Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120203466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7120203466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský,
správca majetku úpadcu INTELLIGENT CONTROL SYSTEMS, s.r.o. MICHALOVCE, v skratke: ICS,
s.r.o. Michalovce, T.J.Moussona 2502/2, 071 01 Michalovce, IČO: 31 693 270, so sídlom kancelárie
správcu:ul.Žriedlová3,04001Košice,značkasprávcu:S832,práv.zast.:SDLEGAL,s.r.o.,Žriedlová3,
04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,IČO:51717395,protižalovanému:A.B.A.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 12.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 5.10.2020, č.k. 32NcKR/1/2020-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom I. a III. výroku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.500 EUR, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99%.

Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 3.3.2020, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 12.500,- eur s 8% ročným úrokom z omeškania odo dňa 31.1.2017

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo
dňa 12.9.2018 sp.zn. 31K/8/2018 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka INTELLIGENT CONTROL
SYSTEMS s.r.o. MICHALOVCE (ďalej len úpadca) a za správcu ustanovil žalobcu. Dlžník mal záporné
imanie minimálne od roku 2016 (podľa účtovných závierok), preto bol od účtovného obdobia 2016
v predĺžení, z ktorého dôvodu bol žalovaný ako jeho štatutárny orgán povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť
o svojom predĺžení. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ. Žalobca vyzval žalovaného v súlade

s ust. § 74a zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len ZKR), pričom žalovaný svojim
listom zo dňa 14.11.2019 v podstate uznal svoj záväzok s tým, že nie je schopný zaplatiť uvedenú sumu
naraz.Žalovaný nárok uplatnený žalobou nerozporoval, len žiadal o možnosť úhrady sumy v mesačných
splátkach.

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
12.9.2018 sp.zn. 31K/8/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka INTELLIGENT CONTROL
SYSTEMS s.r.o. MICHALOVCE a za správcu bol ustanovený žalobca.

Vec právne posúdil podľa § 11 ods. 2 ZKR (právna úprava povinnosti dlžníka v predĺžení podať návrh
na vyhlásenie konkurzu), § 162 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. (právna úprava hodnoty základného imania
spoločnosti), § 74 ZKR (právna úprava výzvy správcu ohľadom splnenia povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu).

Vychádzajúc z nespornosti nesplnenia povinnosti uloženej § 11 ods. 2 ZKR súd prvej inštancie žalobe
vyhovel pokiaľ ide o uplatnenú istinu.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože peňažný záväzok žalovaného vzniká až uložením danej
povinnosti spôsobom uvedeným v rozhodnutí súdu, žalovaný sa preto nedostal do omeškania s jeho
zaplatením.

Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, pretože žalovaný
nepredložil žiaden relevantný dôkaz o majetkových pomeroch (a to ani na výzvu súdu).

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ho žalobcovi vo výške
99%, nakoľko bol neúspešný len v nepatrnej časti uplatneného nároku (príslušenstvo).

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.

Aj keď v odvolaní uvádza, že napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že
napáda len jeho I. a III. výrok, keďže v II. výroku bola žaloba zamietnutá (t.j. bolo rozhodnuté v prospech
žalovaného).

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí v skutočnosti, že oznámil súdu
neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 5.10.2020 a žiadal o jeho odročenie pre účasť
na testovaní na ochorenie COVID 19 (o čom predložil lekársku správu). Súd prvej inštancie napriek
uvedenému vo veci konal a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Žalobca žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, argumentujúc, že žalovaný nepreukázal
skutočnú potrebu a reálne uskutočnenie testovania práve v deň pojednávania a žiadosť o odročenie

pojednávania bola konajúcemu súdu zaslaná už po jeho uskutočnení. Zdôraznil aj skutočnosť, že
žalovaný neuviedol jediný dôkaz alebo tvrdenie, ktoré by mohol použiť na pojednávaní a v tejto súvislosti
poukázal na zásadu koncentrácie konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP(súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2022 o 9.40 hod. v

pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť

(§ 387 ods. 1) a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

Akovyplývazvyššieuvedenéhoodročeniepojednávaniapredstavujevýnimkuzovšeobecnéhopravidla,
že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní (túto povinnosť ukladá súdu § 157 ods. 1 CSP). Aj
v prípade odročenia pojednávania na návrh strany sporu platí, že prichádza do úvahy len z dôležitého
dôvodu, t.j., ak sa strana sporu alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od

nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Príčina, prečo sa
účastník pojednávania zúčastniť nemôže, a z ktorej dôvodu žiada o jeho odročenie, sa musí vyznačovať
nepredvídateľnosťou a závažnosťou. (viď. sp.zn. 3Obdo/11/2009). Popri existencií dôležitých dôvodov,
pre ktoré sa strana nemôže zúčastniť na pojednávaní, musí byť kumulatívne aj splnená podmienka, že
od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Zároveň platí, že
strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania musia tento dôvod súdu

oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na jeho odročenie.

§ 183 ods. 3 CSP uvádza, že strana tak musí urobiť „bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie, alebo
sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať“. Termín
bezodkladne je tak možné vykladať v intenciách hneď.

V prejednávanej veci bolo predvolanie na pojednávanie, vytýčené na deň 5.10.2020 doručené
žalovanému dňa 28.8.2020. Ospravedlnenie bolo konajúcemu súdu doručované podaním na orgán
vykonávajúci doručenie (Pošta Michalovce 1) dňa 6.10.2020, konajúcemu súdu bola zásielka doručená
dňa 9.10.2020.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie neporušil žiadne právo žalovaného priznané
mu procesnými predpismi, ak vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pretože v čase konania
pojednávania nemal žiadnu vedomosť o existencii ospravedlnenia. Podstatnou je ale skutočnosť, že ak

by aj mal súd ospravedlnenie včas, jeho obsahom nebola žiadosť o odročenie pojednávania. Povedané
inak, ak strana sporu ospravedlní svoju neúčasť na pojednávaní, ale nežiada o jeho odročenie, súd vec
prejedná a rozhodne, pretože pojednávanie z dôvodu neúčasti súd odročí na „návrh strany“ (viď § 183
ods. 1 CSP).

Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom I. a III. výroku ako vecne
správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že
nároknaichnáhradumávodvolacomkonaníúspešnýžalobca.Oichvýškerozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).