Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620010607
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620010607.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1, § 155 ods.1 Tr. zák. a iné, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2022, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.6.2022, sp. zn. 1T/11/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods.1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zákona a z prečinu
krádeže podľa § 212 os.1 písm.c) Tr. zákona účinného do 31.7.2019 na tom skutkovom základe, že

-dňa 14. júna 2019 v čase okolo 22:09 h, v obci C., D. C. E. F., na križovatke ulíc Zelená a Bystrá,
obžalovaný A. B. fyzicky napadol poškodeného C. G., kráčajúceho po ceste tak, že ho odzadu raz udrel

koncovou časťou kovového zdviháka na automobil do temennej oblasti hlavy, na čo poškodený spadol
na zem, kde ho opätovne jedenkrát udrel daným zdvihákom do oblasti pravého kolena, pri čom z vrecka
nohavíc mu mimovoľne vypadla finančná hotovosť vo výške 38,- € a krabička cigariet zn. LM v hodnote
3,30 €, ktoré si privlastnil a následne v blízkosti pristavilo osobné motorové vozidlo nezistenej značky a
evidenčného čísla, z ktorého vystúpili už odsúdení F. G. a B. G. a títo drevenými latami udierali ležiaceho
poškodeného po chrbte a pravom ramene, kde už odsúdený F. G. ešte udrel poškodeného opakovane

päsťou do oblasti tváre, čím poškodenému obžalovaný spôsobil celkovú škodu krádežou vecí vo výške
41,30 € a fyzickým útokom mu podľa znaleckého posudku spôsobil tržno-zmliaždenú ranu temennej
oblasti hlavy a reznú ranu pravého kolena s dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní od 14.06.2019 do 30.06.2019, avšak pri väčšej intenzite násilia, ktoré
smerovalo na oblasť hlavy, mohlo dôjsť k zlomenine lebečnej klenby so vznikom vnútrolebečného
krvácania a poraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela a to mozgu a už odsúdení F. G. a B.

G. poškodenému spôsobili pomliaždenie okolia pravého oka a pomliaždenie pravej strany hrudníka s
dobou liečenia a práceneschopností do 7 dní.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, za použitia
§ 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods.2, ods.4 Tr. zákona, § 39 ods.2 písm. a) Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm.d) Tr. zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu poškodenému C. G., nar. XX.XX.XXXX v C. E. F., bytom F. XXX/XX, C. vo výške
283,64 €.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému C. G., nar.
XX.XX.XXXX v C. E. F., bytom F. XXX/XX, C. náhradu škody vo výške 283,64€ titulom bolestného.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Sociálnej poisťovni,
pobočkaSpišskáNováVes,Elektrárenská10,SpišskáNováVesnáhraduškodyvovýške59,40€titulom

vyplatených nemocenských dávok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú Union zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
prokurátor čo do výroku o treste. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj obžalovaný A. B.
prostredníctvom obhajcu. Takto podané odvolania odôvodnili nasledovne.

Obžalovaný A. B. v dôvodoch odvolania uviedol, že skutok, za ktorý bol stíhaný a odsúdený nespáchal.

Vykonané dokazovanie nevyvrátilo možnosť iného priebehu skutkového deja. To, že skutok sa udial tak,
ako je to uvedené v obžalobe nepotvrdzujú žiadne objektívne dôkazy a takýto priebeh skutkového deja
je založený výlučne na výpovedi poškodeného a členov jeho rodiny, pričom tieto výpovede si odporujú.
Podrobne rozobral rozpory vo výpovediach poškodeného a poukázal na to, že výpoveď poškodeného
z prípravného konania je v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Svedok C. G. mladší

vypovedal tak, že jeho výpoveď bola vopred pripravená, aby zodpovedala výpovedi poškodeného a jeho
výpoveď je v rozpore s výpoveďou otca (poškodeného). Svedkyňa H. A. - družka poškodeného samotnú
bitku nevidela, na miesto prišla až následne a o tom, čo sa stalo vie od poškodeného a svojho syna. A.
H. nevidela žiaden zdvihák v rukách obžalovaného a uvádzala, že zdvihák mala z rúk obžalovaného A.
H.. Svedkyňa A. H. však nepotvrdila, že by obžalovanému zobrala z rúk nejaký zdvihák. Svedkyňa I. G.

– sestra poškodeného nevidela, že obžalovaný mal udrieť poškodeného. Skutočnosť, že sa skutok mal
stať ako je uvedený v obžalobe nepotvrdil ani J. G. – otec poškodeného. Svedkyňa A. H. vypovedala
na hlavnom pojednávaní, že v skutočnosti sa s poškodeným bil syn obžalovaného G.. Pokiaľ súd
pred odstup času neuveril zmenenej svedeckej výpovedi A. H., rovnako mal súd v takomto prípade
postupovať aj pri zmenenej výpovedi poškodeného C. G. oproti jeho výpovedi z prípravného konania.

Z uvedených svedeckých výpovedí nemožno spoľahlivo ustáliť záver, že obžalovaný fyzicky napadol
poškodeného, t.j., že by ho udrel zdvihákom. Celá konštrukcia obžaloby, s ktorou sa stotožnil súd
v rozsudku stojí v podstate len na výpovedi syna poškodeného, nakoľko iné osoby nepotvrdili, že by
videli, ako obžalovaný napadol poškodeného a sám poškodený v prípravnom konaní poprel že by videl,
kto ho napadol. Poškodený svoju výpoveď zmenil až na hlavnom pojednávaní. Priebeh skutkového deja

tak, ako je uvedený v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku je nelogický, pričom úplne absentuje
motív spáchania skutku. Oproti skutkovému deju obžaloby stojí skutkový dej popísaný obžalovaným.
On poškodeného nenapadol, ale poškodený sa bil s jeho synom po tom, čo poškodený obťažoval K.
H. a jeho syn menovanú bránil. On bol doma a o bitke sa dozvedel až potom, čo prišla K. H. oznámiť,
že sa jeho syn bije s poškodeným. Toto potvrdila bývalá manželka A. G.. K. H. potvrdila, že ju napadol

poškodený a syn obžalovaného G. G. ju pred poškodeným bránil. Svedok G. G. sám potvrdil, že to bol
on, kto sa bil s poškodeným po tom, čo bránil K. H.. To isté potvrdila svedkyňa L. M. a A. H.. Priebeh
skutkového deja podľa obžaloby potvrdzujú aj svedecké výpovede svedkov N. C., ml. , O. G., O. A., N.
K. a H. H.. Považuje za absurdne, aby za situácie, kedy sa jeho syn priznal k tomu, že to bol on a nie jeho
otec, kto sa bil s poškodeným, bol za takýto skutok odsúdený. Svedkyne H., M., H., ktoré boli priamymi

svedkami incidentu nemali dôvod vypovedať nepravdivo, ide o svedkyne, ktoré nie sú v príbuzenskom
vzťahu s ním. Zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj iným predmetom, než len kovovým zdvihákom,
toto pripustil znalec MUDr. Piovarčí. Vypočutí svedkovia potvrdili, že jeho syn bil poškodeného drevenou
latou. Žiaden kovový zdvihák nebol v priebehu trestného konania zabezpečený. Namieta, že by sadopustil trestného činu výtržníctva a rovnako trestného činu krádeže. Keďže poškodeného nenapadol,
nemohol si prisvojiť ani hotovosť vo výške 38 ,- eur a krabičku cigariet. Poškodený bol v daný deň
vo večierke, kupoval si tam alkohol, a že disponoval takouto finančnou hotovosťou, to potvrdil len syn

poškodeného. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. a § 168 ods.1
Tr. por. Správne mal súd rozhodnúť o jeho oslobodený spod obžaloby. Nesprávny je záver okresného
súdu o prevahe priťažujúcich okolností, lebo prinajmenšom je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zák., že viedol riadny život. Prvé štyri záznamy v odpise registra trestov sa týkajú odsúdení
slovenskými súdmi, ktoré však majú charakter neodsúdení. Ďalšie záznamy 5 – 9 sa týkajú odsúdený

cudzozemskými súdmi, a na ktoré s poukazom na ustanovenie § 7b ods.2 Tr. zák. v spojení s § 438e
Tr. zák. nemožno prihliadať. Posledný desiaty záznam sa týka tiež cudzozemského odsúdenia, ktoré
rozhodnutie bolo vydané po spáchaní skutku v prejednávanej trestnej veci. Charakteristiku z miesta
bydliska má kladnú. V predmetnej trestnej veci nebol zabezpečený lekársky posudok v zmysle §
437/2004 Z.z. ako spôsobilý podklad pre rozhodnutie o nároku poškodeného na náhradu škody na
zdraví. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu vo výroku o vine, treste a vo výroku o náhrade škody

a oslobodiť ho spod obžaloby.

Prokurátor odôvodnil odvolanie čo do výroku o treste, že neboli splnené podmienky na mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods.1 Tr. zák. vzhľadom na okolnosti
prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa. Neboli splnené podmienky ani na použitie ustanovenia

§ 39 ods.2 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom aj na osobu obžalovaného a skutočnosť, že sa dopustil až troch
úmyselných trestných činov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a sám uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením na jeho
výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, že nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
najmenej 6 rokov by bol zjavne neprimeraným trestom. Požiadavka primeranosti trestu a jeho
individualizácie bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Poukázal na nález ÚS SR
Pl. US 106/2011. Prokurátor konštatuje, že nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby bez toho, aby túto svoju argumentáciu bližšie podporil s poukazom

na konkrétne skutočnosti. V ďalšej časti vyjadrenia opakuje dôvody odvolania vo vzťahu k uloženému
trestu. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku popisuje jednotlivo vykonané dôkazy a čo z nich zistil. Na základe
toho vyslovuje záver, že na základe takto vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané, že sa

skutku dopustil obžalovaný A. B.. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku a vo svojej
výpovedi poprel spáchanie skutku. Na svoju obranu uviedol, že v rozhodný deň bol doma so svojou
exmanželkou A. G. a prišla za nimi pani H., ktorá mu uviedla, že sa jeho syn G. G. bije s poškodeným
C. G.. Keď mal vyjsť z domu, videl už len políciu a sanitku, hľadal svojho syna. Potom prišiel domov
a mu syn mal povedať, že poškodený obchytkával H., a tak na neho vzal palicu alebo hranol a mal

udrieť poškodeného po hlave, aj po ruke, aj po nohe. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný
reťazou dôkazov, a to jednak výpoveďou poškodeného C. G., jeho syna C. G. ml., svedkyňou I. G.,
A. H. a A. H.. Tieto všetky osoby v postavení svedkov na hlavnom pojednávaní uviedli skutočnosti,
ktoré potvrdili, že bol to práve aj obžalovaný A. B., ktorý v kritický deň napadol poškodeného C. G. st..
Poškodený C. G. uviedol, že spoločne so svojím synom C. sa vracal z večierky domov a bol to práve

obžalovaný A. B., ktorý skrytý za domom mal v ruke zdvihák a ho udrel do oblasti hlavy, na to spadol a
obžalovaný ho udrel aj do oblasti kolena. Následne sa pridali k tomu útoku už odsúdení B. G. a F. G.,
ktorí ho bili po ďalších častiach tela. Vtedy mu mala z vrecka vypadnúť aj hotovosť a krabička cigariet,
ktoré mu odcudzil obžalovaný A. B.. Pri napádaní útočníkmi ho bránil jeho syn C.. Tento incident mali
vidieť aj A. H. a I. G.. Tiež potvrdil, že bol hospitalizovaný v nemocnici a dočasne práceneschopný.

Vyvrátil obranu obžalovaného, že mal byť napadnutý jeho synom G. G., pretože ten v kritický čas sa
na mieste nenachádzal. Táto usvedčujúca výpoveď korešponduje s výpoveďou svedka C. G. A., ktorý
potvrdil výpoveď poškodeného C. G. st. o jeho napadnutí obžalovaným A. B., ktorý ho udrel 1x do zadnej
časti hlavy a aj po nohe so zdvihákom a súčasne popísal konanie dvoch, už toho času spoluodsúdených.Tiež potvrdil, že v čase incidentu nebol nikto iný pri bitke a poškodeného nenapadol G. G. A., teda
syn obžalovaného A. B.. Súd vyhodnotil túto výpoveď, aj vzhľadom na v tom čase vek maloletého
svedka ako vierohodnú, pretože znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že má spôsobilosť posúdiť

udalosti s reálnym pohľadom, bez zámerného skresľovania a na úrovni svojich kognitívnych a hlavne
pamäťových spôsobilosti.

Svedkyňa A. H. síce priebeh bitky nevidela, ale na inkriminované miesto prišla so svedkyňou I. G. a
videla v rukách obžalovaného A. B. zdvihák. Svedkyňa I. G. potvrdila, že dobehla na miesto, kde bili

poškodeného a videla tam obžalovaného A. B., ktorý mal niečo v rukách železné a jeho brata F. a
mladšieho B. G.. To už poškodený ležal dobitý na zemi. Na rozdiel od prípravného konania, svedkyňa A.
H. v konaní pred súdom uviedla, že v inkriminovaný čas videla, ako syn obžalovaného G. G. spoločne
aj so svojim strýkom napadli poškodeného a práve syn obžalovaného A. B. - G. G. mal napadnúť
poškodeného zozadu, a keď spadol, mal ho ešte aj na zemi zmlátiť. Napadnúť ho mal so zdvihákom a
druhý útočník označený ako F. ho mal biť doskou. Po bitke mala pribehnúť k nim sestra poškodeného.

Potvrdila, že v čase bitky sa na mieste nachádzal aj syn poškodeného C. G., ale svedkyňu K. H. počas
incidentu nevzhliadla, avšak táto výpoveď je zhodnou výpoveďou s jej výpoveďou v prípravnom konaní,
čo sa týka popísania konania útočiaceho G. G., ale v prípravnom konaní uvádzala ako osobu namiesto
tohto útočníka, osobu obžalovaného A. B.. Súd neuveril tejto zmenenej výpovedi, vzhľadom na ňou
deklarovaný odstup času od spáchania skutku. Rozsah zranení bol zistený jednak z lekárskych správ

a z výsluchu znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý uviedol vo svojich záveroch, že zranenia
poškodenému, ktoré utrpel pri fyzickom incidente zo strany útočníka, ktoré útoky smerovali na hlavu, je
ním tržno-zmliaždená rana temennej oblasti hlavy a smerujúca na nohu - rezná rana pravého kolena.
Tieto zranenia možno považovať za ľahké poranenia s nekomplikovaným priebehom. Mechanizmus
vzniku týchto zranení

zodpovedá, že poškodený bol napadnutý zozadu úderom do zadnej temennej časti hlavy jedným
úderom, a to kovovou časťou zdviháka, konkrétne jeho dolnou časťou, čo spôsobilo poranenie v oblasti
hlavy. O., ktorá bola na pravom kolene, tá bola spôsobená tiež úderom týmto zdvihákom, ale išlo o reznú
ranu, a preto úder musel byť jeho bočnou časťou. Intenzita útokov, že ak bol použitý masívny nástroj, tak
intenzita použitej sily, ktorou bola zasiahnutá hlava a pravé koleno, bola nízka. Keďže bola zasiahnutá

hlava poškodeného, išlo o ohrozenie životne dôležitého orgánu. Nevylúčil možnosť, že poškodenie
zadnej temennej časti hlavy mohlo byť spôsobené aj iným nástrojom ako kovovým zdvihákom, napr.
dreveným hranolom, ale pri poranení kolena už to vylúčil. A preto obrana obžalovaného A. B. v rámci
vykonaného dokazovania neobstojí, pretože práve osoba, ktorá sa priznala ku tomu, že tieto zranenia
mala spôsobiť, a to svedok G. G. (syn obžalovaného A. B.), ním popísaný spôsob vykonania skutku

v časti týkajúcej sa spôsobu útoku na hlavu a telo poškodeného, nezodpovedá mechanizmu zranení u
poškodeného. Sám svedok G. G. uvádzal, že mal biť z celej sily viackrát po hlave poškodeného, ale
spôsobený následok v temennej časti hlavy tomu nezodpovedá, a preto jeho výpovedi súd neuveril.

Svedkyne A. G. a P. G. zhodne potvrdili, že sa G. G. im priznal, že napadol poškodeného z dôvodu,

že bránil svedkyňu H. pred poškodeným. Svedkovia N. C., O. A., N. G., J. G., O. G., H. H. a N. K.
neboli svedkami incidentu pri ktorom bol zbitý poškodený C. G., ale vyjadrovali sa iba k udalostiam,
ktoré predchádzali napadnutiu. K výpovedi K. H. súd uvádza, že síce potvrdzuje verziu svedka
G. G. o napadnutí poškodeného, ale nemala v jeho rukách vidieť žiadnu zbraň a tiež zo žiadnej inej
svedeckej výpovede mimo svedka G. G. nevyplynula jej prítomnosť pri takomto incidente a preto súd

mal pochybnosti o tom, či vôbec bola prítomná pri napadnutí poškodeného v kritický čas. Tiež k výpovedi
svedkyne L. M. súd uvádza, že síce popísala ako napadol svedok G. G. poškodeného (sám bez
prítomnosti iných osôb a spôsobom, že ho opakovane udieral niečím hrubším bez konkrétnosti), ale
mechanizmus vzniku zranení nezodpovedá ďalším dôkazom, či už záverom znaleckého dokazovania
alebo svedeckým výpovediam, ktoré či už vyvracajú obranu obžalovaného alebo potvrdzujú verziu

obrany obžalovaného.

Teda vyhodnotením vykonaných dôkazov okresný súd mal za to, že z výpovedí poškodeného, svedka
C. G. ml., svedkyne A. H., A. H. a I. G. vyplynulo, že bol to práve obžalovaný A. B., ktorý v kritický čas
sa nachádzal na kritickom mieste a napadol poškodeného do oblasti hlavy a pravého kolena, a teda

mechanizmus vzniku zranení zodpovedá aj výsledkom znaleckého dokazovania z ktorých vyplynulo,
že poškodený utrpel zranenie hlavy kovovým nástrojom jedným úderom nízkej intenzity, avšak došlo
k poškodenou kože a podkožia a nie skeletu hlavy, ktoré si zanechalo trvalý následok - jazvu v tvare
písmena V a utrpel reznú ranu pravého kolena pôsobením kovového nástroja, ktorým mu bol spôsobenýtrvalý následok - jazvu na bočnej strane kolena. Útoky na hlavu a na koleno boli nízkej intenzity, ale
keďže pri incidente bola zasiahnutá hlava poškodeného, v tomto prípade sa jedná o ohrozenie životne
dôležitých orgánov. Po tom, ako poškodený bol zbitý, mu z vrecka nohavíc mimovoľne vypadla finančná

hotovosť a krabička cigariet, ktorú podľa usvedčujúcej výpovede svedka C. G. A., ktorú verifikoval
poškodenýC.G.C.,muodcudzilobžalovanýA.B.apredmetnéhoskutkusadopustilnamiesteverejnosti
prístupnom v obci Smižany na križovatke ulíc Zelená a Bystrá tým, že napadol iného so zbraňou, čím
naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestných činov - zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 ods.1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zákona a prečinu krádeže
podľa § 212 ods.1 písm.c) Tr. zákona účinného do 31.7.2019.

VovýrokuotresteuloženomobžalovanémuA.B.okresnýsúduviedol,priukladanídruhuavýmerytrestu
u obžalovaného prihliadal na jeho osobu, osobné pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok,
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a na to, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v

priamom úmysle a najzávažnejšieho trestného činu sa dopustil v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.
zákona.

Poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil. Priťažujúcou okolnosťou bolo to, že spáchal viac
trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona.

Ukladal obžalovanému A. B. úhrnný trest podľa ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zákona za viac zbiehajúcich
trestnýchspáchanýchjednýmkonaním.Najprísnejšímtrestnýmčinomznichjezločinublíženianazdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona, ktorý je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v jeho osobitnej časti ustanovil trest odňatia slobody, kde horná hranica

trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov, a preto súd, vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zákona musí
povinne ukladať trest odňatia slobody. Teda rozpätie trestnej sadzby pri tomto konkrétnom trestnom
čine je od 4 do 10 rokov. Keďže okresný súd zistil, že u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich
okolnosti nad poľahčujúcim okolnosťami, postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a zvýšil dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a teda súd mal ukladať trest odňatia slobody u

obžalovaného v rozpätí od 6 do 10 rokov. Mal za to, že u obžalovaného prichádza do úvahy postup
podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, a to mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej Tr. zákonom, pretože ho odsudzuje za pokus k najprísnejšie trestne trestného činu
a vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu, má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr.
zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest

kratšieho trvania, limitujúc použitím § 39 ods. 3 Tr. zákona, a preto mu uložil úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 30 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním
so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu poškodenému C. G. vo výške 283,64 eur z titulu bolestného. Okresný súd mal
za to, že takto uložený výchovný trest na slobode u obžalovaného je postačujúci aj vzhľadom na jeho

osobu, osobné pomery, možnosti nápravy, na spôsob spáchania činu a jeho následok.

Aj výrok o náhrade škody odôvodnil tak, ako to uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku na č.l.16
rozsudku.

Okresný súd nepresvedčil odvolací súd odôvodnením rozsudku, a to preto, že odôvodnenie rozhodnutia
nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods.1 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. ak rozsudok
obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou. Ak rozsudok

obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

V danej trestnej veci je dôkazná situácia založená na dvoch skupinách dôkazov. Na jednej strane
výpoveď poškodeného C. G., svedkov C. G. A., A. H. (ktorá síce oproti prípravnému konaniu pozmenila
výpoveď), A. H. a I. G..

Na druhej strane výpoveď obžalovaného, syna obžalovaného G. G., L. M. a K. H.. Obžalovaný namieta,
že súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy len v jeho neprospech, pričom vôbec neuviedol, prečo
neveriť dôkazom svedčiacim v jeho prospech. S týmto možno súhlasiť, lebo odôvodnenie rozsudku súduprvého stupňa toto neobsahuje, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods.12 Tr. por. a § 168 ods.1
Tr. por.

Okresný súd pri vykonávaní dôkazov sa vôbec nezaoberal motívom trestného činu na strane
obžalovaného A. B., pri druhej skupine dôkazov ako motív trestného činu sa spomína obťažovanie K.
H. poškodeným C. G.. Pritom zistený motív trestného činu uľahčí ustáliť skutkový dej bez dôvodných
pochybností. Nemožno prehliadnuť právoplatné odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 18.3.2021, sp. zn. 1T/11/2020, ktorým boli obvinení F. G. a B. G. uznaní za vinných

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
pre skutok zo dňa 14.6.2019.

Keďže odvolací súd zrušil výrok o vine napadnutého rozsudku, musel zrušiť aj výroky o treste a náhrade
škody, ktoré mali podklad vo výroku o vine. Odvolacími námietkami k výrokom o treste a náhrade škody
je v tomto štádiu trestného konania bezpredmetné sa zaoberať, keďže v prvom rade sa musí ustáliť

skutkový stav bez dôvodných pochybností.

Ak na hlavnom pojednávaní svedok uvedie, že vzhľadom na odstup času si všetky podrobnosti resp.
okolnosti prípadu už nepamätá, alebo ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej
výpovede a strany nenavrhnú predloženie skoršej výpovede podľa § 264 ods.1 Tr. por., má tak urobiť

súd na základe § 2 ods.11 Tr. por. so zreteľom na ustanovenie § 253 ods.3 Tr. por. a vzhľadom na
ustanovenie § 2 ods.10 Tr. por., ktoré predpokladá, že súd rozhodne spravodlivo, podmienkou čoho je
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Aj keď v dikcii § 2 ods.10 Tr. por. to nie je výslovne uvedené, z textu „... postupovať tak, aby bol

zistený (teda nie „zisťovaný“) skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti“ vyplýva, že ide
o požiadavku, resp. zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci – ako základného predpokladu
pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Možno síce namietať, že pojem „spravodlivé rozhodnutie“ nie je
v zákone definované a závisí od vzťahu strán k výsledku konania, t.j. k rozhodnutiu, predstavuje
však širší spoločenský hodnotiaci pohľad na výsledok konania a rozhodnutia súdu v konkrétnej veci

než len hodnotenie dotknutých strán. Inými slovami, spravodlivé súdne rozhodnutie bude také, ktoré
predpísaným procesným spôsobom dokazovania viedlo k náležite zistenému skutkovému stavu veci,
a z toho na základe zákona odvodeným konzekvenciám proti obžalovanému, teda rozhodnutie ktoré je
zákonné, objektívne, oprávnené, primerané a správne.

Podľa súčasných technických možností sa celé výpovede zaznamenávajú v úplnom znení a neskôr sa
podľa potreby prepisujú do obyčajného písma celé, alebo ich časti. Tak postupoval v danej trestnej veci
aj okresný súd. K tomu však je potrebné uviesť, že predseda senátu je povinný dbať na to, aby hlavné
pojednávanie nebolo zdržované výkladmi a prejavmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a aby
bolozameranéčonajúčinnejšienaobjasnenievecivrozsahunevyhnutnomprespravodlivérozhodnutie.

Týmto ustanovením § 253 ods.3 Tr. por. sa predseda senátu neriadil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.