Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/240/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216219736.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: E. P.,
F.. XX.XX.XXXX, T. J. XX, T., právne zastúpeného Občianskym združením Centrum správnej pomoci,
Gemerská 2, Bratislava, IČO 50 401 718, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea

Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.791,67 Eur, o
určenie neplatnosti zmlúv, o určenie neprijateľných podmienok, o určenie že úvery sú bezúročné a bez
poplatkov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. mája 2018
č.k. 19Csp 110/2016-116 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v napadnutých vyhovujúcich častiach v I., II., III. a IV. výrokoch medtzitýmny rozsudok
súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že: I. zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 19.01.2012 je neplatná, II. zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 01.10.2012 je neplatná, III. úver poskytnutý zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 19.1.2012 je bezúročný a bez poplatkov, IV. úver poskytnutý zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Zamietol žalobu týkajúcu sa určenia

neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a
bez poplatkov pri zmluvách č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2006 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2009
s tým, že o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie a o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
medzitýmneho rozsudku.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žalobného nároku žalobkyňou, že so žalovaným uzavrela

úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o
formulárové typové spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli koncipované tak, že nezabezpečujú rovnosť a
vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ich
obsah nemohla ovplyvniť. So žalovaným uzavrela štyri úverové zmluvy
- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2006, ktorej predmetom mali byť
poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 16.890 Sk, t. j. 560,65 Eur, žalobkyňa uhradila

žalovanému sumu 833,12 Eur, bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 272,47 Eur; neprijateľné
zmluvné podmienky v tejto zmluve spočívajú v tom, že splátka úveru v sume 41,49 Eur nie je rozdelená
na istinu a úrok, v zmluve chýba končený dátum splatnosti úveru, je uvedené len 24 mesiacov, uhradila
poplatok z uzatvorenie zmluvy 49,79 Eur, RPMN je nesprávne uvedená vo výške 110,04%, zmluvná
odmena za poskytnutie úveru je 435,17 Eur, čo je v rozpore so zákonom, priemerná RPMN absentuje,
skutočne poskytnutá čiastka revolvingu je len v sume 433,31 Eur.

- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2009 ktorej predmetom mali byť
poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 763,46 Eur, žalobkyňa uhradila sumu 773,93 Eur,bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 10,47 Eur; neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve
spočívajú v tom, že splátka úveru v sume 42,99 Eur nie je rozdelená na istinu a úrok, v zmluve chýba
končený dátum splatnosti úveru, je uvedené len 36 mesiacov, uhradila zmluvnú odmenu za poskytnutie

úveruvsume907,59Eur,RPMNjenesprávneuvedenávovýške63,86%,ročnáúrokovásadzbaúveruje
68,81%, poskytnutá čiastka revolvingu je v sume 433,21 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu
je 598,35 Eur, obsahuje dohodu o poskytnutí služby možnosť odkladu splátok za odplatu v sume 123,55
Eur.
- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.01.2012, ktorej predmetom mali byť

poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 1.500 Eur, žalobkyňa uhradila sumu 3.617,35 Eur,
bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 2.117,35 Eur; neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve
spočívajú v tom, že splátka úveru v sume 80,37 Eur nie je rozdelená na istinu a úrok, v zmluve chýba
končený dátum splatnosti úveru, je uvedené len 42 mesiacov, celková čiastka, ktorú musí uhradiť bola
vyčíslená sumu 1.928,88 Eur, RPMN je nesprávne uvedená vo výške 68,85%, ročná úroková sadzba
úveru je 70,01%, zmluvná odmena za poskytnutie úveru je 215,75 Eur, čo je v rozpore so zákonom,

priemerná hodnota RPMN je 45,66%, obsahuje dohodu o poskytnutí služby možnosť odkladu splátok
za odplatu v sume 215,75 Eur, obsahuje započítanie pohľadávky v podobe nároky na poskytnutie
schválenej výšky úveru v sume 515,75 Eur.
- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2012, ktorej predmetom mali byť
poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 570 Eur, žalobkyňa uhradila sumu 961,38 Eur,

bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 391,38 Eur; neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve
spočívajú v tom, že splátka úveru v sume 30,54 Eur nie je rozdelená na istinu a úrok, v zmluve chýba
končený dátum splatnosti úveru, je uvedené len 42 mesiacov, celková čiastka, ktorú mala uhradiť bola
v sume 1.282,68 Eur, RPMN je nesprávne uvedená vo výške 65,69%, ročná úroková sadzba úveru je v
70,01 %, priemerná hodnota RPMN za úver je 45,60%, obsahuje dohodu o poskytnutí služby možnosť

odkladu splátok za odplatu v sume 82,24 Eur. Z uvedených dôvodov považuje zmluvy za neplatné pre
rozpor so zákonom.

3. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany použil skutkové tvrdenia popierajúce tvrdenia žalobkyne,
k veci uviedol, že namieta prípustnosť návrhu na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a

určenie ich bezúročnosti v zmysle ustanovení civilného sporového poriadku. Poprel tvrdenie žalobkyne,
že pri uzatvorení zmlúv použil nekalé praktiky, žalobkyňa toto svoje tvrdenie ani nepodoprela žiadnymi
dôkazmi, rovnako poprel tvrdenie žalobkyne, že predmetné 4 zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktorých obsah nemohla ovplyvniť a neboli individuálne dojednané; žalobkyňa tvrdí, že
v zmluvách chýba konečný dátum splatnosti a splátky úverov nie sú rozdelené na istinu a úrok.

Ako podstatnú skutočnosť uviedol, že zmluvy o revolvingovom úvere sú tvorené ustanoveniami
nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane, ako aj zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej
strane tej istej listiny. Obsah zmlúv tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle čl. 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z ustanovení čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že
úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník

oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Pri uzavieraní zmlúv nepoužil nekalé praktiky. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere nespĺňa náležitosti § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 f/ - termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru; § 9 ods. 2 k/ - údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že

namieta, že v zmluve je uvedená len celková výška splátky bez jej podrobného členenia uviedol, že
zmluvy o revolvingovom úvere sú tvorené ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane, ako aj
zmluvnýmidojednaniaminachádzajúcimisanarubovejstranetejistejlistiny.Zároveňobsahzmlúvtvoria
aj prílohy, ktoré v zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého

návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou
zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto
oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen
zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
(ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7 ods.

7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní). Zmluvy teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahujú.
Termín konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Pokiaľ žalovaná
namieta, že v zmluvách o revolvingovom úvere je neprijateľnou podmienkou poplatok za uzatvorenie
zmluvy, k namietanému poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že je všeobecne rozšírenou položkou,rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa jeho
názoru opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. Poplatok za

poskytnutie úveruje prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza.
Poplatok teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá
je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť,
ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma,
poukázal na ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje dohodu o provízii za záväzok

veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávnu výšku RPMN
má za to, že ustanovenie o úrokovej sadzbe a o RPMN vyjadrujú cenu úveru, a preto v zmysle § 53 ods.
1 druhá veta OZ nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia
§ 53 ods. 6 OZ, ktoré upravuje otázku výšky odplaty za spotrebiteľsky úver. K tvrdeniu žalobkyne
že v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neprijateľná podmienka v podobe absencie
priemernejRPMN,popieratototvrdenie,zdôvodu,žezákonospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom

ku dňu uzavretia zmluvy neupravoval ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie
priemernej PRMN. Rovnako poprel tvrdenia žalobkyne, že zabezpečenie zmlúv o revolvingovom úvere
bolo dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, medzi ktoré patrí rozhodcovská zmluva a
dohoda o poskytnutí služby. Zabezpečenie zmenkou v tom čase bolo možné. Zákonodarca zakázal
zabezpečenie spotrebiteľského úveru až neskôr. Rovnako poprel dôvodnosť nároku žalobkyne na

vydanie bezdôvodného obohatenia a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Podaním doručeným súdu zo dňa 9.4.2018 žalovaný namietol premlčanie nárokov z revolvingových
zmlúv č. XXXXXXXX a XXXXXXXXXX boli v celom rozsahu splatené v rokoch 2009 a 2011; z uvedeného
dôvodu mal za to, že uplatnené nároky v rozsahu plnenia vyplývajúceho z predmetných zmlúv je

nutné považovať v celom rozsahu za premlčané. V súvislosti so Zmluvami o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX na základe žalôb podaných žalovaným na stály rozhodcovský súd
došlo k vydaniu právoplatných a vykonateľných rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa, odhliadnuc od
pasivity žalobkyne v predmetnom konaní, stali spôsobilými exekučnými titulmi a na podklade ktorých
tunajší súd rozhodol o udelení poverenia na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Zastával názor, že

súd pri rozhodovaní o zamietnutí námietok povinnej v konaniach vedených pod spisovými značkami
39Er/1772/2016a55Er/3699/2016savysporiadalsovšetkýmiprávnerelevantnýmiokolnosťami,ktorých
povaha má svoj základ v uzatvorených zmluvných vzťahoch, vrátane posúdenia platnosti a nárokov
vyplývajúcich z rozhodcovských zmlúv. Tiež poprel tvrdenia žalobkyne, že jej boli poskytnuté nižšie
čiastky jednotlivých úverov, suma úveru bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť z tejto sumy

bola súčasťou vzájomného vysporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť bola vyplatená v prospech
bankového účtu žalobkyne.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie poštovými poukážkami o mesačných úhradách splátok
úverov, bankovými výpismi o vklade hotovosti na účet žalovaného, hromadnými príkazmi na úhradu,

pokladničnými príjmovými dokladmi o úhrade splátok úveru, zmluvami o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, zmluvnými dojednaniami,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, splátkovými kalendármi, sumárom úhrad splátok
jednotlivých úverov vyčíslených žalobkyňou, oznámením o úhrade všetkých záväzkov zo zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2012, oznámením o úhrade všetkých záväzkov

zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 02.06.2009, stanoviskom Národnej
banky Slovenska zo dňa 29.01.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 39Er/3772/2016-43, potvrdením
Sociálnej poisťovne - ústredie o vykonávaných zrážkach z dôchodku žalobkyne, ostatným obsahom
spisu.

6. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 10.06.2006, v zmluve je uvedené:
úverový rámec 30.000 Sk (995,817 Eur), vyplatená čiastka 510,85 Eur, výška mesačnej splátky 41,49
Eur (1.250Sk), dátum prvého čerpania 31.08.2006, mesačná úroková sadzba platná ku dňu podpisu
zmluvy, RPMN 110,04%, spôsob splácania 24 splátok, odplata za uzatvorenie zmluvy o RU 13.110 Sk,
termín splatnosti - ukončená, splatená. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že zmluva bola uzavretá

dňa 25.11.2009, v zmluve je uvedené: úverový rámec 763,46 Eur (23.000 Sk), vyplatená čiastka 639,91
Eur, výška mesačnej splátky 42,99 Eur, dátum prvého čerpania 27.11.2009, ročná úroková sadzba
platná ku dňu podpisu zmluvy 68,81 Eur, RPMN 63,86 %, spôsob splácania 36 splátok, odplata za
poskytnutie služby 123,55 Eur, termín splatnosti - je ukončená a splatená. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXXsúd zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 19.01.2012, v zmluve v je uvedené: úverový rámec 1.500 Eur,
vyplatená čiastka 768,49 Eur, výška mesačnej splátky 80,37 Eur, dátum prvého čerpania 19.01.2012,
ročná úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy 70,01%, RPMN 68,85%, spôsob splácania 42

splátok, odplata za poskytnutie služby 215,75 Eur, termín splatnosti - úver nie je splatený, pohľadávka
bola žalovaná na rozhodcovskom súde a prebieha z dôchodku žalobkyne exekúcia. Zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX súd zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 27.09.2012, v zmluve je uvedené: úverový rámec
570 Eur, vyplatená čiastka 487,76 Eur, výška mesačnej splátky 30,54 Eur, dátum prvého čerpania
01.10.2012, ročná úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy 70,01%, RPMN za úver 65,69%,

spôsob splácania 42 splátok, odplata za poskytnutie služby 82,24 Eur, termín splatnosti - úver nie
je splatený, pohľadávka bola žalovaná na rozhodcovskom súde a prebieha z dôchodku žalobkyne
exekúcia. Zo štatistiky Národnej banky Slovenska zistil, že priemerné úrokové miery z úverov bánk pre
spotrebné úvery so splatnosťou od 1-5 rokov, v roku 2006 - jún bol vo výške 12,89%, v roku 2009 -
november bol 12,71%, v roku 2012 - január 13,8%, október 12,89%.

7. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 137 písm. c/ a d/ Civilného sporového poriadku, § 37
ods. 1, § 52 ods. 1,2, § 53 c, § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9, ods. 1, 2
písm. k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

8. Uviedol, že na pojednávaní nariadenom na deň 15.05.2018 žalobkyňa navrhla rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom len o základe sporu a to či nárok žalobkyne na určenie neplatnosti
revolvingových zmlúv a je daný, a teda o posúdenie toho, čo zo strany žalovaného došlo k porušeniu
jeho právnej povinnosti pri uzatváraní revolvingových zmlúv so žalobkyňou.

9. Vychádzajúc z ust. § 212 ods. 2 C.s.p. konštatoval, že súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom
len o základe, alebo dôvode uplatneného nároku. Citované ustanovenie fakultatívnym spôsobom dáva
možnosť súdu rozhodnúť na návrh strany sporu určovacím výrokom, či tu právo, od ktorého závisí
rozhodnutie vo veci samej je, alebo nie je. Súd v prípade vydania medzitýmneho rozsudku pokračuje v
konaní o procesnom nároku až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

10. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade ide o tzv. formulárové zmluvy,
ktorých predtlač formulára i úverové podmienky mala žalobkyňa vopred pripravené, do ktorých
dopisovala iba údaje týkajúce sa jej osoby a údaje o požadovanej výške úveru, žalobkyňa obsah týchto
zmlúv nemohla ovplyvniť a ani ho neovplyvnila. V konaní mal za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa

vyčerpala poskytnuté finančné prostriedky žalovaným zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.01.2012,
z poskytnutého úverového rámca 1.500 Eur len v sume 768,49 Eur, RPMN bola určená vo výške 68,85
%, žalovaný si ponechal odplatu za poskytnutie služby 215,75 Eur, o zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 27.09.2012, z poskytnutého úverového rámca 570 Eur dostala len sumu 487,76 Eur, RPMN za
úver bola určená vo výške 65,69%, žalovaný si ponechal odplatu za poskytnutie služby v sume 82,24

Eur. Z obsahu úverových zmlúv mal tiež preukázané, že neobsahujú platnú ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN), že žalobkyňa uhradila žalovanému poplatky za poskytnutie služby a z tohto dôvodu
sa podľa § 4, ods. 2, písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že základ žaloby a to určenie neplatnosti úverových
spotrebiteľských zmlúv týkajúcich sa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012

a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 je daný a určil, že tieto zmluvy sú
neplatné, bezúročné a bez poplatkov.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, a to v časti Zmlúv
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 a rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že vo vzťahu k týmto
zmluvám žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Vo zvyšku súd žalobu týkajúcu sa
Zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.6.2006 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2009
zamietol po prihliadnutí na námietku premlčania v tejto časti žaloby žalovaným s tým, že o priznaní
vydania bezdôvodného obohatenia a trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku po právoplatnosti

medzitýmneho rozsudku.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodol s odôvodnením, že o ňom
rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorý, sa konanie končí.13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalovaný vo vyhovujúcich častiach vo výrokoch I., II., III. a IV. a žiadal ho v týchto napadnutých častiach

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v uvedených výrokoch, keď súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne skutkové závery a právne posúdenie, ktorým by ozrejmil záver
a rozhodnutie o neplatnosti označených úverových zmlúv a súčasne rozhodnutie o tom, že úvery z nich
sú aj bezúročné a bez poplatkov. Uviedol, že súdna prax ustálila, že záver o neplatnosti zmluvy musí

byť založený na takých skutkových zisteniach a právnych záveroch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
vylučujú zachovanie zmluvy ako platnej. Poukázal na to, že Ústavný súd SR zdôraznil prednosť princípu
spočívajúceho v zachovaní platnosti právneho úkonu, a nie neplatnosti v náleze z 1. apríla 2015 sp.
zn. I.ÚS 640/2014. Uviedol že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje žiadny dôvod
neplatnosti oboch zmlúv, neplatnosti sa dotýka len okrajovo. Absentuje v ňom však uvedenie čo i len
základných dôvodov neplatnosti, označenie právnej normy, podľa ktorej súd prvej inštancie rozhodol o

neplatnosti a o tom, ako bola nejaká právna norma, o ktorú súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie,
vlastne aplikovaná. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 14/07, v ktorom tento uviedol, že „riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom, vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné. Tiež poukázal na uznesenie ÚS SR III.ÚS 199/09, podľa ktorého „ za úplné a
dostačujúce možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom, informuje
účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých súd meritórne
posúdil vec a rozhodol....“ Žalovaný zároveň napadol aj výrok o bezúročnosti úverov v prípade zmlúv,
ktoré by podľa súdu prvej inštancie mali byť neplatné. Vyslovil názor, že ak je zmluva neplatná, potom

nemôže byť úver poskytnutý na jej základe bezúročný, pretože v prípade neplatnosti právneho úkonu sa
každé plnenie zo zmluvy stáva bezdôvodným obohatením. Navyše, v zmysle § 11 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platí, že zákonná úprava
uprednostňuje záver o bezúročnosti a nie neplatnosti zmluvy. Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva,
že súd prvej inštancie tú istú skutočnosť považoval aj za neplatnosť zmluvy aj za dôvod bezúročnosti

úveru aj v prípade tej istej zmluvy, čo sa ale podľa neho vzájomne vylučuje. Mal za to, že v konaní nebola
preukázaná a z rozsudku ani nevyplýva žiadna právne relevantná skutočnosť, ktorá by bola dôvodom
pre rozhodnutie o neplatnosti oboch úverových zmlúv (označených vo výroku I. a II. rozsudku). Výroky
III. a IV. o určení, že jednotlivé úvery sú bezúročné, žalovaný napáda pretože v konaní nebolo dokázané,
že RPMN v jednotlivých zmluvách nie je platná. Zo žiadneho dôkazu, ktorý bol v konaní vykonaný,

podľa neho nevyplýva, a ani konajúci súd to bližšie neodôvodňuje, že RPMN je neplatná. V rozsudku
absentujú základné dôvody, v zmysle ktorých by malo ísť o neplatnú RPMN. Rovnako z rozsudku
nemal za zrejmé, z akého dôvodu na zmluvy uzavreté v roku 2012 by mal byť použitý právny predpis
(konkrétnezákonč.258/2001Z.z.),ktorýstratilúčinnosťdňa10.6.2010.Akoneurčitýanepreskúmateľný
napáda žalovaný aj záver, podľa ktorého žalobkyňa mu uhradila poplatky za poskytnuté služby a z

tohto dôvodu sa podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žiadny zákon, a ani súdom prvej inštancie označené ustanovenie (hoci sa
na uzavreté zmluvy vzťahovať objektívne nemôže, pretože ide o aplikáciu nejestvujúcej právnej normy)
neobsahuje a neobsahoval ustanovenie, podľa ktorého úhrada poplatku znamená, že úver je bezúročný.
Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, viaceré závery súdu prevej inštancie za arbitrárne

a neumožňujúce ich posúdenie. Súd prvej inštancie podľa neho (zrejme) postupoval pri rozhodovaní
podľa právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť dňa 10.6.2010 a teda na úverové zmluvy č. XXXXXXXXX
zodňa19.1.2012ač.XXXXXXXXXXzodňa1.10.2012saaniobjektívnenemoholpoužiť.Žalovanýpreto
popri námietke voči nepreskúmateľnosti rozsudku, v dôsledku čoho je porušené právo sporovej strany
na riadne odôvodnenie rozhodnutia a negované právo na podanie odvolania, namieta aj nesprávne

právne posúdenie spočívajúce v použití nesprávneho zákonného ustanovenia.

14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné.16. Napadnutými výrokmi medzitýmneho rozsudku súd prvej inštancie určil, že zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 sú neplatné, a tiež že
úvery poskytnuté žalobkyni na základe týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Tieto výroky I. až IV.

rozsudku súd prvej inštancie tak, že najprv vyhodnotil, že úvery poskytnuté na základe týchto úverových
zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov a takto prijatý právny záver odôvodnil skutkovo absenciou platnej
RPMN v úverových zmluvách a tým, že žalobkyňa uhradila žalovanému poplatky za poskytnutie služby,
a právne ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne
na základe tejto skutočnosti (po vyhodnotené úverov poskytnutých z týchto zmlúv za bezúročné a bez

poplatkov) vyslovil súčasne právny záver, že predmetné úverové zmluvy sú neplatné, bezúročné a bez
poplatkov. Právny záver súdu prvej inštancie v tom, že úvery poskytnuté na základe úverových zmlúv
č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 sú bezúročné a bez poplatkov,
potom automaticky predpokladá, že uvedené spotrebiteľské úverové zmluvy sú platné, pretože súd
pristupuje k skúmaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov majúcich za následok, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov až po zistení, že spotrebiteľské úverové zmluvy sú platné. Pokiaľ ide o druhý právny záver,
podľa ktorého sú spotrebiteľské úverové zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX
zo dňa 1.10.2012 neplatné, tento vyvracia a je v rozpore s právnym záverom o tom, že úvery poskytnuté
nazákladetýchtoúverovýchzmlúvsúbezúročnéabezpoplatkov,ktorýnaopakpredpokladá,žeúverové

zmluvy sú platné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverové zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 sú neplatné, ďalej už nemal skúmať, či
úvery poskytnuté z týchto úverových zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov, pretože to bolo irelevantné,
nakoľko neplatnosť úverových zmlúv má za následok zrušenie zmlúv s účinkami ex tunc (od počiatku)
a vznik nárokov z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a § 457 Obč. zák., čiže už nepôjde o

nároky, prípadne práva a povinnosti z úverovej zmluvy týkajúce sa na základe nej poskytnutého úveru.
Skutočnosť, či je úver bezúročný a bez poplatkov, by bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať až po
vyhodnotení, že úverové zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012
sú platné.

17. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie mal v danom prípade buď určiť úverové zmluvy č.
XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 sú neplatné a žalobu žalobkyne
v časti určenia, že úvery z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov zamietnuť, alebo určiť, že úvery
z týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov a žalobu žalobkyne v časti určenia, že úverové zmluvy
č. XXXXXXXXX zo dňa 19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 sú neplatné, zamietnuť, nie

však súčasne rozhodnúť o určení neplatnosti týchto úverových zmlúv a aj o určení úverov poskytnutých
na ich základe za bezúročné a bez poplatkov, pretože oba tieto právne závery sa navzájom vylučujú a
odôvodnenie pri absencii jednoznačného právneho záveru spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Oba právne závery súdu prvej inštancie tak nemôžu súčasne byť správne,
a popri sebe neobstoja, čo robí rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätočným a nepreskúmateľným, a

teda odnímajúcim stranám sporu možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý súdny proces.
Jednou zo základných požiadaviek racionálnej právnej argumentácie totiž je, že argumentácia v
odôvodnené rozhodnutia súdu musí byť vnútorne nerozporná, a teda logicky konzistentná. Ide o to,
aby sa v odôvodnení rozhodnutia súčasne nenachádzal určitý právny záver a zároveň aj jeho negácia
(ako je to v danom prípade). odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vnútorne rozporné, pretože v

ňom súd prvej inštancie najskôr vyslovil právne argumenty podporujúce určitý záver o tom, že úvery
poskytnuté na základe úverových zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov, a teda implicitne aj záver, že
úverové zmluvy sú platné, a následne uviedol protiargumenty proti tomuto záveru, a uviedol explicitne
záver odlišný, že predmetné úverové zmluvy sú neplatné. Sporové strany majú pritom právo na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových a právnych záveroch musia byť riadne,
presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikli pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, najmä
zo strany sporových strán, ktorým je rozhodnutie určené. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že
odvolacianámietkažalovanéhoovzájomnesavylučujúcichzáverochoneplatnostizmlúvabezúročnosti

a bezpoplatkovosti úverov z týchto zmlúv je dôvodná.

18. Súd prvej inštancie tiež svoje (aj keď rozporuplné) právne závery vôbec náležite v súlade s ust. §
220 ods. 2 C.s.p. neodôvodnil. Svoj záver o tom, že úvery z úverových zmlúv č. XXXXXXXXX zo dňa19.1.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2012 je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov
odôvodnil len tým, že v predmetných úverových zmluvách je uvedená neplatné RPMN bez ďalšieho
odôvodnenia, ako dospel k tomuto záveru, a tiež, že žalobkyňa uhradila poplatky za poskytnuté služby,

neuviedol však na základe čoho (akých skutočností, resp. akého výpočtu) dospel k zisteniu, že RPMN
obsiahnutá v úverových zmluvách je skutočne neplatná. Neuviedol ani, aká by mala byť RPMN správna.
Nie je preto zrejmé, ako dospel k zisteniu, že RPMN je neplatná, čo je pre presvedčivé rozhodnutie
podstatné, keďže táto skutočnosť tvorila základ pre prijatie záveru, o tom, že vyššie špecifikované úvery
sú bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorého súd prvej inštancie vyhodnotil úvery poskytnuté
z predmetných úverových zmlúv za bezúročné a bez poplatkov, je potrebné uviesť že tento právny
predpis na v danom konaní posudzované zmluvy o úvere z roku 2012 nemožno aplikovať, pretože stratil
účinnosť dňa 10.6.2010, na preskúmavané zmluvy je však potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzatvárania týchto zmlúv. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa aplikácie
neúčinného právneho predpisu, t.j. zákona č. 258/2001 Z.z. na predmetné úverové zmluvy z roku 2012

je preto tiež dôvodná. Súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenému tiež svoje myšlienkové pochody
a postup, na základe ktorých dospel k právnemu záveru o neplatnosti uvedených zmlúv ani bližšie
skutkovo a právne neodôvodnil, nepoukázal na žiadne ustanovenie, podľa ktorého o neplatnosti týchto
zmlúv rozhodol. Je preto nepochybné, že jeho odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné
a v dôsledku toho odvolacím súdom nepreskúmateľné, nakoľko nie je možné preskúmať absentujúce

dôvody rozhodnutia. A pokiaľ uviedol, že vychádzal aj z listinných dôkazov, tieto sú mnohé nečitateľné.
Tiež nie je postačujúce odcitovanie zákonných ustanovené, keď z právneho posúdenia a záverov súdu
prvej inštancie nie je možné zistiť ako na ustálený skutkový stav citované zákonné ustanovenia aplikoval.

19. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko odôvodnenie napadnutého medzitýmneho rozsudku je

nedostatočné a právne závery v ňom uvedené sú zmätočné, je nepochybné, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je odvolacím súdom nepreskúmateľný a preto odvolací súd medzitýmny rozsudok
súduprvejinštancievnapadnutýchčastiach(vI.,II.,III.aIV.výroku)akozmätočný,neúplný,rozporuplný
a nepreskúmateľný, zasahujúci do práva sporových strán na spravodlivý súdny proces, podľa § 389 ods.
1 písm. b/ C.s.p v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v uvedených napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).