Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120213168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4120213168.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Lenky Halmešovej a JUDr. Márie Malíkovej, právnej veci žalobcu: X.. F. Q., P.., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., R. U. X./6, zastúpený: S., trvale bytom D., proti žalovanému: JUDr. W.
H., trvale bytom R., I. XX, zastúpený: Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo
námestie 9, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 03. 03. 2022 č. k. 18C/101/2020-194 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu konanie v časti určenia, že predmetnú
nemajetkovú ujmu spôsobil poškodenému žalovaný, keď ho pred vyšetrovateľom ohovoril a tvrdil, že

súčasným zastupovaním konkurenčných spoločností BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO: 31 396 054
a spoločnosti BLOCK SK spol. s r.o., IČO: 36 537 560 žalovaný nevykonáva pokútnu advokáciu,
že daňovými priznaniami spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO: 31 396 054 za obdobie
najmenej 2003 - 2011 nevykazuje v pokladni manko 59.018,789 eur a že žalobcovi nespôsobil škodu
bezodplatným prepisom jeho majetkového podielu v spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO:
31 396 054 na T. V., manželku vtedajšieho konateľa spoločnosti, zastavil. Tiež zastavil konanie v časti

určenia, že všetky týmto výrokom zistené úkony žalovaného sú vykonané v rozpore so zákonom a
môžu byť dôvodom trestnoprávneho stíhania tohto advokáta. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 30.000,- eur s príslušenstvom a iných nárokov. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 11 až § 13 OZ, ako aj ust. § 100 ods. 1, 2 a § 101 OZ. Uviedol, že fyzická osoba má
právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili všetky následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 § 13 OZ najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch je premlčateľné,

je právo majetkovej povahy a premlčuje sa podľa ust. § 101 OZ v 3-ročne premlčacej lehote. Súd
preto posúdil vznesenú námietku premlčania, pričom mal za to, že premlčacia doba začína plynúť
dňom nasledujúcom po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. V prejednávanej veci bolo nesporné, že
žalobca si nárok neuplatňuje z nedôvodnosti trestného stíhania, a preto lehota na uplatnenie nároku
žalobcom začala plynúť od 31. 12. 2013, pretože trestné oznámenie bolo podané dňa 30. 12. 2013,
kedy mu mal žalovaný spôsobiť ujmu ohováraním. Nasledujúcim dňom teda začala plynúť 3-ročná

premlčacia doba, ktorá skončila 31. 12. 2016, žalobca podal žalobu na súd 27. 11. 2020, teda po uplynutí
premlčacej doby a v dôsledku vznesenej námietky premlčania nebolo možné žalobe vyhovieť, pretožalobu zamietol. Okrem iného konštatoval, že s poukazom na vykonané dokazovanie, podľa názoru
súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jeho žaloby na náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca pred otvorením pojednávania dňa 19. 10. 2021 vzal žalobu v

časti výrokov 2. 3. späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Následne v podaní zo dňa 26. 10. 2021
uviedol, že všetky späťvzatia odvoláva a žiadal, aby súd prejednal žalobu tak, ako bola predložená.
Súd poukázal na to, že nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Poukázal pritom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/372/2009. Preto postupoval podľa §
145 ods. 2 CSP a konanie, v časti ktorej žalobca vzal žalobu späť, zastavil. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalovaného sporu rozhodol
tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, c/,

f/ a h/ CSP. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že žalobca dňa 30. 03. 2022 zomrel.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po podaní
odvolania zomrel, skúmal procesné podmienky v zmysle ust. § 161 CSP a dospel k záveru, že v danom
prípade je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

4. V preskúmavanom prípade sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 11 až
13 OZ. Občiansky zákonník umožňuje v ust. § 13 ods. 1 postihnutej fyzickej osobe domáhať sa proti
subjektu zásahu najmä, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti
a aby sa odstránili následky zásahu, keď zákon len príkladmo vymedzuje konkrétne právne prostriedky

ochrany práv fyzických osôb spojených s ich osobnosťou a uvedených v ust. § 11 a § 12 OZ a aby jej
bolo dané primerané zadosťučinenie, ktoré nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové
plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho i materiálneho pôsobenia. Svojou povahou nejde o
prostriedok represívny, ani reparačný, ale o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou
povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, prečo ju

nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V prípade, ak by sa nezdalo toto zadosťučinenie postačujúce,
umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej
účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plniť tiež satisfakčnú funkciu.
Následne, aké zadosťučinenie v peniazoch (po splnení zákonom predpokladaných podmienok) sa bude
javiť primeraným, bude závisieť na posúdení súdu (§ 13 ods. 3 OZ). To neznamená, že neoprávneným

zásahom do osobnosti fyzickej osoby nemôže dôjsť aj ku vzniku majetkovej (hmotnej, materiálnej) ujmy.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) podľa § 13 ods. 2 OZ je
svojou povahou úzko späté s postihnutou osobou a má osobný charakter predovšetkým preto, že jeho
cieľom je primerane vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla fyzickej osobe na jej osobnosti;
ak sa fyzickej osobe neposkytne náhrada ešte počas jej života, nemôže už po jej smrti plniť svoj účel. Z

toho možno vyvodiť, že smrťou oprávnenej osoby zaniká a na dedičov neprechádza právo na peňažné
zadosťučinenie.

5. Procesným dôsledkom toho je, že ak zomrie v priebehu súdneho konania fyzická osoba, ktorá takéto
právo uplatnila, musí sa konanie zastaviť, pretože vzhľadom na povahu veci (zánik práva viazaného na

konkrétnu osobu nemožno v súdnom konaní pokračovať s dedičmi zomrelého).

6. V zmysle ust. § 7 ods. 1 OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a
spôsobilosť na práva a povinnosť zaniká smrťou (§ 7 ods. 2 OZ).

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

8. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods 2).

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania zomrel a domáhal sa náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ, je možné konštatovať, že ide o subjektívne osobnostné
právo, ktoré je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá po celú osobu života
fyzickej osoby ako právo rýdzo osobné a nemôže sa pred súdom domáhať úspešne občianskoprávnejochrany podľa citovaných ustanovení nikto iný, ako sama dotknutá určitá konkrétna fyzická osoba.
Právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby ako právo nemajetkové zaniká jej smrťou (§ 7 ods. 2 OZ),
neprechádza smrťou fyzickej osoby na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Z uvedených dôvodov

- vzhľadom k úmrtiu žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že nemá splnené procesné podmienky, aby
ďalej v konaní pokračoval, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

10.O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 a § 257
CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania,

pretože v dôsledku úmrtia žalobcu muselo byť konanie zastavené a nebolo možné nárok priznať žiadnej
zo strán sporu.

11.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).