevidované vo svojom účtovníctve spoločnosti PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o.,

neboli uskutočnené subdodávateľský spoločnosťou Drevo - Adams s.r.o.. Správca dane konštatoval,
že svedok D. E. postupoval iba podľa pokynov Ing. Dušana Dzurja, konateľa spoločností PRO UNITED
s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. Okrem iného správca dane z informačného systému zistil, že
spoločnosti Drevo - Adams s.r.o. bola ukončená registrácia na dani zo závislej činnosti a funkčných
požitkov ku dňu 26.04.2012.

Z podaných kontrolných výkazov za obdobie december 2015 vyplýva, že spoločnosti AGRO J.F. s.r.o.
a AGRO JF Plus s.r.o. si uplatnili odpočítanie dane od jediného dodávateľa MONUMENT MAGNUS,
s.r.o., Hraničná 1800/21, Nitra, IČO 46 753 591, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A., preto správca dane

zaslal miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Nitra žiadosť č. 100159747/2017 zo
dňa 25.01.2017 o vypočutie svedka D. F., konateľa tejto spoločnosti. D. F. sa v dohodnutý deň na
Daňový úrad Nitra nedostavil aj napriek predchádzajúcemu telefonickému rozhovoru (úradný záznam
č. 100605086/2017 zo dňa 10.04.2017).B. C. C. počas preverovania zdaniteľných obchodov spoločnosti BEST MEAT s.r.o. so spoločnosťami

PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o. predložil aj zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa
15.05.2015 uzatvorenú medzi PRO UNITED BUSINESS s.r.o., v zastúpení B. C. C., a Drevo - Adams
s.r.o., G. XX/B, H., v zastúpení I. J., zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 15.05.2015 uzatvorenú medzi
PRO UNITED s.r.o., v zastúpení Ing. Dušanom Dzurjom, a Drevo - Adams s.r.o., v zastúpení I. J., a
zmluvu o dielo č. 02-2015 (realizácia prác na hydinovej farme Tomaľa - Lapša) zo dňa 17.07.2015

uzatvorenú medzi PRO UNITED s.r.o., v zastúpení Ing. Dušanom Dzurjom, a Drevo - Adams s.r.o., v
zastúpení I. J..

Predložené zmluvy, ktoré boli uzatvorené za spoločnosť Drevo - Adams s.r.o., v zastúpení I. J., neboli
uzatvorené a podpísané oprávnenou osobou, pretože I. J. v čase uzatvorenia jednotlivých zmlúv už

nebol konateľom uvedenej spoločnosti. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I,
oddiel: Sro, Vložka číslo: 23610/V konateľom spoločnosti Drevo - Adams s.r.o. v čase uzatvárania zmlúv
bol D. E. (vznik funkcie: 01.06.2012). I. J. bol konateľom v období od 29.04.2009 do 01.06.2012.

Správca dane dňa 21.02.2017 nazrel do spisu daňového subjektu PRO UNITED s.r.o. (úradný záznam
č. 100345915/2017), v ktorom zistil, že Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vykonal v období
november 2016 miestne zisťovanie na adrese trvalého pobytu konateľa spoločnosti Drevo - Adams s.r.o.
K. XX za účelom preverenia obchodných transakcií spoločnosti PRO UNITED s.r.o. so spoločnosťou
Drevo - Adams s.r.o. za rok 2015. Počas miestneho zisťovania bol zistené, že D. E. nemá vedomosť

o tom, kde sa nachádzajú účtovné doklady za spoločnosť Drevo - Adams s.r.o., doklady nikdy nemal,
žiadne faktúry za spoločnosť Drevo - Adams s.r.o. nevystavoval ani nepodpisoval a viac sa k tomu
vyjadrovať nechcel.

Na základe zistení je podľa správcu dane zrejmé, že spoločnosť Drevo - Adams s.r.o. nie je subjektom
vykonávajúcim reálnu hospodársku činnosť, pretože nemá vytvorené zodpovedajúce personálne ani
ekonomické podmienky na takúto činnosť. Obchodné transakcie deklarované v mene tejto spoločnosti
považuje za jednoznačne nepreukázané a vykonštruované, a taktiež uskutočnenie zdaniteľných
obchodov nebolo preukázané ani u jednej zo spoločností, ktoré podľa údajov v kontrolných výkazoch

mali byť dodávateľmi spoločnosti Drevo - Adams s.r.o. Daňové subjekty PRO UNITED s.r.o. a PRO
UNITED BUSINESS s.r.o. vystupujú ako dodávatelia služieb pre odberateľa BEST MEAT s.r.o., avšak
práce pre odberateľa mali byť vykonané prostredníctvom spoločnosti Drevo - Adams s.r.o., k čomu
predložili ako dôkazy faktúry o vykonaní prác a zmluvy, pričom zmluvy sa ukázali ako neúčinné,
pretože zo strany spoločnosti Drevo - Adams s.r.o. boli podpísané neoprávnenou osobou. Faktúry

vyhotovené pre daňový subjekt BEST MEAT s.r.o. sa ukázali ako nepravdivé doklady, pretože nebolo
preukázané dodanie zdaniteľného obchodu. Tým nedošlo zo strany kontrolovaného daňového subjektu
k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty u
bezprostredných dodávateľov. Daň na faktúrach je splatná z dôvodu uvedeného v ustanovení § 69 ods.
5 zákona o dani z pridanej hodnoty, a kontrolovanému daňovému subjektu BEST MEAT s.r.o. nevzniklo

právo na odpočítanie dane z uvedených dodávateľských faktúr.

Oznámením č. 100796275/2017 zo dňa 09.05.2017 správca dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku oboznámil daňový subjekt BEST MEAT s.r.o. o skutočnostiach zistených v priebehu daňovej

kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie december 2015 z dôvodu, aby využil svoje právo a vyjadril sa ku skutočnostiam
zisteným pri daňovej kontrole a navrhol vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, ktoré by mali byť uvedené
v protokole.

Dňa 07.06.2017 žiadosťou č. 6/07297914/2017 kontrolovaný daňový subjekt žiadal správcu dane o
predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k oznámeniu č. 100796275/2017 zo dňa 09.05.2017. Správca dane
rozhodnutím č. 101293321/2017 zo dňa 12.06.2017 žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel.Na základe kontrolných zistení správca dane vypracoval protokol č. 101353719/2017 zo dňa 16.06.2017

(Protokol), ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam č. 101361926/2017 zo dňa 19.06.2017
zaslal kontrolovanému daňovému subjektu. Protokol spolu s výzvou bol daňovému subjektu doručený
dňa 27.06.2017. Vo výzve správca dane určil daňovému subjektu lehotu 25 pracovných dní, v ktorej
mohol k výsledkom daňovej kontroly predložiť svoje vyjadrenie.

Daňový subjekt BEST MEAT s.r.o. dňa 06.07.2017 zaslal prostredníctvom elektronickej podateľne
vyjadrenie k protokolu zaevidované pod č. 6/08610231/2017, ktoré bolo prerokované so správcom dane
pri ústnom pojednávaní dňa 05.12.2017 (zápisnica č. 102513042/2017).

Keďže splnomocnený zástupca daňového subjektu na základe substitučného plnomocenstva počas
ústneho pojednávania dňa 05.12.2017 neuviedol iné nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy,
správca dane trval na svojich zisteniach uvedených v protokole č. 101353719/2017 zo dňa 16.06.2017.

Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní Daňový úrad
Prešov napadnutým rozhodnutím č. 102602402/2017 zo dňa 18.12.2017 určil daňovému subjektu BEST
MEAT s.r.o., Alejová 5, 040 11 Košice - mestská časť Juh podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v
znení neskorších predpisov rozdiel v sume nadmerného odpočtu 94 160,60 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

Žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami daňového subjektu uvedenými v odvolaní vysporiadal

nasledovne:

Daňový subjekt sa v úvode odvolania podrobne zaoberal komunitárnym právom vo vzťahu k
vnútroštátnemu právu členských štátov, poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ustanovenia § 3

ods. 1, § 46 ods. 8 a § 46 ods. 9 Daňového poriadku a namietal, že daňová kontrola bola ukončená
po uplynutí zákonnej lehoty jedného roka odo dňa jej začatia vrátane lehoty troch mesiacov na
každé jej prerušenie v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Uvedené tvrdenie daňového subjektu
odvolací orgán neakceptoval, pretože daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december začala dňa 22.03.2016 na

základe oznámenia č. 102655730/2016 zo dňa 03.03.2016. Správca dane na základe žiadostí o výmenu
daňových informácií č. 729904/2016 zo dňa 13.05.2016 a č. 743639/2016 zo dňa 13.05.2016 v súlade
s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vykonávanie daňovej kontroly rozhodnutím
č. 103744071/2016 zo dňa 17.08.2016 odo dňa 22.08.2016 prerušil. Vykonávanie daňovej kontroly
odo dňa jej začatia 22.03.2016 do dňa jej prerušenia 22.08.2016 trvalo 153 dní. Odo dňa 22.08.2016

do 21.12.2016 bola daňová kontrola na 121 dní prerušená. Správca dane opätovne pokračoval v
daňovej kontrole odo dňa 21.12.2016 (oznámenie č. 104530685/2016), a tak posledný deň lehoty na
vykonanie daňovej kontroly pripadol na deň 21.07.2017, pričom správca dane ukončil daňovú kontrolu
v súlade s ustanovením § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku dňa 27.06.2017 doručením protokolu
č. 101353719/2017 zo dňa 16.06.2017.

Odvolací orgán sa nestotožnil ani s námietkou daňového subjektu, že správca dane nedodržal zákonom
stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že odpovede na žiadosti o výmenu daňových
informácií mu neboli doručené do troch mesiacov tak, ako to ustanovuje nariadenie Rady č. 904/2010

zo dňa 17.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.
Lehoty na výmenu informácií v citovanom nariadení boli podľa odvolacieho orgánu ustanovené za
účelom zrýchlenia a zintenzívnenia komunikácie medzi daňovými správami jednotlivých štátov, no s
ich nedodržaním nespája žiadne právne dôsledky. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné podotknúť,že obsah takého opatrenia v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty by nemal ovplyvniť
dostatočne zistený skutkový stav práve pri daňovej kontrole, kde sa zisťuje, či daňové subjekty pri
deklarovanom zdaniteľnom obchode postupovali v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Na

základe uvedených skutočností aj námietku daňového subjektu, že protokol č. 101353719/2017 zo dňa
16.06.2017 je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý nemôže byť použitý ako podklad pre
nepriznanie odpočítania dane, odvolací orgán považoval za neopodstatnenú.

K námietke daňového subjektu ohľadom nepredĺženia lehoty na vyjadrenie k oznámeniu č.
100796275/2017 zo dňa 09.05.2017 o skutočnostiach zistených v priebehu daňovej kontroly, ktoré mu
bolo doručené dňa 31.05.2017, odvolací orgán konštatoval, že v predmetnom oznámení správca dane
stanovil daňovému subjektu na vyjadrenie 10-dňovú lehotu od jeho doručenia. Táto lehota s poukázaním
naustanovenie§27ods.1Daňovéhoporiadkunebolakratšiaako8dní,pretojusprávcadanepovažoval
za primeranú. Z ustanovenia § 28 ods. 1 Daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť

vyhovieť takej žiadosti, preto námietku daňového subjektu, že postup správcu dane pri nevyhovení jeho
žiadosti bol nesprávny, účelový a v rozpore s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
16.12.1992 vo veci Niemietz proti Nemecku, odvolací orgán považoval za neopodstatnenú.

K námietke daňového subjektu o porušení povinností správcu dane vyplývajúcich z ustanovení § 24 ods.
2, § 47 písmeno h) a § 45 ods. 1 písmeno f) Daňového poriadku a návrhu vykonať celú daňovú kontrolu
zákonným spôsobom a v zákonnej lehote, pretože platí zásada, že z bezprávia právo nevzniká, odvolací
orgán argumentoval, že správca dane pri preverovaní oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2015 dostatočne zistil skutkový stav. Ku všetkým zisteným

skutočnostiam pri daňovej kontrole sa daňový subjekt mal možnosť vyjadriť, a to v priebehu daňovej
kontroly v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku na základe oznámenia č. 100796275/2017 zo dňa
09.05.2017, resp. po ukončení daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku k výsledkom
daňovej kontroly uvedeným v Protokole. Podľa daňového subjektu nie sú správne ani závery správcu
dane o jednoznačnom a nespochybniteľnom preukázaní porušenia zákonných podmienok pri uplatnení

práva na odpočítanie dane vyplývajúcich z ustanovení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2
zákona o DPH na základe faktúr vyhotovených daňovými subjektmi PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a
PRO UNITED s.r.o.. Namietal predovšetkým argumentáciu správcu dane závermi rozsudku Súdneho
dvora EU vo veciach C-439/04 a C-440/04 v tom, že sa vedome priamo zúčastnil na zdaniteľných
obchodoch poznačených podvodom, pričom znaky trestného činu podvodu ako ho definuje trestný

zákon, neprináleží posudzovať správcovi dane.

K týmto námietkam odvolací orgán poukázal, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly v zmysle
§ 44 ods. 1 Daňového poriadku je povinný preveriť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. V danom prípade pri preverovaní uplatnenia
odpočítania dane z faktúr vyhotovených daňovými subjektmi PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a PRO
UNITED s.r.o. za dodanie služieb zistil, že tieto mali dodať subdodávatelia, avšak dodanie fakturovaných
služieb nebolo preukázané ani u nich, pritom správca dane zistil medzi dodávateľmi a subdodávateľmi
personálne prepojenie.

Vzhľadom na nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH v
nadväznosti na § 9 zákona o DPH správca dane oprávnene konštatoval, že došlo k porušeniu
ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na podporu

správneho záveru predovšetkým v súvislosti s preukázaným personálnym prepojením dodávateľov a ich
subdodávateľov použil právne závery rozsudku Súdneho dvora EU, z ktorého prevzal aj terminológiu,
čo sa týka možnej účasti kontrolovaného daňového subjektu na zdaniteľnom obchode s podozrením
podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Tým podľa odvolacieho orgánu správca dane deklarované
obchodné vzťahy neposudzoval v zmysle Trestného zákona, ani nesuploval orgány činné v trestnom

konaní, prípadne nepreberal kompetencie vnútroštátnych súdov.Odvolací orgán súhlasil s názorom daňového subjektu, že nemôže zasahovať do vzťahov jeho
obchodných partnerov, avšak pri uplatnení odpočítania dane musí mať daňový subjekt na zreteli, že pre
prípadnú kontrolu oprávnenosti uplatneného odpočítania dane musí predložiť potrebné dôkazy, ktoré

bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že zdaniteľný obchod uskutočnil daňový subjekt, ktorý to
deklaruje faktúrami, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane. Samotná faktúra s požadovanými
náležitosťami nepreukazuje, že údaje v nej uvedené odrážajú aj reálne naplnenie písomnej informácie.
Podpornými dôkazmi sa dá preukázať, že skutočne došlo k zdaniteľným obchodom. V danom prípade
daňový subjekt BEST MEAT s.r.o. síce predkladal listinné doklady, ktorými deklaroval prijatie služieb,

avšak správca dane v rámci kontrolnej činnosti jednoznačne spochybnil realizáciu deklarovaných prác
dodávateľmi, resp. ich subdodávateľmi a zároveň vznik daňovej povinnosti, čo je základný predpoklad
pre uplatnenie odpočítania dane.

Správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom i tým, že zmluvy, ktoré boli predložené počas ústneho pojednávania vtedajším
konateľom spoločností PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o., sa ukázali ako neúčinné,
pretože zo strany spoločnosti Drevo - Adams s.r.o. boli podpísané neoprávnenou osobou, t.j. osobou,
ktorá v preverovanom období nebola konateľom uvedenej spoločnosti. Takto vyhotovené faktúry pre
daňový subjekt BEST MEAT s.r.o. sa ukázali ako nepravdivé doklady, pretože spoločnosť Drevo - Adams

s.r.o. práce ako subdodávateľ pre bezprostredných dodávateľov daňovému subjektu BEST MEAT s.r.o.
nevykonala (potvrdzuje to aj svedecká výpoveď D. E.), preto k dodaniu služieb pre daňový subjekt
BEST MEAT s.r.o. zo strany dodávateľov PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o. v zmysle
predložených faktúr preukázateľne nemohlo dôjsť.

K námietke daňového subjektu o porušení prejednávacej zásady a práva daňového subjektu vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, najmä v súvislosti s výsluchom svedkov zástupcov spoločností,
odvolací orgán dôvodil, že správca dane v rámci kontrolnej činnosti využil možnosť dožiadať miestne
príslušného správcu dane iného daňového subjektu o vykonanie úkonu, ak tento môže vykonať

jednotlivý úkon ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie (§ 21 Daňového poriadku). Daňový úrad Košice
požadované skutočnosti preveril a správca dane o zistených skutočnostiach informoval daňový subjekt
BEST MEAT s.r.o. oznámením č. 100796275/2017 zo dňa 09.05.2017. Daňový subjekt mal možnosť sa
k zisteným skutočnostiam vyjadriť, preto odvolací orgán túto námietku považuje za nedôvodnú.

Podľa názoru odvolacieho orgánu správca dane v rámci kontrolnej činnosti na základe získaných
dôkazov spochybnil, že deklarované zdaniteľné obchody skutočne realizovali daňové subjekty PRO
UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. To znamená, že zo strany daňového subjektu BEST
MEAT s.r.o. neboli predložené také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že faktúry, na základe

ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane, vyhotovili tie daňové subjekty, ktoré zdaniteľné obchody aj
skutočnerealizovali.Uplatnenímodpočítaniadaneztýchtofaktúrvovýške94160,60euadaňovýsubjekt
BEST MEAT s.r.o. porušil ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

II.
Argumenty žalobcu v žalobe

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.07.2018 aj
rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.12.2017. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania
a žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. V žalobe žalobca poukázal na komunitárne právo, porušenie
základných princípov uvedených v Daňovom poriadku. Následne vzniesol námietky v procesnoprávnej
rovine týkajúce sa postupu správcu dane.

Poukázal, že výkon daňovej kontroly u žalobcu prekročil zákonnú lehotu jedného roka odo dňa jej
začatia vrátane lehoty v zmysle Nariadenia vlády EÚ č. 904/2010, čím došlo zo strany správcu dane k
závažnému porušeniu princípu proporcionality pri výkone daňovej kontroly.Žalobca poukázal, že daňová kontrola začala 22.06.2016 a bola ukončená dňa 27.06.2017, teda

trvala celkovo 462 dní, vrátane jej prerušenia. Keďže nebola daňová kontrola vykonaná v súlade so
zákonom, výsledný protokol má povahu nezákonne získaného zákonného dôkazu a nie je možné ho
v daňovom konaní použiť ako podklad pre nepriznanie daňovej výhody uplatnenej žalobcom v rozsahu
uvedenom v daňovom priznaní. K argumentu správcu dane, že v zmysle § 61 ods. 5 Daňového
poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, žalobca zdôraznil,

že na základe vnútroštátnych predpisov SR v spojitosti s Nariadením Rady EÚ 904/2010 vyplýva
povinnosť správcovi dane vykonať daňovú kontrolu v lehote najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom
v prípade jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa tohto nariadenia môže prerušiť výkon
daňovej kontroly, avšak informácie, ktorých získanie bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly
musia byť poskytnuté v maximálnej lehote troch mesiacov odo dňa podania žiadosti. Skutočnosť, že
správca dane tieto lehoty nedodržal spôsobuje nezákonnosť celého postupu daňovej kontroly. Žalobca

opätovne zdôraznil, že protokol o daňovej kontrole v konaní vykonanom na základe porušenia zákona
nemôže zakladať povinnosti pre kontrolovaný subjekt a nemôže byť právnym aktom, ak je založený na
protiprávnom postupe.

Ďalej žalobca poukázal, že mu bol doručený list správcu dane dňa 31.05.2017, ktorým ho správca
dane oboznamoval so zisteniami oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie december 2015. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, čo však
správca dane neakceptoval. Týmto postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach vyjadrovať sa
ku všetkým skutočnostiam. Žalobca má dôvodné podozrenie, že správca dane stanovil krátku 10 dňovú

lehotu na vyjadrenie sa k oznámeniu z toho dôvodu, aby bol žalobca v časovej tiesni a nemohol riadne
využiť svoje práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly.

Žalobcatiežnamietalporušeniepovinnostisprávcudanepodľa§24ods.2Daňovéhoporiadkudbať,aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, namietal porušenie povinnosti
správcu dane v protokole vyhodnotiť dôkazy podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku, ako aj porušenie
práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
práva navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového
poriadku.

Žalobca zastáva názor, že nie sú správne závery správcu dane, ktorý mal jednoznačným
nespochybniteľným spôsobom preukázať porušenie zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm.
a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a neuznať žalobcovi právo na odpočítanie dane na základe

faktúr vystavených spoločnosťou PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a spoločnosťou PRO UNITED s.r.o..
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-439/04
a C-440/04 a skutočnosť, že správca dane sa snaží preukázať, že žalobca sa vedome priamo
zúčastnil na zdaniteľných obchodoch poznačených podvodom, čo sa nezakladá na pravde. Žalobca
poukázal, že u neho prebieha množstvo daňových konaní, ktoré sú v rôznom štádiu konania. Správca

dane opakovane hodnotí určité obchodné aktivity žalobcu ako aktivity s podozrením na zapojenie sa
do podvodného konania s cieľom získať nezákonnú daňovú výhodu. Hoci v danom prípade správca
dane nepoužil až takto prísne formulované argumenty, je opäť zrejmé, že žalobcovi neuznal nárok na
odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a spoločnosťou PRO
UNITED s.r.o. práve z dôvodu, že správca dane v danom prípade znova vytvára „reťazec firiem“, ktoré

mali vykonávať fiktívnu obchodnú činnosť. Žalobca považuje toto tvrdenie správcu dane za absolútne
neprimerané a nepreukázané. Poukázal, že správca dane nemôže suplovať činnosť orgánov činných
v trestnom konaní ani činnosť súdu. Ako je zrejmé z obsahu napadnutého Protokolu, ťažiskovým a
vlastne hlavným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie, je personálne prepojenie
spoločností, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Žalobca po skúsenostiach z

množstvainýchdaňovýchkontrolmusízdôrazniť,žesnahaospochybnenieobchodovmedzifungujúcimi
obchodnými spoločnosťami výlučne na personálnom prepojení týchto spoločností je u správcu dane
bežným postupom. Správca dane v protokole rozoberá do detailov obchodných partnerov dodávateľa
žalobcu. Žalobca opätovne zdôraznil, že s obchodnými partnermi jeho dodávateľov spoločnosťou PROUNITED BUSINESS s.r.o. a spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. nemá žiadne kontakty, ani obchodné
aktivity a činnosť týchto obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu.

Ďalej žalobca v žalobe zdôraznil, že daňové konanie je v zásade dvojstupňové. Zásada dvojinštančnosti
daňového konania spočíva v možnosti nápravy prvostupňového rozhodnutia orgánom vyššieho stupňa
(odvolacím orgánom) na základe podaného opravného prostriedku účastníkom konania. Formálne
postúpenie odvolania a napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu a následné formálne rozhodnutie

odvolacieho orgánu len s odvolaním sa na závery a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí správcu
dane resp. v Protokole z daňovej kontroly nie je v súlade s princípom dvojinštančnosti konania, a sú
porušením práva daňového subjektu na spravodlivý proces. Odvolací orgán sa k námietkam žalobcu
vyjadril len okrajovo v zmysle potvrdenia názoru správcu dane a k niektorým námietkam sa nevyjadril
vôbec. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore s § 74 ods. 2 a § 63
ods. 5 Daňového poriadku. Na základe týchto skutočností má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného je nepreskúmateľné, arbitrárne.

Žalobca namietal rozšírenie jeho dôkazného bremena aj na subdodávateľov. Správca dane išiel nad
rámce svojho obvyklého postupu nakoľko nemohol spochybniť obchodných partnerov žalobcu; správca

dane dokonca skúmal ďalšie spoločnosti spojené obchodnými aktivitami a vytvoril takýto obchodný
reťazec: MONUMENT MAGNUS s.r.o. - AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF PLUS s.r.o. - Drevo Adams s.r.o.
- PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a PRO UNITED s.r.o.- BEST MEAT s.r.o.. Po vytvorení tohto umelého
reťazca správca dane konštatoval, že spoločnosti AGRO J.F. s.r.o., AGRO JF PLUS s.r.o. a Drevo
Adamss.r.o.súpersonálneprepojené(cezosobuD.E.)adokoncaexistujepersonálneprepojenietýchto

spoločností so spoločnosťami PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a PRO UNITED s.r.o. cez osobu B. C.
C., ktorý ako konateľ týchto dvoch posledných spoločností bol zároveň aj osobou splnomocnenou pre
elektronické doručovanie za spoločnosti AGRO J.F. s.r.o., AGRO JF PLUS s.r.o. a Drevo Adams s.r.o..
Žalobca zdôrazňuje, že on mal obchodný vzťah výlučne so spoločnosťami PRO UNITED BUSINESS
s.r.o. a PRO UNITED s.r.o.. Konateľ týchto dvoch spoločností B. C. C., ktorý ako svedok v zápisnici

o ústnom pojednávaní zo dňa 30.05.2016 potvrdil realizáciu prác pre žalobcu, uviedol, že v druhej
polovici roka 2015, t.j. aj v decembri 2015 vykonával čistenie a údržbu fariem užívaných žalobcom a
to, že išlo konkrétne o čistiace a upratovacie služby po vyskladnení kurčiat. Svedok riadne potvrdil,
že faktúry vystavil, žalobca mu ich uhradil po ním vykonaných prácach. Svedok zároveň uviedol, že
kontrolované faktúry sa nachádzali v čase kontroly na daňovom úrade. Správca dane sám zistil, že

žalobca ako vlastník alebo nájomca užíva viac hydinových fariem na Slovensku, vykonáva chov živej
hydiny, ktorú následne predáva svojim obchodným partnerom. Je nepochybné, že po vyskladní kurčiat je
potrebnévykonaťupratovaniehál,kdebolikurčatáchované.Narealizáciutejtočinnostisiobjednalpráce
u spoločností PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a PRO UNITED s.r.o.. Žalobca ako aj jeho dodávatelia
zhodne potvrdili, že uvedenú činnosť dodávateľ vykonával, a keď správca dane spochybňuje, že ju

vykonávali spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. a PRO UNITED s.r.o., mal uviesť ako podľa
neho táto činnosť bola realizovaná a kým, čo však neurobil a jednoducho túto činnosť neuznal.
Žalobca nemohol, ani nemal dôvod zasahovať a preverovať obchodné aktivity svojich dodávateľov,
nemohol kontrolovať vedenie jeho účtovníctva a už vôbec nemohol zasahovať do jeho obchodných
vzťahov. To, že jeho dodávatelia mali sporný obchodný vzťah so spoločnosťami Drevo -Adams s.r.o.,

prípadne AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF PLUS s.r.o. sa žalobcu nijak netýka a ani nemôže. Žalobca
opätovne zdôraznil, že nie je personálne spojený so žiadnou z menovaných obchodných spoločností.
Správca dane túto skutočnosť nijak nevyvrátil, t.j. personálne ani iné spojenie nebolo preukázané.
Žalobca má za to, že odstránil pochybnosti o reálnom dodaní zdaniteľných plnení a zdôraznil, že
správca dane svoj postup v podstate založil na svedeckej výpovedi konateľa spoločnosti PRO UNITED

BUSINESS s.r.o. a PRO UNITED s.r.o., ktorý uviedol, že činnosť pre žalobcu z veľkej časti vykonával
cez subdodávateľov. Podľa žalobcu správca dane nezákonne zasahuje do súkromnoprávneho vzťahu
medzi dvoma podnikateľmi. Žalobca trvá na tom, že všetky čistiace práce boli realizované tak ako bolo
dojednané. a zdôraznil, že subjektom daňovej kontroly ako aj napádaného rozhodnutia je žalobca nie
tretie subjekty. V tejto súvislosti poukázal, že prevažná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného, sa zaoberá obchodmi a samotným fungovaním subjektov
odlišných od žalobcu, ktorý je daňovou kontrolou preverovaný. Ak správca dane mal za to, že existujú
rozpory medzi vyjadrením dodávateľa a jeho subdodávateľa, táto skutočnosť nemôže preukazovať, že
sa tieto zdaniteľné plnenia neuskutočnili. Navyše záležitosti medzi týmito subjektmi sú mimo dosahžalobcu, ktorý nie je povinný ani oprávnený tieto vzťahy skúmať, navyše keď mu zo strany dodávateľa
vždy boli tieto dodané.

Žalobca ďalej namietal porušenie prejednávacej zásady a porušenie práva kontrolovaného subjektu
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a zisťovaným skutočnostiam v spojitosti so získanými
skutočnosťami prostredníctvom dožiadaní o medzinárodnú výmenu informácií. Zdôraznil, že keď sa
zástupcovia spoločnosti v rámci daňovej kontroly vyjadrovali a boli vypočutý ku skutočnostiam dôležitým

pre výkon daňovej kontroly, išlo podľa právnej praxe o výsluch svedka. Žalobca mal právo byť prítomný
pri vypočutí týchto svedkov, mal právo klásť svedkom otázky a mal záujem tieto svoje práva využiť,
čo mu ale konaním správcu dane bolo znemožnené, čím boli porušené jeho práva vyplývajúce z § 45
ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Poukázal, že v zmysle súdnej judikatúry, ak sa má fyzická osoba
v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide
o výsluch svedka. Správca dane nevytvoril daňovému subjektu podmienky na realizáciu jeho práva,

čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Procesné pochybenie správcu dane
v podobe nerešpektovania práva daňového subjektu klásť svedkom otázky nemôže byť napravené tým,
že žalobca sa mal možnosť následne k záverom vyplývajúcich z týchto výpovedí vyjadriť. Žalobca má za
to, že správca dane svojim konaní okrem iného porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy, § 3 ods. 1 a ods. 3 Daňového
poriadku, § 24 ods. 2 Daňového poriadku a § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.02.2019. Zotrval na skutkovej a
právnejargumentáciíuvedenejvpreskúmavanomrozhodnutí,navrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť.
Žiadal nariadiť pojednávanie.

IV.

Správny súd uznesením č.k. 6S/82/2018-77 zo dňa 19.09.2020 prerušil konanie vo veci do doručenia
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v konaní o prejudiciálnych otázkach podaných Najvyšším súdom SR v

konaní vedenom pod sp.zn. 5Sžfk/34/2018 podľa § 100 ods. 2 písm. a/ a ods. 3 Správneho súdneho
poriadku. Súdnemu dvoru EÚ boli Najvyšším súdom SR predložené prejudiciálne otázky týkajúce sa
otázky zákonnosti trvania daňovej kontroly v prípade jej prerušenia z dôvodu vykonania medzinárodnej
výmeny informácií správcom dane.

Uznesením zo dňa 14.06.2022 č. k. 6S/82/2018-104 správny súd rozhodol o pokračovaní v konaní,
nakoľko bolo rozhodnuté o prejudiciálnych otázkach podaných Najvyšším súdom SR v konaní vedenom
pod sp.zn. 5Sžfk/34/2018.

V.
Posúdenie skutkových zistení a právne závery správneho súdu

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva
alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej

správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom
orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde.Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa§190ods.1SSP,aksprávnysúdpopreskúmanírozhodnutiaaleboopatreniažalovanéhodospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcu dane, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul na pojednávaní poverenú
zástupkyňu žalovaného, konal v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
adospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretožerozhodnutiaapostupdaňovýchorgánovsúvsúlade

so zákonom.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávcudane,ktorýmpodľa§68ods.6Daňovéhoporiadkuurčil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 94 160,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie december 2015. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december
2015 zo sumy 185 364,63 eur na sumu 91 204,03 eur. Z dôvodu, že platiteľ dane BEST MEAT s.r.o.
počas výkonu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania neodstránil pochybnosti správcu
dane o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných od dodávateľov PRO UNITED s.r.o.
a PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. Žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na §

51 zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie dane z plnení , ku ktorým na základe preverovaných
zisťovaní a výpovede svedka nedošlo.

Podľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,prisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväznýchprávnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
podávať podľa osobitných predpisov,b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom
alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky
nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako 8 dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony

alebo osobitne naliehavé úkony.

Podľa § 28 ods. 1 Daňového poriadku, z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty
podľa § 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu

dobu, než o akú daňový subjekt žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola,
mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávovyjadrovaťsavpriebehudaňovejkontrolykzisteným

skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia
k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol,
ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje,
ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel
v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový' subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať

alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom
kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak
tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní
od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový' subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole
a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak

je to možné, daňový- subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový- subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezisti, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonaniedaňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa
jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 (veta prvá).

Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať

informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení
konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu

alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami
správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno
podať odvolanie.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,

ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedol
žalobcavpodanejžalobepodalajvodvolanípodanomprotirozhodnutiusprávcudane.Súčasnesprávny
súd zistil, že so všetkými podstatnými námietkami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôsledne

vysporiadal.

Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými
odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd

dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako
aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.V konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná zásada; je na
žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom uvedenie

konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v odvolaní,
pripadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto žalobcu
dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom prípade by
sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa s odvolacími
námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobca iba „skopíroval“ do žalôb, mieria

žaloby de facto iba voči rozhodnutiam orgánu prvého stupňa. Práve v napádaných rozhodnutiach
je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorá sa s týmito námietkami vysporiadala, pričom
pokiaľ žalobca v žalobách proti tejto argumentácii žalovaného neuviedol žiadne námietky, nie je súd
oprávnenýzažalobcudomýšľaťjednotlivéskutkovéaprávnedôvody,ktorébyargumentáciužalovaného
vecne napadli a spochybnili. Takýmto žalobám potom absentuje v podstate právny základ pre súdny
prieskum, t.j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok žalobca iba vyslovil nesúhlas

so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v napádaných rozhodnutiach, pričom
samotnú existenciu nesúhlasu nie je možné hodnotiť ako dôvod pre vecný prieskum napádaných
rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body. Nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci
žalobných bodov zopakoval svoje argumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi.
Musí však vziať do úvahy, že žalobou napáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s

ním uplatnenými odvolacími argumentmi uplatnenými v daňovom odvolacom konaní a žalobné body by
sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných rozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho
orgánu pri vydaní napadnutých rozhodnutí.

V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo
dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74 zo
dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie
odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov,
ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

Zo všetkých vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že účelom daňového konania je
zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli

zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušným hmotnoprávnym predpisom,
čiže zákonom o DPH. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti žalobcu.

Je nepochybné, že podľa Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý si nárok
na odpočet dane uplatnil, pretože v daňovom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.

V daňovom konaní platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale aj
zásada prejednávacia. V preskúmavanej veci žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom
očakávať, že správca dane bude čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy,
ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že správca dane musí predložiť dôkaz o opaku, že

zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového

subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazyvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžfk/64/2017 zverejnený v ZSP 20/2021).

Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok
uplatnil. Preto je jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaným daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2020 sp.zn. 9Sžfk/1/2019 zverejnený v Zbierke stanovísk
NS a súdov SR 2/2021).

Kontrolovaným daňovým subjektom predložené doklady sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy,
ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t.j. sú hodnoverné a vystavil ich ten
subjekt, ktorý ich vystaviť mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia, ktoré
sa reálne aj uskutočnili. Nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, že je uvedená na

daňovom doklade. Faktúry samé o sebe nie sú preukázaním realizácie dodávok a akýkoľvek listinný
dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty je len tvrdenie o tejto skutočnosti. Správca dane preto
preveroval túto formálnu deklaráciu uvedenú na predložených faktúrach tak, aby doklady boli odrazom
reálneho zdaniteľného plnenia a to v zmysle zákona o DPH, ale aj s prihliadnutím na cieľ uznaný v
smernici rady 2006/112ES týkajúci sa boja proti podvodom, resp. zneužívaním práv týkajúcich sa daní

z pridanej hodnoty. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku veta prvá pri uplatňovaní osobitných predpisov
(daň z pridanej hodnoty) pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zisťovať a preverovať dodržiavanie
zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných hmotnoprávnych predpisov. Rovnako
z ustanovenia § 24 ods. 1 ako aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku vyplýva
dôkazná povinnosť daňovému subjektu a teda ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte.
Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených

dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ale vykonal k tomuto
účelu dokazovanie, pričom zaobstarané dôkazy hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.
Dokazovanie je procesný postup, ktorým správca dane získava poznatky a informácie o všetkých
skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Takýto postup Daňový úrad Prešov
uplatnil aj v prípade daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu za zdaňovacie

obdobie december 2015 u daňového subjektu BEST MEAT s.r.o..

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane začal dňa 22.03.2016 daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie

obdobie december 2015, ktorá bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku
dňa 27.06.2017. Kontrolou predložených dokladov a záznamov žalobcu, ako aj na základe zistení
získaných počas daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že zo strany žalobcu neboli splnené
podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých služieb deklarovaných na základe faktúr od
dodávateľov PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o., čím žalobca porušil § 49 ods. 1, ods.

2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Následne vydal správca dane rozhodnutie,
proti ktorému sa žalobca odvolal.

K námietke žalobcu o porušení prednosti komunitárneho práva a základných princípov daňového

konania v súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly správny súd argumentuje, že správca dane vykonával
daňovú kontrolu odo dňa jej začatia 22.03.2016 do dňa prerušenia 22.08.2016 v trvaní 153 dní. Od
22.08.2016 do 21.12.2016 bola daňová kontrola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového
poriadku. Z dikcie § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehotypodľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola bola prerušená celkovo 121 dní. Správca dane opätovne
pokračoval v daňovej kontrole odo dňa 21.12.2016. Správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonom
stanovenej lehote dňa 27.06.2017, t.j. dňom doručenia protokolu. Z uvedených skutočností vyplýva, že

námietka žalobcu je neopodstatnená.

Námietka žalobcu, že správca dane porušil jeho procesné práva, ak nepredĺžil lehotu na vyjadrenie
sa k oznámeniu a stanovil len krátku 10 dňovú lehotu z dôvodu, aby bol žalobca v časovej tiesni

a nemohol riadne využiť svoje práva a vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam správny súd zastáva názor,
že je nedôvodná. Dňa 10.05.2017 bolo žalobcovi zaslané oznámenie správcu dane o skutočnostiach
zistených v priebehu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2015 a o pochybnostiach správcu dane podľa §
46 ods. 5 Daňového poriadku zo dňa 09.05.2017. Predmetná písomnosť bola žalobcovi doručená dňa
31.05.2017, t.j. 15. deň od jej uloženia. V oznámení č. 100796275/2017 správca dane stanovil 10

dňovú lehotu od doručenia oznámenia na vyjadrenie sa k skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole.
Správca dane pri stanovení lehoty bral do úvahy rozsah oboznámenia a taktiež zistené skutočnosti
a postupoval v zmysle § 27 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a § 28 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane
po uvážení a vyhodnotení žiadosti žalobcu s prihliadnutím na nesplnenie podmienky, t.j. existencie
dôležitých dôvodov, resp. jej nepreukázanie žalobcom rozhodol tak, že žiadosti nevyhovel a mal za to,

že lehota 10 dní bola primeraná.

Žalobca namietal, že správca dane postupoval tak, že preniesol dôkazné bremeno na žalobcu v takom
rozsahu, ktorý reálne vylučuje možnosť preukázať akúkoľvek tvrdenú skutočnosť, a že nebral v úvahu

žiadne dôkazy v prospech daňového subjektu. Správny súd argumentuje, že ak správca dane pri
preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je na samotnom daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutímďalšíchdôkazovvyvrátispochybneniejehopôvodnýchdôkazovsprávcomdane.Napodporu

tohto názoru správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžfk/76/202018 zo
dňa 28. apríla 2020 body 54.,55. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich
tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v danom prípade do
iného členského štátu. V prípade pochybností je správca dane oprávnený preverovať aj celý obchodný
reťazec. Zároveň správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, pretože toto patrí do

dôkaznej povinnosti daňového subjektu. Správny súd poukazuje, že v rozhodovacej činnosti kasačného
súdu došlo aj k zmenám v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Kasačný súd v svojich novších
rozsudkoch napr.3Sžfk/78/2019 zo dňa 31.05.2022, sp.zn.1Sžfk/32/2019 zo dňa 25.08.2022 avšak
opakovane zdôraznil, že... „Dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočet či oslobodenia od DPH ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu

uplatňujúcu si toto právo“ (vec Kemwather ProChemie s.r.o. C-154/20 zo dňa 09.12.2021 bod.34).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v zdaňovacom období december 2015 žalobca deklaroval
prijatie služieb – čistiacich upratovacích prác, ktoré mali byť vykonané na jednotlivých hydinových

farmách pre žalobcu od dodávateľa PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Správca
dane počas výkonu daňovej kontroly zistil, že konateľ spoločnosti PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED
BUSINESS s.r.o. v preverovanom období december 2015 B. C. C. v zápisnici o ústnom pojednávaní
poskytol správcovi dane informáciu, že jednotlivé deklarované práce pre žalobcu nevykonával priamo
svojimi spoločnosťami, ale v subdodávke spoločnosťou Drevo - Adams s.r.o. na základe zmluvy o dielo

a zmluvy o poskytnutí služieb. Výsluch konateľa spoločnosti bol vykonaný prostredníctvom dožiadaného
miestne príslušného Daňového úradu Košice. Žalobca nebol prítomný pri ústnom pojednávaní, zákon
muvšakumožňujesasvýsledkommiestnehozisťovaniaresp.ústnehopojednávaniapriamooboznámiť.
V nadväznosti na výsledok preverovania mohol žalobca požiadať o doplnenie dokazovanie, požiadať
o výsluch svojho obchodného partnera ako svedka už vtedy. To však daňový subjekt vo svojom

vyjadrení k protokolu nenavrhol. Dožiadaný správca dane požadované skutočnosti preveril ústnymi
pojednávaniami a o zisteniach informoval Daňový úrad Prešov. S výsledkami preverovania bol žalobca
oboznámený. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly skúmal reálnosť uskutočnenia jednotlivých
prác pre žalobcu, pričom zistil, že deklarované práce na jednotlivých farmách nevykonávali priamospoločnosti PRO UNITED s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o., ale podľa vyjadrenia konateľa
týchto spoločností boli deklarované práce vykonávané v subdodávke spoločnosťou Drevo – Adams
s.r.o.. Z dôvodu preukázania reálnosti deklarovaných prác, správca dane predvolal na výsluch svedka

D. E. - konateľa spoločnosti Drevo - Adams s.r.o.. Tento svedok bol na daňový úrad predvedený
na základe zaslanej žiadosti o predvedenie. Žalobca sa výsluchu svedka nezúčastnil, napriek tomu,
že bol o výsluchu svedka riadne upovedomený. Počas ústneho pojednávania sa svedok D. E. do
zápisnice vyjadril, že o tom, že je konateľom spoločnosti Drevo – Adams s.r.o. nevie, nikdy nebol
zakladať žiadne firmy, poštové zásielky síce preberá a podpisuje, avšak neotvára ich, ale hádže

ich späť do schránky, ktorú mu zabezpečil B. C. C., teda konateľ spoločnosti PRO UNITED s.r.o.
a PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. O fungovaní svojich spoločností (svedok D. E. je podľa výpisu
z Obchodného registra aj konateľom spoločnosti AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF Plus s.r.o.) nemá žiadne
vedomosti. Správca dane v rámci vykonaného dokazovania a vyhodnotenia žalobcom predložených
dokladov preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov tým, že zmluvy, ktoré
boli predložené počas ústneho pojednávania vtedajším konateľom spoločnosti PRO UNITED s.r.o.

aPROUNITEDBUSINESSs.r.o.saukázaliakoneúčinné,nakoľkozostranyspoločnostiDrevo–Adams
s.r.o. boli podpísané neoprávnenou osobou I. J., ktorý v preverovanom období už nebol konateľom
tejto spoločnosti. Vystavené faktúry pre žalobcu sa ukázali ako nepravdivé doklady, nakoľko spoločnosť
Drevo–Adamss.r.o.práceakosubdodávateľprebezprostrednýchdodávateľovspoločnosťBESTMEAT
s.r.o. nevykonala, nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, o čom svedčí ako dôkaz

vypočutie svedka a k zdaniteľným plneniam pre žalobcu zo strany dodávateľov PRO UNITED s.r.o.
a PRO UNITED BUSINESS s.r.o. v zmysle predložených faktúr preukázateľne nemohlo dôjsť. Konateľ
spoločnosti Drevo – Adams s.r.o., AGRO J.F. s.r.o. a AGRO JF Plus s.r.o. nemá o fungovaní spoločnosti
žiadne vedomosti, dokonca ani nevie, že je ich konateľom.

Správca dane v Protokole nespochybnil, že žalobca nepredložil požadované účtovné doklady, ale
zdôraznil, že daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že formálna
deklarácia predložených účtovných dokladov a zmlúv má aj povahu, teda že služby, ktoré sú
dokladované na faktúrach boli reálne aj uskutočnené. Žalobca síce predkladá listinné doklady, ktorými

deklaroval prijatie čistiacich prác, avšak šetrením správcu dane sa tvrdenia žalobcu v listinných
dôkazoch, vrátane výsluchu svedka nepotvrdili.

Žalobca namietal, že správca dane porušil prejednávaciu zásadu a porušil právo kontrolovaného

daňového subjektu vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a zisťovaným skutočnostiam.
Zdôraznil, že keď sa zástupcovia spoločnosti v rámci daňovej kontroly vyjadrovali (boli vypočutí) k
skutočnostiam dôležitým pre výkon daňovej kontroly u žalobcu majúcich pre žalobcu význam; išlo podľa
právnej praxe o výsluch svedka, a že žalobca mal právo byť prítomný pri vypočutí týchto svedkov,
mal právo klásť svedkom otázky; žalobca mal záujem tieto svoje práva využiť, čo mu ale konaním

správcu dane bolo znemožnené, čím boli porušené jeho práva vyplývajúce z ustanovení § 45 ods. 1
písmeno e) Daňového poriadku. Táto námietka žalobcu je nedôvodná, pretože správca dane počas
výkonu daňovej kontroly požiadal (nešlo o svedecké výpovede) o preverenie jednotlivých účtovných
dokladov dodávateľa miestne príslušného správcu dane. Správca dane má možnosť dožiadať miestne
príslušnéhosprávcudaneinéhodaňovéhosubjektuovykonanieúkonu,aktentomôževykonaťjednotlivý

úkon ľahšie, hospodárnejšie, alebo rýchlejšie.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžf/102/2014 publikovaný v Zbierke
stanovísk NS a súdov pod č. 37/ 2016, z ktorého vyplýva, že: „ Miestne zisťovanie je vyhľadávacia
činnosť správcu dane, v ktorej správca dane vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú

potrebné na účely správy daní a o ktorej zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu, pričom vychádza
z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát. Ak správca
dane požiada iného správcu dane o vykonanie miestneho zisťovania, ide o odlišný dôkazný prostriedok,
než je výsluch svedka. Výsluch svedka slúži správcovi dane zväčša na verifikáciu údajov a prípadné
odstránenie rozporov zistených v priebehu vykonania daňovej kontroly“.

Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality a nezákonnosti
rozhodnutí,keďmalzato,ženeboladodržanázákonomstanovenálehotanavykonaniedaňovejkontroly
v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku v súvislosti s podanými žiadosťami o medzinárodnú výmenuinformácií správny súd poukazuje na to, že uznesením sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 bolo
konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18.
januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušené a Súdnemu

dvoru Európskej únie boli kasačným súdom predložené prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení:
- Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení
na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty,

ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia
daňovej kontroly?

- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií
stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

-Jemožnécharakterizovaťmedzinárodnúvýmenuinformácií,ktorápresahujelehotyurčenéNariadením
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?
Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol o
predložených prejudiciálnych otázkach tak, že: „ Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.

októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením“.

Vo vzťahu k námietkam uvedeným v žalobe, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť dôkazov, resp.
informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií s poukazom na skutočnosť, že nemal
možnosť realizovať svoje procesné práva, správny súd poukazuje aj na skorší rozsudok Súdneho
dvora č. C-276/12 v právnej veci Jirí Sabou proti Finančnímu ředitelství pro hlavní mesto Prahu,

zo dňa 22.10.2013. V tomto rozsudku Európsky súdny dvor posudzoval procesne totožnú žalobcom
namietanú otázku, a síce, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií
za situácie, ak pri medzinárodnej výmene informácií neboli realizované procesné práva daňového
subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. V tomto smere správny súd poukazuje
na bod 44 a nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka

na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci
členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď
sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov
ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Neúčasť
daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda Súdny

dvor vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré sa následne
majú použiť v daňovom konaní nie sú nezákonnými informáciami, ani za situácie, že daňovníkovi nebolo
priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení
č. k. IV. ÚS 607/2021 z 30. novembra 2021:

I. Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu
zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti

medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi
súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje
možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a
umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu.

II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a
procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou
hodnotenia dôkazov. Samozrejme nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy).V tomto smere správny súd poznamenáva, že informácie, ktoré správca dane získaval v rámci
medzinárodnej výmeny informácií neboli jedinými dôkaznými prostriedkami, ale jednalo sa o informácie,

ktoré následne správca dane v rámci dokazovania preveril aj inými vykonanými dôkazmi tak, ako to
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný svojím konaním porušil zásadu dvojinštančnosti konania,
čím bol žalobca poškodený na svojich právach. Tiež žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí

daňových orgánov pre nedostatok dôvodov. Správny súd považuje tieto námietky žalobcu za
nedôvodné.

Správny súd zastáva názor, že vyhodnotením administratívneho spisu, ako aj žalobou napadnutých
rozhodnutí daňových orgánov nezistil porušenie procesných ustanovení Daňového poriadku týkajúcich

sa rozhodnutia o odvolaní.

V tomto smere treba poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie správcu dane spolu s rozhodnutím
žalovaného tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).

Rozhodnutie správcu dane v rámci odvolacieho konania podrobuje odvolací orgán (žalovaný)
prieskumu, jeho rozhodnutie môže modifikovať, príp. zrušiť jeho rozhodnutie a vec vrátiť na nové
konanie.Zodôvodneniažalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovšakvyplýva,žeriadneprebehlo
odvolacie konanie, v ktorom sa žalovaný riadne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom
na zásadné a podstatné odvolacie námietky poskytol odvolací orgán náležité odôvodnenie.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru tak európskych súdov, ako aj Ústavného súdu
SR a NS SR, v zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu, ako ani správneho orgánu odpovedať na
každú žalobcom, resp. odvolateľom vznesenú námietku. Povinnosťou správneho orgánu, ako i súdu je

zaoberať sa pre vec podstatnými námietkami. V zmysle uvedených kritérií preskúmavané rozhodnutie
spĺňa kritéria preskúmateľnosti, nie je možné ho podľa správneho súdu označiť za arbitrárne, pretože
žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odpovedal na relevantné odvolacie námietky
žalobcu.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS
127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn.
6Sžo/98/2008, sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, či sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou
súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať

zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy.

Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike daní plynie, že správa
daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi
verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť
vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva
a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane

je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov,
samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane
alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH ) napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/75/2014).

Podľa správneho súdu správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinností v tomto konaní použil len také prostriedky, ktoré
najmenej zaťažovali tak daňový subjekt a umožnili pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa súdusprávca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 1 až ods. 4 Daňového poriadku
a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane a tieto podľa názoru súdu boli získané v súlade so všeobecnými záväznými

právnymi predpismi, ako aj v súlade s týmito ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane sa
jednoznačne riadil ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, pričom v rámci daňovej kontroly
zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení
osobitných predpisov. Daňová kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie jej účelu.

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi

predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné

procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok
zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I.ÚS 226/03
zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn.

III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom
podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať
na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má
v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy
potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v

odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento
správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto žalovaný, ak po podrobnom vysporiadaní sa s
odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

Dňa 28.06.2022 zaslal žalovaný písomné podanie, ktorým uviedol, že trvá na nariadení ústneho
pojednávania a zároveň žiada, aby súd predložil nové prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie, pretože Súdny dvor Európskej únie síce konštatoval, že prekročenie lehôt definovaných v čl. 10
Nariadenia nemôže ovplyvniť zákonnosť prerušenia vnútroštátnej daňovej kontroly, avšak nereflektoval
na určité podstatné a mimoriadne dôležité okolnosti, ktoré podľa názoru žalobcu majú zásadný vplyv

na zákonnosť daňovej kontroly. Predovšetkým neurčil a nestanovil charakter lehôt definovaných v čl. 10
Nariadeniaaneurčilprávnynásledokzaprekročenieanedodržaniezáväznýchlehôtvčl.10anesplnenie
povinností vyplývajúcich z čl. 11 a čl. 12 Nariadenia.Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp.zn. 10Sžfk/39/2019 zo dňa 28.júna 2022 (sťažovateľ: Podtatranská hydina a.s. Kežmarok),

z ktorého vyplýva: „Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nie je absolútna. Naopak z povinnosti
položiť prejudiciálnu otázku existujú výnimky, ku ktorým súdny dvor svojou judikatúrou, kedy už v marci
1963 v prípade Da Costa 28/62 stanovil doktrínu Acte éclaire, ktorou posilnil precedenčný charakter
svojich rozhodnutí a následne v roku 1982 - v prípade CILF1T vo veci 283/81 - doktrínu Acte clair. V
tejto veci bola talianskym kasačným súdom priamo položená otázka výkladu tretieho odseku čl. 177

Rímskych zmlúv (dnes čl. 237 ZFEU), t.j. či má súd poslednej inštancie skutočne povinnosť predbežnú
otázku položiť vždy alebo len v prípade, ak po predbežnom prieskume dospeje k záveru, že vo veci
existujú dôvodné interpretačné pochybnosti („on the prior finding ofa reasonable interpretative doubt“).
Súdny dvor zaujal stanovisko, že príslušný národný súd predbežnú otázku položiť nemusí - okrem
iných - v prípade, ak je uplatnenie práva Spoločenstva tak jasné, že neponecháva priestor na rozumné
pochybnosti. Predmetný záver je primerane replikovaný aj v neskorších rozhodnutiach súdneho dvora -

napr. C-495/03 (Intermodal Transports BV c/a Staatssecretaris van Financién): „Po druhé a bez rozporu
s odôvodnením vyplývajúcim z rozsudku z 30. septembra 2003, Kobier (C-224/01, Zb. s. 1-10239),
ponecháva judikatúra vyplývajúca z rozsudku Cilfit a i., už citovaného, len vnútroštátnemu súdu, aby
posúdil, či je správne uplatnenie práva Spoločenstva také jasné, že niet miesta na žiadne rozumné
pochybnosti a v dôsledku toho, aby rozhodol, že sa zdrží predloženia otázky Súdnemu dvoru, týkajúcej

sa výkladu práva Spoločenstva, ktorá vznikla pri konaní na tomto súde (rozsudok zo 17. mája 2001,
TNT Traco, L-340 99, Zb. s. 1-4109, bod 35). “

Správny súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie v tejto veci nie je potrebné obracať sa s predbežnou

otázkou na Súdny dvor EÚ, preto správny súd o predmetnom návrhu žalobcu rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku III. tohto rozsudku a konanie vo veci neprerušil.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že žalobca

úspešný nebol a neboli splnené ani podmienky § 168 SSP, preto náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).