Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204204
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119204204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcov: X. U. H., X.. XX.XX.XXXX, L.

J., F. R. V. X, X. E. D., X.. XX.X.XXXX, L. J., F. R. V. XX, X. R. D., X.. X.XX.XXXX, L. S., R. XXX/X, X. Ľ.
D., X.. X.XX.XXXX, L. K. XXX, X. V. H., X.. X.X.XXXX, L. K. XXX, X. E. H., X.. X.X.XXXX, L. K. XXX, X.
H. D., X.. XX.X.XXXX, L. J., F. R. V. X, X. Y. G., X.. XX.X.XXXX, L. K. XXX C. X. X. D., X.. XX.X.XXXX,
L. J., F. R. V. X, všetci zastúpení: Mgr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, p r o
t i žalovaným: X. J. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. J., Y. M. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický,
advokát, so sídlom v Košiciach, Palackého č. 1 a 2. KOOPERATÍVA Poisťovňa a.s. Vienna Insurance
Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so

sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. a 9. rade, každému z nich po 4.000
Eur, žalobcom v 2. a 3. rade, každému z nich po 3.000 Eur, žalobcom v 4., 5., 6. a 8. rade, každému z
nich po 2.000 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalobu žalobkyne v 7. rade z a m i e t a.

III. Žalobu žalobcov v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8. a 9. rade v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

IV. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8. a 9. rade m a j ú voči obom žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej istiny.

V. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 7. rade n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu 1.3.2019 sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy podľa §

11 a § 13 Občianskeho zákonníka, každý z nich po 20.000 Eur voči žalovanému v 1.rade, ktorý pri
dopravnej nehode zavinil smrť ich príbuzného H. D. - otca a brata, ktorá hlboko zasiahla do ich života. Po
náhlej smrti nebohého prežívajú žalobcovia pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, keďže s nebohým
mali silný citový vzťah a blízke rodinné väzby. Nárok uplatnili aj voči poisťovateľovi, ktorý mal so
žalovaným v 1.rade uzatvorenú poistnú zmluvu v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení a
odôvodnili ho § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Poukázali pritom na nutnosť
eurokomformného výkladu pojmu škoda podľa záveru rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12

(Haasová) a tiež závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR - uznesenia III. ÚS 646/15 zo
dňa 16.12.2015, III.ÚS 610/17, v zmysle ktorých uplatnený nárok spadá do rozsahu poistného krytia
povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Neskôr poukázali aj na rozhodnutieNajvyššieho súdu 6MCdo/1/2016, ktoré bolo publikované aj v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu a
stanovísk pod č. 61.

2. Žalovaný v 1.rade v písomnom vyjadrení k žalobe súhlasil, že svojim protiprávnym, nedbanlivostným
konaním zasiahol do rodinného života pozostalých H. D., avšak poukázal na to, že zo žaloby nevyplýva
status pozostalých ako žalobcov a ani intenzita porušenia ich práv do ochrany osobnosti u jednotlivých
žalobcov. Žiadal zohľadniť okolnosti dopravnej nehody, mieru spoluzavinenia nebohého a poukázal
pritom na závery znaleckého posudku A.. R. č. 49/17 nachádzajúceho sa v trestnom spise 1T/13/2018,

ktorý žiadal pripojiť.

3. Žalovaný v 2.rade namietol svoju vecnú pasívnu legitimáciu v danom spore a vyslovil názor o
nesprávnej interpretácii rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12. Podľa tohto rozsudku náhrada
nemajetkovej ujmy spôsobenej pri smrti pri dopravnej nehode je pokrytá povinným zmluvným poistením
len vtedy, ak jej náhrada na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo,

v danom prípade slovenská právna úprava nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri porušení tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné
uplatniť z povinného zmluvného poistenia. Poukázal tiež na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
súdu SR 4Cdo/168/2009 a 3Cdo/301/2012. Uviedol, že nesprávny je eurokomformný výklad § 4 ods.
2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., že pod pojem „škoda na zdraví“ sa má považovať aj nemajetková

ujma, nakoľko tzv. motorové smernice, ktoré sa týkajú zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla upravujú zodpovednosť za škodu a netýkajú sa poistenia nárokov z iného titulu
než je zodpovednosť za škodu. Z obsahu celého zákona č. 381/2001 Z.z. jasne vyplýva, že povinné
zmluvné poistenie kryje len zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie
iné nároky. Aj keď žalovaný uznal, že k spornej otázke sa vyjadroval aj Ústavný súd SR, vyslovil názor,

že jeho vyjadrenie nie je právne záväzné pre všeobecné súdy. Namietal aj výšku uplatneného nároku,
ktorú považoval za neprimeranú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/228/2012, v
rámci ktorého konania bola priznaná manželovi a otcovi za smrť manželky a syna nemajetková ujma
23.000 Eur. Výška nemajetkovej ujmy by mala zohľadniť pomery a príjem žalovaného v 1.rade, keďže
poisťovateľ nezasiahol do práv žalobcov a ak by malo dôjsť k plneniu nemajetkovej ujmy bolo by to

namiesto žalovaného v 2.rade (správne žalovaného v 1.rade). Súd by mal podľa neho prihliadať aj
na to, že pozostalí boli morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin. Poskytnutie
náhrady v peniazoch s poukazom na § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je len doplnkom morálneho
zadosťučinenia v prípade, ak to samo o sebe nepostačuje a nesmie slúžiť ako majetkový prospech toho,
komu do práv sa zasiahlo.

4. Žalobcovia právo na repliku k týmto vyjadreniam nevyužili.

5. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaných, výsluchom žalobcov, spisom tohto súdu
1T/13/2018 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 11.8.2017 okolo 22.00 hod. došlo v J. na križovatke ulice G. a Y.P. k dopravnej nehode. Pri nej
žalovaný v 1.rade riadil osobné motorové vozidlo Š.F. S. U. J. XXX O. v smere jazdy Y. - J. vyššou
rýchlosťou ako 50km/h, nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke
a z toho dôvodu nedal prednosť chodcom, ktorí vstúpili na vozovku a prechádzali cez priechod pre

chodcov z ľavej strany cesty na pravú z pohľadu vodiča, následkom čoho došlo k zrážke týchto chodcov.
Jedným z nich bol aj H. D., ktorý na mieste, následkom zranení pri tejto zrážke, podľahol. Došlo tiež k
zraneniuďalšiehochodcaJ.L..Žalovanýv1.radebolzatentoskutokuznanývinnýmzprečinuusmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa 158 Trestného zákona a za to mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch

rokov so skúšobnou dobou 5 rokov. Uložený mu bol aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
na 7 rokov a to trestným rozkazom tohto súdu č.k. 1T/13/2018-288 zo dňa 20.2.2018, ktorý sa stal
právoplatným 27.11.2018.

7. V spomínanom trestnom spise sa nachádza znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy A..

E. R. č. 49/2017. Podľa zistení znalca aj po konzultácii so znalcom, ktorý vykonával pitvu nebohého v
krvi H. D. bolo nameraných 3,75‰ alkoholu, čo je ťažký stupeň opilosti. Zo znaleckého posudku jasne
vyplýva zásadný podiel viny žalovaného v 1.rade na vzniku tejto dopravnej nehody. Žalovaný totiž šiel
rýchlosťou väčšou o 10-14km/h než bola povolená. Prechádzajúcich chodcov musel zbadať 4,3 sekundypred zrážkou a ak by hneď vtedy reagoval brzdením, k zrážke by nedošlo, stačilo dokonca, ak by brzdil
2,04 sekundy pred zrážkou, čo znamená, že reagoval na chodcov oneskorene. Znalec však zistil, že ani
zrazení chodci nereagovali adekvátne na vzniknutú situáciu, keďže blížiace sa vozidlo mohli spozorovať

minimálne 3,3 sekundy pred zrážkou. V tom čase sa nachádzali v oblasti stredového ostrovčeka až v
ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej vozovky a preto mohli svoju chôdzu prerušiť a pokračovať v nej až
po prejdení vozidla.

8. V trestnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcov z odboru zdravotníctva H.. G. F. C.

H.. H. F. pod č. 050/2017 a 406/2017, v ňom pod bodom V. sa konštatuje, že v krvi nebohého H. D.
bola zistená koncentrácia alkoholu 3,75‰, čo možno považovať za akútnu otravu etylalkoholom, pričom
takéto osoby majú neostré videnie ako aj poruchy odhadu vzdialenosti.

9. Žalobcovia v 1., 2., 3., 7. a 9. rade sú deti nebohého H. D. a ostatní žalobcovia jeho súrodenci. Všetci
okrem žalobkyne v 7.rade sa aj dostavili na pojednávanie a vypovedali o vzájomne dobrom vzťahu s H.

D., s ktorým sa často navštevovali. Žalobcovia v 1. a 9.rade dokonca s ním bývali v jednej domácnosti.
Jeho náhla smrť bola pre každého zo spomínaných vypočutých žalobcov veľkým šokom, s ktorým sa
nedokážu vyrovnať, často na nebohého spomínajú a každý týždeň chodievajú na jeho hrob. Nebohý
býval aj so svojim najmladším synom - žalobcom v 9.rade u svojej dcéry žalobkyne v 1.rade, ktorá má 11
detí. Pomáhal jej pri starostlivosti o ne a aj finančne ju podporoval. So žalobcom v 2.rade, ktorý je taktiež

jeho synom, pracoval u toho istého zamestnávateľa, preto boli takmer denne spolu. Deti nebohého
poukázali na to, že sú už úplnými sirotami, pretože 6 mesiacov pred touto tragickou dopravnou nehodou
im zomrela matka. Žalobca v 9.rade uviedol, že v čase smrti matky bol ešte maloletý, otec sa o neho po
jej smrti dobre staral, finančne ho podporoval, čo mu v súčasnosti chýba, keďže pracuje len brigádnicky
a stáva sa mu, že peniaze na lieky si musí požičať od kamarátov. Trpí totiž na astmu a jeho zdravotný

stav sa mu po smrti otca zhoršil, jeho lekár mu vysvetlil, že je to kvôli stresu zo straty otca. V súčasnosti
žije už v družskom pomere, z ktorého má 7 mesačné dieťa. Súrodenci nebohého bývajú so svojimi
rodinami v K., kde bývala aj ich teraz už nebohá matka Ž. G., ktorá pôvodne bola tiež jednou zo žalobkýň
v tomto spore. Nebohý ju často v K. navštevoval a pritom sa schádzali všetci súrodenci na spoločných
posedeniach.

10. Pokiaľ ide o neúčasť žalobkyne v 7.rade, súd upozornil právneho zástupcu žalobcov, že vzhľadom
na charakter sporu a uplatnený nárok je nutný výsluch žalobkyne a aj keď pôvodne bolo tvrdené, že sa
zdržiava v Anglicku, právny zástupca zistil, že nie je tomu tak, zdržiava sa na Slovensku a na základe
výzvysúdusasmenovanouskontaktovalaoznámiljejtermínpojednávania.Napriektomu,žemenovaná

prisľúbila účasť na pojednávaní, bez ospravedlnenia sa na neho nedostavila.

11. Nárok žalobcov je potrebné odvodiť od § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka
(1)Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2)Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3)Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

14.Ochranaosobnostipatrímedzizákladnéprávazakotvenéajvčlánku19ods.2ÚstavySRachránená
je aj článkom 8 ods. 1 a článkom 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Do rámca ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie, ktorého súčasťou je aj rodinný život
zahrňujúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy v rodine a v
ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavujeneoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. Uvedenou problematikou sa zaoberal
Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.2.2011, v ktorom vyslovil záver, že ak medzi
fyzickýmiosobamiexistujúsociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromného

a rodinného života, môže porušením práva na život jedného z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do
práva na súkromie druhých osôb. Takýmto protiprávnym konaním tretej osoby do práva na súkromie
resp. rodinného života môže byť účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo
úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru
osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. Ak dôjde k smrti jedného z

členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty
blízkej osoby a vzťahu s blízkou osobou. Ak preto došlo k zásahu do tohto práva, možno využiť právne
prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú uvedené v § 13 Občianskeho zákonníka.

16. Právo súrodencov, či detí požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade úmrtia
člena rodiny súdy priznávajú (napr. rozhodnutie Krajského súdu Nitra 9Co/330/2012 zo dňa 2.10.2013,

Krajského súdu v Prešove 16Co/29/2011 zo dňa 20.6.2011). Potrebné si je uvedomiť, že v prípade smrti
žiadne zadosťučinenie nemôže odčiniť skutočne vzniknutú ujmu. Zmyslom tejto relutárnej náhrady je
preto iba túto ujmu zmierniť. Uvedená satisfakcia pre žalobcov však nemôže byť likvidačná pre pôvodcu
zásahu. Primárny význam náhrady nemajetkovej ujmy je poskytnúť satisfakciu tomu, do osobnostných
práv koho bolo zasiahnuté. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je vecou voľnej úvahy súdu a z

hľadiska proporcionality by mala rešpektovať určité spoločné všeobecné kritéria. Mala by byť primeraná
závažnosti (podstate, intenzite, trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam eliminácie
dôsledkov a podobne) vniknutej ujmy a musí zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu
práva (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 1Cdo/47/2011 zo dňa 21.11.2013, 3Cdo/228/2012 zo dňa
26.9.2013).

17. V dôsledku úmrtia najbližšieho rodinného príslušníka žalobcov došlo k závažnému zásahu do
ich osobnostných práv, ktorého následok nie je možné žiadnym spôsobom reparovať. Došlo k trvalej
deštrukcii rodinných väzieb tvoriacich základ súkromného života žalobcov. Smrť H. D. - otca a brata
bola nečakaná a tragická. V konaní súd mal za preukázané silné citové a rodinné putá, žalobcov (okrem

žalobkyne v 7.rade) k nebohému. Z jeho nečakaného úmrtia prežívali spomínaní žalobcovia pocity
smútku a depresie.

18. V konkrétnom prípade však určitá satisfakcia pre žalobcov bola daná aj právoplatnosťou trestného
rozkazu, ktorým bol žalovaný v 1.rade právoplatne odsúdený. Pri rozhodovaní o výške náhrady súd

zohľadnil aj to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a nie úmyselný.

19. Určitým vodítkom pre stanovenie výšky nároku môže byť limit odškodňovania obetí úmyselných
trestných činov podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi. Tento limit je 50 násobok minimálnej mzdy a v súčasnosti teda činí 29.000 Eur (580 x

50). Pokiaľ pri smrti zavinenej úmyselným trestným činom možno priznať náhradu maximálne 29.000
Eur, potom v prípade nedbanlivostného zavinenia by táto náhrada mala byť nižšia.

20. Ďalším podporným argumentom pri ustálení výšky náhrady môže byť aj rozhodnutie ESĽP v prípade
Kontrová proti Slovenskej republike, ktorým bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma 25.000 Eur

za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením jej oboch
maloletých detí, pričom v danom prípade došlo k absolútnemu rozvráteniu jej rodinného života, keďže
boli usmrtené obe jej dcéry a sťažovateľka žiadne iné deti nemá. Európsky súd jej teda za stratu jedného
dieťaťa priznal náhradu nemajetkovej ujmy 12.500 Eur.

21. Pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať princíp proporcionality
a preto súd bral do úvahy aj iné právoplatné súdne rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy voči
vodičovi a poisťovni. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 7C/69/2011 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvTrenčíne6Co/609/2014bolapriznanánáhradamanželke17.000Euradvomplnoletým
deťom po 4.500 Eur. Vecou sa pritom zaoberal aj Najvyšší súd SR v konaní 1Cdo/523/15 a Ústavný

súd SR III.ÚS 666/16. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 5C/351/2013 v spojení s rozhodnutím
KrajskéhosúduNitra8Co/470/2014bolapriznanánáhradatromdeťompo10.000Eur,ajvtomtoprípade
sa vecou zaoberal Ústavný súd SR v konaní III. ÚS 646/2015. V ďalšom spore vedenom na Okresnom
súde v Senici pod sp. zn. 10C/9/2013 a následne na Krajskom súde Trnava 10Co/566/2015 bolaprávoplatne priznaná náhrada manželovi a deťom po 8.000 Eur, rozsudkom Okresného súdu Martin bol
priznaný nárok manželke a dvom deťom po 5.000 Eur, rozsudkom Okresného súdu Prešov 11C/80/2014
bola matke priznaná náhrada 10.000 Eur, otcovi a 4 súrodencom po 3.000 Eur.

22. Súd teda pri ustálení výšky náhrady sa riadi vlastnou voľnou úvahou, pričom zohľadňoval tie
kritéria, ktoré uviedol v predchádzajúcej časti rozsudku vrátane princípu proporcionality. Zároveň však
zohľadnilajokolnosti,zaktorýchdošlokpredmetnejdopravnejnehode,keďžeajsámnebohýsadopustil
porušenia zákonnej prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí. Bolo totiž nepochybne preukázané, že bol v ťažkom stupni opilosti a ako konštatoval
znalec A.. R. k zrážke by nedošlo, ak by si všímal situáciu na ceste, keďže mal možnosť včas reagovať
na prichádzajúce vozidlo a nepokračovať v prechádzaní cez vozovku.

23. Súd zároveň považoval za potrebné zistiť rozsah citovej ujmy u každého zo žalobcov individuálne

a podľa toho osobitne u každého z nich priznať určitú výšku nemajetkovej ujmy. Z výsluchu žalobcov
vyplynulo, že s nebohým mali pekný vzťah, často boli spolu v kontakte, nemali však žiadne spoločné
aktivity a každý z nich okrem žalobcu v 9.rade už mali svoje rodiny - partnera a deti. Po zohľadnení
týchto skutočností vrátane výraznej miery zavinenia dopravnej nehody aj nebohým súd považoval za
primeranú satisfakciu pre žalobcov v 4., 5., 6. a 8.rade, ktorí sú súrodencami nebohého sumu 2.000

Eur. Inak súd vníma nárok žalobcov 1., 2., 3. a 9.rade, ktorí sú deťmi nebohého, pretože náhlou smrťou
otca prišli o druhého rodiča a to v krátkom čase po smrti ich matky. Preto citovú stratu aj druhého rodiča
vnímajú intenzívnejšie, čo vyplynulo aj z ich výpovedí. Súd preto im priznal náhradu nemajetkovej ujmy
- žalobcom v 2. a 3.rade po 3.000 Eur a žalobcom v 1. a 9.rade priznal viac - po 4.000 Eur. Obaja títo
žalobcovia bývali s nebohým v jednej domácnosti, nebohý pomáhal svojej dcére - žalobkyni v 1.rade aj

pri opatere jej detí a staral sa aj o svojho syna - žalobcu v 9.rade, ktorý smrť otca prežíval tak intenzívne,
že sa zhoršil jeho zdravotný stav. Pri ustálení výšky prisúdenej náhrady súd zohľadňoval aj pomery
žalovaného v 1.rade, ktorý, ako vyplynulo zo zápisnice o jeho vypočutí v rámci trestného konania, je
síce zamestnaný, ale dosahuje čistý mesačný príjem len 500 Eur mesačne a nemá žiadny majetok.

24. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných, u žalovaného v 1.rade je potrebné poukázať na
viazanosť súdu v občianskoprávnom konaní rozhodnutím v trestnom konaní s poukazom na § 193 CSP.
Súd teda vychádzal zo skutočností, že žalovaný v 1.rade zavinil pri dopravnej nehode smrť H. D. a tým
neoprávnene zasiahol do súkromia žalobcov chráneného v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka.
Jeho konanie bolo protiprávne a preto bolo právne dôvodné uznať základ uplatneného nároku žalobcov

voči nemu, keďže nepochybne úmrtie ich blízkej osoby - otca, brata predstavuje závažný zásah do ich
práva na súkromie a rodinného života.
25. Pasívna legitimácia žalovaného v 2.rade vyplýva z § 4 ods. 1, 2 písm. a/ a § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.

26. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistenej zmluve.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona poistený má za poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví

a nákladov pri usmrtení.

28. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

29. Súd zastáva názor, že podľa citovaných ustanovení sa posudzuje aj náhrada nemajetkovej ujmy
uplatnená v tomto prípade a to v zmysle záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 666/16 zo dňa
11.10.2016. Podľa ústavného súdu je povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu nielen ústavne
konformná, ale aj eurokomformná interpretácia zákonov, aby sa tak zabezpečil reálny účinok príslušnej

európskej smernice. Smernice EÚ predstavujú kategóriu predpisov sekundárneho práva typickú
absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch.
Vychádzajúc zo zmluvy o fungovaní EÚ (článok 288 ods. 3) je smernica záväzná pre každý členský
štát, pričom vnútroštátne orgány sú povinné svoje kompetencie vykonávať tak, aby bolo zabezpečenédosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Relevantnými sú z hľadiska predmetu sporu tzv.
motorové smernice (smernica Rady č. 84/5 EHS zo dňa 30.12.1983, smernica EP a Rady č. 2005/14/
EHS zo dňa 11.5.2005, ako i smernica č. 2009/103/ES zo dňa 16.12.2009), ktoré ukladajú členským

štátom povinnosť zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
bola krytá poistením. Ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu škody pri nehodách
spôsobených prevádzkou motorových vozidiel nemôžu odnať smerniciam potrebný účinok. Členské
štáty majú tiež zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z
dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej

nehody, bola krytá povinným poistením (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-22/12 Haasová). Z bodu
59 tohto rozsudku vyplýva, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Z bodu 56 tohto rozsudku vyplýva,
že týmto vnútroštátnym právom je § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 50 rozsudku medzi

škody, ktoré sa musia v súlade s tzv. motorovými smernicami nahradiť, patrí aj nemajetková ujma, ktorej
náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo v ustanovení §
11 a 13 Občianskeho zákonníka. Z bodu 57 rozsudku vyplýva, že tento záver nie je možné spochybniť
ani tým, že ustanovenia zakladajúce právo pozostalých po obetiach dopravnej nehody na náhradu
nemajetkovej ujmy systematicky patria do tej časti Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do

práva na ochranu osobnosti, zatiaľ čo právo na náhradu škody je upravené v inej časti. V zmysle bodu 58
uvedeného rozsudku je rozhodujúce, že zodpovednosť poisteného vznikla na samostatnom od pojmu
škoda oddelenom pojme nemajetkovej ujmy. Pojem zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel používaný v uvedených smerniciach je potrebné vykladať tak, že do neho patria aj
nároky, ktoré vnútroštátne právo výslovne nezaraďuje medzi nároky na náhradu škody v prísnom slova

zmysle, ak je ich podstata podobná, teda že majú občianskoprávny charakter a vznikajú v dôsledku
protiprávnej udalosti - dopravnej nehody. Pod pojem ujma na zdraví (používaný v smerniciach) patrí
akákoľvek ujma spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa fyzickú ako aj psychickú traumu
(uznesenieNajvyššiehosúduSR3Cdo/234/2017zodňa17.4.2018).Možnotedauzavrieť,žežalobcovia
sa dôvodne domáhali náhrady nemajetkovej ujmy priamo voči poisťovateľovi, teda žalovanému v 2.rade,

ktorý má v zmysle eurokomformného výkladu § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. v rámci škody
na zdraví nahradiť i nemajetkovú ujmu v podobe psychickej traumy.

30. K totožnému právnemu záveru dospel Ústavný súd SR aj v uznesení II.ÚS 847/2016 zo dňa
10.11.2016. Pre účely zákona o povinnom zmluvnom poistení je teda potrebné pojem škoda vykladať

eurokomformne, teda extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej
ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých v dôsledku usmrtenia blízkej osoby pri dopravnej
nehode. Takto posudzujú súdy pasívnu legitimáciu aj poisťovateľov, čoho dôkazom sú už viaceré súdne
rozhodnutia napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/143/2017 zo dňa 27.2.2018, 6Cdo/206/2017
zo dňa 27.2.2018, 8Cdo/6/2018 zo dňa 27.9.2018 a napokon 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.7.2017, ktoré

bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 61.

31. Vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je potrebné považovať už za ustálenú
rozhodovaciu činnosť, ktorou boli prekonané iné závery predchádzajúcich súdnych rozhodnutí, ktoré
súdy nižšieho stupňa majú akceptovať a tým naplniť aj princíp právnej istoty, ktorý je zakotvený aj

v článku 2 ods. 2 CSP. Súd pritom nezistil žiadny dôvod pre odklon od týchto rozhodnutí a preto
prijal záver o vecnej pasívnej legitimácie aj žalovaného v 2.rade v tomto spore. Zároveň súd oponuje
názoru, že by neexistovala viazanosť rozhodnutiami aj Ústavného súdu SR. Výklad práva učinený v
rozhodnutiach Ústavného súdu by totiž mal byť východiskom pre rozhodovania nasledujúcich prípadov
rovnakého druhu a všeobecné súdy musia rešpektovať ústavnoprávne výklady Ústavného súdu. Ide o

tzv. precedenčnú záväznosť, ktorá síce nie je absolútna a pripúšťa dialóg, teda prednesenie nových
záväžných argumentov, ktoré by mohli viesť k prípadnej zmene judikatúry, čo však v tomto prípade
nenastalo.

32. Súd preto zaviazal oboch žalovaných k zaplateniu prisúdených nárokov, avšak nie solidárne, pretože

obaja žalovaní majú podľa názoru súdu postavenie samostatných spoločníkov. Vo vzťahu k žalovanému
v 1.rade bol nárok priznaný ako voči škodcovi, ale voči žalovanému v 2.rade ako voči poisťovateľovi,
teda na základe rôzneho právneho dôvodu. Preto každý zo žalovaných je zaviazaný na plnenie celéhodlhu žalobcom a vo výroku je vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

33. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 7.rade tá sa na pojednávanie napriek vedomosti o jeho termíne, ale
aj upozornení o nutnosti jej vypočutia, bez ospravedlnenia nedostavila. Tým sa sama zbavila možnosti
preukázania vzniknutej citovej ujmy, ktorá je nevyhnutná pri posudzovaní nároku. Súd nesúhlasí s
názorom, že postačuje preukázanie blízkeho príbuzenského vzťahu, ak by tomu tak bolo, súd by mohol
rozhodovať len na základe predloženia rodných listov, čo však považuje za absurdné. Účelom výsluchu

je zistiť, či a v akej intenzite bol blízky vzťah medzi nebohým a príslušným pozostalým. Aj keď teda ide
o vzťah otca a dieťaťa, ten nemusel byť ideálny, mohol byť aj problémový do takej miery, že by nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v prípade smrti otca ani nevznikol. Vo vzťahu k nároku žalobkyne v 7.rade
teda nebol preukázaný základ tohto nároku a preto súd jej žalobu zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

Keďže rozhodnutie o výške priznanej náhrady záviselo od úvahy súdu, má sa za to, že žalobcovia,
ktorým bol nárok priznaný, hoci nie v uplatnenom rozsahu, sú v spore plne úspešní. Súd im preto priznal
náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100%, ale len z prisúdených súm. Pokiaľ
ide o konanie medzi žalobkyňou v 7. rade a žalovanými, aj keď žalovaní v tomto konaní boli voči nej
úspešní, súd pri tomto nároku na náhradu trov konania aplikoval § 257 CSP a zohľadnil výnimočné

okolnosti tohto prípadu, keďže nárok touto žalobkyňou bol uplatnený v dôsledku tragickej smrti jej otca.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.