Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Pc/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5722201958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci navrhovateľa: Z. M., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. U. B. XXXX/1, Martin, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: V. M., O..
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. B. XXXX/X, Martin, proti otcovi ako osobe povinnej platiť výživné: P. Š.,
O.. XX.XXX.XXXX, V. F. X, Martin, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 07.02.2012, sp. zn. 21P/84/2011, v časti bežného
výživného tak, že otec ako osoba povinná platiť výživné je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa
Z. M., O.. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 350 € mesačne, vždy do 15. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 01.03.2022.

II. Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2022 do 30.09.2022 vo výške 1.120 € súd p o v o ľ u j e
otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 €, splatných spolu s bežným výživným
k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhompodanýmnasúdedňa18.05.2022sanavrhovateľvočiotcovidomáhalzvýšeniavyživovacej
povinnosti tak, že otec bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 350 € mesačne od 01.03.2022.

Uviedol, že na základe rozhodnutia 21 P 84/2011 otec prispieva na výživu mesačne sumou 190 €. Od
01.09.2021 je študentom Ekonomickej univerzity v Bratislave, Fakulta podnikového manažmentu. Žije
so svojou matkou v byte u starých rodičoch. Odporca s výživným pravidelne mešká každý mesiac cca
10 dní. V roku 2007 bol Okresným súdom Martin vydaný trestný rozkaz č. 13T/30/2007. V roku 2017
bola matka nútená opäť riešiť výživné cestou exekúcie aj keď bol odporca zamestnaný. Za celých 21
rokov mu na sviatky ani na Vianoce, mimoškolské aktivity alebo krúžky, ktoré navštevoval neprispel
ničím navyše. Všetku starostlivosť a všetky náklady na stravu, oblečenie a aktivity hradila len matka.

Odporca nemal záujem ani žiadnu snahu o kontakt. Výživné bolo naposledy upravené v roku 2012.
Štúdiumnavysokejškolebudefinančnenáročnejšieanákladysúvisiacesoštúdiomsaneustálezvyšujú.
Ubytovanie v Bratislave pre rok 2022-2023 bude nútený riešiť v mesiaci september, keďže internát
majú nárok získať len študenti prvého ročníka. Od mesiaca september 2022 si bude musieť pohľadať
prenájom bytu. Prenájom bytu sa bude snažiť riešiť spoločne s viac študentmi, ale prenájom bytu pri
dnešných cenách pre jedného študenta vychádza cca 250 - 300 €. Výdavky predstavujú: ubytovanie v
Bratislave v prvom ročníku internát 60,00 € mesačne, poplatok za stravu 350 € mesačne, električenka

29,87 € mesačne, výdavky na osobnú hygienu a drogériu a ostatné 30 € mesačne, študijné materiály
knihy a pomôcky a náklady na vybavenie int. izby 362,88 €. Odporca dlhé roky pracoval v zahraničí a
nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti otca ako povinnej osoby, ktorý nepožiadal o odročenie
pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom pripojených spisov zistiac
nasledovný skutkový stav:

4. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na návrhu. V súčasnosti navštevuje
plnoleté dieťa II. ročník vysokej školy. Náklady sa zvýšia vzhľadom k predpokladanému rastu životných

nákladov. Býva síce na internáte, ale nemá tam kuchynku. Raňajky a večere si musí kupovať a
zabezpečiť. Na obedy chodí do menzy. Zdravotný stav má dobrý. Nevlastní majetok vyššej hodnoty. Jej
priemerná mzda je okolo 700 € mesačne. Syn na víkendy chodí domov. Treba mu oprať. Nemá práčku.
Otec platí výživné s omeškaním, aj tento mesiac je v omeškaní, vždy sa omešká o nejaké 2-3 týždne.
Otec sa so synom nestretáva. Neprispieva mu na narodeniny, meniny, Vianoce. Nad rámec výživného
ničím neprispel. O otcovi vie, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je slobodný a donedávna pracoval

v zahraničí.

5. Z potvrdenia Ekonomickej univerzity v Bratislave mal súd preukázané, že navrhovateľ navštevuje
dennú formu bakalárskeho štúdia. Predpokladaný termín ukončenia štúdia je jún 2024.

6. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva, že otec uhrádza výživné nepravidelne,
výška platieb za internát (60 € mesačne), platby za študijné materiály, poistné (32,08 € mesačne).

7. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca vyplýva, že otec bol zamestnaný na základe dohody o
pracovnej činnosti v období 06/21 - 11/21 a 01/22 - 03/22 s čistou mzdou v celkovej výške za uvedené

obdobie 292,85 €.

8. Z otcom predloženého daňového priznania za rok 2021 vyplýva úhrn príjmov vo výške 5.384,98 €.

9. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec disponuje živnostenským

oprávnením s predmetom opravy vyhradených technických zariadení elektrických od 08.07.2020 s
miestom podnikania Stavbárska 3928/8, Martin.

10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec mal v období od 01.05.2021 do 28.11.2021 a v
období od 01.01.2022 do 20.03.2022 celkový hrubý mesačný príjem z dohôd o pracovnej činnosti vo

výške 440 €.

11. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 07.02.2012,
sp. zn. 21P/84/2011, právoplatným dňa 06.03.2012, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu v tom
čase maloletého navrhovateľa sumou 190 € mesačne od 01.11.2011. V čase rozhodovania bola matka

navrhovateľa nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi. Otec pracoval v Írsku a jeho príjem bol vo
výške 1.000 € mesačne. Navrhovateľ navštevoval základnú školu. Navštevoval rôzne krúžky (hudobný,
tanečný, lyžiarsky).

12. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) Rozsudok vo veciach výživného

možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.13)
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkovýchpomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3
spoločne, sa považuje suma alebo úhrn
súm 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú1) fyzickú osobu.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78 ods.1Zákonaorodinedohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania nastala
zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Naposledy bolo o výživnom rozhodované pred
viac ako desiatimi rokmi. Navrhovateľ bol v tom čase maloletý. Navštevoval základnú školu. V súčasnej
dobe je už plnoletý. Rozhodujúcou skutočnosťou pre plnenie vyživovacej povinnosti aj voči plnoletému
dieťaťu je nadobudnutie schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať

a uspokojovať svoje životné potreby. Navrhovateľ sa aj po dosiahnutí plnoletosti naďalej pripravuje
na svoje budúce povolenie. V súčasnej dobe je študentom denného štúdia na vysokej škole. Týmto
je aj naďalej výrazne obmedzená jeho schopnosť zabezpečiť si z vlastných zdrojov svoje potreby. Je
odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany oboch rodičov. V čase posledného rozhodovania
žil navrhovateľ, rovnako ako teraz, spolu s matkou. Matka v tom čase poberala dávku v hmotnej

núdzi. Otec pracoval v Írsku s príjmom cca 1.000 € mesačne. Navrhovateľ má v súčasnej dobe
zvýšené výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole (bývanie, cestovanie, strava, študijné materiály).
Súd navrhovateľom uvádzané výdavky považuje za odôvodnené a preukázané. Matka sa podieľa na
vyživovacej povinnosti navrhovateľa v čase, keď sa nezdržiava v Bratislave. Cez víkendy ako aj počas
prázdnin zabezpečuje navrhovateľovi bývanie, stravu, pranie. Súd otca v predvolaní na pojednávanie

vyzýval na predloženie a preukázanie jeho príjmových, majetkových a osobných pomerov. Otec predložil
len daňové priznanie za rok 2021. Povinnosť preukázať ďalšie svoje príjmy si otec nesplnil. Nevyvrátil
tvrdenia splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, že donedávna pracoval v zahraničí. Sám v žiadosti
o odročenie pojednávania (č.l. 28a) uviedol, že je kvôli pracovným povinnostiam v zahraničí. V ďalšom
ospravedlnenísvojejneprítomnostinapojednávaní(č.l.40)uvádzal,žejedlhodobo,odnovéhoroka,bez

práce zo zdravotných dôvodov. Rozpor vo svojich (účelových) tvrdeniach neodstránil. Svoj nepriaznivý
zdravotný stav súdu nepreukázal. Jeho príjem tak nemôže zodpovedať údajom v daňovom priznaní
za rok 2021. Daňové priznanie predložené zo strany rodiča zaviazaného platiť výživné nie je možné
považovať za splnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z § 63 ods. 1 Zákona o rodine (7CoP/199/2014
Krajský súd v Košiciach). Z otcom predloženého daňového priznania vyplýva priemerný mesačný hrubý

príjem, ktorý nedosahuje ani hranicu minimálnej mzdy. Otec neuviedol žiadne objektívne okolnosti,
ktoré mu bránia v dosahovaní vyššieho príjmu. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste
aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Teda, že výška priemerného mesačného príjmu otca dosahuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. sumu 3.578,40 € (20 x 178,92 €). Hypotéza podľa vyššie
citovaného ustanovenia predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie

výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na
povinnú osobu). Osoba povinná platiť výživné má povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než
závislej činnosti a predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Pokiaľ ide
o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, zktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Vo vzťahu k povinnosti predložiť súdu podklady na zhodnotenie
majetkových pomerov sa jedná o širšie vymedzenie celkových majetkových pomerov, nielen príjmov
povinného rodiča. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové

pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, doklady o vlastníctve iného majetku
vyššej hodnoty. Úlohou súdu bolo zistiť, či od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov v takom
rozsahu, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť. V minulosti ako aj v súčasnej dobe všetky potreby
(bytové, školské, voľnočasové, zdravie a pod.) zabezpečovala matka navrhovateľa, pričom otec sa na
ichúhradepodieľalenplnenímvyživovacejpovinnostivovýške190€.Otecostalvpriebehukonaniaviac

menej nečinný. Po komplexnom zhodnotení pomerov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd konštatuje, že je dôvodné zaviazať otca ako osobu povinnú platiť výživné na plnenie zvýšenej
vyživovacej povinnosti v sume 350 € mesačne. Takto zvýšené výživné odzrkadľuje odôvodnené potreby
navrhovateľa ako aj pomery otca, z ktorých súd vychádzal. Súdom určená vyživovacia povinnosť vo
výške 350 € rozhodne nepokrýva všetky odôvodnené a nevyhnutné výdavky navrhovateľa. Na týchto
sa nevyhnutne musí podieľať aj matka.

14. Súd zvýšil výživné odo dňa požadovaného navrhovateľom, keďže k tomuto dňu mal preukázanú
zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Od posledného rozhodovania
uplynulo viac ako desať rokov, čo je samo o sebe podstatnou zmenou pomerov s prihliadnutím na vývoj
životných nákladov. Navrhovateľ dosiahol plnoletosť a študuje na vysokej škole, čím sa nepochybne

zvýšili jeho potreby. Zmena výživného na plnoleté dieťa je možná len na návrh. Súd nemôže v tomto
konaní ex offo prekročiť návrh ako je tomu v prípade maloletých detí. Preto súd zvýšil výživné odo dňa
01.03.2022 rešpektujúc navrhovaný petit. Zameškané výživné tak vzniklo za obdobie od 01.03.2022
do 30.09.2022 v celkovej výške 1.120 € (7 x 160) ako rozdiel súdom zvýšeného výživného (350 €) a
otcom uhrádzaného výživného (190 €) vynásobený zameškaným obdobím. Za uvedené obdobie bolo

nesporné, že otec na výživu navrhovateľa pravidelne prispieval sumou 190 € mesačne. S prihliadnutím
na výšku zameškaného výživného súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v 50 € mesačných
splátkach splatných spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhody splátok.

15. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto
konaní nemožno ani požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.