Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 9, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200513
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7021200513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: Z. U., nar.

XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Mariánom Havrilom, advokátom, Nám. Slobody
13, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
20705-2/2021-BA zo dňa 05.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 20705-2/2021-BA zo dňa 05.05.2021 a vec jej vracia na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 09.02.2021, č. 1456/2021-MI-DvN
bolo postupom podľa ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a
podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia konštatované, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V jeho
odôvodnení sa po citácií zákonných ustanovení § 104 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.

a tiež čl. 61 ods. 1 a ods. 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 v platnom znení uvádza, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dňom
08.12.2020 zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V ten istý deň si žalobca na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom
žiadosť žalobcu o dávku v nezamestnanosti bola dňa 08.01.2021 doručená Sociálnej poisťovni, pobočka
Michalovce. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne,
údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce potrebné na posúdenie nároku na dávku

v nezamestnanosti, potvrdený formulár PD U1 kompetentnou inštitúciou Spojené kráľovstvo, údaje z
"Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov", údaje zo zápisnice doplnenej
03.02.2021 a doručenej 04.02.2021. Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce v rozhodnutí taktiež
uviedla, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.
j. v období od 08.12.2016 do 07.12.2020 nepreukázal žalobca na území Slovenskej republiky žiadne
doby poistenia v nezamestnanosti a na území iného členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho
hospodárskeho priestoru, konkrétne na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

preukázal žalobca dobu poistenia v nezamestnanosti od 10.12.2016 do 07.12.2020, v posudzovanom
období v celkovom počte 1459 dní. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska po vystúpení z
Európskej únie uplatňuje do skončenia prechodného obdobia (31.decembra 2020) základné nariadenie.
Z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väziebžalobcunaSlovenskupočasvykonávaniazárobkovejčinnostinaúzemíinéhočlenskéhoštátuEurópskej
únie, sformulovala Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce záver, podľa ktorého z vyhlásenia žalobcu
na účely posúdenia zachovania centra záujmov a zo zápisnice zo dňa 03.02.2021 vyplýva, že do

Spojeného kráľovstva žalobca odišiel za prácou v septembri 2004 a na Slovensko sa vrátil v decembri
2020. V Spojenom kráľovstve bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov a pracovné pomery boli
uzatvorené na dobu určitú aj neurčitú. V období medzi jednotlivými pracovnými pomermi sa žalobca
zdržiaval v Spojenom kráľovstve. Z uvedeného podľa mienky Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce
vyplýva, že pracovnú situáciu žalobcu možno hodnotiť ako stabilnú s prioritnou orientáciou na britský

pracovný trh. Počas pracovnej činnosti žalobca plnil daňové a odvodové povinnosti v Spojenom
kráľovstve, teda za štát bydliska na daňové účely sa považuje Spojené kráľovstvo. Počas pobytu v
Spojenom kráľovstve žalobca býval s bratom, sesternicou, kamarátmi v podnájme, ktorý mal charakter 4
izbového rodinného domu. Podľa vyjadrenia sa žalobca štyri krát sťahoval na inú ulicu, do iného mesta.
V Spojenom kráľovstve bol žalobca prihlásený k prechodnému pobytu od roku 2004 do 2020 a jeho
bytovú situáciu možno hodnotiť ako primeranú podmienkam výkonu práce. Počas pracovnej činnosti

v Spojenom kráľovstve sa žalobca vracal na územie Slovenskej republiky sám, letecky v priemere
štyrikrát ročne na dobu 1-5 týždňov a na Slovensku sa zdržiaval na adrese trvalého pobytu C. X, Z.,
spolu s rodičmi, kde aj po návrate zo Spojeného kráľovstva býva. Podľa vyjadrenia žalobcu je tento
slobodný, bezdetný a na Slovensku vlastní nehnuteľnosť na bývanie, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia
nachádza na adrese C. X, Z.. Žalobca má životné poistenie, bankový účet a taktiež mal termínovaný

vklad, dve stavebné sporenia, ktoré v roku 2020 predčasne zrušil. Naopak, nemá spotrebiteľský
úver, hypotekárny úver a nie je vlastníkom osobného motorového vozidla. Celková dĺžka pobytu v
Spojenom kráľovstve od roku 2004-2020, orientácia na britský pracovný trh, zdržiavanie sa na území
Spojeného kráľovstva v pracovnom aj mimopracovnom čase, bytové pomery primerané podmienkam
výkonu práce, plnenie daňových a odvodových povinnosti v Spojenom kráľovstve svedčia podľa názoru

Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce o zachovaní bydliska a o vytvorení centra záujmov a väzieb
na území Spojeného kráľovstva. Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov, za štát
žalobcovho bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004, je potrebné považovať štát výkonu jeho zárobkovej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že
bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia

v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom
členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5
Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na žalobcu nevzťahuje a nie je možné
použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná dňa 05.05.2021
(č. rozhodnutia 20705-2/2021-BA) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 09.02.2021, č. 1456/2021-MI-DvN.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 8. decembra 2016 do 7. decembra 2020, žalobca
nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca v zmysle § 104 ods. 1 zákona túto základnú
podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti nesplnil. Podľa spisového materiálu pracoval

žalobca v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva
(v období, v ktorom bol navrhovateľ - žalobca poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych
predpisov, sa na neho vzťahovali ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré Spojené
kráľovstvo v danom čase stále uplatňovalo). V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že na preukázanie dôb
poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu Európskej únie je potrebné príslušnej

pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá
osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou
zahraničnou inštitúciou. Vo formulári U1, zo dňa 30. decembra 2020, príslušná britská inštitúcia ohľadom
žalobcu osvedčila nasledovné údaje:
v bode 2.1.1 - obdobie poisteného zamestnania

· od 10. decembra 2016 do 9. decembra 2020
v bode 3.1 - dôvod skončenia zamestnania
· výpoveď zamestnávateľav bode 6.2 držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na
základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok.
Žalovaná dôvodila, že nakoľko v konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca preukázal v posudzovanom

období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie,
bola Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie). Dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú
na území Spojeného kráľovstva by bolo možné zohľadniť do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti

v súlade s čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, len v prípade
preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu
posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. V konaní o nároku na dávku
v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky na
základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov a skutočností známych z
rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobcom v podrobnom Vyhlásení jeho, ako žiadateľa,

na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce,
predložené dňa 31. decembra 2020. Rovnako bolo prihliadnuté aj na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol
do zápisnice, zo dňa 3. februára 2021 doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 4.
februára 2021. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) možné určiť na základe

celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré
môžu obsahovať:
„a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov
- do zápisnice, zo dňa 3. februára 2021, navrhovateľ uviedol, že na území Spojeného kráľovstva sa
zdržiaval od septembra 2004 do decembra 2020, t. j. viac ako 16 rokov, čo je nutné považovať za

dlhodobý pobyt;

b) situáciu navrhovateľa vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z

informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia navrhovateľ
bol na území Slovenska poistený v nezamestnanosti v jednom pracovnom pomere, ktorý trval od
1. júla 2004 do 31. augusta 2004, t. j. 2 mesiace. Takmer celá jeho pracovná história je spojená
výlučne so Spojeným kráľovstvom. Podľa údajov, ktoré navrhovateľ uviedol do zápisnice, zo dňa 3.
februára 2021, na území Spojeného kráľovstva pracoval v piatich pracovných pomeroch. V období

medzi pracovnými pomermi sa zdržiaval na území Spojeného kráľovstva. Vo Vyhlásení žiadateľa
na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predloženom dňa 31. decembra 2020, navrhovateľ
uviedol, že jeho posledný pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva trval od 25. júla 2011 do
7. decembra 2020 (viac ako 9 rokov), bol dohodnutý na dobu neurčitú a ukončený bol zo strany
zamestnávateľa. Súčasne osvedčil, že počas pobytu v Spojenom kráľovstve si zamestnanie na území

Slovenska nehľadal. Na základe všetkých uvedených skutočností možno navrhovateľovu pracovnú
situáciu v Spojenom kráľovstve hodnotiť jednoznačne ako stabilnú, s dlhodobou prioritnou orientáciou
na britský pracovný trh;
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - navrhovateľ sa na území Spojeného kráľovstva zdržiaval s
blízkou osobou - so svojím bratom (ktorý na tomto území pracoval od roku 2005). Do zápisnice, zo dňa

3. februára 2021, navrhovateľ uviedol, že na územie Slovenska sa vracal štyrikrát ročne na 1-5 týždňov.
V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti predložil cestovné doklady, podľa ktorých sa v roku 2015
a v roku 2017 na Slovensko vrátil dvakrát; v roku 2016 a v rokoch 2018 - 2020 sa vracal na Slovensko
štyrikrát ročne (na 2 až 30 dní, pričom priemerná dĺžka pobytu na Slovensku bola 13 dní). Deklarovanú
dĺžku pobytu na Slovensku teda navrhovateľ nepreukázal;

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - na území Spojeného kráľovstva býval
navrhovateľ spoločne s bratom, sesternicou a kamarátmi v podnájme, ktorý mal charakter 4-izbového
rodinného domu. Počas pobytu v Spojenom kráľovstve ubytovanie 4-krát zmenil. Na území Slovenska
navrhovateľ od roku 2020 vlastní nehnuteľnosť na bývanie - byt, ktorý však na svoje bývanie plánuje
využívať až po jeho rekonštrukcii. Počas návratov na územie Slovenska býval v spoločnej domácnosti

s rodičmi;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - navrhovateľ bol
zamestnaný na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho
je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo.“V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne

nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného
obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu,
ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z
príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do
štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov,

ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Žalovaná je toho názoru, že by viac
nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu "bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65
Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú
dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje
rodiny vo svojej krajine pôvodu. Preto podľa mienky žalovanej, boli celková dĺžka pobytu v zahraničí,
stabilná pracovná situácia na území Spojeného kráľovstva vrátane dlhodobej orientácie na britský

pracovnýtrh,plateniedaníaodvodovnaúzemíSpojenéhokráľovstva,vyhodnotenésilnejšieakoostatné
skutočnosti / vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, pravidelné návraty na Slovensko, životné poistenie
aosobnýúčetnaSlovensku/,ktoréžalobca(navrhovateľ)uvádzaakoväzbykSlovensku.Žalovanámala
zospisovéhomateriáluzapreukázané,žepočasvýkonuzamestnaniavSpojenomkráľovstvesažalobca
v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný a mimopracovný čas (a to aj spoločne s blízkou

osobou - bratom), platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva. Všetky tieto skutočnosti
podľa žalovanej preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve
na území Spojeného kráľovstva a so zreteľom na všetky zistené informácie nie je možné považovať
žalobcove bydlisko počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované
na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle
slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území
Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61
Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Žalovaná súčasne dopĺňa, že možnosť
uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je

len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala
nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila
poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom
štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti
a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku

na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ
v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo
však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca mal zákonnú
možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná zdôraznila,
že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského

štátu Európskej únie nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu
členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba
vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto
štátu,atedajevtejtokrajineajsociálnepoistenápodľapodmienokvnútroštátnejlegislatívy.Koordinačné
predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok

na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na
dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať
o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj
na územie Slovenskej republiky. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok
na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti

v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je
možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade
zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku
v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda

nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti,
ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na
dávku v nezamestnanosti. Žalobca bližšie nešpecifikoval a neuviedol žiadne skutočnosti, na základe
ktorých považuje zistený skutkový stav veci za nedostatočný a ktoré skutočnosti mali byť podľa jehonázoru v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané a taktiež
neuviedol v čom podľa jeho názoru spočíva nesprávne právne posúdenie veci, príp. ktoré konkrétne
právne normy boli v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti nesprávne aplikované. Na

zistenie skutkového stavu veci nenavrhol žalobca vykonanie žiadnych ďalších dôkazov, čo vyplýva aj zo
zápisnicezodňa3.februára2021.Žalovanápoukazujenafakt,ženavšetkyskutočnostizistenévkonaní
o žalobcovom nároku na dávku v nezamestnanosti bolo prihliadnuté a preto zistenie skutkového stavu
veci považuje žalovaná za presné a úplné. Pri posudzovaní bydliska žalobcu bolo dôsledne prihliadnuté
aj na jeho bytovú situáciu na Slovensku, pričom podľa názoru žalovanej, vlastníctvo nehnuteľnosti

na Slovensku, ktorá v čase výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí a ani po návrate zo zahraničia
nebola žalobcom reálne využívaná na bývanie, v porovnaní s ostatnými preukázanými skutočnosťami
(najmä v porovnaní s dlhodobým pôsobením žalobcu v zahraničí, jeho dlhodobou orientáciou na britský
pracovný trh, s prítomnosťou brata v zahraničí a plnením daňových a odvodových povinností na
území Spojeného kráľovstva), jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu
na Slovensku. Žalovaná hodnotila aj pravidelné návraty žalobcu na Slovensko a je toho názoru, že

aj keď osoby trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia niektorých svojich rodinných
príslušníkov na Slovensku a strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že
tieto osoby nemajú po uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať
a preto táto skutočnosť nepreukazuje zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas jeho dlhodobej
prítomnosti v zahraničí. Žalovaná poukazuje na to, že rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú

skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (a to jednak v čl. 11 ods. 1 písm.
a/ a jednak v čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia), v súlade s ktorým bolo posúdené
bydlisko žalobcu. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm.
a/ vykonávacieho nariadenia (viac ako 16 rokov), ako aj situácia žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b/
vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia, dlhodobá orientácia na britský pracovný trh,

prítomnosť blízkej osoby na území Spojeného kráľovstva, plnenie daňových povinností podľa britských
právnych predpisov) jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky,
počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva nezachoval. K nesúhlasu žalobcu
s tvrdením, že v čase voľna sa zdržiaval v Spojenom kráľovstve, keďže na územie Slovenska sa
pravidelne vracal a všetok voľný čas, ktorý mohol, trávil na Slovensku, žalovaná uviedla, že žalobca sa

na územie Slovenska vracal štyrikrát ročne počas dovolenky, priemerne na 13 dní. Je preto zrejmé, že
mimopracovný čas (t. j. čas, keď aktívne nevykonával pracovné činnosti) žalobca nepochybne prevažne
trávil na území Spojeného kráľovstva. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že už viac ako 3 mesiace žije
na Slovensku, pričom do Spojeného kráľovstva sa neplánuje vrátiť, žalovaná poukázala na čl. 65
ods. 2 základného nariadenia, kedy preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky

počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania
na území členského štátu Európskej únie. Miesto, kde sa zdržiava žalobca po ukončení poslednej
zárobkovej činnosti je preto v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti právne irelevantnou
skutočnosťou. Ak žalobca uvádza, že nikdy nemal v úmysle zotrvať v Spojenom kráľovstve dlhodobo a
natrvalo, žalovaná na to reagovala tak, že nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych

kritérií vyplývajúcich z čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl.
11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel a doplnil, že zistené skutočnosti
a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Nie je preto
rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody viedli žalobcu k zmene tohto rozhodnutia a k vráteniu sa na
Slovensko. Pohnútka k odchodu do Spojeného kráľovstva, ako aj pre návrat na Slovensko je v kontexte

určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností podľa
názoru žalovanej irelevantná. Žalobca zvolením územia Spojeného kráľovstva, na ňom trávil väčšinu
času, mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabil svoje individuálne väzby na
Slovensko. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, z ktorého cituje „otázka bydliska je koncipovaná

ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i
trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie
je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán
raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba
zvyčajne býva (čl. 1 písm. jl základného nariadenia).“ Žalovaná argumentuje, že žalobca bol dlhodobo

zamestnaný a teda aj odvádzal povinné poistné na poistenie v nezamestnanosti na území Spojeného
kráľovstva,pretosiodávkuvnezamestnanostimalpožiadaťvSpojenomkráľovstve.Súčasnepoukazuje
na to, že Koordinačné predpisy nezakotvujú právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie
uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenie v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie a požadovaťbezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Zároveň poznamenala, že ani nezamestnané osoby, ktoré v
posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky nemajú právo výberu

členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti v tom zmysle, že
ak si o dávku v nezamestnanosti požiadajú v inom členskom štáte Európskej únie, doba poistenia
v nezamestnanosti dosiahnutá na Slovensku im nebude automaticky zohľadnená ako doba poistenia
dosiahnutá na území dotknutého členského štátu. Takúto dobu by dotknutý členský štát Európskej únie
zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce je v rozpore
sozásadouspočítaniaobdobí,akoajsozásadouexportovateľnostidávok,žalovanáuvádza,žeuvedené
zásady nemajú legislatívnu oporu. Nárok žalobcu na dávku v nezamestnanosti bol posúdený v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona, základného nariadenia aj vykonávacieho nariadenia. Z ustanovení
čl. 61 až 65 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní
dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to

že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (v
žalobcovom prípade na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku
v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba
vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského

štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia,
ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej
únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Čo sa týka exportovateľnosti dávky
v nezamestnanosti žalovaná uvádza, že v zmysle čl. 64 základného nariadenia príjemca dávky v
nezamestnanosti môže požiadať o jej exportovanie na územie iného členského štátu Európskej únie,

teda aj na územie Slovenska. Žalobca však o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva
nepožiadal, táto dávka mu teda podľa britských právnych predpisov nebola priznaná, a teda nemohla
byť ani exportovaná na Slovensko. Žalovaná zároveň dopĺňa, že podmienky vzniku a zániku sociálneho
poistenia, vrátane podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti sú striktne stanovené zákonom.
Zákon neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona a neumožňuje Sociálnej poisťovni povoliť

výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

II. Priebeh správneho súdneho konania

4. Proti rozhodnutiu žalovanej č. 20705-2/2021-BA zo dňa 05.05.2021, ktorým, ako už bolo vyššie

spomenuté, sa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietlo a potvrdilo sa rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 09.02.2021, č. 1456/2021-MI-DvN, podal žalobca cestou
zvoleného zástupcu dňa 26.07.2021 prostriedkami elektronickej komunikácie na Krajský súd v Košiciach
správnu žalobu a ňou sa domáhal rušenia rozhodnutia žalovanej č. 20705-2/2021-BA zo dňa 05.05.2021
a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodovanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

5. V správnej žalobe uvádza, že Sociálna poisťovňa rozhodla, že nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti aj napriek faktu, že preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti za posledné 4 roky,
t. j. od 10.12.2016 do 07.12.2020 v celkovom počte 1459 dní, na území Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska. Žalobca dôvodí, že keďže nebol zamestnaný na území Slovenskej republiky,

ale na území iného členského štátu, daný prípad je potrebné posudzovať podľa práva Európskej únie,
konkrétne Nariadenia (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 883/2004, na čl. 61 ods. 1 a čl. 65
ods. 5, písm. a/ ktorého ich citáciou poukázal. Podľa žalobcu je z ich obsahu zrejmé, že má nárok na
vyplatenie dávky v nezamestnanosti, avšak Sociálna poisťovňa mu ju odmietla vyplatiť, nakoľko podľa
jej posúdenia žalobca nemá bydlisko na území Slovenka. Bydlisko žalobcu sa podľa práva Európskej

únie posudzuje podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Zároveň citoval znenie článku 11 odsek 1 tohto nariadenia. V súvislosti s kritériami pre určenie centra
záujmov žalobcu, tento pokiaľ ide o dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov
uviedol: „Za posledné 4 roky, na ktoré sa berie ohľad v poskytovaní dávky v nezamestnanosti sa žalobca

pravidelne vracal na Slovensko a zdržiaval sa tu počas všetkých voľných dní, ktoré mu boli umožnené
v zamestnaní. Vždy, ak mu to situácia v zamestnaní dovolila a bolo mu udelené voľno na viac po sebe
nasledujúcich dní, cestoval žalobca na Slovensko za svojou rodinou, hlavne za rodičmi. Na Slovensko
cestoval minimálne 4x do roka na dobu 1-5 týždňov, čoho dôkazom je aj výpis letov podložený letenkami.Od roku 2016 strávil na Slovensku 235 dní, čo je priemerne 52,2 dní ročne. Je teda zrejmé, že žalobca sa
zdržiaval vo Veľkej Británii len na čas potrebný na výkon jeho povolania a vždy v čase voľna cestoval na
Slovensko.“ V súvislosti ďalším kritériom pre posudzovanie centra záujmov, ktorým je situáciu dotknutej

osobyvrátanepovahyaosobitnýchvlastnostíkaždejvykonávanejčinnosti,predovšetkýmmiesta,kdesa
takátočinnosťzvyčajnevykonáva,trvalostitejtočinnostiadĺžkytrvaniakaždejpracovnejzmluvy,žalobca
dôvodil, že „na základe vzdialenosti Veľkej Británie a Slovenskej republiky je evidentné, že žalobca
nemohol chodiť na Slovensko častejšie. Aj napriek faktu, že na svoju prepravu využíval predovšetkým
leteckú dopravu, ktorá je najrýchlejšou dopravou, je potrebné brať ohľad na strávenie dlhých hodín na

letiskách a taktiež potreba presunúť sa na letisko a následne z letiska. Preto je potrebné odlišovať,
ak osoba pracuje v Anglicku, vzdialenom vzdušnou čiarou 1551km (vzdialenosť Košice - Londýn) a
ak ide o osobu, ktorá pracuje napríklad v susednom Maďarsku a pracuje 15 km od miesta svojho
bydliska. Je jasné, že sa dochádzanie domov u týchto dvoch osôb bude líšiť, avšak to v žiadnom prípade
nesmie znamenať, že osobe ktorá pracuje v inom členskom štáte vzdialenom 15 km od miesta bydliska
bude poskytnutá dávka v nezamestnanosti a osobe, ktorá pracuje 1551 km od miesta bydliska takáto

dávka poskytnutá nebude len na základe skutočností, že u tejto osoby nie je možné sa presúvať do
miesta bydliska v tých istých intervaloch.“ Pokiaľ ide o hodnotenie rodinného stavu a rodinných väzieb
žalobcu, tento uviedol, že na území Slovenska má svojich rodičov, ktorých pravidelne navštevuje a vždy
navštevoval, pričom práve oni sú dôvodom, prečo sa tak často vracal na Slovensko a počas svojho
pobytu na Slovensku býval v ich byte, kde má aj doteraz zapísaný trvalý pobyt. V súvislosti s kritériom

bytovej situácie a jej stability, žalobca podotkol, že aj napriek tomu, že sa dlhodobo zdržiaval na území
Veľkej Británii a bol v tomto štáte zamestnaný, nikdy neinvestoval do žiadnej nehnuteľnosti. Doplnil,
že ak by chcel vo Veľkej Británii zotrvať dlhšie, určite by uvažoval nad kúpou nehnuteľností práve v
tejto krajine, pretože na financovanie jeho vlastného domu by mu s určitosťou vyšla nižšia peňažná
položka ako na nájom. Táto skutočnosť podľa žalobcu jasne svedčí o tom, že sa na danú krajinu nechcel

nijako viazať a skutočne v nej zotrval len kvôli výkonu povolania. Naopak, za našetrené peniaze, ktoré si
zarobil v Anglicku kúpil v roku 2019 garáže v blízkosti jeho trvalého bydliska a následne začiatkom roka
2020 zakúpil jeho vlastný byt, ktorý sa nachádza neďaleko jeho aktuálneho bydliska. O záujme žalobcu
o kúpu nehnuteľnosti a následnom usadení sa na Slovensku svedčí aj zriadenie stavebných sporení,
konkrétne zo dňa 19.12.2002 a dňa 23.01.2008, ktoré boli zriadené v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s.

Pokiaľ by žalobca nemal v záujme vrátiť sa späť na Slovensko, uložil by peniaze v ktorejkoľvek anglickej
banke. Žalobca poukazuje aj na polohu bytu, ktorý na Slovensku zakúpil a ktorý sa nachádza v blízkosti
bytu jeho rodičov, ktorým tak môže byť vždy po blízku, z dôvodu, že títo sú už starší a postupne budú
potrebovať čoraz viac jeho pomoc. K poznámke žalovaného, že doposiaľ nebýva v byte, ktorý zakúpil
žalobca uvádza, že byt si vyžaduje plnú rekonštrukciu, počas ktorej nie je možné, aby žalobca v tomto

byte zotrval, avšak hneď ako to bude možné a byt bude komplete prerobený a zariadený, presťahuje sa
od svojich rodičov a bude bývať vo svojom byte. Práve kúpa bytu v blízkosti bytu jeho rodičov preukazuje
podľa žalobcu jeho naviazanosť na domov. K názoru žalovanej, že žalobca odišiel do Veľkej Británie
spoločne so svojím bratom, ktorý má byť preňho blízkou osobou a s ktorým má mať natoľko silné
väzby, že mu má nahradiť iných členov rodiny, žalobca uvádza, že aj keď má so svojím bratom dobré

vzťahy, neznamená to, že je možné tvrdiť, že na Slovensku nemá zachované rodinné väzby. Žalobca
sa na Slovensko pravidelne vracal a to najmä kvôli svojim rodičom, ktorí potrebovali jeho pomoc. Z
daných faktov je preto jasné, že žalobca považuje za svoje bydlisko Slovensko aj napriek tomu, že bol
nútený odísť z dôvodu nájdenia si zamestnania, za ktoré bude aj patrične finančne ohodnotený, čo v
jeho situácii na Slovensku možné nebolo. Žalobca sa v tejto dobe už chce zamestnať na Slovensku a

ostať tu žiť aj naďalej a do Veľkej Británie sa neplánuje už nikdy vrátiť. Žalobca považuje za potrebné
poukázať aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 11.02.2021, č.: 1597/2021-
MI-DvN, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla v skutkovo zhodnom prípade odlišne, kedy pánovi Z.,
ktorý bol účastníkom daného konania uznala, že tento má nárok na dávku v nezamestnanosti a to aj
napriek tomu, že pracoval v jednom zamestnaní spolu s žalobcom a rovnako ako žalobca za posledné

štyri roky pracoval na území iného členského štátu, resp. EHP a preukázal celkovú dobu poistenia v
nezamestnanosti 1461 dní. Žalobca taktiež uviedol, že je v rozpore s právom Európskej únie, ktorého
jednou zo základných slobôd je práve voľný pohyb osôb, ktorý vytvára oblasť bez vnútorných hraníc, aby
bol občan Európskej únie akokoľvek "trestaný" len kvôli tomu, že využije svoje právo na voľný pohyb.
Žalobca podotýka, že len využil svoje právo na voľný pohyb v rámci Európskej únie a odišiel za prácou

do iného členského štátu, pričom sa nestal jeho občanom, nezmenil si ani miesto trvalého bydliska, ale
len využil slobody, ktoré mu Európska únia garantuje.6. K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 17.12.2021
uviedla, že pri hodnotení miesta bydliska sa neprihliada len na posledné štyri roky pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, preukázanie

zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa
hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie, resp.
Spojeného kráľovstva. Pri posudzovaní dĺžky a trvalosti prítomnosti na území dotknutých členských
štátov je nutné prihliadať na celkovú dobu prítomnosti dotknutej osoby mimo územia Slovenska. V
tejto súvislosti žalovaná poukazuje na to, že žalobca sa na území Spojeného kráľovstva zdržiaval viac

ako 16 rokov, čo je nespochybniteľne dlhodobý pobyt a pokiaľ ide o frekvenciu jeho návratov a dĺžky
pobytu na Slovensku, žalovaná uviedla, že žalobca tvrdenia o pravidelných návratoch na Slovensko
a to minimálne 4-krát ročne na 1-5 týždňov nepreukázal. Podľa cestovných dokladov predložených v
konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa žalobca v roku 2015 a v roku 2017 na Slovensko
vrátil dvakrát; v roku 2016 a v rokoch 2018 - 2020 sa vracal na Slovensko štyrikrát ročne (na 2 až 30
dní, pričom priemerná dĺžka pobytu na Slovensku bola 13 dní). Podľa názoru žalovanej, aj keď osoby

trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia niektorých svojich rodinných príslušníkov
na Slovensku, strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po
uplynutí týchto kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Pokiaľ ide o posúdenie
pracovnej situácie žalobcu, je podľa mienky žalovanej nepochybné, že žalobca sa dlhodobo orientoval
výlučne na britský pracovný trh a jeho pracovná situácia v Spojenom kráľovstve bola nepochybne

stabilná (a to aj v porovnaní s pracovnou históriou na Slovensku, ktorá celkovo predstavuje 2 mesiace
pracovného pomeru v roku 2004). V súvislosti s rodinnou situáciou žalobcu, kde tento poukazuje na
prítomnosť svojich rodičov na Slovensku, žalovaná dôvodí, že na túto okolnosť bolo v konaní o nároku
na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. Dopĺňa však, že v prípade dospelých osôb sa počíta s
prirodzeným sociálnym javom osamostatnenia sa od rodičov, a preto ich prítomnosť na území Slovenska

nepreukazuje jednoznačne zachovanie väzieb žalobcu na tomto území. K bytovej situácii žalobcu
na Slovensku žalovaná uviedla, že táto svedčí o tom, že v období pred návratom na Slovensko si
žalobca vytvoril isté väzby k nehnuteľnosti na území Slovenska, avšak tieto v porovnaní s ostatnými
zistenými skutočnosťami (najmä v porovnaní s jeho dlhodobou prítomnosťou v zahraničí, so stabilnou
pracovnou situáciou vrátane dlhodobej orientácie na zahraničný pracovný trh, platení daní a odvodov

podľa britských právnych predpisov), nepreukazujú zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. Pasívne
vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku nemôže byť podľa žalovanej nespochybniteľným spôsobom
vyhodnotené ako najrozhodujúcejšia skutočnosť svedčiaca o zachovaní bydliska žalobcu na Slovensku
počas viac ako 16-ročného výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí, a to najmä z dôvodu, že nie je možné
preukázať, či nadobudnutie nehnuteľnosti nebolo vykonané z investičných dôvodov (napr. nehnuteľnosť

za výhodných podmienok neskôr predať), prípadne z dôvodu rekreačného využívania predmetnej
nehnuteľnosti (ako prechodné ubytovanie v prípade návratov na Slovensko). V súvislosti s prípadom, na
ktorý žalobca poukazuje a kde Sociálna poisťovne, pobočka Michalovce rozhodnutím číslo: 1597/2021-
MI-DvN, zo dňa 11. februára 2021 priznala účastníkovi konania zamestnanému v predchádzajúcom
období na území Spojeného kráľovstva nárok na dávku v nezamestnanosti, žalovaná upozorňuje, že

o každom uplatnenom nároku na dávku v nezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne individuálne, v samostatnom konaní a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi
konania. Tento postup nie je možné zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná
(aj keď pracovná situácia môže byť podobná, môžu byť výrazné rozdiely v celkovej dĺžke pobytu v
zahraničí, v rodinnej situácii i bytovej situácii). Žalovaná súčasne upozorňuje, že v záujme dodržania

všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR) nie je možné vyjadriť sa ku konkrétnemu
prípadu, na ktorý žalobca poukazuje a presne a jednoznačne vyhodnotiť skutočnosti, na základe ktorých
bolo preukázané, že počas pobytu v členskom štáte Európskej únie si dotknutá osoba zachovala svoje
centrum záujmov na Slovensku. K tomu žalovaná zároveň poznamenáva, že predmetom súdneho
preskúmavania je napadnuté rozhodnutie žalovanej a nie iné rozhodnutia organizačných zložiek

Sociálnej poisťovne. K téme voľného pohybu osôb, ako jednej zo základných slobôd garantovaných
Európskou úniou žalovaná uvádza, že napadnutým rozhodnutím nebolo právo na voľný pohyb osôb
žiadnym spôsobom dotknuté. Ak žalobca poznamenáva, že len využil svoje právo na voľný pohyb a
odišiel za prácou do iného členského štátu, pričom sa domnieva, že len z dôvodu vyžitia práva voľného
pohybu mu nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, s uvedeným názorom žalobcu žalovaná

nesúhlasí. Žalobcovi nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu nesplnenia zákonných
podmienok. Dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Spojeného kráľovstva
nebolo možné zohľadniť na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, pretože na základe všetkých
zistených skutočností bolo preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstvenemal žalobca zachované bydlisko na Slovensku. Otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o
dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom

uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej
únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti
priznaniavyššejvýškydávkyvnezamestnanosti).Žalovanápoukazujenaskutočnosť,ženezamestnané
osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo
výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu

by dotknutý členský štát Európskej únie zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb / bydliska /
predmetnej osoby na jeho území). Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v
členskom štáte Európskej únie by tak podľa žalovanej neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku
v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu
Európskej únie a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na
území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa

ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto
dávky). Podľa žalovanej boli v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bez pochybností
preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na
území Spojeného kráľovstva, charakter vykonávanej činnosti na území Spojeného kráľovstva, jeho
rodinnáajbytovásituáciaaktorýčlenskýštátsapovažujezabydliskožalobcunadaňovéúčely.Žalovaná

uzavrela, že keďže žalobca nemal počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve zachované
bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo
možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

7. Na vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe reagoval žalobca, podaním doručeným správnemu súdu
dňa 12.02.2022, kde uviedol, že žalovaná pri posudzovaní rodinného stavu a blízkych väzieb žalobcu
vychádza zo skutočností, podľa ktorých sa žalobca zdržiaval na území Spojeného kráľovstva spoločne
so svojím bratom, ktorý je v Spojenom kráľovstve od roku 2005. Toto tvrdenie Sociálnej poisťovne sa

nezakladá podľa žalobcu na pravde nakoľko jeho brat sa nachádza na území Spojeného kráľovstva len
posledné 2 roky, teda od roku 2019. Čo sa týka posudzovania cestovných dokladov žalovanou, žalobca
považuje za potrebné uviesť, že svoje tvrdenia jasne preukázal a to že žalovanej nepostačujú údaje o
cestovaní z posledných piatich rokoch považuje za nelogické nakoľko na posudzovanie priznania dávky
v nezamestnanosti sú relevantné len posledné štyri roky, ktoré predstavujú rozhodujúce obdobie na

priznanie dávky v nezamestnanosti. K úvahám žalovanej, že nehnuteľnosť, ktorú žalobca nadobudol
v roku 2020 do vlastníctva predstavuje len pasívne vlastníctvo nehnuteľností na území Slovenskej
republiky a preto to nemožno považovať za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala väzby
žalobcu k Slovenskej republike, ako aj, že táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá len za účelom investície,
či rekreačného využívania, žalobca podotýka, že nehnuteľnosť nenadobudol s uvedeným úmyslom.

Nehnuteľnosť bola vždy využívaná jedine ním a to výlučne na jeho vlastné účely a nikdy nebola
predmetom nejakého nájomného vzťahu s treťou osobou. Kúpou tejto nehnuteľnosti si žalobca chcel
zabezpečiť miesto, kde by sa mohol usadiť po návrate zo Spojeného kráľovstva. Žalobca však vždy
považuje a aj považoval za svoj domov aj bydlisko jeho rodičov, kde sa pravidelne niekoľko krát ročne
vracal. Týmto považuje žalobca za preukázanú skutočnosť, týkajúcu sa existencie dostatočne silných

väzieb na území Slovenskej republiky. Žalobca taktiež potvrdzuje, že po návrate na územie Slovenskej
republiky, teda po ukončení jeho zamestnania v Spojenom kráľovstve, sa evidoval na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, a to v zákonnej lehote 7 kalendárnych dní od ukončenia
pracovného pomeru.

8. Sudca Krajského súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní
o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm. b/, § 199 až § 205 Správneho súdneho
poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 05.05.2021, podrobne sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu žalovanej, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v právnych
medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm.

d/ a ust. § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o
dôvodnosti správnej žaloby a potrebe zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia žalovanej.9. Vzhľadom na prejavy vôle oboch účastníkov správneho súdneho konania prejednať vec bez
nariadenia pojednávania, správny súd túto vôľu rešpektoval a postupom podľa ust. § 107 ods. 2
Správneho súdneho poriadku vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Správny súd

zároveň v zmysle ust. § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku v zákonnej lehote oznámil na
svojej úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený
dňa 09.12.2022 o 11.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 201 na 2. poschodí budovy Krajského
súdu v Košiciach. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 137 ods. 3, veta
druhá Správneho súdneho poriadku, správny súd vyhlásil rozsudok dňa 09.12.2022 vyvesením jeho

skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.

10.Podľaust.§3ods.5,vetaprváSprávnehoporiadku,rozhodnutiasprávnychorgánovmusívychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

11. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

12. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. Podľa ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, má poistenec nárok na dávku v
nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

14. Podľa článku 3 ods. 1, písm. h/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.
apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( základné nariadenie ), toto nariadenie
sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v

nezamestnanosti.

15. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky

dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov

iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

16. Podľa článku 61 ods. 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5

písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej

činnosti.

17. Podľa článku 65 ods. 5, písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z
29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nezamestnaná osoba uvedená v
prvej a druhej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako
je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť
k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska), poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jejposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

18. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.
septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií
dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné
nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe

celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré
môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu
dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým
miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej
zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/
v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/

členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

19. Podľa článku 11 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.
septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných

skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie
skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z
uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

20. Podľa ust. § 196 ods. 1 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže

prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
aleboskutočnostiznámezčinnostiSociálnejpoisťovne.OrganizačnázložkaSociálnejpoisťovnehodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

21. Medzi účastníkmi správneho súdneho konania bolo sporné, či okolnosti pobytu žalobcu v Spojenom
kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska pri ich komplexnom vyhodnotení možno alebo nemožno
považovať za svedčiace o zachovaní bydliska žalobcu a centra jeho záujmov na území Slovenska ako
štátu pôvodu, pričom preukazovanie zachovania bydliska je potrebné hodnotiť najmä počas posledného

výkonu zamestnania žalobcu na území Veľkej Británie a Severného Írska (čl. 65 ods. 2 Základného
nariadenia).

22. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý v preskúmavanej veci predložila správnemu súdu žalovaná
vyplýva, že žalobca dňa 08.12.2020 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce

o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V žiadosti súčasne uviedol, že v období
od 25.07.2011 do 07.12.2020 bol zamestnaný na území Spojeného kráľovstva. K uvedenému dňu
(08.12.2020) bol žalobca do evidencie uchádzačov o zamestnanie. zaradený. Dňa 28.12.2020 žalobca
na tlačive Sociálnej poisťovne vyhlásil, že z posledného zamestnania, ktoré vykonával na území
Spojeného kráľovstva sa spravidla denne alebo najmenej raz týždenne nevracal do miesta bydliska,

neuplatnil si nárok na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte EÚ, nie je poberateľom dávky
v nezamestnanosti priznanej v inom členskom štáte EÚ, ako aj to, že nebol poberateľom dávky
v nezamestnanosti v inom členskom štáte EÚ. Žalobca zároveň na uvedenom tlačive potvrdil, že v
inom členskom štáte EÚ si neuplatnil nárok na nemocenské, ošetrovné, rodičovský príspevok alebo
inú obdobnú dávku poskytovanú z dôvodu starostlivosti o dieťa a ani takéto dávky nepoberal. Vo

vyhlásení na účely posúdenia zachovania centra záujmov dňa 28.12.2020 žalobca uviedol, že do
Veľkej Británie (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, pozn. správneho súdu) odišiel
v septembri 2004 a vrátil sa odtiaľ v decembri 2020. Počas jeho posledného zamestnania vo Veľkej
Británii sa na Slovensko vracal 4-krát do roka s dĺžkou pobytu 1 až 5 týždňov, pričom uviedol,
že to záviselo od možnosti jeho dovolenky a náhradného voľna. Na návraty na Slovensko podľa

ním predložených dokladov využíval leteckú dopravu. V uvedenom vyhlásení súčasne uviedol, že v
poslednom zamestnaní pracoval, ako vodič nákladného vozidla, jeho pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu neurčitú a ukončený bol zo strany zamestnávateľa. Výmera jeho dovolenky v poslednom
zamestnaní predstavovala 34 dní ročne a žalobca taktiež uviedol, že v období medzi dvomazamestnaniami sa zdržiaval na území iného členského štátu EÚ. Potvrdil tiež, že počas posledného
zamestnaniavoVeľkejBritániisizamestnanienaSlovenskunehľadal.Akoblízkeosoby,ktorémalipočas
jeho pobytu vo Veľkej Británii bydlisko/pobyt na Slovensku, žalobca označil svojich rodičov. Zároveň

uviedol, že počas pobytu vo Veľkej Británii nevykonával nezárobkovú činnosť a v súvislosti s bytovou
situáciou počas jeho pobytu vo Veľkej Británii uviedol, že býval v nájme, pričom ubytovanie zmenil štyri
krát. Potvrdil, že na Slovensku vlastní nehnuteľnosť (byt) určenú na vlastné bývanie, pričom jej kúpu
financoval z osobného a stavebného sporenia. Na Slovensku počas svojich návratov býval u rodičov
a býva tam aj po návrate z Veľkej Británie z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie vlastného bytu. Do

zápisnice spísanej dňa 03.02.2021 za účelom preukázania zachovania centra záujmov, žalobca uviedol
prehľad všetkých zamestnaní, ktoré na území Veľkej Británie od svojho príchodu tam v roku 2004
vykonával, pričom ako dôvod ukončenia posledného zamestnania zo strany zamestnávateľa, uviedol
pandémiu. Zároveň žalobca opravil dátum začiatku tohto zamestnania a to od 01.04.2012 (predtým od
25.07.2011). K svojmu rodinnému stavu uviedol, že je slobodný, bezdetný, jeho rodičia sú dôchodcovia
a žijú na Slovensku. Uviedol tiež, že jeho brat žije a pracuje v Londýne od roku 2005. Pokiaľ ide o

charakter bývania vo Veľkej Británii, žalobca uviedol, že spoločne s bratom, sesternicou a kamarátmi si
prenajímal dom a potvrdil to čo už uviedol skôr, že sa v priebehu svojho pobytu vo Veľkej Británii štyrikrát
sťahoval. Žalobca potvrdil, že trvalý pobyt má na adrese C. X v Z. od 14.12.1984 a v období od roku 2004
do roku 2020 mal prechodný pobyt v Spojenom kráľovstve. Žalobca takisto potvrdil, že je vlastníkom
vyššie spomenutého bytu. Žalobca sa podľa svojich slov vracal na Slovensko sám a zopakoval, že po

svojom návrate býva s rodičmi. Pracovná činnosť vo Veľkej Británii mu umožnila naučiť sa jazyk a kúpiť
byt a garáž. Ako dôvod návratu na Slovensko uviedol žalobca pomoc rodičom.

23. Administratívny spis predložený vo veci žalovanou taktiež obsahuje protokol o predčasnom zrušení
termínovaného vkladu zo dňa 06.02.2020 v peňažnom ústave Poštová banka, a. s., zmluvu o osobnom

účte uzatvorenú medzi žalobcom a Poštovou bankou, a. s. dňa 06.02.2020, poistnú zmluvu uzatvorenú
dňa 26.06.2002 so Slovenskou poisťovňou, a. s., predmetom ktorej je životné poistenie žalobcu, s
dohodnutou dobou poistenia 35 rokov, výpoveď zmluvy o stavebnom sporení vrátane oznámenia Prvej
stavebnej sporiteľne zo dňa 12.02.2019 o výplate finančných prostriedkov z tejto zmluvy žalobcovi,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX informujúci, že žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa

18.03.2020 do výlučného vlastníctva byt v obci Z., katastrálnom území Z., kópiu nájomnej zmluvy
datovanej ku dňu 29.01.2015, kde žalobca vystupuje v pozícii nájomcu obytného domu v meste Feltham,
čestné prehlásenie, kde žalobca uviedol, že odo dňa 26.03.2018 do 08.12.2020 býval vo Veľkej Británii
u svojho brata v meste Feltham, detaily letov, ktoré žalobca absolvoval medzi Veľkou Britániou a
Slovenskom v období rokov 2015 až 2020, kópie dokladov o plnení daňových a odvodových povinností

vo Veľkej Británii za roky 2005 až 2020, ako aj potvrdenie datované ku dňu 22.12.2020 o dosiahnutom
zárobku žalobcu a ním zaplatenej dane u zamestnávateľa: Alpha LSG Ltd., ku dňu 07.12.2020, vrátane
zmluvných pracovných podmienok s týmto zamestnávateľom. Uvedené listiny preukazujú tvrdenia
žalobcu, ktoré tento uviedol v zápisnici zo dňa 03.02.2021. Súčasťou administratívneho spisu je aj
formulár U1 s údajmi o období poistenia v nezamestnanosti, o dobe poberania príjmu zo zamestnania

a jeho výške, ako aj dôvode skončenia zamestnania, ktorý bol vyhotovený inštitúciou: HMRC PT
Operations dňa 31.12.2020 a doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce dňa 26.01.2021.

24. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a ods. 2 Základného nariadenia
sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského

štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná
osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia
dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Keďže ale žalobca týmto spôsobom doby poistenia
podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nedosiahol (čo nebolo medzi účastníkmi správneho súdneho konania sporné), bolo

potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Spojenom Kráľovstve môžu zohľadniť podľa článku 65
ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla a
podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby
sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si
na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Otázka bydliska je preto v prípadoch, keď žiadateľ

o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy kľúčová. Podľa
článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné
bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia je chápanéako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (rozsudok
C-90/97 Swaddling, body 28 a 29).

25. Kritériá, ktoré je potrebné pri určovaní bydliska osoby zohľadniť a ktoré boli sformulované v judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.
Vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling bod 29, malo by sa
prihliadať na rodinné pomery zamestnanca, dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu, dĺžka a plynulosť

jeho bydliska, skutočnosť (pokiaľ je to relevantné), že je v stabilnom zamestnaní, jeho úmysel, ktorý
vyplýva zo všetkých okolností. Taktiež treba zobrať na zreteľ dĺžku obdobia zdržiavania sa na území
daného štátu, dĺžku a stabilitu výkonu zárobkovej činnosti, dĺžku trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav
a rodinné väzby, bytovú situáciu a stabilitu tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.
Ako však vyplýva zo znenia čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, tento zoznam nie je taxatívny a
nestanovuje tiež žiadne preferenčné poradie kritérií v ňom vymedzených. Všeobecne sa zdôrazňuje

nevyhnutnosť prihliadať na osobitosti tej ktorej prejednávanej veci.

26. Skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, žalovaná podľa názoru správneho súdu
nevyhodnotila správne. Správny súd je presvedčený, že konanie žalobcu počas jeho pôsobenia vo
Veľkej Británii jednoznačne nasvedčovalo zachovaniu pevných väzieb na území Slovenskej republiky.

Svedčí o tom najmä fakt, že počas posledného roka pobytu vo Veľkej Británii (v roku 2020) si žalobca
zadovážil nehnuteľnosť - byt, ktorého kúpu financoval z osobných úspor, ako aj zo stavebného sporenia
zriadeného na tento účel na Slovensku. Táto okolnosť preukazuje, že žalobca mal nielen trvalý pobyt,
ale aj centrum záujmov na území Slovenskej republiky, t. j. miesta, kde býva s úmyslom zdržiavať sa
tam trvalo. Správanie žalobcu počas jeho pobytu vo Veľkej Británii (vrátane návštev svojich rodičov /

pri ktorých nemožno klásť dôraz na formalistický výpočet priemeru počtu dní, ktoré sa žalobca zdržiaval
na Slovensku, ale podstatná je pravidelnosť týchto návštev /, podľa jeho majetkových možností, ako aj
fyzických predpokladov s prihliadnutím na vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska jeho rodičov
na Slovensku, ako aj nastavených pracovných podmienok v zamestnaní) nasvedčuje tomu, že bydlisko
žalobcu vo Veľkej Británii bolo len prechodné a natrvalo sa chcel zdržiavať v Slovenskej republike.

Správny súd je presvedčený, že žalobca konal v záujme zachovania bydliska a centra záujmov v
Slovenskej republike, o čom svedčí práve skutočnosť kúpy bytu s tým, že v konaní nebol produkovaný
žiaden dôkaz o rovnocennom postupe so zadovážením si bývania počas zamestnania vo Veľkej Británii.
Ubytovanie, hoci v samostatnej izbe, ale v zdieľanom dome s ďalšími nájomcami (v priebehu pobytu vo
Veľkej Británii štyrikrát zmenené), aj po dlhšej dobe pobytu vo Veľkej Británii, nesvedčí o vytváraní si

náležitého komfortu a súkromia s úmyslom usadenia sa v danej krajine, ale svedčí skôr o úmysle ušetriť
počas tohto zamestnania čo najviac finančných prostriedkov. Možno preto konštatovať, že žalobca
aj keď trvalo pracoval šestnásť rokov na území Veľkej Británie, na Slovensko sa pravidelne vracal s
cieľom návštevy svojej najbližšej rodiny. Podľa názoru správneho súdu neobstojí argument žalovanej,
že žalobcom vlastnená nehnuteľnosť nebola reálne využívaná na bývanie v čase jeho pobytu vo Veľkej

Británii, ani po jeho návrate. Žalobca nadobudol do vlastníctva byt ešte počas trvania zamestnania vo
Veľkej Británii (ako už bolo vyššie spomenuté v priebehu roka 2020), kedy vzhľadom na jeho návrat
na Slovensko v decembri 2020, podľa názoru správneho súdu kúpu bytu plánoval tak, aby po svojom
návrate na Slovensko a po zrekonštruovaní bytu, mohol v tomto bývať. Uvedené svedčí podľa názoru
správneho súdu o snahe zachovať si centrum životných záujmov a bydlisko v Slovenskej republike.

Ak žalovaná namieta, že túto skutočnosti (vlastníctvo bytu) nemožno vyhodnotiť ako jednoznačný
prejav vôle smerujúci k zabezpečeniu bytovej situácie žalobcu na Slovensku, a to najmä z dôvodu,
že nie je možné preukázať, či nadobudnutie bytu nebolo vykonané z iných, napríklad investičných
dôvodov (napr. jeho neskorší výhodný predaj), prípadne na účely jeho využívania na prechodné
ubytovanie, v prípade návratov žalobcu na Slovensko, správny súd uvádza, že v tomto smere orgány

verejnej správy nevykonali žiadne dokazovanie preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti. Správny súd
takisto nevidel dôvod, prečo by sa táto nepreukázateľná skutočnosť mala použiť v neprospech žalobcu.
Uvedené podporuje aj tvrdenie žalobcu vyplývajúce zo zápisnice datovanej ku dňu 03.02.2021, kde
tento uviedol, že pracovná činnosť vo Veľkej Británii mu umožnila kúpu bytu. Správny súd vychádza z
predpokladu, že nepriaznivá situácia na slovenskom trhu práce bola rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý

sa žalobca rozhodol odísť do Veľkej Británie a teda k dočasnému presťahovaniu do Veľkej Británie viedla
žalobcu snaha vytvoriť si finančné podmienky pre rodinný život na Slovensku, získať pracovné a tiež,
podľa slov žalobcu aj jazykové skúsenosti. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že rozhodujúcim
ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v článku 11 Vykonávacieho nariadenia, pričompo ich vyhodnotení dospela k záveru, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas
výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachoval. Správny súd dáva do pozornosti
znenie článku 11 Vykonávacieho nariadenia, kde sú jednotlivé kritériá na určenie bydliska v postavení

rovnocennosti. Je preto pre správny súd prekvapením, na základe čoho žalovaná pri hodnotení úrovne
splnenia jednotlivých kritérií u žalobcu priznala 1. dĺžke pobytu v zahraničí, 2. pracovnej situácii na
území Spojeného kráľovstva, ako aj 3. plateniu daní a odvodov na území Spojeného kráľovstva prioritu
pred ostatnými kritériami. Inak povedané správnemu súdu v rozhodnutí žalovanej chýbajú dôvody,
pre ktoré boli ňou preferované kritériá „vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti / vlastníctvo

nehnuteľnosti na Slovensku, pravidelné návraty na Slovensko, životné poistenie a osobný účet na
Slovensku /, ktoré navrhovateľ uvádza ako väzby k Slovensku.“ Podľa názoru správneho súdu stabilita
zamestnania vo Veľkej Británii, dĺžka pobytu tam, ako aj plnenie daňových povinností voči tomuto štátu,
by nemali predstavovať zásadné ukazovatele v súvislosti s posudzovaním zachovania centra záujmov
v tom ktorom štáte, nakoľko to, že si žalobca zabezpečil vo Veľkej Británii zamestnanie trvalejšieho
charakteru za účelom nadobudnutia finančných prostriedkov, s ktorých chcel a aj financoval kúpu

nehnuteľnosti, nemožno vyhodnocovať v jeho neprospech. Pri posudzovaní centra záujmov dotknutej
osoby je potrebné vziať do úvahy všetky (výpočet v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia je len
demonštratívny), nielen tam ako príklad uvedené skutočnosti a to v ich vzájomnej súvislosti a až na
základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami
(bez ohľadu na fiškálny záujem štátu) ustáliť relevantný záver o zachovaní, alebo nezachovaní bydliska /

centra záujmov na území členského štátu. Na dotvorenie obrazu o celkovej situácii žalobcu je potrebné
poukázať aj na poistnú zmluvu uzatvorenú dňa 26.06.2002 so Slovenskou poisťovňou, a. s., predmetom
ktorej je životné poistenie žalobcu, s dohodnutou dobou poistenia 35 rokov.

27. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 17.

februára1977,C-76-76SilvanaDiPaoloprotiOfficenationaldeľemploi,podľaktoréhobydliskovjednom
členskom štáte nemusí bezpodmienečne vylučovať iné zvyčajné bydlisko v inom štáte. Z uvedeného
rozsudku súčasne vyplýva, že pri posúdení bydliska je vhodné vziať do úvahy dĺžku a kontinuitu bydliska
predtým, ako sa pracovník presťahoval, dĺžku trvania a cieľ jeho absencie, charakter zamestnania, ako
aj zámer zúčastnenej osoby, ktorý vyplýva zo všetkých zistených okolností.

28.Finančnémožnostižalobcu,vzdialenosťmiestavýkonupráceodbydliskajehorodičovnaSlovensku,
cieľ jeho pobytu vo Veľkej Británii a v neposlednom rade aj nastavenie pracovných podmienok v
jeho zamestnaní, boli rozhodujúcimi faktormi, pre ktoré sa aj žalobcov mimopracovný život väčšinou
odohrával vo Veľkej Británii. Záver žalovanej, že žalobca „mimopracovný čas (t. j. čas, keď aktívne

nevykonával pracovné činnosti) nepochybne prevažne trávil na území Spojeného kráľovstva“, príde
správnemu súdu úplne logický, avšak ktorý v žiadnom prípade nemožno pri posudzovaní umiestnenia
centra záujmov/bydliska pripísať na ťarchu žalobcovi.

29. Správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k hodnoteniu rodinných väzieb žalobcu žalovanou,

kedy žalovaná ako keby považovala kritérium rodinného prostredia žalobcu v procese posudzovania
zachovania bydliska žalobcu za splnené poukázaním na prítomnosť brata žalobcu vo Veľkej Británii, s
ktorým tam žalobca istý čas býval, pričom nevenovala náležitú pozornosť intenzite vzťahu žalobcu k jeho
rodičom, ktorí žijú na Slovensku a za ktorými žalobca pravidelne dochádzal. Z obsahu administratívneho
spisu je zrejmé, že žalobcovi rodičia sú v dôchodkovom veku, má s nimi dobrý vzťah, žalobca bol u

nich v čase administratívneho konania stále prihlásený na trvalý pobyt, v čase rekonštrukcie svojho bytu
u nich býval a pomoc rodičom uviedol žalobca ako dôvod svojho návratu na Slovensko. Vzhľadom na
uvedené fakty je správny súd presvedčený, že vzťah medzi žalobcom a jeho rodičmi aj s prihliadnutím na
špecifický obsah vzťahu medzi rodičmi a ich deťmi, nasvedčuje zachovaniu pevných rodinných väzieb
žalobcu na Slovensku. Podľa názoru správneho súdu nebola zo strany žalovanej tomuto vzťahu pri

odôvodňovaní kvality rodinných väzieb, venovaná dostatočná pozornosť. Z obsahu administratívneho
spisu taktiež vyplýva, že žalobca si vo Veľkej Británii nezaložil vlastnú rodinu a na Slovensko sa vrátil
sám.

30. Ak žalovaná vo svojom rozhodnutí poúčala žalobcu o zákonnej možnosti požiadať o dávku v

nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, správnemu súdu v tomto rozhodnutí súčasne chýba
odkaz na konkrétne vnútroštátne právo Veľkej Británie, z ktorého len tak bez ďalšieho skúmania
podmienok vyplýva právo žalobcu na úspešné uplatnenie si nároku na predmetnú dávku vo Veľkej
Británii. Takisto žalovaná neskúmala právne možnosti uplatnenia si nároku na predmetnú dávku voVeľkej Británii v prípade, ak síce žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol poistený v britskom systéme sociálneho zabezpečenia pre prípad nezamestnanosti,
avšak jeho zamestnanecký pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa.

31. Vzhľadom k predneseným záverom správny súd nepovažuje rozhodnutie žalovanej zo dňa
05.05.2021, č. 20705-2/2021-BA za dostatočne odôvodnené, podporujúce záver, že centrum záujmov/
bydlisko žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo práve v Spojenom
Kráľovstve. Z uvedeného dôvodu správny súd postupom podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d/ Správneho

súdneho poriadku toto rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil a vec postupom podľa ust. § 191 ods.
4 Správneho súdneho poriadku vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

32. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy opätovne sa vecou dôsledne
zaoberať, logicky vyhodnotiť všetky okolnosti ovplyvňujúce určenie štátu centra záujmov žalobcu počas
výkonu jeho zamestnania vo Veľkej Británii a výsledky tohto vyhodnotenia preniesť do odôvodnenia

rozhodnutia.

33. Vo veci náhrady trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
a priznal žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže
žalobca mal vo veci úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.