Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/113/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200458
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7021200458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu:

T. X., nar. X.X.XXXX, bytom H. Č.. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Valéria Vassová, adv.,
Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8
a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 19361-2/2021-BA zo dňa
6.5.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 8.7.2021 podanou na správny súd žalobca žiadal, aby súd zrušil

rozhodnutie žalovanej č. k. 19361-2/2021-BA zo dňa 6.5.2021, v spojení s rozhodnutím vydaným
Sociálnou poisťovňou pobočka Trebišov, č. 700-3910082221- GC04/21, zo dňa 16. februára 2021 a vec
vrátila žalovanej na ďalšie konanie.

I. Administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, rozhodnutím číslo: 700-3910082221- GC04/21, zo dňa 16.

februára 2021, predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, poistné na nemocenské
poistenie v sume 89,12 eur, poistné na starobné poistenie v sume 364,68 eur a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 96,20 eur (ďalej len „poistné"), spolu v sume 550,00 eur, za obdobie
september2020,október2020,november2020adecember2020.Neoddeliteľnousúčasťourozhodnutia
prvostupňového orgánu bola príloha.
3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie dňa 10.3.2021. Uviedol, že podal elektronicky dňa
26.03.2020 riadne daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby typu B za rok 2019 a urobil omyl

pri elektronickom zápise v tabuľke č. 1, preto z dôvodu pisárskej chyby bolo dňa 02.08.2020 podané
opravnédaňovépriznaniezpríjmuatoprechybneuvádzanépríjmyavýdavky,ktoréžalobca.Žalovanáv
rozhodnutí zo dňa 16.02.2021 žalobcovi predpísala poistné z príjmov, ktoré reálne nedosiahol. Žalobca
namietal, že hoci Finančná správa SR podané opravné daňové priznanie z príjmu fyzickej osoby typu
B za rok 2019 zo dňa 2.8.2020 akceptovala a za skúmané obdobie eviduje príjmy vo výške uvedenej v
opravnom priznaní vo výške 0,00 Eur, Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov ani pri vydaní rozhodnutia
č. 700-3910082221-GC04/21 zo dňa 16.2.2021 nezisťovala a nevzala pri rozhodnutí aktuálny stav

príjmov daných opravným daňovým priznaním zo dňa 2.8.2020 za rok 2019 t.j. príjem 0,00 Eur.

4. Žalovaná v odvolacom konaní, rozhodnutím č. k. 19361-2/2021-BA zo dňa 6.5.2021 zamietla na
základe ustanovenia §218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskoršíchodvolanie žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia úhrady predpísaného poistného za obdobie september
2020, október 2020, november 2020 a december 2020 a potvrdila rozhodnutie č. 700-3910082221-
GC04/2021 zo dňa 16.2.2021 pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov (ďalej len „pobočka") o

predpísaní poistného vo výške spolu 550,- Eur. Žalovaná v odôvodnení uviedla, že žalobca nezaplatil
poistné za obdobie september 2020 až december 2020 do vydania napadnutého rozhodnutia a
námietky, ktoré vzniesol v odvolacom konaní, nemajú vplyv na zmenu, ani zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Ďalej uviedla, že s účinnosťou od 1. júla 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sú rozhodujúce: (dovŕšenie 18 rokov)

a dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona, pričom poistné je splatné do
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí.
5. Žalovaná dôvodila, že na vznik, trvanie a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby má vplyv príjem z podnikania a inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu dosiahnutý za rok 2019. S odkazom na ust.
§ 226 ods. 1 písm. m) zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, Sociálna poisťovňa je povinná

písomne oznámiť vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a súvisiace, údaje ako
je výška poistného, dátum splatnosti poistného. Skutočnosť, že žalobca je odo dňa 19. marca 2017
poberateľom starobného dôchodku bola pri vydaní napadnutého rozhodnutí zohľadnená a poistné na
invalidne poistenie nebolo účastníkovi konania predpísané. Inak Sociálna poisťovňa musí rešpektovať
údaje o príjme samostatne zárobkovo činnej osoby, poskytnuté od Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky, pre účely povinného sociálneho poistenia, preto vychádza z údajov ktoré žalobca vyplnil v
daňovompriznaní.Zárobkováčinnosťsamostatnezárobkovočinnejosobynaúčelysociálnehopoistenia
je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania /§ 3 ods.
1 písm. b)a zákona v znení zákona č 543/2010 Z z. a 6 zákona o dani z príjmov/, bez odpočítania
daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Ide

o tzv. „hrubý príjem".
6. Žalovaná pripomenula, že žalobca predložil dňa 2. augusta 2020 správcovi dane opravné daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2019, podľa ktorého mal príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti vo výške 0,00 eur. Podľa ustanovenia § 293ez zákona v znení účinnom od 21. mája
2021, právne účinky opravného daňového priznania podaného v lehote na podanie daňového priznania

podľa osobitného predpisu samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá podala daňové priznanie
za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020, nastávajú na účely vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prvým dňom tretieho kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania
podľa osobitného predpisu. K zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom
uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, z určenia vymeriavacieho
základu na platenie poistného, výšky poistného na nemocenské poistenie, výšky poistného na starobné
poistenieapríspevkovnastarobnédôchodkovésporenie,výškypoistnéhonainvalidnépoistenieavýšky
poistného do rezervného fondu solidarity prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje

po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu. Preto
podanie opravného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2019 nemá vplyv na povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie účastníka konania za obdobie september 2020
až december 2020. Pobočka, zohľadnila opravné daňové priznanie žalobcu za zdaňovacie obdobie roka
2019vsúladesozákonom,t.j.žalobcovipovinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoistenie

samostatnezárobkovočinnejosobyzaniklodňa31.januára2021/oznámenálistomč.700-3900210021-
GC02/21, zo dňa 26. januára 2021, prevzaté žalobcom dňa 19. februára 2021/. Žalovaný uviedol
k námietke, že príjmy a výdavky boli nesprávne uvedené, že žalobca je zodpovedný za správnosť
vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne dôsledky, keď prípadné nesprávne údaje neopraví v
primeranej lehote a sú právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ako v posudzovanej veci.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

7. Správnou žalobou zo dňa 8.7.2021 podanou na správny súd žalobca navrhol, aby súd zrušil

rozhodnutie žalovanej č. k. 19361-2/2021-BA zo dňa 6.5.2021, v spojení s rozhodnutím vydaným
Sociálnou poisťovňou - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava a vec vrátila žalovanej
na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaná napadnutým rozhodnutím zamietla jeho odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia úhrady predpísaného poistného za obdobie september 2020, október 2020,november 2020 a december 2020 a potvrdila rozhodnutie č. 700-3910082221-GC04/2021 zo dňa
16.2.2021 pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, ktorá mu predpísala za obdobie september
2020, október 2020, november 2020, december 2020 poistné spolu v sume 550,00 Eur.

8. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie dňa 10.3.2021, ktoré
odôvodňoval tým, že dňa 26.03.2020 podal riadne daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby
typu B za rok 2019, a pre omyl pri elektronickom zápise v tabuľke č. 1 z dôvodu pisárskej chyby, dňa
02.08.2020 podal opravné daňové priznanie z príjmu fyzickej osoby typu B za rok 2019 pre nesprávne

uvádzané príjmy a výdavky. Žalobcovi, ktorý nedosiahol príjmy bolo rozhodnutím zo dňa 16.02.2021
predpísané poistné za mesiace september 2020, október 2020, november 2020 a december 2020.
Preto žiadal o zrušenie úhrady predpísaného poistného, nakoľko opravným daňovým priznaním zo dňa
2.8.2020 deklaroval, že za kalendárny rok 2019 nedosiahol príjem z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti vyšší ako 6.078,- €. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov pri vydaní
rozhodnutia č. 700-3910082221-GC04/21 zo dňa 16.2.2021 nevzala pri rozhodovaní do úvahy aktuálny

stav príjmov žalobcu, ktorý bol elektronickým podaním zo dňa 2.8.2020 t. j. opravným daňovým
priznanímzpríjmufyzickejosobytypuBzarok2019opravenýnapríjem0,00Eur.Sociálnapoisťovňatak
žiadala rozhodnutím zo dňa 16.2.2021 o úhradu poistného za obdobie september 2020, október 2020,
november 2020, december 2020 poistné spolu v sume 550,00 Eur z príjmov, ktoré reálne nenadobudol.
9. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19. novembra 2021, k námietkam v správnej

žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, zopakovala rozhodujúce
argumentu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia: „Z samostatne zárobkovo činné osoby sa
považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. S
účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku

a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení
v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná uviedla, že žalobca
mal v prejednávanom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5
zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z... Splnil podmienku veku a zároveň

v rozhodujúcom období (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je rozhodujúcim obdobím rok
2019) dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia §
6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Žalovaná konštatovala, že vznik, resp. zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb
sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny
rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a
zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento
príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

10. Preto vychádzajúc z uvedeného, podľa žalovanej, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne
v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou

vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla
kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do
30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, vyplýva, že žalobca podľa daňového priznania predloženého správcovi dane dňa
30. marca 2020 dosiahol v roku 2019 príjmy spolu v sume 7. 930,00 eur (príjmy z poľnohospodárskej
výroby, lesného a vodného hospodárstva v sume 4.517,00 eur a príjmy z vytvorenia diela a z podania
umeleckéhovýkonuvsume3413,00eur),t.j.jehopríjmyzadanýrokbolivyššieakozákonomstanovená
suma 6.078.00 eur. a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe v zmysle § 21 ods. 1

zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. vzniklo 1. júla 2020 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé podľa žalovanej, že žalobca bol v spornom
období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnouosobou, povinnou platiť a odvádzať poistné, pretože splnil všetky podmienky, ktoré zákon o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov ukladá pre nadobudnutie právneho postavenia povinne poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa § 226 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom poistení v znení

zákonač.266/2017Z.z.Sociálnapoisťovňa,pobočkaTrebišov,listomčíslo:700-3900413520-GC02/20,
zo dňa 15. júla 2020, oznámila žalobcovi, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 1. júla
2020 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s informáciou, že, môže
v lehote 8 dní odo dňa doručenia listu podať námietky/ doručený dňa 24. júla 2020 žalobcovi/.
12. K tomu, že dňa 2. augusta 2020 predložil žalobca správcovi dane opravné daňové priznanie za rok

2019, kde už uviedol príjmy vo výške 0,00 eur uviedol, podľa § 293 ez zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 127/2020 Z. z. platí, že právne účinky opravného daňového priznania podaného
v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu samostatne zárobkovo činnou
osobou, ktorá podala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020,
nastávajú na účely: a/ vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na

podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, b/ zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, c/
určeniavymeriavaciehozákladunaplateniepoistného,výškypoistnéhonanemocensképoistenie,výšky
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšky poistného na

invalidné poistenie a výšky poistného do rezervného fondu solidarity prvým dňom tretieho kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa
osobitného predpisu.
13. Žalovaná mala za to, že lehota na podanie daňového priznania za rok 2019 podľa osobitného
predpisu uplynula dňa 2. novembra 2020. Z citácie vyššie uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom

poistení je zrejmé, že opravné daňové priznanie za rok 2019, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa
2. augusta 2020, s poukazom na § 293 ez zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 127/2020 Z. z.
bolo spôsobilé vyvolať zmeny v poistení žalobcu až s účinnosťou odo dňa 1. februára 2021. Skutočnosť,
že podľa opravného daňového priznania dosiahol žalobca za rok 2019 príjem vo výške 0,00 eur (v
riadnom daňovom priznaní si uviedol príjem vo výške 7.930,00 eur), mala vplyv na existenciu povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Keďže žalobca vzhľadom na
výšku príjmu nespĺňal podmienky pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 1
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, žalobcovi zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale v zmysle § 293 ez písm. b) zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 127/2020 Z. z. až ku dňu 31. januára 2021 (zánik povinného poistenia žalobcu,

ako právny účinok opravného daňového priznania, nastal až posledným dňom druhého kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania). O tomto
Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, informovala žalobcu listom číslo: 700-3900210021-GC02/21, zo
dňa 8. februára 2021, pričom v závere listu bol žalobca oboznámený so skutočnosťou, že v prípade
nesúhlasu môže v lehote 8 dní odo dňa doručenia listu podať námietky. List bol žalobcovi doručený dňa

19. februára 2021, pričom žalobca nepredložil žiadne námietky.
14. Záverom žalovaná konštatovala, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové
náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., vychádza z dostatočne
zisteného skutočného stavu, sú zrejmé skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy pri
hodnotení dôkazov a použití právne predpisy, preto je zákonné a navrhla správnu žalobu podľa § 190

správneho súdneho poriadku zamietnuť.
15. Žalobca sa v replike z 13. decembra 2021 nestotožnil s právnym názorom žalovanej a je toho
právneho názoru, že náprava jeho porušených práv zo strany žalovaného, v predmetnej právnej veci,
je možná iba súdnou cestou, na základe podanej správnej žaloby. Je podľa žalobcu nesporné, že
Finančná správa SR opravné daňové priznanie žalobcu z príjmu fyzickej osoby typu B, za rok 2019

a akceptovala za skúmané obdobie zaevidovala jeho príjmy vo výške podaného opravného priznania
vo výške 0,00,- €. Preto žalobca vidí nápravu vo veci zrušenia poistného celkom vo výške 550,- €
z príjmov, ktoré príjmy žalobca reálne nenadobudol, iba súdnou cestou a zotrváva na doterajších
dôvodoch uvedených v správnej žalobe a navrhuje, aby zrušil aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako odvolacieho orgánu vec bola vrátená orgánu prvého stupňa

na nové konanie a rozhodnutie.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu16. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1/ písm. a/ Správneho
súdneho poriadku, podľa § 137 ods. 4 SSP oznámil v preskúmavanej veci vyhlásenie rozsudku

bez nariadenia pojednávania v miestnosti č. 206, Krajského súdu v Košiciach, dňa 26. 10. 2022.
Po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a v priebehu administratívneho
konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu vyhlásil rozsudok za účasti žalobcu, ktorým žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
17. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj napadnutých rozhodnutí

správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného správnu žalobu, preskúmal neformálne /§ 6 ods. (2)
písm. c/ SSP/ a nezistil dôvody pre zrušenie posúdenia napadnutých rozhodnutí pre ich nezákonnosť
ani pre hmotnoprávne ani pre procesné námietky žalobcu.
18. Správny súd v konaní preskúmavajúc rozhodnutia podľa § 199 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho
poriadku súčasne konštatuje, že v správnych veciach správne súdy postupujú neformálne a posudzujú
žalobu podľa dikcie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho

súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy, a to postupom v zmysle § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku,
kedy v prípade, že ide o preskúmanie správnej žaloby vo veciach sociálnych podanej fyzickou osobou
kedy nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
19. Úlohou správneho súdu však nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní

skutkového stavu, ani nahrádzať jeho činnosť pri jeho rozhodovaní. Správny súd má povinnosť vziať
za základ úvah o zákonnosti a správnosti rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa
námietky žalobcu a ich relevantnosť podľa § 134 ods. 2 a § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,
s prihliadnutím na svoju úlohu a to, poskytnúť ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu pred takým
konaním a rozhodovaním orgánov verejnej správy, ktoré by jeho práva porušovali.

20. Referenčná právna úprava:

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára

2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 1.
januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne
nemocensky poistená.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 1. januára 2014,
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe

vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v §
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c) zákona, poistné na nemocenské poistenie platí povinne
nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
Podľaustanovenia§128ods.2písm.c)zákona,poistnénastarobnépoistenieplatípovinnedôchodkovo
poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
Podľa ustanovenia § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005, poistné

do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
Na základe ustanovenia § 129 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinnom od 1. januára
2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a suma
poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu
dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Na základe ustanovenia § 129 ods. 2 zákona v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinnom od 1. januára
2018, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného
do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší euro cent nadol.Podľa ustanovenia § 130 písm. c) zákona, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne
nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 písm. c) zákona v znení účinnom od 1. januára 2015, sadzba poistného

na starobné poistenie, ak v ods. 2 nie je ustanovené inak, je pre povinne dôchodkovo poistenú
samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeríavacieho základu.
Podľa ustanovenia § 137 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z z účinnom od 1. januára
2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne
zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeríavacieho základu.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 2 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 1. januára
2014, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo
činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na
povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné
dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na

starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa
nezahŕňajú do vymeríavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije
od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky
poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods.

1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
Podľa ustanovenia § 138 ods. 5 v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinnom od 1. januára 2013,
vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne
zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej
osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej

dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
Podľaustanovenia§141ods.1zákona,fyzickáosobaaprávnickáosoba,ktorésúpovinnéplatiťpoistné,
sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 prvá veta zákona v znení neskorších predpisov, poistné sa platí na účet

Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 prvá veta zákona v znení neskorších predpisov, poistné je splatné do
ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Účastník konania bol povinný odviesť poistné za obdobie september 2020 až december 2020 v sume

167,89 eur mesačne z vymeriavacieho základu 506,50 eur mesačne.
Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 266/2017 Z. z. účinnom od 1. januára 2018,
Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné,
ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného
poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

21. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovanej č. k. 19361-2/2021-BA zo
dňa 6.5.2021, v spojení s rozhodnutím vydaným Sociálnou poisťovňou pobočka Trebišov, č.
700-3910082221- GC04/21, zo dňa 16. februára 2021.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je správnemu súdu zrejmé, že žalobca bol v spornom
období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou

osobou, povinnou platiť a odvádzať poistné, pretože splnil všetky podmienky, ktoré zákon o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov ukladá pre nadobudnutie právneho postavenia povinne poistenej
samostatnezárobkovočinnejosoby.Správnysúdkonštatuje,žezistenieskutkovéhostavupredvydaním
napadnutých rozhodnutí bolo dostatočné a správne, so skutkovými závermi, potrebnými pre správne
právne posúdenie veci.

23. Preto podľa § 226 ods. 1 písm. m) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, listom číslo: 700-3900413520-GC02/20, zo dňa 15. júla 2020,
oznámila žalobcovi, že mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 1. júla 2020 vzniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s informáciou, že, môže v lehote 8 dní odo dňa
doručenia listu podať námietky/ doručený dňa 24. júla 2020 žalobcovi/.

24. K námietke žalobcu, že žalobca dňa 2. augusta 2020 predložil žalobca správcovi dane opravné
daňové priznanie za rok 2019, kde už uviedol príjmy vo výške 0,00 eur, konštatuje správny súd, že podľa
§293ezzákonaosociálnompoistenívznenízákonač.127/2020Z.z.,platí,žeprávneúčinkyopravného
daňového priznania podaného v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisusamostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá podala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného
predpisu do 31. marca 2020, nastávajú na účely: a/ vzniku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po

mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, b/ zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia posledným dňom druhého
kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového
priznania podľa osobitného predpisu, c/ určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného, výšky
poistného na nemocenské poistenie, výšky poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie, výšky poistného na invalidné poistenie a výšky poistného do rezervného fondu
solidarity prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula
lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu.
25. Na tomto mieste správny súd poukazuje na lehotu na podanie daňového priznania za rok 2019
podľa osobitného predpisu uplynula dňa 2. novembra 2020. Z citácie vyššie uvedeného ustanovenia
zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že opravné daňové priznanie za rok 2019, ktoré žalobca predložil

správcovi dane dňa 2. augusta 2020, s poukazom na § 293ez zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 127/2020 Z. z. bolo spôsobilé vyvolať zmeny v poistení žalobcu až s účinnosťou odo dňa
1. februára 2021. Skutočnosť, že podľa opravného daňového priznania dosiahol žalobca za rok 2019
príjem vo výške 0,00 eur (v riadnom daňovom priznaní si uviedol príjem vo výške 7.930,00 eur),
mala vplyv na existenciu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

žalobcu. Žalobca vzhľadom na výšku príjmu nespĺňal podmienky pre vznik, resp. trvanie povinného
poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, žalobcovi
zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale v zmysle § 293 ez písm.
b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 127/2020 Z. z. až ku dňu 31. januára 2021 a zánik
povinného poistenia žalobcu, ako právny účinok opravného daňového priznania, nastal až posledným

dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie
daňového priznania.

26. Napokon z administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, informovala
žalobcu listom číslo: 700- 3900210021-GC02/21, zo dňa 8. februára 2021, /doručený dňa 19. februára

2021/ a tento v lehote 8 dní odo dňa doručenia listu nepodal námietky.

27. Správny súd pri preskúmaní veci neformálne nemohol prijať argumenty žalobcu o tom, že nemal
v rozhodnom období príjmy, ani záver, aké právne účinky malo dodatočné podanie daňového priznania
žalobcom, podľa ktorého nemal príjmy, pretože žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a

povinné dôchodkové poistenie, ale v zmysle § 293ez písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 127/2020 Z. z. až ku dňu 31. januára 2021 ako bolo vyššie uvedené.
28. Zánik povinného poistenia žalobcu, ako právny účinok opravného daňového priznania, nastal
až posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula
lehota na podanie daňového priznania a opravné daňové priznanie za rok 2019, ktoré žalobca predložil

správcovi dane dňa 2. augusta 2020, s poukazom na § 293 ez zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 127/2020 Z. z. a tak bolo spôsobilé vyvolať zmeny v poistení žalobcu až s účinnosťou odo
dňa 1. februára 2021.
29. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej má všetky formálne i obsahové
náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. a vychádza z dostatočne

zisteného skutočného stavu. Skutkové závery žalovanej boli podkladom pre jej právne posúdenie veci,
preto správne a dôvodne žalovaná potvrdila v odvolacom konaní rozhodnutie pobočky. Z podkladov
v administratívnom spise je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala pobočka a zhodne aj žalovaná. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy správny,

súd pokladá za zákonné, preto správnu žalobu podľa § 190 správneho súdneho poriadku zamietol, ako
nedôvodnú.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, a contrario, podľa
ktorého právo na náhradu tých trov má žalobca, ktorý mal plný alebo úplný úspech vo veci. Žalobkyňa v

konaní nebola úspešná ani čiastočne, preto jej súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako
tak ich nepriznal žalovanému, ktorý právo na priznanie náhrady trov konania z dôvodov uvedených v §
168 Správneho súdneho poriadku ani nepožadoval.Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského

súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.