Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215143
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116215143.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo

so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, zastúpený: UNITED
LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská
časť Ružinov, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 119, 010 11
Žilina, zastúpená: SEDLAČKO a PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
o zaplatenie sumy 3.020,67 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti istiny 318,21 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
269,37 € od 27.06.2016 do zaplatenia a zo sumy 48,84 € od 03.07.2018 do zaplatenia.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Osoby pôvodne označené ako žalobcovia v 1. až 25. rade, v zastúpení správcom (terajším žalobcom
po pripustení zmeny na strane žalobcov, ďalej len „žalovaný“), sa svojou žalobou doručenou dňa
30.6.2016 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť im spoločne a
nerozdielne sumu 2.028,68 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.028,68 € od

27.6.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania 4.192,48 €.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. XXXX
v F., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu F.. Žalovaná
je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je aj poskytovane úverov. Dňa 18.06.2010 uzavreli
pôvodní žalobcovia a žalovaná Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX (ďalej „zmluva/úverová
zmluva“), za podmienok úročenia (podľa bodu 2.2.4. zmluvy), ktoré boli dohodnuté: Druh úrokovej

sadzby: revizibilná, Základná úroková sadzba je hodnota 3 mesačného EURIBOR, Úrokové rozpätie
je 2,0% p.a., Celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 3 mesačného EURIBOR + úrokové
rozpätie 2,0% p.a. V ďalšom poukázali na ustanovenia § 52, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko podľa žalobcov sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaná dňa 30.08.2012 adresovala žalobcovi
Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informovala, že v súlade s bodom 5.5. zmluvy sa
mení dňom 14.09.2012 úrokové rozpätie na 3,0% p.a., pričom žalovaná toto oznámenie zaslala bez
odôvodnenia, nevysvetlila z akých dôvodov prijala také rozhodnutie. Dňa 27.01.2016 odoslali pôvodní

žalobcovia Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu žalovaného pri výkone bankových
činností adresovanú Národnej banke Slovenska, v ktorej žiadali preskúmať postup žalovanej v dôsledku
zmeny úrokovej sadzby; dňa 02.05.2016 doručila NBS stanovisko k predmetnej veci. Podľa žalobcu
postup žalovanej, ktorým zmenila úrokovú sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, jev rozpore s právnymi predpismi - ustanovenie ods. 5.5. a 12.1.1.1. zmluvy predstavujú neprijateľné
podmienky, preto sú neplatné (v ďalšom poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré však
s vecou nemajú súvis). Žalovaná sa zvýšením úrokovej sadzby z 2,0% na 3,0% ročne od 14.09.2012

bezdôvodneobohatilaorozdiel,ktorýbyžalobcovia/žalobcazaplatilinaúrokochbezzvýšeniaúrokového
rozpätia (a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby), t.j. sumou 3.617,19 € a sumou, ktorú žalobca žalovanej
skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 5.645,87 € do 20.6.2016 - žalovaná sa tak bezdôvodne
obohatila o rozdiel vo výške 2.028,68 €. Výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4. obchodných
podmienok žalovanej. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania, nakoľko vyzval výzvou zo dňa

20.6.2016 žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, a keďže žalovaná v lehote stanovenej vo
výzve bezdôvodné obohatenie nevydala, je od dňa nasledujúceho, teda od 27.6.2016 povinná zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.
K žalobe priložil dôkazy: Oznámenie žalovanej (Dexia banka Slovensko, a.s.) zo dňa 30.08.2012,
Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX uzavretú medzi žalovanou (Dexia banka Slovensko, a.s.)
a vlastníkmi bytov v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave dňa 18.06.2010 a dodatok č. 1

zo dňa 26.07.2010, výpis z Obchodného registra žalovanej, list (sťažnosť) právneho zástupcu žalobcov/
žalobcu zo dňa 18.1.2016, list NBS zo dňa 28.4.2015 (správne má byť 2016), Obchodné podmienky
Prima banky pre úvery.... účinné od 1.4.2016, výzvu na úhradu pohľadávky - predžalobná upomienka
zo dňa 20.6.2016, výpis z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. F..

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietla nedostatok právomoci súdu SR, keďže ponúkla správcovi
v čl. 15.12. zmluvy o úvere neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento
návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve (s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že
neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy) neoznačil. Ďalej vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď
má za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď zmluva o termínovanom

úvere je absolútnou obchodnoprávnou zmluvou, a to s prihliadnutím na účel právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu,
ktorý sa špecializuje výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane
a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou
stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva

vychádza z predpokladu neskúseného spotrebiteľa. Ak je v rámci kontraktačného procesu ex lege
zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca
ochranný mechanizmus svoje opodstatnenie. Správca bytového domu je povinný dojednať v prospech
vlastníkov najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania týchto tovarov
a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za škodu, ktorú im takouto činnosťou

spôsobil. Žalovaná ďalej poukazovala na nedostatok splnomocnenia na zastupovanie v konaní, keďže
pôvodnými žalobcami boli vlastníci, ktorí prostredníctvom správcu udelili splnomocnenie správcovi a ten
splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Žalovaná má za to, že je nevyhnutné, aby každý zo
žalobcov udelil advokátovi riadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní.
K veci samej žalovaná uviedla, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu neprináleží

súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Peňažný
nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno
posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS preto
považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania, keď
žalovaná oznámila správcovi, že v súlade s čl. 5.5 zmluvy o úvere sa mení úrokové rozpätie na

3,00% p.a. a celková úroková sadzba tak bude predstavovať hodnotu 3 mesačný EURIBOR + 3,00%
p.a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na
úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej
zvýšení, inkasovanej žalovanou v období od 14.09.2012 do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné
obohatenie, je nedôvodný a premlčaný, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.06.2016. Žalovaná

pristúpila k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5.5.
zmluvy o úvere, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospela v rámci interného prehodnotenia
komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaná správcu informovala listom. V
prípade sporu o skutočnom obsahu medzi nimi dojednaného ustanovenia je nevyhnutné interpretovať
dotknutý článok zmluvy o úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na

základe interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno podľa žalovanej uzavrieť,
že zo znenia čl. 5.5. zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná je oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú
sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú
obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, aninesprístupňuje. Záverom žalovaná navrhla, aby súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil, resp.
vec postúpil Okresnému súdu Žilina, resp. žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania.

4. Po postúpení veci Okresnému súdu Žilina rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k.
7NcC/3/2017-89 zo dňa 08.02.2017 tak, že miestne príslušným súdom je tunajší súd.

5. V replike žalobca ohľadom miestnej príslušnosti tunajšieho súdu poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 10NcC/1/2017 zo dňa 31.01.2017, ako aj na ustanovenie § 24a zák. č. 129/2010
Z.z.. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015, ktorý uznal konanie
žalovanej v rozpore s platným právnym poriadkom. K rozhodcovskej doložke žalobca uviedol, že
v čase uzatvárania úverovej zmluvy v Slovenskej republike neexistoval žiadny rozhodcovský súd s
názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“. K námietke premlčania uviedol, že sa až doručením
stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedel, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Ak

by súd uznal námietku premlčania žalovanej, došlo by k rozporu s dobrými mravmi, pretože pôvodní
žalobcoviaakospotrebitelianemalivrokoch2012,2013,2014potrebnéinformáciekzisteniu,žekonanie
žalovanej spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 je podľa žalobcu dôvodná obava, že konanie
žalovanej je systematicky premyslené a vykonávané nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj voči ostatným

spotrebiteľom. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa
31.08.2004, ktorý sa zaoberal uplatnením námietky premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi. V
súvislosti s čl. 5.5. zmluvy žalobca poukázal na právoplatne skončené konanie vedené Krajským súdom
v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015, ktorý krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že
uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho

zákonníka a z toho titulu neplatnou. Účastníkom konania, a teda neúspešnou stranou, bola práve
žalovaná. Ak bol raz dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v
ostatných zmluvách. K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom konania nie je sporná
neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na
základe ktorej sa žalovaná bezdôvodne obohatila.

K vyjadreniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/563/2015 z 10.02.2016, výpis z internetovej stránky NBS k Stálemu rozhodcovskému súdu,
následne doručil súdu Zmluvu o výkone správy č. XXX zo dňa 03.05.2010.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že už nie sú aktuálne jej vyjadrenia k nedostatku splnomocnenia a

argumentácia proti rozhodcovskej doložke, keďže rozhodcovský súd 01.01.2019 zanikol. Po zmene
žalobcu uznesením tunajšieho súdu už netrvá ani na námietke, že bezdôvodné obohatenie má žiadať
žalobca a nie pôvodní žalobcovia. Zmenou žalobcov sa zmenili aj okolnosti týkajúce sa spotrebiteľského
prvku; aktuálne je spor vedený medzi žalobcom - správcom, ktorý pri uzatváraní zmluvy o úvere koná
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, a žalovanou - bankou. Predmetom sporu je výklad bodu 5.5.

zmluvy o úvere, preukázateľne uzavretej medzi dvoma podnikateľmi, pričom správca je ako odborne
spôsobilý subjekt so žalovanou rovnocenný. Pri výklade právneho úkonu treba prihliadnuť na to, že
bol uzavretý medzi dvoma právnickými osobami konajúcimi pri výkone ich podnikateľskej činnosti
- správca ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, je povinný pri tejto činnosti a zastúpení
vlastníkov konať s odbornou starostlivosťou (§ 8b, ods. 1, písm. a) BytZ), preto preberá zodpovednosť

za obsah a podmienky zmluvy, má mať dostatok vedomostí a skúseností na porozumenie obsahu
zmluvných podmienok, prípadne si môže za týmto účelom zabezpečiť služby inej odborne spôsobilej
osoby. Banka pritom vykonáva svoje práva a povinnosti výlučne voči správcovi, ako zástupcovi
vlastníkov, preto nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií vedomosť vlastníkov bytov ako spotrebiteľov, ale výlučne vedomosť správcu - v takomto

právnom vzťahu je potrebné vykonať výklad právneho úkonu nielen podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, ale predovšetkým podľa osobitnej úpravy v Obchodnom zákonníku, a to aj pri výklade
zmluvy o terminovanom úvere. Medzi stranami neexistuje pochybnosť, či a kedy žalovaná oznámila
žalobcovi zvýšenie úrokového rozpätia, žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu, že od 15.09.2012 zmenil
úrokové rozpätie na 3,0% p.a., ani to že táto skutočnosť bola žalobcovi známa. Dňa 30.08.2012 bolo

žalovanou oznámenie odoslané a za doručené sa považuje dňa 02.09.2012, teda v zmysle § 151,
ods. 1 Civilného sporového poriadku je medzi stranami nesporné, že žalobca vie o zvýšení úrokového
rozpätia od 14.09.2012 a bolo aktuálne až do 28.02.2019, kedy úver vlastníci predčasne splatili. Zmluva
o úvere v bode 5.7. umožňuje v prípade nesúhlasu správcu so zvýšeným úrokovým rozpätím požiadaťbanku o prehodnotenie miery rizika - k tomuto úkonu správca nepristúpil (namiesto toho špekulatívne
žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia). Na základe uvedeného je zrejmé, že strany si pri podpise a
následnom plnení zmluvy o úvere boli vedomé práva žalovanej zvýšiť úrokové rozpätie a ustanovenie

bolo medzi stranami v čase uzavretia zmluvy určité. Preto treba považovať zmluvu o úvere za platnú,
a bod 5.5. za určitý; žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno vyhovieť. Ďalej uviedla,
že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný - s poukazom na § 107, ods. 1 Občianskeho zákonníka je
premlčané bezdôvodné obohatenie zo splátok uhradených žalobcom od 14.09.2012 do 30.06.2014,
nakoľko žalobca vedel o zvýšení úrokového rozpätia a jeho okolnostiach už 14.09.2012. K premlčaniu

poukázal na rozsudok KS v Trnave č.k. 11Co 58/2019 zo dňa 30.06.2020, ktorý potvrdil premlčanie
nároku. Navrhol vypočuť svedkov a zároveň z dôvodu hospodárnosti a racionálnosti len oboznámenie
s ich výpoveďami v iných konania vedených na tunajšom súde.
K vyjadreniu pripojil: dodatok k Zmluve o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX uzavretý stranami sporu
dňa 16.05.2012, Oznámenie žalovanej z 08.06.2011, kópia poštovej knihy, žiadosť žalobcu o vysvetlenie
zo dňa 26.05.2014, oznámenie žalovanej zo dňa 24.06.2014,

uznesenie tunajšieho súdu č.k. 11C/42/2017-418 zo dňa 05.02.2020, kópiu zápisnice z pojednávania vo
veci č.k. 11C/51/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 04.02.2020, kópiu zápisnice z pojednávania vo
veci č.k. 11C/33/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 09.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k.11Co/58/2019-398zodňa30.06.2020,rozhodnutieÚstavnéhosúdusp.zn.II.ÚS43/2020-48zodňa
26.05.2020, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11C/33/2017- 458 zo dňa 06.08.2020, rozsudok tunajšieho

súdu č. k. 11C/21/2017- 528 zo dňa 20.08.2020, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11C/51/2017- 502 zo
dňa 03.09.2020.

7. Žalobca v podaní zo dňa 29.11.2020 poprel doručenie Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia zo
dňa 30.08.2012 a potvrdil, že od 14.09.2012 boli vykonávané zvýšené zrážky žalovanou. Nesúhlasí

s vyjadrením žalovanej, že zmenou žalobcov sa zmenili okolnosti týkajúce sa spotrebiteľského prvku,
nakoľko procesné postavenie strán nemá vplyv na hmotnoprávne postavenie spotrebiteľov zastúpených
správcom. Naďalej zotrval na argumentácii o neprijateľnosti zmluvnej podmienky článku 5.5 zmluvy.
Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Piešťany č.k. 14C/21/217, kde vyhlásil túto podmienku za
neprijateľnú. Čo sa týka rozhodnutí tunajšieho súdu nie sú právoplatné, podá odvolanie. V zmluve

sa dohodlo zvýšenie úrokovej sadzby, pričom sa nespomína možnosť zvýšenia úrokového rozpätia.
Uviedol, že ustanovenie čl. 5.5 je neurčité a nezrozumiteľné. K Dodatku č. 2 k zmluve o úvere č. XX/
XXX/XX zo dňa 16.05.2012 uviedol, že tento sa týka iného bytového domu, pri ktorom mohli byť odlišné
dôvody jeho prijatia. Samotné oznámenia o zmene úrokového rozpätia sú neurčité, a nie je z nich
jasné, prečo, z akého dôvodu, a o koľko dochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia - jedná sa o preto

neurčitý úkon, ktorý svojim znením zavádza spotrebiteľov a vzbudzuje presvedčenie, že v skutočnosti
nedochádza k zvýšeniu úrokového rozpätia, ale len k jeho zmene. Nesúhlasil so vznesenou námietkou
premlčania. Poukázal na mnohé nesprávne závery Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/58/2019-398 zo
dňa 30.06.2020. Upustil od výsluchu svedkov a z dôvodu hospodárnosti a navrhol, aby súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s pripojenými zápisnicami.

K vyjadreniu priložil: rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 14C/21/2017-500 zo dňa 13.08.2020,
kópie poštových kníh, e-mail žalovanej zo dňa 24.02.2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, zápisnica zo stretnutia strán z 14.09.2018, uznesenie Ústavného
súdu SR č. IV. ÚS 161/2019-18 zo dňa 11.12.2019, uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 428/2019-21
zo dňa 29.10.2019, uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 124/2020-21 zo dňa 15.4.2020, kópiu

zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 22Csp/86/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2019, kópiu
zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 11C/33/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 28.01.2020, kópiu
zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 11C/21/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 12.12.2019, kópiu
zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 11C/25/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2020, kópiu
zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 11C/51/2017 Okresného súdu Trnava zo dňa 04.08.2020, kópiu

zápisnice z pojednávania vo veci č. k. 11Csp/134/2020 Okresného súdu Trnava zo dňa 27.06.2019, 6x
list žalobcu - žiadosť zo dňa 20.8.2015.

8. Podaním došlým súdu dňa 28.12.2018 pôvodní žalobcovia požiadali o zmenu účastníkov konania.
Uviedli, že v dôsledku vzniku právnych skutočností - prevodu a prechodu práv a povinností vzťahujúcich

sa k zákonnému spôsobu zastupovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnom konaní,
došlo k zmene subjektu konania, keď správu domu môže podľa novely zákona vykonávať výlučne
spoločenstvo alebo správca, teda už nie samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome (pod
správu domu je subsumované aj vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráva iných pohľadávok a nárokov, pričom spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci).
V dôsledku uvedeného už správca ako zástupca vlastníkov v konaní pred súdom nekoná v mene

vlastníkov, ale vo vlastnom mene (teda nastal prechod práv a povinností).

9. Súd konanie zastavil, pre neodstránenie vady žaloby a to doplnením riadnej plnej moci, voči ktorému
podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/272/2018-240 zo dňa 28.05.2019
vyhovel návrhu žalobcov, aby na ich miesto vstúpil žalobca a zároveň zrušil napadnuté uznesenie a vec

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko plná moc bola udelená zákonným zástupcom pôvodných
žalobcov a to správcom domu, ktorým je žalobca.

10. Žalobca podaním zo dňa 22.06.2018 doručeným súdu dňa 02.07.2018 v spojení s podaním
doručeným súdu dňa 25.10.2019 požiadal o pripustenie zmeny žaloby rozšírením uplatneného nároku o
ďalšie obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2018, o sumu 797,90 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00%

ročne z istiny 797,90 € od nasledujúceho od právoplatnosti rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby
do zaplatenia.

11. Súd uznesením č.l. 255 zo dňa 21.01.2020 v spojení s opravným uznesením č.l. 272 zo dňa
09.06.2020 pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej sa žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.825,90

€ s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.028,68 € od 27.06.2016 do zaplatenia a zo
sumy 797,90 € odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti uznesenia do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Návrh na pripustenie zmeny žaloby bol žalovanej doručený dňa 22.01.2020
spolu s uznesením.

12. Podaním zo dňa 03.07.2020 doručeným súdu dňa 03.07.2020 podľa obsahu rozšíril uplatnený nárok
o nasledujúce obdobie od 21.07.2018 do 28.02.2020, kedy došlo k splateniu úveru o sumu 194,06 € s
úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 194,09 € od nasledujúceho dňa po doručení návrhu na zmenu
petitu žalovanej. K návrhu pripojil žalobca výpočty bezdôvodného obohatenia.

13. Súd pripustil zmenu petitu uznesením č. l. 283 zo dňa 18.09.2020, na základe ktorej sa domáha
žalobca zaplatenia sumy 3.020,67 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.028,68 €
od 27.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 797,90 € od 03.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 194,09 € odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby žalovanému do zaplatenia. Uznesenie s návrhmi
na zmenu žaloby bolo žalovanej doručené dňa 22.09.2020.

14. Žalobca zároveň spolu s návrhom na zmenu petitu zo dňa 18.09.2020 vzal žalobu čiastočne späť. Z
pôvodneuplatnenejistiny2.028,68€zaobdobie14.09.2012do20.06.2016vzalžalobuspäťvčastiistiny
269,37 € s príslušenstvom, naďalej sa domáha zaplatenia sumy 1.759,31 €. Z pôvodne uplatnenej istiny
797,90 € za obdobie 21.06.2016 do 20.07.2018 vzal žalobu späť v časti istiny 48,84 € s príslušenstvom

a naďalej sa domáha zaplatenia sumy 749,06 €. Celkovo vzal späť žalobu v časti istiny 318,21 € s
príslušenstvom z dôvodu prepočtu výšky bezdôvodného obohatenia.

15. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred prvým pojednávaním, súd v tejto časti
konanie zastavil tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku. Predmetom konania po čiastočnom zastavení
je nárok na zaplatenie istiny 2.702,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.759,31

€ od 27.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 749,06 € od 23.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 194,09 € do
23.09.2020 do zaplatenia.17. Na pojednávaní dňa 03.11.2021 žalobca zotrval na svojej argumentácii. Vydania bezdôvodného
obohatenia sa domáha z dôvodu, že bola vyhlásená podmienka zmluvy 5.5 v podobnom znení za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto sa aj v tomto konaní domáha vyhlásenia jej neprijateľnosti.

Poukázal na viacero rozhodnuté ESD v spotrebiteľských veciach, v ktorých sú vyjadrené požiadavky
aj na určitosť, zrozumiteľnosť spotrebiteľských zmlúv. Uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Z
uznesenia schôdze vlastníkov vyplýva, že zmluva nebola s vlastníkmi bytov individuálne vyjednaná,
pretože nebola ani v tom čase vypracovaná, oprávnili správcu len na podanie žiadosti o úver. Preto
nemohol byť článok 5.5. zmluvy individuálne vyjednaný a zároveň je neurčitý, nezrozumiteľný a

netransparentný. Správca bol povinný vyjednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké mohol pre vlastníkov
dojednať pri obstarávaní služieb. Túto povinnosť si splnil. Vyplýva to s výpovedi svedkov, keďže
iné banky daný typ úveru neposkytovali. Správca nezodpovedá za jednostranné zvýšenie úrokového
rozpätia žalovanou. Zopakoval, že netrvá na výsluchu navrhnutých svedkov.
Doložil nové listinné dôkazy a to Uznesenie z rokovania vlastníkov bytov zo dňa 09.05.2009 zapísaného
dňa 22.03.2010(?).

18. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu je nedôvodný, právny dôvod zvýšenia úrokového
rozpätia vypláva z čl. 5.5 zmluvy. Toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, o čom svedčia
predchádzajúce rokovania a vyplýva to zo svedeckých výpovedí svedkov B.. O. prokuristu žalobcu a B..
L. na strane žalovanej v iných konaniach.

Poukázal na ustanovenie článku 5.7 zmluvy, podľa ktorého ak klient nesúhlasil so zmenou úrokového
rozpätia mohol 1x za kalendárny rok požiadať banku o prehodnotenie miery rizika, čo nespravil.
Opätovne zdôraznil, že za žalobcu konal správca ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť,
ktorá je povinná pri tejto činnosti konať s odbornou starostlivosťou. Z predloženého uznesenia z
rokovania vlastníkov bytov zo dňa 09.05.2009, je preukázané, že vlastníci hlasovali, že sa zhodli a

splnomocnili správcu - žalobcu na podanie žiadosti o poskytnutie úveru a tiež na dojednanie všetkých
podmienok. Správca mal mať dostatok vedomostí a skúseností na porozumenie obsahu dojednaných
podmienok.PoukazujemnavýpovedepánaB..O.aL.,ktorésajednoznačnezhodujúvtom,žeuzavretiu
zmluvy predchádzali rokovania a jednotlivé články považovali za určité a zrozumiteľné. Nenavrhla
doplniť dokazovanie výsluchom pôvodne navrhovaných svedkov, len oboznámiť predložené zápisnicami

obsahujúce ich výpovede.

19. Súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu navrhovanom stranami sporu, t.j. vyššie uvedenými
listinnými dôkazmi, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

20. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 18.06.2010 (č.l. 16) a jej dodatku č. 1
zo dňa 26.07.2010 vyplýva, že klient - vlastníci bytov v Bytovom dome na ul. Ľ.. D. s.č. XXXX v F.
zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave (zastúpené B.. W. O., prokuristom) a žalovaná ako
banka (ešte ako Dexia banka Slovensko a.s. do 31.12.2011) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej
sa žalovaná zaviazala poskytnúť klientovi úver vo výške 60.000,- € za účelom obnovy bytového domu.

Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je hodnota
3 mesačného EURIBOR plus úrokové rozpätie 2,0% p.a.. Podľa Definícií a výkladových pravidiel
zmluvy sa revizibilná úroková sadzba mení podľa pravidiel stanovených v príslušných ustanoveniach
bodu 5 zmluvy. V bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym
spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, alebo zmene

vývoja situácie na medzibankových trhoch, alebo zmene úverovej politiky banky. Zmena miery rizika
klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou
rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny
miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní
s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená

uskutočniť jednostranne bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote
oznámi klientovi. Z listu žalovanej zo dňa 30.08.2012 (č.l. 10) adresovaného správcovi vyplýva, že
ním banka oznamuje správcovi, že v súvislosti s bodom 5.5. úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX banka
pristúpila k zmene úrokového rozpätia na 3,0% p.a. od 14.09.2012 s tým, celková úroková sadzba bude
predstavovať hodnotu 3 mesačného EURIBORU + 3,0 % p.a.

21. Strany sporu pôvodne navrhovali doplnenie dokazovania výsluchom svedkov B.. O.N., B.. L., B..
R., B.. N.. Od ich svedeckej výpovede upustili a navrhli, aby súd oboznámil ich svedecké výpovede z
konaní vedených na tunajšom súde, kde boli opakovane vypočutý a to z dôvodu hospodárnosti. Súdpoznamenáva, že na tunajšom súde a na Okresnom súde Piešťany sa vedie medzi stranami celkovo 48
sporov o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zvýšenia úrokovej sadzby žalovanou.

22. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa§502ods.1OBZ,oddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjedlžníkpovinnýplatiťznichúroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú

banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zákon sa nevzťahuje

na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (v súčasnom znení), na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných
častí,spoločnýchzariadeníapríslušenstvadomuposkytovanévlastníkombytovanebytovýchpriestorov

podľa osobitného predpisu, 4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4
ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h),
j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti
s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov 4a) a veriteľ plní
povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; 4a)

to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu. 36)
Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(3)
Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“)
(v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu

za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať
správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní

pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu
so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru
je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

23. Pokiaľ ide o otázku oprávnenosti právneho zástupcu zastupovať pôvodných žalobcov pri podaní
predmetnej žaloby, táto bola (po pôvodnom zastavení konania tunajším súdom) s kladným záverom
vyriešená uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/272/2018-240 zo dňa 28.05.2019 vydanom

v tomto konaní. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol právny názor, ktorým je súd prvej
inštancie viazaný, a síce že „povinnosť správcu konať pri výkone správy v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a na ich účet a oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom znamená aj oprávnenie vykonávať pri správe domu všetky
procesné práva v zmysle príslušného procesného predpisu (CSP) na úspešnú obranu práv a záujmov

vlastníkov v dome. Z logického výkladu § 8b ods. 1 ZaVB (účinného ku dňu podania žaloby a vystavenia
splnomocnenia) vyplýva, že správca v zásade zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v súdnych konaniach, ide tak o priame zákonné zastúpenie vlastníkov správcom vyplývajúce
zo zákona. Ustanovenie § 8b ods. 1 ZaVB vychádza z princípu priameho zastúpenia, pri ktorom
zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet

zastúpeného(vlastníkovbytovanebytovýchpriestorov),vdôsledkučohopripriamomzastúpenívznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. V zmysle § 8b ods. 1 ZaVB zmluva o výkone správy v čl.
III. obsahuje dojednanie o splnomocnení, podľa ktorej vlastníci bytov splnomocnili správcu konať pri
správe domu za vlastníkov bytov v dome pred súdom, správu domu vykonávať samostatne v mene
vlastníkov bytov v dome pri vymáhaní škody. Správca preto bol v prejednávanej veci ako priamy zákonný

zástupca vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018. Vzhľadom
na vyššie uvedený právny názor a s prihliadnutím k faktu, že vymáhanie pohľadávky z úverového
záväzku patrí pod výkon správy bytového domu v zmysle čl. I zmluvy o výkone správy č. 211, pretože
vymáhaniepohľadávkyvzniknutejzúverovejzmluvyuzatvorenejsožalovanouzaúčelomzískaniaúveru
na rekonštrukciu bytového domu žalobcov, čo je možné predpokladať, v širšom slova zmysle súvisí so

správou bytového domu žalobcov. Takéto splnomocnenie nevylučuje ani § 89 CSP, pričom ide o právo
dať sa v konaní zastupovať s určitou modifikáciou a správca, ako zákonný zástupca, má toto oprávnenie
podľa § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018.“ Odvolací súd uzavrel, že splnomocnenie, ktoréako splnomocniteľ vystavil zákonný zástupca žalobcov - správca domu, pre splnomocneného - právneho
zástupcu, je z vyššie uvedených dôvodov možné považovať za udelené v súlade s právnymi predpismi.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná - banka ako veriteľ (pod obchodným menom Dexia
banka Slovensko a.s.) a žalobca (Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktorý ako správca zastupoval
vlastníkov bytov a nebytových priestorov) uzavreli dňa 18.06.2010 Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/
XXX/XX (na strane „klienta“ ju podpísal B.. W. O., ako prokurista Bytového družstva so sídlom v Trnave/
správcu). Na základe uvedenej zmluvy bola dojednaná výška úveru a účel úveru.

25. V konaní sa žalobca ako správca bytového domu domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
malo vzniknúť tým, že žalovaná zvýšila od 14.09.2012 úrokové rozpätie z 2,0% p.a. na 3,0% p.a., a
to podľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma bezdôvodného obohatenia po
čiastočnom späťvzatí žaloby mala predstavovať spolu sumu 2.702,46 € ako rozdiel medzi zaplatenými
splátkami od 14.09.2012 do 28.02.2020 po zvýšení úrokového rozpätia do splatenia úveru a pôvodne

dohodnutým úrokom. Nebolo pritom sporným, že úver bol splácaný v zmysle prehľadu splátok úveru
na č.l. 265 a nasl. spisu.

26. Pokiaľ ide o charakter uzavretej zmluve o úvere, uzavrel ho správca z titulu svojho oprávnenia
vyplývajúceho mu zo znenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj zo

znenia článku III. bod 5. Zmluvy o výkone správy č. 155. Je však nepochybné, že dlžníkmi z úverovej
zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to vyplýva aj zo súčasného
znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným zástupcom. Právny
vzťah založený zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je
nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.),

ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ).
Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho podnikania. Daný úver
pritom bol poskytnutý v súvislosti s vykonaním obnovy bytového domu, a teda za účelom zveľadenia
majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver

poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom nič nemení skutočnosť,
že za nich na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, pretože subjektom
základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci
bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník,
súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Hoci teda v prípade zmluvy o
úvere nejde s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (pozn. v súčasnosti uvedené vylučuje § 1 ods. 3 písm. r)
zák. č. 129/2010 Z.z.), vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom bolo potrebné

posúdiť ako spotrebiteľský vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka.

27.ŽalovanávkonanínamietalanedostatokprávomocisúdovSRrozhodovaťspormedzistranami,atos
poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15.11. dodatku k zmluve o termínovanom úvere.
Súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť
sa na súd, pričom dodávateľ sa môže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, iba ak vo veci už
skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, čo preukázané nebolo, naviac žalovaná v priebehu
konania od tejto námietky. Vzhľadom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že tu nie je prekážka
konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor prejednal.

28. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, táto bola daná ustanovením § 87 písm. f) zák.č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ,
ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom vlastníci bytov (ako žalobcovia v čase podania žaloby)

sú spotrebiteľmi s trvalým pobytom v prevažnom rozsahu v obvode tunajšieho súdu. Na uvedenom nič
nemení to, že v konaní sa neuplatňuje nárok na plnenie zo zmluvy, ale uplatňuje sa nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže tento nárok so spotrebiteľskou zmluvou nepochybne priamo súvisí.
Zároveň súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7NcC/3/2017-89 zo dňa 08.02.2017,ktorým bolo konštatované, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušným tunajší súd,
ktorým rozhodnutím je tunajší súd viazaný (§ 43 ods. 2 veta posledná CSP).

29. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou skutkovo vymedzil tak, že ide o bezdôvodné obohatenie
žalovanej, získané na úkor vlastníkov bytov tým, že zvýšila úrokové rozpätie na základe neplatného
ustanovenia (bod 5.5. zmluvy), ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Aj v replike uviedol, že nie
je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku. Až počas konania uviedol, že
ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné - tieto tvrdenia žalobcu si odporujú, pretože v žalobe tvrdí,

že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - takýto záver však predpokladá, že
žalobca bol schopný pochopiť význam uvedeného ustanovenia, a že už pri samotnom koncipovaní bodu
5.5. bolo zrejmé, že dané ustanovenie umožňuje jednostranné zvýšenie úrokového rozpätia na základe
vlastného uváženia žalovaného ako banky. Z uvedeného vyplýva že pôvodne žalobca v žalobe určitosť
predmetného ustanovenia ani nespochybňoval, a vychádzajúc zo žaloby mu bol jeho význam zrejmý -

neskoršie spochybňovanie určitosti ustanovenia bodu 5.5. zmluvy považoval, preto súd za účelové.

30. Pokiaľ ide o znenie bodu 5.5. zmluvy o úvere, súd ho považoval za určité a zrozumiteľné, a
teda v tomto smere za platne dojednané (§ 37 ods. 1 OZ a contrario). Zo znenia bodu 5.5. zmluvy
o úvere, za použitia interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ, vyplýva, že žalovaná je oprávnená

jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta, pričom zmena miery
rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy
klienta. Uvedené znenie ustanovenia zmluvy je tak s poukazom na jeho formuláciu podľa názoru súdu
zrozumiteľné a určité. Pojem „miera rizika klienta“ sa pritom nepoužíva len v uvedenom bode 5.5., ale
aj v bode 5.7. zmluvy, ktorý rieši možnosť prehodnotenia miery rizika na žiadosť klienta, pričom sa

porovnávajú skutočnosti v čase posledného posúdenia miery rizika klienta s aktuálnymi skutočnosťami
(pojmy „miera rizika klienta“ a „rating klienta“ sú ekonomickými pojmami, ktorých význam musel byť
žalobcovi ako správcovi a zároveň podnikateľovi zrejmý). Na určitosti zmluvného dojednania nič nemení
ani to, že v bode 5.5. zmluvy sa hovorí o zmene úrokovej sadzby, pričom banka pristúpila k zmene
úrokového rozpätia - sadzbu EURIBOR neurčuje totiž žalovaný, ale príslušná európska inštitúcia, a

preto ustanovenie bodu 5.5. možno aplikovať iba na zmenu úrokového rozpätia, nie na zmenu základnej
sadzby, avšak v konečnom dôsledku došlo k zmene úrokovej sadzby ako takej. Zrozumiteľnosť a určitosť
ustanovenia bodu 5.5. dodatku vyplýva aj z dokazovania oboznámením sa s výpoveďami svedka B.. W.
O. v konaniach vedených na tunajšom súde (zápisnice č.l. 303 a 426), ktorý bol prokuristom žalobcu v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a zmluvu o úvere, ako aj viaceré iné zmluvy o úvere počas vykonávania

funkcie prokuristu v období od 05.08.1996 do 01.02.2014 podpísal. Z výpovede tohto svedka vyplýva,
že v rámci kontraktačného procesu boli žalobcovi posielané návrhy zmlúv na pripomienkovanie, pričom
dostal čas, aby sa vyjadril alebo ho podpísal, s tým, že buď sa podpíše alebo sa bude upravovať a ak
boli v zmluve ustanovenia, ktoré považoval žalobca za neurčité, tieto sa upravovali. Svedok tiež uviedol,
že vedel, že v zmluve bolo písané, že banka môže jednostranne meniť maržu („v tej zmluve to tak bolo

písané“). Z uvedeného vyplýva, že ohľadom zmluvy prebehol riadny kontraktačný proces, po ktorom
nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy neurčité.

31. Žalobca v konaní svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná získala bezdôvodné obohatenie plnením na
základe neplatného ustanovenia bodu 5.5. zmluvy, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s

poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 28.04.2015 (č.l. 50) a rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 (č.l. 105). Pokiaľ ide o stanovisko Národnej
banky Slovenska (NBS), súd poukazuje na skutočnosť, že NBS sa v stanovisku, ktoré pre súd nie je
záväzné,žiadnymspôsobomnevyjadrujekcitovanémubodu5.5.zmluvy,aleibakbodu12.1.1.1.zmluvy
(uplatnenie sankčného zvýšenia), na základe ktorého ustanovenia však k zvýšeniu úrokového rozpätia

v tu prejednávanej veci neprišlo. Pokiaľ ide o vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline, uvedené
rozhodnutie je na tu prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže vychádza z iných skutkových okolnosti.
Predovšetkým, v uvedenom konaní nebola posudzovaná zmluva o termínovanom úvere uzavretá za
účelom obnovy bytového fondu, v ktorej by ako dlžníci vystupovali vlastníci bytov zastúpení správcom; v
uvedenom konaní bola posudzovaná zmluva o poskytnutí úveru s odkladacou podmienkou, do splnenia

ktorej sa poskytnutý úver nepovažoval za hypotekárny, v ktorej ako dlžníci vystupovali obyčajné fyzické
osobybezzastúpenia,atedaišlooinýtypzmluvyakovtuprejednávanejveci,sinýmpočtomustanovení.
Naviac, znenie bodov 4.6. a 5.5. ani nie je totožné, keďže je inak definovaná zmena miery rizika klienta.
Vzhľadom na uvedenú odlišnosť skutkových okolnosti oboch prípadov a odlišné znenie dojednaní zmlúvnie je možné automaticky prihliadať na to, že Krajským súdom v Žiline bolo určené, že ustanovenie
bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 je neprijateľnou podmienkou a
je neplatné, t.j. nie je možné aplikovať ustanovenie § 53a ods. 1 OZ. Žalobca predložil aj stanovisko

NBS zo dňa 05.10.2021, ktoré sa však netýka konkrétnej zmluvy, ktorá je predmetom konania, v ňom
poukázala NBS na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 7Co/13/2018 z 18.04.2018, ktoré sa však týka
individuálnej spotrebiteľskej zmluvy, nejde o Zmluvu uzatvorenú s vlastníkmi bytov.

32. Žalobca v žalobe označil ustanovenia bodu 5.5. a bodu 12.1.1.1. zmluvy za neprijateľné zmluvné

podmienky, a preto neplatné. K bodu 12.1.1.1. zmluvy súd uvádza, že na základe uvedeného
ustanovenia nedošlo v tu prejednávanej veci k zvýšeniu úrokového rozpätia, a preto je posudzovanie
jeho prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky nadbytočné, keďže aplikácia sankčnej
úrokovej sadzby nie je predmetom tohto konania. Okrem toho, žalobca vo svojich ďalších podaniach
poukazoval na ustanovenie § 298 ods. 1 CSP práve a len vo vzťahu k bodu 5.5. zmluvy, t.j. aby súd aj
bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

33.Neprijateľnázmluvnápodmienkajetakéustanoveniespotrebiteľskejzmluvy,ktoréspôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané,
keďže ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet. Zákon upravuje

výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok, a síce, že o neprijateľnú zmluvnú
podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak bola neprijateľná podmienka
individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah; pričom individuálne dojednanie preukazuje

dodávateľ. Súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 12 OZ, v zmysle ktorého sa neprijateľnosť zmluvnej
podmienky hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy.

34. Ak by teda aj bola v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá taká podmienka, ktorá by svojim
charakterom spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná,
nesie dodávateľ, v tomto prípade žalovaná. Z vykonaného dokazovania oboznámením s výsluchom

svedka B.. W. O. v iných konaniach vedených na tunajšom súde (č.l. 303 a 426) mal súd za preukázané,
že uzatváranie zmlúv so žalovanou prebiehalo takým spôsobom, že žalobcovi ako správcovi bol zaslaný
návrh na pripomienkovanie, pričom dostal čas, aby sa vyjadril alebo ho podpísal, s tým, že buď sa
podpíše alebo sa bude upravovať. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o formulárovú zmluvu, do ktorej dlžník
nemá možnosť zasiahnuť, ale správca (ktorý je odborne spôsobilou osobou) mal možnosť ovplyvniť

obsahdodatku.Niejepritompodstatné,žesibolizneniaviacerýchzmlúvpodobné,čojeakceptovateľné,
keďže išlo o uzatváranie obdobných zmlúv za obdobným účelom (obnova bytového fondu toho-ktorého
bytového domu). Rozhodujúce je, že kontraktačný proces prebehol medzi žalovanou ako bankou a
žalobcom ako správcom, ktorý bol odborne spôsobilou osobou, a ktorý mal možnosť do znenia zmluvy
resp. dodatku zasiahnuť. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že spotrebitelia mali

prostredníctvomžalobcuakosprávcumožnosťzmluvnépodmienkysidohodnúť,zmluvnépodmienkytak
boli individuálne dojednané, a preto žiadnu z nich (a teda ani bod 5.5. zmluvy) nie je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že o neprijateľnú zmluvnú
podmienku nejde ani vtedy, ak ide o cenu plnenia, pričom v prípade úroku možno hovoriť o cene plnenia.
Súd tiež dodáva, že za istých podmienok aj ustanovenie § 53 ods. 15 písm. a) OZ (účinné od 01.06.2010)

umožňuje jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany dodávateľa a nepovažuje ho za neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ. Odhliadnuc od uvedeného, ustanovenie bodu 5.5.
zmluvy umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (keďže banka má možnosť meniť,
a teda aj znížiť, nielen zvýšiť, úrokovú sadzbu), a preto tu chýba značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

35. Zo svedeckých výpovedí v iných konaniach vedených na tunajšom súde svedka B.. W. O. (č.l. 303
a 426), ktorý bol prokuristom žalobcu v období od 05.08.1996 do 01.02.2014 a oprávneným konať vo
veciach týkajúcich sa úverových zmlúv, preukázané, že žalobca vedel o zvýšení úrokového rozpätiauž v čase jeho zvýšenia, toto zvýšenie bolo predmetom rokovaní so žalovanou, pričom nakoniec
žalobca zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval (z výpovede svedka: tým, že sa úroky zvýšili, boli tam
naťahovačky so žalovanou; bolo to konzultované s členom predstavenstva C.. G.; žalovaná argumenty

žalobcuneakceptovala,muselitonechaťtak;zvýšenieúrokovpovažovalizanesprávne;bolitakénázory,
že aby keď nesúhlasia s úrokmi, aby nesplácali úvery, ale s tým svedok nesúhlasil; v tej zmluve to tak
bolo písané, že môže prísť k úprave, na základe toho neuspeli, keď to rozporovali). Z uvedeného potom
vyplýva, že žalobca, hoci najprv so zvýšením úrokového rozpätia nesúhlasil, nakoniec s prihliadnutím na
ustanovenie zmluvy, ktoré takýto postup umožňovalo, zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval a úvery

boli ďalej splácané aj pri zvýšenom úroku. Bolo tak preukázané, že žalobca vedel o aplikácii bodu 5.5.
zmluvy od začiatku jeho použitia a voči tomuto postupu po rokovaniach so žalovanou už nenamietal,
hoci mal viacero možností riešiť situáciu inak (nesplácanie úveru alebo jeho splácanie len do výšky
pôvodného úroku; predčasné splatenie úveru; prechod do inej banky; uplatnenie bodu 5.7. zmluvy).

36. Súd dodáva, že čo sa týka oznámenia zvýšenia úrokového rozpätia, s poukazom na znenie bodu 5.5.

zmluvy,aniprípadnéneoznámeniezvýšeniabynebolodôvodomneúčinnostialeboneplatnostizvýšenia.
Zvýšenie úrokového rozpätia však bolo žalobcovi oznámené, a to Oznámením o zmene úrokového
rozpätia zo dňa 30.08.2012 (č.l. 10), ktoré žalobca priložil k žalobe so skutkovým tvrdením v žalobe,
že žalovaná toto oznámenie zaslala žalobcovi. Toto skutkové tvrdenie žalovaná nepoprela. Súd tiež
poukazuje na výpoveď svedka B.. L. (č.l. 297, 406, 409, 414, 420 a 430), ktorý uviedol, že keď išlo

o 10 prípadov, oznámenia išli v jednej obálke so sprievodným listom. Je bez významu, že žalobca
nedisponuje údajom v knihe došlej pošty o doručení oznámenia od žalovanej, ale rozhodujúce je, že v
žalobe uvádza a doložil súdu uvedené oznámenie, čo preukazuje, že mu doručené bolo, pričom v žalobe
ani neskôr nebolo uvádzané žiadne skutkové tvrdenie o dátume jeho doručenia. Súd tiež poukazuje
na výpovede svedkyne B.. M. R. z iných konaní (č.l. 297, 409, 414 a 420), ktorá potvrdila, že našli v

kancelárii k niektorým bytovým domom oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia v počte asi 30. Ak
žalobca neskôr v konaní začal spochybňovať doručenie mu oznámenia, súd považoval takýto postup za
účelový, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej. Súd poukazuje aj na to, že
žalovaná predložila kópiu poštovej knihy z 30.08.2012 (čl. 291), ktorou preukazuje odoslanie oznámenia
žalovanému a žalobca predložil kópie poštovej knihy od 31.05.2011 do 17.06.2011, teda za iné obdobie,

ktorými spochybňoval doručenie oznámenia. Svedok B.. L. zároveň potvrdil, že podpisy na oznámení o
zmene úrokového rozpätia sú pravé. Okrem toho, zo svedeckej výpovede B.. L. vyplýva, že žalobca bol
pred doručením listu o zmene úrokového rozpätia informovaný na osobnom rokovaní, ktoré sa konali
maximálne mesiac pred zaslaním listu a až následne mu bol zaslaný list, a teda k oznámeniu zvýšenia
úrokového rozpätia došlo aj ústne.

37. K dôvodnosti použitia bodu 5.5. súd odkazuje na výpoveď svedka B.. L., ktorý uviedol, že každý
rok sa bytové domy prehodnocovali a mohla sa zmeniť marža, spracovávali to na základe analýz ako
podnikateľskú klientelu, posudzovali finančné výkazy, výdavky bytového domu, tvorba fondu opráv,
vek majiteľov, stúpajúcim vekom je riziko splácania väčšie, pokiaľ sa ekonomika nemení, roky sa to

držalo, problém nastal finančnou krízou, čo znamenalo zvýšené riziko splácania úverov. Uvedené je
v súlade so skutočnosťou, že je všeobecne známe, že v druhej polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv.
dlhová kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu resp. k poklesu ekonomického rastu (viď. napr. Výročná
správa Európskej centrálnej banky za rok 2011 zverejnená na stránke https://www.ecb.europa.eu/pub/
pdf/annrep/ar2011sk.pdf) a nešlo o obdobie hospodárskeho rastu ako sa mylne domnieva žalobca. V

uvedenomobdobísapritommierarizikadlžníkovzhoršilavovšeobecnostiazvýšilosarizikonesplácania
úverov. Súd dodáva, že skutočnosť, že zmluva umožnila žalovanej zmenu úrokového rozpätia, nesúvisí
so zmenou majiteľa spoločnosti žalovanej v roku 2011, ale s dojednaním bodu 5.5. v čase uzatvorenia
zmluvy. V tu prejednávanej veci teda došlo k zmene ratingu klienta, čím sa naplnil jeden z dôvodov, ktorý
si strany ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali v bode 5.5. zmluvy. Súd dodáva,

že nebolo preukázané, že by v čase zvýšenia úrokového rozpätia žalobca namietal neadekvátnosť
zvýšenia.

38. Súd však opätovne zdôrazňuje, že žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že tvrdil bezdôvodné
obohatenie žalovanej z dôvodu, že jej bolo plnené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode

5.5. zmluvy, s tým, že do doručenia stanoviska NBS nevedel, že žalovaná nemá na zvýšené úrokové
rozpätie nárok. Znamená to teda, že podľa tvrdenia žalobcu voči použitiu ustanovenia bodu 5.5. zmluvy
namietalažoniekoľkorokovpotom,čodošlokpostupužalovanejpodľazmluvy.Avšakužvčasepoužitia
tohto ustanovenia žalobca (ako je vyššie uvedené) o použití bodu 5.5. zmluvy vedel a zmieril sa s jehopoužitím, hoci mal aj iné možnosti riešenia. Ak potom žalobca voči jeho použitiu namietal až o niekoľko
rokov neskôr, možno to považovať za účelové a odôvodnené zrejme iba zmenou v osobe prokuristu.

39. Pokiaľ žalobca poukazuje na neplatnosť zmluvného dojednania podľa § 53 ods. 4 písm. j) OZ, teda,
že cena dohodnutá v čase uzatvorenia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, toto tvrdenie
žalobca nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval. Súd zistil, že z titulu úveru bola poskytnutá vlastníkom
bytov suma 60.000,- € na 15 rokov, splatnosť úveru je 17.06.2025, k zvýšeniu úrokov došlo po 15
mesiacoch od uzatvorenia zmluvy a za žalované obdobie od 14.09.2012 do 28.02.2020 (t.j. 7 rokov 6

mesiacov) sa podľa žalobcu zvýšil úrok o 2.702,46 €, z čoho nevyplýva, že by bolo zvýšenie dohodnutej
ceny plnenia podstatne prekročené pri výške čerpaného úveru.

40. Je potrebné tiež poukázať na povinnosť žalobcu ako správcu v zmysle § 8b ods. 3 ZoVB (v znení
účinnomkudňuuzavretiazmluvy),asícepriobstarávaníslužiebdojednaťčonajvýhodnejšiepodmienky,
aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd poukazuje na

to, že žalobca je tou istou právnickou osobou, ktorá zastupovala vlastníkov bytov pri uzavretí zmluvy
v roku 2010, pričom žalobou podanou o cca 6 rokov neskôr namieta znenie zmluvy, s ktorým v roku
2010 súhlasil a použitie bodu 5.5., ktoré v roku 2012 nakoniec akceptoval. Ak žalobca spochybňuje
výhodnosť dojednania zmluvy pre vlastníkov bytov, spochybňuje tým paradoxne splnenie si svojej
povinnosti uloženej mu citovaným ustanovením. V súvislosti zo zmluvou o úvere boli vlastníci bytov

zastúpený žalobcom ako správcom, za ktorého pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri rokovaniach o
zmene úrokového rozpätia konal prokurista. Skutočnosť, že následne došlo k zmene v osobe prokuristu,
nič nemení na tom, že išlo stále o toho istého správcu, ktorý bol povinný dodržiavať ustanovenie § 8b
ods. 3 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

41. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné považovať bod 5.5. zmluvy za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaná prijala bezdôvodné obohatenie na
úkorvlastníkovbytov,pretožejejboloplnenénazákladeuvedenéhoplatnéhoustanovenia.Zuvedeného
dôvodu súd žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, a to v časti istiny, ako aj úroku z omeškania, keďže
žalovaná sa s plnením do omeškania nedostala.

42. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne neobohatila, bolo by nadbytočné podrobne
sa zaoberať otázkou premlčania časti uplatneného nároku a vznesenou námietkou premlčania, keďže
žalobcovi, resp. vlastníkom bytov voči žalovanej žiadny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
nevznikol.

43. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods.
1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)
Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2)
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná a to aj v časti zastavenia konania,
ktoré zavinil žalobca nesprávnym výpočtom uplatneného nároku, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu, o čom
súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

45. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo
strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného

zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa preaplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobcom neboli tvrdené a súd ich sám nezistil. Takýmto dôvodom
pritom nemôže byť skutočnosť, že na strane neúspešného v konaní ide o správcu zastupujúceho
spotrebiteľov. Súd po posúdení všetkých okolností konkrétnej veci, dospel k záveru, že tu nie sú žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by bolo potrebné žalovanej náhradu trov
konania celkom alebo sčasti nepriznať.

46. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).