Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010102
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7918010102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému T. K. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 1T/6/2018 zo dňa 17. 10. 1977 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa
20. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaného T. K., nar. XX. XX. XXXX v W. S.,

trvale bytom X. XXX

podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod skutku obžaloby, právne kvalifikovaného ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.

b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v období od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2017 až do 07.08.2017, v rodinnom dome č. XXX
v obci X., najmenej v piatich prípadoch donútil k súloži poškodenú J. V., nar. XX.X.XXXX a to tým
spôsobom, že ju začal obchytkávať, na čo mu poškodená výslovne uviedla, že si to nepraje a nechce s
ním mať pohlavný styk, preto sa jej slovne vyhrážal bitím a keď ani tak nesúhlasila, tak ju udrel do tváre
a ťahal za vlasy a proti jej nesúhlasu s ňou vykonal pohlavný styk,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 1T/6/2018 zo dňa 15. 11. 2018 podľa § 285 písm. b/ Tr.
por. oslobodil obžalovaného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorý
mal spáchať tak, že

v období od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2017 až do 07.08.2017, v rodinnom dome č. XXX
v obci X., najmenej v piatich prípadoch donútil k súloži poškodenú J. V., nar. XX.X.XXXX a to tým

spôsobom, že ju začal obchytkávať, na čo mu poškodená výslovne uviedla, že si to nepraje a nechce s
ním mať pohlavný styk, preto sa jej slovne vyhrážal bitím a keď ani tak nesúhlasila, tak ju udrel do tváre
a ťahal za vlasy a proti jej nesúhlasu s ňou vykonal pohlavný styk,pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní

dňa 15. 11. 2018. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nezistil správne a úplne
skutkový stav veci a pochybil v tom, že neuznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku obžaloby.
Súd svoje rozhodnutie čo sa týka oslobodenia obžalovaného spod skutku obžaloby odôvodnil tým, že
v tomto prípade bolo zrejmé, že poškodená J. V. v kritickom čase od mája 2017 do 07.08.2017 bývala
dobrovoľne v rodine obžalovaného, pričom nebolo preukázané, že by obžalovaný jej nejakým spôsobom

bránil v pohybe. Naopak, bolo preukázané, že v tomto čase mimo toho, že bývali v tomto dome, spali
na jednej posteli, pričom je možné predpokladať, že vzhľadom na ich vek, mali spolu aj pohlavný
styk. Nič nebránilo poškodenej, pokiaľ by s týmto alebo týmito pohlavnými stykmi nesúhlasila, že by
opustila byt rodiny K.. Taktiež nič nebránilo poškodenej, aby prípadnú súlož bez jej súhlasu oznámila
policajným orgánom alebo iným spôsobom oznámila, že sa obžalovaný voči nej dopúšťa takéhoto
trestného skutku. Súd bol toho názoru, že trestné oznámenie, ktoré poškodená podala v prítomnosti

svojej sestry, podala účelovo, v úmysle odísť z domu rodičov obžalovaného, pretože už v tom čase mala
kontakt na iného muža, s ktorým toho času žije v spoločnej domácnosti. Súd teda neuveril výpovedi
predovšetkým poškodenej J. V. a túto výpoveď považoval za tendenčnú v snahe dosiahnuť trestný postih
obžalovaného. Súd taktiež poukázal na neštandardný postup vyšetrovateľa PZ, ktorý v tomto prípade pri
tlmočení výpovedí, či už obžalovaného alebo ďalších osôb, sa uspokojil s prítomnosťou svedkyne Q. W.,

ktorá nie je tlmočníčkou zapísanou v zozname tlmočníkov z jazyka maďarského do jazyka slovenského,
pretože v tak závažnom prípade, aký je tento, bolo potrebné na tlmočenie pribrať tlmočníka, ktorý je
zapísaný v zozname tlmočníkov. V danej veci po preskúmaní rozsudku a hlavne odôvodnenia rozsudku
okresného súdu, sa prokurátor s týmto nestotožňuje a zastáva názor, že obžalovaný svojím konaním
uvedeným v skutku obžaloby naplnil tak po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke všetky pojmové

znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Má zato, že okresný súd nesprávne a nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v rámci prípravného
konania zabezpečené a vykonané na hlavných pojednávaniach. V rámci celého prípravného konania sa
k tomuto skutku v plnom rozsahu priznával a okolnosti ohľadom pohlavného styku s poškodenou J. V.

opisovalskorototožneakopoškodená,kdetaktiežpresneuviedol,akopoškodenúbil,nadávaljej,pričom
bil ju a znásilňoval ju preto, lebo na ňu žiarlil, avšak následne sa kvôli tomu poškodená k nemu správala
ešte horšie, preto si myslel, že nemá čo stratiť a znásilňoval ju znova. Trestná činnosť obžalovaného
bola dostatočne preukázaná aj výpoveďou poškodenej J. V., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj pri
výsluchu na hlavnom pojednávaní z tejto trestnej činnosti obžalovaného usvedčuje v plnom rozsahu

a jej výpovede z prípravného konania a z hlavného pojednávania sú v podstate totožné. Poškodená
nemenila svoje výpovede a do detailov sa pamätala na to, ako sa k nej násilnícky správal obžalovaný,
ako ju znásilňoval, ponižoval a bil. Trestná činnosť obžalovaného bola taktiež preukázaná aj výpoveďou
svedkyne J. O., ktorá je sestrou poškodenej a ktorej sa poškodená zdôverila pri ich stretnutí, že má
problémy s obžalovaným a preto po príchode do Košíc spolu vec oznámili na polícii, kde podali trestné

oznámenie. Poškodená svedkyni taktiež uviedla, že pohlavný styk si obžalovaný vynucoval a viackrát
ju aj zbil. Okresný súd v odôvodnení rozsudku tvrdí, že v tomto prípade išlo o neštandardný postup
vyšetrovateľa, ktorý sa uspokojil s prítomnosťou svedkyne Q. W., ktorá nie je tlmočníčkou zapísanou v
zozname tlmočníkov z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak, pretože v tak závažnom
prípade, akým je tento, podľa názoru súdu bolo potrebné na tlmočenie pribrať tlmočníka, ktorý je riadne

zapísaný v zozname tlmočníkov. Obžalovaný od momentu vznesenia obvinenia vedel o tom, z čoho
je obvinený, všetko mu bolo pretlmočené v rámci výsluchov na Obvodnom oddelení PZ v Kráľovskom
Chlmci. Vyšetrovateľom PZ v rámci celého prípravného konania bol upozornený na to, že si môže
zvoliť obhajcu, čo napokon obžalovaný učinil až po ukončení prípravného konania a podaní obžaloby
prokurátorom na okresný súd.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal akceptovať dôkazy zadovážené v prípravnom
konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní v naznačenom smere a vysporiadať sa s nimi v rámci
voľného hodnotenia dôkazov, čo by nepochybne viedlo k iným skutkovým a právnym záverom.

S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm.
c/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu čo do oslobodzujúceho výroku súdu vo vzťahu
k obžalovanému T. K. a vec v súlade s ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril v tom smere, že
plne sa stotožňuje s predmetným rozsudkom, ktorý považuje za zákonný a vecne správny. Výsluch
obžalovaného bol nezákonný, pretože pri výsluchu mal byť prítomný tlmočník, ktorý dobre ovláda

maďarský aj slovenský jazyk. Poškodená neutrpela žiadnu ujmu a z jej strany išlo o pomstu. Skutok sa
nestal a obžalovaný je nevinný.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ako aj dôvodov podaného odvolania zo strany prokurátora a vyjadrenia obhajoby sa krajský súd stotožnil
s názorom okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora, avšak
nestotožnil sa, a to aj s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku s dôvodom oslobodenia
podľa § 285 písm. b/ Tr. por., t. j., že skutok nie je trestným činom. Podľa názoru krajského súdu výsledky

vykonaného dokazovania, resp. skutočnosti, ktoré vinu obžalovaného spochybňujú nasvedčujú dôvodu
oslobodenia podľa § 285 písm. a/ Tr. por., t. j., že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Z dôvodu námietok obhajoby týkajúcich sa tlmočenia v priebehu prípravného konania považuje krajský

súd za potrebné podrobne poukázať na nasledujúce skutočnosti.

Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného T. K. v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného
vyplýva, že sa priznal k spáchaniu skutku a podrobne popísal, akým spôsobom mal skutok spáchať. Z
predmetnej zápisnice zároveň vyplýva, že predmetný procesný úkon tlmočila zapisovateľka Q. W., ktorá

bola pribratá do konania ako tlmočník z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak opatrením
vyšetrovateľa zo dňa 22. 11. 2017 podľa § 28 ods. 1 Tr. por.

Následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 3. 2018 obžalovaný po poučení podľa § 257 Tr.
por. uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku, poprel, aby v žalovanom období

nútil a znásilňoval J. V.. D., že mal s poškodenou viac pohlavných stykov, avšak nikdy si od nej súlož
nevymáhal bitím, či vyhrážkami. K spáchaniu skutku v prípravnom konaní sa priznal preto, že sa mu
vyhrážal policajt a že keď sa k tomu neprizná, dajú ho do väzby.

V prípravnom konaní v procesnom postavení svedka bol vypočutý ako svedok otec obžalovaného T. K.

st., ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 27. 9. 2017, t. j. ešte pred vznesením obvinenia uviedol, že nemá
žiadnu vedomosť o tom, aby jeho syn znásilňoval poškodenú, nikdy nepočul, že by sa hádali, že ju bije,
prípadne, že by kričala o pomoc. Predmetný procesný úkon tlmočil tlmočník Mgr. Vladimír Igaz, ktorý
bol do konania pribratý opatrením vyšetrovateľa zo dňa 27. 9. 2017 podľa § 28 ods. 1 Tr. por.

V ďalšej výpovedi z prípravného konania v štádiu po vznesení obvinenia zo dňa 22. 11. 2017 svedok T.
K. st. uviedol, že po vznesení obvinenia sa so synom rozprával a on sa mu priznal, že niekoľkokrát J. k
sexu prinútil a že ju pred a počas sexu bil, aby si to od nej vynútil s tým, že on mu dohovoril, že takto to
nemôže robiť a že možno aj preto ho J. opustila. Predmetný úkon tlmočila taktiež zapisovateľka Q. W..

Na hlavnom pojednávaní svedok T. K. st. uviedol, že je pravdou, že u nich poškodená J. V. bývala
cca jeden a pol roka, že spali s jeho synom, resp. s obžalovaným v kuchyni na pohovke a že zrejme
mali spolu aj pohlavný styk, nemá však vedomosť o tom, že by sa obžalovaný správal k poškodenej
agresívne, resp. že by ju mal znásilniť. Nikdy sa mu k niečomu takému ani nepriznal. Poprel zároveň, že
by vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 22. 11. 2017 uvádzal skutočnosti, ktoré mu boli prečítané

za účelom odstránenia rozporov.

Krajský súd vo vzťahu k výpovediam tak obžalovaného z prípravného konania, ako aj svedka T.
K. st., ktoré tlmočila zapisovateľka vo vzťahu k námietkam obhajoby, ako aj vo vzťahu k názoru
prokurátora uvedenom v písomných dôvodoch podaného odvolania považuje za potrebné uviesť, že

procesný postup spočívajúci v tlmočení procesného úkonu zapisovateľom je bezpochyby prípustný a
zákonný, v konečnom dôsledku vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 1 Tr. por., veta druhá, v ktorom je
ustanovené, že tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. V tomto smere je však nútený krajský
súd podotknúť, že zo spisového materiálu, resp. z opatrenia o pribratí zapisovateľky Q. W. ako tlmočníkanevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by tento procesný postup odôvodňovali. Odhliadnuc od
tejto skutočnosti však za podstatnú okolnosť krajský súd považuje relevantnú námietku obhajoby vo
vzťahu k úrovni ovládania maďarského jazyka menovanou a to aj na základe jej vlastného vyjadrenia,

že rozpráva maďarsky tzv. bežnou kuchynskou rečou, resp. že sa vie dorozumieť.

Krajský súd je toho názoru, že pribratie zapisovateľky ako tlmočníka v zmysle § 28 ods. 1 Tr. por. je
za výnimočných okolností bezpochyby zákonným postupom, avšak výnimočnosť tohto postupu, podľa
názoru krajského súdu musí vyplývať aj z konkrétnej procesnej situácie, konkrétnych okolností, povahy,

prípadne časovej nevyhnutnosti vykonania konkrétneho úkonu, ktorý je potrebné pretlmočiť. Za daných
okolností s poukazom na povahu a závažnosť prejednávanej veci, ako aj s poukazom na súvisiacu výšku
hroziacej sankcie, ktorá v prípade uznania viny páchateľovi za spáchanie takéhoto trestného činu hrozí,
je však krajský súd nútený konštatovať, že na podrobný výsluch v konkrétnej závažnej trestnej veci bolo
potrebné pribrať tlmočníka zapísaného v Zozname tlmočníkov, eventuálne za podmienok uvedených v
§ 15 Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch s poukazom na § 29 ods. 1

Tr. por. v prípade, že takýto tlmočník nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s
neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, prichádza do úvahy aj pribratie osoby, ktorá nie je zapísaná
v Zozname tlmočníkov, o ktorej znalosti konkrétneho cudzieho jazyka však nie sú žiadne pochybnosti.

Je síce pravdou, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 36/1967 Zb.) súčasná

právna úprava výslovne nepodmieňuje ustanovenie, resp. pribratie osoby nezapísanej v Zozname jej
odbornou zdatnosťou, napriek tomu sa vyžaduje, aby orgán priberajúci tlmočníka ad hoc ustanovil
osobu, ktorej znalosť cudzieho jazyka zodpovedá závažnosti konkrétneho procesného úkonu, resp.
ktorej ovládanie cudzieho jazyka je následne nespochybniteľné. Samotné vyjadrenie zapisovateľky o
úrovni ovládania maďarského jazyka týmto kritériam, podľa názoru krajského súdu nezodpovedá, čo

vyvoláva pochybnosti o zákonnosti posudzovaných procesných úkonov.

Z uvedených dôvodov krajský súd akceptoval obhajobné námietky v tomto smere a na výpovede tak
obžalovaného (v procesnom postavení obvineného), ako aj výpoveď jeho otca v procesnom postavení
svedka zo dňa 22. 11. 2017, neprihliadal.

Za jediný priamy dôkaz tak možno podľa názoru krajského súdu považovať len výpovede svedkyne-
poškodenej J. V., ktorá opakovane tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že
sa viackrát bránila pohlavnému styku s obžalovaným, avšak tento ju bil a to napriek tomu, že skrížila
nohy, pričom bála sa kričať, pretože vo vedľajšej izbe boli rodičia obžalovaného. Skutok, pre ktorý

je obžalovaný trestne stíhaný policajtom neoznámila, pretože matka obžalovaného jej povedala, že
nemôže odísť z domu, pretože ju nájdu a zabijú. Následne nato sa spojila so svojou sestrou, ktorá
býva v Košiciach a ktorá jej pomohla odísť a podrobne popísala spôsob, ako odišla z domu rodičov
obžalovaného, akým sa spojila so svojou sestrou a ako následne podala trestné oznámenie.

Skutočnosti uvádzané poškodenou potvrdzovala aj jej sestra - svedkyňa J. O., ktorá uviedla, že so
svojou sestrou sa nevidela asi dva roky, avšak v auguste 2017 sa s ňou spojila cez sociálne siete, pričom
jej oznámila, že obžalovaný ju bije, že ju využívajú a že ju obžalovaný znásilňuje. Následne sa stretli
v Kráľovskom Chlmci, kde jej poškodená znovu oznámila, že ju obžalovaný znásilňoval, ponižoval a
nadáva jej, na čo spoločne odišli do Košíc, kde podali trestné oznámenie. Podľa svedkyne poškodená

nežiadala o lekárske vyšetrenie, pretože sa obžalovaného bála a z tohto dôvodu neoznámila znásilnenia
polícii. Toho času má poškodená priateľa, s ktorým má bývať.

Matka obžalovaného - svedkyňa W. B. poprela, aby jej syn sa správal voči poškodenej tak, ako je to
uvedené v obžalobe, poznamenala, že v poslednom období poškodená nechcela spať s obžalovaným,

pretože sa na Facebook-u spoznala s iným mužom. Poškodenej nebolo bránené v pohybe, či už v obci
alebo na iných miestach.

Obdobne vypovedal aj brat obžalovaného J. B., ktorý v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi a so svojím bratom - obžalovaným T. K., ako aj s poškodenou V..

Pokiaľ ide o obsah komunikácie poškodenej J. V. so svojou sestrou J. O., ktorý je súčasťou spisového
materiálu krajský súd konštatuje, že jej obsahom je vzájomná komunikácia o rodine, je z nej zrejmé,
že poškodená mala prístup k telefónu a taktiež že sa mohla voľne pohybovať. V jednom prípade sapoškodená vyjadruje, že obžalovaného nechce, taktiež potvrdzuje na otázku sestry, že obžalovaný ju
bije a že chcú, aby otehotnela, avšak z tejto komunikácie nevyplýva skutočnosť, že poškodená mala
byť znásilňovaná.

Okresný súd správne vyhodnotil, že v tomto prípade je nespochybniteľné, že poškodená J. V. bývala
v rodine T. K. a to cca jeden a pol roka, vrátane rozhodnej doby, teda od mája 2017 až do 7. 8.
2017. Ani podľa názoru krajského súdu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by T. K.
nejakým spôsobom bránil poškodenej v pohybe, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z časti uvedenej

komunikácie,vrámciktorejobžalovanýT.K.písalsestrepoškodenej,žepoškodenániejedoma,pretože
išla nakupovať. Je tiež nespochybniteľné, že počas pobytu poškodenej v dome K. spali s obžalovaným
v jednej posteli a že spolu mali pohlavný styk. Nemožno vylúčiť, podľa názoru krajského súdu, že
skutočnosť, že poškodená nechce s obžalovaným byť, čo uviedla v komunikácii, mohla súvisieť s jej
novou známosťou, konkrétne s osobou, s ktorou aj podľa vyjadrenia jej sestry začala spoločne žiť
bezprostredne po opustení domu K.. Pochybnosť o hodnovernosti výpovede poškodenej je daná podľa

názoru krajského súdu aj tým, že vzhľadom na voľnosť jej pohybu a prístup k telefónu, či sociálnym
sieťam, ani v jednom prípade konanie obžalovaného neoznámila, resp. z domu K. neodišla, zvlášť
v prípade, keď k jej znásilňovaniu malo dôjsť opakovane. Nemožno tak vylúčiť ani konštatovanie
okresného súdu, že cieľom podania trestného oznámenia bol odchod z domu rodičov obžalovaného T.
K. z dôvodu, že v tom čase už bola v kontakte s iným mužom, s ktorým začala žiť bezprostredne nato

v spoločnej domácnosti.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel aj krajský súd k záveru o závažných
pochybnostiach týkajúcich sa skutkových okolností, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak na rozdiel
od okresného súdu je toho názoru, že uvedené pochybnosti odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 285

písm. a/ Tr. por., t. j., že v danom prípade s aplikáciou zásady in dubio pro reo nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý obžalovaný stíhaný.

Rozhodnutie o vine možno založiť len na jednoznačných a ničím nespochybniteľných dôkazoch, ktoré
zároveň vylučujú iný možný záver. Takéto dôkazy, podľa názoru krajského súdu v predmetnej trestnej

veci produkované neboli.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.