Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1018200527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,akosprávnysúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.OtílieBelavej

a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: PhDr. N. E.,
CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák
a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, v mene ktorej koná konateľ
a advokát JUDr. Michal Mandzák, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 41419/2017/153/RK zo dňa 06.02.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Ministerstvu spravodlivosti, sekcia dohľadu, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti
(ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) bolo dňa 13.02.2017 doručené podanie C. C. (ďalej aj
„podávateľka“) označené ako „žiadosť o začatie konania o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov“ zo dňa
09.02.2017, ktoré smerovalo proti postupu znalca (žalobcu) pri vypracovaní znaleckého posudku č.

22/2016 zo dňa 21.12.2016 (ďalej aj „znalecký posudok“) ako súkromného znaleckého posudku na
základe žiadosti zadávateľa - bývalého manžela podávateľky v právnej veci zmeny úpravy styku
otca s maloletou dcérou vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/121/2012 (ďalej aj
ako „znalecký posudok“). Podávateľka namietala neobjektívnosť znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku, resp. porušenie povinnosti vykonávať znaleckú činnosť nestranne. Podanie bolo podľa jeho
obsahu vyhodnotené ako podnet na postup znalca pri výkone znaleckej činnosti v zmysle § 29 ods. 1
písm.a)zákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej aj „zákon č. 382/2004 Z. z.“).

2. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 16.08.2017 pod č. 41419/2017/153-1 upovedomenie o začatí
správneho konania, na ktoré reagoval žalobca listom zo dňa 13.09.2017, doručený žalovanému dňa
18.09.2017, v ktorom sa vyjadril ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu.

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 20.12.2017 č.

41419/2017/153-2 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcu ako znalca uznal vinným zo
spáchania iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z.,
za čo mu správny orgán uložil sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške 550,- € podľa ustanovenia §
27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., a zároveň žalobcu oslobodil spod obvinenia, vznesenéhoupovedomením o začatí správneho konania zo dňa 16.08.2017 pre spáchanie správneho deliktu podľa
ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., pretože sa skutok nestal.

4. Rozklad žalobcu zo dňa 23.01.2018 Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky - žalovaný
rozhodnutím č. 41419/2017/153/RK zo dňa 06.02.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 61
ods. 2 a ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že
napriek tomu, že predmetom zadania zadávateľa bolo vyjadriť sa k tomu, či má otec maloletej sklony

negatívne túto ovplyvňovať v neprospech matky, žalobca sa ako znalec vyjadril ku sklonom matky
negatívne ovplyvňovať maloletú v neprospech otca. Toto konanie žalobca v podanom rozklade obraňuje
odbornou a etickou povinnosťou znalca upozorniť na všetky závažné zistenia. Žalovaný konštatoval,
že dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne a zákonné.
Stotožňuje sa so skutkovým stavom tak, ako bol zistený správnym orgánom prvého stupňa a oboznámil
sa so všetkými dôkazmi. Uviedol, že zákon č. 382/2004 Z. z. definuje základné kvalitatívne nároky a

zákonné podmienky kladené na znalecké úkony, ktoré musia byť za každých okolností dodržané, a
len pri ich kumulatívnom splnení možno znalecký úkon považovať za riadne vykonaný. V súvislosti s
nedodržaním predpísanej osnovy znaleckého posudku žalovaný zdôraznil, že ak zákonodarca stanoví
presné znenie či štruktúru znaleckého posudku, je jeho zámerom, aby boli tieto predlohy znalcami
používané. Pripustenie extenzívneho výkladu či dokonca odchýlok od dotknutých právnych noriem

je preto absolútne vylúčené. Ak účastník konania tvrdí, že pri štruktúre znaleckého posudku dodržal
tolerancie, ktoré sa pri znaleckých psychologických posudkoch používajú, táto obrana žalobcu je bez
právnej relevancie, pretože platná a účinná právna úprava v čase vypracovania posudku žiadne konanie
nepripúšťala, rovnako ako ich nepripúšťa doteraz.

5. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobcovi malo byť zrejmé, že sa pri vypracovávaní znaleckého
posudku má pridržiavať všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva v súlade s
ustanovením § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. V súvislosti s nedodržaním predpísaného znenia
znaleckej doložky žalovaný uviedol, že znalecká doložka v preskúmavanom znaleckom posudku
síce spĺňala základné obsahové náležitosti upravené v § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z., avšak

nespĺňala predpísané znenie uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky v nadväznosti na ust. § 17 ods. 8
zákona č. 382/2004 Z. z., čo napokon uviedol aj žalobca. V súvislosti s konaním žalobcu, keď nad
rámec svojho oprávnenia zodpovedal otázku č. 5 zadávateľa, a teda vyhodnotil predpoklady matky
maloletej na jej výchovu a porovnával ich s výchovnými predpokladmi otca, žalovaný uviedol, že sa
plne stotožňuje s odôvodnením správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň zdôraznil, že v zmysle §

11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. rozhoduje o príslušnosti znalca na vykonanie konkrétneho úkonu
ministerstvo, ktoré vychádza z Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti 7/2009 o organizácii a riadení
znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „inštrukcia“). Inštrukcia je v prípade hodnotenia
výchovných predpokladov na účely civilného konania jednoznačná - zodpovedanie otázky rovnakého,
resp. podobného charakteru ako je otázka č. 5 zadávateľa, spadá do odvetvia Poradenskej psychológie,

v ktorom žalobca nie je zapísaný. Žalobca má podľa žalovaného pravdu, že je žiadúce, aby znalec
poukázal na chyby v iných znaleckých posudkoch, avšak len a výlučne v odbornej časti, teda v
samotných postupoch a záveroch, nie vo veci dodržiavania zákona č. 382/2004 Z. z. a vyhlášky či
zaujatosti znalcov.

6. Ku konaniu žalobcu, ktorým sa nad rámec zadania otázok zadávateľa vyjadril ku sklonom matky
negatívne ovplyvňovať maloletú v neprospech otca, ako aj k úrovni vyspelosti matky, žalovaný
po dôkladnom preštudovaní otázok zadávateľa vyslovil záver, že všetky zadané otázky sa týkali
len otca maloletej. Podľa žalovaného možno súhlasiť s názorom, že z odborného hľadiska nie je
správne vytrhávať jednotlivcov z kontextu a je potrebné zohľadniť aj rodinu, ak by však zadávateľ a

predtým súd na účely rozhodovania potreboval posúdiť prostredie rodín znaleckým dokazovaním, bol
by tak formuloval otázku. Znalec nemôže rozširovať znenie otázok zadávateľa. Žalovaný upozornil,
že predmetom pochybenia žalobcu nebola nesprávnosť vecného záveru znalca, ale presah otázky
zadávateľa,ktorejznenieskutočnemierilenkposúdeniuotca,nikohoiného.Znalecjerozsahomzadania
viazaný, inak nemožno znalecký úkon považovať za vykonaný riadne. Žalovaný poukázal tiež na to, že

o tom, čo je spravodlivé a po právnej stránke správne riešenie sporu, je oprávnený rozhodovať súd, v
tomto smere nie je mienka znalca podstatná.7. Žalovaný má za to, že problematickým je aj konanie žalobcu, keď tento síce vyslovil určité závery
pri porovnávaní výchovného prostredia dotknutých rodín a v preskúmavanom znaleckom posudku aj
odkázal na objektívne overiteľné podklady, no tieto neuviedol v znaleckom posudku. Ak sa znalec vo

svojom znaleckom úkone odvoláva na nejaké podklady, tieto musia byť k znaleckému posudku priložené
alebo v ňom ich obsah rozpísaný na účely zabezpečenia preskúmateľnosti.

8. Podľa žalovaného bolo uloženie sankcie správnym orgánom prvého stupňa riadne odôvodnené, a to
najmä s poukazom na presnú identifikáciu pochybení účastníka konania, ale aj rozsiahlu a dostatočnú

úvahu o výbere vhodnosti a primeranosti sankcie, majúc na zreteli záujem chránený ministerstvom
na riadnom výkone znaleckej činnosti. Záver správneho orgánu prvého stupňa o naplnení jednotlivých
obligatórnych znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu žalobcom je podľa žalovaného
správny.

II. Žaloba

9. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa
13.04.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

10. Žalovaný podľa neho nesprávne poňal situáciu ako viacčinný súbeh správnych deliktov. Žalobca sa
mal dopustiť iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.

z. viacerými skutkami uvedenými vo výrokovej časti potvrdeného prvostupňového rozhodnutia. Žalobca
má za to, že v danom prípade viacčinný súbeh neprichádza do úvahy, nakoľko správny delikt nemohol
byť spáchaný viacerými skutkami, ale ide o jednočinný súbeh. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie
zmätočným aj vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku potvrdeného prvostupňového rozhodnutia. Nie je
preto možné, aby správny orgán rozhodol o tom, že je žalobca vinný a v časti ho oslobodil, keď ide

o porušenie povinností spáchaných jedným skutkom. Napadnuté rozhodnutie musí byť podľa žalobcu
zrušené už len z toho dôvodu, že nie je možné žalobcu v časti oslobodiť a v časti uznať vinným, keďže
sa jedná o jeden a ten istý skutok. Napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné.

11. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa v skutkovej vete výroku napadnutého rozhodnutia

nezaoberal subjektívnou stránkou skutkovej podstaty správneho deliktu. Neuviedol tak úmysel žalobcu
v skutkovej vete. Rovnako podľa neho absentuje kompletná právna veta výrokovej časti.

12. Namieta, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne a presvedčivo zdôvodnené. Žalovaný síce
k jednotlivým skutkom uvádza, v čom má porušenie zákona č. 382/2004 Z. z. spočívať, ako sa ku

konkrétnemu namietanému porušeniu vyjadril žalobca, aké stanovisko zaujal k vyjadreniu správny
orgán, avšak uvedené nemožno podľa žalobcu stotožňovať s povinnosťou správneho orgánu uviesť,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu, pri použití správnych
predpisov ktoré vo veci aplikoval. Nie je podľa žalobcu zrejmé ani to, z ktorých konkrétnych dôkazov
žalovaný vychádzal. Zároveň poukazuje na to, že súčasťou administratívneho spisu nie je zápisnica

rozkladovej komisie, ktorá rozhodla o rozklade podanom žalobcom. V tejto súvislosti poukázal aj na
potrebu zachovania materiálneho korektívu. Nestačí, aby protiprávne konanie subjektu vykazovalo
formálne znaky naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, ale je potrebné, aby boli tieto znaky
naplnené materiálne. Materiálnym základom správneho deliktu je predovšetkým jeho spoločenská
nebezpečnosť. Správny orgán sa podľa žalobcu riadne nevysporiadal s materiálnou stránkou správneho

deliktu a pri vyslovení viny a určení druhu a výšky sankcie vychádzal iba z formalistického postupu. Nie
je preto zrejmé, v čom správny orgán vzhliadol spoločenskú nebezpečnosť konania žalobou v tej miere,
že vyslovil jeho vinu a následne mu uložil peňažný trest vo výške 550,- €. Účelom správneho trestania
totiž nie je trestať za každú cenu, práve naopak, iba v tom prípade, ak konanie dosiahne určitý stupeň
spoločenskej nebezpečnosti.

13. Odbornosť a obsah znaleckého posudku vypracovaný žalobcom ako súkromný znalecký posudok
na účely civilného súdneho konania nie je oprávnený hodnotiť ani žalovaný, pričom žalobca vo svojich
námietkach v rámci správneho konania podrobne vysvetlil svoj postup i závery prijaté znaleckýmdokazovaním. To, že podľa názoru žalovaného došlo k formálnym nedostatkom pri písomnom
vypracovaníznaleckéhoposudkuspočívajúcichnapr.voznačenísúkromnýznaleckýposudok,nemožno
podľa názoru žalobcu vnímať ako spoločensky nebezpečné konanie, ktoré by bolo hodné odsúdenia a

trestu. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať trovy konania.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.07.2018 uviedol, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia
obsahuje vymedzenie skutku a žalobca mal možnosť počas celého konania navrhnúť i predložiť
akékoľvek dôkazy o jeho nevine, mal možnosť vyjadriť sa k zaobstaraným podkladom. Poukázal na to,
že uplatnil v prospech žalobcu analogicky aj zásady ukladania trestov, prihliadol na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností, na základe čoho pri stanovení výšky pokuty znížil jej hornú hranicu. Prihliadol
pri sankcii len na najzávažnejší zo zistených nedostatkov, pričom následne určená sankcia v sebe

absorbovala sankcie aj za všetky ďalšie zistené nedostatky.

15. Dal do pozornosti, že neposúdil jednotlivé pochybenia v znaleckom posudku ako samostatné skutky,
a teda viacčinný súbeh správnych deliktov, ako tvrdí žalobca. Práve naopak, žalovaný súhlasí so
žalobcom, že išlo o jedno konanie, o čom svedčí aj konštatovanie v právnej vete, že sa žalobca dopustil

iného správneho deliktu, nie iných správnych deliktov. Obdobne aj pri výmere sankcie neprihliadol
žalovaný na prípadnú priťažujúcu okolnosť, ktorou by pri argumentácii žalobcu bolo spáchanie viacerých
iných správnych deliktov (analogicky k § 37 písm. h) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov). K tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak by šlo len o jeden skutok, nebolo by možné
ho v časti oslobodiť a v časti uznať vinným, žalovaný poukázal na to, že práve tu ide o otázku, kde

nemožno aplikovať analogicky všetky inštitúty trestného práva, keďže ide o samostatnú a inak upravenú
oblasť práva ako správne právo. Žalovaný poukázal na to, že správne konanie nemá prípravnú a súdnu
fázu. Správny orgán vykonáva dokazovanie po začatí správneho konania a následne musí rozhodnúť.
V trestnom konaní sa vykonáva dokazovanie v prípravnom konaní ešte pred podaním obžaloby, pričom
po jej podaní sa vedie ďalšie dokazovanie a až potom sa meritórne rozhoduje. V trestnom konaní sa vo

väčšine prípadov zásadné skutkové okolnosti vyjasnia už na základe dokazovania v prípravnom konaní.

16. Žalovaný dal do pozornosti, že nesankcionoval žalobcu za každé pochybenie zvlášť, ale uložil jednu
sankciu za najzávažnejšie pochybenie, ktorá v sebe absorbovala prípadné sankcie, ktoré by boli udelené
za ostatné pochybenia, ak by boli prejednávané osobitne. Žalovaný má za to, že aplikovaným postupom

žiadnym spôsobom neukrátil žalobcu na jeho právach. Právne postavenie žalobcu žiadnym spôsobom
neutrpelo, naopak aplikované oslobodenie bolo pre žalobcu výhodnejšie, než by bolo zastavenie
správneho konania.

17. Žalovaný poukazuje na to, že ani rozsudky v trestných veciach nemajú posúdenie subjektívnej

stránky popísané v skutkovej vete. Skutková veta ako vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/38/2014 z 26.08.2014, nie je totožná s právnou vetou a spravidla
nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa
niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková
veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú

kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.

18. Podľa žalovaného pri týchto druhoch správnych deliktov nie je potrebné preukazovať zavinenie,
napriek tomu sa správny orgán prvého stupňa so zavinením - subjektívnou stránkou posudzovaného
správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal, pričom vzhliadol vedomú nedbanlivosť

(strana 17 prvostupňového rozhodnutia). V odôvodnení vyhodnotil námietky žalobcu, uviedol aj právne
stanovisko, prečo dospel k záveru, že šlo o protiprávne konanie napĺňajúce znaky iného správneho
deliktu, dokonca rozpísal aj to, aké by bolo právom aprobované konanie žalobcu. Žalovanému tiež
nie je známe, prečo by druhostupňový správny orgán nemohol odkázať na argumentáciu uvedenú v
prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s ňou stotožní ako so správnou a zákonnou úvahou.

19. Žalovaný má za to, že je zrejmé, aké podklady mal k dispozícii pri vyhodnotení dôkazov a námietok
žalobcu. Z rozhodnutia je jasné, z čoho žalovaný v správnom konaní vychádzal, ako na jednotlivé
podklady reagoval žalobca a následne je dostatočne určito, zrozumiteľne a podrobne ozrejmené, akožalovaný vyhodnotil dôkazy aj vo vzťahu k námietkam žalobcu a prečo na ne neprihliadol. Žalobca
ani v jednej námietke proti dokazovaniu či odôvodneniu neuvádza konkrétne dôkazy, ktoré neboli
vyhodnotené, resp. v čom konkrétne absentovala správna úvaha žalovaného, ale len sucho konštatuje,

že žalovaný ani nevykonal dokazovanie. K námietke, že sa žalovaný nevysporiadal s materiálnou
stránkou, uviedol, že samotný žalobca odcitoval časť z pasáže prvostupňového rozhodnutia, v ktorej sa
žalovaný s materiálnou stránkou správneho deliktu vysporiadal.

20. Na záver žalovaný dodal, že závažnými pochybeniami žalobcu bolo konanie ultra vires (nad

rámec udeleného znaleckého oprávnenia) a nezabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku.
Pri týchto nedostatkoch už nebolo možné uplatniť materiálny korektív, keďže ich závažnosť bola z
pohľadu zákonnosti a správnosti výkonu znaleckej činnosti vysoká. Žalovaný analogicky a primerane
použil zásady ukladania trestov tak, aby bola uložená sankcia spravodlivá, individualizovaná a viedla
predovšetkým k náprave žalobcu.

IV. Replika a duplika

21. V replike zo dňa 10.08.2018 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a konštatoval, že
odbornosť a obsah znaleckého posudku vypracovaný žalobcom, ako súkromný znalecký posudok na

účely civilného súdneho konania, nie je oprávnený hodnotiť ani žalovaný. Žalobcovi nie je zrejmé, aký
stupeň spoločenskej nebezpečnosti vzhliadol žalovaný v jeho konaní. Za nesprávne považuje postup
žalovaného, keď oslobodenie žalobcu v časti pochybenia, ktoré sa nepreukázalo, žalovaný odôvodňuje
tým, že namiesto zastavenia konania, ktoré by neobstálo, analogicky použil trestnoprávnu úpravu
oslobodenia. Nesprávne je podľa žalobcu aj tvrdenie žalovaného, že procesný postup oslobodenia

žalobcu alebo zastavenia konania nie sú z pohľadu zákonnosti napadnutého rozhodnutia podstatné.
Žalobca naďalej považuje rozhodnutie žalovaného za formalistické, nakoľko žalovaný dokazovanie
evidentne nevykonal a len zhodnotil, že podklady založené v spise dostatočne preukazujú záver,
že skutok sa stal. Žalobca zároveň upozorňuje, že v administratívnom spise absentuje zápisnica zo
zasadnutia rozkladovej komisie.

22. V duplike zo dňa 20.06.2022 žalovaný uviedol, že z podaní žalobcu adresovaných správnemu
súdu nie je zrejmé, aký praktický dopad mal postup správneho orgánu prvého stupňa, konkrétne
výrok o oslobodení spod obvinenia, na práva a právom chránené záujmy žalobcu ako účastníka
správneho konania. Nie je zrejmé, v čom by bolo právne postavenie žalobcu iné, ak by žalovaný „len" v

prvostupňovom rozhodnutí vypustil podozrenie z neopatrenia odtlačkom úradnej pečiatky časť „Záver"
a nálepky na zošívacej šnúre.

V. Relevantné právne predpisy

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z., znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť
a) osobne, ak ide a fyzickú osobu; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje inak,
b) riadne a v určenej lehote,
c) účelne, hospodárne a
d) nestranne.

26. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., titulná strana znaleckého posudku obsahuje
identifikačnéúdajeznalca,označenie„znaleckýposudok“,poradovéčísloznaleckéhoposudkuastručnú
charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom na právnyúkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého
skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.

V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezožitú časť; v takom prípade
musiaobsahovaťúdajeoznaleckomposudku,kuktorémusaviažu,musiabyťzašitéaopatrenéúradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia

prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
časti „posudok“.

27. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z., pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

28. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí
správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

29. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z., za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto
sankcie: a) písomné napomenutie,

b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osebe a do 33 190 eur právnickej osobe,
c) zákaz výkonu znaleckej činností, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,
d) vyčiarknutie zo zoznamu.

30. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z., sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo
popri sebe, sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3
písm. b).

31. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z., sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno

uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa
porušenia povinnosti.

32. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z., pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa
tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov

protiprávneho konania alebo opomenutia.

33. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z., dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo
sledovaním dodržiavania zákonnosti o správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a
preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.

34. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z. z., ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

35. Podľa § 3 ods. l Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a

inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, právne záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.

36. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, o

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

39. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä padania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah o spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

40. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

41. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

42. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

43. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich

tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

44. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

45. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

49. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

50. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkoma) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,

b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

51. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach žalobných bodov (§ 182 SSP), ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm.
a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl.
SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto

smere nezistil a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.09.2022 a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

52. Úlohou súdu bolo preskúmať v rozsahu podaných námietok rozhodnutie žalovaného, ktorým bola
žalobcovi za disciplinárny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. uložená peňažná

sankcia v zmysle § 27 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. vo výške 550,- €.

53. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v
danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány
prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby

neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa
v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného
spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.

54. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného

správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie
spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo
forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

55. V zmysle napadnutého rozhodnutia žalobca, ako znalec, bol uznaný vinným zo spáchania iného
správneho deliktu podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., za čo mu správny
orgán uložil sankciu vo forme peňažnej pokuty vo výške 550,- € a zároveň žalobcu oslobodil spod
obvinenia vzneseného upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 16.08.2017 pre spáchanie

správneho deliktu podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z., pretože sa skutok
nestal. Je potrebné uviesť, že v danom prípade nepochybne išlo o jeden skutok definovaný v ustanovení
§ 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. a za ten bola žalobcovi uložená sankcia vo forme peňažnej
pokuty. Pravdou tiež je, že definovaný bol jeden skutok, ktorý bol naplnený viacerými porušeniami
zákona. Žalovaný nesankcionoval žalobcu za každé porušenie zvlášť, čoho dôkazom je skutočnosť, že

uložil jednu sankciu za najzávažnejšie pochybenie pri aplikácii absorpčnej zásady.

56. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného
vyplynulo, že skutok preukázaný z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v
napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na

základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej
sankcie.

57. Preskúmavané rozhodnutie je preskúmateľné a zrozumiteľné, vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, pričom nedošlo k zásadnému procesnému

porušeniu ani k porušeniu práv žalobcu tak, aby to odôvodňovalo jeho zrušenie.

58. Žalobca ako znalec pri vykonávaní dotknutého znaleckého posudku o.i. prekročil rozsah svojho
oprávnenia (bod l, 2. a 3.), prípadne svoje tvrdenia neodôvodnil (bod l, 4. a 5.). Žalovaný na str.17 prvostupňového správneho rozhodnutia, konkrétne v časti „Úvaha o druhu a výške sankcie“,
štvrtý odsek, uviedol, že práve tieto previnenia považuje za závažné a nevyžaduje pre vyvodenie
administratívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj naplnenie materiálnej stránky.

59. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní
o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť v slovenskom
jazyku neznamená doslovnosť, znamená vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky,
hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností. Pokiaľ sa v oblasti správnych deliktov posudzuje

spáchaniesprávnehodeliktubezohľadunazavineniesubjektu,ktorýporušilzákonnúpovinnosťaukladá
sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny
delikt, pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma,
relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k
redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo
upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa

uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 99/2015).

60. Zo znenia § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. vyplýva konštatovanie, že ani pri tomto

zákonnom ustanovení (v spojení s § 29 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z.) zohľadnenie zavinenia ako
aspektu na ukladanie sankcie za správny delikt zákonodarca neurčil. Priamo z charakteru správneho
deliktu vyplýva, že u neho nie je podstatné zavinenie na vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie.
Inými slovami, skúmanie zavinenia nie je pri správnych deliktoch na mieste, keďže subjektívna stránka
konania je typická pre fyzické osoby (a priestupky nimi spáchané) a nie pre právnické osoby.

61. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne
práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom,
čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza,
že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa

účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil
správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010
zo dňa 22.06.2011).

62. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v

špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci

rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahuotom,žepostačí,aksútietonáležitostiuvedenélenvodôvodnenírozhodnutia.Významvýrokovej

časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3Szd/9/2009
zo dňa 05.11.2009).

63. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu za spáchanie
správneho deliktu, podrobne vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol skutky, ktorými sa žalobca
dopustil správneho deliktu z hľadiska miesta, času a spôsobu ich spáchania, a ďalšími znakmi, vďaka
ktorým sú skutky nezameniteľné s inými skutkami, čím správne orgány oboch stupňov predišli ich
zámene, vylúčili prekážku litispendencie, dvojitý postih pre rovnaký skutok, prekážku veci rozhodnutej

a určili rozsah dokazovania.

64. V prípade takýchto správnych deliktov ide o objektívnu zodpovednosť, pričom nie je potrebné
preukazovať zavinenie. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobenáčinnosťou alebo nečinnosťou subjektu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii,
prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia
od jej uloženia, musia byť zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie

za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 99/2015). Námietka žalobcu, že sa žalovaný
nevysporiadal s otázkou zavinenia, je vzhľadom na uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, aj legislatívu v oblasti správnych deliktov, bez právneho významu a zákon č.

382/2004 Z. z. neupravuje žiadne liberačné dôvody.

65. Žalovaný konajúci v oboch stupňoch administratívneho konania nemusel zohľadniť zavinenie
žalobcu ako subjektívnu stránku konania, ktorá je typická pre konanie fyzickej osoby (o čo v
prípade žalobcu nejde, keďže je notárom). Napriek tomu sa so zavinením ako subjektívnou
stránkou v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal, pričom vzhliadol na vedomú nedbanlivosť (str. 17

prvostupňového rozhodnutia).

66. Pokiaľ ide o námietku prekročenia právomocí správnych orgánov ktoré hodnotili, podľa názoru
žalobcu, vecnú správnosť záverov znaleckého úkonu, na ktorú nemajú potrebnú kvalifikáciu, správny
súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nepochybne

vyplýva, že správne orgány v rámci svojich kompetencií a to dohľad nad zákonnosťou činnosti
znalcov,posudzovalivýlučnepreskúmateľnosťvypracovanéhoznaleckéhoúkonu.Posudzovaliformálny
obsah znaleckého posudku, ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok
ustanovených v § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z., ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako
celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie dôvodnosti použitých postupov. Zo

žiadnej časti odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány skúmali vecnú
správnosť záverov predmetného znaleckého posudku. Odôvodnenie správnych orgánov k tejto časti
námietky je relevantné, dostatočné a zrozumiteľné. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že pri
postihu znalca sa vychádza z toho, že v administratívnom konaní nedochádza k hodnoteniu správnosti
odborného záveru znalca, ale posudzuje sa plnenie povinností uložených v zákone č. 382/2004 Z.z.,

ktoré nesúvisia s posúdením kvality alebo odbornej správnosti znaleckého posudku.

67. Pokiaľ žalobca namieta, že v administratívnom spise chýba zápisnica z rozkladovej komisie, správny
súd uvádza, že táto námietka nie je pravdivá, nakoľko na č.l. 59 administratívneho spisu sa nachádza
záznam z II. zasadnutia „Osobitnej komisie pre veci civilné“ v roku 2018 (spolu s prezenčnou listinou),

ktoré sa konalo v budove Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 29.01.2018, pričom záverom
komisie bolo rozklad zamietnuť a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdiť.

68.Námietkužalobcu,žeuloženásankciaajejvýškajenedôvodnáanezákonná,správnysúdvyhodnotil
ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, správny súd konštatuje, že správny orgán prvého

stupňa sa rozsiahlo a vyčerpávajúco zaoberal všetkými okolnosťami ustanovenia § 27 ods. 8 zákona č.
382/2004 Z. z., pričom v správnej úvahe o druhu a výške sankcie dal jasnú a logickú odpoveď na všetky
skutočnosti, ktoré pri ukladaní sankcie v zmysle zákona mal zvažovať, najmä závažnosť protiprávneho
konania za situácie, keď zákon č. 382/2004 Z. z. a ani iné právne predpisy upravujúce výkon znaleckej
činnosti bližšie neupravujú pojmy, slovné spojenia, ktoré by mali byť v tejto súvislosti používané (napr.

„závažné“, „menej závažné“, „pochybenie vysokej závažnosti“).

69.Zároveňtrebakonštatovať,žesprávnyorgánprvéhostupňapriukladanípeňažnejsankcieajejvýške
posudzoval aj možný likvidačný charakter žalobcu tak, ako vyplýva z nálezu Ústavního soudu České
republiky PI. ÚS 38/02 zo dňa 09.03.2004 a z rozsudkov Nejvyššího správního soudu České republiky

sp.zn. 9Afs/127/2007 zo dňa 19.06.2008 a sp.zn. 5As/14/2015 zo dňa 15.05.2015. Keďže žalobca sa
pri predmetnom znaleckom úkone dopustil niekoľkých pochybení (špecifikovaných vo výrokovej časti
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), pričom išlo o prvé sankcionovanie žalobcu, správny
orgánnepristúpilkprísnejšejsankciivzmysle§27ods.3písm.c)ad)zákonač.382/2004Z.z.,čoriadne
odôvodnil v svojom rozhodnutí, a má zato, že sankcia je uložená v takej výške, ktorá bude žalobcu viesť

k riadnemu výkonu znaleckej činnosti a že sa žalobca v budúcnosti vyvaruje podobných nedostatkov.

70. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že pri ukladaní pokút za správne delikty, sa uskutočňuje v
rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, vktoromsprávnyorgánvzákonomstanovenýchmedziachuplatňujesvojuprávomocaurčívýškusankcie,
pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie,
ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené (rozhodnutie Najvyššieho

súduSlovenskejrepublikysp.zn.8Sžo/163/2010zodňa02.06.2011).Pretovzmysleustálenejjudikatúry
správnych súdov, v prípade správneho trestania, súd „len“ preskúmava, či správny orgán náležite
zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti
viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je
sícevecouvoľnéhouváženia,tovšakneznamená,žemôžebyťuloženávľubovoľnejvýške.Voľnáúvaha

pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť
porušenia predpisov vo vzťahu k skutkovému zisteniu, jeho následky, a to všetko s tým, aby uložená
pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho
správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas
trvania následkov protiprávneho konania.

71. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty, správny súd v medziach podanej žaloby preskúmal po tom, ako
sa stotožnil s názorom žalovaného, že v zmysle § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. sa žalobca
dopustil správneho deliktu, že stanovená výška uloženej pokuty nevybočila z medzí určených v zákone.
Úlohou súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov a hoci koná v plnej jurisdikcii, nepreberá na
seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava. V preskúmavanej

veci bola pokuta vo výške 550,- € relevantne odôvodnená z pohľadu ust. § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004
Z. z., a to závažnosti, spôsobu ako i skutočnosti, že u žalobcu ide o prvé porušenie povinnosti uloženej
zákonom č. 382/2004 Z. z. a že nie je pre žalobcu likvidačná. Správny orgán sa zaoberal i úvahou, prečo
neuložil miernejšiu sankciu, resp. prečo neuložil ešte prísnejšiu sankciu pod písm. c) a d) ust. § 27 ods.
2 zákona č. 382/2004 Z. z., čo v logických súvislostiach náležite odôvodnil.

72. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí
byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za porušenie
povinnosti. Ak by sankcia nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať naplnenie ďalšej funkcie sankcie,
ktoroujeprevencia.Prevenciamápôsobiťdovnútrasubjektu,ktorýzákonnúpovinnosťporušilazároveň

by mala uložená sankcia pôsobiť vo vzťahu k tomuto subjektu do budúcna s tým, či znovu poruší právny
predpis alebo zabezpečí vykonanie takých vnútorných opatrení, ktoré nedovolia porušovanie zákonných
povinností. Tieto atribúty žalovaný pri stanovení výšky uloženej sankcie dodržal.

73. Správny súd konštatuje svoju neprípustnosť, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, túto v zmysle §

198 SSP moderovať, čo možno len na návrh žalobcu (čo splnené nebolo, žalobca žiadal rozhodnutie
zrušiť, nežiadal znížiť uloženú sankciu) a súčasne, ak by sa voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil
pri rozhodnutí, priečila zásadám logického myslenia, alebo by bola rozpore so zákonom. V danom
prípade však skutková podstata správneho deliktu (spoľahlivo zistená v zmysle § 3 ods. 5 Správneho
poriadku) jednoznačne vymedzuje druh a výšku trestu. Výška uloženej pokuty bola správnymi orgánmi v

dostatočnom rozsahu a riadne odôvodnená, závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a spĺňa
zákonné kritéria pre jej uloženie. Správne orgány vyhodnotili správne všetky okolnosti dôležité pre
uloženie sankcie.

74. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené už len z toho dôvodu, že nie je

možné žalobcu v časti oslobodiť a v časti uznať vinným, keďže sa jedná o jeden a ten istý skutok,
je potrebné uviesť, ako správny súd uviedol už vyššie, že v danom prípade išlo o jeden skutok, ktorý
bol naplnený viacerými porušeniami zákona. Oslobodenie žalobcu od porušenia zákona explicitne vo
výrokovej časti rozhodnutia je podľa správneho súdu neštandardné. Takéto vyhodnotenie porušenia
zákona, resp. neporušenia zákona, oproti Upovedomeniu o začatí správneho konania, mal podľa názoru

správneho súdu správny orgán vyhodnotiť len v odôvodnení rozhodnutia a nie v jeho výrokovej časti.
K uvedenému pochybeniu správny súd uzatvára, že správny orgán aplikoval Trestný poriadok veľmi
reštriktívne, čo pre správne administratívne konanie nie je štandardné, avšak takéto pochybenie nemá
vplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.TakýtozávervyplývaajzustálenejjudikatúryNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa 06.08.2008, R 122/2003, R 43/2017, 7 Sžo

7/2016 zo dňa 26.01.2017, 5 Sž 16/2012 zo dňa 29.10.2012, ale aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.05.2013, v zmysle ktorej „rozhodnutie správneho orgánu sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť
rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.75. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že v administratívnom konaní bolo
preukázané, že žalobca v zistenom rozsahu porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z príslušného

ustanovenia zákona č. 382/2004 Z. z. a uložená sankcia bola aplikovaná tiež v súlade so zákonom č.
382/2004Z.z.Správnysúdnezistilprávnepochybeniaanilogickénesprávnosti,ktorébymohlimaťvplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

76.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§168vspojenís§175ods.1SSPtak,keďžeúspešnému

žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej
správy), správny súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).