Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 9, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118337110
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6118337110.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: K.. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/XX, F., zastúpená spoločnosťou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom Pluhová 29,
Bratislava, IČO: 36 864 242 proti žalovanému: Univerzita J. Selyeho, so sídlom Bratislavská cesta 3322,
Komárno, IČO: 37961632, o zaplatenie 4.380,75 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20.7.2021 č.k. 13Csp/28/2019-501, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.399,76
eura s 5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 9.6.2018 do zaplatenia a náklady spojené s

uplatnením vo výške 170,22 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni 100 % náhradu trov súdu prvoinštančného konania a žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovanému 100 % náhradu trov odvolacieho konania, a to obidve strany, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu
bola uzatvorená zmluva o nájme bytu 10.7.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 3.10.2017, na základe

ktorej podľa článku IV. bod 2,3,4 zmluvy, žalobkyňa bola povinná platiť žalovanému nájomné vo výške
50 eur mesačne a mesačné preddavky v úhrne 50 eur za dodávku tepla (30,- eur), vody a elektrickej
energie. Podľa článku IV. bod 10 zmluvy, žalovaný bol povinný vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenie
splnené s užívaním bytu do 30 dní od zistenia skutočných nákladov vynaložených na poskytnutie
plnenia v predchádzajúcom zúčtovacom období, pritom zúčtovanie nákladov za vodu a elektrickú
energiu bol žalovaný povinný vykonať na základe stavu meračov a náklady za teplo mali byť vypočítané

pomerom vykurovaného priestorov bytu, k celkovému priestoru školskej budovy. Po právnej stránke
svojerozhodnutieodôvodnilust.§685ods.3OZa§686ods.1OZ.Súdprvejinštancieprvýkrátrozhodol
rozsudkom zo dňa 21.2.2020 č.k. 13Csp/28/2019-349 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 3.399,76 eura s 5% úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 9.6.2018 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením vo výške 170,22 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 55,22 eura,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe podaného odvolania bol rozsudok okresného súdu
uznesenímKrajskéhosúduvNitrezodňa31.3.2021č.k.6CoCsp/15/2020-458vnapadnutejvyhovujúcej
časti a v časti náhrady trov konania zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne súd prvej
inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom z vykonaného dokazovania mal zrejmé,
že žalovaný bol v rozhodnom období trvania nájmu žalobkyne, odberateľom tepla, ktoré mu dodávala
spoločnosť COM-therm spol s r.o., preto žalovaný ako odberateľ, definovaný v § 2 písm. e) zákona č.

657/2004 Z.z. bol spolu so svojím dodávateľom, účastníkom trhu s teplom, v zmysle § 14 zákona č.
657/2004 Z.z., najmä aj keď podľa vyjadrenia žalovaného, spomínaní účastníci dňa 21.6.2006 uzavrelizmluvu o dodávke a odbere tepla na ústredné vykurovanie a teplej úžitkovej vody, v znení dodatku zo
dňa 9.11.2011. V danom prípade bola nájomná zmluva uzatvorená písomne, pričom v písomnej zmluve
bolaupravenáajvýškaúhradyzaplnenie,spojenásužívanímbytuabolupravenýajspôsobvyúčtovania

nákladov. V prípade nákladov za teplo, tieto mali byť vypočítané pomerom vykurovaného priestoru bytu,
k celkovému priestoru školskej budovy. Žalovaný do vyhlásenia dokazovania za skončené, netvrdil
a nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmene spôsobu vyúčtovania skutočných nákladov
za teplo, oproti zneniu zmluvy zo dňa 10.7.2014, preto jeho domnienka o predpokladanej vedomosti
žalobkyne o zmene spôsobu vyúčtovania nákladov je podľa názoru súdu bez právneho významu. Pri

rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Zuzany Trubačovej, ako i zo znaleckého
posudku znalca Ing. Martina Mokroša, keď pri obidvoch zhodnotil, že pri vypracovaní týchto znaleckých
posudkov, nebola podkladom zmluva strán sporu. Súd dohodu strán sporu v Zmluve o nájme bytu z
10.7.2014, podľa ktorej náklady za teplo mali byť vypočítané pomerom vykurovaného priestoru bytu, k
celkovému priestoru školskej budovy, považuje za platný právny úkon. Žalovaný, ktorý nie je koncovým
odberateľom v zmysle § 2 písm. s) zákona č. 657/2004 Z.z., preto nebol povinný rozpočítavať množstvo

dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania z vyhlášky č. 630/2005 Z.z., resp. od 1.1.2017 podľa
pravidiel rozpočítavania z vyhlášky č. 240/2016 Z.z., ktorá povinnosť s poukazom na § 18 ods. 4 zákona
č. 657/2004 Z.z. zaťažovala len koncového odberateľa, resp. osobu vykonávajúcu činnosť podľa §
1 ods. 3 písm. c) citovaného zákona. Poznamenal, že vyhláška č. 630/2005 Z.z., v znení účinnom
do 30.12.2016 predpokladala v § 5 ods. 6 neuplatnenie rozpočítavania množstva dodaného tepla na

vykurovanie podľa odsekov 1 až 5 citovanej vyhlášky. V prípade dohody vlastníkov bytov a nebytových
priestorov podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd opätovne dospel k záveru, že pokiaľ strany sporu
zhodne tvrdili, že žalobkyňa zaplatila úhrnom za dodávku tepla v žalovanom období sumu 5.416,02
eura na základe vyúčtovaní nákladov vyhotovených žalovaným podľa rozdielu stavov na meradle tepla,
pričom podľa výpočtu súdu z celkových nákladov žalovaného za dodávku tepla na kúrenie pripadá

na náklady žalobkyne za dodávku tepla na kúrenie úhrnom suma vo výške 2.016,26 eura s DPH, a
to podľa pomeru vykurovaného priestoru bytu uvedeného v zmluve k celkovému priestoru školskej
budovy vypočítaného znalkyňou Trubačovou. Žalobkyňa preto na nákladoch zaplatila žalovanému o
3.399,76 eura viac, bez právneho dôvodu a tieto vyúčtovanie náklady sa stali bezdôvodným obohatením
žalovanéhovokamihuichúhrady,atovrozsahuprevyšujúcomnákladyvypočítanézcelkovýchnákladov

žalovaného podľa pomeru vykurovaného priestoru bytu uvedeného v zmluve k celkovému priestoru
školskej budovy. Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, pričom vychádzal z ust. 100 ods.
1 OZ a § 107 ods. 1,3 OZ a dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Keďže žalovaný
riadne a včas svoj dlh neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto ho zaviazal aj na 5% úrok z omeškania
od 9.6.2018, teda od uplynutia lehoty, určenej vo výzve žalobkyne z 23.5.2018. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP a úspech žalobkyne považoval za plný úspech, keďže v danom
prípade sa vychádzalo zo znaleckého posudku, z ktorej jej súd priznal sumu 3.399,76 eura, tak jej súd
priznal aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% a s poukazom na § 396 ods.
3 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný žalovaný a tak mu súd priznal
100% náhradu trov odvolacieho konania.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP). S tvrdením súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesúhlasí, pretože
žalobkyni oznámil zmenu spôsobu vyúčtovania a má za to, že sa naňho vzťahuje zákon č. 657/2004
Z.z. o tepelnej energetike a jeho vykonávacie predpisy, vyhláška č. 240/216 Z.z. a predtým vyhláška
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá

rozpočítavania množstva tepla, dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva
dodaného tepla, pretože pravidlá pri rozpočítavaní množstva tepla a dodaného tepla na prípravu
TÚV v objekte rozpočítavania stanovené vyhláškou sú záväzné, a nemožno ich upravovať dohodou
alebo rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania. Vlastníkmi
schválené odchylné pravidlá rozpočítavania sú od 1.1.2017, neplatné. Žalovaný od 1.1.2017 postupoval

v súlade s ustanovením podľa § 4 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 240/2016 Z.z.. Nesúhlasí s tvrdením
súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaný nie je koncovým odberateľom v zmysle § 2 písm. s)
zákona č. 657/2004 Z.z., preto nebol povinný rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel
rozpočítavania z vyhlášky č. 630/2005 Z.z., resp. od 1.1.2017 podľa vyhlášky č. 240/2016 Z.z.. Tiežnesúhlasí, že by získal bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný poskytol služby žalobkyni na základe
platnej nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2014, ktoré vyúčtoval, čiže žalobkyni skutočne boli poskytnuté
služby v zaplatenom rozsahu a uvedené služby aj využila v plnom rozsahu.

3.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správnypotvrdiť.Vdôvodochsvojhoodvolaniauviedla,žerozsudokpovažujezavecneaprávnesprávny
a súd prvej inštancie rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a rozsudok vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Poukázala v prvom rade, že na zmenu uzatvorenej nájomnej

zmluvy je potrebný vzájomný súhlas všetkých zmluvných strán, pričom v danom prípade neprišlo k
žiadnej dohode o zmene spôsobu vyúčtovania nákladov za teplo v predmetnom služobnom byte a súd
prvej inštancie sa s tvrdením žalovaného riadne a správne vysporiadal v bode 35 strana 15 odôvodnenia
rozsudku. Žalovaný sa v odvolaní odvoláva na aplikáciu zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
a jeho vykonávacích predpisoch. K uvedenému názoru sa už vyjadrovala vyjadrením zo dňa 10.1.2020
a zo dňa 24.4.2019, na ktorú argumentáciu už len poukazuje. Je zrejmé, že k zmene nájomnej zmluvy,

týkajúcej sa vyúčtovania nákladov za teplo neprišlo, a preto má za to, že je dostatočne odôvodnený
právny záver, že na žalovaného sa zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a jeho vykonávacie
predpisy nevzťahuje. V závere uviedla, že žalovaný opomína skutočnosť, že služby vyúčtoval nesprávne
v rozpore s platnou nájomnou zmluvou a teda na strane žalovaného prišlo k bezdôvodnému obohateniu,
na ktoré súd prvej inštancie reagoval v odôvodnení rozsudku v bodoch 37. 38. a 39., na ktoré v celom

rozsahu odkazuje.

4.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania a opätovne
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. K
vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá opätovne navrhla, aby odvolací súd rozsudok v

zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odmietnutím odvolania a pri rozhodovaní na daný prípad
aplikoval nižšie citované zákonné ustanovenia.

6.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podaniach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

7.Podľa§127CSP,akzákonnapodanienevyžadujeosobitnénáležitosti,vpodanísauvedie:a)ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis.

8.Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd

nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

9.Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre
vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10.Podľa § 123 ods. 1,2 CSP, podanie je úkon určený súdu, podanie vo veci samej je najmä žaloba,
vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci
vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia.

11.Podľa § 125 ods. 1,2 CSP: (1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
12.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej

moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci
podľa osobitných predpisov.13.Podľa § 2 ods. 3 zákon o e-Governmente, ak id o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviská,
ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o

náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva
orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4
až 6, § 10, § 17 a § 18 a ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii
(§ 23), elektronickom podaní (§ 24, § 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28),
elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných

registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
14.Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci,
vykonáva autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a
zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou
pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá

je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“
podľa osobitného predpisu, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis
nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje
minimálny súbor osobných identifikačných údajov, reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú
osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú

pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu
náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.
15.Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente, obsahovými náležitosťami elektronického formulára
pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti,
vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom

ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu,
považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach
príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu
alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj
identifikátor osoby.

16.Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobne povinnosť podať alebo doručiť
orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko,
ohláseniealeboinýdokumentaleboakjunaichpodanieoprávňuje,považujesatátopovinnosťzariadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením

elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety
nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie
vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či
povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podania je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely

preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 7.
17.Podľa § 82 l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom
doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom
elektronickú schránku, aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom: to neplatí, ak súd požiada

o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre
podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť
prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú
predmetom náhrady trov konania.
18.Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd zisťoval, či podanie žalovaného,

označené ako odvolanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného elektronického
podania - odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie - v súlade s Civilným sporovým poriadkom,
ako aj so zákonom o e-Governmente. Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane elektronického
súdneho spisu, odvolací súd konštatoval, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie
sú splnené. Žalovaný totiž nepodpísal ani len formulárové elektronické podania, v ktorom oznamoval

súdu, že zasiela podanie, ani samotné odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia, ktorý je súčasťou
prílohy tohto formulára a táto zostala taktiež elektronicky nepodpísaná.
19.Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci, ktorým je aj odvolanie, je
zárukaidentifikáciestranysporuaautenticitypodania.Autorizáciapodaniavovecisamejuskutočnenéhov elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu tej osoby, ktorá
predmetné podanie vo veci samej spísala a mala ho aj podpísať. Za osobu, ktorá podanie vo veci
samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný

elektronický podpis (ďalej aj „KEP“) alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení splnenia
zákonnej podmienky v prípade elektronickej podoby odvolania je rozhodujúce či ide o podpis s
kvalifikovaným elektronickým podpisom, a ktorej osobe taký podpis použitý na autorizáciu podaného
odvolania patrí.
20.V danom prípade je zrejmé, že elektronicky podané formulárové odvolanie nebolo podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, ani obsah odvolania s odvolacím petitom, napriek tomu, že
podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovou náležitosťou elektronického formulára pre
elektronické podania sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania žaloby, žiadosti, sťažnosti,
vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu, ustanovené osobitnými predpismi, a to platí aj
o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú
podobu alebo elektronickú podobu.

21.Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte pdf, pripojenej k formulárovému odvolaniu
neobsahuje KEP žalovaného. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP
v ustanovení § 125 ods. 2 CSP, i s prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do
uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania
žalobcu, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku.

Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania, a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania
vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom na odvolaní žalovaného KEP, musí byť ním realizovaný
v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní, s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho
absencie z ust. § 125 ods. 2 CSP.
22.Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II.ÚS 442/2021-41 zo dňa 03.02.2022, ktorý v obdobnej veci rozhodol o porušení základného práva
sťažovateľky (strany sporu, ktorá odvolanie v spore nepodala, v tom prípade žalobcu) na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní odvolacieho súdu, ktoré rozhodnutie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd SR poukázal na zákonné ustanovenia, aké

sú uvedené vyššie aj v tomto rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, s tým, že podľa § 125 ods. 2 CSP je
lehota na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna, a nie je
možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú
teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené a ani nie je zmenený jeho priebeh a súd
o ňom vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva (Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič Civilný sporový poriadok, 1. vydanie. Praha: C.H.Beck,
2017, s. 446). Forma, akou sa musí sporová strana /účastník konania obrátiť na súd, je jednoznačne
ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe.
Pri elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1
zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho

súd začal za také považovať, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10
dní od odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické
podanie,alebohododatočnedoručív10-dňovejlehotevpísomnejpodobe.Akkdodatočnémudoplneniu
nedôjde, podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Ten, kto podáva podanie
vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez

ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie
podania. V danej veci nebolo podstatné, či všeobecné súdy vedeli alebo nevedeli, kto a v akej veci
podanie robí, alebo či sprievodný list bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podstatné je,
že podané odvolanie malo byť posúdené výlučne vo vzťahu k nenaplneniu zákonom predpokladanej
formy podania podľa § 125 ods. 2 CSP, ktorá vyžaduje autorizáciu podľa § 23 ods. 1 zákona o e-

Governmente.Ajzustanovenia§25ods.1druhejvetyzákonaoe-Governmentevyplýva,žeoprávnením
orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov je aj odmietnuť prijatie elektronického podania alebo
možnosť či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie
neúplné.Podmienkouelektronickéhopodaniajeplatnáautorizácia§23ods.1zákonaoe-Governmente.
Ak absentuje platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou

samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca toto ustanovil z dôvodu,
aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebol len chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je
možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
elektronické formulárové podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisovnekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, či v danej veci nekonať alebo
konanie zastaviť. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto ním prejednávanej veci konštatoval, že
príslušný krajský súd svojím postupom nerešpektoval ustanovenia CSP a ani zákona o e-Governmente,

keď napadnutým uznesením na základe nepodpísaného odvolania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorý už bol fakticky právoplatný (keďže na odvolanie sa nemalo prihliadať).
23.S ohľadom na uvedené, odvolaciemu súdu neprihliadajúc na odvolanie v pdf formáte bez autorizácie
podpisu konajúceho žalovaného, nezostalo iné, než pre vady odvolania podľa § 386 písm. d) CSP
odmietnuťodvolaniežalovaného,podanéelektronickýmformulárom,bezjehozdôvodnenia,ktorétaktiež

nebolo podpísané so súčasným doplnením v podaní, v nepodpísanej prílohe, keď navyše zákon o e-
Governmente vylučuje obsahovú náležitosť podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu.
24.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom uvádza, že vo všeobecnosti, ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa
§ 386 CSP, t. j. aj v prípade, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, pri posudzovaní nároku
na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní a vo vzťahu k

ust. § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania v takom prípade prináleží strane, ktorá nepodala
odvolanie, preto v danom prípade úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, a
to v plnom rozsahu, keďže v tomto prípade bola vo veci plne úspešná.

25.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).