Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011483
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121011483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: J. I., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad
Váhom, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 07.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

J. B r i a t k a, nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom Hlohovec,

t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od mesiaca december 2018 až do 07.04.2022, s výnimkou obdobia výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody od 09.12.2020 doteraz, v obci G. J. ani inde na území Slovenskej republiky
úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru Isabel I., narodenú XX.XX.XXXX, bytom

u matky K. I. v G., R. B. 7/B, i keď mu vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška
vyživovacej povinnosti bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.04.2019, sp. zn.
11P/69/2018-123, právoplatným dňa 27.05.2019, a to tak, že s účinnosťou od 03.12.2018 je povinný
platiť výživné na maloletú dcéru U. I. vo výške 140,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky K. I., a hoci si bol obvinený J. I. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére
U., nevyvinul dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj
príjmov, z ktorého by mohol výživné uhrádzať a o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal ani úrad

práce, pričom od decembra 2018 obvinený prispel na výživu maloletej dcéry U. I. len v mesiaci máj 2019
sumou 70,- € a v mesiaci jún 2019 sumou 40,- €, čím mu za obdobie od mesiaca december 2018 do
mesiaca jún 2021 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 3.250,- €,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a

uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e :

Podľa§207ods.3Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam
na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 14.07.2021 obžalobu na obvineného J. I., nar.
XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G., t. č. vo výkone trestu v V. B. nad K., pre prečin zanedbanie povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava bol
obžalovaný poučený o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b)
alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3
Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku.

Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm.
d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky v
zmysle tohto zákonného ustanovenia odpovedal „áno“.

Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného neprijať z dôvodu, že je potrebné ustáliť dlžnú čiastku
výživného výpoveďou obžalovaného a výpoveďou poškodenej, pričom vyjadrenie obžalovaného bude
navrhovať zohľadniť v záverečnej reči podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keď skutok skutkovo a právne posúdil zhodne s
prednesenou obžalobou, pretože na podklade dokazovania vykonaného v prípravnom konaní súd nemal
žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov prečinu zanedbanie
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)

Trestného zákona - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne stránka, ako aj znak prečinu podľa
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, t. j. jeho nie nepatrnú závažnosť. Súd podľa § 257 ods. 8 Trestného
poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste.

K dôvodom prokurátorky pre neprijatie vyhlásenia obžalovaného súd uvádza, že tieto dôvody

nepovažoval za prekážku pre prijatie vyhlásenia obžalovaného. Je pravdou, že od podania obžaloby sa
mohla výška dlžného výživného zmeniť, avšak nemohla sa zmeniť takým spôsobom, ktorý by vylučoval
prijatie vyhlásenia obžalovaného. Je potrebné poznamenať, že obžalovaný sa od 09.12.2020 až po
súčasnosť, resp. deň rozhodovania, nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Toto obdobie je v
obžalobe správne vyňaté z obdobia, za ktoré sa počíta dlžné výživné, pretože možnosti osôb vo výkone

trestu alebo výkone väzby plniť si riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť sú objektívne obmedzené.
V obžalobe je preto správne vypočítané dlžné výživné len za obdobie od decembra 2018 až ku dňu
nástupu do výkonu trestu odňatia slobody. Od podania obžaloby sa tento stav nezmenil a obžalovaný
bol stále vo výkone trestu, preto dlžná suma uvedená v obžalobe nemohla byť ku dňu rozhodovania
súdu vyššia. Ak by bola dlžná suma nižšia, ale výživné by nebolo uhradené v celom rozsahu, takáto

nižšia suma by nemala vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Ak by aj nastal takýto stav a obžalovaný by
napriektomuurobilvyhlásenieovinekvyššejsume,nežakábybolavskutočnosti(skutočnásumanižšia
ako suma uvedená v obžalobe), ide o rozhodnutie obžalovaného, ktorým obžalovaný sám rozhoduje o
svojich právach a povinnostiach, a do takéhoto rozhodnutia by súd nemal zasahovať, pretože za takéto
rozhodnutie je zodpovedný sám obžalovaný a môže ním sledovať určitý cieľ, napríklad vytvorenie si

podmienok pre mimoriadne zníženie trestu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obžalovanýbol o následkoch vyhlásenia poučený a zároveň mu bola poskytnutá právna pomoc od svojho obhajcu.
Napokon tretia možnosť, že výživné by bolo v celom rozsahu uhradené a zanikla by trestnosť činu podľa
§ 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa súdu neprichádzala do úvahy, pretože súd je toho názoru,

že v takomto prípade by obžalovaný po porade s obhajcom neurobil vyhlásenie o vine, ale urobil by
vyhlásenie o nevine, resp. by neurobil žiadne vyhlásenie. Z týchto všetkých dôvodov súd nezistil žiadnu
skutočnosť, ktorá by bola prekážkou pre prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu:

výsluch obžalovaného, hodnotenie ÚVTOS Dubnica nad Váhom spolu s prílohami, lustrácia ZVJS,
lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia databázy súdov (CDB), lustrácia Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT) a rozsudok Okresného súdu
Trnava, zo dňa 14.09.2021, sp. zn. 6T/73/2020 (bez doložky PPL).

Obžalovaný vo výsluchu uviedol, že s priateľkou bol 10 rokov, má s ňou malú dcéru, chodieval do roboty,

robil na živnosti, niekoľkokrát v tom poslednom čase okolo roku 2018, ako ona odišla, nemal vyplatené
faktúry, dával jej sumy, tých súm bolo minimálne šesť, nie dve ako ona uviedla, nemá to však ako
dokázať, nakoľko jej peniaze dal do ruky. Odišla za druhým priateľom, on skončil na ulici, nemohol to
zniesť, mal čo robiť s tým, aby sa vedel sám o seba postarať. Našiel si prácu cez agentúru, robil v Senci,
keď zistil, že ich klamali o peniaze, skončil tam. Žiadal aj finančné prostriedky od rodinných príslušníkov,

aby mu požičali. Vie o tom, že je jeho bývalej partnerke uhrádzané náhradné výživné. Ďalej uviedol,
že trestné konanie, ktoré bolo spomenuté na hlavnom pojednávaní, že sa jedná o ublíženie na zdraví,
rozhodnuté bolo v septembri, dostal 4 roky a 6 mesiacov, podal odvolanie proti výške trestu, čaká na
vyjadrenie krajského súdu. Skutok sa mal stať v marci 2020, nie si je istý, spisovú značku si nepamätá.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedla, že k skutkovým a právnym okolnostiam
sa nebude bližšie vyjadrovať vzhľadom na okolnosť, že súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine.
Navrhla podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložiť
trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia s poukazom na predchádzajúce nepodmienečné

tresty odňatia slobody so zaradením do minimálneho stupňa.

Obhajca na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného
o vine sa k otázke viny vyjadrovať nebude, a pri treste je toho názoru, že by bolo potrebné vyčkať
na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.09.2021, sp. zn. 6T/73/2020, kde z

jeho pohľadu prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu, keďže aktuálne prejednávaný skutok
obžalovaný spáchal skôr ako došlo k vyhláseniu predmetného rozsudku. Ak by bol súd iného názoru, že
neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, v takom prípade navrhol, aby súd podľa § 44 Tr. zák.
upustil od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest uložený predmetným rozsudkom vo výmere 4 roky a 6
mesiacov možno považovať na ochranu spoločnosti za dostačujúci. Ak by súd nepostupoval ani týmto

spôsobom, navrhol, aby súd ukladal obžalovanému niektorý z alternatívnych druhov trestu.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči nevyjadril a právom posledného slova uviedol,
že ľutuje celú situáciu, ktorá nastala.

K výroku o treste.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 4 záznamy, a to odsúdenia:
- Okresný súd Bratislava I, sp. zn. 5Tv/6/09, právoplatnosť 28.09.2009, za trestný čin podľa § 396 ods.
1 Trestného zákona, trest odňatia slobody podmienečne na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1

rok do 28.09.2010, osvedčenie sa 18.04.2011, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený,
- Okresný súd Malacky, sp. zn. 2T/39/11, právoplatnosť 13.12.2011, za trestný čin ublíženie na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov do 13.06.2013, osvedčenie sa 04.09.2013, na páchateľa
sa hľadí, akoby nebol odsúdený,

- Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 0T/42/18, právoplatnosť 16.06.2018, za trestný čin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody podmienečne na
4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní24 mesiacov do 17.06.2020 s probačným dohľadom, nariadený
výkon trestu 26.03.2021 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,- Okresný súd Trnava, sp. zn. 34T/35/19, právoplatnosť 19.11.2020, za trestný čin krádež podľa § 212
ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona, trest odňatia slobody nepodmienečne na 3 roky v
ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v ňom má
7 záznamov, ktoré sa týkajú najmä priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a priestupkov proti
majetku.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplýva, že obžalovaný bol do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov
predvedený dňa 09.12.2020, neboli zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, časového
rozvrhu dňa a povinností. Dňa 19.01.2021 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS Dubnica
nad Váhom. Adaptácia na podmienky výkonu trestu prebieha bez problémov, správanie odsúdeného je
voči personálu slušné, nariadenia a príkazy rešpektuje a plní. Mal verbálny konflikt so spoluodsúdeným a
nedodržal zásady slušného správania, iné porušenia nie sú evidované. K trestnej činnosti má čiastočne

kritický postoj, trestnú činnosť priznáva, no má tendenciu časť viny presúvať na okolie a zlú životnú
situáciu.Voľnýčastrávyzmysluplne.Jezaradenýdoprácenapracoviskusdohľadom,zrážkynavýživné
sa vykonávajú na základe exekučného príkazu; prevzal a odoslal tlačivo „žiadosť o vykonanie zrážok
pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného nezaopatrených detí“, tlačivo bolo odovzdané
bývalej priateľke a doposiaľ nebolo doručené na adresu ústavu. Kontakt udržiava s rodičmi a dcérou,

nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.

Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Priťažujúcu okolnosť zakladá napr.

odsúdenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/42/2018, právoplatné dňa 16.06.2018.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd dospel
k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody a trestná
sadzba podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí 1 rok až 5 rokov zostáva nezmenená.

Súd obžalovanému mimoriadne znížil trest a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
8 (osem) mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.

Súdmimoriadneznížiltrestpodľa§39ods.2písm.d),ods.4Trestnéhozákonaperanalogiamvzhľadom

na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie prijal. Pri mimoriadnom
znížení trestu súd mohol uložiť trest odňatia slobody najmenej 8 mesiacov, pretože dolná hranica trestnej
sadzby 12 mesiacov znížená o jednu tretinu v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. je 8 mesiacov.

Podľa 44. stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,

sp. zn. Tpj 55/2016, je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako
právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na
bázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,akoprischválenídohodyovine
a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú

logikuvzdaniasaprávana(kompletné)súdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniť
mimoriadne zmiernenie trestu, keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky
právne účinky uznania viny - neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej
viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie právana obhajobu - (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu
o druhu a výške uloženého trestu.

Súd u obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa nezistil také skutočnosti, ktoré
by bránili mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho
oľutoval, že urobil vyhlásenie o vine, že doposiaľ nebol právoplatne odsúdený za trestný čin zanedbania

povinnej výživy a že vo výkone trestu prejavil záujem plniť si vyživovaciu povinnosť. V prospech
obžalovaného súd tiež zohľadnil čiastočné plnenie programu zaobchádzania a záujem o prácu v
ústave na výkon trestu. V neprospech obžalovaného súd zohľadnil najmä predchádzajúce odsúdenia a
záznamy v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, ktoré súd posúdil tak, že obžalovaný
má sklony k páchaniu trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia a podmienečné tresty odňatia
slobody neviedli k náprave a dlhodobej zmene správania obžalovaného, pričom ani napriek týmto

skutočnostiam nedošlo k riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti.

Uvedené skutočnosti sú tiež dôvodom, prečo súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody,
neukladal alternatívny trest, a ani nerozhodol o upustení od uloženia ďalšieho trestu, pričom o upustení
od ďalšieho trestu vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/73/2020 ani rozhodnúť

nemohol, nakoľko toto konanie ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne skončené. Vzhľadom
na trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného a na jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti by
uložením alternatívneho trestu alebo upustením od uloženia ďalšieho trestu nebol zabezpečený účel
trestuanaobžalovanéhojepotrebnépôsobiťvýkonomnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,pričom
uvedené platí aj z dôvodu, že predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody neviedol k náprave

obžalovaného.

K návrhu obhajoby na uloženie súhrnného trestu, resp. na počkanie na právoplatné skončenie konania
vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/73/2020, z dôvodu ukladania súhrnného trestu, súd
uvádza nasledovné.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona „ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.“

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2011, sp. zn. 2 Tdo
54/2011, „ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pritom trestnosť tohto trestného činu spája len so
skutočnosťou, že páchateľ si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti (§
207 ods. 1 Tr. zák.), alebo úmyselne sa vyhýba (§ 207 ods. 2 Tr. zák.) plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať, alebo zaopatrovať iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký trestný čin

odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký trestný čin prepustený. Pochybenie
krajského súdu (ale aj súdu prvého stupňa) potom spočíva v tom, že naplnenie skutkovej podstaty tohto
trestného činu videl až v momente jeho dokončenia napriek tomuto, že citované zákonné ustanovenie
spája jej naplnenie už so skutočnosťou, že páchateľ sa do dvoch rokov opätovne dopustil rovnakého
trestnéhočinuanie,žehovtomtočasovomrámciajdokončí.Páchateľsatohtotrestnéhočinu(trestného

činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 2 Tr. zák.) totiž dopúšťa už tým, že si najmenej po
dobu 3 mesiacov v období 2 rokov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného
čo aj z nedbanlivosti. Pokiaľ tak koná aj nad rámec troch mesiacov už len udržuje tento protiprávny
stav, inak povedané spojito, v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej činnosti až
do jej dokončenia. Páchaním tejto trestnej činnosti - tohto trestného činu - sa preto rozumie celá doba

jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku prvého
stupňa, čo však už nie je rozhodujúce z hľadiska naplnenia zákonných znakov uvedených v § 207 ods.
1, resp. ods. 2 vo vzťahu k ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Dokončenie páchania skutku v uvedenom zmysle je
rozhodujúce len pre posúdenie odkedy páchateľ začne páchať nový skutok.“

Pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona je rozhodujúci moment spáchania
trestného činu, teda kedy bol trestný čin spáchaný. Trestný čin zanedbanie povinnej výživy je páchaný
počas celej doby jeho páchania až do doby, pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením
odsudzujúcehorozhodnutiasúduprvéhostupňa.Toznamená,žetentotrestnýčinjespáchaný(vzmysle,že páchanie trestného činu bolo ukončené) jeho dokončením, ktoré nastáva až momentom vyhlásenia
odsudzujúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo v prejednávanej veci nastalo 07.04.2022 (v tomto
smere bola upravená skutková veta).

Obhajoba navrhovala uložiť súhrnný trest voči rozhodnutiu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.09.2021,
sp. zn. 6T/73/2020, a nakoľko toto konanie nebolo ku dňu rozhodovania právoplatne skončené,
navrhovala odročiť hlavné pojednávanie a počkať na právoplatné skončenie tohto konania. Skutok, ktorý
je predmetom tohto konania, sa mal stať 03.03.2020.

Vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin zanedbania povinnej výživy
- začal byť páchaný pred uvedeným skutkom, ktorý sa mal stať dňa 03.03.2020,
- obžalovaný pokračoval v páchaní trestného činu aj po tomto dátume 03.03.2020, a zároveň
- páchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy pokračovalo aj po vyhlásení odsudzujúceho
rozhodnutiavkonanívedenompredOkresnýmsúdomTrnavasp.zn.6T/73/2020,t.j.poseptembri2021,

neboli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu a
ani k iným rozhodnutiam. Inak povedané, trestný čin zanedbanie povinnej výživy bol dokončený dňa
07.04.2022, teda až po vyhlásení odsudzujúceho rozhodnutia dňa 14.09.2021 za iný trestný čin v
konaní sp. zn. 6T/73/2020, preto neboli splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu podľa §
42 ods. 1 Trestného zákona. Trestný čin zanedbanie povinnej výživy nebol spáchaný pred vyhlásením

odsudzujúceho rozhodnutia za iný trestný čin, ale až po ňom.

Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani skutočnosť, že obžalovaný je od 09.12.2020 vo výkone
trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť má vplyv len na posúdenie obdobia, z ktorého sa počíta suma
dlžného výživného, ale nemá vplyv na celkové obdobie páchania trestného činu zanedbania povinnej

výživy, ktoré končí až momentom vyhlásenia odsudzujúceho rozhodnutia. Uvedené je premietnuté aj do
skutkovej vety, kedy obdobie nie je ohraničené od decembra 2018 do 09.12.2020, ale je ohraničené od
decembra 2018 až do 07.04.2022, kedy bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok.

Podporne súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.03.2019, sp. zn.

3To/115/2018, v ktorom je uvedené „Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to
len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (rovnaký účinok má
doručenie trestného rozkazu) za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo

viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za ktorý už bol odsúdený). (Uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 6Tdo/9/2016 z 18.05.2016). O viacčinný súbeh trestných činov ide len vtedy, ak v období
medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku (alebo doručeniu
trestného rozkazu) za nejaký trestný čin toho istého páchateľa (bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci
rozsudok týka niektorého z týchto trestných činov, alebo trestného činu spáchaného ešte skôr mimo

okruh týchto skúmaných trestných činov), a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok
v trestom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený, a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť
a možno naň dosiaľ prihliadať. Z tejto definície vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku
(resp. doručenia trestného rozkazu) spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže
byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Ak bol

trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a
teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, aj keď bol tento
rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po
spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971). Pre poriadok odvolací súd poukazuje
na ust. § 353 ods. 8 Trestného poriadku, podľa ktorého trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho

rozsudku a účinky spojené s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku pri trestnom rozkaze nastávajú jeho
doručením. Z časovej osi páchania trestnej činnosti obžalovanou s poukazom na Odpis z registra
trestov na obžalovanú vyplýva, že naposledy bola obžalovaná odsúdená rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 2T/118/16 zo dňa 06.09.2017, právoplatným dňa 22.09.2017 pre prečin podľa §
212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1

rok a 4 mesiace, za súčasného zrušenia trestu uloženého Trestným rozkazom Okresného súdu v
Trenčíne sp. zn. 0T/144/16zo dňa 14.11.2016. Odvolací súd zistil, že Trestný rozkaz Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 0T/144/2016 zo dňa 14.11.2016sa stal právoplatným toho istého dňa, t.j. 14.11.2016,
teda obžalovanej bol riadne doručený. Vzhľadom na vyššie uvedené, skutok v tejto veci (pokračovacíprečin zanedbania povinnej výživy)obžalovaná spáchala v čase od marca 2008 až do februára 2017, t.j.
dokonanie tohto prečinu nastalo až po právoplatnosti Trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 0T/144/2016 zo dňa 14.11.2016 (kedy doručenie trestného rozkazu s poukazom na vyššie citované

ustanovenie § 353 ods. 8 Trestného poriadku malo rovnaké účinky ako vyhlásenie odsudzujúceho
rozsudku). Z toho potom vyplýva, že delictum momentum, ktorý pretrhol súbeh spáchaných skutkov
bolo práve nadobudnutie právoplatnosti tohto trestného rozkazu (doručenie tohto trestného rozkazu).
Práve preto za skutok spáchaný v tejto veci nebolo možné obžalovanej ukladať súhrnný trest (nešlo
o súbeh), ale samostatný, ako to správne urobil okresný súd.“ a tiež na uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 25.02.2020, sp. zn. 2To/118/2019, podľa ktorého „Napokon aktuálne prejednávaný
skutokobžalovanýpáchalaždo03.06.2019,neprichádzalodoúvahyukladaniesúhrnnéhotrestuodňatia
slobody vo vzťahu k niektorému z predchádzajúcich odsúdení, ako sa to obžalovaný domáhal“, pričom
práve dňa 03.06.2019 bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za trestný čin zanedbanie povinnej výživy,
ktoréhosamaltamuvedenýobžalovanýdopustiťod01.01.2011,atrestnéčiny,kuktorýmžiadaluloženie
súhrnného trestu, sa stali v tomto uvedenom období (medzi 01.01.2011 a 03.06.2019) a zároveň trestné

konania viažuce sa k nim boli v tomto období právoplatne skončené (napr. dňa 05.12.2017 alebo dňa
05.03.2019).

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nevyhovel návrhu na odročenie hlavného pojednávania za účelom
právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/73/2020 a v

hlavnom pojednávaní sa pokračovalo bez odročenia.

Súd poznamenáva, že časť skutku bola spáchaná počas plynutia skúšobnej doby
(17.06.2018-17.06.2020) podmienečného odsúdenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.
0T/42/2018, preto s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné podmienečne odložiť

výkon trestu odňatia slobody.

Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V tomto smere súd uvádza, že obdobie posledných 10 rokoch počíta od decembra 2018, kedy ja určený
začiatok obdobia trestného činu zanedbania povinnej výživy, a preto skutočnosť, že počas páchania
tohto trestného činu neskôr došlo k nariadeniu výkonu trestu alebo uloženiu nepodmienečného trestu
odňatia slobody, nie je dôvodom na zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.