Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4215217240.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo
Pribinova25,Bratislava,IČO:36865141,protipovinnému:K.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýpobytQ.XXX/
X, X., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 314,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1451/2015 - 93 zo 6. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1451/2015 - 93 zo 6. októbra 2020
potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým uznesením
označeným v záhlaví, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 veta prvá
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 39, §
53 ods. 1, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie uznesenie, ktorým rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v podstate odôvodnil
tým, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a za tým účelom preskúmal rozhodcovskú zmluvu zo dňa

28.02.2013, ktorá upravovala riešenie sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2013.
Táto zmluva o úvere založila záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a právnym predchodcom povinného, ktorý
pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto je podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom (v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku),

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať
za platnú rozhodcovskú zmluvu. V danej veci formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa(oprávneného). Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o zmluvu
formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred) a fakticky núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť

ovplyvniťexistenciuaznenierozhodcovskejzmluvy,pretožealternatívariešeniasporovpredkonkrétnym
rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená. Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané
rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi
výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Spotrebiteľ sa zároveň podpisom rozhodcovskej
zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ
musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že v

prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť
spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné. Máloktorý spotrebiteľ je totiž tak
právne zdatný, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na
zaplatenie ktorej je sám zaviazaný. Keďže rozhodcovská zmluva je v danej veci uvedeného neplatná,
exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,

čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia
súdu prvej inštancie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo tým, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval§45zákonaorozhodcovskomkonaní.Exekučnýsúdvrámcipreskúmavaniaexekučnéhotitulu
po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa

opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ak súd na zistený skutkový
stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým účastníkov exekučného konania práv,
ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na prejednanie veci

pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov (podľa ust. § 40 uvedeného zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom
a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam veci súdom prvej
inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine, čo konajúci
súd dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu veci.
Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona o rozhodcovskom
konaní. Povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, pretože v rozhodcovskej
zmluve sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom
znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s
ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v
zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Z

odvolacích dôvodov obsiahnutých v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.02.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe
exekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu,zriadenéhozriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 14476/14 z 12.11.2014, vydanému v
rozhodcovskom konaní. Súdny exekútor následne žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie ako
exekučnému súdu dňa 21.09.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej
rozhodol súd prvej inštancie (v poradí druhým) odvolaním napadnutým uznesením. Počas exekučného
konania, dňa 06.12.2016, zomrel pôvodný povinný, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie uznesením

č. k. 6Er/1451/2015 - 56 z 27. septembra 2018, právoplatným dňa 20.10.2018, rozhodol, že namiesto
povinného (K. D.) pokračuje v exekučnom konaní s jeho dedičom (súčasným oprávneným uvedeným
v záhlaví tohto uznesenia).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 28.02.2013), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd po meritórnom prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z

uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd
tieto dôvody opakoval.17. Odvolací súd napokon na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
ďalej podľa § 387 ods. 3 veta posledná CSP za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami

oprávneného uvedenými v odvolaní dopĺňa nasledovné.

18. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

19. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmätýmzmluvám,priktorýchsazmluvnépodmienkypripravujúvopred,apriktorýchspotrebiteľnemal

možnosť ovplyvniť ich obsah.

20. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom od 01.01.2008. (Pôvodný) povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením
mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu, teda s uvedením
údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, a považuje sa teda za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ
v znení účinnom od 01.11.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere).

21. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť
jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť
aj ako formulárovú. Zmluva o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,apretonaprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniajenutnéaplikovaťajpríslušnéustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv.
voľbepráva,alebočisajednáotzv.absolútnyobchod(ktorýmjepodľa§261ods.6písm.d/Obchodného
zákonníka aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere).

22. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v spotrebiteľskom právnom vzťahu je treba ustanovenia
spotrebiteľského práva aplikovať (nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorou bol právny vzťah
založený, ale) aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli
na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia (napr. zabezpečujú

plnenia záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy alebo sa nimi dojednáva postup pri riešení
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy vzniknutých), teda v prejednávanej veci aj na právny úkon obsiahnutý
v Rozhodcovskej zmluve, uzavretej medzi oprávneným a povinným v rovnaký deň ako zmluva o
úvere - dňa 28.02.2013 (ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere zo
dňa 28.02.2013). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu

(t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu záväzkového
vzťahu a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský
charakter počas celej doby trvania jeho existencie. Na uvedenom teda nemení nič ani skutočnosť, ak v
priebehu právneho vzťahu dôjde napr. k prechodu dlhu z pôvodného dlžníka, ktorý bol spotrebiteľom,
dedením na jeho dediča, tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, pretože aj v prípade prechodu

dlhu spotrebiteľa v súvislosti s plnením spotrebiteľskej zmluvy jeho dedičovi naďalej zostáva právne
postaveniespotrebiteľa,keďžededičlenvstupujedoprávnehopostaveniasvojhoprávnehopredchodcu,
súčasťou ktorého právneho postavenia bol práve už aj právny status spotrebiteľa.23. Na tomto mieste odvolací súd aj v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že v
prejednávanej veci vzhľadom na prechodné ustanovenia § 243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku
aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2014, keď v prejednávanej veci ide práve o

taký prípad, ktorý spadá do rozsahu hypotézy prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d ods.
2 (v nadväznosti na § 243d ods. 1) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci je totiž exekučné
konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku, čím je naplnená prvá z dvoch kumulatívnych
podmienok obsiahnutých v § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, za ktorých naplnenia sa na exekučné
konanie použijú právne predpisy (primárne Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014. Spor

zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom (akou je v prejednávanej veci aj zmluva
o úvere z 28.02.2013) je sporom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (na ktorý zákon ako osobitný predpis odkazuje poznámka pod čiarou 4ead),
ktorá poznámkou zahrnutou v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov je v
prejednávanej veci naplnená aj druhá kumulatívna podmienka podľa § 243d ods. 2 Exekučného
poriadku, a to že predmetom rozhodcovského rozhodnutia (v tejto veci rozhodcovského rozsudku)

vydaného v rozhodcovskom konaní, na podklade ktorého je toto exekučné konanie vedené, je spor,
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu - ktorým osobitným predpisom je podľa poznámky 4ead)
Exekučného poriadku zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - a ktorým sporom spĺňajúcim
podmienky podľa tohto zákona je spotrebiteľský spor podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

24. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§

44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na
ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie
exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie,

preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených
v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.
25. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára
2013 sp. zn. 6 Cdo 219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych
predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské
právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených

spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012
ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda

nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je
nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno
podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svojepráva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,
že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek
procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu

rozhodcovského rozsudku.

27. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3
Cdo 146/2011 odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

28. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,

v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996, publikovanom ako

judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997
uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej“.

29. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 14476/14 z 12.11.2014,

založeného v súdnom spise za č. l. 7 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc
odvodil od rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na
vydanie exekučného titulu bola práve uvedená zmluva o úvere zo dňa 28.02.2013.

30. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere zo dňa 28.02.2013 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa
28.02.2013. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami

bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"

tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po
formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

31. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a (pôvodným) povinným
(ktorý je právnym predchodcom súčasného povinného) dňa 28.02.2013, keď neprijateľnou podmienkou
je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka akákoľvek zmluvná podmienka, bez ohľadu na jej formu

a znenie, obsiahnutá v zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto obsiahnutá už v samotnej
spotrebiteľskej zmluve alebo v samostatnej zmluve, ktorá je závislá na samotnej spotrebiteľskej zmluve,
a preto sa aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva - bod 22. odôvodnenia - teda v prejednávanej
veci je bez právneho významu, že samotná zmluvná podmienka o riešení sporov vzniknutých zo zmluvy
o úvere je obsahom samostatného právneho úkonu - rozhodcovskej zmluvy, obsiahnutej v samostatnej

listine) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v zneníúčinnom od 01.01.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) neplatná. V
predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.

32. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola
spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah oprávneným predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská
zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na

štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je naviac všeobecne známou
skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to
práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov
neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa v spore zo zmluvy o úvere na všeobecný súd (čím by bola naplnená rozväzovacia podmienka

rozhodcovskej zmluvy), keďže táto možnosť oprávneného sa vzhľadom na uvedené skutočnosti javila
ako výlučne formálna (a nie materiálna) a obmedzená iba tým a do doby, než podá veriteľ/oprávnený
návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva (uzavretá v
danej veci vo forme samostatnej zmluvy) je z uvedeného dôvodu (keď v prípade, ak si oprávnený zvolí
spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, nemôže už spotrebiteľ tento výber ovplyvniť) takou,

ktorou spotrebiteľa núti podrobiť sa riešeniu sporu v rozhodcovskom konaní.

33. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na
zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu

ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza
článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným
zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez
ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto
Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho
zákonníka.

34. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva
je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so
zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj preto, že sa prieči
dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne
svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom,
že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť

tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným vybraný rozhodcovský súd,
predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na
podpis povinnému, zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto
rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa
(povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec

rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v
okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka
neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu
bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva.35. V tomto prípade predmetná rozhodcovská zmluva je samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie

§ 4 ods. 1 citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V prejednávanej veci
ide o formu osobitnej zmluvy a nie rozhodcovskej doložky. V tomto smere odvolací súd dáva do
pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom
znení ako je obsah rozhodcovskej zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom.

36. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia

práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už
v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

37. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v zmysle jeho výkladu

vyplývajúceho z judikatúry NS SR) z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Rozpor exekučného titulu
so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle už uvedeného výkladu spočíval v
tom, že tento exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie (a prejednanie sporu) nemal
právomoc, keďže medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola platne uzavretá rozhodcovská

zmluva, v dôsledku čoho je takýto exekučný titul materiálne nevykonateľný. Materiálna nevykonateľnosť
exekučného titulu bráni vedeniu exekúcie na jeho podklade. Na uvedené skutočnosti je pritom súd v
spotrebiteľských veciach povinný v súlade s účelom spotrebiteľského práva prihliadnuť ex offo.

38. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 378 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP

rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

40. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy
aplikácia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č.
233/2019 Z. z.“), keďže tento sa vzťahuje len na ukončenie tých exekučných konaní začatých pred 1.

aprílom 2017, v ktorých už prebieha exekúcia na základe vydaného poverenia súdnemu exekútorovi
(§ 1, § 2, § 3 ods. 1, § 5 zákona č. 233/2019 Z. z.). O taký prípad nejde v prejednávanej veci, v ktorej
prebieha exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. aprílom 2017, avšak neprešlo do fázy vykonávania
exekúcie (nebolo v ňom vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a o to viac mu
preto toto ani nebolo a nemohlo byť doručované).

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

42. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.

k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).