Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, December 11, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201291
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7811201291.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: METALFIN s.r.o., Mudroňova 36,
040 01 Košice, IČO: 36 177 211, zastúpený advokátkou: JUDr. Nataša Kučerová, sídlo: Mlynárska 15,
040 01 Košice a advokátom: JUDr. Ľubomír Majerčík, sídlo: Mlynská 1, Košice 040 01, proti žalovanému:
Carmeuse Slovakia, s.r.o., sídlo: Rozvojová 2/B, Košice - mestská časť Juh 040 11, IČO: 36 198 749,
zastúpený advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., sídlo: Kmeťova 26,
040 01 Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zaplatenie 500.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017 v jeho výroku I tak, že
žalobu zamieta.

Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017 v jeho výroku III tak, že
žalobcu zaväzuje nahradiť trovy štátu v plnom rozsahu.

Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017 v jeho výroku IV tak, že

žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500.000,00 eur s
13% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 27.6.2003 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Nárok žalobcu ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003
zamietol (výrok II.). Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy štátu vo výške 100% (výrok III.) a

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% (výrok IV.).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 500.000,- eur za porušenie povinností žalovaného ako predávajúceho podľa Kúpnej zmluvy č.
2001-04-01 uzavretej dňa 1.4.2001 žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Bližšie dôvody,
ktorými odôvodnil súd prvej inštancie vydanie rozsudku sú uvedené v odsekoch 4 až 34 tohto

odôvodnenia.S ohľadom na pomerne rozsiahle odôvodnenie tohto rozsudku odvolací súd pre zjednodušenie
a väčšiu prehľadnosť tohto odôvodnenia poznamenáva, že toto odôvodnenie obsahovo pozostáva
z nasledovných častí: 1, obsah a dôvody rozsudku súdu prvej inštancie sú uvedené v odsekoch 4 až 34

odôvodnenia; 2, obsah a dôvody odvolania žalovaného sú uvedené v odsekoch 35 až 63 odôvodnenia;
3, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného je uvedené v odsekoch 64 až 78 odôvodnenia; 4, postup
odvolacieho súdu, jeho skutkové zistenia a právne závery sú uvedené v odsekoch 79 až 99 tohto
odôvodnenia.

Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.3.2008 s tým, že žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 500.000,00 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od
27.6.2003 až do zaplatenia. Zároveň ohľadom úrokov z omeškania za obdobie od 1.2.2002 do 26.6.2003
žalobu zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.966.202,00 Sk a
trovy štátu vo výške 21.269,00 Sk. Krajský súd v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalovaným

rozsudkom zo dňa 6.8.2009 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 46.656,09 eur a nahradiť trovy štátu vo výške
706,00 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.11.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo 6.8.2009, č.k. 3Cob/146/2008 - 599 a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd
v Košiciach uznesením z 25.1.2011 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie na preukázanie platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK kft. ako kupujúcim a Kalcit s.r.o., ako predávajúcim a na zistenie na základe
akej zmluvy, prípadne aj v akom rozsahu boli uskutočnené dodávky podľa faktúr a dodacích listov,
predložených žalobcom a následne so zohľadnením vyššie uvedeného posúdiť platnosť kúpnej zmluvy,
na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň v záujme právnej

istoty súd prvej inštancie mal doplniť dokazovanie na posúdenie dôkazov predložených žalovaným v
odvolacom konaní.

Dňa 26.11.2012 súd prvej inštancie opätovne rozsudkom žalobe vyhovel a Krajský súd v Košiciach

uznesením z 15.10.2013 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Poukázal na
to,žesúdneuviedolakojednotlivédôkazyhodnotilaakovecprávneposúdilibaskonštatoval,žežalobca
povinnosti zo zmluvy splnil a žalovaný svoju povinnosť riadne nesplnil, pričom vôbec neposúdil námietku
žalovaného o dohodnutí zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

Dňa 21.2.2014 súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vyhovel a odvolací súd opätovne uznesením
z 30.7.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nariadil súdu prvej
inštancie pri rozhodovaní o veci formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického jasného vyjadrovania a spĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská

pri hodnotení dôkazov. Uviedol, že zásadným nedostatkom je opakovanie nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie, pričom sa nezaoberal námietkou žalovaného, že Dohoda o zmluvnej pokute je v rozpore
s dobrými mravmi a poctivým obchodom, ako to upravuje ustanovenie Obchodného zákonníka. Teda
opätovne uložil súdu prvej inštancie splniť pokyn uložený aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu o posúdení uplatneného nároku na zmluvnú pokutu aj z hľadiska, či sú splnené hmotnoprávne

kritériá v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka o zmluvnej pokute.

Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada zaviazať žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty
dohodnutej v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 uzavretej dňa 1.4.2001, na základe ktorej právny predchodca

žalovaného sa so žalobcom dohodol na odkúpení špecifikovaného tovaru, a to vápno kusové v kvalite
CaO 96-98 % MgO 1,0-2,5 %, CO2 max 5 % rozmer zrna 10,00-50,00 mm. Právny predchodca
žalovaného-Kalcitspol.sr.o.Slavecbolzrušenýbezlikvidácie(§69ods.1,3Obchodnéhozákonníka)a
všetok majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti v celom rozsahu prevzala spoločnosť
Carmeuse Slovakia, s.r.o. Košice, ktorá sa tak stala právnym nástupcom zrušenej spoločnosti. Poukázal

na čl. I bod 1.2 zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že tovar bude dodávaný
kupujúcemu, t.j. žalobcovi na ďalší predaj na území Maďarskej republiky, pričom zmluva sa uzatvárala
na dobu určitú - 3 roky odo dňa jej platnosti a účinnosti s opciou, na základe prejavenia záujmu
kupujúcim na ďalších 5 rokov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu štatutárnymizástupcami zmluvných strán. V zmysle citovaných ustanovení zmluvy, podpísaním zmluvy štatutárnymi
zástupcami žalobcu a žalovaného dňom 1.4.2001 predmetná kúpna zmluva nadobudla platnosť a
účinnosť. Odberateľom kupujúceho - žalobcu - v Maďarskej republike bola spoločnosť ÓAM ÓZDI

ACÉLMUVEK kft., Max Aicher Vállalatesoport Ózd tak ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve
s predpokladaným množstvom odberu 50 000 ton počas platnosti tejto zmluvy. V zmysle čl. VIII.
predmetnej zmluvy bola zmluva uzatvorená na 3 roky odo dňa 1.4.2001 s opciou na základe prejavenia
záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov a v čl. VIII. bod 8.3. sa žalovaný touto zmluvou zaviazal nedodávať
tovar na územie Maďarskej republiky inej osobe, než žalobcovi, počas doby platnosti tejto zmluvy.

V bode 8.5. citovaného článku tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal v prípade nedodania objednaného
tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky, uhradiť zmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v prípade
dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe, než žalobcovi, zaplatiť zmluvnú pokutu.
Pre prípad porušenia ustanovení kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo
výške, ako bola dohodnutá v ust. bodu 8.7. tejto kúpnej zmluvy na 500.000,00 eur (čl. VIII. bod 8.3.
a 8.5.). Dňa 18.12.2001 obdržal žalobca objednávku od svojho odberateľa z Maďarskej republiky na

rok 2002. Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k
realizovaniu plnenia z predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej zmluvy až do januára 2002, kedy
žalovaný prestal realizovať plnenie a plniť si záväzky, čím porušil ustanovenia kúpnej zmluvy. Nakoľko
žalovaný prestal plniť záväzky nedodaním tovaru koncom januára 2002, vyzval žalobca žalovaného
dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov. Dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil žalobcovi, že plnenie realizovať

nebude. Žalobca plnenie na základe kúpnej zmluvy preukázal faktúrami, vyfakturovanými sumami, ktoré
boli žalovaným uhradené a konštatoval, že žalovaný od tej doby od kúpnej zmluvy neodstúpil, a preto
záväzkovo-právny vzťah naďalej trvá. V prípade, ak by žalovaný nemal vedomosti o predmetnej kúpnej
zmluve, nedošlo by k plneniu realizovaním dodávok predmetu kúpnej zmluvy žalobcovi a žalobca by
neuhrádzal za dodávky, ak by k plneniu nedošlo. Od roku 1997 do roku 2002 žalobca patril medzi

významných obchodných partnerov spoločnosti Kalcit, s.r.o. Slavec (pôvodný žalovaný) a v uvedenom
období bolo medzi týmito stranami uzavretých množstvo zmlúv, ktoré boli realizované: Finančné objemy
pre odberateľov žalobcu Novácke chemické závody, a.s. Nováky, SMZ, a.s. Jelšava, Slovmag Lubeník,
a.s. atď., ktoré sa pohybovali v desiatkach miliónov korún ročne pri priemerne dosahovanej miere
ziskovosti 10 %. Priemerný obrat so žalovaným bol v roku 1999 cca 3.500.000,00 Sk, v roku 2000 cca

1.802.320,00 Sk, v roku 2001 cca 6.307.275,00 Sk a v roku 2002 cca 9.964.700,00 Sk. Spolupráca
vznikla, keď vlastnícka štruktúra spoločnosti žalovaného bola tvorená slovenskými majiteľmi a následne
pokračovala aj po vstupe zahraničného investora spoločnosti OMIA v roku 1998. Zmluvy uzatváral
konateľ spoločnosti Ing. Jaroslav Wesselenyi od roku 2001 pribudol podpis druhého konateľa p. A. B..
Aj po uzatvorení zmluvy v roku 2001 došlo k uzatvoreniu ďalších obchodných zmlúv, a to aj v roku

2002 pre Novácke chemické závody. Až keď v roku 2002 došlo k zmene majiteľa žalovaného, došlo
k porušovaniu zmlúv a následne k prerušeniu obchodných vzťahov. Prerušením dodávok zo strany
žalobcu, stratou obchodných partnerov v SR žalobcovi bola spôsobená škoda cca 15 mil. Sk ročne,
zisk za 3 roky približne 150.000,00 eur. Žalobcovi stratou obchodu pre ÓAM, ktorou prišiel za 3 roky
nedodávania dodávok a s následnou 5 ročnou opciou, t.j. o obrat cca 5.000.000,00 eur vznikla škoda

na predpokladanom zisku vo výške 500.000,00 eur.

Žalovaný nepopiera, že v minulom období existoval obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, avšak v nijakom prípade jeho právny základ nepochádzal z predmetnej zmluvy. Tento vzťah

bol v minulosti realizovaný osobitnými kúpno-predajnými zmluvami uzavretými vždy jednotlivo v súlade
s ustanoveniami § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Takéto kúpne zmluvy boli realizované na základe
písomnej, telefonickej objednávky zo strany žalobcu, pričom ich záväzok bol splnený dodaním predmetu
zmluvy (vápna) žalobcovi a na druhej strane bol záväzok splnený zaplatením kúpnej ceny. Tomu, že
predmetná zmluva bola vyhotovená dodatočne svedčia i skutočnosti plynúce z obsahu predmetnej

zmluvy,ato,žespoločnosťKalcit,s.r.o.včaseuzavretiazmluvyužmalauzavretúinúzmluvunadodávku
tovaru na území Maďarskej republiky. Je sporné, či predmet zmluvy, tak ako ho špecifikuje zmluva č.
2001-04-01 je totožný s predmetom zmlúv realizovaných medzi sporovými stranami, a to faktúrami ako
sú uvedené aj vo vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu. Totiž podľa zmluvy, miestom dodania tovaru
malo byť - na parite DAF Slovensko/Maďarská hranica/, avšak z predložených dodacích listov vyplýva,

že miestom dodania tovaru bolo zrejme miesto podnikania žalovaného, pretože všetok predmet zmlúv
bol naložený do nákladného motorového vozidla a pri odovzdávaní tovaru nedošlo k naplneniu obsahu
zmluvy, naopak vyššie uvedené nasvedčuje tomu, že tu bol realizovaný úplne iný obchodno-záväzkový
vzťah, resp. vzťah, ktorý nemá pôvod v domnelej kúpnej zmluve. Čo sa týka trvania zmluvy, žalovanýsa nestotožnil s názorom žalobcu, pretože podľa tejto zmluvy sa jednak neplnilo a tiež nebolo možné
od zmluvy odstúpiť, pretože o jej existencii žalovaný nemal vedomosti a napokon aj keby takáto zmluva
bola existovala, záväzkovo-právny vzťah z nej plynúci už netrval, pretože mala byť táto uzavretá iba na

dobu určitú 3 rokov, ktorá lehota už uplynula. K tvrdeniu žalobcu o vzniku škody žalovaný uviedol, že
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnú škodu, ktorá by mu mohla vzniknúť. Zmluvná pokuta
dohodnutá v kúpnej zmluve bola neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca
uvádza,žeporušenímdodávokzostranyžalovanéhoprišieloobratcca5.000.000,00eur,pričomuvádza
dobu trvania kontraktu 8 rokov, avšak zmluva mala byť dohodnutá na dobu 3 rokov a ďalších 5 rokov

bola opcia, ktorú zmluvné strany mohli, ale nemuseli využiť. Na základe uzavretej zmluvy (ktorej platnosť
žalovaný popiera) nebola žiadna zo strán viazaná v zmluvnom vzťahu na 8 rokov. Výška zmluvnej pokuty
za obdobie troch rokov kontraktu je 27,16 % z celkového kontraktu, čo nie je bežná sankcia ale účelová
a likvidačná.

Súd prvej inštancie poukázal na kúpnu zmluvu č. 2001-04-01 uzavretú medzi predávajúcim Kalcit s.r.o.
Slavec a kupujúcim Metalfin, s.r.o. Košice dňa 1.4.2001 a mal za preukázané, že predávajúci predáva
a kupujúci kupuje vápno kusové v kvalite CaO 96 - 98 %, MgO 1,0 - 2,5 %, CO2 max 5 %, rozmer zrna
10,00 - 50,00 mm, že tovar je dodávaný kupujúcemu na ďalší predaj na území Maďarskej republiky, že
odberateľom je ÓAM ÓZDI Acélmuvek kft., že predpokladané množstvo 50.000 t počas platnosti tejto

zmluvy, že cena tovaru bola dohodou zmluvných strán stanovená na 72,- DEM/t., že dňom 01.01.2001
sa kúpna cena prepočíta prvým výmenným kurzom na Eur a že miestom dodania tovaru je na parite DAF
Slovensko - Maďarská hranica. Zmluva bola uzavretá na dobu 3 roky odo dňa jej platnosti a účinnosti
s opciou na základe prejavenia záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. Zmluvná pokuta bola dohodou
zmluvných strán stanovená na 500.000,00 eur, a to pri porušení ustanovenia bodu 8.3., ako aj v prípade

ak predávajúci nedodrží objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim. V zmysle bodu
8.3. dodávateľ sa touto zmluvou zaviazal nedodávať tovar na teritórium uvedené v článku 1.2. tejto
zmluvy inej osobe, než kupujúcemu počas doby platnosti a účinnosti zmluvy. Zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom podpisu štatutárnymi zástupcami.

Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zo znaleckého posudku znalca Ing.Bc. C. D. vyplýva, že
preskúmaním a posúdením pravosti podpisov konajúcich osôb na strane predajcu – E. C. F. a A. B. a na
strane kupujúceho E. D. B. na origináli kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 01.04.2001 uzavretej medzi
zmluvnými stranami, porovnaním podpisov, že znalec dospel k záveru, že autorom podpisu S2/1 a S

2/3 znejúceho na meno E. F. jednoznačne - určite je pán Ing. Jaroslav Wesselenyi. Autorom podpisu S3
znejúceho na meno B. jednoznačne - určite je pán B.. Autorom podpisu S 1/1, S 1/2 a S 1/3 znejúceho
na meno Kseňák jednoznačne - určite je pán Ing. Miroslav Kseňák. Určenie doby, kedy boli podpisy
na predmetnej listine s prihliadnutím na vek papiera a plniacu náplň písomnej pomôcky v písaní, v
súčasnosti nie je možné stanoviť.

Z vyhlásenia spoločnosti OMIA International AG je zrejmé, že v rozhodnom čase v roku 2001 bola
vlastníkom právneho predchodcu žalovaného ako aj maďarskej spoločnosti Unikristall.

ZoZmluvyozlúčeníprávnehopredchodcužalovaného-Kalcitspol.sr.o.Slavecaterajšiehožalovaného
Carmeuse Slovakia, s.r.o. Košice zo dňa 20.6.2003 súd zistil, že na nástupnícku spoločnosť Carmeuse,
Slovakia s.r.o. Košice prechádza zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie zanikajúcej
spoločnosti ako aj práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov so zamestnancami zanikajúcej

spoločnosti.

Ďalej súd prvej inštancie v rozsiahlom odôvodnení opísal svedecké výpovede svedkov - E. C. F., E.
G. H., E. I. J., A. D. B., E. D. B., E. K. D., E. H. D., C. L. I., Jan van der H. a poukázal aj na čestné

prehlásenie Zsuzsana Ihászné Varga, z ktorého vyplýva, že od roku 1993 do roku 2003 pracovala ako
zamestnankyňa spoločnosti ÓAM Ózdi Acélmüvek. V roku 2001 ako vedúca oddelenia nákupu bola
oprávnená v zastúpení spoločnosti spolu s ďalšou osobou oprávnenou podpisovať - uzavrieť zmluvu.
Ona podpísala zmluvu na dodanie vápna, vzniknutú medzi ÓAM Kft. a Kalcit s.r.o. K podpísaniu zmluvydošlo dňa 1.4.2001. Podľa dohody medzi ÓAM Kft. a Kalcit s.r.o. zmluva bola splnená, počas trvania
zmluvy v súvislosti s dodaním vápna neboli žiadne problémy. Za zmluvný vzťah medzi ÓAM Kft. a
Kalcit s.r.o. ako aj zaobstarávanie vápna v danom období bol zodpovedný L. I. ako spolupracovník pre

obstarávanie.

Zo správy od SMZ, a.s. Jelšava súd zistil, že s firmou METALFIN, s.r.o. Košice pred rokom 2011 nemali
(ani v súčasnosti nemajú) uzavreté žiadne obchodné vzťahy a zo správy od FORTISCHEM Nováky,

ktorá vznikla v roku 2012 vyplýva, že so spoločnosťou METALFIN, s.r.o. nemali žiaden zmluvný vzťah a
ani v prevzatej dokumentácii, ktorú prevzali od Nováckych chemických závodov, a.s. v konkurze nenašli
žiadne dokumenty o zmluvnom vzťahu.

Zo znaleckého posudku č. 01/2016 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Debnárom, ktorý bol

vypracovaný na požiadanie žalovaného vyplýva, že v obchodnom styku predstavuje zmluvná pokuta
jeden zo základných prostriedkov zmiernenia rizika zlyhania protistrany a že výška dohodnutej zmluvnej
pokuty bola adekvátna predmetnému kontraktu a neodporovala obchodným zvyklostiam.

Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom M. N. D. L., ktorý konštatoval,
že predložené Odborné stanovisko č.1/2015 (vypracované SK ACTIVE, s.r.o.) nepreukazuje výšku
spôsobenej škody, ale len účelovo analyzuje dohodnutú sankciu v kúpnej zmluve č. 2001-04-01 s
účelovým tvrdením, že dohodnutá sankcia je 10 % z celkového kontraktu. Do celkového posudzovania
výšky zmluvnej pokuty znalecká organizácia kalkulovala aj s päťročnou opciou a predlžila tak obchodný

vzťah na ďalších 5 rokov. V odbornom stanovisku nie je vypočítaná výška škody, ktorá by vznikla
spoločnosti METALFIN, s.r.o. Košice. Ďalej súd prvej inštancie zo znaleckého posudku zistil, že z
predloženej kúpnej zmluvy nie je možné vypočítať výšku vzniknutej škody. K výpočtu škody alebo ušlého
ziskujepotrebnéskúmaťcelkovúekonomickúaktivitupoškodenejspoločnostiavyhodnoteniespracovať
v dlhšom časovom období ako len z jednej kúpnej zmluvy. V odbornom posudku sa riešila právna otázka

a nezisťovala sa výška škody, prípadne ušlého zisku. V súlade s kúpnou zmluvou predpokladaný objem
kontraktu počas troch rokov platnosti zmluvy možno stanoviť na 3.600.600,00 DEM /predpokladané
množstvo dodaného tovaru počas troch rokov bolo stanovené na 50.000 t, dohodnutá cena tovaru bola
72,00 DEM/tona/. Vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá s opciou na ďalších 5 rokov,
je z hľadiska posudzovania objemu kontraktu pre účely znaleckého dokazovania do objemu kontraktu

potrebné zahrnúť i toto obdobie. Na výpočet predpokladaného objemu kontraktu počas nasledujúceho
obdobia 5 rokov použil priemerné ročné hodnoty vyplývajúce z dohodnutého objemu počas prvých troch
rokov platnosti kúpnej zmluvy. Aritmetický priemer predpokladaného objemu dodaného tovaru za jeden
rok je 16.666,70 ton. V prvých troch rokoch je predpokladaný predaj tovaru v hmotnosti 50.000 ton
v sume 3.600.000,00 DEM, kým v ďalších piatich rokov je predpokladaný predaj tovaru v hmotnosti

83.333,3 ton v hodnote 6.000.000,00 DEM. Celkový objem kontraktu pre účely znaleckého dokazovania
vo veci zaplatenia zmluvnej pokuty je 133.333,30 ton v sume 9.600.000,00 DEM /4.908.402,00 eur/.
Vzhľadom na celkový predpokladaný objem kontraktu, percentuálny podiel zmluvnej pokuty je vo výške
10,19 %. V súlade s dostupnými potvrdenými dokumentmi kupujúci a predávajúci za rok 2001 odobral
celkom 417 ton tovaru v celkovej hodnote 810.615,70 Sk s DPH, čo predstavuje hodnotu 659.037,10

Sk bez DPH. Pomocou dostupných účtovných dokumentov nie je možné predpovedať rozsah možného
obchodu v nasledujúcich rokoch. Na základe analýzy dodanej dokumentácie znalec konštatoval, že
škoda spoločnosti METALFIN, s.r.o. pozostáva výhradne z ušlého zisku, teda v dôsledku škodovej
udalosti nedošlo k rozmnoženiu jej majetkových hodnôt. Podľa uzatvoreného kontraktu predpokladal
podnikateľský zámer priemerný ročný objem plnenia vo výške 16.666,7 ton v hodnote 1.200.000

DEM /613.550,26 eur/ po dobu 3 rokov a následne po uplatnení opcie zo strany kupujúceho po dobu
nasledujúcich 5 rokov. V ponuke zo dňa 12.12.2001 určenej odberateľovi - ÓAM ACÉLMUVEK Kft
stanovila spoločnosť METALFIN, s.r.o. predajnú cenu tovaru na 87,00 DEM/tona. Z týchto údajov
vychádzal pri odhadovaných výnosoch. Celkové výnosy spoločnosti METALFIN, s.r.o., ktoré jej plynuli
z predmetného kontraktu pri aproximácii predajnej ceny na 87,00 DEM/tona v súlade s maďarským

odberateľom možno odhadnúť na sumu 11.561.663 DEM, teda 5.911.369,09 eur. Ušlý zisk spoločnosti
METALFIN, s.r.o. počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou Kalcit možno aproximáciou ceny na
87,00 DEM/tona vypočítať ako ušlý zisk = 5.911.369,09 eur - 4.892.167,52 eur, ušlý zisk = 1.019.201,57
eur. Tieto údaje zisťoval z dostupných údajov z Českej republiky, pričom v oboch republikách jeporovnateľný. Z týchto údajov vyplýva, že obvyklá cena kusového vápna bola v roku 2004 vo výške
1.400,00 - 1.750,00 Kč/t, v prepočte 86,86 - 107,33 DEM/tona. Blízko spodnej hranice sa nachádza
aj maďarským odberateľom akceptovaná cena 87,00 DEM/tona. Dolný odhad ušlého zisku spoločnosti

METALFIN, s.r.o. počas doby platnosti kontraktu možno na základe predložených dokumentov a
obvyklých cien kusového vápna stanovených na rok 2004 Českou geologickou službou - Geofond,
Ministerstvo životného prostredia ČR stanoviť na 941.805,91 eur. Horný odhad ušlého zisku plynúci z
nedodržania daného kontraktu možno na základe predložených dokladov a obvyklých cien kusového
vápna stanovených za rok 2004 stanoviť na 2.400.963,73 eur. Pri dolnej hranici uvedeného intervalu

sa pohybuje aj aproximovaná hodnota ušlého zisku cenou 87,00 DEM/tona tovaru vypočítaná vo výške
1.019.201,57 eur. V súvislosti s vyššie uvedeným znalec zdôraznil, že celý interval 85,86 - 107,33 DEM/
tona obvyklých cien kusového vápna za rok 2004 udávaný Českou geologickou službou - Geofond ako
aj maďarským odberateľom akceptovaná cena 87,00 DEM/t tovaru, sú výrazne vyššie než kúpna cena
tovaru dohodnutá v kúpnej zmluve vo výške 72 DEM/tona tovaru. Vzhľadom na signifikantne vyššie
ceny kusového vápna v roku 2004, teda v období, keď kupujúci mal možnosť uplatniť alebo neuplatniť

opciu, by bolo jej neuplatnenie zo strany kupujúceho ekonomicky neefektívne a iracionálne. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal znalec za to, že Odborné stanovisko č. 1/2015 nepreukazuje výšku spôsobenej
škody, ale len účelovo analyzuje dohodnutú sankciu v kúpnej zmluve s účelovým tvrdením, že dohodnutá
sankcia je 10 % z celkového kontraktu. Do celkového posudzovania výšky zmluvnej pokuty kalkulovala
aj s päťročnou opciou. Podľa tohto názoru spoločnosť METALFIN, s.r.o. mala právo predĺžiť kúpnu

zmluvu na 8 rokov. Takéto tvrdenie nemôže vysloviť ani znalecká organizácia, keďže by tak nahrádzala
skutočnú vôľu zmluvných strán. Pri posúdení znaleckého posudku E. I. M. N. D. L. poukázal na to,
že E. I. správne konštatoval, že odborné stanovisko neposudzuje výšku škody, resp. ušlého zisku, ale
posudzuje výšku zmluvnej pokuty. Odborný posudok vychádzal aj z kalkulovania s päťročnou opciou,
pričom zo žiadnych okolností nie je možné zistiť, že by skutočne došlo k predlženiu zmluvy o 5 rokov.

Je taktiež správne posúdenie znalca E. I., že z predloženej kúpnej zmluvy sa nedá určiť výška škody
alebo ušlého zisku, pretože je potrebné zisťovať celkovú ekonomickú aktivitu poškodenej spoločnosti a
vyhodnotenie spracovať v dlhšom časovom období. Je možné zistiť len náklady spoločnosti METALFIN,
s.r.o. plynúce z kontraktu.

Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na znalecký posudok č. 10/2016, vypracovaný E. C. O., M., ktorý
nesúhlasí s postupom M. L. a znaleckej organizácie SK Active, s.r.o. Uviedol, že dané ustanovenie
zmluvy nepovažuje za platne uzavretý opčný kontrakt, pretože nebola stanovená lehota vypršania opcie,
teda čas, dokedy má kupujúci svoje právo uplatniť a nebola určená žiadna cena opcie, tzv. opčná

prémia, ktorú platí kupujúci. Nesúhlasil s názorom znalca M. L., že v priebehu 9 mesiacov kontraktu
došlo k podstatne nižšiemu než priemerne predpokladanému dodanému objemu, nevytvára žiadne
obmedzujúce podmienky na dodržanie priemernej mesačnej hodnoty 16.666,67 ton tovaru. Uviedol, že
za rok 2001 bolo na spoločnosť METALFIN, s.r.o. vyfakturovaných 417 ton tovaru, čo predstavuje 2,50
% priemerného ročného objemu podľa kúpnej zmluvy, dodávky boli realizované v období od mája do

septembra. Po tomto období neprebiehal žiaden obchod. Na základe takéhoto vývoja obchodu znalec
považuje za nepravdepodobné, že by bol naplnený priemerný ročný objem podľa kontraktu. Okrem
iného naplnenie ročného objemu kontraktu voči spoločnosti METALFIN, s.r.o. by vzhľadom na výrobnú
kapacitu závodu a zmluvným povinnostiam voči stálym odberateľom, ani by nebolo možné. Na základe
preskúmania všetkých faktúr vystavených spoločnosťou Kalcit, s.r.o. na spoločnosť METALFIN, s.r.o.

mal za to, že obchody a fakturácia neprebehla podľa ustanovenej kúpnej zmluvy, pretože dohodnutá
cena v kúpnej zmluve bola 72,00 DEM/t, pričom faktúry boli vystavené v slovenských korunách. Navyše
na žiadnej z vystavených faktúr nie je uvedené, že by bola faktúra vystavená v zmysle kúpnej zmluvy;
v spise sa nenachádzajú doklady o tom, že by METALFIN, s.r.o. takéto oznámenia v písomnej forme
predkladal; miesto dodania tovaru bola parita DAF /Maďarská hranica/ tovar však nebol dodávaný podľa

tejtoparity;nebolopreukázanéodovzdaniecolnejdeklarácieJCD;nedochádzalokoznámeniuodoslania
tovaru zo strany Kalcit, s.r.o.. Skutočný objem tovaru v roku 2001 len vo výške 417 ton. E. C. O., M. vo
svojom znaleckom posudku ďalej konštatoval, že nesúhlasí s výpočtom ušlého zisku znalca M. L., ktorý
vychádzal pri určení ceny z dokladu, ktorý nebol potvrdený maďarským odberateľom. Navyše list zo dňa
12.12.2001 hovorí o množstve 20.000 ton, no telefax z 18.12.2001 uvádza, že v zmluve na rok 2001

je uvedených maximálne 500 ton, prípadne väčšie množstvo 700 - 800 ton. Nakoľko nesedí základný
údaj o množstve tovaru, ani kvalitatívne parametre tovaru a telefax zo dňa 18.12.2001, žiada predĺženie
zmluvy, nie je možné považovať telefax maďarského odberateľa za potvrdenie objednávky. Pri výpočte
neboli použité reálne ceny vápna a nebola zohľadnená situácia na trhu s vápnom v Slovenskej republikea v Maďarskej republike v rokoch 2002 - 2008. Kalkuláciu so zafixovanými nákupnými a predajnými
cenami počas 8 rokov kontraktu považuje za obchodný nezmysel, pretože znalec nezohľadnil vývoj
inflácie, vývoj kurzov. Stanovenie kontraktu na 8 rokov nepovažuje za správne, nakoľko ust. čl. 8.5

kúpnej zmluvy nemá náležitosti opčného obchodu. Pri stanovení odhadovaného množstva tovaru znalec
nezobral do úvahy reálny objem predaja v roku 2001 /417 ton/, ktorý bol na úrovni 2,5 % priemerného
ročného objemu podľa kúpnej zmluvy. Nebolo preukázané, za akú cenu spoločnosť METALFIN, s.r.o.
skutočne predávala maďarskej spoločnosti ÓAM. Znalec pri svojom výpočte ušlého zisku nebral do
úvahy ustanovenia čl. 3.1 kúpnej zmluvy ohľadom dodacích podmienok a to, že miesto dodania tovaru

- na parite DAF Slovensko/Maďarská republika hranica a že kupujúci vybaví preclenenie tovaru a jeho
dopravu na miesto určenia. Podľa E. C. O., M. neboli predložené účtovné doklady, ktoré by preukazovali,
akospoločnosťMETALFIN,s.r.o.snakúpenýmtovaromďalejnaložilaavakýchcenáchtovarfakturovala
svojmu odberateľovi. Medzi spoločnosťou METALFIN, s.r.o. a spoločnosťou ÓAM Ózdi žiadna zmluva
vzťahujúca sa na dodávku odberateľa neexistovala. Podľa tvrdenia svedkov spoločnosť ÓAM mala
uzavretú kúpnu zmluvu so spoločnosťou Kalcit, s.r.o. na dodávku vápna bez spolupôsobenia tretích

osôb. Počas trvania zmluvy neboli s dodávkami vápna žiadne problémy, dodávky boli realizované vždy
a včas a v požadovanom množstve. Na základe uvedeného skonštatoval, že spoločnosti METALFIN,
s.r.o. žiadna skutočná škoda nevznikla. Ušlý zisk mohol vzniknúť ako rozdiel ceny, za ktorú tovar predala
a ceny, za ktorú tovar nakúpila. Spoločnosť METALFIN, s.r.o. nepredložila žiadne účtovné doklady, ktoré
by preukazovali, komu odpredala tovar nakúpený od spoločnosti Kalcit, s.r.o. v akých cenách a preto

ušlý zisk nie je možné vyčísliť. Výšku zmluvnej pokuty považuje za neprimeranú a v rozpore s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom. METALFIN, s.r.o. nárokuje zmluvnú pokutu v sume 500.000,00
eur napriek tomu, že reálny objem dodávok predstavoval len 9,83 % z objemu tovaru zakontrahovaného
na 3 roky v kúpnej zmluve. Výška nárokovanej zmluvnej pokuty tak viac než 18 násobne prevyšuje
skutočne dodaný objem tovaru. Spoločnosť METALFIN, s.r.o. nepredložila žiadnu objednávku, ktorá by

nebola zrealizovaná v stanovenej lehote. Spoločnosť Kalcit, s.r.o. uzavrela dňa 13.2.2001 zmluvu so
spoločnosťou Unikristall Ásványi Alapanyaggyártó Kft na dodávanie tovaru na maďarský trh, a preto je
nereálne, aby po 2 mesiacoch uzavreli zmluvu so žalobcom.

K znaleckému posudku č. 10/2016 sa vyjadril žalobca, podaním z 13.1.2017, keď uviedol, že znalec
prekročil kompetencie znalca z odboru ekonómia a manažment. Pre uznanie opcie v zmysle kúpnej
zmluvy sa nejedná o opciu finančnú, ale o reálnu. Zavádza aj vo výpočte ušlého zisku, pričom v
zmysle znaleckého posudku M. L. sú všetky námietky dôsledne vysvetlené. K znaleckému posudku
Ing. Škultétyho vyplynuli dodatočné zistenia, ktoré majú význam ušlého zisku spoločnosti METALFIN,

s.r.o., resp. na dokazovanie vo veci výšky zmluvnej pokuty. Z výročných správ spoločnosti Kalcit,
s.r.o., ktoré neboli k dispozícii M. L., je nesporné, že spoločnosť Kalcit, s.r.o. minimálne v rokoch
2001 - 2003 porušila bod 8.3. kúpnej zmluvy, keď dodávala tovar do Maďarska. Bod 8.4. kúpnej
zmluvy, však stanovuje, že porušením bodu 8.3. je spoločnosť Kalcit. s.r.o. povinná zaplatiť zmluvnú
pokutu. Limitovať výšku zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch môže iba súd a nie znalec z

odboru ekonómie a manažmentu. Skutočnosť, že mala spoločnosť Kalcit s.r.o. uzatvorené k určitému
dátumu nejaké obchodné zmluvy neznamená, že všetky zmluvy, uzatvorené po danom dátume sú
neplatné. E. O. v celom svojom posudku sa chybne zaoberal výhradne finančnými opciami. Je potrebné
konštatovať, že v prípade posudzovanej kúpnej zmluvy sa nejedná o opciu finančnú, ale opciu reálnu.
Zatiaľ čo znalec Ing. Debnár napadá zahrnutie opcie do celkovej dĺžky kontraktu, avšak nespochybňuje

náležitosti opcie ako takej, znalec Ing. Škultéty spochybňuje náležitosti opcie, ktorú však mylne definuje
ako finančnú a nie reálnu. Kým nezávislý a renomovaný znalec, určený súdom považuje opciu za
platnú a odôvodnenú, obaja znalci, objednaní žalovanou stranou ju spochybňujú a dokonca si aj
navzájom odporujú, pričom však preukazujú nedostatky v problematike opcií. Znaleckým posudkom
prof. Tkáča zmluvná pokuta predstavuje, obsiahnutá v kúpnej zmluve, celkovo 10,19% z kontraktu.

Ďalej žalobca vo svojom vyjadrení zdôraznil, že produkcia kusového vápna tak každoročne fluktuovala
a po pripočítaní priemerných ročných 16.666 t. kusového vápna pre spoločnosť METALFIN s.r.o. by
v rokoch 2002 a opätovanej produkcie v roku 2003 ani nedosiahla produkčné maximum z roku 2001.
Rovnako sa každoročne menila štruktúra jej odberateľov, takže argument E. O. o dlhoročných stabilných
zákazníkoch je chybný a zavádzajúci. Znalec M. L. použil odsúhlasenú cenu na aproximáciu predajnej

ceny kusového vápna na úroveň 87,00 DEM/t. Podpisom kúpnej zmluvy a súhlasom v nej obsiahnutou
opciou spoločnosť Kalcit s.r.o. súhlasila s dodávaním tovaru spoločnosti METALFIN s.r.o. za cenu
72,00 DEM/t bez ohľadu na vývoj ceny vápna v nasledujúcich obdobiach. Ďalšie účelové tvrdenia Ing.
Škultétyho nemajú žiaden vplyv na porušenie zmluvnej povinnosti spoločnosti Kalcit s.r.o. ani na vznikškody spoločnosti METALFIN s.r.o. v podobe ušlého zisku z tohto porušenia plynúcich z posudku znalca
Ing. Škultétyho. Ďalej znalec tvrdí, že korešpondencia medzi ÓAM Ózdi a Metalfin s.r.o. z 18.12.2001
ako odpoveď na ponuku zo dňa 12.12.2001 sa nemôže týkať predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá bola

platná minimálne do roku 2004. V tejto súvislosti bola podložená skutočnosť, že predmetná kúpna
zmluva definovala dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi Kalcit s.r.o. a METALFIN s.r.o. a vzťahy
medzi ÓAM Ózdi a METALFIN s.r.o. mohli byť upravené úplne inými zmluvami. Na základe nových
dôkazov je však nesporné, že spoločnosť Kalcit s.r.o. minimálne v rokoch 2001 - 2003 porušila bod
8.3. kúpnej zmluvy, keď predmetný tovar dodávala do Maďarskej republiky. Bod 8.4. kúpnej zmluvy

však stanovuje, že porušením bodu 8.3. je spoločnosť Kalcit s.r.o. povinná zaplatiť zmluvnú pokutu.
Z predloženej tabuľky vyplýva, že pre Carmeuse HU bol v roku 2002 daný tovar vo výške 17,6 tis.
ton, v prvom polroku 2003 6,7 tis. ton, odhadovaný v roku 2003 13,4 tis. ton na hodnotu 1.146.000,00
eur. Je však pravdepodobné, že na trvanie kúpnej zmluvy ušlý zisk spoločnosti Metalfin s.r.o., plynúci
z porušenia bodu 8.3. je niekoľkonásobne vyšší. Predĺženiu predmetnej zmluvy o 5 rokov na základe
predmetnej opcie, by mohol teoreticky zabrániť iba kupujúci, nie však predávajúci a v žiadnom prípade

nejde o rozhodnutie závislé na rozhodnutí oboch strán. Podľa žalobcu znalec poukázal na to, že veľmi
často v počiatočných obdobiach býva odliv plnenia výraznejší, než celkový priemer. Skutočnosť, že v
priebehu prvých 9 mesiacov došlo k podstatne nižšiemu, než priemerne predpokladanému dodanému
objemu, nevytvára žiadne obmedzujúce podmienky na dodržanie tak priemernej ročnej hodnoty vo
výške 16.250 t tovaru, resp. dodržania zmluvne dohodnutého objemu 50.000 t za tri roky zo strany

kupujúceho. Znalec jednoznačne uvádza percentuálny podiel zmluvnej pokuty na zmluvnom kontrakte
vo výške 10,19%. Znalec ustanovený súdom, konštatoval, že škoda spoločnosti pozostáva výhradne
z ušlého zisku, teda v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu jej majetkových hodnôt. Pri
dodržaní zásady bezpečnosti a opatrnosti znaleckého dokazovania možno voľný odhad ušlého zisku
spoločnosti METALFIN, s.r.o. počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou Kalcit s.r.o. vyplývajúci

z daného kontraktu, na základe predložených dokumentov, vyčísliť na hodnotu 941.805,91 eur. Ďalej
žalobca uviedol, že žalovaný mení svoje vyjadrenie, keď najprv jednoznačne poprel existenciu zmluvy.
Následne v rámci dokazovania predložil súdu rôzne verzie ako aj samotnú zmluvu. Žalovaný popieral
pravosť podpisu druhého konateľa p. B., toto jeho tvrdenie bolo v plnom rozsahu popreté znaleckým
dokazovaním, ktorý jednoznačne potvrdil pravosť podpisu druhého konateľa. V odvolacom konaní

predložil odvolaciemu súdu kópiu listiny s názvom Kúpna zmluva medzi ÓAM Ózdi ACÉLMUVEK
Kft a spoločnosťou Kalcit s.r.o. a vyhlásenie L. I.. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaný
bol vyzvaný na predloženie originálu kúpnej zmluvy, ktorú doposiaľ nepredložil. Ak účastník konania
popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny a za to účastník,
ktorý v skutočnosti pravosť listiny popiera, vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. V závere

vyjadrenia žalobca uviedol, že konštatácia súdneho znalca, uvedená v znaleckom posudku, že pri
dodržaní zásady bezpečnosti a opatrnosti znaleckého dokazovania možno voľný odhad ušlého zisku
spoločnosti Metalfin s.r.o. počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou Kalcit s.r.o. pri uzavretí
kontraktu s iným dodávateľom a vyčísliť na hodnotu 941.805,91 eur a teda nie je splnená ani podmienka
naznižovaniedohodnutejzmluvnejpokutypodľatvrdenížalovanéhoakoneprimeranejvysokejvrozpore

s dobrým mravmi.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ÓAM Ózdi ACÉLMUVEK Kft a Kalcit s.r.o. mal súd prvej inštancie za
preukázané, že predávajúci sa zaviazal dodať pálené kusové vápno a kupujúci sa zaviazal to prebrať v

období od 1.4.2001 do 31.12.2001 v množstve mesačne max. 500 ton za rok 2001 a v roku 2001 max.
400 ton. Zo správy od Carmeuse coordinacion centre Rudolphe Colline mal za preukázané, že ÓAM
Ózdi ACÉLMUVEK Kft pôsobí ako člen D. A. group P., že povinné obdobie uchovávania dokumentov
je väčšinou 5 rokov, že podľa kópie kúpnej zmluvy od 1.4.2001 do 21.12.2001 uplynulo 15 rokov, čo
spôsobuje ťažkosti pri vyhľadávaní relevantných údajov, že elektrická oblúková pec a panvová pec boli

v Ózde nainštalované v roku 2000 a spotreba v rokoch 2000 a 2002 bola okolo 11 tis. ton za každý
rok, ale za ďalšie roky nemajú údaje. Z vyhlásenia OMIA International AG súd zistil, že do 13.06.2001
OMIAgroupbolavlastníkomspoločnostiKalcits.r.o.aUnicrystallÁsvanyialapanykaggyártóKftSzolnok.
Kalcit s.r.o. a Unicrystall ako sesterské spoločnosti mali dlhodobý obchodný vzťah. Posledná zmluva
bola podpísaná medzi obidvoma spoločnosťami dňa 13.2.2011.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na výsluch M. L. na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017, ktorý
uviedol, že v plnom rozsahu trvá na písomne podanom znaleckom posudku a nič nechce na tom meniť.K znaleckému posudku E. C. O. uviedol, že ide o učebnicový príklad ako sa nemá robiť znalecký
posudok, pretože podľa jeho názoru ide obhajobu jednej strany. Obsahuje špekulácie, nepresnosti,
ktoré môže uviesť a vychádza z dokumentov, ktoré mu boli doručené súdom a z verejne dostupných

zdrojov, ktoré sú k dispozícii. Znalec E. O. na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 uviedol, že znalec
prof. Tkáč nezohľadnil práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmlúv, skutočne mu chýbajú faktúry,
colné dokumenty, jednotné colné deklarácie, medzinárodné prepravné listy, čo je potrebné posudzovať
pri výpočte výšky konkrétneho ušlého zisku. Účtovný doklad musí byť zrozumiteľný a nie irelevantný
a musí obsahovať obsah, dôvod účtovného dokladu, peňažnú cenu alebo údaj o cene za mennú

jednotku a vyjadrenie množstva. Pri podávaní znaleckého posudku vychádzal zo všetkých dokladov,
nachádzajúcich sa v spise.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 409 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka,§447Obchodnéhozákonníkaa§448ods.1,3Obchodnéhozákonníka)dospelsúdkzáveru,

že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel. Uviedol, že v zmysle čl. 1 bod 1.2 kúpnej zmluvy č. 2001-04-01
uzatvorenej dňa 1.4.2001 sa žalobca a žalovaný dohodli, že tovar bude dodávaný kupujúcemu, t.j.
žalobcovi na ďalší odpredaj na území Maďarskej republiky, pričom zmluva sa uzatvárala na dobu určitú
3 rokov odo dňa jej platnosti a účinnosti s opciou na základe prejavenia záujmu kupujúceho na ďalších 5
rokov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu štatutárnymi zástupcami zmluvných strán.

V zmysle citovaných ustanovení zmluvy, podpísaním zmluvy štatutárnymi zástupcami žalobcu ako aj
žalovaného dňom 1.4.2001 predmetná zmluva nadobudla platnosť a účinnosť. Odberateľom kupujúceho
- žalobcu - v Maďarskej republike bola spoločnosť ÓAM Ózdi ACÉLMUVEK Kft., D. Q. H., 3600 Ózdi,
tak ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve s predpokladaným množstvom odberu 50.000 ton počas
platnosti tejto zmluvy. V zmysle čl. VIII. predmetnej zmluvy bola zmluva uzatvorená na 3 roky odo dňa

1.4.2001 s opciou na základe prejavenia záujmu kupujúcim na ďalších 5 rokov. V čl. VIII. bod 8.3.
sa žalovaný touto zmluvou zaviazal nedodávať tovar na územie Maďarskej republiky inej osobe než
žalobcovi počas doby platnosti tejto zmluvy. V bode 8.5. citovaného článku tejto zmluvy sa žalovaný
zaviazal v prípade nedodania objednaného tovaru žalobcovi do 14 dní odo dňa objednávky uhradiť
zmluvnú pokutu a taktiež sa zaviazal v prípade dodania tovaru na územie Maďarskej republiky inej osobe

než žalobcovi, zaplatiť zmluvnú pokutu. Medzi účastníkmi konania od platnosti a účinnosti predmetnej
kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu plnenia z predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej
zmluvy do januára 2002, kedy žalovaný prestal realizovať plnenie a plniť si záväzky z predmetnej kúpnej
zmluvy,akobolodohodnutévjednotlivýchustanoveniachzmluvy,čímporušilustanoveniazmluvyvbode
8.5. čl. VIII. tejto zmluvy, ktoré boli pre prípad ich porušenia zabezpečené zmluvnou pokutou. Nakoľko

žalovaný prestal plniť záväzky vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy nedodaním tovaru, žalobca vyzval
osobne, telefonicky a následne aj písomnou formou dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov. Dňa 15.5.2002
žalovaný oznámil žalobcovi listom, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto vyplývajú z uzatvorenej
kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť tak, ako je vyššie uvedené, pričom toto
plnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty

vznikol na základe neplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5. čl. VIII. zmluvy
dodávať predmet kúpnej zmluvy v súlade s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V nadväznosti na
čl. VIII. ustanovenia bodu 8.7. žalobca preto vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00
eur a to faktúrou č. 230601 s lehotou splatnosti 26.6.2003. Ku dňu podania žaloby však predmetná výšky
zmluvnej pokuty žalobcovi zaplatená nebola. Žalovaný nereagoval ani na návrh žalobcu na mimosúdne

vyrovnanie. Žalovaný po odmietnutí realizovania plnenia, aj napriek zmluve uzavretej so žalobcom,
začal dodávať predmet tejto zmluvy inému, i keď kúpna zmluvy jasne a zrozumiteľne určila pre prípad
takéhotoporušeniazmluvyzmluvnúpokutu.Nakoľkozostranyžalovanéhodošlokporušeniuzmluvného
záväzku, konkrétne zabezpečeného zmluvnou pokutou, ktorú žalovaný dobrovoľne nezaplatil, tak sa
žalobca domáhal zaplatenia tejto čiastky titulom zmluvnej pokuty spolu s 13 % úrokom z omeškania

ročne, a to počnúc od 1.2.2002 až do zaplatenia. Výška úrokov bola stanovená v súlade s ust. § 369
ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu z 18.11.2004, z ktorého je

zrejmé, že presne konkretizovala faktúry i fakturované čiastky, ktoré boli žalovanému fakturované a
ním aj uhradené, a tým možno mať za jednoznačne preukázané, že k plneniu došlo na základe kúpnej
zmluvy č. 2001-04-01. Žalovaný v zmysle uvedených faktúr, plnil, v danom období nepopieral záväzok
z predmetnej kúpnej zmluvy, od tejto zmluvy neodstúpil no napriek tomu sa vyjadril, že predmetný dlhneeviduje vo svojej účtovnej evidencii a že nemá vedomosť o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Uvedené tvrdenie žalovaný však ničím nepodložil. V rámci dokazovania pred súdom
však bolo preukázané (výpoveďou E. F. a E. B., predloženými účtovnými dokladmi a pod.), že došlo k

plneniu jej ustanovení realizovaním dodávok predmetu tejto kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami.
Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu poprel existenciu takejto zmluvy ako aj existenciu
záväzku z nej vyplývajúceho, následne predložil do spisu fotokópie dokladov, ktoré nazval „zmluvami“
t.j., ktoré boli pracovnými verziami zmlúv, ktoré predchádzali uzatvorenej kúpnej zmluve č. 2001-04-01
(čo možno vyvodiť z poznámok uvedených na okraji listín). Z uvedených pracovných verzií zmlúv

predložených žalovaným súd vyvodil záver, že v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako prílohu
žaloby (č.l. 21-23) sú zohľadnené niektoré poznámky uvedené na kúpnych zmluvách založených v
spise na č.l. 215-217 a 505-507 a je v nej uvedená iná zmluvná pokuta, a to vo výške 500.000,00 eur,
takže možno predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná
neskôr, i keď na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia. Na pojednávaní dňa
26.5.2005 z výpovede svedka E. C. F. súd zistil, že od roku 1992 bol spolumajiteľom firmy Kalcit a

asi v roku 1996 alebo 1997 bola táto firma predaná švajčiarskemu koncernu OMIA, v ktorej firme
i naďalej zostal vo funkcii konateľa až do roku 2002, kedy odišiel do starobného dôchodku. Ako
konateľ mal právomoc konať v mene tejto firmy a podpisovať i prípadné kúpne zmluvy, spoločne s
ďalším konateľom Ewaldom Knappom. Uviedol, že sám podpisoval predmetnú kúpno-predajnú zmluvu
a mal vedomosti o tomto obchodno-právnom vzťahu. Taktiež si všimol, že dochádza k určitému

narušeniu obchodných vzťahov a že pri odchode do dôchodku ostali i neuhradené pohľadávky zo
strany žalovaného v prospech žalobcu. Na túto skutočnosť výslovne upozornil i ďalšieho konateľa p. B.
niekoľkokrát ústne a nakoniec sám pristúpil k tomu, že písomne žalobcovi oznámil, že v predmetnom
vzťahu došlo k zmene pri rešpektovaní obchodných záväzkov zo strany žalovaného. So žalobcom
obchodné vzťahy trvali už i v predchádzajúcom období, a to bez akýchkoľvek problémov. V prípade

nedostatku finančných prostriedkov dochádzalo aj k vzájomným zápočtom. Potvrdil, že podpis na kúpnej
zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 je jeho podpisom a druhý podpis je podpisom p. B.. Zmluva
bola uzatvorená písomne, bola potvrdená podpismi 2 konateľov. Pri podpisovaní boli prítomní E. J. a
tiež zástupca firmy HZ Košice p. D. ako audítor, s ktorým bola konzultovaná i otázka meny. On osobne
navrhol, aby táto bola uvedená v eurách, čo bolo napokon aj akceptované. Zmluva bola podpísaná tým

dňom, ako je uvedené na str. 3 tejto zmluvy. Na základe tejto zmluvy bolo dodávané vápno do Ózdu
v Maďarskej republike, okrem toho však mali uzavreté aj iné zmluvy, a to cez firmu OMIA v Solnoku,
avšak tento vzťah bol ošetrený inou obchodno-právnou zmluvou. Okrem týchto zmlúv existovali aj iné
dohody pre iných podnikateľov v Miskolci a pod., pričom sa jednalo o krátkodobé zmluvy a dohody.
Neexistovala žiadna exkluzívna zmluva, ktorá by riešila dodávateľský vzťah do Maďarska komplexne,

každá dodávka bola riešená separátne. Tovar do Maďarska dodávaný cez autodopravu firmou Jánošík
- Gemer, kde sa dodávalo „gro", sporadicky v prípade nejakej poruchy, alebo problémov sa zabezpečila
iná dodávka od iných drobných autodopravcov. K písomnému odovzdaniu záväzkov a pohľadávok,
ako aj iných písomností z firmy Kalcit, resp. OMIA na firmu Carmeuse nikdy nedošlo. Nikto si ani
nežiadal, aby bolo písomne podchytené, čo vlastne preberajúca firma preberá, ktorý postup on osobne

pokladal za neobvyklý. Vysvetľoval to tým, že konateľom spoločnosti i naďalej zostáva p. A. B., a preto
materiály, ktoré vypracoval po svojom odchode, odovzdal p. B., ktorému vysvetlil, kde sa čo nachádza a
niekoľkokrát p. B. upozorňoval na to, že správanie sa nového majiteľa je doslova arogantné vo vzťahu k
predchádzajúcim zmluvám a dohodám. Aj v čase, keď sa žalobca domáhal plnenia zo zmluvy, osobne
sprostredkoval stretnutie žalobcu a žalovaného v Košiciach - Šaci, kde sa snažil o mimosúdne riešenie

sporu, avšak bezúspešne.

Podľa názoru súdu, o predmetnej kúpnej zmluve mali a majú vedomosť i konatelia právneho nástupcu
žalovaného, pretože v období, keď došlo k ustanoveniu nových konateľov do spoločnosti, konateľ

žalovaného Ing. Voskár riešil so spoločníkmi žalobcu E. J. a E. B. plnenie z predmetnej kúpnej zmluvy
a nakoľko E. H. sa odvolával na to, že nemá vedomosť o uvedenej zmluve, táto mu bola v rámci
tohto jednania v jeho kancelárii daná k dispozícii a taktiež žalobca i poštou predmetnú kúpnu zmluvu
žalovanému zaslal. Záväzky vzniknuté pred ustanovením nových konateľov do spoločnosti zostávajú
teda zachované, bez ohľadu na to, či došlo v rámci interných zmien v spoločnosti k zmenám konateľov

alebo nie a uvedené nemá vplyv na to, aby sa záväzky z predchádzajúcich rokov neplnili, resp. vzniknuté
právne vzťahy sa neukončili v súlade s ustanovením zmluvy. V rámci dokazovania nebolo žalovaným
preukázané, že žalovaný mal pochybnosti o porušení niektorých ustanovení kúpnej zmluvy, ktoré
uvádzal v rámci súdneho konania - námietky z prípadného porušovania predmetnej zmluvy uplatniť /napr. forma objednávok, miesto dodania, dohodnutá mena zmluvnej pokuty a pod./. Obsah predmetnej
kúpnej zmluvy je vecou dohody oboch zmluvných strán, preto argument žalovaného, že táto nebola
vyhotovená v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluvná pokuta bola dohodnutá v eur je bez opory v zákone.

Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že výpoveď svedka p. B. bola spochybnená, a to najmä tvrdenie, že
nemá vedomosť o predmetnej zmluve, bola vyvrátená súdnym znalcom, ktorý pravosť jeho podpisu na
predmetnejzmluvejednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostípotvrdilataktiežtvrdenieodobetrvania

výkonu činnosti - údajne 1 rok, pričom v skutočnosti bolo preukázané, že uvedený svedok vykonával
činnosť od 26.2.2001 do 20.10.2003. Podľa vyjadrení p. A. B. (č.l. 191-193), podpisoval tisíce zmlúv (aj
napriek tomu, že neovládal slovenský jazyk) a každá zmluva bola ním parafovaná a na každej strane a
v rámci predložených listín v maďarskom jazyku nie je zrejmé, že sa tak udialo.

Podľa súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný, resp. jeho predchodca reagoval na listiny a písomné žiadosti
žalobcu zo dňa 8.4.2002 (č.l. 24 a 25) tak, že odmietol plnenie zmluvy ako aj prečo na list zo dňa
26.1.2004 (č.l. 141-144) nereagoval vôbec, keď podaním zo dňa 5.1.2005 žalovaný predložil súdu
Zmluvu o zlúčení právneho predchodcu žalovaného - Kalcit spol. s r.o. so sídlom v Slavci a terajšieho
žalovaného Carmeuse Slovakia s.r.o. so sídlom Vstupný areál U.S. Steel Košice z 20.6.2003, kde v

zmysle čl. VIII. na nástupnícku spoločnosť Carmeuse Slovakia s.r.o. so sídlom Vstupný areál U.S. Steel
Košiceprechádzazápisomdoobchodnéhoregistraceléobchodnéimanie(obchodnýmajetokazáväzky,
vrátane práv a povinností, a to aj tých, ktoré sú ku dňu podpisu tejto zmluvy neznáme) zanikajúcej
spoločnosti. Na nástupnícku spoločnosť taktiež prechádzajú práva a povinnosti z pracovno-právnych
vzťahov so zamestnancami zanikajúcej spoločnosti. Teda spoločnosť žalovaného sa stala právnym

nástupcom spoločnosti Kalcit spol. s r.o. dňom 21.10.2003.

Uznesením NS SR sp.zn. 5Obdo/37/2009 súd konštatoval, že v konaní pred odvolacím súdom došlo
aj k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., a to že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, a to v súlade s tým, že žalovaný opätovne predložil tak ako aj prvostupňovému súdu,
tak ako aj odvolaciemu súdu, kópiu Kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001 (č.l. 576-586 medzi ÓAM ÓZDI
ACÉLMÚVEK Kft. a spoločnosťou Kalcit s.r.o. a vyhlásenie p. L. I.). Predmetná listina (kúpna zmluva)
tak v maďarskom jazyku ako aj v slovenskom preklade je zmluvou medzi inými účastníkmi, ako stranami
sporu. Bola predložená len v kópii a je za spoločnosť Kalcit s.r.o. podpísaná jednou osobou (čo je v

rozpore s výpisom z OR, kde sa podpisujú vždy dvaja štatutári, resp. štatutár a prokurista) a táto osoba
je neznáma tak neuvedením mena v texte listiny ako aj podpise. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na odlišné „Daňové číslo 11065182-2-05“ kupujúceho a pečiatok na každej strane listiny, kde
je uvedené č. 110655182-2-44, v texte prekladu v čl. VII, bod 1/ (č.l. 584) je uvedený text „Kupujúci a
dodávateľ", ktoré je zrejmou nesprávnosťou ako v texte originálnej kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, a teda

napriek označeniu zmluvných strán ako „predávajúci a kupujúci" sa aj tu objavuje v texte „dodávateľ“,
zmluva neobsahuje dátum jej vyhotovenia.

S poukazom na nález ÚS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009 súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný,

ktorý predmetnú zmluvu v odvolacom konaní predložil na podporu svojich tvrdení, v rámci následného
dokazovania pred prvostupňovým súdom, vzhľadom na uvedené a taktiež opakovane žalobcom
namietané právne a faktické nezrovnalosti predloženej fotokópie, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
pravosti tejto listiny a nepreukázal jej pravosť a taktiež platnosť, uvedený originál listiny nepredložil na
možné preskúmanie (poukázal iba na spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom, bez ohľadu na to,

či ide o originál alebo fotokópiu), pričom neodstránil nedostatky namietané žalobcom, a to aj napriek
citovanému nariadeniu odvolacieho súdu a pochybnostiam uvedených v uznesení NS SR.

Ku skutočnosti „predkladania“ listín, ktoré nemá žalovaný podchytené v rôznych auditoch, vykonaných

renomovanými spoločnosťami a ktoré boli aj odvolacím súdom akceptované z dôvodu, že „Uvedené
dôkazy odvolací súd považoval za prípustné, keďže žalovanému pri zlučovaní spoločnosti, neboli
predložené doklady o uvedenom obchodnom vzťahu jeho právnym predchodcom, spoločnosťou
Kalcit s.r.o." súd prvej inštancie uviedol, že v rámci súdneho konania žalovaný uvedenú skutočnosťnepreukázal a sú v rozpore s výpoveďou Ing. Jaroslava Wesselenyiho, štatutárneho zástupcu
spoločnosti Kalcit s.r.o. - svedka, ktorý pred súdom dňa 26.5.2005 uviedol, že k písomnému odovzdaniu
záväzkov a pohľadávok, ako aj iných písomností z firmy Kalcit, resp. OMIA na firmu Carmeuse nikdy

nedošlo. Nikto si ani nežiadal, aby bolo písomne podchytené, čo vlastne preberajúca firma preberá,
ktorý postup on osobne pokladal za neobvyklý.

K písomnému vyhláseniu p. L. I., zamestnanca zaradeného vo funkcii zásobovača žalovaného, ktorý

sa vyjadril k plneniu k predmetnej žalobcom predloženej kúpnej zmluvy (ktoré bolo predložené v rámci
odvolacieho konania žalovaným) súd prvej inštancie uviedol, že nebolo v rámci následného dokazovania
a výsluchu tejto osoby súdom v Maďarskej republike preukázané, že vie poskytnúť jednoznačné tvrdenia
a svedeckú výpoveď.

V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že opcia zmluvy je medzi dvoma účastníkmi obchodu, na
základe ktorej jedna získava nad druhou právo, ale nie povinnosť, predať alebo kúpiť od nej určité
množstvo finančného aktíva za určenú cenu v určitom budúcom časovom období. Vzhľadom k tomu,
že kupec opcie má len právo využiť opciu a nie povinnosť využiť ju, využíva toto svoje právo len v
prípade, kedy mu to vyhovuje. Naopak predávajúci je povinný splniť zmluvu, ak kupujúci toto svoje

právo využije, či mu to vyhovuje alebo nie. Zo znaleckého posudku M. N. D. L. okrem iného vyplýva,
že dohodnutá kúpna cena kusového vápna vo výške 87,00 DEM/t je nižšia ako obvyklá cena udávaná
Českou geologickou službou - Geofond. Vzhľadom na tieto vyššie ceny v roku 2004, teda v období, keď
kupujúci mal možnosť uplatniť alebo neuplatniť opciu, by bolo jej neuplatnenie zo strany kupujúceho
ekonomicky neefektívne a iracionálne. Žalobca v konaní ani netvrdil, že by voči žalovanému uplatnil

právo na opciu. Okrem toho podľa uzavretej kúpnej zmluvy bola určená platnosť zmluvy na tri roky,
pričom žalovaný žalobcovi tovar dodával len do konca januára 2002.

V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyjadril súhlas so záverom znaleckého posudku Ing. Jozefa

Škultétyho v tom, že on nepovažuje za platne uplatnený opčný kontrakt, pretože nebol stanovený
čas dokedy má kupujúci svoje právo uplatniť. Nebola určená cena opcie, tzv. opčná prémia, ktorú
platí kupujúci. Avšak nesúhlasí s jeho názorom, že reálny objem dodávok predstavoval len 9,83 %
objemu tovaru zakontrahovaného na tri roky v kúpnej zmluve. Totiž nie je možné vychádzať z reálne
dodaného množstva tovaru, ale z množstva tovaru dohodnutého v kúpnej zmluve, t.j. 50.000 t a v

hodnote3.600.000,00DEM,t.j.vprepočte1.840.650,00eur.Vzhľadomnacelkovýpredpokladanýobjem
kontraktu, percentuálny podiel zmluvnej pokuty je vo výške 27,1 % vychádzajúc z toho, že kúpna zmluva
bola uzavretá na určitú dobu 3 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ust. § 301
Obchodného zákonníka ide o právo znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie
aj funkciu preventívnej náhrady škody a nemá byť preto prostriedkom na dosiahnutie neprimeraného
zisku, ale aj ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností druhým účastníkom zmluvy.

Neprimeranosť zmluvnej pokuty alebo jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, či dokonca
s dobrými mravmi nemožno odvodiť iba zo skutočnosti, že zmluvná pokuta je zabezpečená len plnením
zmluvnej povinnosti jednou stranou zmluvy, resp. aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na
vznikškody.Priznaniezmluvnejpokutymnohonásobneprevyšujúcejprávo,ktorézabezpečuje,byviedlo
k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a

bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta nie
je neprimerane vysoká vzhľadom na výšku hodnoty dohodnutého obchodu, pričom vychádzal z

dohodnutého objemu a nie zo skutočného realizovania dodávky zo strany žalovaného. Má za to, že
dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná aj vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa uzavretej kúpnej
zmluvy,žalovanýsvojupovinnosťdodávaťvápnožalobcoviporušil,keďnedodávalvápnopočasobdobia
troch rokov, ale ani rok.O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).

Proti rozsudku súdu prvej inštancie (proti výroku I., III. a IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100% alebo aby napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 2 písm. f/ CSP -správne
má znieť § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (pozn. odvolacieho súdu)) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 2 písm. h/ CSP - správne má znieť § 365
ods. 1 písm. h/ CSP (pozn. odvolacieho súdu)).

Zdôraznil, že Okresný súd Rožňava opätovne nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu

v danej veci, nevysporiadal sa s otázkami, ktoré mu odvolací súd uložil riešiť, nevysporiadal sa ani s
novými skutkovými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci (napr. vyjadrenie p. Zsuzsanna
Ihászne Varga) a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil.

V odvolaní poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozsudku sp.zn.
3Cob/146/2008 zo 6.8.2009, uznesení sp.zn. 3Cob/90/2013 z 15.10.2013 a sp.zn. 3Cob/70/2014 z
30.7.2015.

Má za to, že záver súdu prvej inštancie, že zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáhal svojho
nároku je platným právnym úkonom (bod 87 odôvodnenie napadnutého rozsudku) je v úplnom rozpore
s právnym názorom odvolacieho súdu, kde odvolací súd na základe týchto istých dôkazov dospel k
záväznému právnemu záveru, že uvedená zmluva nebola platne uzavretá. Napriek tomu súd prvej
inštancie tento záver nerešpektoval a bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo sa odchýlil od záväzného

právneho názoru na základe tých istých dôkazov, opätovne dospel k záveru, ktorý je v úplnom rozpore s
právnym názorom odvolacieho súdu. Teda súd prvej inštancie svojvoľne bez zmeny skutkového základu
a bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia opakovane ignoroval záväzný právny názor odvolacieho
súdu.

S poukazom na nález Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 1688/10 z 9.10.2012 a uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo/227/2011,zktorýchjezrejmé,kedyanazákladeakýchokolnostíjesúdnižšiehostupňaoprávnený
sa odchýliť od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa, má odvolateľ za to, že jediným
takýmto dôvodom je natoľko podstatná zmena skutkového základu, že by tým bola vylúčená aplikácia

právneho názoru vyššieho súdu, ktorá by zapríčinila vlastnú neaplikovateľnosť skôr vysloveného
právnehonázoru.Avšakpodľažalovanéhokžiadnejtakejtozmeneskutkovéhozákladuvdanomprípade
nedošlo, práve naopak, ďalšími dôkazmi sa potvrdila správnosť právneho názoru odvolacieho súdu, keď
z jeho rozhodnutí vyplýva, že zmluva, o ktorú opiera svoj nárok žalobca simulovaným právnym úkonom,
keďže sa podľa nej nikdy neplnilo, je neplatná.

Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie opakovane dopúšťa tej istej chyby, čo už mu bola v
konaní predtým vytknutá a nielenže nerešpektuje záväzný právny názor, ale ani žiadnym spôsobom
nevysvetľuje, prečo sa od neho odchýlil. V tejto súvislosti opätovne poukázal a citoval zo všetkých

rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci a uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry
platí,žekrajskýsúdjeviazanýsvojimprávnymnázoromaniejemožnéhozmeniťbezzmenyskutkového
základu, tak o to viac to platí pre súd prvej inštancie. Žalobca nepredložil a súd nevykonal žiadne
iné alebo nové dôkazy, ktoré by zmenili skutkový základ, z ktorého vychádzal pri posúdení zmluvypredloženej žalobcom Krajský súd v Košiciach. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opätovne
iba opísal a poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, obsah výpovede svedkov: E. C. F., E. I. J.,
E. G. H., E. K. D. a E. H. D., pričom všetky tieto dôkazy mal k dispozícii aj odvolací súd pri posúdení veci

a vyhodnotil, že zmluva, na základe ktorej zakladá svoj nárok žalobca je neplatným právnym úkonom.

Pre rekapituláciu žalovaný poukázal na nové dôkazy (napr. výpoveď L. I., vyhlásenie p. R. E. H. z
21.1.2014), ktoré boli v konaní vykonané a predložené po rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach a

ktorékrajskýsúdnemalkdispozícii,noajnapriektomudospelkprávnemunázoruoneplatnostizmluvy,z
ktorejžalobcavyvodzujesvojnárok.Totojedoplnenýskutkovýzákladresp.jehozmenaoprotipredošlým
rozhodnutiam odvolacieho súdu. Ide o jediné nové dôkazy, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie.
Všetky ostatné dôkazy predložené boli aj odvolaciemu súdu. Nový skutkový základ teda len potvrdzuje
správnosť záverov odvolacieho súdu o tom, že zmluva, ktorú predložil žalobca, nie je platným právnym
úkonom. Napriek tomu, že boli predložené len tieto nové dôkazy, žalobca žiaden dôkaz nepredložil a

nedošlo k žiadnej nie to ešte podstatnej zmene skutkového základu. Preto podľa názoru odvolateľa súd
prvej inštancie hrubo porušil svoju povinnosť viazanosti záväzným právnym názorom a bez riadneho
zdôvodnenia a splnenia podmienok sa odchýlil od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa,
ohľadom neplatnosti zmluvy predloženej žalobcom a od právneho názoru, že na základe žalobcom
predloženej zmluvy sa neplnilo a ide teda o úplne svojvoľné rozhodnutie, kde nielenže nebol dôvod

na odchýlenie sa od právneho názoru odvolacieho súdu, ale nebolo ani len odôvodnené prečo došlo k
odchýleniu sa od záväzného právneho názoru súdu.

Taktiež sa súd prvej inštancie v odôvodnení riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že v priebehu

konania bolo predložených viacero podpísaných zmlúv medzi žalobcom a Kalcit spol. s r.o., ktoré
upravujú zmluvný vzťah a zmluvnú pokutu úplne rozdielne ako predmetná zmluva. V tejto súvislosti
sa obmedzil iba na špekuláciu, dojem, ničím nepodložené tvrdenie, že podpísané zmluvy predložené
žalovaným sú pracovnými verziami, avšak tento záver nijako nevysvetlil. Absolútnou špekuláciou
nemajúcou oporu ani v dokazovaní, ani v právnej úprave je potom pokračovanie vety „možno

predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná neskôr, i keď
na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia“. Podľa žalovaného, súd má posúdiť
objektívne skutočnosti, nemôže špekulovať, že jedna zmluva bola podpísaná skôr, druhá neskôr, keď
to nevyplýva z vykonaného dokazovania. Všetky zmluvy boli podpísané medzi rovnakými účastníkmi v
rovnaký deň. Je preto úplne nelogické, neverifikovateľné, arbitrárne tvrdenie súdu, keď je na všetkých

zmluváchuvedenýrovnakýdátumvyhotovenia,alesúduvedie,žemožnopredpokladať,žejednazmluva
bola uzavretá neskôr, a preto je platná. Žalovanému nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že práve
táto zmluva mala byť uzavretá neskôr a kedy neskôr. Podľa žalovaného už len samotná táto skutočnosť
existencie viacerých podpísaných zmlúv zakladá neplatnosť zmluvy predloženej žalobcom, z ktorej
vyvodzuje svoj nárok. Nie je zrejmé, ktorá verzia predmetnej zmluvy má byť platná a účinná a na základe

ktorej verzie malo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedené nie je možné
vyvodiť žiadnym výkladom, a preto v dôsledku existencie viacerých zmlúv, ktoré upravujú nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty rozdielne, nie je možné určiť, ktorá verzia zmluvy sa má vzťahovať na
daný právny vzťah. Neobstojí žalobcom viackrát prezentovaný názor, že ide o pracovné verzie zmlúv,
keďže pracovné verzie zmlúv sa nikdy nepodpisujú a ani názor, že nie je možné na ostatné verzie zmlúv

prihliadať, keďže je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými predloženými dôkazmi a prípustné je aj
predloženie kópií v zmysle v konaní predložených judikátov NS SR (napr. sp.zn. 4MCdo/9/2005).

Okrem odchýlenia sa od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa neobstojí z viacerých

dôvodov ani názor súdu prvej inštancie, že dodávky odberateľovi boli realizované na základe zmluvy
predloženej žalobcom a že na základe uvedenej zmluvy sa v skutočnosti plnilo. V priebehu konania bolo
dostatočne dôkazmi preukázané, že dodávky tovaru neboli plnené v zmysle podmienok uvedených v
zmluve. Skutočný rozsah dodávok nezodpovedal rozsahu dodávok uvedenom v predmetnej zmluve, čo
vyplýva z faktúr predložených žalobcom (kde podľa prehľadu dodávok vápna vyplýva, že bolo dodaných

v roku 2001 odberateľovi 441 ton a nie 16 660 t ako bolo dohodnuté v predmetnej zmluve), množstvo
dodaného tovaru za 6 mesiacov roka 2001 nezodpovedalo ani množstvu dohodnutému predmetnou
zmluvou za obdobie 1 mesiaca. Tovar nikdy nebol dodávaný kupujúcemu ako je uvedené v čl. I bod 1.3.,
ale bol dodávaný priamo odberateľovi do závodu ÓAM v Ózde, čo potvrdil samotný kupujúci ÓAM ÓZDIACÉLMÚVEK a vyplýva to aj zo zmluvy medzi Kalcit s.r.o. a ÓAM ÓZDI ACÉLMÚVEK. Tovar nebol
dodávaný podľa parity DAF Slovensko/Maďarská hranica podľa dohovoru INCOTERMS 2000 tak ako
to stanovuje bod 3.1. kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, ale priamo odberateľovi v Maďarskej republike. Ak

by bol dodávaný tovar na hranicu, žalobca by musel preukázať, že zabezpečoval dopravu od hranice do
závodu ÓAM ÓZDI, čo preukázané nebolo. Žalobca nikdy neoznamoval žalovanému presné dispozície
dodania tovaru v písomnej forme, najneskôr 5 dní pred odoslaním tovaru, tak ako to ustanovuje bod 3.2.
predmetnej zmluvy. Dokonca nedochádzalo k oznámeniu odoslania tovaru žalovaným faxovou správou
v deň odoslania tovaru podľa bodu 3.3. zmluvy, ako ani k odovzdaniu colnej deklarácie JCD, ako to

ustanovuje bod 4.6. predmetnej zmluvy. Zodpovední zástupcovia spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMÚVEK
Kft potvrdili existenciu obchodného vzťahu s právnym predchodcom žalovaného - Kalcit s.r.o. Navyše
jeden z konateľov právneho predchodcu žalovaného p. B. potvrdil, že v zmysle uvedenej zmluvy sa
nikdy neplnilo. Zo samotnej telefaxovej správy odberateľa, ktorá bola predložená v konaní žalobcom, a
zo všetkých skutočností uvedených v telefaxovej správe vyplýva, že odberateľ žiadal predĺženie zmluvy
medzi odberateľom a Kalcit s.r.o. a zakotvenie väčšieho množstva dodaného tovaru pre rok 2002 (v

porovnaní s rokom 2001), a teda vzťah bol realizovaný práve na základe zmluvy medzi odberateľom
a spoločnosťou Kalcit s.r.o. Teda dôkaz predložený žalobcom - telefaxová správa potvrdzuje práve
existenciu priameho obchodu medzi spoločnosťami Kalcit a ÓAM ÓZDI ACÉLMÚVEK Kft. Samotný
odberateľ potvrdil vo svojom vyhlásení z 8.11.2016, že v danom čase bola celková spotreba vápna okolo
11 000 ton ročne, čiže je zrejmé, že maďarský odberateľ ani nemohol množstvo stanovené v zmluve, o

ktorú sa žalobca opiera, odobrať a spotrebovať. Vzhľadom na vyššie uvedené je jednoznačné, že právny
názor súdu prvej inštancie o plnení zmluvného vzťahu podľa zmluvy predloženej žalobcom neobstojí a
navyše nie je ani riadne odôvodnený.

Žalovaný v odvolaní poukázal aj na samotnú výpoveď štatutára žalobcu z 30.1.2014, z ktorej je zrejmé,
že konateľ žalobcu nepozná zodpovedných zástupcov zo spoločnosti ÓAM, teda nepozná p. R. E. H. a
ani p. I., ktorí v danej veci - nákupu vápna konali a dokonca komunikovali.

Poukázal na skutočnosť, že neexistuje žiaden priamy súvis medzi vystavenými faktúrami, realizovanými
dodávkami a predmetnou zmluvou. Teda zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, že faktúry boli vystavené
na základe predmetnej zmluvy (predmet dodávok je na faktúrach definovaný inak ako v predmetnej
zmluve, kúpna cena za dodaný tovar je stanovená v inej mene (SKK) ako to vyplýva z predmetnej zmluvy
(DEM), množstvo vyfakturovaného tovaru nezodpovedá dohodnutému množstvu v kúpnej zmluve). Z

uvedeného vyplýva, že vzťah k maďarskému odberateľovi sa vykonával na základe priamej zmluvy
medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM, pričom sedí množstvo dodaného tovaru a zároveň sedí aj to,
že žalobca fungoval v danom vzťahu len ako platobné (inkasné miesto) tak ako je to uvedené v zmluve
medzi žalovaným a spol. ÓAM, na základe ktorej sa plnilo. Ani samotné faktúry predložené žalobcom
teda nepreukazujú realizáciu obchodu podľa zmluvy predloženej žalobcom, preto je vždy potrebné

skúmať reálny priebeh dodávok. Obdobných prípadov je v praxi viac a či už súdy, polícia či daňové úrady
pri skúmaní fiktívnosti obchodu sa nikdy neuspokoja s predložením len kúpnej zmluvy a faktúr, skúmajú
iné okolnosti, ktoré majú inú výpovednú silu o priebehu obchodu, skúma sa reálny priebeh obchodu.
Rovnako ako zmluva aj faktúry sú len simulovaným a neplatným právnym úkonom, ktorým sa zastieral
skutočný obchod medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM, kde spoločnosť METALFIN len vyberala platby

od maďarského odberateľa v prospech žalovaného, ale žalobca priamo vo vzťahu s odberateľom nebol.
Zo spisu jednoznačne vyplýva a medzi stranami je nesporné - objem dodaného tovaru za rok 2001
je 417 ton; objem dodaného tovaru za mesiac október 2001 až apríl 2002 je 0 t; pasivita žalobcu od
októbra 2001 do apríla 2002, žiadna objednávka, žiadny list, urgencia, žiadna komunikácia, ani jedna z
objednávok nebola urobená v zmysle kúpnej zmluvy predloženej žalobcom; dôkaz predložený žalobcom

na výzvu Krajského súdu v Košiciach ako objednávka tovaru - telefax adresovaný spol. METALFIN s.r.o.
„pán I. z ÓAM žiada preveriť možnosť predĺženia aktuálnej zmluvy do 31.1.2002 a uviedol, že v zmluve
na rok 2001 je uvedené množstvo 500t a prípadne bude potrebovať väčšie množstvo cca 700-800t.“

Žalovaný opätovne uviedol, že nepopiera vzťah so žalobcom ani že žalobca inkasoval niektoré
pohľadávky žalovaného. Bolo tak na základe aj viacerých iných zmlúv - zmlúv o postúpení pohľadávok
uzavretých medzi oboma spoločnosťami, na základe ktorých žalovaný postúpil žalobcovi pohľadávky
voči spoločnosti Novácke chemické závody a.s. a ako odplata mu boli postúpené pohľadávky vočiŽSR. Z tohto vzťahu žalobca žalovanému neuhradil sumu 131.041,87 eur s prísl., čo je potvrdené aj
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 33Cb/152/2005. Z vykonaného dokazovania
však jednoznačne vyplýva, že žalobca však nebol nikdy dodávateľom tovaru maďarskému odberateľovi,

ale tovar dodával žalovaný priamo maďarskému odberateľovi na základe priamej zmluvy medzi ÓAM a
právnym predchodcom žalovaného, kde žalobca pôsobil len ako platobné miesto.

Poukazujúc na konštatovanie súdu prvej inštancie (bod 90 rozsudku), že došlo k realizovaniu obchodu

podľa zmluvy predloženej žalobcom, čo bolo preukázané „výpoveďami E. F. a E. B. a predloženými
účtovnými podkladmi a pod.“, odvolateľovi opäť nie je zrejmé, čo znamená spojenie „a pod.“, pričom má
za to, že súd mal vymenovať, ktorými ďalšími konkrétnymi dôkazmi považuje plnenie za preukázané,
keďže v danom prípade ide o dôkazy, ktoré mal krajský súd v dispozícii a na základe toho zaujal
záväzný právny názor. V tejto súvislosti žalovaný citoval aj str. 12 zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 15.10.2013 sp.zn. 3Cob/90/2013 a zdôraznil, že žiaden nový dôkaz,

ktorý by odôvodňoval zmenu právneho názoru resp. odchýlenia sa od záväzného právneho názoru
odvolacieho súdu predložený nebol a rovnako súd prvej inštancie ani len nevysvetlil, prečo sa v tejto
otázke odchýlil od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Takisto sa súd žiadnym spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného o neplatnosti zmluvy predloženej žalobcom z dôvodu
počiatočnejnemožnostiplnenia.Vzmysleznaleckéhoposudkuč.10/2016znalcaIng.JozefaŠkultétyho,

PhD., zo strany žalovaného ani nebolo možné dodať tovar v rozsahu 16600 ton žalobcovi z dôvodu
nedostatku výrobných kapacít, ktoré nebolo možné navýšiť. Výrobné kapacity a zmluvné vzťahy, resp.
naplnenie výrobných kapacít za obdobie do roku 2003 vychádzajú z auditom potvrdených údajov,
najmä technických parametrov zariadení, výrobné kapacity sú objektívne dané, zistiteľné, matematicky
prepočítateľné. Výrobné kapacity čo sa týka výpalu vápna sú rovnaké aj v súčasnosti, nemožno ich

spochybniť (sú obsiahnuté napr. aj v dokumentoch o Integrovanej prevencii a kontroly znečisťovania,
zasielanej a kontrolovanej inšpekciou ŽP). Je teda potrebné vychádzať z údajov o vypálenom vápne,
kde kapacita je limitovaná kapacitou pecí = maximálnym množstvom vápna, ktoré je spoločnosť schopná
vypáliť a ktoré sa následne predáva ako kusové, mleté, hydrát, v súčasnosti aj ďalšie produkty - výrobnú
kapacitu pecí vyrábajúcich 24 hod. denne nie je možné zvýšiť - iba výstavbou nových pecí, čo by však

znamenalo dodatočné náklady v nákladoch miliónov euro a v čase niekoľkých rokov, čiže je nereálne,
aby žalovaný vedel zvýšiť kapacitu svojich výrobných možností. Danú kapacitu teda nebolo možné
vyrobiť, ale zo strany zákazníka ani odobrať. Z predloženého vyjadrenia spoločnosti ÓAM (s ktorým sa
súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, ani neuviedol, prečo tento dôkaz nebral do úvahy pri posúdení
veci), kde potvrdzuje platnosť zmluvy medzi žalovaným a ÓAM je zrejmé, že ich celková potreba a

spotrebavápnavdanomobdobíbola11.000tonročneodvšetkýchichodberateľov.Tedakapacitu16660
ton ročne ani nikdy nepotrebovali ani keby mal byť žalobca alebo žalovaný výhradným dodávateľom.
Je teda zrejmé, že obchod tak ako bol popísaný v zmluve predloženej žalobcom sa neuskutočnil a
objektívne ani uskutočniť nemohol. To zakladá aj ďalší dôvod neplatnosti zmluvy predloženej žalobcom
pre počiatočnú nemožnosť plnenia, keďže nielenže od počiatku žalovaný nemohol dodať dané množstvo

tovaru, ale ani odberateľ uvedený v zmluve dané množstvo tovaru odobrať nemohol a nevedel. V
zmysle judikatúry o počiatočnú právnu nemožnosť plnenia dlžníka ide v prípade, kde predmet plnenia je
neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej alebo faktickej prekážky, ktorá existuje v dobe uskutočnenia
právneho úkonu. Touto prekážkou je práve nemožnosť dodať tovar ale aj nemožnosť odobrať tovar zo
strany odberateľa. Podľa žalovaného reálne bolo dodaných okolo 400 ton, pričom posledná dodávka

bola v septembri 2001.

Z vykonaného dokazovania a z dôvodov uvedených v rozhodnutiach odvolacieho súdu je evidentné,
že dodávky vápna neboli realizované prostredníctvom kúpnej zmluvy predloženej žalobcom. Žiaden

nový dôkaz na podporu týchto tvrdení predložený nebol a súd prvej inštancie ani žiadne takéto dôvody
neuviedol, a preto podľa žalovaného je nesprávny právny záver súdu o neunesení dôkazného bremena
žalovaným ohľadom existencie a platnosti zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM. Je zrejmé,
že to, či nejaký právny vzťah existoval alebo nie, je možné preukázať viacerými spôsobmi, obzvlášť,
keď vzhľadom na odstup času (vyše 16 rokov) nie je možné predložiť originál určitej listiny a žalovaný

originál listiny nemal k dispozícii. K údajným pochybeniam zmluvy (uvedenie daňového čísla a pod.)
žalovanýuviedol,žejednaknejdeožiadnepodstatnénáležitostizmluvy,ideo„pochybenia“,ktoréprávny
zástupca vysvetlil na pojednávaní dňa 13.7.2017 a ktoré konajúca sudkyňa aj napriek výslovnej žiadosti
právneho zástupcu odmietla uviesť do zápisnice z pojednávania (čo je evidentné pri prehratí zvukovéhozáznamu z daného pojednávania). Nejde o podstatné náležitosti zmluvy, pričom kúpna zmluva v zmysle
Obchodného zákonníka ani nevyžaduje obligatórne písomnú formu. Keďže originál zmluvy k dispozícii
žalovaný nemá, platnosť a reálnosť danej zmluvy potvrdzuje predložením iných hodnoverných dôkazov.

Samotný odberateľ ÓAM (jeho doterajší zamestnanec p. I.) vydal fotokópiu priamej Kúpnej zmluvy, aby
preukázal priamy odber od spoločnosti KALCIT, a to v priebehu odvolacieho konania. Hodnovernosť a
reálnosťžalovanýmpredloženejzmluvybolapotvrdenáp.L.I.,ktorýbolzaspoločnosťÓAMzodpovedný
za dodávky vápna a ktorý je uvedený aj na telefaxe zo dňa 18.12.2011 - dôkaze, ktorý predložil žalobca.
Zároveň to, že zmluva predložená žalovaným bola platne uzavretá a podľa nej sa plnilo uvádza aj

vedúca oddelenia nákupu - p. Zsuzsanna Ihászne Varga, ktorá bola oprávnená v danom čase za
maďarskéhoodberateľakonať,čožalovanýpreukázalajúradnýmprekladomúplnéhovýpisuspoločnosti
ÓAM. Uvedená osoba zmluvu medzi ÓAM a spoločnosťou KALCIT spol. s r.o. ako oprávnená osoba
za maďarského odberateľa podpísala. Zároveň aj táto osoba je uvedená ako zodpovedná osoba v
zmieňovanom telefaxe, ktorý predložil žalobca. S výpoveďou tejto osoby sa súd prvej inštancie vôbec
opätovne nevysporiadal, v odôvodnení rozsudku nie je daný dôkaz vyhodnotený. V tejto súvislosti

žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/205/2011 zo 16.11.2011 a má za to, že takýto
dôkaz je rozhodujúcou skutočnosťou a súd je povinný sa takýmto dôkazom zaoberať a vyhodnotiť
takto predložený dôkaz, ak uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti,
na ktoré p. R. E. H. poukazuje. Totiž priamo oprávnení zástupcovia maďarského odberateľa výslovne
potvrdili existenciu a realizáciu zmluvy medzi spoločnosťou KALCIT s.r.o. a maďarským odberateľom.

Podľa odvolateľa nemôže existovať silnejší, hodnovernejší dôkaz ako samotný odberateľ ÓAM, ktorý by
preukázal skutočnosť, na ktorú aj odvolací súd poukázal, a to, že podľa ktorej zmluvy boli v skutočnosti
plnené dodávky odberateľovi.

Podľa žalovaného zo všetkých skutočností vyplýva, že plnené bolo podľa zmluvy medzi žalovaným
a žalobcom, ktorá síce bola predložená vo fotokópií, ale ktorej platnosť bola preukázaná na základe
skutočností: 1, tovar bol dodávaný zo strany právneho predchodcu žalovaného priamo odberateľovi do
Maďarskej republiky, tak ako je uvedené v zmluve medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT s.r.o. ako
aj vo vyhlásení odberateľa (teda tovar nikdy nebol dodávaný žalobcovi na maďarsko-slovenskú hranicu

ako to bolo v kúpnej zmluve č. 2001-04-01); 2, dodávky boli v skutočnosti realizované len v období
roka 2001 presne tak ako to bolo dohodnuté v zmluve medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT
s.r.o.; 3, dodávky vápna boli vykonávané v rozsahu a množstve tak ako to vyplýva zo zmluvy medzi
odberateľom a KALCIT s.r.o., kde bolo dohodnuté max. množstvo 400t; 4, zo samotnej telefaxovej
správy odberateľa, ktorá bola predložená v konaní žalobcom, a zo všetkých skutočností uvedených

v telefaxovej správe vyplýva, že odberateľ žiadal predĺženie zmluvy medzi odberateľom a KALCIT
s.r.o. a zakotvenie väčšieho množstva dodaného tovaru pre rok 2002 (v porovnaní s rokom 2001)
a teda vzťah bol realizovaný práve na základe zmluvy medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT
s.r.o., teda dôkaz predložený žalobcom - telefaxová správa potvrdzuje práve existenciu priameho
obchodu medzi spoločnosťami KALCIT a ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK; 5, samotný odberateľ ÓAM ÓZDI

ACÉLMUVEK potvrdil, že nemal uzavretú žiadnu zmluvu so žalobcom a bola uzavretá len zmluva
priamo medzi odberateľom a právnym predchodcom žalovaného len na rok 2001 bez akéhokoľvek
spolupôsobenia žalobcu a zároveň potvrdil, že dodávky vápna odberateľovi boli vykonávané podľa
zmluvy medzi odberateľom a spoločnosťou KALCIT s.r.o. a že dodávky neboli prerušené a nedošlo k
porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, teda dodávky boli vykonávané včas a riadne; 6, vyhlásenia

zodpovedných zamestnancov odberateľa v rozhodnom období a 7, predloženie priamej zmluvy medzi
žalovaným a maďarským odberateľom priamo zo strany maďarského odberateľa.

Záver súdu, že žalovaný neuniesol v tomto bode dôkazné bremeno je jednak neudržateľný, v rozpore s

vykonaným dokazovaním a neodôvodnený. Zároveň odôvodnenie súdu ohľadom výpovede svedka p.
I., kde súd uvádza „výsluch tohto svedka nepreukázal, že vo veci vie poskytnúť jednoznačné tvrdenia
a svedeckú výpoveď“ (opätovne tá istá formulácia ako v zrušenom rozsudku súdu prvej inštancie z
21.2.2014), je nepresvedčivé a nezdôvodnené. Na základe čoho súd dospel k danému záveru, nevedno.
K rozhodujúcim skutočnostiam sa svedok vyjadril jasne, keď 17.2.2012 potvrdil, že bola spolupráca

priamo medzi spoločnosťou ÓAM a žalovaným v roku 2001, pričom vedomosť o žalobcovi nemal, ani že
so žalobcom neobchodoval. So žiadnou z vyššie uvedených skutočností sa súd nevysporiadal a uviedol
len, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Takýto záver nie je na základe vykonaného dokazovania
riadne odôvodnený a nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku ako sú uvedené v § 157 O.s.p.ako aj v praxi súdov SR a medzinárodných súdov. Takisto označenie p. L. I., osoby ako „zásobovača“,
teda nepriamo ako keby osoby nekompetentnej sa vo veci vyjadrovať, nie je na mieste, keďže ide
o osobu, ktorá mala v danom období na starosti nákup vápna za maďarského odberateľa a je ako

zodpovedná osoba uvedená v dôkazoch uvedených žalobcom (telefax z 18.12.2001), o ktorý opiera svoj
nárok žalobca. Niet žiadneho zákonného dôvodu spochybňovať jeho funkciu a relevantnosť jeho tvrdení.

Takisto sa súd nevysporiadal ani s vyjadrením maďarského odberateľa zo dňa 8.11.2016, v ktorom

zaslal priamu kúpnu zmluvu medzi právnym predchodcom žalovaného a maďarským odberateľom,
ktorú potvrdil vtedajší generálny riaditeľ maďarského odberateľa Dr. Róbert Kocsis. Samotný maďarský
odberateľ potvrdil ako prebiehal obchod, na základe akej zmluvy, v akých množstvách, bolo to nepriamo
preukázané aj dôkazmi predloženými žalobcom, žiaden iný dôkaz odôvodňujúci odchýlenie sa od
právneho názoru odvolacieho súdu predložený nebol. Aj v tejto časti sú teda naplnené všetky udávané
odvolacie dôvody.

V ďalšom bode rozsiahleho odvolania žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil základnú otázku platnosti zmluvy predloženej žalobcom, vyhodnotil ju v rozpore so záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol opakovane vyjadrený, súd prvej inštancie tak urobil bez

riadneho odôvodnenia, čo mu bolo už 3x predtým zo strany odvolacieho súdu vytýkané. Rovnakého
závažného pochybenia sa dopustil aj pri skúmaní otázky porušenia povinností zo zmluvy predloženej
žalobcom. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný prestal dodávať žalobcovi tovar od januára
2002, čím porušil ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou a uviedol, že
z toho dôvodu zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500.000,00 eur. Podľa ust.

čl. VIII bod 8.5. zmluvy predloženej žalobcom (ktorého znenie je odlišné od iných verzií podpísaných
zmlúv a ktorá je podľa názoru žalovaného absolútne neplatná) „V prípade, ak predávajúci nedodá
objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim, zaväzuje sa predávajúci uhradiť zmluvnú
pokutu“. Porušenie uvedenej povinnosti a naplnenie podmienok na priznanie zmluvnej pokuty v konaní
preukázané nebolo. Žalobca ako dôkaz, z ktorého odvodzuje svoj nárok predložil úradný preklad znenia

telefaxu, ktorý dňa 18.12.2001 zasielala spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. žalobcovi a ktorý
žalobca považuje za objednávku podľa Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01.

Najhodnovernejším dôkazom, že nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného je telefax zo dňa

18.12.2001, ktorý predložil žalobca v prvoinštančnom konaní a následne sa na neho odvoláva aj v
odvolacom konaní. Tento dôkaz je akceptovaný aj žalovaným, pretože potvrdzuje reálny stav obchodu,
trvaniezmluvydokoncaroka2001,dodaniemnožstvamax.500t.Akýmkoľvekvýkladomčigramatickým,
logickým či systematickým je zrejmé, že žalobca nemal priamu zmluvu s ÓAM a že priama zmluva bola
len na obdobie roku 2001 a daným dátumom skončila. Takže nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti

dodávať tovar v roku 2002, keďže táto povinnosť neexistovala. V žiadnom prípade tento doklad
nemôže byť považovaný za objednávku podľa predmetnej zmluvy, keďže z obsahu vyplýva, že nejde
o objednávku, ale ide o žiadosť o predĺženie zmluvy a navyše, ide o telefax adresovaný zo strany
odberateľa žalobcovi a nie objednávku podľa predmetnej zmluvy, ktorá mala byť adresovaná žalobcom
žalovanému. Táto objednávka teda nielenže neobsahuje náležitosti podľa predmetnej zmluvy, ktoré

mala mať, nie je navyše ani adresovaná žalovanému. Z telefaxu predloženého žalobcom jednoznačne
vyplýva, že spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. mala uzatvorenú zmluvu priamo so žalovaným.
Teda samotné znenie uvedenej objednávky preukazuje to, čo v priebehu celého konania tvrdí žalovaný,
a to, že zmluvný vzťah so žalobcom a odberateľom nebol založený predmetnou zmluvou, na ktorú sa
odvoláva žalobca, ale na základe iného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy priamo medzi žalovaným a

odberateľom, ktorá bola predložená k vyjadreniu z 3.8.2009).

Podľa žalovaného je teda potrebné prisvedčiť aj názoru krajského súdu, ktorý nebol spochybnený
zo strany Najvyššieho súdu SR, že žalobca nepreukázal a nepredložil žiadnu objednávku v zmysle

zmluvy, na základe ktorej si uplatňuje svoj nárok, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti
žalovaného, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Keďže nebola predložená objednávka
v zmysle zmluvy, žalovaný sa ani nemohol dostať do omeškania s dodaním tovaru a teda žalobcovi
nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Podľa čl. III bod 3.2. zmluvy „Kupujúci oznámi predávajúcemupresné dispozície dodania v písomnej forme najneskôr do 5 dní pred odoslaním tovaru.“ Žiadna takáto
písomná objednávka tovaru žalovanému doručená nebola, a preto neboli naplnené podmienky na
priznanie zmluvnej pokuty. Teda, aj keby bola predmetná zmluva platná a účinná, žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z predmetnej
zmluvy a tak mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2010 a má za to, že právny názor krajského súdu bol
pre súd prvej inštancie záväzný a odchýlenie od neho bolo možné, len pri zmene skutkového základu.
K žiadnej takejto zmene však nedošlo a ani k odôvodneniu prečo sa súd prvej inštancie odchýlil od

tohto názoru krajského súdu. Žalovaný zdôraznil, že v ďalších verziách predmetnej kúpnej zmluvy
podpísaných oboma zmluvnými stranami ustanovenie o povinnosti predávajúceho zaplatiť zmluvnú
pokutu, ak nedodá kupujúcemu tovar do 14 dní odo dňa objednávky, absentuje.

Žalovaný sa taktiež stotožnil s argumentáciou odvolacieho súdu, že nebolo preukázané ani porušenie

žalovaného podľa čl. 8.3. zmluvy. Žalovaný má za to, že aj v prípade, ak by sa preukázala platnosť
predmetnej zmluvy, ustanovenie čl. VIII. bod 8.3 je neplatné z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti a
tak na jeho základe nemohla vzniknúť žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Ustanovenie
čl. 8.3 hovorí o záväzku dodávateľa, pričom zmluvné strany v predmetnej zmluve sú označené ako
„Predajca“ (teda žalovaný) a „Kupujúci“ (žalobca), rovnako predmet zmluvy je určený ako „Predajca

predáva a Kupujúci kupuje“, ani nikde inde v zmluve nie je zmienka o „Dodávateľovi“. S poukazom na
ust. § 37 Občianskeho zákonníka a rozsudok NS SR z 19.11.2003 sp.zn. M Obdo 4/2003 je zrejmé,
že ust. čl. VIII. bod 8.3. predmetnej zmluvy nespĺňa náležitosť určitosti a zrozumiteľnosti, a ako také
nemôže byť platné, keďže z neho nie je zrejmé, ktorá zmluvná strana je „Dodávateľom“, a ktorá zmluvná
strana je zaviazaná na plnenie uvedenej povinnosti. Z uvedeného ustanovenia teda nemohla v žiadnom

prípade vzniknúť povinnosť žalovaného, keďže sa jedná o záväzok dodávateľa a nie záväzok predajcu.
Takisto z povahy predmetnej zmluvy ani nevyplýva, že ide o zmluvu o výhradnom predaji a predmetná
zmluva neobsahuje dojednania a podstatné náležitosti zmluvy o výhradnom predaji. V prípade určenia
tejto povinnosti žalovanému, by dané ustanovenie nemohlo byť platné aj pre počiatočnú nemožnosť
plnenia. Žalovaný mal už pred údajným uzavretím predmetnej zmluvy uzavretú výhradnú zmluvu o

dodávke vápna so spoločnosťou UNIKRISTALL Kft Szolnok zo dňa 13.2.2001 na obdobie 9 rokov a
tak sa ani nemohol zaviazať na žiadnu ďalšiu exkluzivitu dodávok tovaru pre iný subjekt. Ide o typický
prípad nemožnosti plnenia. V zmysle judikatúry súdov SR ako aj Ústavného súdu SR „Teda o počiatočnú
nemožnosť plnenia z právneho úkonu ide v prípade, keď sa niekto zaviaže na od počiatku nemožné
plnenie a tento záväzok má potom za následok neplatnosť právneho úkonu pre počiatočnú nemožnosť

plnenia z neho plynúceho záväzku, takže predmetný záväzok vôbec nevzniká“. Takže žalovaný sa
nemohol zaviazať na nedodanie tovaru na území Maďarska inému odberateľovi, keďže v čase údajného
podpisu kúpnej zmluvy so žalobcom už takýto záväzok mal a dodával tovar na území Maďarska
spoločnosti UNIKRISTALL, čiže existovala počiatočná prekážka, ktorá robila toto plnenie právne a
fakticky nemožným. Navyše v zmluve predloženej žalobcom nie sú dohodnuté exkluzívne dodávky

akéhokoľvek kusového vápna na území Maďarska, ale presne špecifikovaný výrobok s presnými
parametrami a takýto dodávaný iným zákazníkom nebol. Ani jedným z týchto argumentov sa súd prvej
inštancie nezaoberal. Teda, aj keby bola predmetná zmluva platná a účinná, žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy a tak
mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu.

V bode V. odvolania - Otázka neprimeranosti zmluvnej pokuty a rozporu s dobrými mravmi a absencia
riadneho odôvodnenia, žalovaný poukázal na zrejmú chybu súdu v písaní, keďže znalec Ing. Jozef
Škultéty v znaleckom posudku udáva, že reálny objem dodávok predstavoval len 0,83% objemu tovaru

zakontrahovaného na tri roky v kúpnej zmluve nie 9,83 % ako uvádza v rozsudku súd prvej inštancie,
čo je podstatný rozdiel.

Zdôraznil, že súd nesprávne vyhodnotil základnú otázku výšky hodnoty obchodu a teda význam

zabezpečovanejpovinnosti(čomávýznampreposúdenieprimeranostiplatnostiaprimeranostizmluvnej
pokuty) a v rozpore so záväzným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach: „Okrem toho zmluvná
pokuta, ktorá bola v uvedenej kúpnej zmluve dohodnutá, bola neprimerane vysoká a dohodnutá v
rozpore s dobrými mravmi. Zisk žalobcu z kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.2001, na základe ktorej žalobcauplatňuje nárok na zmluvnú pokutu (ak by bola platne uzavretá), by bol rozdiel medzi kúpnou cenou, za
ktorú žalobca tovar predal spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a cenou, za ktorú od žalovaného
vápno kúpil.“ žalobca nikdy nebol konečným odberateľom, zisk pre žalobcu z daného obchodu, ak by

bola zmluva uzavretá platne a došlo k porušeniu povinnosti (a teda hodnota zabezpečovanej povinnosti,
ktorú mal súd skúmať) by bol „rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobca tovar predal spoločnosti
ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a cenou, za ktorú od žalovaného vápno kúpil“, tak ako to uvádza krajský
súd. Navyše konateľ na pojednávaní 30.1.2014 uviedol, že „zo strany ÓAM bola snaha voči nám uplatniť
sankciu …. túto sankciu si nakoniec neuplatnili“ a že „...škoda nám vznikla tým, že sme nemohli

dodávať tovar a vlastne je to rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, ja sa číselne k tomu neviem
vyjadriť.“ Teda konateľ žalobcu dodatočne potvrdil aj správnosť úvah, ktorými sa krajský súd riadil, keď
dospel k názoru, podľa ktorého zmluvná pokuta, ktorá bola v uvedenej kúpnej zmluve dohodnutá, bola
neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi. Žiadnym ďalším dôkazom tento záväzný
právny názor o neplatnosti a neprimeranosti zmluvnej pokuty, nebol dotknutý. Práve naopak žalovaný
explicitne potvrdil správnosť úvah odvolacieho súdu vo svojej výpovedi.

Ďalej bolo jednoznačne preukázané, že tovar si od žalovaného neobjednával žalobca ale priamo
maďarský odberateľ, pričom maďarskému odberateľovi nevznikla žiadna škoda a žiadnu škodu si nikdy
neuplatňoval ani voči žalobcovi, ani voči žalovanému. Žalobca ani v konaní nepreukázal, že by mal

u maďarského odberateľa dopyt na dodanie daného množstva tovaru (50000 ton na 3 roky), sám
maďarský odberateľ to poprel, za akú cenu mal dodávať tovar, atď.

V konaní neboli predložené žiadne účtovné doklady, ktoré by preukazovali, ako spoločnosť METALFIN,

s.r.o. s nakúpeným tovarom ďalej naložila a v akých cenách tovar fakturovala svojmu odberateľovi
na aké obdobie a pod. Množstvo dodaného tovaru zjavne nezodpovedalo podmienkam uvedeným
v zmluve a ani výrobným a spotrebným kapacitám žalovaného a maďarského odberateľa. Súd teda
musel brať do úvahy, ak chcel posúdiť platnosť a primeranosť zmluvnej pokuty reálne preukázané
skutočnosti.Súdsanezaoberalskutočnosťou,čivôbecbolzámeržalobcurealizovateľný,čimaldostatok

finančných prostriedkov na realizovanie daného obchodu, či by vedel dané množstvo tovaru odobrať a
pod. Taktiež súd neskúmal ani reálnosť obchodu v danom rozsahu vo vzťahu k možnosti žalovaného
dodať dané množstvo tovaru a možnosťou odberateľa ÓAM odobrať dané množstvo tovaru a či mal
žalobca zabezpečený odber daného množstva tovaru u maďarského odberateľa na obdobie 3 rokov
trvania zmluvy. Táto otázka je pritom podstatná na posúdenie platnosti a primeranosti zmluvnej pokuty,

keďže žalobca nebol konečným odberateľom a jeho ziskom z obchodu tak ako to uviedol Krajský súd v
Košiciach a samotný žalobca by mohol byť len rozdiel medzi kúpnou cenou (od žalovaného) a predajnou
cenou maďarskému odberateľovi.

Zmluvná pokuta vo výške 500.000,00 eur je teda neprimeraná z toho dôvodu, že žalobca nikdy nebol
odberateľom žalovaného ale bol len inkasným miestom a maximálne tak mohol sprostredkovať obchod
vo vzťahu odberateľ (ÓAM ÓZDI) a dodávateľ (KALCIT). Platby za tovar išli od odberateľa cez inkasné
miesto (žalobca - METALFIN) k dodávateľovi (KALCIT). Žalobca by si mohol ponechávať maximálne
tak províziu - rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú žalobca tovar predal spoločnosti ÓAM ÓZDI

ACÉLMUVEK Kft. a cenou, za ktorú od žalovaného vápno kúpil. Táto by nikdy nemohla ani len zďaleka
dosiahnuť sumu zmluvnej pokuty vo výške 500.000,00 eur. Zdôraznil, že ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK
potvrdil, že si nikdy neuplatňoval žiadne sankcie, či už voči žalobcovi alebo žalovanému, žalobca
nepreukázal, že mal zabezpečený dopyt u maďarského odberateľa a v akom rozsahu a za akú cenu,
žiadnej zo strán v danom obchode škoda nevznikla. Nielenže teda nedošlo k porušeniu povinnosti,

ale nedošlo ani k vzniku škody. Uplatňovanie takto vysokej zmluvnej pokuty za daných okolností je
vyslovene špekulatívne a šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 1ObdoV 93/2004 „Priznanie zmluvnej
pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému
majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá

nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“ Dohodnutá zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká a dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a ide o šikanózny výkon práva zo
strany žalobcu podľa § 265 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého, výkon práva, ktorý je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z ustanovenia VIII. bod 8.5zmluvy vyplýva, že ak by žalovaný bol s ktoroukoľvek dodávkou tovaru v omeškaní, čo i len jeden deň,
žalobca by mal nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty vo výške 500.000,00 eur. Takéto ustanovenie
jednoznačne musí byť považované za šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným

stykom a tým pádom neplatné. Iný záver nemožno odôvodnene pripustiť.

Na podporu svojich tvrdení, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je pre rozpor s dobrými mravmi
absolútne neplatná, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/890/2002

z 27.11.2003, pričom podľa žalovaného je potrebné skúmať konkrétnu výšku zmluvnej pokuty vo
vzťahu ku porušovanej povinnosti, t.j. nie je možné skúmať primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu
k samotnej kúpnej cene uvedenej v žalobcom predloženej kúpnej zmluve, nakoľko zmluvná pokuta
nezabezpečovala zaplatenie kúpnej ceny. Kúpnu zmluvu METALFIN-KALCIT považuje žalovaný na
základe vyššie uvedeného za neplatnú. Vykonané dôkazy poukazujú na priamu dodávku KALCIT-ÓAM,
zmluvauzavretánadobuurčitúskončilavdecembri2001,čiženemohloanihypotetickydôjsťknaplneniu

a aplikácii ustanovenia o zmluvnej pokute.

Podľa odvolateľa, odvolací súd dôsledne vychádzal zo zásad vyjadrených v ustálenej judikatúre súdov,
jasne a zrozumiteľne vyargumentoval rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi a naopak súd prvej

inštancie neposkytol žiadnu argumentáciu, na základe čoho považoval zmluvnú pokutu za dojednanú
platne, v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a jej výšku považoval za primeranú,
odchýlil sa od záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa bez toho, aby sa vôbec vyjadril na
základečohodospelkopačnémuzáveru.Jehoodôvodneniejenedostatočné,keďuviedol,ženazáklade
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne a v súlade s

dobrými mravmi, na základe ktorých vykonaných dôkazov k tomu dospel súd prvej inštancie zrejmé nie
je. Súd pochybil pri určení hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, keď sa neriadil právnym
záverom odvolacieho súdu ako má byť určená.

V závere odvolania žalovaný poukázal na uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo/227/2011, sp.zn.
6Cdo/205/2011 zo 16.11.2011 a sp.zn. 9So/81/2011 z 30.6.2011.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a žalovaného zaviazať na nahradenie trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení
poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní opakovane poukazuje na nerešpektovanie právneho
názoru Krajského súdu v Košiciach uvedeného v rozsudku zo 6.8.2009 č.k. 3Cob/146/2008-599,
avšak neuviedol skutočnosť, že NS SR uznesením sp.zn. 5Obdo/37/2009 zrušil predmetný rozsudok
krajského súdu, pričom konštatoval, že v konaní pred odvolacím súdom došlo aj k vade podľa § 237

písm. f/ O.s.p. a to že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd pri posudzovaní nároku vychádzal z predpokladu, že zmluva, predložená žalobcom
zo dňa 1.4.2001 je antidátumovaná, keďže sú v nej zohľadnené aj poznámky, uvedené v následne
predložených fotokópiách zmlúv z toho istého dátumu. Pre takéto posúdenie predložených dokladov
nevykonal tomu zodpovedajúce dokazovanie a nezohľadnil ani skutočnosť, že žalovaný vo svojom

podaní zo dňa 27.9.2004 poprel existenciu akýchkoľvek písomností, zakladajúcich nárok na zmluvnú
pokutu, pričom následne predložil fotokópiu zmluvy z 1.4.2001 s rovnakým predmetom plnenia, ale
odlišnými dojednaniami ohľadom výšky zmluvnej pokuty. Keďže odvolací súd vychádzal pri posudzovaní
veci z iného skutkového základu ako súd prvej inštancie, bez toho, aby postupoval v zmysle ust. § 213
ods. 3 O.s.p. je daná existencia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Žalobca

nemal možnosť vyjadriť sa k odvolaciemu súdu predloženým dôkazom - Kúpnej zmluvy zo dňa ...4.2001
medzi ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a spoločnosťou KALCIT s.r.o. a písomnému vyhláseniu p. L. I.,
zamestnanca - zásobovača žalovaného adresovaného zamestnávateľovi.

Žalobca poukazujúc na skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí zo 6.8.2009,
č.k. 3Cob/146/2008-599 pripustil doplnenie dokazovania na strane žalovaného na základe dôkazov,
ktoré predložil žalovaný - zmluvu medzi spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a spoločnosťou
KALCIT s.r.o. (ktorú predložil žalovaný ako fotokópiu) a písomné vyjadrenie p. I. a následne dňa25.1.2011 vydal uznesenie sp.zn. 3Cob/1/2011, ktorým nariadil doplniť dokazovanie aj na preukázanie
platnosti zmluvy predloženej žalovaným, zdôraznil, že predmetná zmluva je predložená v odvolacom
konaní len v kópií a je za spoločnosť KALCIT, s.r.o. podpísaná jednou neidentifikovanou osobou (čo

je konanie v rozpore s Obchodným zákonníkom platným v SR, pretože za žalovaného v súlade s
výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I mohli konať t.j. podpisovať sa vždy dvaja
štatutári resp. štatutár a prokurista) a táto podpísaná osoba je neznáma tak neuvedením mena v
texte listina ako aj pri podpise. Vzhľadom na uvedené ide o neplatný právny úkon - teda neplatnú
zmluvu z dôvodu nedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu (viď. rozsudok NS ČR sp.zn.

29Cdo/695/2000). Pravosť uvedenej listiny spochybňuje aj skutočnosť, že na zmluve, ktorá mala byť
údajne podpísaná v apríli 2001 sa nachádza daňové číslo, ktoré bolo spoločnosti ÓAM pridelené
12.1.2007, t.j. 6 rokov po jej údajnom podpise a taktiež číslo bankového účtu spoločnosti ÓAM, ktorý
bol uzavretý 18.8.1999, t.j. 3 roky pred údajným podpisom zmluvy. Žalobca taktiež poukázal na
odlišné „daňové číslo 11065182-2-05“ kupujúceho a pečiatok na každej strane listiny, kde je uvedené
č. 11065182-2-44 a na skutočnosť, že listina neobsahuje dátum jej vyhotovenia a teda nie je zrejmé,

z akých skutočností vychádzal žalovaný, pričom odvolací súd v zrušenom rozsudku uviedol „zo dňa
1.4.2001“. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal pravosť a platnosť tejto listiny - zmluvy (dôkazu), ktorý
v rámci svojho prvého odvolania predložil až odvolaciemu súdu a bez možnosti vyjadrenia sa žalobcu
k takémuto dôkazu. Odkedy doplnil v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach, Okresný súd
Rožňava dokazovanie týkajúce sa preukázania pravosti a platnosti tejto listiny, žalobca opakovane

navrhoval, aby žalovaný predložil originál tejto zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a ÓAM, na
základe ktorej mali prebiehať dodávky tovaru. Tvrdenie žalovaného poukazujúce na odstup času (13
rokov) a na nemožnosť predloženia originálu listiny (s poukazom na legislatívu v Maďarskej republike)
neobstojí, vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzavretá jeho právnym predchodcom t.j.
spoločnosťou zriadenou a podnikajúcou v zmysle zákonov Slovenskej republiky. Taktiež žalobca v tejto

súvislosti poukázal na to, že táto listina nebola nikdy súčasťou niekoľkých auditov (tak ako zmluva medzi
Kalcitom a METALFINom), ktoré v spoločnosti žalovaného mali vykonávať renomované audítorské
spoločnosti a ktorých výsledné správy mali byť predložené aj súdu prvej inštancie. Žalovaný však nikdy
tieto audity súdu nepredložil aj napriek niekoľkým prísľubom právnych zástupcov žalovaného. Súdne
konanie prebieha od roku 2004 a teda žalovaný mal možnosť a dokonca povinnosť viesť v účtovnej

evidencii zmluvu z roku 2001 minimálne po dobu 10 rokov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/13/2009 a má za to, že žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu v odvolacom
konaní predložil na podporu svojich tvrdení, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne pravosti tejto listiny
- dôkazu a nepreukázal jej pravosť a taktiež platnosť, uvedený originál listiny nepredložil na možné
preskúmanie, pričom neodstránil nedostatky namietané žalobcom a to aj napriek nariadeniu Krajského

súdu v Košiciach a pochybnostiam uvedeným v uznesení NS SR.

66. Taktiež podľa žalobcu písomné vyhlásenie p. L. I., ktoré odvolací súd pripustil ako nový dôkaz
na podporu tvrdení žalovaného, bolo vyhlásením pre spoločnosť žalovaného a ako bolo následne

(výsluchom svedka) preukázané, nebolo relevantným podkladom pre súdne konanie. Listina bola
vyhotovená účelovo - doručená 3 dni pred pojednávaním odvolacieho súdu, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok. Skutočnosť, že sa jedná o irelevantné vyjadrenie bolo preukázané na základe ďalšieho
následného dokazovania a výsluchu tejto osoby - zamestnanca (nie štatutárneho zástupcu spoločnosti
oprávneného konať v mene spoločnosti) súdom v Maďarskej republike, z ktorého je zrejmé, že pôvodný

dokument písomné vyhlásenie nie je hodnoverné, pretože nové dokazovanie t.j. výsluch tohto svedka
preukázali, že vo veci nevie poskytnúť jednoznačnú, nespochybniteľnú svedeckú výpoveď. Viaceré
svoje tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení sú týmto svedkom pred súdom menené a upravované.
Vzhľadomnavyššieuvedenémážalobcazato,žepredloženépísomnévyhláseniep.L.I.bolovzhľadom
na jeho dodatočnú výpoveď irelevantné a zavádzajúce. Po vrátení veci v rámci dokazovania pred súdom

prvej inštancie teda boli preukázané zmenené skutkové a právne okolnosti t.j., že dôkazy predložené
odvolaciemu súdu žalovaným, na základe ktorých tento rozhodoval sú na jednej strane neplatné a je
viac ako pravdepodobné, že aj nepravé alebo nepresné a zavádzajúce. V tejto súvislosti žalobca dal do
pozornosti odvolaciemu súdu Nález Ústavného súdu SR z 3.9.2013 sp.zn. III. ÚS 46/2013-40.

67. Žalobca vo vyjadrení poukázal na svoje stanovisko z 12.2.2014 a má za to, že zdôvodnil a predložil
súdu prvej inštancie v rámci konania vo veci všetky požiadavky odvolacieho súdu a podľa jeho názoru
sa súd prvej inštancie s uvedenými skutočnosťami vyporiadal. Žalovaný 28.9.2004 podal na súde prvej
inštancie odpor proti platobnému rozkazu z dôvodu popretia záväzku, následne na pojednávaniachspochybnil existenciu a aj pravosť tejto zmluvy (predloženej žalobcom) a žiadal znalecké dokazovanie
z odboru písmoznalectva ohľadne zistenia pravosti podpisov konateľov právneho predchodcu p. E. F.
a p. B.. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci pravosti predloženej zmluvy ako aj existencie

celého obchodného vzťahu medzi žalobcom a predchodcom žalovaného a následne rozsudkami
podloženými znaleckým posudkom, účtovnými dokladmi týkajúcimi sa plnenia z predmetnej zmluvy,
výpoveďami svedkov (Ing. Wesselényiho) opätovne rozhodol a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eur s príslušenstvom. Žalovaný sa v odvolaní zameral
na skutočnosti ako boli plnené dodávky odberateľovi a na základe akej zmluvy sa realizovali dodávky

maďarskému odberateľovi (priebeh dodávok) pričom sa pozastavuje nad časovou následnosťou
ukončenia dodávok žalovaného voči žalobcovi v 10/2001 a žiadosťou žalobcu na žalovaného po
6-mesiacoch. V tejto súvislosti žalobca poukázal na pokus strán o dohodu, stretnutie štatutárnych
zástupcov a písomné podania, na ktoré žalovaný nereagoval. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na
vyhlásenie osoby p. R. E. H. doručené súdu a žalovanému krátkou cestou na pojednávaní 21.2.2014,
kde žalobca priamo do zápisnice o pojednávaní uviedol nedostatky tohto vyhlásenia, ktoré považoval a

považuje za zavádzajúce a rozporné v texte prekladu a vo vyjadreniach právnej zástupkyne žalovaného
napojednávaní,resp.opätovnesaobjavujúcichrozporochajvodvolanívočirozsudku.Žalobcapovažuje
za irelevantný a zavádzajúci aj ďalší „novo objavený dôkaz“ - vyjadrenie, ktoré je prílohou písomného
podania žalovaného z 28.1.2014, predložené na pojednávaní 30.1.2014 „bývalého konateľa spol. ÓAM
p. R. E. H.. Podľa žalobcu opätovne dochádza k zavádzaniu súdu a to aj vzhľadom na skutočnosť, ktorú

žalobca uviedol priamo na pojednávaní t.j. že uvedená svedkyňa podľa predloženého prekladu nebola
nikdy konateľkou spoločnosti ÓAM ale zamestnankyňou v pozícii vedúca oddelenia, aj keď oprávnená
na niektoré úkony, pričom podľa následne žalovaným predloženého obchodného registra spoločnosti
ÓAM iba konateľ mohol konať samostatne, ostatní oprávnení „ktorýkoľvek dvaja spoločne“. Svedkyňa
potvrdila,žepodpísalazmluvuzodňa1.4.2001aženazákladenejsaplnilo(vprehláseníniejeuvedené,

či ešte aj iná oprávnená osoba mala a konkrétne ktorú zmluvu podpísať). Z uvedeného nie je zrejmé,
na základe čoho dospel žalovaný ako aj svedkyňa ku skutočnosti, že ide o zmluvu z 1.4.2001, keďže
na fotokópii zmluvy predloženej krajskému súdu, ako aj z riadného prekladu vyplýva, že na tejto listine
nie je uvedený presný dátum uzatvorenia zmluvy.

XX. Žalobca zdôraznil, že v rámci súdneho konania bolo preukázané, originálom kúpnej zmluvy č.
2001-04-01 z 1.4.2001 uzavretie tejto zmluvy príslušnými zodpovednými zástupcami zmluvných strán
(výpoveďou p E. B. a Ing. Wesselényiho), reálna existencia ako aj čas uzavretia tejto zmluvy, pričom
pri jej uzatváraní boli prítomní konatelia právneho predchodcu žalovaného, konateľ žalobcu, ako aj jeho
spoločník, ďalší dvaja členovia spoločnosti, ktorá v tom období vykonávala v spoločnosti žalovaného

audit, znaleckým posudkom súdneho znalca č. 8/2006 z 28.12.2006.

69. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení z 18.11.2004 presne konkretizovala faktúry i
fakturované čiastky, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj hradené, čím poukázala na skutočnosť,
že je jednoznačné a nesporné, že k plneniu došlo na základe kúpnej zmluvy č. 2001-04-01, a preto

popieranie existencie, ako aj vedomostí o svojom záväzku žalovaného voči žalobcovi, vyplývajúceho z
uvedenej kúpnej zmluvy je účelové, neopodstatnené a nepravdivé, zavádzajúce súd za účelom vyhnúť
sa plneniu povinností z predmetnej zmluvy. Sám žalovaný totiž v zmysle faktúr plnil a nepopieral
záväzok z predmetnej kúpnej zmluvy, od tejto zmluvy ani neodstúpil a teda záväzkovo právny vzťah
trvá i naďalej a je povinný rešpektovať jej ustanovenia. Skutočnosť, že žalovaný svoj dlh neeviduje vo

svojej evidencii, ako aj tzv. nevedomosť o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou
argumentuje oprávnený zástupca žalovaného pri dokazovaní vo veci je zavádzajúca, avšak týmto
tvrdením sa nezbavuje zodpovednosti z porušenia povinností, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. V prípade,
ak by žalovaný nemal vedomosť o predmetnej kúpnej zmluve, resp. by mu nebola známa, nedošlo by
k plneniu jej ustanovení realizovaním dodávok predmetu tejto kúpnej zmluvy žalobcovi a žalobca by

neuhrádzal za dodávky, ak by k uvedenému plneniu nedošlo.

70. Čo sa týka objemu tovaru, ktorý žalobca v roku 2001 odobral na základe zmluvy, ktorá je predmetom
sporu od žalovaného, k tomu žalobca uviedol, že síce ročný objem odberu vápna od žalovaného mal byť
vo vyššom objeme, ale keďže zmluva bola uzatvorená iba v apríli 2001 a už po pár mesiacoch plnenia

t.j. koncom roka 2001 (od októbra 2001) žalovaný prestal plniť dodávky aj napriek viacerým výzvam E.
B. (objednávkam), ktoré telefonicky resp. osobne adresoval p. E. F., nie je možné analyzovať predmetnú
zákazku ako zákazku z pohľadu celoročného odberu a objemu. Čo sa týka spôsobu plnenia zmluvy
resp. zmien, ktoré nastali pri jej plnení napr. pri forme objednávok bola to dohoda medzi zodpovednýmizástupcami spoločnosti - štatutárnymi zástupcami zmluvných strán, ktorá vyplývala z aktuálneho stavu
a obchodných potrieb a možností, pričom tieto zmeny žalovaný nenamietal a počas plnenia zmluvy ani
nereklamoval.

71. Ďalej má žalobca za to, že výpoveď bývalého konateľa p. B. je možné vyhodnotiť ako účelovú,
klamlivú a chaotickú, keďže v tom čase išlo o finančne a právne prepojeného svedka so žalovaným,
avšakvýpoveďousvedkaE.C.F.,vtedajšiehoštatutárnehozástupcuspoločnostiKalcitbolopreukázané,
že tento bol od r. 1992 spolumajiteľom firmy Kalcit a asi v r. 1996 alebo 1997 bola táto firma predaná

švajčiarskemu koncernu OMIA, v ktorej firme i naďalej zostal vo funkcii konateľa až do r. 2002. Ako
konateľ mal právomoc konať v mene tejto spoločnosti a podpisovať i prípadné kúpne zmluvy, spoločne s
ďalším konateľom Ewaldom Knappom. Potvrdil, že podpis na kúpnej zmluve č. 2001 - 04-01 z 1.4.2001
je jeho podpisom a druhý podpis je podpisom p. B.. Zmluva bola uzatvorená písomne, bola potvrdená
podpismi 2 konateľov. Pri podpisovaní boli prítomní i svedkovia E. J. a tiež zástupca z firmy HZ
Košice p. D. ako audítor. Práve s ním bola konzultovaná i otázka meny, v akej má byť cena v zmluve

uvedená. On osobne navrhol, aby táto bola uvádzaná v eurách, čo bolo napokon aj akceptované.
Zmluva bola podpísaná tým dňom, ako je uvedené na str. 3 tejto zmluvy. Zároveň svedok prehlásil,
že „k písomnému odovzdaniu záväzkov a pohľadávok, ako aj iných písomností z firmy Kalcit, resp.
OMIA na firmu Carmeuse nikdy nedošlo. Nikto si ani nežiadal, aby bolo písomne podchytené čo vlastne
preberajúca firma preberá, ktorý postup on osobne pokladal za neobvyklý“. Všetky dokumenty odovzdal

p. B. a prehlásil, že aj p. B. niekoľkokrát upozorňoval na to, že správanie sa nového majiteľa je doslova
arogantné, vo vzťahu k predchádzajúcim zmluvám a dohodám. Aj v čase, keď sa žalobca domáhal
plnenia zo zmluvy, osobne sprostredkoval stretnutie žalobcu a žalovaného v Košiciach - Šaci, kde sa
snažil o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Zmluvu
o zlúčení právneho predchodcu žalovaného - Kalcit spol. s r.o. a terajšieho žalovaného Carmeuse

Slovakia s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, Košice z 20.6.2003, kde v zmysle čl. VIII. na
nástupnícku spoločnosť, prechádza zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie (obchodný
majetok a záväzky, vrátane práv a povinností, a to aj tých, ktoré sú ku dňu podpisu tejto zmluvy
neznáme) zanikajúcej spoločnosti. Na nástupnícku spoločnosť taktiež prechádzajú práva a povinností
z pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami zanikajúcej spoločnosti. Spoločnosť žalovaného sa

stala právnym nástupcom spoločnosti KALCIT spol. s r.o. dňom 21.10.2003 a teda je namieste otázka,
prečo žalovaný resp. jeho predchodca reagoval na listiny a písomné žiadosti žalobcu z 8.4.2002 tak,
že odmietol plnenie zmluvy a na list z 26.1.2004, nereagoval vôbec.

72. Žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov aj napriek tomu, že v písomnom odpore proti

platobnému rozkazu poprel existenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako aj svojho záväzku z nej
vyplývajúceho, následne sám predložil do súdneho spisu fotokópie dokladov, ktoré nazval „zmluvami“.
Bolo preukázané, že išlo o pracovné verzie zmlúv, ktoré predchádzali uzatvorenej Kúpnej zmluve č.
2001-04-01 z 1.4.2001, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckých výpovedí svedkov E. B.,
E. F., E. D. ako aj z poznámok na okraji týchto listín. Totiž z uvedených pracovných verzií zmlúv

predložených žalovaným sám odvolací súd vyvodil právny záver, že „Porovnaním znenia uvedených
zmlúv odvolací súd zistil, že v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako prílohu žaloby a ktorá je
založená na čl. 21-23, sú zohľadnené niektoré poznámky uvedené na kúpnych zmluvách založených
v spise čl. 215-217 a 505-507 a je v nej uvedená inú zmluvná pokuta, a to vo výške 500.000,00 eur,
takže možno predpokladať, že uvedená kúpna zmluva bola konateľmi účastníkov konania podpísaná

neskôr, i keď na všetkých zmluvách je uvedený rovnaký dátum ich vyhotovenia“. Teda žalovaný v
rámci dokazovania nepreukázal platnosť a pravosť zmluvy, ktorá nie je predmetom súdneho návrhu
a ktorú v rámci svojho prvého odvolania predložil až odvolaciemu súdu. Zmluva medzi žalobcom a
žalovaným je zmluva, ktorá je predmetom sporu, bola predložená spolu s návrhom a v originálnom
vyhotovení a teda vyjadrenie žalobcu je správne, keď uvádza, že sa plnilo z tejto zmluvy - skutočnosť,

ktorú žalovaný komentuje textom: „zo samotnej telefaxovej správy odberateľa, ktorá bola predložená v
konaní navrhovateľom, a zo všetkých skutočností uvedených v telefaxovej správe vyplýva, že odberateľ
žiadal predĺženie zmluvy medzi odberateľom a KALCIT s.r.o. a zakotvenie väčšieho množstva dodaného
tovaru pre rok 2002 (v porovnaní s rokom 2001) a teda vzťah bol realizovaný na základe zmluvy medzi
odberateľom a spol. KALCIT s.r.o. Teda dôkaz predložený navrhovateľom - telefaxová správa potvrdzuje

práve existenciu priameho obchodu medzi KALCIT a ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK“. Práve tento text
poukazuje na jednostranný a nepodložený, ba dokonca v rozpore s obchodnými zvyklosťami urobený
výklad žalovaného, ktorý si neuvedomuje, že tento zmluvný vzťah je medzi ním a odberateľom, a teda
nemá logiku právnu, zmluvnú ani obchodnú, aby odberateľ v takejto veci komunikoval telefaxom s tretímsubjektom (tzv. platobným miestom) t.j. subjektom, ktorý zmluvu nepodpisoval a ani o nej nevedel. Z
pohľadu žalobcu je práve táto skutočnosť dôkazom o zmluve a plnení zo zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným a nie z pochybnej zmluvy medzi žalovaným a odberateľom.

73. V bode IV. vyjadrenia žalobca poukázal na preukazované skutočnosti t.j. že medzi účastníkmi
konania od platnosti a účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy dochádzalo k realizovaniu plnenia z
predmetnej zmluvy, t.j. k plneniu obsahu kúpnej zmluvy až do konca roka 2001, kedy žalovaný prestal
realizovať plnenie a plniť si záväzky z predmetnej kúpnej zmluvy, ako bolo dohodnuté v jednotlivých

ustanoveniach zmluvy, čím porušil i ustanovenia kúpnej zmluvy v bode 8.5. čl. VIII. tejto zmluvy,
ktoré boli pre prípad ich porušenia zabezpečené zmluvnou pokutou. Keďže žalovaný prestal plniť
záväzky, vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy nedodaním tovaru, vyzval žalobca osobne, telefonicky a
následne aj písomne žalovaného dňa 8.4.2002 k plneniu záväzkov vyplývajúcich z predmetnej kúpnej
zmluvy, a to realizovaním dodávok v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy. Dňa 15.5.2002 žalovaný oznámil
listom žalobcovi, že plnenia realizovať nebude, tak ako tieto vyplývajú z uzatvorenej kúpnej zmluvy.

Keďže žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť plniť tak, ako je vyššie uvedené, pričom toto plnenie bolo
zabezpečené zmluvnou pokutou, nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vznikol a na
základe neplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5. čl. VIII. zmluvy dodávať
predmet kúpnej zmluvy v súlade s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V nadväznosti na čl. VIII.
ustanovenia bodu 8.7. žalobca preto vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eur

a to faktúrou č. 230601 s lehotou splatnosti 26.6.2003. Ku dňu podania návrhu však predmetná výška
zmluvnej pokuty žalobcovi zaplatená nebola. Žalovaný nereagoval ani na návrh žalobcu na mimosúdne
vysporiadanie, nakoľko predmetný obchodno-záväzkový vzťah i naďalej v tom čase trval. Keďže zo
strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvného záväzku tak, ako je to vyššie špecifikované, konkrétne
zabezpečené zmluvnou pokutou vo výške 500.000,00 eur, ktoré žalovaný dobrovoľne nezaplatil tak sa

žalobca domáhal zaplatenia tejto čiastky titulom zmluvnej pokuty spolu s 13% úrokom z omeškania
ročne, a to počnúc od 1.2.2002 až do zaplatenia. Výška úrokov bola stanovená v súlade s ust. § 369
ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal
aj na žalovaným súdu predloženú Zmluvu o zlúčení právneho predchodcu žalovaného - Kalcit spol. s
r.o. so sídlom Slavec, Plešivec a terajšieho žalovaného - Carmeuse Slovakia s.r.o., so sídlom Vstupný

areál U.S. Steel, Košice z 20.6.2003.

74. Žalobca má za to, že žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť plniť tak, ako je uvedené v zmluve
uzatvorenej medzi zmluvnými stranami, pričom toto plnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou,
nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vznikol na základe neplnenia, resp. porušenia

zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 8.5. čl. VIII. zmluvy dodávať predmet kúpnej zmluvy v súlade
s dohodnutými ustanoveniami tejto zmluvy. V nadväznosti na čl. VIII. ustanovenia bodu 8.7. žalobca
preto vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 500.000,00 eur a to faktúrou č. 230601 s
lehotou splatnosti 26.6.2003. Ku dňu podania návrhu však predmetná výška zmluvnej pokuty žalobcovi
zaplatená nebola. Žalovaný nereagoval ani na návrh žalobcu na mimosúdne vysporiadanie, nakoľko

predmetný obchodno-záväzkový vzťah i naďalej trvá. Pri dohode o zmluvnej pokute zmluvné strany
vychádzalizoskutočností,žepôjdeodlhodobýzmluvnývzťaht.j.8ročný(keďžezmluvabolauzatvorená
na obdobie 3 rokov s opciou na 5 rokov). V danom prípade pri zmluvne dohodnutej cene a dohodnutom
objeme dodávok sa v obchodnom styku nejedná o neprimeranú pokutu. Taktiež žalobca poukázal na
svedeckú výpoveď E. B., z ktorej vyplýva, že výška tejto pokuty mala okrem krytia prípadných škôd a

ušlého zisku žalobcu mať aj zásadný preventívny charakter, ktorý mal žalobcu chrániť pred svojvoľným
konaním žalovaného a ktoré priamo narušilo aj jeho obchodné vzťahy, čo malo za následok aj praktické
zastavenie obchodovania a pôsobenia žalobcu v zahraničí, predovšetkým v Maďarskej republike. V tejto
súvislostižalobcapoukázalajnazávery-konštatovaniesúdnehoznalca,ustanovenéhosúdomuvedené
v Znaleckom posudku č. 1/2016 znalca Dr. H. c. M. N. D. L., S., že pri dodržaní zásady bezpečnosti

a opatrnosti znaleckého dokazovania možno dolný odhad ušlého zisku spoločnosti METALFIN s.r.o.
počas doby platnosti kontraktu so spoločnosťou KALCIT s.r.o. plynúci z daného kontraktu na základe
zadávateľom (t.j. súd) predložených dokumentov vyčísliť na hodnotu 941.805,91 eur a teda nie je
splnená ani podmienka na znižovanie dohodnutej zmluvnej pokuty podľa tvrdenia žalovaného ako
„neprimerane vysokej a v rozpore s dobrými mravmi“. Podľa žalobcu, pokiaľ by tento súdom ustanovený

znalec mal k dispozícii všetky podklady tak ako znalec Ing. Škultéty, bola by predmetná hodnota
ešte vyššia, pretože zo Znaleckého posudku č. 10/2016 Ing. Škultétyho vyplynuli dodatočné zistenia,
ktoré majú významný dopad na výšku ušlého zisku žalobcu - spoločnosti METALFIN s.r.o. resp. na
dokazovanie vo veci výšky zmluvnej pokuty. Z výročných správ spoločnosti KALCIT spol. s r.o., ktoréneboli k dispozícii k Znaleckému posudku č. 1/2016 I. T. M. N. D. L., S., vyplýva, že spoločnosť
KALCIT spol. s r.o. minimálne v rokoch 2001 až 2003 porušila bod 8.3. Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01,
keď dodávala predmetný tovar do Maďarskej republiky. Bod 8.4. Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 však

stanovuje, že porušením bodu 8.3. je spoločnosť KALCIT spol. s r.o. povinná zaplatiť zmluvnú pokutu.
Tieto nové skutočnosti tak vytvárajú podklad na uplatnenie ďalšieho nároku na vyplatenie zmluvnej
pokuty nielen podľa bodu 8.5. ale aj podľa bodu 8.3. Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01. Zistenia a
závery renomovaného nezávislého súdom určeného znalca sú jednoznačné a ani jeden zo znalcov
objednaných žalovaným ich dôvodne a na základe objektívne zistených skutočností a kvalifikovaných

a podložených námietok nespochybnil.

75. V závere vyjadrenia žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojim konaním, ktoré zakladá
dôvod na podanie súdneho návrhu sa v konaní voči: 1, žalobcovi, ako aj právnemu predchodcovi
žalovaného správa a koná ako vlastník „nadnárodnej spoločnosti“, ktorého nezaujímajú predchádzajúce
zmluvné vzťahy a právne záväzky a to aj napriek tomu, že vo vzťahu k dostupným dokumentom a

verejne prístupným listinám preberá všetky práva a povinnosti svojho právneho predchodcu; 2, súdom
najmä prvej inštancie a dovolaciemu súdu, kde si prisvojuje práva na výklad jednotlivých ustanovení a
to najmä rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach; 3, získaným a preukázaným dôkazom kde postupne
modifikuje svoje vyjadrenia - obranu od popretia existencie zmluvy medzi účastníkmi konania, pravosti
podpisu konateľa Knappa, objavovaniu sa nových tzv. dôkazov, kde je pochybnosť o ich pravosti a

platnosti, písomných vyjadrení (p. I., p. Varga), kde je zrejmé, že vyjadrenia dáva tretí subjekt, ktorý
je „závislý“ na obchodnom vzťahu so spoločnosťou žalovaného a nemá iný dôvod, aby vo veci konal
a dával rôzne vyjadrenia, o ktorých sa okrem iného ani nemá možnosť dozvedieť, ak nedostáva
„či správne, či nesprávne“ informácie od účastníka súdneho konania - žalovaného). Vyjadrenia
predkladané v lehote 10-15 rokov od prvého podania súdneho návrhu, sú bez náležitej právnej

a dôkaznej sily, sú vypracované v súlade s predpokladaným záujmom žalovaného vrátane výkladu
žalovaného k takto predkladaným dôkazom, pričom výklad žalovaného je v rozpore so skutočnosťami
ním uvádzanými a predkladanými. Je zrejmé, že v obdobných prípadoch strana v konaní navrhne
svedka, dôkaz a to aj v zahraničí, pričom súdu odôvodní svoju požiadavku a súd navrhnutý dôkaz
svedkom vykoná jeho predvolaním na pojednávanie so zabezpečením tlmočníka. Dôkazy predkladané

žalovaným v tomto prípade sú v rozpore so zásadami súdneho konania, ich predkladania (žalovaný
predkladá dôkazy zásadne v deň pojednávania a tým predlžuje konanie a sťažuje možnosti vyjadrení
žalobcu) a 4, vzťah žalovaného ako „nadnárodnej spoločnosti“ s prepojením na veľvyslanca Belgického
kráľovstva a na ďalšie vysokopostavené osoby Belgického kráľovstva voči súdu prvej inštancie je
zrejmý zo špeciálnych požiadaviek belgického veľvyslanectva na podávanie informácii prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti SR, tu je predpoklad možného zásahu do nezávislosti súdnictva. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na nález PL. ÚS 17/08, PL. ÚS 52/99 a na uznesenie NS SR z 23.5.2012
sp.zn. 1Nc/30/2012.

76. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dokazovaním a znaleckým posudkom preukázal existenciu

zmluvného vzťahu v zmysle podaného žalobného návrhu t.j. Kúpnu zmluvu č. 2001-04-01. Predmetnú
zmluvu za právneho predchodcu žalovaného podpísali konatelia spoločnosti KALCIT, a to p. E. F., ktorý
túto skutočnosť potvrdil vo svedeckej výpovedi ako aj listom, ktorým oznámil zmenu, resp. neplnenie
predmetnej kúpnej zmluvy a p. A. B., ktorý svoj podpis na zmluve nepotvrdil, avšak znalecký posudok
08/2006 jednoznačne preukázal, že zmluvu podpísal a následné presne konkretizované faktúry i

fakturované čiastky, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj hradené, čím je nesporné, že k plneniu
došlo na základe Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 (viď. Nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 64/2012 zo 4.7.2012).

77. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dôkazov predložených v odvolacom konaní (t.j.
pravosti ako aj platnosti tzv. zmluvy medzi Kalcit s.r.o. a ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, ako aj výpovede

svedka p. I.) a vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že došlo k podstatnej zmene v obsahu
skutkového základu, na základe ktorého rozhodoval odvolací súd „takéhoto skôr vysloveného právneho
názoru“, resp. neoprávnenou dispozíciou návrhu. Zmluva, o ktorú opiera svoj žalobný nárok žalobca
bola platná, účinná a podľa nej sa aj medzi zmluvnými stranami plnilo. Bolo jednoznačne preukázané
porušenie povinnosti žalovaného voči žalobcovi (bod 8.5 čl. VIII. zmluvy a ako následne vyplynulo z

dôkazov poskytnutých znalcom Ing. Škultétym aj bodu 8.3 Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 - písomné
dôkazy - vyjadrenia štatutárnych zástupcov, listiny uvedené v znaleckom posudku Ing. Škultétyho a znal.
posudokavýpoveďnezávisléhosúdomustanovenéhoznalcaDr.H.c.prof.RNDr.MichalaTkáča,CSc.).78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je
primeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi, preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok
Okresného súdu Rožňava č.k. 12Cb/4/2011-1541 z 18.9.2017 ako vecne a právne správny potvrdil a

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

79. Krajský súd v Košiciach o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
18.9.2017 prvýkrát rozhodol dňa 25. októbra 2018 svojim rozsudkom č.k. 2Cob/62/2018-1668. Odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na

nahradenie trov konania v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo odôvodnené inými
skutkovými zisteniami ako ich ustálil súd prvej inštancie (neunesenie dôkazného bremena žalobcu –
absencia objednávky a písomnej dispozície na dodávku tovaru, nepreukázanie omeškania s dodaním
tovaru, existencia inej zmluvy, podľa ktorej mal byť žalobca iba tzv. „platobným miestom“, neprimerane
vysoká zmluvná pokuta, t.j. odporujúca dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku).

80. Vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/62/2018-1668 zo dňa 25. októbra
2018 bol neskôr dovolacím súdom zrušený a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/38/2020
zo dňa 30. júla 2020. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil naplnením dovolacieho dôvodu podľa
§ 420 písm. f) CSP, t.j. existenciou vady zmätočnosti odvolacieho konania. Konkrétne zistil porušenie
procesného postupu odvolacieho súdu a to v tom zmysle, že odvolací súd bez náležitého zopakovania

dokazovania (§ 383 CSP) pri svojom rozhodnutí vychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvej
inštancie.

81. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie, pričom dňa 11.11.2022 uskutočnil pojednávanie, kde

bolo zopakované dokazovanie vo veci samej.

82. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP: „Odvolanie možno odôvodniť len
tým, že: b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

83. Podľa § 388 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

84. Odvolací súd na základe odvolania žalovaného preskúmal ním tvrdené odvolacie dôvody. Zásadným
pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zistenie, že boli dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. T.j. súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a s tým súvisiacim právnym posúdením veci (otázka zistenia
porušenia zmluvy žalovaným, primeranosť a platnosť zmluvnej pokuty).

85. Nesprávne skutkové zistenie v tomto prípade predstavuje záver súdu prvej inštancie, že žalovaný
ako predávajúci porušil svoje povinnosti podľa Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001. Z obsahu

vykonaného dokazovania tieto závery súdu prvej inštancie vôbec nevyplynuli, respektíve nevyplynuli
dostatočne (viď odseky 87 až 93).

86. Z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného podľa Kúpnej zmluvy č.
2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 (dôvod vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty), odvolací súd ako

právne irelevantnú už opätovne neriešil otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy v súvislosti s jej údajným
antidatovaním, nemožnosťou plnenia, resp. údajnou existenciou Kúpnej zmluvy medzi žalovaným
a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK. Predmetná zmluva (medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM
ÓZDI ACÉLMUVEK) mala byť v platnosti od 1.4.2001 a podľa nej mal byť žalobca iba akýmsi „platobným
miestom“ pre úhradu kúpnej ceny za predaj tovaru, k čomu mala údajne slúžiť práve Kúpna zmluva

medzi žalobcom a žalovaným. S ohľadom na značný odstup času a cudzí prvok (kupujúci je spoločnosť
z Maďarskej republiky) by zrejme ani nebolo možné dostatočne spoľahlivo zistiť bližšie okolnosti
uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK. K námietkam
žalobcu ohľadom nezrovnalostí v spornej Kúpnej zmluve s uvedením identifikačného čísla a bankovéhospojenia ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že tieto údaje v nej
boli uvedené správne, pričom toto je zrejmé práve z výpisu z obchodného registra, na ktorý poukázal
žalobca.

87. Žalovaný na svoju obranu (okrem iných ďalších námietok) tiež uviedol, že sa nemohol dostať do
omeškania s dodávkou tovaru, pretože žalobca si u neho dodávku tovaru vôbec neobjednal (takéto
stanovisko akceptoval aj odvolací súd vo svojich skorších rozhodnutiach). Vychádzajúc z obsahu
uzavretej Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 (konkrétne z jej bodov 3.2 a 3.4) jednoznačne

vyplýva povinnosť objednávky s tým, že presná dispozícia dodania mala byť predávajúcemu v písomnej
forme doručená najmenej 5 dní pred odoslaním tovaru. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že všetky
objednávky a dodanie tovaru boli po vzájomnej dohode vykonávané osobne alebo telefonicky. S takouto
argumentáciou žalobcu o neskoršej ústnej dohode ohľadne objednávok, resp. dispozície dodávok, sa
však pre tento zmluvný vzťah nie je možné stotožniť, pretože strany sporu sa v bode 8.8 článku VIII
predmetnej kúpnej zmluvy dohodli na tom, že akákoľvek zmena zmluvy je možná iba v písomnej forme.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žiadna písomná dohoda o zmene zmluvy v tomto smere nebola
uzavretá.

88.Pokiaľžalobcanepredložilžiadnupísomnúobjednávku(respektíveupresňujúcepísomnédispozície)
na dodávku tovaru podľa uzavretej kúpnej zmluvy, tak nie je možné konštatovať, že žalovaný sa dostal

do omeškania s dodaním tovaru a už vôbec nie, že sa dostal do omeškania viac ako 14 dní, čo by
podľa bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Inak -
dodávka mala byť žalovaným zrealizovaná do 5 dní od obdržania písomnej dispozície, ktorá však nebola
žalovanému vôbec doručená, preto nevznikla ani povinnosť žalovaného dodať tovar a teda ani nemohlo
vzniknúť omeškanie s dodávkou tohto tovaru spôsobujúce vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu.

89. Žalobca v konaní predložil svoj list zo dňa 8.4.2002, ktorým žalovaného žiadal o realizáciu kúpnej
zmluvyatiežpredložilajtelefaxodspoločnostiÓAMÓZDIACÉLMUVEK(adresovanýžalobcovi),ktorým
táto spoločnosť potvrdzovala záujem o dodávku tovaru od žalobcu. Ani tieto písomnosti však nie sú
dôkazom o písomnej objednávke tovaru od žalobcu pre žalovaného. Aj keď to z dôvodu uvedeného

v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia ani nie je podstatné, tak v súvislosti s listom žalovaného zo
dňa 15.5.2002 (odpoveď na list žalobcu zo dňa 8.4.2002) súd poznamenáva, že osoba, ktorá tento list
vyhotovila a podpísala (Ing. Jaroslav Wesselényi) v čase vyhotovenia tohto listu už nebola konateľom
žalovaného, pretože podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného funkcia konateľa E. F. zanikla dňa
6.5.2002. Z uvedeného teda vyplýva záver, že list zo dňa 15.5.2002 nie je možné považovať za písomné

vyjadrenie žalovaného.

90. K samotnému zmluvnému ustanoveniu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500.000,- eur
podľa bodu 8.5 Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 zároveň odvolací súd dodáva, že toto
ustanovenie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu

neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty.

91. Záver o neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty vyplýva zo spôsobu dojednania tohto
nároku. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že predmet kúpy mal byť žalobcovi dodávaný
na základe samostatných objednávok podľa potreby žalobcu (resp. jeho odberateľov), pričom nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa tohto zmluvného ustanovenia vzniká „v prípade ak predávajúci
(žalovaný) nedodá objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim“. Vychádzajúc z obsahu
príslušných zmluvných dojednaní by mal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
500.000,- eur za omeškanie s akoukoľvek dodávkou tovaru (nie celého dohodnutého objemu 50.000,- t
obchoduna3roky!)atobezohľadunapredmetkonkrétnejobjednávky.T.j.nároknazaplateniezmluvnej

pokuty 500.000,- eur by teoreticky mal vzniknúť aj v prípade omeškania žalovaného s dodávkou tovaru
napríklad v hodnote 116,35 eur (tovar vyúčtovaný fa žalobcu č. 215271 z júla 2001). Z uvedeného
je zrejmé, že hodnota pohľadávky žalobcu zabezpečovanej dohodnutou zmluvnou pokutou (jednotlivé
samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške) je v príkrom rozpore s výškou dohodnutej
zmluvnej pokuty – 500.000,- eur. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že najvyššia hodnota objednávky

žalobcu v priebehu roka 2001 predstavovala sumu 4.677,57 eur (fa žalobcu č. 215025 z mája
2001) a aj v prípade omeškania s dodávkou tohto tovaru by zmluvná pokuta 500.000,- eur bola
jednoznačne neprimerane vysoká. Ako príklad absurdity výšky dohodnutej zmluvnej pokuty k hodnote
zabezpečovaného záväzku ešte odvolací súd navyše dodáva, že aj hypotetické omeškanie v trvaní 1deň s akoukoľvek dodávkou (napr. tovar za 116,35 eur, ale aj napr. 100.000,- eur) by malo spôsobiť
nárok na zaplatenie 500.000,- eur !

92. Z obsahu žaloby nevyplýva dostatočne, žeby si žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty aj podľa bodu 8.4 zmluvy, t.j. za porušenie svojej povinnosti určenej v bode 8.3, t.j. porušenie
povinnosti nedodávať predmet kúpy na území Maďarska inej spoločnosti ako žalobca. Žalobca prioritne
tvrdil hlavne, že žalovaný mu prestal dodávať tovar. Vo svojich neskorších podaniach už žalobca tvrdil aj
to, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu za porušenie bodu 8.3 zmluvy, čo podľa neho má potvrdzovať

aj vo veci vyhotovený Znalecký posudok č. 1/2016 vyhotovený súdnym znalcom prof. RNDr. Michalom
Tkáčom, CSc..

93. K nároku na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného nedodávať predmet kúpy
inému subjektu na území Maďarska (bod 8.3 zmluvy) odvolací súd uvádza, že ani v tomto smere žalobca
nepreukázal dostatočne existenciu tohto svojho nároku. Žalovaný vo svojom poslednom odvolaní

poprel porušenie tejto svojej povinnosti, s tým že na územie Maďarska dodával iný druh vápna ako je
predmet kúpy podľa zmluvy so žalobcom, pričom žalobca toto tvrdenie žalovaného nijako konkrétne
nerozporoval. Pokiaľ žalobca ako dôkaz označil vyššie citovaný Znalecký posudok č. 1/2016, tak ani
toto nie je dostatočným dôkazom o porušení povinnosti žalovaného, čo vyplýva priamo z obsahu tohto
posudku, kde znalec priamo konštatuje (str. 35 posudku, č.l. 738), že v predloženej dokumentácii sa

nenachádza žiadny doklad o tom, žeby žalovaný počas trvania zmluvy plnil do zahraničia. K dodávkam
vápna do spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK v priebehu roka 2001 je potrebné dodať, že práve podľa
žalobcu išlo o plnenie v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu.

94. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaný porušil svoju povinnosť dodávať žalobcovi

tovar (viď ods. 87 – 89). Naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal dostatočne, žeby u
žalovaného dodávku jeho tovaru objednal. Pokiaľ by žalovaný v danom období dodával tovar aj inému
subjektu do Maďarska ako bol žalobca (čo sa vlastne ani nepreukázalo), tak takéto jeho konanie by
bolo pochopiteľné a napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom každého podnikania je
vytváranie zisku, ktorý výrobcovi prináša v práve predaj jeho tovaru. Za tejto situácie sa uplatňovanie

nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia bodu 8.3 zmluvy javí súdu ako výkon práva,
ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, t.j. tento výkon práva podľa § 265 Obchodného
zákonníka nepožíva právnu ochranu.

95. K odvolacím dôvodom deklarovaným žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP odvolací súd

dodáva, že s ohľadom na zistenie existencie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
je ich bližšie a podrobné skúmanie právne nepodstatné.

96. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 388 a § 390 CSP na základe odvolania
žalovaného rozhodol tak, že: 1, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I zmenil tak, že žalobu

ako nedôvodnú zamietol; 2, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku III zmenil tak, že neúspešného
žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu v plnom rozsahu (§ 255 CSP); 3, rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho výroku IV zmenil tak, že úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na nahradenie trov
konania v plnom rozsahu (§ 255 CSP) a 4, úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania (podľa § 255, § 396 a § 453 ods. 1 a 3 CSP).

97. O konkrétnej výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením
poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

98. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie navrhované dokazovanie (výsluch konateľa
žalobcu E. I. J.) súd nevykonal z dôvodu, že ho odvolací súd nepovažoval za potrebné a racionálne,
nakoľko táto osoba už bola v konaní vypočutá, pričom tento konateľ žalobcu neskôr sám poukázal nato,
že vo veci zotrváva na svojej pôvodnej výpovedi.

99. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).