Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507208585
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1507208585.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej, JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcov: X/ L. Č., narodený
X.X.XXXX, bytom X. XX, V., X/ V.. Y. Č., narodená XX.X.XXXX, bytom X. XX, V. a X/ P. Č., narodený
XX.X.XXXX, bytom Ľ. XX, V., proti žalovaným: X/. Y. F., narodený XX.X.XXXX, bytom B. X, V., X/. L.
T., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V., obaja zastúpení JUDr. Emilom Molnárom, advokátom so
sídlom Záhradnícka 9, Bratislava a X/. U.. Y. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V., o určenie
neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov, o odvolaní žalobcov a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/94/2007-720 zo dňa 28.9.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/94/2007-720
zo dňa 26.09.2017 o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/94/2007-720 zo dňa 26.09.2017 p o
t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 12C/94/2007-720 zo dňa

26.9.2017 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov bytového domu v V. na X. ul. č. XX zo dňa 6.3.2007 o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu
hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu. Stranám sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 20.3.2007
domáhali určenia, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X. ulici

č. XX v V. prijaté dňa 6.3.2007 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov o schválení návrhu
na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu a
rozhodnutie o schválení návrhu zmluvy o vstavbe bytov sú neplatné. Rozsudkom č.k. 12C/94/2007-380
zo dňa 2.11.2010 súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že schôdza vlastníkov
bola zvolaná riadne, v dostatočnej dobe pred jej uskutočnením, rokovanie prebehlo podľa programu, o
jednotlivých rozhodnutiach prebehlo hlasovanie a o výsledkoch boli všetci vlastníci riadne informovaní.
Sporné rozhodnutia vlastníkov bytov boli preto prijaté platne a v súlade s príslušnými ustanoveniami

Zákona o bytoch. V prípade prístrešku (v spore označovaný aj ako kobka) súd prvej inštancie
konštatoval, že tento bol pristavený k bytovému domu, ale nie je jeho súčasťou. O povolení tejto stavby
nie sú na stavebnom úrade vedené záznamy. Prístavba kopíruje pozemok, pod ktorým sa nachádza
bytový dom a nezasahuje do inej parcely. Je preto možné túto stavbu považovať za príslušenstvo domu vzmysle§6ods.2Zákonaobytoch,oužívaníktoréhorozhodujúvlastnícinadpolovičnouväčšinouhlasov.
Pri rozhodovaní je možné, že sa vlastníci dohodnú, že niektoré časti domu alebo jeho príslušenstva
budú užívať len niektorí vlastníci a iní budú z užívania vylúčení. Krajský súd v Bratislave rozsudkom

č.k. 2Co/275/2010-430 zo dňa 9.11.2011 v odvolacom konaní predmetný rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že prístrešok mal slúžiť celému domu, preto je
jeho príslušenstvom. Vyslovil názor, že v konaní nebolo preukázané, že prístrešok tvorí príslušenstvo
bytu žalobcov, respektíve že má slúžiť žalobcom, pretože nebol uvedený v zmluve, ktorou žalobcovia
nadobudli byt do vlastníctva. Na základe mimoriadneho dovolania podaného Generálnym prokurátorom

SR Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6MCdo/47/2012-531 zo dňa 26.11.2014 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 9.11.2011 č.k. 2Co/275/2010-430 v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Bratislava V z 2.11.2010 č.k. 12C/94/2007-380 vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov bytového domu v V. na X. XX zo 6.3.2007 o schválení návrhu na rozdelenie
a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu, zrušil aj rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/94/2007-380 zo dňa 2.11.2010 vo výroku o zamietnutí žaloby o

určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov bytového domu v V. na X. XX zo 6.3.2007 o schválení
návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového
domu, a zrušil aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9.3.2012 č.k. 12C/94/2007-447 a uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 22.8.2012 sp.zn. 2Co 136/2012 o trovách konania a vec v rozsahu
zrušenia vrátil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že o

návrhu na určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov o návrhu zmluvy o
vstavbe bytov a rozšírení bytov bolo v tomto konaní právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V č.k. 12C/94/2007-380 zo dňa 2.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2Co/275/2010-430 zo dňa 9.11.2011.

3. Sohľadomnauvedenésúdprvejinštanciepoukázalnato,ževsporezostalanezodpovedanouotázka
posúdenia prístrešku a kobky v ňom z pohľadu, či ide alebo nejde o príslušenstvo bytu alebo bytového
domu, s čím súvisí aj otázka, či vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu o tejto kobke v prístrešku
rozhodovať ako o spoločnej veci. Uviedol, že práve táto otázka bola podstatou podania mimoriadneho
dovolania, ktorou sa zaoberal dovolací súd, ktorý v danej otázke vyslovil právny názor, podľa ktorého

kobka v prístrešku užívaná žalobcami spĺňa definičné znaky príslušenstva bytu v zmysle § 121 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Táto bola a je určená na trvalé užívanie bytu žalobcov, teda na uspokojenie
potreby ich bývania, ku ktorej z povahy veci patrí aj uskladňovanie nimi používaných a užívaných
vecí. Jej užívanie žalobcami trvajúce niekoľko desiatok rokov bolo rešpektované pôvodným vlastníkom
domu i jeho pôvodnými nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov bez akéhokoľvek spochybňovania.

Nadobudnutím bytu do vlastníctva nadobudli žalobcovia aj kobku ako príslušenstvo, a to napriek tomu,
že nebola v zmluve o kúpe bytu výslovne uvedená, nakoľko príslušenstvo bytu zdieľa právny režim
bytu. Kobka ako príslušenstvo bytu žalobcov, ktorý je ich vlastníctvom, preto nemohla byť predmetom
rozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. Pokiaľ sa tak
stalo a pokiaľ výsledkom tohto postupu bolo vylúčenie žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu

do ich vlastníckeho práva.

4. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že po zrušení napadnutého
rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene skutkového základu prejednávanej veci, ktorá by odôvodňovala
vylúčenie aplikácie právneho názoru dovolacieho súdu. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení navrhli

v konaní vykonať dokazovanie vyžiadaním projektovej, príp. akejkoľvek dokumentácie týkajúcej sa
predmetného prístrešku z odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Bratislava a zároveň
navrhli vykonať dokazovanie dopytom stavebného úradu Bratislava - Petržalka akého charakteru z
hľadiska stavebného je kobka (prístrešok) a či a kedy bola uvedená stavba skolaudovaná. Z odpovedí
oboch dotknutých inštitúcií vyplynulo, že projektovou, či inou dokumentáciou k uvedenému prístrešku

stavebné úrady nedisponujú, pričom len na základe technickej a právnej dokumentácie by bolo možné
určiť charakter prístrešku. Súd prvej inštancie nevykonal ani dôkaz ohliadkou prístrešku (za účelom
zistenia, či prístrešok je vôbec nehnuteľnosťou a či samotný priestor v ňom spĺňa všeobecné technické
požiadavky na stavby a akému účely kobky slúžia a sú využívané v súčasnosti zo stavebného hľadiska),
pretože k posúdeniu možnosti vylúčenia aplikácie právneho názoru dovolacieho súdu by tento dôkaz

neprispel. Z výpovedí sporových strán aj v rámci ďalšieho konania vyplynulo, že žalobca 1/ užíval v
minulosti (do r. 2003) kobku v prístrešku ako garáž na svoje motorové vozidlo zn. Z., pričom aj zo
strany žalovaných bol a je prístrešok užívaný na uskladnenie nimi používaných a užívaných vecí (napr.
motorka). Žiadna zo sporových strán nerozporovala, že kobky ako časti prístrešku boli určené a aj stáleslúžia na uspokojovanie potrieb bývania všetkých vlastníkov bytového domu, kobka ako príslušenstvo
bytu jednotlivých vlastníkov bytov teda zdieľa právny režim bytu, a teda kobka žalobcov ako ich
vlastníctvo nemohla byť predmetom rozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa § 14 ods. 1 veta prvá

zákona č. 182/1993 Z.z. Pokiaľ sa tak stalo a pokiaľ výsledkom tohto postupu bolo vylúčenie žalobcov z
užívaniakobky,došlotýmkzásahudoichvlastníckehopráva.Súdprvejinštancieuzavrel,žežalovanými
uvádzané argumenty ohľadom nemožnosti posúdenia prístrešku, či prístavby ako príslušenstva bytu
a s tým súvisiace odkazy na publikované odborné články, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie sú
novými skutkovými tvrdeniami, resp. takými novými skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali odklon od

vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nakoľko žalovaní neuviedli v ďalšom konaní žiadne nové skutkové tvrdenia, ani nepredložili
žiadne nové dôkazy, ktoré by nastali po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a ktoré by spôsobili
zmenu skutkového základu natoľko, že by bola vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu
na nový skutkový základ, rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, podľa ktorého rozhodnutie
vlastníkov bytového domu na X. ul. č. XX v V. zo dňa 6.3.2007 o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu

hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu je neplatné. O nároku na
náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) pričom zohľadnil rovnaký úspech strán v spore.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca 1/, žalovaní 1/ a 2/.

6. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkajú, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že z hľadiska
skutkových zistení je jednou z podstatných skutočností ustálenie otázky účelu užívania kobiek v

prístrešku k bytovému domu na X. ulici XX v V., ktorý bol predmetom rozhodovania o schválení návrhu
na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom tohto bytového
domu. Žalovaní 1/ a 2/ namietajú, že skutkové tvrdenia súdu prvej inštancie, ktorý prebral argumentáciu
dovolacieho súdu ku skutkovej otázke užívania kobiek v prístrešku na uspokojenie potreby bývania
sú nesprávne a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a výpovediam strán sporu. Žalovaní 1/ a

2/ popierajú konštatáciu súdu prvej inštancie, že „žiadna zo sporových strán nerozporovala, že kobky
ako časti prístrešku boli určené a aj stále slúžia na uspokojovania potrieb bývania všetkých vlastníkov
bytov a namietajú, že v konaní opakovane namietali užívanie kobiek na uspokojovanie potrieb bývania.
Jednotlivé kobky v prístrešku boli dlhé roky užívané na iný účel než uskladňovanie vecí užívaných a
používaných vlastníkmi bytov. Poukázali na vyjadrenia žalobcu 1/ prednesené na pojednávaní konanom

dňa 8.6.2017, ktorý uviedol, že kobku v prístrešku užíval ako garáž na garážovanie motorového vozidla
približne od roku 1976, kedy dostal súhlas od bývalého vlastníka bytového domu U. š. p. na úpravu
vchodovej časti prístrešku. Zároveň potvrdil, že užívanie kobky na uvedený účel trvalo až do roku 2003,
kedy žalobca 1/ svoj osobný automobil odhlásil z evidencie vozidiel. Rovnako ďalší vlastníci bytov
užívali kobky na iné účely absolútne nesúvisiace s uspokojovaním bytových potrieb, a to konkrétne na

garážovanie motorky či na chov sliepok. Je teda podľa žalovaných 1/ a 2/ zrejmé, že kobky v prístrešku
boli dlhé roky užívané na iné diametrálne odlišné účely, než je uspokojovanie bytových potrieb a neslúžili
nevyhnutne na to, aby sa užívali spoločne s bytmi v bytovom dome. Z uvedeného dôvodu kobky v
prístrešku nemožno právne kvalifikovať ako príslušenstvo bytov. Konštatácia súdu prvej inštancie, že
kobka bola a je určená na uspokojovanie potrieb bývania je vecne nesprávna. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali

na rozsudok NS CR, sp.zn. 26 Cdo 2975/2000, zo dňa 17.1.2002, ktorý konštatoval, že garáž nemôže
tvoriť príslušenstvo bytu, keďže neslúži k uspokojovaniu bytových potrieb. Žalovaní tvrdia, že vzhľadom
k spôsobu prevedenia prístrešku vyvstali v konaní pochybnosti, či prístrešok je stavbou (pevne spojenou
so zemským povrchom) v zmysle stavebného zákona a či spĺňa všeobecné technické požiadavky na
stavby. Na ustálenie uvedených skutočností navrhovali vykonanie dokazovania miestnou obhliadkou

bytového domu či znaleckým dokazovaním. S návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania sa
súd prvej inštancie procesné nevysporiadal a v odôvodnení rozsudku ani neuviedol dôvody, pre
ktoré uvedený dôkaz nevykonal, preto žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Pre absenciu akejkoľvek projektovej a stavebnej dokumentácie
na stavebnom úrade Mestskej časti Bratislava - Petržalka či na Okresnom úrade Bratislava by práve

znalecké dokazovanie v danom prípade mohlo prispieť k ustáleniu otázky charakteru stavby a jej
účelového určenia, preto aj naďalej trvajú na vykonaní predmetných dôkazov (miestna obhliadka,
znalecké dokazovanie), ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie riadne navrhnuté, avšak súd prvej
inštancie ich nepripustil, resp. bez náležitého odôvodnenia nevykonal. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že dovolacísúd k odlišnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie a odvolací súd v zrušených rozhodnutiach
dospel bez doplnenia dokazovania či bez možnosti žalovaných vyjadriť sa k právnej kvalifikácii veci.
Dovolací súd podľa ich názoru nepostupoval správne tým, že prekročil medze prieskumnej právomoci,

keď v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky posudzoval
právnu kvalifikáciu prístrešku, a to napriek tomu, že generálny prokurátor Slovenskej republiky vzhliadol
možné nesprávne právne posúdenie v rozhodnutiach súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu iba v
otázke kvóra spoluvlastníkov potrebného pre prijatie rozhodnutia o naložení s touto prístavbou ako
celkom, posudzoval skutkové okolnosti prípadu a neobmedzil sa len na právne posúdenie, ktoré mu

vzhľadom k viazanosti dovolacími dôvodmi prináležalo, pričom bez dodatočného alebo opakovaného
dokazovania prijal odlišné skutkové závery než súdy nižšej inštancie. Odlišne od súdu prvej inštancie aj
odvolacieho súdu právne kvalifikoval prístrešok, resp. v ňom nachádzajúce sa kobky ako príslušenstvo
jednotlivých bytov v bytovom dome, a to aj napriek skutočnosti, že v mimoriadnom dovolaní neboli
rozporované závery konajúcich súdov, podľa ktorých má prístrešok charakter príslušenstva bytového
domu a jednotlivé jeho časti fakticky užívané vlastníkmi bytov nemajú charakter príslušenstva bytov.

Žalovaní argumentujú, že opakovane poukazovali na skutočnosti, ktoré dovolací súd nebral do úvahy, a
ktoré by súdu prvej inštancie umožnili odkloniť sa od právneho názoru vysloveného dovolacím súdom,
keď bytový dom na X. ulici XX a susediaci bytový dom sú de facto architektonicky totožné stavby
postavené v približne rovnakom čase s tým rozdielom, že k susediacemu bytovému domu nebola
realizovaná prístavba. Je teda zrejmé, že prístrešok a kobky v ňom nachádzajúce sa v bytovom dome

na X. ulici XX nie sú nevyhnutne určené k užívaniu bytov v bytovom dome. Kobky v prístrešku nie
sú započítané do podlahovej plochy jednotlivých bytov. Príslušenstvo bytu podľa § 2 ods. 7 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov do podlahovej plochy bytu započítané má byť a preto
podľa žalovaných jednotlivé kobky nie sú príslušenstvom bytov, ale sú príslušenstvom, resp. spoločným
zariadením bytového domu. Odber elektrickej energie v prístrešku je meraný cez spoločný elektromer

bytového domu, ktorý meria taktiež spotrebu elektrickej energie v ostatných spoločných častiach a
priestoroch bytového domu (schodisko, a pod.) a cez prístrešok vedú rozvody vody pre celý bytový dom.
Hranica pozemku zastavaného bytovým domom parc. č. XXXX v k. ú. P. je totožná s obvodovými múrmi
bytového domu spolu s prístreškom. Prístrešok sa teda nachádza na pozemku zastavanom bytovým
domom, pričom z exteriéru je prístupný len z pozemku s parc. č. XXXX/X, ktorý nie je v spoluvlastníctve

vlastníkov bytov v bytovom dome. Nemožnosť prístupu ku kobkám nasvedčuje skutočnosti, že sa
jedná o príslušenstvo bytového domu nachádzajúce sa na pozemku zastavanom bytovým domom,
pri užívaní kobky žalobcovia opakovane nekonali v dobrej viere, čo preukazuje napríklad svojvoľné
rozšírenie veľkosti kobky žalobcom 1/ na úkor vedľajšej kobky. Zväčšením podlahovej plochy kobky
došlo k zväčšeniu podlahovej plochy bytu, čoho dôsledkom by bol nárast spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu u žalobcov a logické
zmenšenie spoluvlastníckeho podielu u ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome (samotné byty
v bytovom dome majú rovnaké výmery a vlastníci bytov majú rovnaké spoluvlastnícke podiely na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu). V prípade kobiek v
prístrešku absentuje akékoľvek ich určenie na to, aby sa s jednotlivými bytmi spolu užívali. Kobky

neboli ako príslušenstvo bytu uvedené v nadobúdacej zmluve žalobcov, ako ani v žiadnej zo zmlúv
ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Pritom podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu povinne obsahuje popis príslušenstva
bytu. Vymedzenie popisu príslušenstva bytu je tak obligatórnou náležitosťou každej platne uzatvorenej
scudzovacej zmluvy, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k bytu. V aplikačnej praxi je pritom

bežné, že príslušenstvo bytu sa v scudzovacej zmluve konkrétne vypočítava, a nie len príkladom
uvádza. Naproti tomu popis spoločných častí, zariadenia či príslušenstva bytového domu býva v
scudzovacích zmluvách realizovaný druhovo s demonštratívnym výpočtom. Uvedený postup je v súlade
s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré z logických dôvodov prinášajú
tiež len ich neúplný výpočet. K povinnosti uvádzať príslušenstvo bytu v scudzovacích zmluvách, ktorých

predmetom je prevod vlastníckeho práva k bytu poukázali žalovaní 1/ a 2/ na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 1Cdo/156/2008 zo dňa 22.9.2010. Žalovaní 1/ a 2/ argumentujú, že pokiaľ by bola
prijatá interpretácia otázky príslušenstva bytu tak, ako ju predostrel dovolací súd (neuvedenie časti
prístrešku v nadobúdacej zmluve je irelevantné, keďže príslušenstvo sleduje osud hlavnej veci), bol by
týmchránenýfaktickýstav,ktorýmoholbyťnastolenýajsvojvoľne,resp.vrozporesozákonom.Užívanie

časti spoločného príslušenstva či zariadenia bytového domu len niektorým z vlastníkom bytu v bytovom
dome nemôže byť povýšené na stav výlučného vlastníctva. V tomto smere je právne irelevantné, či
tento stav bol mlčky akceptovaný ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome. Navyše z dokazovania
vyplynulo, že v posudzovanom prípade ani účel, na ktorý boli kobky v prístrešku užívané, neslúži nauspokojovanie bytových potrieb (garážovanie automobilu, motorky, chov sliepok). Kobky v prístavbe v
žiadnomprípadepodľažalovaných1/a2/nemôžumaťcharakterpríslušenstvajednotlivýchbytov,keďže
je evidentné, že sa jedná o vedľajšie priestory, ktoré sú mimo bytu a neboli uvedené v nadobúdacích

zmluvách. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ pre definovanie vedľajších miestností a priestorov ako
príslušenstva bytu je nevyhnutné, aby tieto miestnosti a priestory boli určené na to, aby sa s bytom
užívali a aby sa uviedli v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Preto žalovaní boli oprávnení rozhodovať o
spôsobe naloženia s prístreškom, keďže sa nejednalo o príslušenstvo jednotlivých bytov. Rozhodnutie
vlastníkov bolo prijaté platne, v súlade s § 14 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

a žalobu je nutné zamietnuť. V dôsledku zamietnutia žaloby by žalovaní 1/ a 2/ mali mať aj nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaní 1/ a 2/ odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca1/vovyjadreníkodvolaniužalovaných1/a2/namietal,žekebyžalovanísledovalipredmetnú
vec mohli pochopiť, že Najvyšší súd SR naznačil ako sa má v tejto veci postupovať. Udivuje ho, že

žalovaní nebrali do úvahy a nepodali odvolanie voči tomu, že súd prvej inštancie neriešil ich návrh o
určenie neplatnosti rozhodnutia o schválení zmluvy o vstavbe. Na schôdzi bol prerokovaný a následne
odsúhlasený tromi vlastníkmi návrh zmluvy o vstavbe, s ktorou zmluvou žalobcovia nesúhlasili, pretože
odporovala zákonom. Dôvody nesúhlasu sú obsiahnuté v žalobe zo dňa 19.3.2007. Súdy tento návrh
neriešili a žalobca s takýmto prístupom nesúhlasí. Žalovaní 1/ a 2/ svojimi vyjadreniami zavádzajú súd,

s ich odvolaním žalobca 1/ nesúhlasí.

8. Žalobkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ zotrvala na svojich prednesoch z konania
pred súdom prvej inštancie.

9. Žalovaní 1/ a 2/ v replike k vyjadreniam žalobcov 1/ a 2/ uviedli, že predmet konania bol v plnom
rozsahu vyčerpaný a tvrdenia žalobcu 1/ pravdepodobne vychádzajú len z nepochopenia právnej úpravy
a procesných postupov súdu.

10. Žalobca 1/ v duplike zopakoval, že žalobou zo dňa 20.3.2007 sa domáhali určenia, že rozhodnutia

vlastníkov bytov bytového domu X. XX v V. zapísanom na správe katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu na liste vlastníctva 2238 zo dňa 6.3.2007 o zmene užívania spoločných priestorov a
schválenie zmluvy o vstavbe sú neplatné. Opodstatnenosť návrhu bola oprávnená, súdy nekonali tak,
ako si to vyžadoval Občiansky súdny poriadok. Nápravu vykonal Najvyšší súd SR svojím uznesením
zo dňa 26.11.2014.

11. Žalobca 1/ v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že v predmetnom rozsudku nevyriešil predmet
sporu spočívajúci v žalobe o určenie neplatnosti rozhodnutia o schválení návrhu zmluvy o výstavbe
bytov,ktorýnávrhprednieslivžalobezodňa20.3.2007,akoajnapojednávanídňa26.9.2017.Schválená
zmluva bola v rozpore s § 139 Občianskeho zákonníka ako aj so Stavebným zákonom. Rozhodnutím

o schválení zmluvy o vstavbe žalovaní zasiahli do vlastníckych práv žalobcov.

12. Žalovaní 1/ a 2/ k odvolaniu žalobcu 1/ uviedli, že predmetom nového konania pred Okresným
súdom Bratislava V (po vydaní uznesenia NS SR, č.k. 6 MCdo 47/2012, zo dňa 26.11.2014) bola výlučne
otázka platnosti rozhodnutia o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými

zariadeniami a príslušenstvom domu a otázka náhrady trov konania. O návrhu na určenie neplatnosti
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o schválení návrhu zmluvy o vstavbe bytov bolo v
konaní právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/94/2007-380, zo dňa
2.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Co/275/2010-430, zo dňa 9.11.2011
tak, že žalobu súd v tejto časti zamietol. Odvolacie dôvody žalobcu 1/ uvedené v jeho odvolaní sú

tak irelevantné. Žalovaní 1/ a 2/ predniesli, že odvolanie žalobcu1/ je preto potrebné odmietnuť ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré navyše nemá náležitosti podľa § 363 CSP.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa

ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné a odvolanie
žalobcu 1/ je potrebné odmietnuť.14. Žalobca 1/ vo svojom odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože
predmet sporu nebol vyriešený v celom jeho rozsahu, Keďže v ňom absentuje rozhodnutie o návrhu na

určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o schválení návrhu zmluvy o
vstavbebytov.Podanieodvolaniajeprocesnýmúkonomstrany.Právopodaťodvolanievšakprináležílen
tej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorej vyznelo rozhodnutie
a bola ním dotknutá na svojich právach, pre posúdenie čoho je podstatné porovnanie výsledku sporu
so žalobným návrhom (nárokom) uplatňovaným žalobcom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiž vo

všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na osobu konkrétneho
odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý
ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie
bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na
jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie žalobcu 1/ smeruje

proti rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe v časti návrhu vo veci o určenie neplatnosti rozhodnutia o
rozdelení a zmene hospodárenia s časťou murovaného prístrešku pristaveného k bytovému domu
vyhovené, ktorým výrokom žalobcovi 1/ nebola spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebol
osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie. Z
obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný nárok o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov

a nebytových priestorov o schválení návrhu zmluvy o vstavbe bytov bol právoplatne vyriešený v poradí
prvým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/94/2007-380, zo dňa 2.11.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Co/275/2010- 430, zo dňa 9.11.2011 v tejto veci tak,
že žaloba v tejto časti bola právoplatne zamietnutá, pretože mimoriadnym dovolaním generálneho
prokurátora SR boli tieto rozhodnutia zo základného konania napadnuté len vo vzťahu k výroku k

možnosti vylúčenia vlastníka bytu z užívania časti prístrešku bytového domu. Vzhľadom na to, že
rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaV,č.k.12C/94/2007-380,zodňa2.11.2010vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Co/275/2010-430, zo dňa 9.11.2011 bol žalovaný nárok o určenie
neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o schválení návrhu zmluvy o vstavbe
bytov dňom 18.1. 2012 právoplatne vyriešený, postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ o tomto

nároku, už nekonal, keďže základné konanie bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo
47/2012 zo dňa obnovené len vo vzťahu k nároku o určenie neplatnosti rozhodnutia o rozdelení a
zmene hospodárenia s časťou murovaného prístrešku pristaveného k bytovému domu. Preto odvolací
súd odvolanie žalobcu 1/ odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386
písm. b) CSP v spojení s § 359 CSP, a vecne prejednal len odvolanie žalovaných 1/ a 2/ smerujúce

proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zostávajúcom žalovanom nároku na
určenie neplatnosti rozhodnutia o rozdelení a zmene hospodárenia s časťou murovaného prístrešku
pristaveného k bytovému domu.

15. Základom tohto konania bola otázka charakteru murovaného prístrešku vybudovaného ako

prístavba bytového domu, ktorá bola rozdelená na štyri časti, tzv. kobky tak, že ku každému bytu patrila
jedna z nich, respektíve otázka, či vlastníkom kobky je vlastník bytu, alebo tieto kobky sú príslušenstvom
bytového domu a teda predmetom spoluvlastníctva vlastníkov bytov.

16. Súd prvej inštancie poukázal na skutkový stav zistený v konaní ktoré predchádzalo prvému

rozhodnutiurozsudkuč.k.12C/94/2007-380zodňa2.11.2010vtejtoveci,pretoženedošlokjehozmene.
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi bytov
v bytovom dome, v ktorom sú štyri byty (žalobcovia ako manželia sú vlastníkmi bytu č. X) a zároveň
sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku
zastavaného domom, a to žalobcovia spolu v jednej štvrtine spoluvlastníckeho podielu a každý zo

žalovaných tiež v jednej štvrtine spoluvlastníckeho podielu. Dom bol vybudovaný v roku XXXX a po
jeho výstavbe bol k nemu pristavaný murovaný prístrešok s drevenou strechou, ktorý slúžil obyvateľom
domu na uskladňovanie tuhého paliva. Po zmene spôsobu vykurovania domu začali prístrešok využívať
jednotliví vlastníci bytov na uskladňovanie rôznych predmetov. Priestor v prístrešku bol pôvodnými
nájomníkmi bytov rozdelený na štyri časti - kobky, z ktorých ku každému bytu prináležala jedna kobka,

pričom vlastník domu voči tomu nemal námietky. Žalobcovia užívali kobku od roku XXXX, kedy sa stali
nájomníkmi bytu, ktorý v roku XXXX odkúpili do svojho vlastníctva. V kúpnej zmluve kobka výslovne
uvedená nebola. Rozdelenie priestoru prístrešku na kobky bolo nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov
rešpektované od samého začiatku.17. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému nároku vychádzal zo záväzného právneho názoru
vyjadreného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6 MCdo/47/2012 zo dňa 26.11.2014

a zhodne s ním ustálil, že kobka v prístrešku užívaná žalobcami spĺňa definičné znaky príslušenstva
bytu v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bola a je určená na trvalé užívanie bytu
žalobcov, teda na uspokojenie potreby ich bývania, ku ktorej z povahy veci patrí aj uskladňovanie
nimi používaných a užívaných vecí. Jej užívanie žalobcami trvajúce niekoľko desiatok rokov bolo
rešpektované pôvodným vlastníkom domu i jeho pôvodnými nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov bez

akéhokoľvek spochybňovania. Nadobudnutím bytu do vlastníctvo nadobudli žalobcovia aj kobku ako
jeho príslušenstvo, a to napriek tomu, že nebola v zmluve o kúpe bytu výslovne uvedená. Ako už totiž
bolo uvedené príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu. Kobka ako príslušenstvo bytu žalobcov, ktorý
je ich výlučným vlastníctvom, preto nemohla byť predmetom rozhodovania vlastníkov bytov v dome
podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. Pokiaľ sa tak stalo a pokiaľ výsledkom tohto postupu
bolo vylúčenie žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu do ich vlastníckeho práva.

18. Súd prvej inštancie bol v podmienkach danej veci povinný rešpektovať záver Najvyššieho súdu
SR. Jediným relevantným dôvodom pre odchýlenie sa od tohto záveru mohla byť len zmena obsahu
skutkového základu, ktorá by spôsobila nemožnosť aplikácie skôr vysloveného právneho záveru, pričom
sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takáto situácia v danej veci nenastala.

Na uvedenom názore nič nemení okolnosť, ktorá vyšla najavo v konaní po obnovení základného konania
na základe rozhodnutia najvyššieho súdu, že žalobcovia do roku 2003 užívali predmetnú kobku aj
na garážovanie motorového vozidla zn. Z.. V konaní nebolo sporným, že účelom stavby prístrešku
bolo vybudovať priestor pre uskladnenie paliva (uhlia) na zabezpečenie vykurovania jednotlivých bytov.
Skutočnosťou stavby prístrešku a jej hospodárskeho prepojenia s bytmi v bytovom dome bol v minulosti

založený právny základ kobky v prístrešku ako príslušenstva k jednotlivým bytom, pretože kobky boli
zjavne určené na to, aby slúžili na uspokojenie potrieb bývania (zabezpečenie tepla v bytoch), z
ktorého dôvodu podliehajú pod režim právneho vzťahu k bytu. Zo zmlúv, ktorými pôvodný vlastník
bytového domu previedol jednotlivé byty do vlastníctva ich nájomcom je zrejmá vôľa tohto vlastníka
previesť na nadobúdateľa aj príslušenstvo bytu (článok III kúpnych zmlúv). Len skutočnosť, že po zmene

spôsobu vykurovania, žalobcovia v priestore kobky odstavovali aj svoje motorové vozidlo zn. Z., čomu
prispôsobilivstupkobky,respektíve,žežalobcoviasvojukobkuzväčšilinaúkorvýmerysusediacejkobky,
nemôže v minulosti založený charakter príslušenstva kobky k bytu v podmienkach danej veci zmeniť na
príslušenstvo, respektíve súčasť bytového domu. Preto neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných,
že charakter kobky, respektíve jej účelové určenie mohlo vyriešiť znalecké dokazovanie, eventuálne

ďalšia ohliadka, ktoré súd prvej inštancie nevykonal. Pre posúdenie právneho charakteru kobky, nie
je významná ani námietka žalovaných, že kobka ako príslušenstvo bytu nie je započítaná do celkovej
plochy bytu, ani námietka o spôsobe merania odberu elektrickej energie v týchto kobkách.

19. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v prejednávanej veci súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie založil na právnom závere, že kobka je príslušenstvom bytu žalobcov, je jeho
posúdenie charakteru tohto priestoru správne, a rovnako je správne právne posúdenie nároku žalobcov
domáhať sa ochrany ich výlučného práva užívať predmetnú kobku, s ohľadom na daný skutkový
stav, právnym prostriedkom zvolenej určovacej žaloby. Nedostatok právomoci vlastníkov bytov v
bytovom dome rozhodovať o kobke žalobcov, nakoľko táto nie je spoločnou časťou, zariadením alebo

príslušenstvom bytového domu pre účely daného konania znamená, že rozhodnutie vlastníkov prijaté na
schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome v V. na X. XX dňa 6.3.2007 o rozdelení a zmene hospodárenia
s kobkou žalobcov je ničotným rozhodnutím. Uvedené znamená, že takéto rozhodnutie nie je a nemá
žiadneprávneúčinky.Občianskyzákonníkprípadytakéhotodruhuzahŕňapodprávnuúpravuneplatnosti
právnych úkonov. Samotná závažnosť vady, ktorou je zaťažené napadnuté rozhodnutie vlastníkov bytov

odôvodňuje naliehavý záujem žalobcov na ochranu ich vlastníckeho práva určením neplatnosti tohto
právneho úkonu. Pretože základom tohto sporu je právny vzťah vlastníctva ku kobke ako príslušenstva
bytu žalobcov narušený ničotným právnym úkonom, vymedzuje tento právny stav aj okruh subjektov,
ktorých sa tento spor týka, a ktorými sú žalobcovia ako osoby do vlastníckych práv ktorých bolo
zasiahnuté, a žalovaní 1/, 2/, a 3/, ktorí boli účastníkmi tohto ničotného právneho úkonu (ničotného

rozhodnutia).

20. Odvolací súd z verejne prístupného registra vlastníkov nehnuteľností zistil, že počas odvolacieho
konania došlo k zmene v osobe vlastníka bytu č. X, ktorým bol žalovaný 1/. Keďže ale napadnutérozhodnutie vlastníkov bytov v bytovom dome v V. na X. XX je ničotným právnym úkonom (rozhodnutím,
ktorénieje),nemoholtentoúkonpodľanázoruodvolaciehosúduvyvolaťanižiadneprávnenásledkyvoči
novému nadobúdateľovi bytu č. X v danom bytovom dome a preto nemohol úkon prevodu vlastníctva

bytu č. X/ zasiahnuť ani do súdom prvej inštancie ustáleného spoločenstva účastníkov tohto konania,
ktoré súd skúma ex offo v každom štádiu konania.

21. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe žalobcov
o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov v bytovom dome na X. H. XX X. V. zo dňa 6.3.2007
o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločným zariadeniami a príslušenstvom
domu vyhovel a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Ani žalobca 1/ a ani žalovaní 1/ a 2/ neboli so svojimi odvolaniami v odvolacom konaní úspešní.
Uvedené znamená, že v odvolacom konaní mali strany sporu rovnaký úspech, keď žalovaní 1/ a 2/ boli
úspešní v časti odvolacieho konania o odvolaní žalobcu 1/ a žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli úspešní v časti
odvolacieho konania o odvolaní žalovaných 1/ a 2/. Pomer úspechu strán v danej sporovej veci bol
rovnaký, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).