Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200576.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcu INSEMPRE
s.r.o.,sosídlomBardejovská43A,Ľubotice,IČO:47563028,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.
DanielBlyšťans.r.o.,sosídlomThurzova3367/6A,Košice–mestskáčasťStaréMesto,IČO:47231785,
proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 06.09.2021 č. 101634353/2021,
na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.09.2021 č. 101634353/2021 a rozhodnutie Daňového

úradu Prešov zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v ažalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

Daňová kontrola u žalobcu na preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019 začala dňa 31.03.2020.

Bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2019 daňový subjekt uplatnil
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o DPH, a to z faktúry č.
05/09/2019 zo dňa 30.09.2019 vo výške 8 000,- EUR (základ dane 40 000,- EUR) od dodávateľa
CASSIUS, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného
priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“,
konanému v mesiaci október 2019 v mestách Slovenska, na základe Zmluvy o reklame a zabezpečení

reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019. Kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane predložil
Zmluvu o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019 so spoločnosťou CASSIUS,
s.r.o. s prílohou, CD nosičom obsahujúcim fotografie reklamných plagátov a uverejnené inzercie v
jednotlivých denníkoch a týždenníkoch. Predmetom samotnej zmluvy je záväzok spoločnosti CASSIUS,
s.r.o. (zabezpečovateľ) zabezpečiť spoločnosti INSEMPRE s.r.o. (užívateľ) reklamu v zmysle zákona
č. 147/2001 Z.z. o reklame (ďalej aj „zákon o reklame“) pri využití reklamného priestoru podľa čl. II
zmluvy za účelom prezentácie užívateľa, ako reklamného partnera podujatia „Muzikál MATÚŠ ČÁK

TRENČIANSKY TOUR 2019“. Podľa čl. II zmluvy sa zabezpečovateľ zaväzuje zabezpečiť užívateľovi
umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti na plagátoch a letákoch vyrobených za účelom
propagácie podujatia a umiestnenie názvu, loga a predmetu činnosti spoločnosti v inzercii vyrobenej
za účelom propagácie podujatia. Celková cena za vykonanie predmetu zmluvy podľa čl. III zmluvy je130 000,- EUR bez DPH, pričom odplata má byť uhradená na základe vystavených faktúr v termíne
splatnosti.

Výzvou zo dňa 29.05.2020 bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich
oprávnenosť odpočítania dane, konkrétne, či prijaté plnenie bolo použité v súvislosti s uskutočnenými
zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu INSEMPRE s.r.o. v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z.,t.j.akokonkrétnetátoreklamaovplyvnilaekonomickúčinnosťspoločnostivnadväznostinadodávky

tovarov a služieb daňového subjektu. V odpovedi na výzvu daňový subjekt uviedol, že spoločnosť
INSEMPRE s.r.o. vynaložila náklady na reklamu v súvislosti s § 19 ods. 2 písm. k/, za účelom
dosiahnutia, zabezpečenia, udržania a zvýšenia príjmu daňovníka. Žalobca zaslal prehľad, porovnanie
tržieb dosiahnutých za rok 2018 a rok 2019 na mesačnej báze, pričom uviedol, že k výraznému
nárastu obratu došlo v mesiacoch bezprostredne po uskutočnení reklamy. Doložil tiež aj zoznam
novozískaných obchodných partnerov v roku 2019 s obratom, ktorý bol v roku 2019 vo vzťahu k

jednotlivým spoločnostiam realizovaný.

Za účelom preverenia dodania deklarovanej služby zaslal správca dane Daňovému úradu Bratislava
dožiadanie. Z odpovede doručenej dňa 22.06.2020 bolo zistené, že dňa 11.06.2020 bol vykonaný

výsluch svedka A. B., konateľa spoločnosti CASSIUS, s.r.o..

Správca dane následne preveroval tvrdenia A. B., že spoločnosť CASSIUS, s.r.o. zabezpečila reklamný
priestor v privátnych médiách prostredníctvom subdodávateľa CASSIA DANCE s.r.o. a skutočnosti

ohľadom tvrdenej spolupráce so spol. PUBLISHING HOUSE, a.s. o zabezpečení reklamného priestoru.
Správca dane zaslal výzvy aj jednotlivým vydavateľom tlače, v ktorých bola zverejnená reklama.

Listom správcu dane zo dňa 11.11.2020 bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami z priebehu

daňovej kontroly. Daňový subjekt bol zároveň upovedomený, že má právo sa k všetkým zisteniam
vyjadriť, prípadne doložiť ďalšie dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia a oprávnenosť odpočtu DPH
z deklarovaného obchodu. Listom zo dňa 16.12.2020 bol daňový subjekt opätovne oboznámený
s novými zisteniami v daňovej kontrole. Daňový subjekt doručil správcovi dane vyjadrenie zo dňa
04.01.2021.

Správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2018 daňového subjektu IPM SOLUTIONS, s.r.o. a do spisu daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 žalobcu.

Výzvou zo dňa 08.01.2021 správca dane vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku
na odstránenie pochybností, na vyjadrenie a na preukázanie deklarovanej hospodárskej operácie
a doloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie zo dňa

28.01.2021.

Dňa 12.02.2021 bol vypracovaný Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2019. Správca dane konštatoval, že v tomto prípade nešlo o reklamu, že poskytnuté

služby spočívali v umiestnení názvu a loga spoločnosti na letákoch vyhotovených primárne na
propagáciu kultúrneho podujatia, muzikálu Matúš Čák Trenčiansky, pričom v mesiaci september 2019
sa realizovala distribúcia, roznos letákov, inzercia v denníkoch resp. týždenníkoch, s informáciami
o konanom predstavení, kde na letáku boli zároveň uvedené obchodné názvy obchodných spoločností
bez špecifikácie ich obchodnej činnosti, bez prezentácie ich tovarov. Účelom tejto reklamnej

kampane bolo bezpochyby zvýšenie predajnosti vstupeniek na kultúrne podujatie. Predstavenie nebolo
produktom ekonomickej činnosti daňového subjektu a príjmy z predstavenia nijako neovplyvnili príjem
daňového subjektu. Z charakteru tejto prezentácie sa tak javí, že daňový subjekt bol prezentovaný
ako jeden zo sponzorov akcie, bez akejkoľvek priamej prezentácie svojej obchodnej činnosti. Letákyboli vyrobené a distribuované jednoznačne za účelom propagácie kultúrneho podujatia a uvedenie
mena daňového subjektu, spolu s množstvom ďalších obchodných spoločností nenapĺňa obsah Zmluvy
o reklame a zabezpečení reklamného priestoru uzavretej medzi daňovým subjektom a CASSIUS s.r.o.

dňa 07.04.2019. Uvedenie loga na letáku, ktorého cieľom je propagovanie muzikálu, čo nijako nesúvisí
s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu, nemá priamu vypovedaciu schopnosť k výrobkom alebo
službám,ktorétentosubjektposkytujeanejdetakoreklamnéslužby.Zpredloženýchdokladovtaknemal
správca dane za preukázané, že predmetná reklama, letáky a tlačená inzercia naozaj prezentovala
podnikateľskú činnosť daňového subjektu, jeho výrobky alebo služby, a preto nešlo o poskytnutie

reklamných služieb, na základe ktorých si môže daňový subjekt uplatniť odpočet DPH.

Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu. Dňa 11.05.2021 sa konalo prerokovanie
pripomienok daňového subjektu k vydanému Protokolu.

Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov rozhodnutím zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021 vyrubil
daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel dane v sume 8 000,- EUR na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2019, daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa
23.10.2019 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 24.11.2019 24 553,66 eur, daň

zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 32 553,66 eur, rozdiel dane v sume 8 000 eur.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.09.2021 č. 101634353/2021 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku,
rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021, ktorým podľa § 68 ods.

5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 8 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2019 žalobcovi, potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Žalovaný, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích dôvodov
konštatoval, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu INSEMPRE s.r.o. daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019, ktorá začala dňa 31.03.2020

oznámením o daňovej kontrole zo dňa 17.02.2020. Na základe zisteného skutkového stavu, s odkazom
na § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.
o DPH, § 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2, 4, § 63 ods. 5 Daňového poriadku konštatoval, že
počas daňovej kontroly boli preverované skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne
opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane na základe zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného

priestoru zo dňa 07.04.2019 vo výške 8 000,- EUR z faktúry č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019 od
dodávateľa, spoločnosti CASSIUS, s.r.o. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného
priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“,
konanému v mesiaci október 2019 v mestách Slovenska. Na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia
odpočtu dane z tejto služby predložil kontrolovaný daňový subjekt Zmluvu o reklame a zabezpečení

reklamného priestoru zo dňa 07.04.2019, prílohu k zmluve, CD obsahujúce fotografie reklamných
plagátov a uverejnené inzercie v jednotlivých denníkoch a týždenníkoch. Na plagátoch, ktoré prezentujú
informáciu o konaní muzikálu ,,Matúš Čák Trenčiansky – Príbeh, ktorý môžete zažiť“ je uvedené miesto
a čas konania kultúrneho predstavenia, možnosť obstarania lístkov na ticketportále a v spodnej časti
letákov sú uvedené obchodné mená a logá partnerov, ktorí prezentovanú akciu podporili. Správca dane

zistil, že v priestoroch Teatro Wustenrot (predtým Dom kultúry Istropolis) boli organizované podujatia
muzikálu ,,Matúš Čák Trenčiansky – turné“, pričom bolo potvrdené, že organizátorom podujatí bol A.
B.. Tieto podujatia boli následne v roku 2020 predstavené v štyroch mestách Slovenska. Spoločnosť
GEDUR Production s.r.o. v odpovedi na výzvu správcu dane nespomína spoločnosť CASSIUS s.r.o.,
medzi spoločnosťou GEDUR Production s.r.o. a CASSIUS s.r.o. nebola podpísaná žiadna zmluva.

Predmetnú akciu spoločnosť CASSIUS s.r.o. nevykonala vo vlastnej réžii, ale v každom zdaňovacom
období deklaruje vždy iný dodávateľský subjekt a v danom prípade išlo o nedôveryhodný daňový
subjekt INVESTMONTÁŽ SLOVAKIA s.r.o., ktorý sa na adrese svojho sídla nenachádza a ktorého
konateľ C. D. sa opakovane nedostavil na ústne pojednávanie. Správca dane konštatoval, že daňovýmsubjektom nebolo preukázané, že v preverovanom prípade išlo o poskytnutie reklamných služieb, keďže
z vyhodnotenia všetkých zistených skutočností vyplynulo, že išlo o sponzorstvo žalobcu, ktoré tiež plnilo
určité marketingové ciele, ale nešlo o reklamu, ktorá by zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty. Plagáty a letáky boli nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie „Muzikál MATÚŠ
ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Spoločnosť žalobcu mala na reklamných plagátoch umiestnené len
obchodné meno, t.j. bola propagovaná ako sponzor akcie bez toho, aby sa zároveň prezentovala jej
podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, resp. bez toho, aby táto aktivita
mohla byť chápaná ako reklamná služba. Na základe toho správca dane dospel k záveru, že daňový

subjekt uplatnil odpočítanie dane z deklarovaných služieb neoprávnene, pretože spoločnosť CASSIUS,
s.r.o. nedodala daňovému subjektu INSEMPRE s.r.o. reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH.

Vo vzťahu k odvolacej námietke, že správca dane ignoroval a neodôvodnil absenciu postupu podľa
§ 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, pričom správca dane nemôže svojvoľne

dopĺňať povinnosti nad zákonný rámec a v zmysle tohto ustanovenia postačuje pre definovanie reklamy
uvedenie obchodného mena, žalovaný uviedol, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre (napr. rozsudok
vo veci C- 530/09 zo dňa 27.10.2011) opakovane definoval reklamné služby, za ktoré je pre účely DPH
možné považovať „činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie
verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj.“ V tomto prípade

bol na reklamných letákoch umiestnený len názov daňového subjektu a takúto aktivitu nemožno chápať
tak, že v sebe zahŕňa šírenie správy za účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom
zvýšiť ich predaj, pretože uvedenie mena spoločnosti nemá vypovedaciu hodnotu o nijakom výrobku
alebo službe, ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Žalovaný sa stotožnil s prijatým záverom
správcu dane, že ide o sponzoring s cieľom propagácie spoločnosti a vylepšovania dobrého mena,

s odkazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri uplatňovaní osobitných predpisov
pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Sponzorstvo slúži skôr na propagáciu firmy a jeho primárnym
cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby, ako to vyžaduje ekonomický
cieľ reklamnej služby - uplatniť produkty na trhu.

K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z.z. je predmetom dane z pridanej hodnoty dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Keďže poskytnutie

sponzorského nie je dodaním tovaru alebo služby za protihodnotu, nie je predmetom dane z pridanej
hodnoty. Sponzorstvo možno chápať ako finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú
osobu alebo právnickú osobu na podujatie alebo činnosť, avšak nejde o plnenie, ktoré je poskytované
ako odplata za tovar alebo službu, resp. sponzorstvo nie je úhradou za zdaniteľný obchod, ktorý podlieha
dani z pridanej hodnoty.

Vo vzťahu k námietke o nesprávnej interpretácii rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-530/09
žalovaný uviedol, že zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských
štátov je jeden z najdôležitejších princípov komunitárneho práva. Prednosť práva EU sa dá na základe

judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatniť proti ktorejkoľvek norme vnútroštátneho práva bez ohľadu na
jej právnu silu vrátane ústavy a ústavných zákonov. Povinnosť zabezpečiť prednosť komunitárneho
práva sa vzťahuje na všetky štátne orgány. Predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ sa týka výkladu čl.
52 písm. a/ a čl. 56 ods. 1 písm. b/ smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, resp. výklad ustanovení týkajúcich sa určenia miesta poskytovania služieb

nájmu stánkov na veľtrhoch a výstavách a určenie tohto miesta, ak sú tie isté služby poskytnuté
subdodávateľom. V súvislosti s vyriešením prejudiciálnej otázky sa v rozsudku pripomína, že Súdny dvor
EÚ už konštatoval (rozsudok Komisia/Francúzsko C-68/92), že na to, aby činnosť na podporu predaja
bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby, postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na
informovanieverejnostioexistenciialebookvalitáchvýrobkualeboslužbyscieľomzvýšeniaichpredaja.

Z tohto vyplýva, že ak akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za účelom informovať
verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné ju chápať ako reklamnú
službu. Takúto charakteristiku reklamnej služby na účely uplatňovania dane z pridanej hodnoty je možnéuplatniť všeobecne, všade tam, kde je potrebné vyšpecifikovať, či posudzovaná služba je reklamnou
službou, teda aj v danom prípade.

Žalovaný vo vzťahu k námietkam žalobcu tak konštatoval, že tie posúdil ako neopodstatnené. Zdôraznil,
že správca dane v priebehu konania vykonal všetky úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, daňový subjekt bol oboznámený s výsledkami
zisťovania, bol vyzvaný na predloženie vyjadrenia a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Daňový

subjekt mal zabezpečené právo na oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami a mal možnosť
predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane nevybočil zo základných zásad daňového
konania, vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení. Bola dodržaná
zásada zákonnosti, zásada objektívnej pravdy pri zisťovaní skutkového stavu veci, zásada súčinnosti
správcu dane s účastníkmi konania, boli vytvorené podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať
svoje práva, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď správny orgán hodnotil každý dôkaz

samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na
zabezpečenie pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu, prihliadajúc na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Žalovaný tak konštatoval, že rozhodnutie správcu dane bolo náležite odôvodnené, bolo uvedené,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými návrhmi a
námietkami daňového subjektu, čím došlo k naplneniu dikcie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vrátane

rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 25.05.2021 č. 100900891/2021, navrhol tieto rozhodnutia
zrušiť.

Poukázal na to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
vo výške 8 000 EUR a vyrubil mu rozdiel dane v sume 8 000 EUR, a to na základe spochybnenia

faktúry č. 05/09/2019 (interné číslo 515), dátum zdaniteľného plnenia 30.09.2019, celková fakturovaná
suma 48 000,- EUR, z toho DPH 8 000,- EUR, vystavenou spoločnosťou CASSIUS, s.r.o. Bratislava
ako dodávateľom reklamného priestoru v mesiaci september 2019 k podujatiu Matúš Čák Trenčiansky -
turné.Tútoslužburesp.jejdodaniežalobcapreukazovalpredloženímZmluvyoreklameaozabezpečení
reklamného priestoru zo dňa 07.04.2021. Na jej základe mala spoločnosť CASSIUS s.r.o. zabezpečiť

pre žalobcu reklamu v súlade so zákonom č. 147/2001 Z.z. za využitia reklamného priestoru za
účelom prezentácie žalobcu ako reklamného partnera predmetného podujatia. Reálne poskytnutie
reklamy bolo okrem potvrdenia zo strany spoločnosti CASSIUS s.r.o., resp. jej štatutára, preukázané aj
predložením letákov aj inzercie v časopisoch, na ktorých sa uvádzalo obchodné meno a logo žalobcu
ako reklamného partnera. Daňový úrad dospel k názoru, že predmetná reklama vykazovala prvky

sponzorstva a nie reklamy, a teda nešlo o reklamné služby, ale o sponzorstvo, na základe čoho mal
správca dane za to, že nešlo o poskytnutie služby a nie sú preto dané dôvody na odpočet DPH u
žalobcu ako platcu DPH. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo založené na tvrdení,
že išlo o reklamu, že správca dane nesprávne definoval sponzorstvo a nesprávnu aplikáciu zákona č.
147/2001 Z.z., ktorým sa správca dane pri posudzovaní služby, reklamy poskytovanej spoločnosťou

CASSIUS s.r.o. v prospech žalobcu, neriadil, vrátane relevantnej judikatúry. Zdôraznil, že počas celého
daňového konania tvrdil, že u spoločnosti CASSIUS s.r.o. si objednal a následne aj obdŕžal reklamu
ako službu (objednal si zabezpečenie reklamného priestoru a ten aj dostal, keďže jeho obchodné
meno bolo uvedené na reklamnom priestore; na letákoch resp. v inzercii súvisiacej s podujatím),
pričom za túto službu reálne zaplatil. Nešlo o sponzorovanie podujatia. Žalobca zotrval na vyjadreniach,

že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia zo strany jeho dodávateľa, spoločnosti CASSIUS s.r.o., vo
forme reklamy, poskytnutia resp. zabezpečenia zmluvne dohodnutého reklamného priestoru pre žalobcu
v rozhodujúcom období došlo, na strane žalobcu vzniklo právo na odpočítanie dane platiteľom, žalobca
splnil podmienky na odpočet DPH a preukázal aj uskutočnenie zdaniteľného plnenia dôkazmi, ktoré malk dispozícii, pričom daňový úrad hrubo porušil práva žalobcu tým, že riadne nezistil skutkový stav, ten
následne nesprávne právne posúdil, čoho výsledkom je nezákonné arbitrárne rozhodnutie, opierajúce
sa o neaplikovateľné normy.

Zdôraznil, že žalovaný nesprávne vníma komunitárne právo ako právo s prednosťou pred slovenskými
právnymi normami, nesprávne vykladá a aplikuje rozsudky Súdneho dvora EÚ, opomínajúc právny
poriadok Slovenskej republiky a aplikuje normy, ktoré sú mimo merita daňového konania týkajúceho sa

žalobcu. V daňovom konaní sa neriešilo ani nebolo sporné miesto zdaniteľného plnenia a nebolo preto
nutné vôbec aplikovať Smernicu Rady 2006/112/ES. Pokiaľ ide o pojem reklamy či reklamnej činnosti,
mala sa aplikovať slovenská právna úprava a nie výklad z rozsudku ESD s vecou nesúvisiaceho.
Navyše, ak smernica EÚ nie je transponovaná v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemôže
byť na jej podklade ukladaná žiadna povinnosť či sankcia. Smernica nie je sama osebe priamo
aplikovateľná, pričom ustanovenie smernice má priamy účinok, len ak sú súčasne splnené podmienky,

že uplynula transpozičná lehota, ustanovenie nebolo transponované vôbec, alebo bolo transponované
neskoro, nesprávne alebo neúplne, ustanovenie obsahuje jasné a presné právo alebo povinnosť, t.j.
nevzbudzuje pochybnosti o obsahu a rozsahu práva fyzickej alebo právnickej osoby alebo o obsahu
povinnosti členského štátu a ak ide o nepodmienené ustanovenie, t.j. jeho vykonanie alebo vyvolanie
právnych účinkov nevyžaduje prijatie ďalšieho aktu, či už vnútroštátneho, alebo komunitárneho, alebo

ak si jeho aplikácia vyžaduje dodatočný zásah štátneho orgánu, ale tento nemá žiadnu diskrečnú
právomoc pri jeho transpozícii, a ak priama aplikácia ustanovenia smernice nesmie mať za následok
uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. smernica nikdy nemôže mať horizontálny účinok,
ani obrátený vertikálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval
smernicusprávnealebonačas,nemôžudôsledkytohtoprotiprávnehokonaniaštátuznášaťfyzickéalebo

právnické osoby, a na základe neprebratej smernice nemôže byť uložená žiadna povinnosť. Naopak,
fyzické a právnické osoby sa môžu domáhať všetkých práv, ktoré im z neprebratej smernice vyplývajú.
Štát taktiež nemôže sankcionovať fyzickú alebo právnickú osobu za to, že koná v súlade so smernicou,
ktorú členský štát netransponoval v predpísanej lehote. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy
len v sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Žalobca je

súkromnou právnickou osobou. V prípade oneskoreného, ale nesprávneho prebratia smernice členským
štátom nemôže mať smernica voči nemu priamy účinok a ani prípadné konanie žalobcu v rozpore so
smernicou, ktorá nie je včas či správne prebratá, nemôže mať negatívny následok vo vzťahu k žalobcovi.
SprávneorgánytiežaplikovalinadanýprípadrozsudkyESD(C-530/09,resp.C-68/92)ajkeďnatonebol
dôvod, tieto rozsudky sa na daný prípad nevzťahujú, nevznikla ani potreba interpretácie vnútroštátnej

normy cez predmetné rozsudky ESD. Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 530/09 nedefinuje reklamu ani
reklamnú službu, tá je upravená v slovenskom právnom poriadku v zákone č. 147/2001 Z.z. Predmetný
rozsudok poskytuje len výkladové pravidlo vo vzťahu k Smernici Rady č. 2006/112/ES vo vzťahu k
miestu zdaniteľného plnenia, venuje sa pojmu „činnosť na podporu predaja“ a kedy je takáto činnosť
reklamnou službou. Reklamou však môže byť aj iná služba, ak spĺňa zákonnú charakteristiku v zmysle

zákona č. 147/2001 Z.z. V zmysle § 2 tohto zákona je zrejmé, že prezentácia obchodného mena žalobcu
a jeho loga je podľa nášho právneho poriadku reklamou, čo je zrejmé aj zo zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a spol. CASSIUS s.r.o., zo znenia letákov či inzercie, kde bolo uvedené obchodné meno resp.
logo žalobcu a išlo o prezentáciu žalobcu s cieľom jeho uplatnenia na trhu. Reálny dopad reklamy na
uplatnenie produktov žalobu na trhu je irelevantný, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Sžf 64/2016, ak došlo k objednávke a následnému reálnemu dodaniu služby.

Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že uvedenie obchodného mena žalobcu nemožno chápať ako
šírenie správy za účelom informovania verejnosti o produktoch, ich kvalite s cieľom zvýšiť predaj, keďže

uvedenie obchodného mena nemá výpovednú hodnotu o výrobku alebo službe, ani o oblasti podnikania.
Ide o nesprávne posúdenie služby, skutkovo aj právne, keďže samotné uvedenie loga a obchodného
mena predstavuje zrejmú prezentáciu žalobcu voči širokej verejnosti s cieľom uplatnenia na trhu a spĺňa
podmienky reklamy podľa § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z.z. Úvahy správcu dane o sponzoringu sú tak
nesprávne a neopodstatnené. Zmluvné strany sa jasne zmluvne dohodli, že žalobca zaplatí spoločnosti

CASSIUS s.r.o. odplatu za službu - zabezpečenie reklamného priestoru a neexistuje žiadna dohoda
o poskytnutí sponzorského, čo ani nebolo cieľom a účelom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou
CASSIUS s.r.o. a ich vzťah nespadá pod definíciu sponzorovania podľa § 38 zákona č. 308/2000 Z.z.Žalobca mal za to, že v súlade s § 24 a nasl. Daňového poriadku preukázal vznik nároku na odpočet DPH
vrátane preukázania, že služba bola reálne poskytnutá. Žalobca preukázal splnenie podmienok v zmysle

§ 49 ods. 2 Zákona o DPH predložením riadne vystavených a zaevidovaných účtovných dokladov,
faktúr v súlade s § 70 a § 71 Zákona o DPH od dodávateľa, pričom k riadnej evidencii faktúr došlo
aj na strane žalobcu aj na strane dodávateľa, spoločnosti CASSIUS s.r.o., t.j. boli splnené podmienky
podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH a boli riadne preukázané žalobcom. Žalobca preukázal úhradu DPH
dodávateľovi, CASSIUS s.r.o. Vznik daňovej povinnosti, t.j. reálne uskutočnenie fakturovaného plnenia

žalobcapreukázalpísomnouzmluvou,zabezpečenýmreklamnýmpriestorom,pričomposkytnutieslužby
nebolo žalovaným spochybnené, keďže bol spochybnený iba charakter tejto služby ako reklamnej
službyabolnesprávneposúdenýakosponzorstvo.Reálneposkytnutiereklamnejslužbypotvrdilžalobca
a tiež dodávateľ, ktorý bol v priebehu konania plne súčinný so správcom dane.

Žalobca namietal porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku správcom dane, keďže žalovaný účelovo
ignoroval predlžené dôkazy a iné skutočnosti v prospech žalobcu a vydané rozhodnutie je tak arbitrárne,
nepreskúmateľné a nezákonné (obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/61/2011).
Žalobca trval na tom, že vo veci uniesol dôkazné bremeno, správcovi dane predložil všetky dôkazy,
ktorými disponoval alebo mohol disponovať. Okrem povinných účtovných a obchodných dokumentov

predložildokumentypreukazujúceplnenieadodávkyuvedenýchslužieb.Keďžežalobcanemalzostrany
správcu dane konkretizované pochybnosti v priebehu konania a jasné požiadavky na predloženie iných
dôkazov, v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku svoje dôkazné bremeno uniesol (obdobne napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca trval na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a arbitrárne pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom skutkový stav, ktorý vzal správy orgán za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, pričom

zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, najmä § 3
Daňového poriadku, čo malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, uviedol, z ktorých dokladov a
dôkazovvychádzal,vyhodnotilvšetkyzistenéskutočnostiazaoberalsaajnámietkamižalobcu.Konaním

správcu dane nedošlo k vybočeniu zo zásad daňového konania a nedošlo k porušeniu práv žalobcu,
pričom rozhodnutie vo veci bolo náležite odôvodnené.

Žalovaný zotrval na závere, že žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 8 000,- EUR

z faktúry č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019 od spoločnosti CASSIUS, s.r.o., keďže táto spoločnosť
nedodala žalobcovi reklamnú službu, pri ktorej by vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z.. Predmetom fakturácie bolo dodanie služby - reklamného priestoru v mesiaci september
2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“, konanému v mesiaci október 2019
v mestách Slovenska, a to na základe zmluvy o reklame a zabezpečení reklamného priestoru zo

dňa 07.04.2019. Dodanie služby v kontrolovanom zdaňovacom období spočívalo v umiestnení mena
spoločnosti INSEMPRE s.r.o. na reklamnom plagáte - letáku formátu A5 (v počte 75 000 ks) v rámci
propagácie podujatia „MUZIKÁL MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“.

Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a so zisteným skutkovým stavom, kde na základe
zistenýchskutočností,berúcdoúvahyjudikatúruSúdnehodvoraEÚakoajprávnenázoryvnútroštátnych
súdov SR, bol prijatý záver, že išlo o sponzorstvo uskutočnené spoločnosťou INSEMPRE s.r.o., ktoré
taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by zakladala nárok na odpočítaniedane z pridanej hodnoty. Plagáty a letáky boli nositeľmi reklamy na predaj vstupeniek na podujatie
„Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY - TURNÉ“. Spoločnosť INSEMPRE s.r.o. mala na reklamných
plagátoch umiestnené len svoje obchodné meno, čo znamená, že bola propagovaná ako sponzor akcie

bez toho, aby sa zároveň prezentovala jej podnikateľská činnosť, produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich
predaj, resp. bez toho, aby táto aktivita mohla byť chápaná ako reklamná služba.

Navrhol žalobu zamietnuť.

V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho

poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle §
134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa
21.09.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP dňa 29.09.2022.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstatou správnej žaloby bolo tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane a následne aj žalovaný
nesprávne právne posúdili dodanie služby – poskytnutie reklamného priestoru v mesiaci september
2019 k podujatiu „Muzikál MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKÝ – TURNÉ“ na základe Zmluvy o reklame a
zabezpečeníreklamnéhopriestoruzodňa07.04.2019.Predmetnáslužbabolafakturovanádodávateľom

CASSIUS, s.r.o. žalobcovi faktúrou č. 05/09/2019 zo dňa 30.09.2019, z ktorej si žalobca uplatnil
odpočítanie dane vo výške 8 000 eur. Správca dane skonštatoval, že v preverovanom prípade nebolo
preukázané, že išlo skutočne o poskytnutie reklamných služieb, ale podľa jeho názoru išlo o sponzorstvo
uskutočnené žalobcom, preto neboli splnené podmienky vzniku nároku na odpočítanie dane u žalobcu.
Keďženareklamnýchplagátoch,ktoréboliprimárnenositeľmireklamynapredajvstupenieknapodujatie

„MuzikálMATÚŠČÁKTRENČIANSKÝ–TURNÉ“boloumiestnenéibaobchodnémenožalobcu,žalobca
bol propagovaný iba ako sponzor akcie bez toho, aby sa prezentovala jeho podnikateľská činnosť,
produkty a výrobky s cieľom zvýšiť ich predaj, nešlo teda o dodanie služby, pri ktorej by vznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu príslušného
zdaňovacieho obdobia (ďalej len ,,zákon č. 222/2004 Z.z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby.Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len ,,zákon č.
563/2009 Z.z.“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia

sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.

daňový subjekt preukazuje
a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia, podľa tohto zákona

a)reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou,
podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu,
b)produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu
výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.
z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu príslušného zdaňovacieho obdobia, sponzorovanie na
účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej

služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné
meno,ochrannúznámku,dobrúpovesť,tovaryaleboaktivityprávnickejosobyalebofyzickejosoby,ktorá
také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na
požiadanie alebo tento program vyrobila.

Žalovaný ako aj správca dane svoj záver o tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky
pre vznik nároku na odpočítanie dane u žalobcu odôvodnili konštatovaním, že podľa vykonaného
dokazovania spoločnosť CASSIUS s.r.o. nedodala žalobcovi reklamnú službu, pri ktorej by vznikla

daňová povinnosť, keďže nebolo preukázané, že poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť
spoločnosti v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda išlo o sponzoring
a nie o reklamu.

Správny súd v prvom rade odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022. Pre účely dane z pridanej hodnoty vyhodnotil v predmetnom
rozhodnutí Najvyšší správny súd SR odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre
daňový subjekt, ako reklamného partnera podujatia a prezentáciu jeho loga a predmetu jeho činnosti
na propagačných materiáloch a na samotných podujatiach, na účely zákona o dani z pridanej hodnoty

ako ekonomickú činnosť (podnikanie), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Najvyšší správny súd uviedol,
že bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo
ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri
ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou
osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Najvyšší správny súd ďalej poukázal na to, že

zákon o dani z pridanej hodnoty na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu
nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou a že podľa zákona o
reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace
s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu,
pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods.1 písm. a) a b) Zákona o

reklame). Poukázal aj na to, že pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením vyskytol
aj vo veci prejednávanej Najvyšším správnym súdom, definuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a
retransmisii v znení účinnom do 31.07.2022 [od 01.08.2022 nahradený zákonom o mediálnych službách
s totožnou definíciou sponzorovania v § 92 ods. 1, pozn.], ako plnenie určené na priame alebo nepriame
financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s

cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity
právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Najvyšší správny súd uviedol, že je
zrejmé,žesponzoringjetaktiežspojenýsmediálnouprezentáciousponzoranapĺňajúcouznakyreklamy,
hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľomreklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Najvyšší
správny súd ďalej uviedol, že služba, ktorá bola poskytovaná v ním prejednávanej veci - poskytnutie
reklamného priestoru za účelom prezentácie daňového subjektu ako reklamného partnera podujatia

- koncertu, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a
hlavného predmetu činnosti, pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť
vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol
zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.

Pokiaľ žalovaný poukázal na definíciu sponzorstva v zákone o vysielaní a retransmisii správny súd
konštatuje, že rozdielne definovanie sponzoringu a reklamy v uvedenom zákone, ako aj v aktuálne
platnom a účinnom zákone o mediálnych službách má svoj význam vo vzťahu k ďalším právam
a povinnostiam vysielateľa, ktoré sú odlišne upravené pri vysielaní reklamného oznamu a pri
vysielaní sponzorského odkazu (napr. § 91 zákona o mediálnych službách). Pri iných druhoch

propagácie produktov a služieb resp. ich výrobcov a poskytovateľov spadajúcich pod právnu reguláciu
zákona o reklame však takéto rozlíšenie nemá konkrétne zákonom upravené dopady na práva
a povinnosti poskytovateľa reklamného priestoru alebo zadávateľa reklamy. Správny súd preto
poukázanie žalovaného na definíciu uvedenú v § 38 ods. 1 v tom čase účinného zákona o vysielaní
a retransmisii nepovažoval za argument významný pre právne posúdenie dodanej služby ako reklamy

alebo sponzorstva.

K záverom žalovaného, podľa ktorých v danej právnej veci nešlo o dodanie reklamnej služby ale
o sponzorstvo teda správny súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ani žalovaného

nezistil dôvod, pre ktorý by – aj s prihliadnutím na doposiaľ uvedené skutočnosti – nebolo možné
posúdiť služby dodané žalobcovi ako reklamu podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o reklame.
Z dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by úmyslom a cieľom žalobcu bolo primárne
financovať kultúrny program a iba sekundárne tým budovať dobrú povesť obchodnej spoločnosti.
Navyše, samotný zákon o reklame, podľa ktorého bola zmluva o reklame uzatvorená, vníma aj

sponzoring ako jednu z foriem reklamy (napr. § 2 ods. 1 písm. e), § 6 ods. 1 písm. d), § 8 ods. 2 písm.
f) a g) zákona o reklame).

Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ C-530/09 zo

dňa 27.10.2011 alebo rozsudok C 68/92 zo 17.11.1993, ktoré podľa jeho názoru nie sú na daný prípad
aplikovateľné, sú navyše žalovaným nesprávne interpretované a spochybnil tiež relevantnosť záveru
žalovaného o absolútnej prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom v intenciách danej veci.

K otázke prednosti práva EÚ existuje bohatá judikatúra (sumarizovaná napr. v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 10Sžfk/6/2019 zo dňa 24.11.2020, body 33-35), na ktorú správny súd touto cestou
odkazuje. Zároveň však vo vzťahu k uvedenej žalobnej námietke správny súd dodáva, že medzi
obsahom textu citovaného § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona o reklame a závermi uvedenými v rozsudkoch
Súdneho dvora EÚ C-530/09 zo dňa 27.10.2011 alebo C 68/92 zo 17.11.1993, na ktoré odkázal žalobca,

nevidí zásadný rozpor, ktorý by mal mať priamy dopad na posúdenie vzťahu žalobcu s jeho dodávateľom
na účely priznania práva na odpočet DPH.

To, že citovaná judikatúra ESD pri definícii reklamy používa pojem „výrobky a služby“ podľa správneho

súdu neznamená, že by bol v rozpore s uvedenou judikatúrou text zákona o reklame, ktorý používa
pojem „produkt“, za ktorý považuje aj obchodné meno resp. aj logo spoločnosti. Osobitne pokiaľ ani
smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorej
text je prostredníctvom uvedených rozhodnutí žalovaným interpretovaný, neobsahuje odlišnú definíciu
pojmu produkt, než ju obsahuje zákon o reklame. Rovnako tak pojem produktu nedefinujú odlišne od

zákona o reklame ani samotné citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Samotný rozdiel v pojmovom
označení „výrobok“ a „produkt“ je len možným dôsledkom prekladu textu citovaných rozhodnutí do
slovenskéhojazyka(vpôvodnomanglickomtextejepoužitýpojem„product“),vktoromsúpojmyvýrobok
a produkt v zmysle pravidiel slovenského jazyka vnímané ako synonymá.Správny súd teda s ohľadom na uvedené nevidel dôvod pre uprednostnenie pojmovej charakteristiky

reklamy uvedenej v žalovaným odkazovaných rozsudkoch Súdneho dvora EÚ C-530/09 alebo C-68/92
pred právnou úpravou uvedenou v zákone o reklame. Uvedené charakteristiky reklamy si podľa názoru
správneho súdu nijak neodporujú a s prihliadnutím aj na už citovaný názor Najvyššieho správneho
súdu nevylučujú, aby bolo ako reklama vnímané aj uvedenie loga a obchodného mena spoločnosti bez
propagácie ďalších produktov, pokiaľ toto, aj v zmysle uvedenej judikatúry, postačuje na odovzdanie

správy určenej na informovanie verejnosti o existencii obchodného mena spoločnosti.

Pokiaľ správca dane zisťoval v daňovom konaní či poskytnutá služba ovplyvnila ekonomickú činnosť
spoločnosti žalobcu v nadväznosti na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, správny súd
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na žalobcom citovaný právny názor

vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018, podľa ktorého „viazanie práva na
odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie efektívnosti reklamy a súčasne
túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti s uskutočnenou
reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a väzieb jej účinkov
na podnikanie žalobcu. Tento spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody

platiteľa by nevyhnutne viedol k tomu, že efektívnosť a úspešnosť reklamy v naznačenom zmysle by
sa stala ďalším kritériom odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním
reklamy, čo by sa priečilo nielen zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade
neutralityDPH,podľaktorejmábyťzdaniteľnáosoba(platiteľdane)plnezbavenáťarchyDPHzaplatenej
v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich

spoločnému režimu DPH. Podľa názoru Najvyššieho súdu i reklama, ktorá priamo neviedla k uzavretiu
nových zmlúv (s novými klientami), môže byť považovaná za zdaniteľný obchod použitý na dodávky
tovarov a služieb platiteľa, pokiaľ prijaté reklamné služby na vstupe spĺňajú definíciu reklamy a sú
čo do rozsahu, vynaložených nákladov, miesta a spôsobu prezentácie, prípadne ďalších relevantných
okolností, primerané podnikateľskej činnosti platiteľa.“

Taktiež je možné poukázať aj na novšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne
na rozhodnutie C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft. citované aj v rozsudku Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že

„zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto
poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a
bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou
hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou

hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu
tejto zdaniteľnej osoby.“

Súdny dvor EÚ tiež uviedol, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť

výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku,
totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na
ichúčelyavýsledky,podpodmienkou,žeuvedenéčinnostivzásadepodliehajúDPH.Okremtoho,akraz
vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť
napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba

nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z
dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12.11. 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913,
body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra).“

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane výzvou zo dňa 29.05.2020 vyzval žalobcu
na predloženie dokladov preukazujúcich oprávnenosť odpočítania dane, konkrétne doložiť a preukázať,
či prijaté plnenie bolo použité v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu v zmysle § 49ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a ako reklama ovplyvnila ekonomickú činnosť spoločnosti v nadväznosti
na dodávky tovarov a služieb žalobcu.

Správca dane v rámci daňovej kontroly použil dôkazy získané z daňovej kontroly u žalobcu za iné
zdaňovacie obdobie, v súlade s ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, spísal úradný záznam, a to
dožiadania, ktorými boli vypočutí svedkovia, ktorí mali byť podľa vyjadrenia žalobcu novozískaní
zákazníci v roku 2019.

Pre ďalšie konanie po zrušení rozhodnutia správcu dane, správny súd poukazuje na skutočnosť, že
z citovanej judikatúry vyplýva, že dokazovanie miery bezprostredného ovplyvnenia ekonomickej činnosti
žalobcu poskytnutou službou je možné označiť za nadbytočné.

Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP.

Úlohou daňových orgánov po vrátení veci na ďalšie konanie bude vec opätovne právne posúdiť
s prihliadnutím na vyslovený právny názor správneho súdu a citované právne názory kasačného súdu
a vo veci opätovne rozhodnúť.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému
priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

15

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa,ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§ 449 ods. 1, 2 SSP).