Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514205519
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2514205519.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: P. W., nar.

X.X.XXXX, bytom J. X. P. XXX/X, Q., zastúpeného právnym zástupcom: Roman Kvasnica a partneri
s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36866598, proti žalovanému: GERANIUM s.r.o., so sídlom
Semenárska 1, Vrbové, IČO: 31436471, zastúpenému splnomocneným zástupcom U.. P.. G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W.O. XXX/XXA, Q., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.138,91 eura titulom bezdôvodného obohatenia

za užívanie pozemku žalobcu parcelné číslo XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q.,
zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie Q., v období od
2.10.2013 do 18.7.2014 a v období od 26.3.2017 do 26.3.2019, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.492,40 eura titulom bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku žalobcu parcelné číslo XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q.,

zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie
Q., v období od 27.3.2019 do 22.3.2021, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 1.8.2014, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 1.8.2014, v znení naposledy
pripustenej zmeny žaloby uznesením zo dňa 17.6.2021, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
1.) sumy 5.138,91 eura titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalobcu parcelné číslo

XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q., zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj ako len
„LV“) číslo XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie Q. v období od 2.10.2013 do 18.7.2014 a
v období od 26.3.2017 do 26.03.2019, 2.) sumy 5.492,40 eura titulom bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku žalobcu parcelné číslo XXXX nachádzajúceho sa v kat. úz. Q., zapísaného na LV č.
XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie Q. v období od 27.3.2019 do 22.3.2021. Zároveň žiadal
priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od svojho výlučného vlastníctva predmetného pozemku, ktorého
vlastníkom sa stal dňa 11.10.2012, ako aj od výlučného vlastníctva žalovaného k stavbe so súp. č. XXX
postavenej na tomto pozemku, ktorá stavba je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Q., ktorý pozemok
užíva žalovaný bez právneho titulu tým spôsobom, že na tomto pozemku má umiestnenú svoju stavbu.Žalobca žalobný nárok právne odôvodnil ustanoveniami § 451, § 456 a § 458 Občianskeho zákonníka.
Žalovanú sumu si uplatnil vo výške obvyklého nájomného, ktorú si vyčíslil nasledovne: 0,09 eura / za
1 m2 za mesiac, pri výmere predmetného pozemku 2.719 m2 v zodpovedajúcej sume 244,71 eura

za mesiac. Žalobou sa domáhal žalobca spočiatku vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od
18.10.2012 do 18.7.2014, teda za 21 mesiacov v zodpovedajúcej sume 5.138,91 eura, v ktorej časti
zmenil žalobu podaním zo dňa 26.3.2019 tak, že bezdôvodné obohatenie si uplatnil za obdobie od
2.10.2013 do 18.07.2014 a za obdobie od 26.3.2017 do 26.3.2019, teda za 1021 dní, čo predstavuje
náhradu v sume 5,0332 eura za deň. Za obdobie od 2.10.2013 do 18.7.2014 predstavuje bezdôvodné

obohatenie sumu 1.459,63 eura a na obdobie od 26.3.2017 do 26.3.2019 predstavuje sumu 3.679,- eur.
Zmenu žaloby v tejto časti odôvodnil žalobca zistením, že predmetný pozemok bol predmetom nájmu na
základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.3.2010, ktorý bol vypovedaný výpoveďou z nájmu zo dňa 16.9.2019,
a tento nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby, v danom prípade dňom 1.10.2012, a teda
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňom 1.10.2013. Žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v pôvodnej žalobe, ako aj prvou zmenou žaloby zo dňa

26.3.2019. Rozšírením žaloby zo dňa 22.3.2021 si uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie, a to za obdobie od 27.3.2019 do 22.03.2021, vychádzajúc
zo sumy obvyklého nájmu za predmetný pozemok určenej odborným vyjadrením č. 113/2019 zo dňa
30.11.2019, vypracovaným súdnym znalcom Ing. Imrichom Reichelom, v sume 228,85 eura za mesiac,
a teda za obdobie od 27.03.2019 do 22.3.2021 t. j. za 24 mesiacov, si uplatnil z tohto dôvodu sumu

bezdôvodnéhoobohateniavovýške5.492,40eura.Predmetomsporuvznenípripustenýchzmienžaloby
sa tak stalo zaplatenie sumy 10.631,03 eura titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v tomto spore uznesením č. k. 25Co/93/2015-38 zo dňa
10.3.2015zmenilzamietajúceuznesenieprvoinštančnéhosúduč.k.5C/151/2014-20zodňa22.12.2014

tak, že odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť nenakladať so stavbou súp. č. XXX, postavenou na pozemku parc.
č. XXXX kat. úz. Q., zapísanou Okresným úradom Piešťany na LV č. XXXX vedenom pre obec a
katastrálne územie Q., a to najmä tak, že ju nescudzí, nedá do nájmu, nezaťaží vecným bremenom,
záložným právom a nevloží ju ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2015. V závere pozmeňujúceho uznesenia odvolací súd
dodal, že považoval za nadbytočné (pozn. vo výrokovej časti) uviesť trvanie predbežného opatrenia
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 77 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „OSP“). Podľa § 77 ods.
1 OSP platného a účinného v čase vydania pozmeňujúceho uznesenia odvolacieho súdu, predbežné

opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b)
sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že predmetná stavba bola vybudovaná

aj zapísaná do príslušného listu vlastníctva v súlade s právnymi predpismi. Predmetná stavba bola
postavená na pozemku, ktorý v danom čase bol vo vlastníctve Československej republiky. Žalovaný
je poľnohospodárskou organizáciou, zaoberajúcou sa poľnohospodárskou činnosťou, a to pestovaním
a šľachtením kvetov a zeleniny. Žalovaný nadobudol predmetnú stavbu na základe Zmluvy o predaji
majetku štátu, a zároveň vstúpil rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2741/1998-420 do

všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu. Žalovaný nezískal žiadny majetkový prospech
plnením, pričom ust. § 451 Občianskeho zákonníka za bezdôvodne obohatenie považuje majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, a teda žalobca nepreukázal, že by žalovaný získal
majetkový prospech na úkor žalobcu plnením. Žalovaný dodal, že nájom predmetného pozemku nebol
fakticky možný z dôvodu umiestnenia stavby, ako aj s prihliadnutím na predbežné opatrenie vydané

Okresným súdom Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/82/2012, potvrdeným Krajským súdom
v Trnave o zákaze prenechať pozemok do nájmu. Právnym dôvodom občianskoprávnych vzťahov je aj
konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej moci, pričom predmetná stavba bola
umiestnená a daná do užívania žalovanému na základe konštitutívnych rozhodnutí, a to na konkrétnom
pozemku, na ktorom sa v súčasnosti nachádza, čo bol daný právny dôvod, tento právny dôvod vzhľadom

na pilier právneho štátu, ktorým je právna istota, stále existuje. Žalovaný dodal, že predmetný pozemok
pod stavbou bol vydaný v nezákonnej reštitúcii. Ak by subjekty konali v súlade so zákonom, nikdy by
takáto situácia nevznikla. Odkázal na prebiehajúce konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp.
zn. 13C/82/2012 o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníctva aj k tomuto pozemku.Žalovaný dodal, že žalobca pri nadobudnutí predmetného pozemku do vlastníctva dňa 17.10.2012
dobre poznal faktický stav, a musel vedieť, že bude vo svojom vlastníckom práve obmedzený, ktorý
stav žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil. Nárok žalobcu považuje žalovaný za šikanózny výkon

vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom odkázal na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu zasahuje aj do oprávnených záujmov žalovaného
spočívajúcich v nerušenom užívaní jeho stavby, vo výkone jeho vlastníckych práv k stavbe.

5. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že pozemok pod stavbou bol vydaný v

nezákonnej reštitúcií, o spor vedeným Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13C/82/2012. Právny
úkon vydania predmetného pozemku v reštitúcií svojím obsahom a účelom priamo odporuje ustanoveniu
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode vlastníctva štátu zastavaný, pozemok
možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Právny úkon
vydania pozemku parc. č. 2151 pre kat. úz. Q. v reštitúcii svojím obsahom a účelom priamo odporuje

predmetnému zákonnému ustanoveniu, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný, z ktorého dôvodu žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo k predmetnému pozemku, a preto nie
je aktívne legitimovaným. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v prípade postupu subjektov
v súlade s právnymi normami by nikdy neprišlo k takejto možnosti šikanóznemu konaniu žalobcu proti
žalovanému.

6. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to výpismi
z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. Q., výpismi z obchodného registra týkajúcimi sa žalovaného a
SEMEX-u, štátneho podniku, Kúpnou zmluvou č. XX/XXXX zo dňa 18.1.2013, rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 2741/1998-420 zo dňa 16.4.1998, Zmluvou o prenechaní

pozemkov na užívanie zo dňa 24.3.2010, vyjadrením Slovenského pozemkového fondu (ďalej aj ako
len „SPF“) zo dňa 10.12.2018, výpoveďou nájmu zo dňa 16.9.2011, dohodou o vydaní nehnuteľností
zo dňa 1.4.1992, odborným vyjadrením súdneho znalca Ing. Imricha Reichela č. 113/2019, výtlačkom
z internetovej stránky www.mpsr.sk o obvyklej výške nájomného za rok 2018, vyjadrením SPF zo dňa
8.12.2014, vyjadrením Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu

ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava zo dňa 4.5.2020, ako aj vyjadreniami strán
sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Q., obec Q., okres F. ako výlučný vlastník pozemkov
evidovaných na katastrálnej mape ako parcely registra „C“, vrátane pozemku s parc. č. XXXX, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2719 m2, umiestnený v zastavanom území obce, v tzv.
intraviláne, s poznámkou, že právny vzťah k stavbe evidovanej k tomuto pozemku je evidovaný na LV č.
XXXX.Akotitulnadobudnutiajeuvedenánatomtolistevlastníctvaajkúpnazmluvazodňa17.8.2012,na
základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva zapísaný pod č. V XXXX/XX. Súčasťou listu vlastníctva je aj
poznámka, podľa ktorej predbežným opatrením Okresného súdu Piešťany č. k 13C/82/2012-95 rozhodol

súd o zákaze nakladania s pozemkami parcely registra CKN vymenovanými v tejto poznámke, súčasťou
ktorých parciel je aj predmetná parcela č. XXXX, a to najmä tak, že ich nescudzí, nedá do nájmu,
nezaťaží vecným bremenom, zádržným alebo záložným právom, nevloží ich do obchodnej spoločnosti
a nebude na nich realizovať stavby, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti
právneho úkonu a iné, vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13C/82/2012. Predmetným

predbežným opatrením boli uložené žalobcovi aj iné povinnosti, ktoré sa však netýkajú predmetného
pozemku.

8. Žalovaný je v katastri nehnuteľností (ďalej aj ako len „KN“) vedený ako výlučný vlastník stavby so
súp. č. XXX, druh stavby - kotolňa, skleníky, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX, ktorá stavba je

zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Q., obec Q., okres Piešťany, s poznámkou, že parcela, na ktorej
leží stavba, je evidovaná na LV č. XXXX. Súčasťou tohto listu vlastníctva je aj poznámka, podľa ktorej
uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 25Co/93/2015-38 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým
uložilsúdodporcovinenakladaťsostavbousosúp.č.361naparc.č.2151,atonajmätak,žejunescudzí,
nedá do nájmu, nezaťaží vecným bremenom, záložným právom a nevloží ju ako vklad do obchodnej

spoločnosti alebo do inej právnickej osoby. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného sú na
liste vlastníctva zapísané Zmluva o predaji majetku štátu - Q. XXXX/XX - XXX/XX, Zmluva o prevode
privatizovaného majetku podniku - Q. XXXX/XX -XXX/XX, Q. XXX/XX - kúpna zmluva zo dňa 19.2.2013
+ L. XX/XXXX - XXX/XX Y. Q. XXX/XX - kúpna zmluva zo dňa 29.0.2013 - 213/13.9. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla zápisom do obchodného registra dňa 25.05.1993,
predmetom činnosti ktorej je, okrem iného obchodná činnosť v oblasti poľnohospodárskych produktov,

osív, sadív, záhradníckych potrieb, poľnohospodárska a záhradnícka výroba, výskum, novošľachtenie
a udržovanie šľachtenie okrasných rastlín, výroba osiva, jeho spracovanie a uvádzanie do obehu,
uskutočňovanie krajinno-architektonických sadovníckych diel, výskum a vývoj v oblasti prírodných
a technických vied, výroba zemín a substrátov, poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a v
záhradníctve, pestovanie, spracovanie a obchodovanie s chránenými rastlinami, spracovanie a

konzervovanie zemiakov, ovocia a zeleniny. Štatutármi žalovaného sú jeho konatelia, pričom v období
od jeho vzniku až do 11.6.2012 konali v mene spoločnosti vždy dvaja konatelia spoločne. V období od
12.6.2012 až doposiaľ v mene spoločnosti koná konateľ vo všetkých veciach spoločnosti samostatne.
V období od vzniku žalovaného do 25.10.1998 mal žalovaný troch konateľov, a to G.. B. F., G.. P. P.,
I.. Y. G.. U. U.. V období od 26.10.1998 do 15.11.2006 mal žalovaný dvoch konateľov, a to G.. B. F. Y.
G.. U. U.. V období od 16.11.2006 do 11.6.2012 mal žalovaný dvoch konateľov, a to G.. B. F. Y. P.. S.

U.. V období od 12.6.2012 do 18.3.2021 mal žalovaný iba jedinú konateľku, a to G.. B. F.. V období od
19.3.2021 mal žalovaný dvoch konateľov, a to G.. B. F. Y. G.. P. F.. G.. F. zomrela v priebehu sporu, dňa
26.4.2021, z ktorého dôvodu má žalovaný v súčasnosti reálne iba jedného konateľa, a to G.. P. F.. Ako
prokurista žalovaného je od 19.6.2013 v obchodnom registri zapísaný U.. P.. G. F. s tým že prokurista
je oprávnený konať za spoločnosť samostatne, podpisuje sa tým spôsobom, že k natlačenému alebo

napísanému názvu spoločnosti a k svojmu menu a priezvisku pripojí svoj podpis a označenie „prokúra“.

10. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2741/1998-420 zo dňa
16.4.1998 zrušilo dňom 30.4.1998 bez likvidácie štátny podnik: Šľachtiteľsko-výskumná stanica
Vrbové, štátny podnik, so sídlom Semenárska 1, Vrbové, založený zakladacou listinou Ministerstva

pôdohospodárstva SR č. 5442/7/1994-420 zo dňa 23.06.1994, zapísaný v obchodnom registri
OkresnéhosúduBratislava-vidiekvodd.Pšvovložkeč.49/KspridelenýmIČO:34106677.Ministerstvo
pôdohospodárstva zároveň rozhodlo, že na základe tohto rozhodnutia majetok zrušeného štátneho
podniku Šľachtiteľsko-výskumná stanica Vrbové, štátny podnik, so sídlom vo Vrbovom prechádza
dňom 1.5.1998 so všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami, i neznámymi, vrátane práv

a záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, okrem práv uvedených v § 16 zákona č. 92/1991 Zb., na
Fond národného majetku SR. Rovnako skonštatovalo, že Fond národného majetku SR v súlade s
privatizačným projektom, schváleným rozhodnutím MSPNM SR č. 554 dňom 1.5.1998 prevedie tento
majetok k 31.12.1995 na Slovenský pozemkový fond, ktorý tým istým dňom predá majetok a prevedie
všetky práva a záväzky (i neznáme) víťazovi verejnej obchodnej súťaže: GERANIUM, s.r.o., so sídlom

Semenárska 1, Vrbové, IČO: 31436 471.

11. Na základe Zmluvy o prenechaní pozemkov na užívanie uzavretej dňa 24.3.2010 s odkazom na
ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., medzi Y. W., rod. M., ako prenajímateľkou a vlastníčkou,
a žalovaným ako nájomcom, prenechala Y. W. pozemky konkretizované v článku II. tejto zmluvy na

dočasné odplatné užívanie žalovanému ako nájomcovi za podmienok stanovených zákonom a touto
dohodou. Medzi pozemkami prenechanými do užívania na základe tejto zmluvy, bol okrem iného, aj
pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. ako parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere2719m2vspoluvlastníckompodiele1/1.PodľačlánkuIII.,ods.1tejtozmluvy,vlastníkprenechal
nájomcovi do užívania predmetné nehnuteľnosti na dobu neurčitú dňom uzavretia dohody. Podľa článku

III., ods. 2 zmluvy, predmetnú dohodu (pozn. zmluvu) môže ktorákoľvek zmluvná strana vypovedať k 1.
októbru bežného roka, pričom výpovedná lehota je jeden rok. Výška nájomného bola dohodnutá v článku
IV. tejto zmluvy sumou 75,- eur/ha s tým, že ročná výška nájomného bola 309,20 eura za predmetné
pozemky. Podľa čl. IV. zmluvy bol nájomca bol povinný platiť nájomné najneskôr do 1. októbra bežného
roka. Zmluvu podpísali za žalovaného jeho dve konateľky, a to G.. B. F. a P.. S. U..

12. Mgr. Angelika Bezáková listom zo dňa 16.9.2011, doručeným žalovanému dňa 3.10.2011,
vypovedala nájomný vzťah medzi ňou a žalovaným, týkajúci sa užívania pozemkov zapísaných na LV
č. XXXX a XXXX v kat. úz. Q., okres F. s tým, že výpovedná doba podľa príslušných ustanovení zákona
č. 504/2003 Z. z. je jeden rok, a začína plynúť 1.11.2011. Vzhľadom na uvedené, zároveň vyzvala P.. W.

žalovaného na vrátenie predmetných pozemkov k 1.11.2012. Dátum doručenia výpovede žalovanému
vyplýva z poznámky napísanej rukou na predmetnej listine, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami
sporná.13. Žalobca podaním zo dňa 26.3.2019, ktorým, okrem iného zmenil žalobu, zároveň reagoval na
tvrdenia žalovanej strany v časti trvania nájomného vzťahu k predmetnému pozemku. Žalobca uviedol,
že nájomný vzťah z nájomnej zmluvy zo dňa 24.3.2010 z dôvodu výpovede nájmu listom zo dňa

16.9.2011, ktorá mala byť žalovanému doručená dňa 3.11.2011, netrval až do 24.3.2015, ako tvrdil
žalovaný s odkazom na § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. V tejto súvislosti žalobca argumentoval,
že predmetné ustanovenie zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy, t. j. v období od
1.11.2009 do 30.4.2018 upravovalo, že výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu
podľa § 8, ak sa nedohodne inak. Predmetné ustanovenie malo dispozitívny charakter, a uplatňovalo sa

ibavprípade,aksanedohodlovnájomnejzmluveinak.Vdanomprípadesazmluvnéstranydohodliinak,
v článku III. v bode 2. nájomnej zmluvy, kedy aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 citovaného zákona je
vylúčená, keďže zmluvné strany sa dohodli, že nájomnú zmluvu možno vypovedať k 1. októbru bežného
roka, pričom výpovedná lehota je jeden rok. Dohodli si tak jednoročnú výpovednú dobu, ktorá mohla
skončiť aj pred uplynutím času nájmu podľa § 8 citovaného zákona. V danom prípade výpovedná doba
začalaplynúťňom1.10.2012,anájomnývzťahtaktrvaldo1.10.2013,pretokbezdôvodnémuobohateniu

na strane žalovaného došlo od 2.10.2013.

14. Na základe Kúpnej zmluvy č. 66/2012, reg. č. 415/2012-4220, uzavretej dňa 18.1.2013 podľa ust.
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné soby, v znení neskorších predpisov, uzatvorenej medzi Slovenskou republikou

- Ministerstvom hospodárstva SR, ako predávajúcim, a žalovaným ako kupujúcim, predala Slovenská
republika žalovanému pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. Q., obec Q., okres F., vedených na LV č.
XXXX, ktoré boli podľa geometrického plánu (ďalej aj ako „GP“) č. 66/2012 odčlenené z pozemkov
vo vlastníctve Slovenskej republiky evidovaných ako parcely registra EKN č. XXX/X Y. XXX/XX, a to
konkrétne novovzniknuté parcely registra CKN č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX/X.

Kompetencie Ministerstva hospodárstva SR konať v danej veci boli dané ust. § 40a zákona č. 139/2003
Z. z.

15. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že v inom konaní vedenom Okresným súdom Piešťany
pod sp. zn. 13C/82/2012, je predmetom sporu viacero určovacích nárokov, o ktorých rozhodol súd

rozsudkom zo dňa 5.2.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.3.2021, ktorý rozsudok
nenadobudol doposiaľ právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania, o ktorom nebolo doposiaľ
rozhodnuté. Predmetným rozsudkom súd zamietol všetky žalobné nároky, vrátane žalobného nároku
spoločnosti GERANIUM s.r.o. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy medzi F. M. a Y. W., rod. M., o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3.12.2010 medzi Y. W., rod. M., a P. W., o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 4.9.2012 medzi P. W. a P. W. (pozn. žalobca v spore sp. zn. 5C/151/2014), ďalej
žalobný nárok o určenie neplatnosti Dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 1.4.1992 uzatvorenej medzi
odštepným závodom štátneho podniku SEMEX, š. p. a F. M., ako aj žalobný nárok o určenie vlastníckeho
práva spoločnosti GERANIUM s.r.o. vo vzťahu k nehnuteľnostiam, konkretizovaným v žalobe, vrátane
pozemku parcely registra CKN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Q.. Určenia vlastníckeho

práva sa domáhala spoločnosť GERANIUM s.r.o. z dôvodu vydržania.

16. Uznesením č. k. 5C/151/2014-86 zo dňa 13.10.2016 súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13C/82/2012, ktoré uznesenie
bolo zrušené odvolacím súdom, konkrétne uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/66/2017-112

zo dňa 30.4.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2018. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení, konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.
13C/82/2012 nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci.

17. Slovenský pozemkový fond (SPF) na žiadosť konajúceho súdu o poskytnutie informácie, oznámil

súdu, že podľa platných právnych predpisov prenajíma SPF aj pozemky, ktoré sú zastavanými plochami
a nádvoriami, ktoré sú zastavané stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. SPF ďalej uviedol, že
v prípade stavieb uprednostňuje majetkovoprávne usporiadanie vlastníctva pozemkov pod stavbami
a priľahlých pozemkov k stavbe, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, formou predaja. Dodal, že za
účelom stanovenia ceny nehnuteľnosti žiadateľ si dá vyhotoviť znalecký posudok, ktorý bude následne

predložený referátu tvorby cien a verifikácie za účelom posúdenia kúpnej ceny. Sumu obvyklého
nájomného SPF súdu neoznámil.18. SEMEX, štátny podnik, so sídlom Výhonská 13, Bratislava, IČO: 31333788, vznikol dňa
1.3.1992 zápisom do obchodného registra, pričom založený bol zakladacou listinou Ministerstva
pôdohospodárstva SR zo dňa 25.2.1992 č. 243-1/1992OPR. Do predmetu jeho činnosti patril, okrem

iného, aj výskum, novošľachtenie a udržovacie šľachtenie ovocia, zeleniny a okrasných rastlín, vrátane
liečivých rastlín, jahodníka, koreninových rastlín (okrem koreninovej papriky a aromatických rastlín),
ďalej výroba zeleninových osív a sadby, ovocných a okrasných podpníkov a ich osivá, ovocných a
okrasných škôlkarských výpestkov, okrasných rastlín, jahodníka, liečivých rastlín, osiva koreninových
rastlínaosivaaromatickýchrastlínnavlastnýchekonomiachazmluveuvybranýchpoľnohospodárskych

podnikov a drobných pestovateľov, nákup, čistenie, úprava a skladovanie zeleninových a kvetinových
osív a sadby, nákup ovocných a okrasných podpníkov a ich osív, ovocných a okrasných škôlkarských
výpestkov, jahodníka, liečivých rastlín, osív koreninových a aromatických rastlín a ich odbyt priamo
špecializovaným poľnohospodárskym podnikom, povereným obchodným organizáciám, vo vlastnej
maloobchodnej sieti a organizáciám povereným realizáciou verejnej zelene, výroba doplnkového
sortimentu okrasných rastlín. Jeho štatutárnym orgánom bol riaditeľ. SEMEX, štátny podnik zanikol

dňom výmazu z obchodného registra dňa 26.8.1994 na základe zrušenia rozhodnutím zakladateľa
- Ministerstva pôdohospodárstva SR rozhodnutím č. 5442/1994-420 zo dňa 23.6.1994 v súlade s
ustanovením § 14 ods.1 a 2 a § 15 ods. 1 písm. a) zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku zrušilo
dňom 30.júna 1994 štátny podnik SEMEX so sídlom Bratislava. K zániku došlo rozdelením na 8 štátnych
podnikov, a to: 1.) Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, štátny podnik Bojnice, 2.) Výskumný

a šľachtiteľský ústav okrasných rastlín, štátny podnik so sídlom Potvorice, 3.) Výskumný a šľachtiteľský
ústav zeleniny a špeciálnych plodín, štátny podnik Nové Zámky, 4.) Šľachtiteľsko-výskumná stanica
Veselé, štátny podnik so sídlom Veselé pri Piešťanoch., 5.) Šľachtiteľsko-výskumná stanica Klčov, štátny
podnik so sídlom Klčov, pošta Spišský Hrhov, 6.) Výskumno-šľachtiteľská stanica Kvetoslavov, štátny
podnik, so sídlom Kvetoslavov, 7.) Šľachtiteľsko-výskumná stanica Vrbové, štátny podnik so sídlom

Vrbové, Semenárska 1. Tento štátny podnik bol založený zakladacou listinou č. 5442/7/1994-420 zo dňa
23.6.1994, a prešla naň časť majetku š. p. Semex Bratislava v rozsahu doteraz slúžiacom organizačnej
jednotke š. p. Semex Bratislava - Šľachtiteľsko-výskumná stanica Vrbové, a 8.) Semex-šľachtiteľsko-
výskumný podnik, štátny podnik so sídlom Bratislava, Výhonská 13.

19. Na základe Dohody o vydaní nehnuteľností uzatvorenej dňa 1.4.1992, medzi F. M. ako vlastníkom
a oprávnenou osobou, a štátnym podnikom SEMEX, štátny podnik, Výskumný a šľachtiteľský ústav
okrasných rastlín POTVORICE ako povinnou osobou, sa strany dohodli na postupe podľa § 9 ods. 1
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
s tým, že predmetom dohody bolo vydanie nehnuteľností, ktoré z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm.

b) citovaného zákona prešli do vlastníctva Československého štátu na základe rozhodnutia bývalého
Odboru pôdohospodárstva rady ONV v Piešťanoch zo dňa 1.12.1959, č. Pôd. 5508/59-1 a na základe
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. V čl. II. obsahuje zmluva konštatovanie, že za
predmetné nehnuteľnosti nebola poskytnutá žiadna finančná náhrada. Predmetný štátny podnik uzavrel
túto dohodu ako povinná osoba s tým, že je právnickou osobou, ktorá nehnuteľnosti drží, a je povinná

ich vydať podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona. Oprávneným z tejto dohody bol pôvodný vlastník F.
M. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona s tým, že podľa článku VI. tejto dohody
oprávnenejosobesavydávajúnehnuteľnostikonkretizovanévprílohepodľapozemkovoknižnýchúdajov
a identifikačných listov Správy geodézie v Trnave. Dohoda obsahuje v závere dojednanie, že na základe
dohody sa stáva F. M. vlastníkom predmetných nehnuteľností s tým, že dohoda bude predložená na

schválenie pozemkovému úradu v Trnave. Podľa prílohy k tejto dohode, predmetom dohody o vydanie
nehnuteľnosti boli nehnuteľnosti s tromi rôznymi parcelnými číslami, vrátane pozemku s pôvodným parc.
č.XXX/XzapísanéhovpôvodnejPKVč.XXX,ktorýpodľastavuevidencienehnuteľnostívčaseuzavretia
dohody bol evidovaný v PKV podľa identifikačného listu č. XXX pre kat. úz. Q.É., predtým X., ako
pozemok, ktorý mal podľa identifikačného listu aktuálne parcelné číslo XXXX.

20. K tvrdeniu žalovanej strany o neplatnosti reštitúcie predmetného pozemku s parc. č. XXXX pre
rozpor s § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. žalobca reagoval, že predmetný pozemok bol
vydaný v reštitúcii na základe dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 1.4.1992, ktorá sa vzťahuje na
predmetný pozemok. Predmetnú dohodu o vydaní nehnuteľností je potrebné posudzovať podľa zákona

č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto dohody, a preto dôvod nemožnosti vydania
pozemku uvádzaný žalovaným v danom čase bol obsiahnutý v ust. § 11 ods. 1 písm. c), a nie písm.
d), ako nesprávne uvádza žalovaný. Žalobca zároveň citoval ust. § 9 ods. 1 a ods. 2 a § 11 písm.
c) zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom do 25.8.1993, pričom uzavrel, že predmetná dohoda ovydaní nehnuteľností podliehala schváleniu pozemkových úradom v rámci správneho konania, pričom
v správnom konaní bolo posudzované, že nejde o pozemok, na ktorý sa vzťahuje nemožnosť vydania
podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom do 25.8.1993, pretože v správnom konaní bolo

vydané právoplatné rozhodnutie o schválení dohody, a v čase uzavretia dohody neexistovali žiadne
zákonné prekážky, ktoré by vydaniu bránili. Žalovaný existenciu tohto rozhodnutia nespochybnil a bez
takéhoto rozhodnutia by nedošlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech reštituenta do KN. Z listu
vlastníctva možno konštatovať, že žalovaný vôbec nepredniesol tvrdenie o tom, kedy došlo k zastavaniu
pozemku z parc. č. XXXX, ani netvrdil, že stavba na tomto pozemku v rozhodnom čase, ak by sa

tam nachádzala, bránila poľnohospodárskemu využitiu pozemku, naopak z LV č. XXXX vyplýva, že
stavba je poľnohospodárskou budovou, a podľa popisu stavby ide o kotolňu a skleníky, a je teda
zrejmé, že predmetná stavba nebráni poľnohospodárskemu využitiu pozemku, ale naopak, je určená
na poľnohospodárske využitie pozemku s parc. č. 2151. Vlastnícke právo žalobcu k pozemku bolo
preukázané zápisom v KN, pričom podľa § 7 písm. d) a § 70 katastrálneho zákona platí vyvrátiteľná
právna domnienka jeho vlastníckeho práva, a preto je na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenie

o opaku. Žalovaný však ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno ohľadom nemožnosti vydania
predmetného pozemku podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom do 25.8.1993
neuniesol. Tvrdenie žalovaného o „faktickom“ stave zastavanosti pozemku, ktoré považuje žalovaný za
dôkaz,jevdanomprípadenepodstatné,keďžepodľasúčasnéhostavuniejemožnéposudzovaťdohodu
z roku 1992. Žalobca dodal, že aj v prípade, ak by dohoda o vydaní nehnuteľností neplatná, v takom

prípade by bol vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca titulom vydržania, keďže jeho právny
predchodcovia, a v súčasnosti žalobca, od roku 1992 až doposiaľ nepretržite majú predmetný pozemok
v držbe, pričom išlo o držbu oprávnenú, keďže ich dobromyseľnosť vychádzala predovšetkým zo zápisu
v KN. Žalovaný až do roku 2009 nikdy netvrdil, že je vlastníkom predmetného pozemku, ani ako vlastník
sa nesprával, keď predmetný pozemok užíval na základe zmluvných vzťahov, naposledy na základe

zmluvy zo dňa 24.3.2010 uzatvorenej s Y. W., rod. M., resp. bez právneho dôvodu. Žalobca zároveň
navrhol rozhodnúť vo veci medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol, že základ uplatneného
procesného nároku žalobcu je daný.

21. Súd vykonal dokazovanie aj odborným vyjadrením č. 113/2019 zo dňa 30.11.2019 za účelom

určenia obvyklej výšky nájmu, vyhotoveným Ing. Imrichom Reichelom, ktorý je zároveň súdnym
znalcom z odboru stavebníctvo s odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec
vychádzal zo skutočností, že predmetný pozemok je v KN zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria
o výmere 2719 m2, že sa nachádza v okrajovej, priemyselnej a výrobnej zóne so službami v
meste Vrbové, že okolité pozemky sú využívané na poľnohospodársku činnosť, priemyselnú výrobu,

skládku kovošrotu, služby a pod., že územie je zastavané, pričom s výstavbou obytných objektov
sa neuvažuje. Zastavanie pozemku stavbou určenou pre poľnohospodárske účely riadne zohľadnil
na str. 5 odborného vyjadrenia, a to koeficientom intenzity využitia, ktorú určil hodnotou 1,00, ako
aj koeficientom funkčného využitia územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu s sklady, ktorý
určil rovnako hodnotou 1,00. Výsledný koeficient 3,3174 pre určenie východiskovej hodnoty vypočítal

znalecakosúčinvšetkýchvstupnýchkoeficientov,konkrétnekoeficientuvšeobecnejsituácie,koeficientu
intenzity využitia, koeficientu dopravných vzťahov, koeficientu funkčného využitia územia, koeficientu
technickej infraštruktúry pozemku, koeficientu povyšujúcich faktorov a koeficientu redukujúcich faktorov.
Pri určení koeficientu povyšujúcich faktorov 2,95 zohľadnil znalec tvar pozemku, jeho výmeru, druh
možnej zástavby a sadové úpravy pozemku. Pri určení koeficientu redukujúcich faktorov 0,98 zohľadnil

znalecspádemisiíavplyvzápachupriemyselnejvýroky,uskladneniasurovín,odpadovzvýrobypotravín
a z poľnohospodárskej výroby. Obvyklý nájom určil znalec vo výške 5 % priemernej všeobecnej
hodnoty pozemku, k čomu dospel porovnávacou metódou na základe dostupných údajov uverejnených
v ponukách realitných agentúr za rozhodné obdobie po zohľadnení, že ide o okrajovú oblasť mesta
Vrbovévyužívanúprepriemysel,výrobkyaslužby.Zarok2013určilvýškuobvykléhonájmusumou0,053

eura mesačne/m2, čo pri pozemku o výmere 2719 m2 zodpovedá mesačnému nájmu v sume 143,31
eura. Za rok 2014 určil obvyklé nájomné v sume 0,057 eura mesačne/m2, čo pri pozemku o výmere
2719 m2 zodpovedá mesačnému nájmu v sume 154,98 eura. Za rok 2017 určil obvyklé nájomné sumou
0,072 eura mesačne/m2, čo pri pozemku o výmere 2719 m2 zodpovedá mesačnému nájmu v sume
195,77 eura. Za rok 2018 určil obvyklé nájomné sumou 0,078 eura mesačne/m2, čo za celý pozemok

o výmere 2719 m2 zodpovedá nájmu v sume 211,63 eura mesačne. Za rok 2019 určil výšku obvyklého
nájmu sumou 0,084 eura mesačne/m2, čo za celý pozemok v danom prípade zodpovedá nájmu v sume
228,85 eura mesačne. Za obdobie od 2.10.2013 do 31.12.2013 obvyklý nájom predmetného pozemku
zodpovedal sume 425,31 eura, za obdobie od 1.1.2014 do 18.7.2014 zodpovedal sume 1.174,85 eura,za obdobie od 26.3.2017 do 31.12.2017 zodpovedal sume 1.793,51 eura, za obdobie od 1.1.2018
do 31.12.2018 zodpovedal sume 2.539,55 eura, za obdobie od 1.1.2019 do 26.03.2019 zodpovedal
sume 1649,64 eura. Súčasťou odborného vyjadrenia je aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že na

predmetnom pozemku sa nachádza skleník. Prílohu odborného vyjadrenia tvoria aj ponuky realitných
agentúr, z ktorých je zrejmé, že na niektorých porovnávaných pozemkoch sa nachádzali aj stavby.

22. Žalovaný namietal správnosť vyhotoveného odborného vyjadrenia č. 113/2017 vypracovaného
znalcom Ing. Imrichom Reichelom, nakoľko ho považoval žalovaný za mimoriadne neobjektívne a

nesúladné s ustanoveniami vyhlášky č. 213/2017 Z. z., keďže v tomto odbornom je, podľa žalovaného,
zámerne opomenutá skutočnosť, že predmetom sporu je celý pozemok zastavaný stavbou určenou na
poľnohospodárske účely, na čo súd vo svojom prípise zo dňa 31.10.2017 znalca výslovne upozornil, a
preto stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v danom prípade je určené v rozpore s týmto pokynom
súdu. Poľnohospodársky areál žalovaného bol vytýčený pred viac ako päťdesiatymi rokmi, prebieha v
ňom sústavne a intenzívne poľnohospodárska výroba. V odbornom vyjadrení je nesprávne určené pri

stanovení všeobecnej hodnoty koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý znalec určil v hornom intervale,
ktoré určenie nie je v súlade s čl. 1. vyhlášky č. 213/2017 Z. z., nakoľko žalovaný zastáva názor, že
tento koeficient použitý byť nemohol. Koeficient nezahŕňa redukujúce faktory, tento mal byť v danom
prípade určený v intervale 0,20 až 0,99, a preto výška obvyklého nájomného bola nesprávne určená
výrazne vyššou sumou než by mala byť. Znalec použil porovnávaciu metódu, avšak ani v jednom zo

štyroch prípadov porovnávania nevybral pozemok zastavaný stavbou, a už vôbec nie stavbou slúžiacou
na poľnohospodárske účely. Nájomné vo výške 5 % nie je možné z odborného vyjadrenia znalca
identifikovať tak, aby bolo určiteľné. Žalovaný je presvedčený, že predmetný pozemok má osobitný
právny režim týkajúci sa obvyklého nájomného, ktorý osobitný režim je vyjadrený v § 1 písm. b) zákona
č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných

pozemkov a o zmene niektorých zákonov v platnom znení, pretože pozemok na poľnohospodárske
účelypodľatohtozákonajetakýpozemokalebočasť,ktorýjeevidovanývKNvregistri„C“akozastavaná
plocha a nádvorie slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou
na poľnohospodárske účely. Obvyklá výška nájomného bola určená Ministerstvom pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR na rok 2018 sumou 66,15 eura/ha poľnohospodárskej pôdy, čo vyplýva z

informácie získanej z webového sídla Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Podľa
§ 10 ods. 2 zákona o nájme pozemku, na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm.
b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného
alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je
najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška

odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom
stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, ak slúži na poľnohospodárske účely. Najväčší
prenajímateľ pôdy, ktorým je SPF, prenajíma spomenutý druh pozemku s ročnou sadzbou 3,667 % z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej aj
ako len „BPEJ“) Výskumným ústavom ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva, k čomu predložil

žalovaný vyjadrenie SPF č. SPFZ/2014/077877. Nakoľko odborné vyjadrenie vypracované znalcom Ing.
Imrichom Reichelom v tomto spore nezachytáva osobitný právny režim predmetného pozemku, navrhol
žalovaný súdu doplniť znalecké dokazovanie k určeniu hodnoty poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. Q.
alebo obvyklej výške nájomného poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. Vrbové, aby doplnil dokazovanie
o vyjadrenie Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva týkajúcej sa hodnoty

poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa BPEJ v kat. úz. Q. za rozhodné obdobie. Predmetné odborné
vydarenie nepovažuje žalovaný za relevantné, pretože zákonodarca upravil špecifický právny režim
pozemkov slúžiacich na poľnohospodársky účel, aby sa tieto nestali predmetom zneužívania práva,
nehľadelo sa na ne ako na pozemky, na ktorých prebieha premyslená výroba, tak ako to vyplýva z
odborného vyjadrenia.

23. Z výtlačku z internetovej stránky www.mpsr.sk, ktorá je internetovou stránkou Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, súd zistil, že obvyklá výška nájomného za rok 2018 v kat. úz.
Q.É. bola 66,15 eura/ha ročne, na výpočet ktorej bol použitý postup podľa § 5 ods. 4 vyhlášky, bez bližšej
konkretizácie vyhlášky.

24. SPF vyjadrením zn. SPFZ/2014/077877 zo dňa 18.12.2014, adresovaným žalovanému, oznámil
žalovanému, že dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 4.7.2013, účinným dňa 14.7.2013 bolo v článku
III. dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli, že dohodnuté ročné nájomné sa mení nasledovne:„Ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu podľa jednotlivých druhov pozemkov sa vypočíta
nasledovne: a) ročné nájomné pre rok 2014 za prenajatú poľnohospodársku pôdu sa vypočíta ročnou
sadzbou 2,20 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa BPEJ Výskumným ústavom

ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva, pri všetkých druhoch všetkých poľnohospodárskych
pozemkov, vodných plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov,
b) ročné nájomné pre rok 2014 za prenajaté zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie, ako aj
pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh, sa vypočíta ročnou
sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa BPEJ Výskumným ústavom

ekonomiky, poľnohospodárska a potravinárstva. Súd zistil z obsahu tohto vyjadrenia, že žalovanému
bolo adresované v súvislosti s iným pozemkom, príp. pozemkami, za ktorý platí žalovaný nájomné
Slovenskému pozemkovému fondu. Súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že žalovaný touto listinou
iba preukázal existenciu dohodnutého nájomného medzi SPF a žalovaným ako nájomcom vo vzťahu
k inému pozemku.

25. Z oznámenia Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu
ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava zo dňa 4.5.2020 zn. 831/2020,
187/2020-0801, adresovaného prokuristovi žalovaného, súd zistil, že a) najnižšia hodnota
poľnohospodárskej pôdy (orná pôda) podľa BPEJ v kat. úz. Q., v okrese F. je 0,0216 eura/m2, b)
najvyššia hodnota poľnohospodárskej pôdy (orná pôda) podľa BPEJ v kat. úz. Q., v okrese F. je 0,3817

eura/m2, c) hodnota ornej pôdy parcely registra „C“ č. XXXXX/X v kat. úz. Q., v okrese F. je 0,3485
eura/m2.

26. Na pojednávaniach uskutočnených v tomto spore žalujúca strana predniesla súdu, že rozhodnutia
správnych orgánov, na ktoré sa odvolával žalovaný, sa týkali stavby žalovaného, a nie pozemku pod

stavbou. Majetkový prospech žalovaného spočíva v užívaní pozemku žalobcu tým spôsobom, že má na
tomto pozemku postavenú stavbu. Žalobca si žalobou uplatňuje iba právo na náhradu za obmedzenie
jeho vlastníckeho práva tým, že nemôže pozemok užívať, nakoľko ho užíva žalovaný. K sume
bezdôvodného obohatenia dospel žalobca spočiatku odhadom, vychádzajúc z informácií o bežnom
nájmevdanejlokalite.Zdôraznil,žežalobousanedomáhanájomného,anináhradyujmyzaobmedzenie

práva v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia, ale že sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry, sa určuje vo výške obvyklého nájomného. Zákon č.
504/2003 Z. z. upravuje výšku minimálneho nájomného, ktorá výška je inak ponechaná na zmluvnej
voľnosti.

27. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetnú žalobu podal žalobca z
dôvodu, že je výlučným vlastníkom dotknutej parcely, žalovaný užíva predmetnú parcelu v rozpore
so zákonom, a žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Domáha sa vydania
bezdôvodného obohatenia v sume na základe odborného vyjadrenia zo dňa 30.11.2019 č. 113/2019.
S poukazom na toto odborné vyjadrenie je vyjadrenie, resp. dôkaz žalovaného zo dňa 4.5.2020 z

Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra bezpredmetné, nakoľko ide o oceňovanie
poľnohospodárskej pôdy s druhom pozemku orná pôda, pričom parcela, ktorá je predmetom tohto
konania, nie je ani ornou pôdou, a nie je ani v extraviláne. Dotknutá parcela je druhom pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je umiestnená v zastavanom území obce, pričom podľa § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 140/2014 Z. z., pozemok v zastavanom území obce sa nepovažuje za

poľnohospodársky pozemok. K obrane žalovaného o podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k
dotknutej parcele, právny zástupca žalobcu uviedol, že spomínaná žaloba je neprávoplatne zamietnutá,
pričom v tomto konaní nemá ani žiadny vplyv na nárok uplatnený žalobcom. S/d nemôže navyše vykonať
dôkazy z iného konania. Žalovaný ani nepreukázal vlastnícke právo k dotknutej parcele v tomto konaní,
a preto platí zápis v KN. Žalobe navrhol vyhovieť v plnom rozsahu a priznať žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

28. Žalovaná strana na pojednávaniach uskutočnených v tomto spore preniesla súdu že v danom
prípade je nutné preukázať, že medzi žalobcom sa žalovaným vznikol vzťah bezdôvodného obohatenia,
čo je základnou podmienkou úspešnosti žalobu, že treba preukázať výšku majetkovej ujm, ako aj

príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy, a v tejto
súvislosti odkázal na rozhodnutie NSSR sp. zn 7Cdo/117/2014. Žalobcovi bolo predbežným opatrením
zakázané prenechať pozemok do nájmu, čím bolo obmedzené jeho dispozičné právo, preto za
predmetné obdobie nemôže hypoteticky žalobca požadovať nájomné. Žalovaný stavbu so súp. č. 361nadobudol legálne, užíva ju, a vkladá do nej nemalé finančné prostriedky. Za nájom predmetného
pozemku platil žalovaný v minulosti vtedajšej prenajímateľke nájomné v sume 75,- eur za 1 ha/ 1
rok, pričom žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie vo výške 144-násobku nájomného, ktoré platil

žalovaný predtým, a je teda evidentné, že výkon práv a povinností žalobcu je v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Žalovaný uviedol, že predmetný pozemok bol zastavaný stavbou na poľnohospodárske
účely pred 24.6.1991, a z toho dôvodu sa na neho hľadí ako na poľnohospodársky pozemok podľa §
1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., a vyjadril pochybnosti o schopnosti znalca z odboru oceňovania
nehnuteľností posúdiť obvyklé nájomné takéhoto pozemku, že obvyklé nájomné by mohol vedieť skôr

posúdiť SPF alebo iný subjekt, ktorý má postavenú stavbu na cudzom pozemku. Dňa 24.3.2010 uzavrel
žalovaný s osobou odlišnou od žalobcu nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol pozemok pod stavbou
s parc. č. XXXX pre kat. úz. Q.. Dňa 3.11.2011 bola žalovaného doručená výpoveď z nájmu k uvedenej
parcele, pričom išlo o nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku tak, ako
je definovaný v § 7 zákona č. 504/2003 Z. z. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., ak ide o
zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý

čas, výpovedná lehota nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8 uvedeného zákona, t.
j. výpovedná lehota nemôže skončiť minimálne pred 24.3.2015. Je teda evidentné, že v danom čase
právny titul existoval, a to nájomná zmluva, a preto nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu.
Pre prípad, že súd ustáli, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, žalujúca strana by mohla od
žalovaného požadovať výšku obvyklého nájomného, maximálne však sumu vo výške nájomného tak,

ako bolo dohodnuté v nájomnej zmluve z roku 2010, t. j. 75 eur za 1 ha/ 1 rok, pretože priznanie vyššej
sumy bezdôvodného obohatenia považoval žalovaný za rozpor s dobrými mravmi.

29. Splnomocnený zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že neuznáva žiadny nárok žalobcu
v predmetnom spore, pretože tento vzniknúť nemohol, keďže neboli naplnené skutkové znaky

bezdôvodnéhoobohatenia.Vzhľadomnapostupžalobcuaokolnostiideomimoriadnezlomyseľnývýkon
domnelého vlastníckeho práva. Žalobca odvodzuje svoj nárok od tzv. bezdôvodného obohatenia za
užívanie predmetného pozemku a jeho obvyklého nájomného. Na tejto parcele je postavená stavba vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorá slúži na poľnohospodárske účely. Tieto tvrdenia neboli v spore
protistranou vyvrátené. Tento pozemok má osobitný právny režim týkajúci sa obvyklého nájomného.

Daný právny režim je vyjadrený v § 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení. Pozemok na poľnohospodárske účely je pozemok alebo jeho časť evidovaný v KN ako zastavaná
plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely, alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou
na poľnohospodárske účely. Výška obvyklého nájomného vyplýva z dôkazov predložených žalovanou

stranou. Zákonodarca upravil špecifický právny režim pozemkov slúžiacich na poľnohospodárske účely
práve preto, aby neprišlo k takémuto zneužívaniu práva.

30. Súd vec právne posúdil nasledovne:

31. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

32. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

33. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 OZ, prvá veta, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho

sa získal.36. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

37. Pre vznik záväzku pre vydanie bezdôvodného obohatenia sa zásadne nevyžaduje, aby takéto
obohatenie bolo získané zavineným protiprávnym úkonom. Podľa ustanovenia § 451 OZ musí ten, kto
na úkor iného neoprávnene získa bezdôvodne obohatenie, toto obohatenie vydať. Znenie citovaného
ustanovenia svedčí o tom, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, vzniká

bez zreteľa na zavinenie (porov. R 25/1986).

38. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu
určitej osoby na úkor iného, a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné
obohatenie, a nie je významné, či skutočnosť, na základe došlo k obohateniu, zavinil obohatený
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 973/1998 zo dňa 18.5.1999).

39. Pre vznik bezdôvodného obohatenia vyžaduje Občiansky zákonník objektívnu skutočnosť, a síce to,
aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je preto irelevantné, či k
bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby. Predpokladom
vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je protiprávnosť, čo vyplýva aj z niektorých

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda ani zodpovednosť povinného subjektu, ale
existencia konkrétnej skutočnosti, s ktorou zákon spájal vznik tohto právneho vzťahu.

40. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol
teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový

stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 845/1999 zo dňa 20.3.2001).

41. Majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že doterajší majetok obohateného sa rozmnoží o
nové majetkové hodnoty; môže však spočívať aj v tom, že jeho doterajší majetok sa nezmenšil, hoci by

k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 883/2001
zo dňa 28.6.2001). Bezdôvodné obohatenie môže spočívať aj v tom, že osoba znemožní oprávnenej
osobe užívanie pozemku, a to bez ohľadu na to, či pozemok sama užíva.

42. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik

bezdôvodného obohatenia stačí už to, že stavba sa na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž
zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená,
a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda
či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk
(rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Cdo 91/2010 zo dňa 28.6.2012).

43. Ak vlastník stavby nemá iný právny dôvod na užívanie pozemku iného, než zákonom danú
všeobecnú povinnosť vlastníka pozemku toto užívanie strpieť, vlastník stavby na cudzom pozemku je
povinný za toto užívanie vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradu; ak túto svoju povinnosť vlastník stavby
nesplní, obohacuje sa tým na úkor vlastníka pozemku, nakoľko sa nezmenšuje jeho majetok, hoci v

prípade plnenia takejto povinnosti by tomu tak nepochybne bolo. K bezdôvodnému obohateniu vlastníka
stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu
užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať sám alebo ju odplatne prenechá
inému. Preto povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje
vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje. Z rovnakých

dôvodov nie je podstatné ani to, či užívanie stavby prináša zisk, prípadne komu (porov. rozsudok NS
ČR sp. zn. 33Odo 1405/2005 zo dňa 25.10.2006).

44.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

45. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.46. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov), vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so

všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

47. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon č. 229/1991 Zb.“),

účinnom do 25.8.1993, v ktorom období bola uzatvorená dohoda o vydaní nehnuteľností právnemu
predchodcovi žalobcu, Petrovi Herzogovi, vrátane predmetného pozemku (dohoda zo dňa 1.4.1992,
viac v odseku 19. tohto odôvodenia), oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb.
o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.

48. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o vydaní
nehnuteľností, prvá veta, právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do
31. decembra 1992.

49. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o vydaní

nehnuteľností, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

50. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o vydaní
nehnuteľností, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona
nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných
spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak
ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích štátov.

51. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o
vydaní nehnuteľností, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú
právnickú osobu v dôsledku b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii
prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.

52. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o vydaní
nehnuteľností, nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu
na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy
dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia

vydaného v správnom konaní.

53. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o
vydaní nehnuteľností, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode
alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak

stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

54. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako len „zákon č. 504/2003 Z. z.“), v znení účinnom do 31.3.2013, teda v období,

kedy bola uzavretá Zmluva o prenechaní pozemkov na užívanie (24.3.2010, viac v odseku 11. tohto
odôvodenia), nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami
osobitného predpisu o nájomnej zmluve (pozn. § 663 až § 684 OZ), ak tento zákon neustanovuje inak;
rovnako sa to vzťahuje na podnájom.

55. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o prenechaní
pozemkov na užívanie, pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou
pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.
júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku;ustanovenia osobitného predpisu (pozn. vykonávacia vyhláška č. 461/2009 Z.z. ku katastrálnemu
zákonu) tým nie sú dotknuté.

56. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o
prenechaní pozemkov na užívanie, ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej
činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu
ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

57. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o prenechaní
pozemkov na užívanie, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá
na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.

58. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o prenechaní

pozemkovnaužívanie,navznikzmluvyonájmepozemkunapoľnohospodárskeúčelypriprevádzkovaní
podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného
je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

59. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o prenechaní

pozemkovnaužívanie,akpriemernécenypoľnohospodárskychvýrobkov,ktorésúpredmetomregulácie
trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, pestovaných na prenajatých poľnohospodárskych pozemkoch
v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokoch klesli alebo stúpli o viac ako 20%, môže prenajímateľ
alebo nájomca požadovať pomernú úpravu nájomného, a to počnúc najbližším obdobím, za ktoré sa
nájomné platí.

60. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o prenechaní
pozemkov na užívanie, ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie
skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak.

61. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o prenechaní
pozemkovnaužívanie,zmluvaonájmepozemkunapoľnohospodárskeúčelypriprevádzkovanípodniku
sa uzatvára písomnou formou.

62. Súd môže iba predpokladať, že obvyklá cena nájmu poľnohospodárskeho pozemku uvedená na
internetovej stránke www.mpsr.sk za rok 2018, výtlačok ktorej predložil ako dôkaz žalovaný, bola určená
podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý odsek bol do citovaného zákona zavedený až s
účinnosťou od 1.5.2018, a § 5 vykonávacej vyhlášky č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného, účinnej

až od 1.7.2018.

63. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. zavedeného do ust. § 1 citovaného zákona ž s účinnosťou
od 1.5.2018, obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní
podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške

nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok
zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie
dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

64. K predchádzajúcemu odseku súd zdôrazňuje, že zákon č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do
30.4.2018 neobsahoval žiadne ustanovenia o obvyklej výške nájmu pozemku.

65. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2018, pozemok na
poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a)

poľnohospodárskou pôdou (pozn. zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z.), b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako
zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbouslúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely;
ustanovenia osobitného predpisu (pozn. § 9 katastrálneho zákona) tým nie sú dotknuté.

66.Zobsahuceléhoustanovenia§1zákonač.504/2013Z.z.vzneníúčinnomod1.5.2018,súčinnosťou
odktoréhodátumubolopredmetnéustanoveniedoplnenéonovýodsek3,ktorýupravujespôsoburčenia
obvyklého nájmu poľnohospodárskej pôdy, je zrejmé, že zákon už priamo v odseku 2, ktorý odsek bol
zmenený s účinnosťou od toho istého dátumu, výslovne rozlišuje medzi poľnohospodárskou pôdou (§ 1
ods. 2 písm. a/ citovaného zákona) a pozemkom evidovaným v KN v registri "C" ako zastavaná plocha

a nádvorie, slúžiacim na poľnohospodárske účely alebo pozemkom zastavaným stavbou slúžiacou na
poľnohospodárske účely (§ 1 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona).

67. Z obsahu celého textu vyhlášky č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe
a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného, predovšetkým
z ust. § 5 vyhlášky, je nepochybné, že táto vyhláška upravuje spôsob stanovenia obvyklej výšky

nájomného v eurách/ha poľnohospodárskej pôdy. Predmetná vyhláška žiadnym spôsobom neupravuje
určenie obvyklej výšky nájomného pozemku evidovaného v KN v registri „C“ ako zastavaná plocha a
nádvorie, ktorý pozemok je zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, ako je to v prípade
predmetného pozemku s parc. 2151 v kat. úz. Vrbové.

68. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon č.
220/2004 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna
pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len „kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné

sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

69. Podľa § 9 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „katastrálny zákon“),
pozemky sa v katastri členia na a) ornú pôdu, b) chmeľnice, c) vinice, d) záhrady, e) ovocné sady, f)

trvalé trávne porasty, g) lesné pozemky, h) vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria, j) ostatné plochy.

70. Podľa § 7 písm. c) katastrálneho zákona, kataster obsahuje (pozn. aj) údaje o právach k
nehnuteľnostiam,údajeovlastníkovinehnuteľnosti(ďalejlen"vlastník")aoinejoprávnenejosobe,akide
o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca

iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,
ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

71. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

72. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom
sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24. júna 1991.

73. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 140/2014 Z. z. za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto
zákona nepovažuje a) záhrada, b) pozemok v zastavanom území obce, c) pozemok mimo zastavaného
územia obce, ak 1. je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov, 2.
možnosťjehopoľnohospodárskehovyužitiajeobmedzenápodľaosobitnýchpredpisov,3.jejehovýmera

menšia ako 2 000 m2, 4. je priľahlý k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok.

74. Z ust. § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. je nepochybné, že pozemok v zastavanom území obce nie je
na účely tohto zákona poľnohospodárskym pozemkom, a to ani vtedy, ak je zastavaným stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.6.1991.

75. Podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení
neskorších predpisov (naposledy zmenenej vyhláškou č. 213/2017 Z.z.), všeobecná hodnota sa
vypočíta podľa základného vzťahu: VŠHPOZ = M . VŠHMJ [EUR], kde M je výmerapozemku v m2, VŠHMJ je jednotková všeobecná hodnota pozemku v EUR/m2. Koeficient
všeobecnej situácie určenej ako stavebné územia obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové a
poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov, je 0,80 až 0,90. Koeficient intenzity

využitia určenej ako nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu, je 0,95 až 1,00. Koeficient
dopravných vzťahov určených ako obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou
dopravou, s dopravou do mesta ešte vyhovujúcou, je 0,85. Koeficient funkčného využitia územia
určeného ako výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná
poloha), plochy určené pre verejné dopravné a technické vybavenie, je 0,90 až 1,10, pričom koeficient

funkčného využitia územia určeného ako výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku
výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva, je 0,80 až
1,00, s poznámkou pri tomto koeficiente, že hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje
v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky. Koeficient technickej
infraštruktúry pozemku špecifikovanej ako veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako
tri druhy verejných sietí), je 1,30 až 1,50 s poznámkou, že technická infraštruktúra pozemku sa

posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad
komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej,
technickej a pod.) súvisiacej s napojením. Koeficient povyšujúcich faktorov určených ako iné faktory
(napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.),
je 1,01 až 3,00 s poznámkou, že povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené

vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. Koeficient redukujúcich faktorov
určených ako spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z
výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., je 0,20 až 0,99 s poznámkou, že redukujúce
faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich
koeficientoch.

76. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
prepisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), súd rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná.

77. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

78. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

79. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

80. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

81. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

82. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

83. Podľa § 164 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.

84. Napriek tomu, že odvolací súd už raz zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania
do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13C/82/2012
(viac odsek 16. tohto odôvodnenia), žalovaný na pojednávaní dňa 14.3.2019 opätovne navrhol prerušiť

konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.
13C/82/2012, pričom druhý návrh na prerušenie konania odôvodnil zmenou skutkových podmienok,
ktorú zmenu videl žalovaný v existencii nájomnej zmluvy ako právneho titulu užívania predmetného
pozemku, a že v súvisiacom konaní s rieši otázka vlastníctva žalobcu k predmetnému pozemku.Žalovaný má za to, že žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku, z ktorého dôvodu nie je, podľa
názoru žalovaného, žalobca aktívne legitimovaný v tomto spore o vydanie bezdôvodného obohatenia.

85. Nakoľko konajúci súd mal za to, že otázku vlastníctva žalobcu k predmetnému pozemku bolo možné
vyriešiť ako predbežnú otázku v tomto spore, v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP),
nepovažoval za potrebné prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti
právnych úkonov a o určenie vlastníctva k predmetnému pozemku, a preto návrh prerušenie konania
zamietol (I. výrok).

86. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi z LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. Q., výpismi
z obchodného registra týkajúcimi sa žalovaného a SEMEX-u, štátneho podniku, Kúpnou zmluvou
č. 66/2012 zo dňa 18.1.2013, rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.
2741/1998-420 zo dňa 16.4.1998, Zmluvou o prenechaní pozemkov na užívanie zo dňa 24.3.2010,
vyjadrením SPF zo dňa 10.12.2018, výpoveďou nájmu zo dňa 16.9.2011, dohodou o vydaní

nehnuteľnostízodňa1.4.1992,odbornýmvyjadrenímsúdnehoznalcaIng.ImrichaReichelač.113/2019,
výtlačkom z internetovej stránky www.mpsr.sk o obvyklej výške nájomného za rok 2018, vyjadrením SPF
zo dňa 8.12.2014, vyjadrením Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného
ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava zo dňa 4.5.2020, ako aj vyjadreniami
strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že žalovaný je

výlučným vlastníkom poľnohospodárskej budovy zapísanej v KN na LV č. XXXX pre kat. úz Q. ako
stavba so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. XXXX, druh stavby kotolňa, skleníky. Výlučným vlastníkom
pozemku pod stavbou zapísaného v KN na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. ako parcela registra CKN, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2719 m2, umiestnenom v zastavanom území obce, v
tzv. intraviláne, je žalobca. Žalovaný neplatí žalobcovi za užívanie predmetného pozemku pod stavbou

žiadnu odplatu napriek tomu, že neuzavreli dohodu o bezodplatnom užívaní pozemku.

87. Žalobca nadobudol predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy dňa 17.8.2012 od
predchádzajúceho vlastníka, ktorý predchádzajúci vlastník ho nadobudol na základe zmluvy od
predchádzajúceho vlastníka, a ten zase od predchádzajúceho vlastníka, pričom predmetný pozemok

bol na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 1.4.1992 vydaný podľa § 6 ods. 1 písm. b)
zákona č. 229/1991 Zb. F. M. v reštitúcii ako oprávnenej osobe podľa citovaného zákona, keďže išlo
o nehnuteľnosť, ktorá prešla na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona
č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na

preukázanie tvrdenia, že predmetný pozemok bol už v čase reštitúcie zastavaný poľnohospodárskou
budovou, k čomu súd poznamenáva, že keby tomu aj tak bolo, nakoľko by išlo o pozemok zastavaný
stavbou nebrániacou poľnohospodárskemu využitiu pozemku, iba z toho dôvodu nemožno považovať
reštitúciu za nezákonnú, ako sa to snažil súdu prezentovať žalovaný, odkazujúc na ním tvrdené
porušenie ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., k čomu súd zdôrazňuje, že v čase uzavretia

dohody o vydaní nehnuteľností (1.4.1992) predmetný text zákonného ustanovenia bol súčasťou ust. §
11 ods. 1 písm. c) (a nie ust. § 11 ods. 1 písm. d/) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého, pozemky
alebo ich časti nebolo možné vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode vlastníctva
štátuzastavaný,pozemokmožnovydať,akstavbanebránipoľnohospodárskemualebolesnémuvyužitiu
pozemku. V danom prípade totiž pozornosti konajúceho súdu (pozn. ani žalobcu) neunikla posledná

časť textu predmetného ustanovenia za čiarkou, podľa ktorej bolo možné vydať zastavaný pozemok, ak
stavba nebránila poľnohospodárskemu využitiu. Súd nezistil žiadne iné porušenia právnych predpisov
upravujúcichvydaniepredmetnéhopozemkupodľazákonač. 229/1991Zb.,keďžepovinnýmsubjektom
na vydanie pozemku v reštitúcii podľa citovaného zákona bol SEMEX, štátny podnik ako povinná osoba
na vydanie nehnuteľnosti podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona a F. M. bol oprávneným na vydanie

nehnuteľností podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona. Nedostatočná bola obrana žalovaného o ním tvrdenej
nezákonnej reštitúcii, v ktorej mal byť predmetný pozemok vydaný právnym predchodcom žalobcu, z
ktorého dôvodu by žalobcovi nemalo svedčať vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Žalovaný v
tejto súvislosti ďalej iba odkázal na iné súdne konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.
13C/82/2012, nenavrhol však vykonať žiadny dôkaz zo súvisiaceho konania. Konajúci súd zdôrazňuje,

že súd môže v civilnom sporovom konaní vykovať iba dôkazy navrhnuté stranami sporu (§ 185 ods. 1
CSP), pričom z dokazovania vykonaného v tomto spore (sp. zn. 5C/151/2014) vyplynulo, že reštitúcia
predmetného pozemku bola zákonná. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
dohoda o vydaní nehnuteľnosti bola neplatná pre rozpor so zákonom, pre obchádzanie zákona alebože by sa priečila dobrým mravom, na predmetnú dohodu nemohol konajúci súd hľadieť ako na neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ, z ktorého dôvodu nebolo ani preukázané, že by F. M. nebolo prinavrátené
vlastníctvo k pozemku zákonným spôsobom, a že by tento predmetné vlastníctvo nemohol následne

platne previesť na inú osobu, a že by žalobcovi nesvedčalo vlastnícke právo k pozemku z dôvodu, že
ho nemohol nadobudnúť od nevlastníka.

88. Vlastnícke právo žalovaného k predmetnej poľnohospodárskej budove so súp. č. XXX na pozemku
žalobcu so súp. č. XXXX v kat. úz. Q. nebolo medzi stranami sporné, preto dôkazy žalovaného na

preukázanie právnych titulov nadobudnutia stavby žalovaným a jeho právnymi predchodcami považoval
konajúci súd z toho dôvodu za nadbytočné. Vek predmetnej poľnohospodárskej stavby ani právny
režim pozemku, na ktorej je stavba žalovaného postavená, ktorým právnym režimom sa spravovali
tieto nehnuteľnosti v čase, kedy bola stavba postavená, neboli pre predmetný spor relevantné. Preto
zisťovanie skutočnosti, či predmetná stavba bola postavená na predmetnom pozemku v čase, kedy bol
pozemok vo vlastníctve Československej republiky, nebola v tomto spore právne významná. Rovnako

nebolo rozhodujúce, akým spôsobom a za akých okolností nadobudol do vlastníctva stavbu žalovaný,
preto je obrana žalovaného v tomto smere nedostatočná.

89. Je síce pravdou, že predmetný pozemok bol predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy
uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako vtedajšou vlastníčkou a prenajímateľkou a

žalovaným ako nájomcom na základe Zmluvy o prenechaní pozemkov na užívanie zo dňa 24.3.2010,
ktorá je svojou povahou nájomnou zmluvou, avšak predmetný nájom zanikol uplynutím výpovednej doby
za podmienok dohodnutých v zmluve. Ust. § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v príslušnom znení,
ktoré sa vzťahovalo na predmetný nájomný vzťah, umožňovalo stranám nájomnej zmluvy odchýlne
dojednanie od zákonného ustanovenia, čo zmluvné strany v danom prípade aj urobili v čl. III, odseku

2 nájomnej zmluvy, v ktorom sa dohodli o možnosti vypovedať zmluvu ktoroukoľvek zmluvnou stranou
k 1. októbru bežného roka s výpovednou lehotou 1 rok. Nakoľko výpoveď predmetného nájmu bola
doručená žalovanému dňa 3.10.2011, nájom bol tým vypovedaný k 1.10.2012, a jednoročná výpovedná
doba tak uplynula k 1.10.2013, a preto argumentácia žalovaného o trvaní nájmu najmenej do 24.3.2015
bola nesprávna.

90. Nesprávny je aj výklad ust. § 451 OZ žalovaným, ktorý mylne zastával názor, že k vzniku
bezdôvodného obohatenia nemohlo dôjsť z dôvodu, že žaloba nepreukázal, že by žalovaný získal
nejaké plnenie na úkor žalobcu. Nedostatočná bola obrana žalovaného o faktickej nemožnosti nájmu
predmetného pozemku z dôvodu umiestnenia stavby na tomto pozemku a zákazu prenechania

predmetného pozemku do nájmu, ktorý zákaz je súčasťou predbežného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Piešťany v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu vo veci
sp. zn. 13C/82/2012. Konajúci súd zdôrazňuje, že iba samotné využitie predmetnej stavby jej vlastníkom
na poľnohospodárske účely neoprávňuje vlastníka stavby na bezodplatné užívanie cudzieho pozemku
pod stavbou. Nadbytočné bolo tvrdenie žalovaného, že stavbu nadobudol do vlastníctva na základe

konštitutívnych rozhodnutí. Týmito tvrdeniami a dôkazmi žalovaný iba preukázal existenciu právneho
dôvodu umiestnenia a užívania stavby, ako aj právneho dôvodu vzniku jeho vlastníctva k stavbe.
Nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz o právnom dôvode bezodplatného užívania cudzieho pozemku
pod jeho stavbou. Ani vedomosť žalobcu v čase nadobudnutia jeho vlastníctva k predmetnému pozemku
o existencii cudzej stavby na pozemku, hoci aj oprávnenej, neoprávňuje žalovaného neobmedzene

bezodplatne užívať cudzí pozemok pod vlastnou stavbou.

91. Pozemok žalobcu zastavaný poľnohospodárskou budovou žalovaného je užívaný (jeho úžitková
hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená, a je pritom právne bezvýznamné, akým
spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva na poľnohospodárske

účely, či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu
prináša zisk. Rovnako právne irelevantné je, či vlastník stavby zavinil alebo nezavinil vznik existujúceho
stavu, kedy vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom pozemku pod stavbou. V tejto súvislosti konajúci
súd zdôrazňuje, že otázka vzniku bezdôvodného obohatenia vlastníkom stavby už samotným faktom,
že stavba je postavená na cudzom pozemku, za ktoré užívanie neplatí vlastník stavby vlastníkovi

pozemku žiadnu odplatu napriek tomu, že vlastník stavby a vlastník pozemku sa výslovne nedohodli
na bezodplatnom užívaní pozemku, a užívanie pozemku sa zároveň nespravuje žiadnou inou dohodou
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku (napr. nájomnou zmluvou počas trvania nájomného
vzťahu), a teda vlastník stavby nemá žiadny iný právny dôvod na užívanie pozemku iného, nežiba zákonom danú všeobecnú povinnosť vlastníka pozemku toto užívanie strpieť, vlastník stavby
na cudzom pozemku je povinný za toto užívanie vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradu, ktorá sa
poskytuje vo výške obvyklého nájomného, ktoré otázky sú už vyriešené ustálenou judikatúrou (viac

v odsekoch 37. až 43. tohto odôvodnenia), ako aj dlhodobou rozhodovacou činnosťou všeobecných
súdov. Ani faktická nemožnosť nájmu, na ktorú poukazoval žalovaný, ktorá nemožnosť mala spočívať
nielen v zastavaní predmetného pozemku stavbou žalovaného, ale aj v skutočnosti, že dvomi rôznymi
predbežnými opatreniami bolo zakázané scudzovať, prenajímať, zaťažiť a vložiť ako vklad do právnickej
osoby s predmetným pozemkom, ako aj s predmetnou stavbou, sama osebe nevylučuje existenciu

bezdôvodného obohatenia za obdobie, kedy predmetný pozemok nebol predmetom záväzkového
právneho vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, napr. predmetom nájomnej zmluvy
alebo zmluvy o bezodplatnom užívaní pozemku. Žalovaný sa teda bezdôvodne obohatil užívaním stavby
na pozemku žalobcu aj za obdobie, odkedy bolo žalobcovi predbežným opatrením súdu vydaným v
inom spore zakázané prenechať predmetný pozemok do nájmu, k čomu súd opätovne pripomína,
že zákonnou podmienkou vzniku bezdôvodného obohatenia nie je zavinené konanie povinného z

bezdôvodného obohatenia. Je pravdou, že keďže žalobca nesmie dočasne, na základe predbežného
opatrenia súdu, prenajať predmetný pozemok, nemôže ani požadovať nájomné za dané obdobie, k
čomu konajúci súd zdôrazňuje, že žalobca sa nedomáha v tomto spore zaplatenia nájomného, ale
zaplatenia peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v bezodplatnom užívaní
pozemku žalobcu žalovaným, tak, ako to vyplýva z ust. § 458 ods. 1 OZ, pričom táto peňažná náhrada

zodpovedá sume obvyklého nájomného. Rovnako nerozhodné boli argumentácie žalovaného o inej
sume dojednaného nájomného s iným prenajímateľom k predmetnému pozemku za skoršie obdobie a o
iných sumách nájomného podľa zmlúv uzavretých medzi žalovaným a so SPF k iným pozemkom, keďže
suma nájomného podľa konkrétnej nájomnej zmluvy nie je vždy totožná so sumu obvyklého nájomného,
nakoľko nájomná zmluva je zmluvou súkromného práva, ktorú uzatvárajú zmluvné strany v súlade so

zásadou zmluvnej autonómie, a teda sumu nájomného si môžu dohodnúť aj v sume odlišnej od sumy
obvyklého nájomného.

92. Uplatnenie nároku oprávneného z bezdôvodného obohatenia na vydanie bezdôvodného obohatenia
proti osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, hoci iba tým, že vlastní stavbu postavenú na

cudzom pozemku, nemožno považovať za šikanózny výkon vlastníckeho práva v rozpore s dobrými
mravmi len preto, že sa tak subjektívne domnieva žalovaný, keďže tento bol po niekoľko desiatok
rokov zvyknutý za cudzí pozemok pod stavbou neplatiť žiadnu odplatu. K tvrdeniu žalovaného, že
nárok žalobcu zasahuje aj do oprávnených záujmov žalovaného spočívajúcich v nerušenom užívaní
jeho stavby, konkrétne vo výkone jeho vlastníckych práv k stavbe, súd poznamenáva, že vlastníctvo

zaväzuje, a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
chránenými zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR), a teda ani na ujmu iného vlastníckeho práva. Výkonom
vlastníckeho práva k stavbe nemožno úplne znemožniť vlastníkovi pozemku pod stavbou vo výkone
jeho vlastníckeho práva. Za šikanózny výkon práva nemožno považovať žalobu oprávneného z
bezdôvodného obohatenia podanú proti povinnému z bezdôvodného obohatenia ani preto, že žalobca

sa žalobou domáha zaplatenia vyššej peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, než by bola suma
primeraná vzniknutému bezdôvodnému obohateniu, pokiaľ sa oprávnený domáha žalobou peňažnej
náhrady za bezdôvodné obohatenie za obdobie, kedy bezdôvodné obohatenie reálne vzniklo, a teda,
ak žaloba je vo svojom základe dôvodná.

93. Vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úrok žalobcu bol dostatočným spôsobom
preukázaný výpismi z listov vlastníctva k predmetnému pozemku a k stavbe postavenej na tomto
pozemku, ako aj z nesporných tvrdení strán sporu o tom, že predmetná stavba je postavená na
predmetnom pozemku, pričom žalovaný nezaplatil žalobcovi za užívanie predmetného pozemku za
rozhodné obdobie žiadnu odplatu. Nakoľko nezákonnosť reštitúcie predmetného pozemku nebola v

tomto spore preukázaná, žalobca je podľa stavu v KN vlastníkom predmetného pozemku, na ktorom
je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, a žalovaný užíva pozemok žalobcu bezodplatne bez
akéhokoľvek právneho titulu (napr. dohoda o bezodplatnom užívaní pozemku), žalobca osvedčil svoju
aktívnu legitimáciu v tomto spore, čomu zodpovedá pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore. Už
samotná existencia vlastníckeho práva žalobcu k pozemku pod stavbou vo vlastníctve žalovaného má

za následok vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie, po ktoré predmetný pozemok
užíval bezodplatne bez právneho titulu, predovšetkým bez zmluvy uzavretej s vlastníkom pozemku. Nie
je pritom rozhodujúce, či z užívania pozemku žalobcu má alebo nemá žalovaný zisk, ani aké veľké
investície vynaložil žalovaný na vlastnú stavbu postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobcu.94. Súd neprihliadol ani na obvyklú výšku nájomného podľa vyjadrenia Národného poľnohospodárskeho
a potravinárskeho centra, ani na obvyklú výšku nájomného za rok 2018 podľa výtlačku z internetovej

stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (www.mpsr.sk) predloženého žalovaným,
keďže predmetný pozemok žalobcu nie je poľnohospodárskym pozemkom (viac v odsekoch 72. až 74.
odôvodnenia), že obvyklá cena nájmu nie je totožná s vyhláškovou cenou, že znalec vychádzal aj z
trhovej ceny nájmu porovnateľného pozemku v obdobnej lokalite v danom čase a mieste, z ktorého
dôvodu aj súd nariadil dokazovanie odborným vyjadrením znalca. Vyjadrenie SPF preložené žalovaným

sa vzťahuje na iný pozemok prenajatý žalovanému Slovenským pozemkovým fondom, a uvedené
vyjadrenie obsahuje iba časť dojednaného nájomného, k čomu súd poznamenáva, že obvyklá výška
nájomného nemusí byť totožná s dojednaným nájomným podľa nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel SPF
so žalovaným vo vzťahu k iným pozemkom ktoré sú poľnohospodárskymi pozemkami, na rozdiel od
predmetného pozemku, ktorý je zastavanou plochou a nádvorím v intraviláne.

95. Pre určenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške obvyklého
nájomného premenného pozemku, ktorý je v KN zapísaný ako parcela registra „C“ číslo XXXX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená stavba žalovaného evidovaná v
KN ako kotolňa, skleníky, ktorá je poľnohospodárkou budovou, nemohol súd vychádzať z vyjadrenia
Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, preloženého žalovaným aj preto, že

predmetné vyjadrenie obsahuje hodnotu ornej pôdy, teda druhu poľnohospodárskej pôdy, čo nie je daný
prípad. Z rovnakého dôvodu nemohol súd prihliadnuť na výšku obvyklého nájomného za rok 2018 podľa
výtlačku z internetovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (www.mpsr.sk),
z ktorého súd usúdil, že tento údaj upravuje výšku obvyklého nájomného poľnohospodárskej pôdy, a
nie stavebného pozemku parcely registra CKN zastavaného poľnohospodárskou budovou žalovaného,

vychádzajúc z odkazu na ust. § 5 vyhlášky, uvedenom na tomto výtlačku internetovej stránky, s
veľmi veľkou pravdepodobnosťou § 5 vyhlášky č. 172/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného, ktorá je
vykonávacou vyhláškou k zákonu č. 504/2003 Z. z., ktorý zákon v ust. v § 1 ods. 3 až s účinnosťou
od 1.5.2018 upravuje spôsob určenia obvyklého nájmu poľnohospodárskej pôdy, a nie stavebného

pozemku parcely registra CKN zastavaného poľnohospodárkou budovou. Samotné ust. § 1 zákona
č. 504/2003 Z. z. totiž rozlišuje medzi poľnohospodárskou pôdou (§ 1 ods. 2 písm. a/ citovaného
zákona) a pozemkom evidovaným v KN v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiacim na
poľnohospodárske účely alebo pozemkom zastavaným stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely
(§ 1 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona), ktoré pozemky sú na účely citovaného zákona pozemkami

na poľnohospodárske účely. Žalovaný vychádzal teda z nesprávneho právneho posúdenia ust. § 1
ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. a § 5 vykonávacej vyhlášky č. 172/2018 Z. z., keďže tieto sa
vzťahujú na obvyklú výšku nájmu poľnohospodárskej pôdy, a nie stavebného pozemku zastavaného
poľnohospodárskou budovou. Inak povedané, skutočnosť, že predmetný pozemok, hoci je zastavaný
poľnohospodárskou budovou, nemožno považovať za poľnohospodárky pozemok, vyplýva aj z ust. § 2

ods. 2 písm. b) zákona č. 140/2014 Z. z., keďže ide o pozemok v zastavanom území obce, z ktorého
dôvodu ho nemožno považovať za poľnohospodárky pozemok ani vtedy, ak by bol zastavaný stavbou na
poľnohospodárskeúčelydo24.6.1991.Rozdielmedzizastavanýmiplochamianádvoriamiajednotlivými
druhmi poľnohospodárskych pozemkov vyplýva aj zo zákonného určenia druhu pozemkov podľa § 9
katastrálneho zákona, a zákonného určenia druhu poľnohospodárskych pozemkov podľa § 2 písm. b)

zákonač.220/2004Z.z.Kust.§10zákonač.504/2003Z.z.,naktorépoukazovalžalovaný,súddodáva,
že predmetné ustanovenie upravuje minimálnu výšku nájomného za pozemok na poľnohospodárske
účely, nie však maximálnu výšku nájomného, ani obvyklé nájomné, a upravuje aj okolnosti, za ktorých
môže prenajímateľ alebo nájomca požadovať pomernú úpravu nájomného.

96.Kvýhradežalovaného,ževodbornomvyjadreníč.113/2019vypracovanomznalcom Ing.Reichelom
mala byť zámerne opomenutá skutočnosť zastavania predmetného pozemku stavbou určenou na
poľnohospodárske účely, konajúci súd poznamenáva, že znalec zastavanie pozemku stavbou určenou
pre poľnohospodárske účely riadne zohľadnil na str. 5 odborného vyjadrenia, a to koeficientom intenzity
využitia, ktorú určil hodnotou 1,00, ako aj koeficientom funkčného využitia územia s prevahou plôch

pre priemyselnú výrobu a sklady, ktorý určil rovnako hodnotou 1,00. Koeficient intenzity využitia a
koeficient funkčného využitia územia si nemožno zamieňať s výsledným koeficientom 3,3174 pre
určenie východiskovej hodnoty, ktorý vypočítal znalec ako súčin všetkých vstupných koeficientov,
konkrétnekoeficientuvšeobecnejsituácie,koeficientuintenzityvyužitia,koeficientudopravnýchvzťahov,koeficientu funkčného využitia územia, koeficientu technickej infraštruktúry pozemku, koeficientu
povyšujúcich faktorov a koeficientu redukujúcich faktorov. Pri určení koeficientu povyšujúcich faktorov
2,95 zohľadnil znalec tvar pozemku, jeho výmeru, druh možnej zástavby a sadové úpravy pozemku, čo

nemožno znalcovi zazlievať. Nepostačuje obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že tento koeficient
nemohol byť použitý, nakoľko žalovaný neuviedol žiadny dôvod pre toto tvrdenie. Mylné je aj tvrdenie
žalovaného, že znalec neurčil koeficient redukujúcich faktorov, keďže tento je taktiež uvedený na str.
5 odborného vyjadrenia hodnotou 0,98, kedy znalec zohľadnil znalec spád emisií a vplyv zápachu
priemyselnej výroky, uskladnenia surovín, odpadov z výroby potravín a z poľnohospodárskej výroby,

z ktorého dôvodu je nesprávne tvrdenie žalovaného, že znalec nezohľadnil koeficient redukujúcich
faktorov v súlade s vyhláškou č. 213/2017 Z. z. v intervale 0,20 až 0,99, pretože redukujúce faktory
zohľadnil znalec koeficientom 0,98. Súd iba poznamenáva, že vyhláškou č. 213/2017 Z. z. bola zmenená
vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení neskorších predpisov.
Nedôvodná je aj výhrada žalovaného k údajnej nepreskúmateľnosti určenia obvyklého nájmu znalcom
vo výške 5 % priemernej všeobecnej hodnoty. K nesprávnosti tohto argumentu žalovaného súd dodáva,

že z predmetného odborného vyjadrenia je nepochybné, že znalec určil obvyklý nájom vo výške 5 %
priemernej všeobecnej hodnoty pozemku, k čomu dospel znalec porovnávacou metódou na základe
dostupných údajov z uverejnených v ponúk realitných agentúr za rozhodné obdobie po zohľadnení,
že ide o okrajovú oblasť mesta Vrbové využívanú pre priemysel, výrobky a služby. Nepravdivé je
tvrdenie žalovaného, že by znalec pri porovnávacej metóde nezohľadnil pozemky zastavané stavbou,

keďže zastavanie porovnávaných pozemkov stavbami je nepochybné už z fotografií, ktoré boli súčasťou
ponúk realitných kancelárií, tvoriacich prílohu odborného vyjadrenia. Súd zdôrazňuje, že znalec mohol
vychádzať iba z tých realitných ponúk, ktoré v danom čase reálne existovali. Pokiaľ znalec zohľadnil aj
pozemokbezstavby,urobiltakibapreto,žežiadnuďalšiurealitnúponukuzrozhodnéhoobdobiazdanej,
príp. z obdobnej lokality sa nepodarilo znalcovi zistiť, pričom pre zodpovedné určenie obvyklej ceny

nájmu bol znalec nútený požiť čo najväčšie množstvo porovnateľných ponúk z rozhodného obdobia z
danej lokality. K výhrade žalovaného, že predmetný pozemok nie je pozemkom s priemyselnou výrobou,
súd dodáva, že pri jednotlivých koeficientoch mohol znalec zohľadniť iba také rozhodujúce faktory, ktoré
sú „dané na výber“ pri jednotlivých druhoch koeficientov v tabuľke tvoriacej prílohu č. 3 vyhlášky č.
492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V danom prípade súd zistil, že všetky koeficienty určené

znalcom v predmetnom odbornom vyjadrení sú súladné s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

97. Nakoľko žalovaný užíva pozemok žalobcu tým, že má na ňom postavenú svoju stavbu, ktorý
pozemok užíva bez právneho dôvodu od 2.10.2013 až do dnešného dňa bez toho, aby platil žalobcovi

za jeho užívanie akúkoľvek odplatu, na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel (II. a III. výrok), keďže za obdobie od
2.10.2013do18.7.2014aod26.3.2017do26.3.2019sižalobcauplatnilnižšiucenupeňažnejnáhradyza
bezdôvodné obohatenie, než ktorá zodpovedala obvyklému nájmu za dané obdobie podľa predmetného
odborného vyjadrenia znalca, a za obdobie od 27.3.2019 do 22.3.2021 si uplatnil peňažnú náhradu

vychádzajúc z obvyklého nájmu za rok 2019 vo výške 228,85 eura mesačne, ktorú sumu považoval súd
za primeranú, prihliadnuc na všeobecnú valorizáciu cien v národnom hospodárstve, čomu zodpovedá
aj zvýšenie obvyklého nájmu za roky 2020 a 2021, za ktorým účelom nebolo potrebné vykonávanie
ďalšieho dokazovania.

98. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

99. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

100. Keďže žalobca bol vo veci plne úspešný, a súd nezistil existenciou žiadneho dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255
ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (IV.
výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý
postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

101. Iba pre úplnosť súd uvádza, že žalobca v podaní zo dňa 20.6.2019 navrhol rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom, t. j. rozsudkom o základe nároku. Pokiaľ súd uzná, že je daný dôvod pre
postup podľa § 214 CSP, môže (avšak nemusí) vydať medzitýmny rozsudok, a to aj bez návrhustrany sporu. Pokiaľ súd návrhu strany na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom
samostatné rozhodnutie, ani sa týmto návrhom nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci
samej.

102. Nakoľko predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového
poriadku, t. j. pred 1.7.2016, sa spravujú ustanoveniami Civilného sporového poriadku o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach (§ 471 ods. 1 CSP), v danom prípade nebol daný dôvod
na jeho zrušenie rozhodnutím vo veci samej aj bez návrhu podľa § 335 CSP, keďže súd žalobe vyhovel.

Nakoľko účinky predbežného opatrenia v čase jeho vydania (viac v odseku 3. tohto odôvodnenia) boli zo
zákona obmedzené, čo vyplývalo z ust. § 77 OSP platného a účinného v čase vydania pozmeňujúceho
rozhodnutia odvolacím súdom, podľa ktorého v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej by predbežné
opatrenie zaniklo uplynutím 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 77 ods. 1 písm. c/
OSP platného účinného do 30.6.2016), bude na zvážení konajúceho súdu prvej inštancie, či v prípade
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku bude súd ustanovenie § 333 CSP vykladať v súlade s

princípom právnej istoty (čl. 2 CSP) vzhľadom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase vydania
predmetného predbežného opatrenia, kedy by predbežné opatrenie zaniklo zo zákona podľa ust §. 77
ods. 1 OSP.

103.Ďalšieargumentystránsporukonajúcisúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanerozhodné.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, že v čase vzniku stavby pozemok bol vo vlastníctve
Československého štátu, ktorý nežiadal za užívanie pozemku žiadnu odplatu, že žalovaný investoval

do svojej stavby nemalé finančné prostriedky, že predmetný pozemok bol zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely, že poľnohospodársky areál žalovaného bol „vytýčený“ pred viac ako 50 rokmi,
že dohodnuté nájomné za nájom predmetného pozemku podľa zmluvy z roku 2010 bolo iba vo výške
75,- eur/ha/rok.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom I. až IV. tohto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní
od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.