Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116225368
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4116225368.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: E. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX, zastúpený: Mgr. Roman Nagy, so sídlom Nitra, Akademická 4,
proti žalovanému: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., D. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária
UHAĽ s.r.o., so sídlom Zvolen, Štefana Moyzesa 43, o zaplatenie sumy 2.464,20 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17Csp/124/2016-88 zo dňa 24. januára
2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 2.464,20 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11. 08. 2016 do zaplatenia a žalobcovi uložil
povinnosť vydať žalovanému varný panel/platňa 9-6L: ASCOT 90X60 INDUKCIA CREAM/BRONZE a
bronzové madlo AFBT9: pre 90 cm varič do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1
- 4, § 45 , § 619 veta prvá, § 620 ods. 1, § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 2, 4, 9 zák.
č. 250/ 2007 zákona o ochrane spotrebiteľa.

1.2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcanávrhnazaplateniesumy2.464,20eura odôvodniltým,žeústnou
kúpnou zmluvou zo dňa 15. 03. 2014 kúpil od žalovaného, predávajúceho varný panel v žalobe bližšie
špecifikovaný za cenu 2.345,40 eura a bronzové madlo v sume 118,80 eura. Po uvedení do prevádzky
varný panel v záručnej dobe niekoľkokrát reklamoval pre nefunkčnosť, naposledy prostredníctvom
svojej manželky e-mailom zo dňa 07. 12. 2015. Žalovaný reklamáciu nevybavil v zákonom stanovenej

30 dňovej lehote, preto listom zo dňa 01. 08. 2016 v súlade s ust § 18 ods. 4 Zákona od zmluvy
odstúpil. Reklamáciu vybavila spoločnosťou URGELA, spol. s r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie
815/14, 960 01 Zvolen, IČO: 46 486 577 písomnosťou zo dňa 14.12.2015. Žalovaný poukazoval na to,
že uvedená spoločnosť vybavovala aj predchádzajúce reklamácie, čo žalobca nerozporoval, pričom
priložil fotokópiu Príkaznej zmluvy o výkone reklamačnej činnosti zo dňa 12. 04. 2015 uzatvorenej medzi
žalovaným ako príkazcom a spoločnosťou URGELA, spol. s r.o. ako príkazníkom. Žalobca uvádzal, že

predchádzajúce reklamácie nerozporoval, pretože ich uvedená spoločnosť vybavila kladne, vrátením
opraveného panela. V danom prípade listom zo 07. 12. 2015, označeným ako Doklad o vybavení
reklamácie reklamáciu zamietla. Vybavenia reklamácie, t. j. zamietnutie iným právnym subjektom, ako
je predávajúci, je podľa názoru žalobcu v rozpore s ust. § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa; mal za to, že reklamáciu môže vybaviť len ten, kto vec predal a to iba vrátením opraveného
výrobku spotrebiteľovi. V opačnom prípade je táto osoba povinná postúpiť reklamáciu na vybavenie

predávajúcemu, z čoho možno jednoznačne vyvodiť záver, že zamietnuť reklamáciu je oprávnený iba
predávajúci, ktorým bol žalovaný.1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 15. 03. 2014
ústnu kúpnu zmluvu o kúpe varného panelu varič/platňa A9-6I: ASCOT, 90x60 indukcia cream/bronze

za cenu 2.345,40 eura a bronzové madlo AFBT9: pre 90cm varič v sume 118,80 eura. Po uvedení
panela do prevádzky bol žalobcom viackrát v záručnej dobe reklamovaný pre vadu - nefunkčnosť,
naposledy dňa 07. 12. 2015. Žalobca tvrdil, že reklamáciu žalovaný nevybavil v lehote 30 dní (§ 18
ods. 4, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), preto odstúpil od kúpnej zmluvy. Súd za spornú
vzhliadol skutočnosť namietanú žalovaným, či došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, nakoľko

podľa neho reklamácia bola z jeho strany vybavená riadne a včas. Žalovaný tvrdil, že reklamácia bola
vybavená spoločnosťou URGELA spol. s r.o., ktorá však podľa jeho písomného vyjadrenia nie je
určenou osobou v zmysle definície stanovenej v zákone č. 250/2007 Z. z., nakoľko nie je výrobcom
určenou osobou na vykonávanie záručných opráv a ani tieto nevykonáva, ale v zmysle príkaznej zmluvy
uzavretej s ním je len osobou, prostredníctvom ktorej zabezpečuje vykonávanie činnosti súvisiacich s
vybavovaním a riešením reklamácii, čiže vybavenie reklamácie žalobcu spoločnosťou URGELA spol.

s r.o., je rovnocenné s vybavením reklamácie, ako keby ju obstaral sám, pretože spoločnosť URGELA
spol. s r.o., konala v zmysle príkaznej zmluvy v jeho mene a na jeho účet t. j. účet, platí, že reklamáciu
vybavil on a nie spoločnosť URGELA spol. s r.o. v jej mene a na jej účet. Z príkaznej zmluvy súd
zistil, že bola uzavretá medzi príkazcom C. K., žalovaným a príkazníkom spoločnosťou URGELA
spol. s.r.o., so sídlom Zvolen, Kuzmányho nábrežie 815/14, IČO: 46 486 577. V bode II. ods. 1

sa príkazník zaviazal pre príkazcu (v príkazcovom záujme) vykonávať vo vlastnom mene a na
vlastný účet (tzv. fiduciárne) všetky činnosti, ktoré sú spojené alebo súvisia s vybavovaním a riešením
reklamácií výrobkov/tovaru predávaného príkazníkom jeho zákazníkom (kupujúcim). Podľa ods. 2, bodu
II príkazca navyše príkazníka splnomocnil v celom rozsahu na vykonávanie činnosti podľa tejto zmluvy
a na vystupovanie a konanie v celom rozsahu výkone činnosti podľa tejto zmluvy voči tretím osobám

(t. j. navonok - napr. voči výrobcom, a i.).

1.4. Súd konštatoval, že manželka žalobcu e-mailom dňa 07. 12. 2015 reklamovala u žalovaného
varný panel pre nefunkčnosť indukčnej dosky. Keďže manželstvo žalobcu a manželky trvá, nebolo
zrušené ich BSM za trvania manželstva a reklamácia je bežnou vecou, ktorú v zmysle § 145 ods. 1

Občianskeho zákonníka mohol vybavovať každý z manželov, bola manželka žalobcu oprávnená na
podanie reklamácie.

1.5. Súd uviedol, že žalobca uplatnil reklamáciu v súlade s § 18 ods. 2 zák. č. 205/2007 Z. z.,
podľa ktorého spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, pretože

reklamáciu adresoval žalovanému ako dodávateľovi predmetu kúpi a žalovaný na základe príkaznej
zmluvy reklamáciu postúpil spoločnosti Urgela spol. s r.o., ktorá v zmysle citovaného ustanovenia môže
reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, čo sa nestalo; na reklamáciu odpovedala
zamietajúcim prípisom; spoločnosť mala reklamáciu postúpiť na vybavenie predávajúcemu, t. j.
žalovanému.

1.6. Tvrdenia o prenesení aktivít žalovaného na spoločnosť súd hodnotil ako nepreukázané v tom, že
odpoveď na predmetnú reklamáciu podala na to oprávnená osoba v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 205/2007,
a to spoločnosť Urgela spol. s r.o., čiže z tohto vyplýva, že spoločnosť mala len odovzdať opravený
výrobok a na reklamáciu mal odpovedať žalovaný.

1.7. Súd mal preukázané, že žalovaný nevybavil riadne a včas reklamáciu, porušil povinnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 205/2007 Z. z. tým, že na reklamáciu neodpovedal ako
oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, a teda žalobca mohol aj odstúpiť od zmluvy. Keďže
žalovaný v tridsaťdňovej lehote nevybavil reklamáciu, ako oprávnená osoba v zmysle § 18 ods. 2 až 4

zák. č. 205/200 súd uzavrel, že žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy nevybavením reklamácie v
zákonom stanovenej lehote. Súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného, že spotrebič u žalobcu pracoval
pod napätím 242 až 250 voltov, že o tejto skutočnosti bol žalobca riadne upovedomený s tým, že výrobca
nepreberá zodpovednosť za prípadné opätovné poškodenie elektrických súčasti spotrebiča. Súd teda
neprihliadol na tvrdenia, či išlo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, pretože pre rozhodnutie v

predmetnej veci nepovažoval za potrebné skúmať rozsah a opodstatnenosť vád. Rozhodujúca bola
skutočnosť, že reklamácia nebola vybavená v lehote oprávnenou osobou.1.8. Keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy pre nevybavenie reklamácie v zákonnej lehote oprávnenou
osobou s následkom odstúpenia od zmluvy v súlade s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa,
súd prvej inštancie neskúmal rozsah a opodstatnenosť reklamovaných vád, ktoré žalovaný sčasti ani

nespochybňoval.

1.9. Vyhovenie žalobe z dôvodu odstúpenia od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy a v zmysle
ust. § 457 Občianskeho zákonníka nastupuje povinnosť zmluvných strán vrátiť si poskytnuté plnenia,
preto súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcom zaplatenú cenu tovaru oproti povinnosti žalobcu

vydať predmetné veci.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil porušením práva na spravodlivý
proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Nesúhlasil s
právnym názorom súdu prvej inštancie o možnosti zastúpenia druhého manžela pri uplatnení vád

a poukázal na svoje vyjadrenia, že uplatnenie reklamácie na základe ktorej došlo k odstúpeniu od
zmluvy bolo neplatné, pretože bolo uplatnené neoprávnenou osobou, t. j. nie spotrebiteľom, ktorý od
neho prevzal tovar, ale jeho manželkou, s ktorou nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu. Poukázal na
vyjadrenie žalobcu, ktorý tvrdil, že manželke dal bližšie nestotožnenú generálnu plnú moc, ku ktorej sa
ale konkrétnejšie nevyjadril a ani jej existenciu nepreukázal, teda nemohol ani uniesť dôkazné bremeno

ohľadne tejto spornej skutočnosti. Je názoru, že ide o zjavnú a účelovú nepravdu, pretože manželka
žalobcu v reklamačnom e-maili bola podpísaná ako „JUDr. Q. J. - P. G. J. s.r.o. XXX XX W. XX, okr.
F.“ z čoho ani v najmenšom nevyplýva, že by konala za žalobcu ale skôr za spoločnosť GATA STAV
s.r.o., s ktorou nebol v záväzkovo vzťahu. Nesprávnym skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa zistenia
varného panelu poukázal na odôvodnenie uvedené v bode 29. napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti

uviedol, že súd ignoroval jeho tvrdenia, ktoré okrem iného žalobca v konaní nepoprel a to, že reklamácia
bola vybavená spoločnosťou URGELA s.r.o. zamietnutím reklamácie na základe stanoviska talianskeho
výrobcu. Pri vybavovaní tejto reklamácie spoločnosť URGELA s.r.o. odmontovala indukčný panel z
domova žalobcu a odoslala ho do Q., kde boli vymenené podstatné časti. Tieto tvrdenia uvádzal v odpore
26. 11. 2016. V priebehu konania ich žalobca neoznačil za sporné (odoslanie tovaru, výmena súčastí),

preto má za to, že mal ich považovať za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Na tieto skutočnosti
však súd neprihliadol alebo ich nesprávne zhodnotil pri vyvodzovaní záverov. Ďalej poukázal na jeho
tvrdenie, ktoré zostalo zo strany žalobcu nerozporované, že reklamácia 07. 12. 2015 bola obsahovo
zhodná s predchádzajúcou, ktorej vybavenie žalobca nenamietal. Nie je ale spravodlivo možné od
dodávateľa požadovať, aby identickú reklamáciu opakovane zasielanú on opakovane vybavoval. Má

za to, že ak sa nerozporuje vybavenie v poradí druhej reklamácie, tak reklamáciu z uvedeného dňa
nemal povinnosť opätovne vybaviť, považoval ju za identickú. Zastáva názor, že vybavením reklamácie
a výmenu podstatných súčastí indukčného panelu mal súd dôjsť k záveru, že panel už nie je pôvodnou
vecou v prácnou zmysle a zmiešaním viacerých súčiastok, v Q. došlo k vzniku novej veci dodanej
spoločnosťou URGELA s.r.o., na ktorú mu spoločnosť vystavila faktúru. Ak by aj nedošlo k vzniku

novej veci v právnom zmysle, nie je možné v súlade s dobrými mravmi požadovať od dodávateľa (C.
K.) aby zodpovedal za vady tovaru, na ktorom si žalobca nechal vykonať výmenu podstatných častí
treťou osobou. Ďalej poukázal, že súd rozhodol v jeho neprospech na základe aplikácie § 18 ods.
2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, keď dospel k záveru, že spoločnosť URGELA,
s.r.o. bola určenou osobou definovanou v § 2 písm. n) citovaného zákona. Poukázal, že odkaz 7a)

v predmetnom ustanovení, ktoré odkazuje na § 625 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo zo
zodpovednosti za závady sa uplatňuje u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v
záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste
prekupujúcehobližšom,uplatníkupujúciprávonaopravuupodnikateľaurčenéhonavykonaniezáručnej
opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci

medzi predávajúcim a kupujúcim. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ má postavenie určenej osoby
len ak je v záručnom liste určený na opravu a zároveň keď u neho spotrebiteľ reklamáciu uplatnil. V
danej veci však tomu tak nie je. Žalobca si reklamáciu uplatnil od C. K.. Podľa neho spoločnosť URGELA
s.r.o. teda vystupovala ako splnomocnenec C. K. pri vybavovaní reklamácie. V konaní vyšlo najavo, že
splnomocnenie bolo žalobcovi známe a voči nemu účinné, už len vzhľadom na to, že zo svojho obydlia

vpustil zamestnancov spoločnosti URGELA pri vybavovaní v poradí druhej reklamácie. Nesprávnymi
skutkovými zisteniami týkajúcimi sa predmetu plnenia-vzájomného poukázal, že súd ignoroval skutkový
stav zistený v čase konania t. j., že žalobca si nechal vymeniť podstatné časti variča, teda vo výroku
rozhodnutia je zaviazaný na vrátenie plnenia, ktoré už v pôvodnom stave nemá. Jedinú vec, ktorú bymu mohol vrátiť je pozmenený tovar, ktorého podstatné časti nie sú plnením, ktoré dostal od neho.
Poukázal na § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak vrátenie tovaru nie je dobré,
musí dôjsť k poskytnutiu peňažnej náhrady, ktorú sumu súd nezisťoval a o túto bolo potrebné ponížiť

jeho povinnosť vrátiť kúpnu cenu. Zároveň sa súd mal vysporiadať s tým, že v súčasnosti nefunkčné
podstatné časti variča si dal žalobca namontovať spoločnosťou URGELA, s.r.o., preto nie je možné
od fyzickej osoby C. K. požadovať, aby prijal poškodený tovar, ktorý od neho ani nepochádza. Ak súd
zaviaže žalobcu na vrátenie nefunkčného plnenia zatiaľ čo jeho na vrátenie plnej kúpnej ceny dôjde k
nerovnocennému stavu kedy sa žalobcovi vráti kúpna cena ale on dostane nefunkčný bezcenný produkt.

V konaní nebolo preukázané a on výslovne poprel, že by dodaný varič bol vadný, predmetom sporu
je reklamácia nefunkčného variča, ktorý už obsahoval podstatné časti od spoločnosti URGELA s.r.o.,
nie od C. K.. V konaní nebolo preukázané, že by C. K. dodal varný varič podľa reklamácie v poradí
tretí zo dňa 7.12.2015 obsahovo podstatné časti namontované spoločnosťou URGELA s.r.o. Poukázal
tiež na nepreskúmateľnosť rozsudku a ustálenú súdnu prax k výkladu ust. § 220 ods. 2 CSP. K tejto
súvislosti uviedol, že v odôvodnení rozsudku sa súd k mnohým skutočnostiam kľúčovými pre posúdenie

veci venuje zbežne alebo vôbec, nedáva odpoveď na to, akým logickým postupom dospel k skutkovým
a právnym záverom. Napríklad v otázke ako dospel pri určovaní jeho povinnosti zaplatiť sumu 2.464,20
eura a prečo neprihliadol na to, že varič má podstatné súčiastky nepochádzajúce od neho, prečo zavial
žalobcu na vydanie variča, keď v konaní vyšlo najavo, že nezodpovedá plneniu, ktoré mu dodal a na
základe subsumcie akých skutkových okolností a pod aké právne normy dospel k úsudku, že spoločnosť

URGELA s.r.o. vystupovala vo veci v postavení určenej osoby.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalovaného, že namietal neplatnosť
odstúpenia od zmluvy z dôvodu po uplatnenia neoprávnenou osobou poukázal na odôvodnenie

rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že vybavenie reklamácie posúdil podľa § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako bežnú vec, kde nie je potrebný súhlas druhého manžela. Poukázal na to, že manželke
udelil dňa 09. 01. 2015 generálnu plnú moc na jeho zastupovanie a konanie vo všetkých veciach a
túto aj doložil do spisu. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel, preto nie je pravdou, že by nepreukázal
existenciu plnej moci a neuniesol dôkazné bremeno. Jeho manželka uplatnila aj prvú reklamáciu, a to

žalovaný nenamietal. K námietke, že jeho manželka uplatnila tretiu reklamáciu z jej pracovného emailu,
označením spoločnosti Gatastav s.r.o. je názoru, že táto skutočnosť nemá vplyv na to, že žalovaný
vedel, kto reklamáciu uplatňuje a v mene koho ju uplatňuje, čo potvrdil aj žalovaný, keď vo vyjadrení k
odstúpeniu od zmluvy zo dňa 09. 08. 2016 výslovne uviedol, že reklamácia kupujúceho bola správnymi
predpismi vybavená. Jeho argumentácia v tomto smere je účelovou, nepodstatnou, procesnou obranou,

ktorá je napokon v zjavnom rozpore s predchádzajúcim faktickým konaním žalovaného pri vybavovaní
jednotlivých reklamácií. K nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa varného panela poukázal na
to, že v poradí druhá reklamácia, ktorú vybavovala spoločnosť URGELA s.r.o. bola síce po uplynutí
zákonnej 30 dňovej lehote formálne zamietnutá, avšak fakticky mu bol vrátený opravený indukčný
panel, hoci si on opravu u žalovaného ako ani u spoločnosti URGELA neobjednal. Túto skutočnosť

žalovaný nepoprel, a preto ju treba považovať za nespornú. Nakoľko bol opravný indukčný panel v rámci
uplatnenej druhej reklamácie mu vrátený, považoval vyriešenie reklamácie za kladne vybavené, preto
nemaldôvodnamietaťneoprávnenosťspoločnostiURGELAs.r.o.nauplatneniereklamácie.Reklamácia
zo 07. 12. 2015 sa týkala vád, ktoré sa vyskytli na zakúpenom tovare po tom, ako mu bol v rámci
druhej reklamácie opravený indukčný panel. Ide teda o uplatnenie nových vád tovaru, ktoré sa vyskytli

po vrátení v rámci druhej reklamácie. Pripomenul v tejto súvislosti, že žiadnu výmenu súčastí varného
panelu si od žalovaného neobjednal ani od inej osoby. V nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia
súdu týkajúce sa určenej osoby poukázal na to, že súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
spoločnosťURGELAs.r.o.jeurčenouosobupodľazákonaoochranespotrebiteľa.Tvrdeniežalovaného,
že ním udelené splnomocnenie spoločnosti URGELA s.r.o. mu malo byť známe zásadne popiera,

nakoľko sa nezakladá na pravde. On ako aj jeho manželka ako svedkyňa na pojednávaní dňa 24. 01.
2019 výslovne uviedli, že nemali vedomosť o tom, že by v mene žalovaného mala reklamáciu vybavovať
spoločnosť URGELA s.r.o. rovnako ani o existencii príkaznej zmluvy. O nej sa dozvedel až po odstúpení
od kúpnej zmluvy, po tom ako ju právny zástupca žalovaného zaslal jeho zástupcovi v prílohe písomného
vyjadrenia k odstúpeniu od zmluvy. Viac ako rok po uzatvorení kúpnej zmluvy bola príkazná zmluva

uzatvorená, t. j. 12. 04. 2015, pričom žalovaný ho nikdy nepoučil a neinformoval ako spotrebiteľa,
že spoločnosť URGELA s.r.o. by mala vybavovať reklamácie v mene a na účet žalovaného aj ako
splnomocnený zástupca. Nakoľko žalovaný počas celého konania ani žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by mal mať vedomosť o tom, že uvedená spoločnosť bola splnomocnená riešením reklamácie v menežalovaného. Právne dôsledky porušenia povinnosti žalovaného ako predávajúceho informovať ho ako
spotrebiteľa podľa § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe vybavenia
reklamácie v dôsledku neinformovania o udelenie plnomocenstva spoločnosti URGELA spol. s r.o. na

riešenie reklamácie mal dôvodne za to, že spoločnosť URGELA s r.o. konala pri riešení jednotlivých
reklamácií ako určená osoba. Dodal, že ak by odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že spoločnosť URGELA spol. s r.o. bola určenou osobou
je toho názoru, že vzhľadom na vykonané dokazovanie najmä vzhľadom na obsah písomnosti dokladu
o vybavení reklamácie zo 14.12.2015, ktorý je vystavený na hlavičkovom papieri spoločnosti URGELA

spol. s r.o., pričom v texte sa výslovne uvádza, že zodpovednosť našej spoločnosti za závady nie je
daná a v celom dokumente nie je uvedená žiadna zmienka, že by táto spoločnosť riešení reklamácie
konala v mene a na účet žalovaného. Nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 18 ods. 1 Zákona o
ochrane spotrebiteľa zo strany žalovaného a neinformovanie ho o udelení plnomocenstva spoločnosti
URGELA s.r.o. na riešenie reklamácie nemožno vyvodiť záver, že by spoločnosť URGELA s.r.o. konala
v mene žalovaného, práve naopak pri vybavovaní reklamácie 07. 12. 2015 konala vo vlastnom mene,

a teda nebola oprávnená osobou na vybavenie reklamácie a vôbec na jej zamietnutie ako konštatoval
súd prvej inštancie. V nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa predmetu plnenia vo
výroku rozhodnutia žalovaný poukazuje na to , že si nechal vymeniť podstatné časti varného panela a
teda jej má byť zaviazaný na vrátenie inej veci. Túto argumentáciu považuje za absurdnú a v rozpore s
právnym inštitútom zodpovednosti za vady. Naopak za vadu zakúpeného tovaru zodpovedá predávajúci,

a preto je v prípade zníženia hodnoty zakúpeného tovaru v dôsledku vady zaťažuje táto predávajúceho.
V opačnom prípade by to znamenalo, že po vybavení reklamácie opravou zakúpeného tovaru resp.
výmenou za nový, by kupujúci už nikdy nemal odstúpiť od uzatvorenej zmluvy s tým, že predávajúcemu
vráti zakúpený tovar, nakoľko tento by už nezodpovedal tomu istému tovaru. Opätovne pripomenul,
že žiadnu opravu varného panela si u žalovaného ani u spoločnosti URGELA s.r.o. neobjednal. Tieto

skutočnosti žalovaný nepoprel a svoje tvrdenia ohľadom výmeny podstatných častí ani nepreukázal.
Žalovaný počas celého konania svoje skutkové tvrdenia ohľadom nemožnosti vrátenia zakúpeného
tovaru resp. ohľadom jeho neprimeranej hodnoty vzhľadom na jeho vadu počas celého konania a to
ani vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo konanie vyhlásené za skončené neuviedol, čiže sa jedná o
prostriedok procesnej obrany, na ktorý v zmysle § 154 CSP nemožno prihliadnuť.

4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch svojho odvolania ako aj odvolacom petite.
Uviedol, že žiadne plnomocenstvo, ktorého obsahom by bolo splnomocnenie pre manželku žalobcu
mu nebolo doručené, ani preukázané. Mal za to, že poukaz žalobcu na plnú moc zo dňa 09. 02. 2015
je irelevantný, pretože v tomto smere dôkazné bremeno má žalobca. Fakt, že právo uplatniť nároky

zo zodpovednosti za vady tovaru je záväzkovo právnym nárok i vecou právneho posúdenia nejde o
skutkovétvrdenia,ktomutozáverumaldospieťsúdnazákladeaplikáciezásadyiuranovitcuria.Zároveň
tvrdí, že manželka žalobcu odoslala správu zo svojho firemného e-mailu, v ktorom figuruje ako konateľka
a teda aj keby mala splnomocnenie udelené inou osobou, ak sa podpíše aj s uvedeným názvom
právnickej osoby, ktorej je štatutárom, je nevyhnutné vykladať tento úkon spôsobom ako by ho vykladala

bežná osoba v právnom styku, teda ide o úkon spoločnosti Gatastav s.r.o. urobený prostredníctvom
štatutárneho orgánu. Tvrdenie žalobcu, že mal považovať druhú reklamáciu za kladne vybavenú je
nelogické a nepodložené, keďže je nesporné, že mu bola doručená faktúra za opravu varnej dosky
spoločnosťou URGELA s.r.o. Ak si nechal opraviť varný panel inou spoločnosťou, ktorá mu zaslala aj
faktúru, nemohol byť dobromyseľný ohľadom toho , že išlo o kladne vybavenú reklamáciu. K vyjadreniam

ohľadne obsahovej zhodnosti reklamácie a výmeny súčastí varného panela, tieto nie sú zrozumiteľné a
zrejme nepochopil podstatu jeho námietky. Z tvrdením žalobcu, že spoločnosti URGELA, s.r.o. nebolo
udelené platné plnomocenstvo na vybavenie reklamácie, rovnako ako s tým, že neboli oznámené
nemožno súhlasiť, vzhľadom na to sa však úplne nezrozumiteľne javí jeho obrana, že si od spoločnosti
URGELA, s.r.o. nič neobjednal, napriek tomu jej prenechal svoj varný panel na to aby ho zaslala do

Q. Ako potom mohol ísť na novú reklamáciu vo vzťahu k C. K. za vady novovzniknuté, keď on žiadnu
reklamáciu nevybavil. Zmeny na podstatných častiach na tovare vykonané subjektom odlišným od neho
nevyhnutne majú vplyv na jeho zodpovednosť závady. Tak ako tvrdí sám žalobca spoločnosť URGELA
nemala platné oprávnenie konať za C. K. a tým nemohla za neho konať a ani vybaviť reklamáciu.
Procesná obrana žalobcu vo veci výmeny podstatných súčastí varného panela vzniku novej veci sa

míňa s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a zrejme nepochopil podstatu zodpovednosti za vady. Pre
spor v prejednávanej veci je podstatné či predtým ako bola reklamovaná nefunkčnosť varného panela
jeho funkčné časti dodané C. K. bolo vymenené alebo do nich bolo zasahované iným subjektom, čo
žalovaný nenamietal ani nepopieral, naopak k vyjadrení vyplýva, že si bol vedomý, že jeho reklamáciuvybavuje spoločnosť s ručením obmedzeným a nie C. K.. Žalobca vo svojom vyjadrení na adresu
oprávnenia spoločnosti URGELA s.r.o. konať pri vybavovaní reklamácie v mene C. K., podľa neho
výslovne potvrdzuje, že nemal vedomosť o oprávnení spoločnosť URGELA konať v mene jeho. Ďalej

potvrdil, že nemal vedomosť, že by v mene žalovaného mal vybavovať reklamáciu spoločnosť URGELA
s.r.o. Z vyjadrení žalobcu teda nie je zrejmé, že nemal z čoho vyvodzovať oprávnenie spoločnosti
URGELA na vykonávanie akýchkoľvek činností pri zodpovednosti C. K. za vady ním dodaného tovaru.
To ale nevyhnutne znamená, že pri v poradí druhej reklamácie kde došlo k výmene funkčných častí
panela spoločnosťou URGELA s.r.o. musel vedieť, že túto výmena vykonáva menovaná spoločnosť

a zároveň nevedel o akomkoľvek oprávnení spoločnosti URGELA s.r.o. na zastupovanie C. K.. Teda
mu muselo byť zrejmé, že spoločnosť URGELA s.r.o. nekoná za C. K. ale vo vlastnom mene, ako
vyplýva z jeho vyjadrenia. Právne argumentácie žalobcu, podľa ktorej právne dôsledky toho, že nebol
informovaný o spôsobe reklamácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 205/2007 Z. z. a nebol informovaný o
akomkoľvek oprávnení spoločnosti URGELA s.r.o. konať za žalovaného preto mal dôvodne za to, že
URGELA s.r.o. je určenou osobou je nelogické. Nie je možné, aby v dôsledku toho, že mu nič nebolo

oznámenémalpovažovaťnejakésubjektyzaurčenúosobu.Vkonanínebolopreukázané,žespoločnosť
URGELA s.r.o. mala postavenie určenej osoby, preto pri zásahu do varného panela, pri ktorom došlo k
výmene podstatných častí konala vo svojom mene a nie v mene C. K., preto tento nezodpovedá za vady
funkčných častí panelu dodaných spoločnosťou URGELA s.r.o. Ako v konaní vyšlo najavo, spoločnosť
URGELA s.r.o. nemala oprávnenie konať za C. K., preto nemohla v jeho mene vybaviť ani funkčné časti

varného panelu, mohla konať len vo vlastnom mene a preto nesie zodpovednosť za tento tovar. Na
záver dodal, že skutočnosťou výmeny funkčných častí varného panela spoločnosťou URGELA s.r.o. o
zásahu tejto spoločnosti do funkčných častí panela počas jeho odoslania k výrobcovi do Q. a o oprave
panelu touto spoločnosťou pri vybavovaní v poradí druhej reklamácie uviedol, aj samotný žalobca, ktorý
uvádzal, že nemal dôvod namietať vybavenie v poradní druhej reklamácie spoločnosťou URGELA s.r.o.,

pretože mu bol vrátený opravený tovar.

5. Žalobca v duplike zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu. Poukázal na udelenie generálnej
plnej moci svojej manželke, ktoré žalovaný poprel až po podaní odvolania. V písomnom vyjadrení
tvrdí, že žiadne plnomocenstvo mu nebolo doručené, čo nie je nijak preukázané, tak skutkové tvrdenie

nemožno v zmysle koncentrácie konania prihliadnuť. Bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo preukázané
doručenie plnomocenstva, zastáva názor, že toto nemá vplyv na to, že fakticky žalovaný akceptoval
reklamáciu uplatnenú jeho manželku e-mailom zo dňa 07. 12. 2015 ako oprávnenou osobou,
keď tvrdí, že bola riadne vybavená. Ani pri jednej reklamácii nenamietal, že by jeho manželka nebola
oprávnená túto vybaviť. Vedel o tom, v koho mene sa reklamácia uplatňovala, poukázal na doklad o

vybavení reklamácie zo 14. 12. 2015, ktoré vyslovene uvádza, že vyjadrenie k Vašej reklamácii, tento
doklad je adresovaný jemu a nie spoločnosti Gatastav s.r.o. Doklad o vybavení reklamácie podpísaný
aj žalovaný, hoci v právnom postavení konateľa spoločnosti URGELA s.r.o. Opätovne poukázal, že
žalovaný vo vyjadrení k odstúpeniu od zmluvy výslovne uviedol, že reklamácia kupujúceho bola v súlade
s právnymi predpismi vybavená ,čo je zrejmé a nepochybné, teda to, že žalovaný vedel, že reklamácia

bola uplatnená v jeho mene ako kupujúceho a aj ju akceptoval. Uvedené skutočnosti sa následná zmena
tvrdenia žalovaného, že reklamácia nebol uplatnená oprávnenou osobou, potom ako predtým pri riešení
všetkých troch reklamácií komunikoval výlučne s jeho manželkou a reklamáciu akceptoval ako ňou
uplatnenú v jeho mene považuje za účelové a nevieryhodné. Žalovaný fakticky po prvýkrát v konaní
potvrdil, že reklamáciu uplatnenú e-mailom zo dňa 07. 12. 2015 žiadnym spôsobom nevybavil,

práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý ako kupujúci v zmysle § 18 ods. 4 zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. odstúpil od zmluvy. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného z 13. 11. 2019,
ktorým potvrdil, že reklamáciu zo 07. 12. 2015, ktorá znamená dôvodné a zároveň platné odstúpenie od
zmluvy. Poukázal na to, že druhú reklamáciu, pri ktorej došlo k výmene častí uplatnil u žalovaného ako
predávajúceho, čo žalovaný nepoprel. V odpore proti platobnému rozkazu výslovne uvádza reklamáciu

za mňa, tak ako v iných prípadoch by bola spoločnosť URGELA s.r.o. na základne príkaznej zmluvy z 12.
04. 2015, teda je zrejmé, že opravu vykonala menovaná spoločnosť. Ak plnomocenstvo bolo obsiahnuté
v článku 2 ods. 2 príkaznej zmluvy bolo neplatné, nemá to žiadne vplyv na to, že opravu tovaru v
rámci druhej reklamácie vykonala spoločnosť URGELA s.r.o. v rámci záväzkového vzťahu so žalovaným
výmenuvarnýchčastítakistovykonalanapokynžalovanéhoanienazákladejehoobjednávky.Aksiteda

žalovaný v rámci druhej reklamácie objednal u spoločnosti URGELA s.r.o. opravu reklamovaného tovaru
a následne žalobcovi ako spotrebiteľovi vrátil tovar za vady zakúpené u žalovaného a reklamovaného u
neho zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Akým spôsobom žalovaný uskutočnil opravu, či ju vykonalsám alebo iným subjektom, je pre posúdenie jeho zodpovednosti bezpredmetné. Podstatné je, že tovar
bol zakúpený u neho a jednotlivé vady boli reklamované u žalovaného ako u predávajúceho.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec (odvolanie žalovaného) ako podané
včas (362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127,§363CSP), ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380

CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy vo výške
2.464,20 eura dôvodiac tým, že na základe ústenej kúpnej zmluvy a objednávky č. XXXXXXXXX
zo dňa 15. 03. 2014 kúpil od predávajúceho (žalovaného) varný panel - varič/platňa A9-6I: ASCOT,

90x60 indukcia cream/bronze, za cenu 2.345,40 eura a bronzové madlo AFBT9: pre 90 cm varič
v sume 118,80 eura. Po jeho uvedení do prevádzky bol žalobcom v záručnej dobre niekoľkokrát
u predávajúceho reklamovaný pre vadu (nefunkčnosť). Žalobca naposledy uplatnil u predávajúceho
reklamáciu prostredníctvom svojej manželky e-mailom dňa 07. 12. 2015. Reklamácia podľa žalobcu
nebola predávajúcim vybavená v zákonnej 30 dňovej lehote, pretože bola vybavená spoločnosťou

URGELA, spol. s r.o., písomnosťou zo dňa 14. 12. 2015. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že uvedená
spoločnosť vybavovala aj predchádzajúce reklamácie, čo žalobca nikdy nerozporoval. K vyjadreniu
pripojil kópiu príkaznej zmluvy o výkone reklamačnej činnosti zo dňa 12. 04. 2015 uzatvorenej medzi
ním na jednej strane (príkazca) a spoločnosťou URGELA, spol. s r.o na strane druhej (príkazník). V
danom prípade teda spoločnosť URGELA, spol. s r.o, vybavila reklamáciu zamietnutím. Podľa žalobcu

vybavenie reklamácie, resp. jej zamietnutie iným subjektom ako predávajúcim je v rozpore s § 18 ods.
2 zákona č. 250/2007 Z. z., preto pre nevybavenie jeho reklamácie v lehote 30 dní podľa § 18 ods. 4
odstúpil od zmluvy listom zo dňa 01. 08. 2016, doručeným žalovanému dňa 03. 08. 2016. Súd prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2, 4 zákona č. 205/2007 Z. z. dospel k záveru, že
zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu reklamácie oprávnenou osobou v lehote 30 dní, preto bol

žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy.

8. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci.

8.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods. 1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

8.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdilpoprávnejstránke,aktorénemajúvpodstatnejčastioporuvovykonanomdokazovaní.Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo aksíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. V prejednávanej veci ide o prípad uplatnenia zodpovednosti za vady (reklamácie) zo strany žalobcu,
ako kupujúceho u žalovaného, ako predávajúceho s tým, že žalobca založil svoju žalobu na tvrdení, že
jeho reklamácia nebola vybavená včas, pretože ju nevybavovala oprávnená osoba, z ktorého dôvodu
má právo na odstúpenie od (kúpnej) zmluvy. Z obsahu reklamácie zo dňa 14. 12. 2015 vyplynulo, že
bola zamietnutá z dôvodu, že spotrebič nebude pracovať pod napätím v rozsahu 230-240 V s tým, že pri

jeho inštalácií dňa 04. 12. 2015 bolo v elektrickej sieti žalobcu namerané napätie 242 V (teda z dôvodu,
že ide o vadu/poškodenie, za ktoré žalovaný nenesie zodpovednosť v prípade, ak spotrebič nebude
pracovať pod napätím v rozsahu 230-240 V).

10. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o vzniku práva
žalobcu na odstúpenie od zmluvy je predčasné, pretože súd prvej inštancie k namietaným právnym

záverom dospel nesprávnym právnym výkladom ust. § 18 ods. 2, 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

11. Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z., ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa

všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je
povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr
do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje
zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených

prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30
dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od
zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

11.2. Zákon č. 250/2007 Z. z. upravuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, ak reklamácia nebola

vybavenávzákonnejlehote.Právonaodstúpenieodzmluvyzákon neviaževýlučne nanedodržanie30-
dňovej lehoty, ale v prvom rade na splnenie podmienky, že sa jedná o záručnú vadu predanej veci, ktorú
je možné reklamovať a za ktorú zodpovedá predávajúci. Zodpovednosť za vady predanej veci vzniká
iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. Prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej
30 dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu,

že sa súd musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo
strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady
predanej veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci
v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim
zvoleného práva vyžadovaná. Vyššie uvedené závery boli konštatované v rozhodnutí Najvyššie súdu

SR sp. zn. 3Cdo/220/2017 zo dňa 11. 10. 2018 v obdobnom prípade, kde Najvyšší súd vyslovil, že
márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu
má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za
vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že a) reklamovaná vada je skutočne

vadou, b) vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c) je takej
povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby
sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú
vadu“. V prípade, že k poškodeniu dôjde v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej
užívania v rozpore s informáciami (výrobcu) o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o „reklamačnú“

vadu v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.

12. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že možno pristúpiť k záveru, že v danom
prejednávanom prípade bolo primárnou povinnosťou súdu prvej inštancie (a to aj s poukazom na zásadu
iura novit curia - súd pozná právo) sa v konaní zaoberať najskôr skutočnosťou, či v danom prípade

ide o takú vadu variča, ktorá je tzv. vadou reklamovateľnou. Až posúdením uvedeného a následným
záverom o tom, že v danom prejednávanom prípade by išlo o vadu reklamovateľnú (s poukazom na
obsah listiny o vybavení reklamácie zo dňa 14. 12. 2015 / č. l. 17) by mohol pristúpiť k posudzovaniu
tohto, kto bol oprávnený reklamáciu vybaviť, či táto bola vybavená oprávnenou osobou a včas a zároveňaj k záveru o dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z, resp. k posudzovaniu skutočností, ktoré ako uviedol súd prvej inštancie v bode 29. poslednej
vety odôvodnenia rozhodnutia, boli v prejednávanom prípade spornými. Na základe uvedeného je teda

zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočných skutkových zisteniach, v
dôsledku čoho, je preto jeho rozhodnutie v tejto časti predčasné a teda aj nepreskúmateľné.

13. Odvolací súd zaoberajúc sa ďalšími žalovaným uplatnenými odvolacími námietkami konštatuje, že
z obsahu spisu je zrejmé (nesporné), že reklamácia zo dňa 07. 12. 2015, bola uplatnená manželkou

žalobcu. V tejto súvislosti však medzi stranami sporu bola namietaná skutočnosť, či v danom prípade
manželka žalobcu je oprávnenou osobou na uplatnenie reklamácie. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Občiansky zákonník pojem
„bežné veci“ nevymedzuje, t. j. nevymedzuje, ktoré veci treba považovať za bežné a ktoré za ostatné.
Pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu,

s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, na účel, na ktorý vec slúži. Väčšinou ide o záležitosť, ktorá
je medzi manželmi obvyklá, ktorú prináša každodenný život, pri ktorej sa neočakáva nesúhlas druhého
manželaprávepreto,žezáležitosťsvojímvýznamomneprekračujeobvyklúrutinudennéhoživota,ktorou
sa neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. Medzi bežné záležitosti zaraďujeme právne úkony týkajúce
sa spoločného majetku a neznamenajúce žiadne zmeny v hodnotách rovnako tak nákupy či objednávky

služieb, ktoré sú potrebné na normálny chod domácnosti. Za bežnú vec sa v majetkových vzťahoch
medzi manželmi podľa ustálenej judikatúry nepovažuje predaj alebo kúpa nehnuteľnosti. Takýto predaj
alebo kúpa zjavne vybočuje z každodennej správy spoločného majetku manželov, a preto manžel musí
mať súhlas druhého manžela na predaj spoločne vlastnenej nehnuteľnosti alebo aby za peniaze, ktoré
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, nehnuteľnosť kúpil (R 21/1972).

13.2. Z vyššie uvedeného výkladu jednoznačne nemožno vyvodiť skutočnosť, že uplatnenie reklamácie
na vec patriacu do BSM (spoločný varič) jedným z manželov by nespadalo pod bežnú vec, keďže
je zrejmé, že k žiadnemu zníženiu majetkových hodnôt nedochádza, a zároveň je zrejmé, že je v
záujme oboch manželov, aby vec ktorú nadobudli počas manželstva slúži ich spoločným potrebách

(domácnosti) fungovala. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že nevidí dôvod, prečo by žalobca
nesúhlasil s uplatnením reklamácie jeho manželkou, pretože z jeho konania, keď následne uplatnil
svoje práva na súde voči žalovanému v tomto konaní, je možné vyvodiť jeho súhlas s konaním
jeho manželky, a to uplatnením reklamácie prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Rovnako tak je
nutné dať na zreteľ, že ani konanie žalovaného v podobe jeho vybavenia reklamácie (i keď táto

skutočnosť bola v konaní spornou), ktorá bola uplatnená manželkou žalovaného, nenasvedčuje tomu,
že by predmetnú reklamáciu považoval za uplatnenú neoprávnenou osobou(keď táto skutočnosť, ani
z obsahu vybavenia spornej reklamácie nevyplynula). Obdobne tomu tak bolo aj v rámci riešenia
predchádzajúcej reklamácie uplatnenej dňa 26. 09. 2015 manželkou žalobcu (č. l. 41). Zároveň však
v tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že odvolacia argumentácia žalovaného ohľadne uplatnenia

reklamácie neoprávnenou osobou, resp. manželkou žalobcu nemôže obstáť, a to najmä vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca predložil v konaní dôkaz (plnomocenstvo zo dňa 09. 02. 2015 / č. l. 43), ktoré
okrem iného výslovne (nesporne) oprávňovalo jeho manželku na uplatnenie reklamácie u žalovaného.
Na základe uvedeného sa odvolací súd v tejto časti zhodol s právnym názorom vysloveným súdom
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a zároveň odvolaciu argumentáciu žalovaného, ohľadne

neoprávnenej osoby na uplatnenie reklamácie, vyhodnotil za nedôvodnú.

14. Žalovaný ďalej v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech
na základe ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., (bod 32. rozhodnutia), podľa ktorého
určená osoba môže reklamáciu vybaviť len tak, že spotrebiteľovi vráti opravený tovar. Mal za to, že

podnikateľ má postavenie určenej osoby len v prípade, že je v záručnom liste určený na opravu (§ 625
Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z.) a zároveň v prípade,
ak si spotrebiteľ uplatní reklamáciu u určenej osoby s tým, že mal za to, že v danom prípade tomu
tak nebolo. Mal za to, že spoločnosť URGELA spol. s r.o. vystupovala v rámci reklamácie ako jeho
splnomocnenec, t. j. splnomocnenec žalovaného ako predávajúceho (nie ako určená osoba - poznámka

odvolacieho súdu) s tým, že žalobca vedel o existencií predmetného splnomocnenia, keď do svojho
obydlia vpustil zamestnancov (zástupcov) spoločnosti URGELA spol. s r.o., a to pri vybavovaní v poradí
druhej reklamácie, ktorá bola taktiež uplatnená u žalovaného (C. K.).14.2. Súd prvej inštancie v bode 32. rozhodnutia s poukazom na § 18 ods. 2 zákona č. 205/2007 Z.
z. uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ si uplatnil reklamáciu u predávajúceho (konštatujúc, že žalobca
adresoval svoju reklamáciu žalovanému) s tým, že žalovaný na základe príkaznej zmluvy reklamáciu

postúpil na vybavenie spoločnosti URGELA spol. s r.o., ktorá je s poukazom na ustanovenie 18 ods.
2 oprávnená vybaviť reklamáciu iba odovzdaním opraveného výrobku, k čomu v konkrétnom prípade
neprišlo, keďže predmetnú reklamáciu prípisom zamietli. Toto konanie žalovaného, resp. spoločnosti
URGELA, spol. s r.o., súd prvej inštancie považoval za rozporné s vyššie citovaným ustanovením (§ 18
ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.), nakoľko ak predmetná spoločnosť, nevybavila reklamáciu odovzdaním

opraveného výrobku mala reklamáciu postúpiť predávajúcemu, resp. žalovanému na vybavenie. Ďalej
uviedol, že mal za preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu a včasnému vybaveniu
reklamácie, v dôsledku čoho žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 18 ods. 4., na základe
čoho je nárok žalobcu oprávnený a jeho odstúpenie od zmluvy je platné.

15. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek

prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky
alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba
odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.

16. Podľa § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z., odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca 6)

alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou 7), alebo stanovisko
osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv 7a) (ďalej len „určená osoba“).

17. Zákon č. 250/2007 Z. z. v jeho § 18 ods. 2 dáva spotrebiteľovi na výber z dvoch možných alternatív
týkajúcich sa subjektov, u ktorých možno reklamáciu uplatniť, a to konkrétne u predávajúceho alebo u

určenej osoby. Zároveň v druhej vete uvádza záväzný postup vybavenia reklamácie v prípade, ak bola
reklamácia uplatnená u určenej osoby. Z uvedeného je zrejmé, že druha veta ustanovenia § 18 ods. 2 sa
neuplatnínatenskutkovýstav,akspotrebiteľuplatnilsvojureklamáciupriamoupredávajúceho.Naopak,
táto sa vzťahuje len na prípady, ak bola reklamácia spotrebiteľom uplatnená u určenej osoby, (ktorú sa v
zmysle § 2 písm. n) rozumie osoba určená výrobcom na vybavovanie záručných reklamácií), a teda v

tomto prípade určenej osobe stanovuje záväzný postup vybavenia reklamácie odovzdaním opraveného
výrobku, inak musí reklamáciu postúpiť predávajúcemu na vybavenie.

18. V prejednávanom prípade bolo nesporným, že žalobca v postavení spotrebiteľa si uplatnil právo
zo zodpovednosti za vady v záručnej dobre reklamáciou u žalovaného ako predávajúceho, teda nie

u určenej osoby. Je zrejmé, že ak bola reklamácia uplatnená u predávajúceho (žalovaného), tak táto
skutočnosť vylúčila aplikáciu druhej vety § 18 ods. 2, a to záväzný spôsob riešenia reklamácie určenou
osobou. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil reklamáciu u predávajúceho
(žalovaného), avšak následne pristúpil k aplikácií druhej vety § 18 ods. 2 a teda uviedol, že spoločnosť
URGELA, spol. s r.o., ktorá vykonala reklamáciu na základe príkaznej zmluvy, bola povinná vybaviť

reklamáciu iba odovzdaním opraveného výrobku, nemohol odvolací súd tento záver považovať za
správny.

19. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 2 písm. n), sa určenou
osobou rozumie osoba oprávnená výrobcom na vykonávanie záručných opráv. V konaní pred súdom

prvej inštancie nebolo preukázané, že spoločnosť URGELA, spol. s r.o. je určenou osobou v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia, resp. že je osobou určenou výrobcom na vykonávanie
záručných opráv, preto aj záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 32. napadnutého rozhodnutia
o povinnosti spoločnosti URGELA, spol. s r.o. vybaviť reklamáciu odovzdaním opraveného výrobku,
alebo jeho odovzdaním predávajúcemu v zmysle druhej vety § 18 ods. 2 je predčasný, zároveň je však

pre posúdenie v danom prípade aj bezvýznamný, keďže žalobca (spotrebiteľ) si uplatnil reklamáciu u
žalovaného (predávajúceho), nie u určenej osoby.

20. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v časti bodu 32. spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže zo skutkových zistení súd vyvodil nesprávne závery pri

aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, a aj keď aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho interpretoval.21. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (k čomu v konkrétnom
prípade nedošlo), prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04).

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné, keďže závery
súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu v konaní neboli zatiaľ dostatočne preukázané, a teda
sú predčasné, preto z dôvodu nesprávnych (nedostatočných) právnych záverov súdu prvej inštancie,
musel odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie po prejednaní veci opätovne rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom najmä so skutočnosťou, či v danom
prípade ide o vadu variča, ktorá je reklamovateľná a až následne ak by dospel k záveru, že tomu tak je,
pristúpi k posúdeniu sporných skutočností, kto bol oprávnený reklamáciu vybaviť, či táto bola vybavená

oprávnenou osobou a včas a zároveň aj k záveru o (ne) dôvodnosti odstúpenia od zmluvy zo strany
žalobcupodľa§18ods.4zákonač.250/2007Z.z,atovintenciáchprávnehonázoruvyššievysloveného
odvolacím súdom (§ 391 ods. 2 CSP). Zároveň rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane
trov konania odvolacieho.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba,
jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).