Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/129/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713216741
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7713216741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q.,
S. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, M.
Gorkého č. 1, proti žalovanej Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B,
IČO: 36 062 235, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského
rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce č. k. 11C/227/2013-438 zo dňa 31.1.2020 v spojení s opravným uznesením č. k.
11C/227/2013-470 zo dňa 21.4.2020, takto

r o z h o d o l :

M e n í napadnutý zamietavý výrok rozsudku nasledovne:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11.227,40 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom č. k. 11C/227/2013
- 438 zo dňa 1.1.2020 (v spojení s opravným uznesením) zamietol žalobu v časti nároku žalobcu o
zaplatenie sumy 18.456 € s prísl., konanie v časti nároku žalobcu o zaplatenie sumy 1.845,60 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5,5 % od 27.9.2013 do zaplatenie zastavil a priznal náhradu trov konania
úspešnej žalovanej voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100%.

2.Vodôvodenírozhodnutiasúduviedol,že žalobcasadomáhalodžalovanejzaplateniasumy20.301,60
€ titulom náhrady škody na zdraví. Žalobu skutkovo odôvodnil tým že, dňa 29.9.2010 utrpel ako účastník
dopravnej nehody početné zranenia vplyvom prevádzky motorového vozidla, pričom nehodu spôsobilo
neznáme vozidlo a vodič z miesta nehody ušiel bez splnenia si svojich povinností. Žalobca si v súlade

s § 24 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil nárok na náhradu škody, pozostávajúcej z náhrady
za bolesť a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, z poistného garančného fondu žalovanej.
Likvidáciou škodovej udalosti bola poverená Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len ,,poisťovňa“).
Na základe znaleckého posudku Q.. J. Q. o bolestnom zo dňa 10.5.2012 s počtom bodov 445 a posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 2.8.2012 s počtom bodov 1580 vyplatila poisťovňa žalobcovi
náhradu za bolestné vo výške 6.627 €, ktorá predstavuje náhradu za 445 bodov po 14,89 € za jeden

bod, a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16.149 € za 1050 bodov po 15,38 €,
pričom uplatnené položky č. 259a, 285 a, 300b a 302a poisťovňa neuznala, čo vyplýva z jej písomného
vyjadrenia zo dňa 5.9.2012. Uviedol, že absolvoval náročný liečebný proces a jeho zdravotný stav sa
ustálil, no je dlhodobo nepriaznivý, čo vyústilo do mnohých obmedzení v osobnom, spoločenskom akoaj pracovnom živote. Odborným posudkom Sociálnej poisťovne pobočka Michalovce zo dňa 15.1.2013
bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na základe čoho mu bol priznaný invalidný dôchodok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a vek žalobcu, podľa jeho názoru ide o dôvody hodné osobitného zreteľa
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. s 50
% navýšením, keďže aj samotný zákon predpokladá zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri
uznaní invalidity. Sťaženie spoločenského uplatnenia s 50 % navýšením predstavuje sumu 36.450,60 €,
pričom poisťovňa uhradila žalobcovi sumu 16.149 €, a to za položky 325e a 253 z lekárskeho posudku,

čiže k úhrade zostáva suma 20.301,60 €. Žalobca zaslal žalovanej za týmto účelom návrh na uzavretie
dohody o vyrovnaní, to však žalovaná postúpila poisťovni, ktorá žalobcovi oznámila že tento návrh
odmieta. Žalobca si preto nárok uplatnil súdnou cestou a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

3.Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že nakoľko bol lekársky posudok,
ktorý predložil žalobca ako listinný dôkaz v tomto konaní vyhotovený na jeho žiadosť, predložila tento

lekársky posudok svojmu zmluvnému posudkovému lekárovi Q.. G. spolu s lekárskymi správami
predloženými žalobcom. Q.. G. považovala tento posudok za nadhodnotený a sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu ohodnotila na 1050 bodov, a to za položku č. 253 (vážne mozgové alebo duševné
poruchy po ťažkom poranení hlavy) 1000 bodov a za položku č. 325e (obmedzenie pohyblivosti ramena
ľahkého stupňa) 50 bodov. Žalobcovi neboli priznané odškodnenia za položky č. 259a (poškodenie

tváre sprevádzané funkčnými poruchami - zúženie úst, obmedzenie pohyblivosti sánky, defekty pery
- alebo vzbudzujúce súcit, alebo ošklivosť ľahkého stupňa u muža) nakoľko takéto poškodenie sa
nepreukázalo, č. 285a (ľahká nedoslýchavosť) z dôvodu, že odborným vyšetrením nebolo zistené
jednostranné poškodenie sluchu na pravej strane ale poškodenie sluchu bolo obojstranné, čo nemohlo
vzniknúť v dôsledku žalobcovej nehody, č. 300b (obmedzenie pohyblivosti hrudníka stredného stupňa),

ktoré poškodenie sa taktiež nepreukázalo, pričom v prepúšťacej správe z hospitalizácie po úraze bol
dokumentovaný pevný a nebolestivý hrudník bez poruchy pľúc a č. 302a (srdcové a cievne poruchy),
nakoľko srdce ani cievy neboli úrazom poškodené a žalobca má zistenú chorobu vysokého tlaku a
postihnutie srdca vyplýva z tejto choroby nie v dôsledku úrazu. Diagnostikovaná ischemická choroba
srdca súvisí so zvýšenou hmotnosťou žalobcu, vysokým cholesterolom a vysokým krvným tlakom, teda

rizikovými faktormi, ktoré sú príčinou tejto civilizačnej choroby. Návrh žalobcu na zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, je podľa žalovanej nedôvodný.

4.Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 11C/227/2013-63 zo dňa 7.2.2014 žalobu zamietol.

Skonštatoval, že pri priznaní invalidity, na ktorom dôvode žalobca založil dôvodnosť nároku na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, bola rozhodujúcim zdravotným postihnutím u neho
ischemická choroba srdca s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60
%, pričom iné zdravotné postihnutia, medzi ktoré patria aj následky po zraneniach z dopravnej nehody
predstavujú zníženie pracovnej schopnosti žalobcu len na 5 %. Posúdením všetkých okolností tohto

prípadu, t. j. toho v akom rozsahu sú v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 29.9.2010 stratené,
alebo obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktoré mal vo veku
keď utrpel poškodenie na zdraví žalobca zistil, že dôvodnosť nároku na zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. nie je preukázaná.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. 4Co/226/2014-88 zo dňa 14.10.2015 v

dôsledku odvolania žalobcu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné vyhodnotenie dôkazov a nevykonanie navrhnutých dôkazov
(výsluch Q.. F. - kardiologičky), pričom týmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Za nedostatočné považoval aj zisťovanie posledného ošetrujúceho lekára žalobcu vzhľadom na jeho
tvrdeniavodvolaní,žeQ..Q.boljehoošetrujúcimlekárom,azdôraznilajskutočnosť,žeposudkovýlekár

poisťovne nie je oprávnený znížiť hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo určené
posudkom posudzujúceho lekára. Poukázal na § 7 ods. 4 až 6 zák. č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotení v lekárskom posudku, môže poskytovateľ náhrady
požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č, 382/2004 Z. z. o
znalcoch,tlmočníkochaprekladateľoch.Súduprvejinštancieuložilvďalšomkonanídoplniťdokazovanie

v naznačenom smere a všetky dôkazy vyhodnotiť podľa § 133 až § 136 OSP a následne vo veci
opätovne rozhodnúť.5.Povrátenívecisúduprvejinštancievzalžalobcavčastinárokunanáhraduškodynazdravínanáhradu
zasťaženiespoločenskéhouplatneniavsume1.845,60€spríslušenstvomspäť,atovčastiobojstrannej
poruchy sluchu s bodovým ohodnotením počtom bodov 80 v položke 285a v hodnotovom vyjadrení

sumou 1.230,40 € a v časti nároku na náhradu mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia z dôvodu obojstrannej poruchy sluchu s bodovým ohodnotením s počtom 40 v položke 285a
v hodnotovom vyjadrení sumou 615,20 €. Súd prvej inštancie v tejto časti konanie v súlade s § 145 ods.
2 CSP zastavil.

6.Žalobca trval na podanej žalobe na zaplatenie sumy 18.456,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,5
% ročne od 27.9.2013 do zaplatenia zo sumy 6.921,- € a špecifikoval svoj nárok po tomto čiastočnom
späťvzatí (č.l. 372 a nasl.) takto:
1/ nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 6.921,- € (450 bodov x 15,38 € za 1
bod) ako jednorazového odškodnenia z položiek:
- č. 300b Reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa po pohmoždení hrudníka, zlomenine rebier

7-8-9 1 dx. s počtom 200 bodov x 15,38 € = 3.076,- €
- č. 302a Srdcové poruchy s poškodením svalu poúrazovým s počtom 200 bodov x 15,38 € = 3.076,- €
- č. 259a Poranenie ušnice a tváre so zjazvovatením s počtom 50 bodov x 15,38 € = 769, - €.
2/ nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 11.535,- €
(1.538 € + 7.690,- € + 1.538, - € + 384,50 €) spolu za 750 bodov, a to za položiek:

- č. 302a - Srdcové poruchy s poškodením svalu poúrazovým s počtom 200 bodov o
50% teda o hodnotu 100 bodov, ktorá pri hodnote jedného bodu pre rok 2012 t.j. 15,38 € spolu
predstavuje sumu 1.538 €,
- č. 253 poranenie hlavy a mozgu s organickými zmenami osobnosti a správania, porucha osobnosti
v sume 1 000 bodov o 50% teda o hodnotu 500 bodov, ktorá pri hodnote jedného bodu pre rok 2012,

t.j. 15,38 € predstavuje sumu 7.690 €,
- č. 300b Reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa po pohmoždení hrudníka, zlomenine rebier
7 - 8-9 1. dx. s počtom 200 bodov o 50% teda o hodnotu 100 bodov, ktorá pri hodnote jedného bodu pre
rok 2012 t.j. 15,38 € spolu predstavuje sumu 1.538, - €,
- č. 325e Obmedzenie hybnosti pravého ramena po zlomenine kľúčovej kosti I. stupňa s počtom bodov

50 o 50% teda o hodnotu 25 bodov 384,50 €,
- č. 259a Poranenie ušnice a tváre so zjazvovatením s počtom bodov 50 o 50%, teda o hodnotu 25
bodov 384,50 €.

7.Svoj nárok žalobca odvodzoval od záverov znaleckého dokazovania vykonaného v spore, konkrétne

znaleckého posudku Q.. P. H. (znalecký posudok č. 7/2016 zo dňa 4.12.2016) z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie interná medicína, kardiológia, Q.. K. J., V.. (znalecký posudok č. 5/2017 zo dňa
17.6.2017) z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia a znalca Q.. X. P. (znalecký
posudok č. 8/2018) z odvetvia traumatológie.

8.Žalovaná namietala žalobcom predložený znalecký posudok Q.. X. P., ktorý nemožno v súlade s
§ 209 CSP považovať za súkromný znalecký posudok pre chýbajúcu doložku o tom, že znalec si je
vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Predložila listinný dôkaz, a to odborné
stanovisko revízneho lekára Q.. G., z ktorého jednoznačne vyplýva, že Q.. P. hodnotený trvalý následok,
t.j. poškodenie tváre a ušnice s funkčnými poruchami alebo vzbudzujúce súcit alebo ošklivosť, u

žalobcu nie je prítomný, a preto mu nárok za jeho odškodnenie nepatrí. Rozporovala aj žalobcove
tvrdenie, že táto položka bola preukázaná aj znaleckými posudkami vypracovanými v priebehu konania
z iniciatívy konajúceho súdu, a dala do pozornosti, že túto skutočnosť a to, že hodnotenie tohto trvalého
následku nepotvrdil ani súdom ustanovený znalec Q.. J. z odboru ORL. Takisto rozporovala aj tvrdenie
žalobcu, že ani znaleckým dokazovaním nariadeným v konaní konajúcim súdom nebol preukázaný

trvalý následok uvádzaný žalobcom ako pol. 300b - reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa s
počtom200bodov.Žalovanánerozporovala,žeznaleckýmdokazovanímvykonanýmvpriebehukonania
súdom bola preukázaná len dôvodnosť nároku žalobcu týkajúca sa požadovaného jednorazového
odškodnenia za položku 302a - srdcové poruchy s poškodením svalu poúrazovým s počtom bodov 200.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu týkajúci sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia poukázala na ustanovenie § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý stanovuje, že bodové
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia môže primerane zvýšiť až na dvojnásobok posudzujúci
lekár. V tomto prípade lekár zohľadňuje skutočnosť, že samotné bodové hodnotenie nezohľadňuje v
dostatočnej miere obmedzenia poškodeného a vzhľadom na vek a možnosti uplatnenia poškodenéhoje možné takéto odškodnenie považovať za nedostatočné. V danom prípade, poukazujúc na závery
vykonaného dokazovania v konaní argumentovala, že znalci nevzhliadli dôvody pre zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle citovaného ustanovenia. Poukázala aj na § 5 ods. 5 zákona

č. 437/2004 Z. z., ktorý stanovuje, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Musí
ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity a niet pochýb o tom, že sa musí
jednať o invaliditu priznanú vo výlučnej príčinnej súvislosti s následkami úrazu, ktorého odškodnenie je
predmetom konania. Uviedla, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate

už v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za tieto preukázateľne nepriaznivé
dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.
Priznanie takého odškodnenia samotného predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného
zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, spôsoboch osobného uplatnenia
v rodinnom živote a voľnom čase (rôzne záľuby), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej
činnosti. Zvýšenie náhrady za bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5

zák. č. 437/2004 Z. z. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie
poškodeného nemožno vyjadriť len základným ohodnotením a odškodnením. Postup podľa uvedeného
ustanovenia prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou
a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody na

zdraví. Taktiež sa musí jednať o výnimočný prípad v porovnaní s inými pokiaľ o sťaženie spoločenského
uplatnenia v prípadoch s obdobným zdravotným poškodením ide. Poukazujúc predovšetkým na
skutočnosť,žeinvaliditažalobcuniejevpríčinnejsúvislostisúrazomzodňa29.09.2010,žetedažalobca
trpí chorobnými zmenami, ktoré ho výrazným spôsobom hendikepujú, avšak nesúvisia s úrazom, avšak
ani tieto nespôsobujú jeho výrazné obmedzenia v živote oproti stavu pred poškodením zdravia, nakoľko

žalobca je v starostlivosti o seba sebestačný, taktiež je mobilný, je schopný viesť motorové vozidlo,
má ukončené základné vzdelanie, od ukončenia školskej dochádzky až do úrazu bol evidovaný/vedený
ako uchádzač o zamestnanie a v zmysle záverov posudkovej komisie Sociálneho zabezpečenia z
pracovnej činnosti nie je úplne vylúčený, je z uvedených skutočností zrejmé, že prípad žalobcu nie je
výrazne výnimočným v porovnaní s obdobnými prípadmi, v ktorých poškodení utrpeli podobné zranenia

ako žalobca. Žalovaná namietala ako nedôvodný aj žalobcom uplatňované príslušenstvo pohľadávky
z dôvodov už vyššie uvedených a s poukazom na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a
to rozsudok sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a rozsudok sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa
26.02.2019. Najvyšší súd v citovaných rozhodnutiach prejudikoval, že peňažná sankcia v podobe úrokov
z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej

povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2011 Z. z., účelom ktorej je ochrana
poškodeného,abypoisťovňapodnásledkomtejtosankcienezostalanečinná,abybolanútenáoznámiťv
lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Žalovaná poskytla žalobcovi
plnenie a oznámila žalobcovi výšku plnenia náhrady škody a v časti, v ktorej plnenie neposkytla,
žalobcovi podala písomné vysvetlenie dôvodov neposkytnutia plnenia, tak ak jej to ukladá ustanovenie

§ 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. listom zo dňa 05.09.2012, teda že v lehote 3 mesiacov
odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, ktoré žalovaná prijala dňa 15.08.2012.

9.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 444 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 24 ods. 2 písm. a/, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods.

6 ods. 9, zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 4 ods. 5, § 7 ods. 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 10
ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 437/2004 z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a vo veci opätovne rozhodol zamietavým rozsudkom.

10.Súdkonštatoval,žemedzistranaminebolosporné,žekuškodenazdravížalobcudošlopridopravnej
nehode, ktorú spôsobila nezistená osoba s neznámym motorovým vozidlom. Nebola sporná ani pasívna
legitimácia žalovanej. Strany sa zhodli, že žalovaná plnila žalobcovi škodu na zdraví za sťaženie
spoločenského uplatnenia v celkovej sume 16.149 €, a to za položky č. 253 - stav po poraní hlavy

a mozgu s organickými zmenami osobnosti aj správania, porucha osobnosti (1000 bodov), č. 325e -
obmedzenie hybnosti pravého ramena po zlomenine kľúčnej kosti 1. stupňa (50 bodov). Žalovaná však
neplnila žalobcovi odškodnenia za pol. č. 259a - poškodenie tváre ušnice a tváre so zjazvovatením
(50 bodov), č. 302a - srdcové poruchy s poškodením svalu poúrazovým na základe kardiologickéhovyšetrenia (200 bodov) a č. 300b - reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa po pohmoždení
hrudníka, zlomenine rebier (200 bodov), ktoré poškodenia boli medzi stranami sporné. Na preukázanie
týchto poškodení žalobca dňa 25.10.2018 navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ftizeológie a pneumológie, ktorý návrh súd prvej inštancie
zamietol pre jeho nehospodárnosť a neúčelnosť. Súd mal za to, že žalobca mal dostatok času, aby
predložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojho nároku, prípadne aby vykonanie
týchto dôkazov navrhol. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bola už dlhšie známa argumentácia
žalovanej, ktorá spochybňovala žalobcom predložený posudok sťaženia spoločenského uplatnenia,

preto návrhu na komplexné vyhodnotenie správnosti posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
mohol domáhať už skôr. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 7311228947 zo dňa
7.2.2013 zistil, že žalobca bol na základe záveru posudkového lekára sociálneho poistenie uznaný za
invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre priznanie invalidity u žalobcu bola
ischemická choroba srdca s námahovou AP kap. IX oddelenie A pol 1 písm. c/ 60-80 % a iné zdravotné

postihnutia 5 % (neskoré následky poranenia hlavy, iné organické poruchy osobnosti a správania
zavinené chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu, kombinovaná porucha sluchu obojstranná
dorzalgie). Znalecký posudok Q.. X. P. predložený žalobcom ako súkromný znalecký posudok vyhodnotil
súd len ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok v zmysle § 209 ods. 2 CSP z dôvodu chýbajúcej
doložky znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Poukázal

na posudok Q.. G. predložený žalovanou, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia za položky č. 300b - obmedzenie pohyblivosti hrudníka stredného stupňa a č.
302a - srdcové a cievne poruchy a/ ľahké, tieto neboli preukázané. V prípade obmedzenia pohyblivosti
hrudníka posudok Q.. G. vychádzal z prepúšťacej správy, podľa ktorej bol hrudník pevný a nebolestivý,
pričom zlomenia dvoch rebier nemohla spôsobiť obmedzenie pohyblivosti hrudníka ani funkčnú poruchu

pľúc. V prípade srdcových a cievnych chorôb Q.. G. poukázala na problém vysokého krvného tlaku ako
aj zvýšenú hmotnosť a cholesterol žalobcu, ktoré sú rizikovými faktormi vzniku ischemickej choroby
srdca a mala za to, že táto porucha nemohla byť spôsobená úrazom. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s obranou žalovanej a uplatnený nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za
položky č. 300b v sume 3.076 € a č. 302a v sume 3.076 € zamietol ako nedôvodný. Aj pokiaľ ide

o nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené o
50 % v sume 11.535 € spolu za 750 bodov, tak aj v tejto časti žalobu súd zamietol ako nedôvodnú.
U položiek č. 302a, za ktorú si žalobca uplatnil mimoriadne odškodnenie v sume 1.538 €, č. 300b,
za ktorú si žalobca uplatnil mimoriadne odškodnenie v sume 1.538 € a č. 259a, za ktorú si žalobca
uplatnil mimoriadne odškodnenie v sume 384,50 € nárok žalobcu súd vôbec neuznal z uvedených

dôvodov. Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené
o 50 % v položkách č. 253 - poranenie hlavy a mozgu s organickými zmenami osobnosti a správania,
porucha osobnosti v sume 1 000 bodov o 50% teda o hodnotu 500 bodov, ktorá predstavuje sumu
7.690 € a č. 325e - obmedzenie hybnosti pravého ramena po zlomenine kľúčovej kosti I. stupňa s
počtom bodov 50 o 50% teda o hodnotu 25 bodov 384,50 €, tieto tiež zamietol, keď sa stotožnil s

obranou žalovanej, ktorá poukázala na to, že na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity, neboli splnené zákonné
podmienky a preukázané dôvody na jeho priznanie. Berúc do úvahy závery odborného posudku o
invalidite Sociálnej poisťovne pobočka Michalovce zo dňa 15.1.2013, ktorým bol žalobca uznaným
invalidným, rozhodujúcim zdravotným postihnutím u neho je ischemická choroba srdca s určenou

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. Iné zdravotné postihnutia medzi
ktoré patria i následky po zraneniach dopravnej nehody predstavujú zníženie pracovnej schopnosti
žalobcu len na 5 %. Preto posúdením všetkých týchto okolností konkrétneho prípadu, t.j. toho v akom
rozsahu sú v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 29.9.2010 stratené, alebo obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktoré mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví

žalobca súd nemal za preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 odsek 5 zák. č. 437/2004 Z. z.. Vzhľadom k tomu,
že prípad žalobcu nie je výrazne výnimočným v porovnaní s obdobnými prípadmi, v ktorých poškodení
utrpeli podobné zranenia ako žalobca, tak v prípade žalobcu aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 5 zák.
č. 437/2004 Z.z. vylúčil a priznanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v

zmysle citovaného ustanovenia považoval za nedôvodné. Keďže oprávnené nároky žalobcu titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia boli už usporiadané v súlade s platnou právnou úpravou, súd žalobu
aj v tejto časti považoval za nedôvodnú a zamietol ju. V súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania
uviedol, že žalovaná si splnila povinnosti, ktoré jej ukladá ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001Z. z., a preto v zmysle § 11 ods. 8 tohto zákona nebola splnená zákonná podmienka pre vznik nároku
na zaplatenie úroku z omeškania voči žalovanej. Jej prípadná povinnosť plniť vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Súd stotožňujúc sa s obranou žalovanej aj

v časti uplatňovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol z uvedeného dôvodu. O trovách konania
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

11.Rozsudok (ako vyplýva z obsahu odvolania) okrem výroku o čiastočnom zastavení konania napadol

včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/
CSP. V odvolaní namietal postup súdu po vrátení veci, keď súd nerešpektoval pokyn odvolacieho súdu
a dôkazy nevyhodnotil zákonným spôsobom. Mal za to, že súd prvej inštancie opakovane pochybil pri
hodnotení dôkazov, keď neprihliadol na skutočnosti zistené z vykonaného znaleckého dokazovania a z
obsahunímpreloženýchlistín.Skutkovýstavustálenýsúdomprvejinštancienemáoporuvovykonaných
dôkazoch. Súd jednostranne hodnotil vykonané dôkazy v prospech žalovanej, preto považuje rozsudok

za arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a tým pádom nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie sa v
hodnotení dôkazov priklonil k tvrdeniam žalovanej a ňou predloženým dôkazom - posudkom Q.. G. a
nevzal do úvahy iné vykonané dôkazy, ktoré spochybňovali závery Q.. G.. Nerešpektoval ani pokyn
odvolacieho súdu v uznesení č. k. 4Co/226/2014-88 zo dňa 14.10.2015, ktorý konštatoval, že posudkový
lekár poisťovne nie je oprávnený znížiť bodovo hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré

bolo určené posudzujúcim lekárom a poukázal na § 7 ods. 4 až 6, podľa ktorého v prípade pochybností
o správnosti posudku môže poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zák.
č. 382/2004 Z. z. Namietal tiež postup súdu, ktorý pri formulovaní rozhodnutia odignoroval lekárske
správy predložené žalobcom, a to Q.. Q. F. - kardiologičky, Q.. X. W.U. - pneumoftiseológa, všeobecného
lekára žalobcu Q.Y.. X. Ď., ošetrujúceho lekára Q.. J. Q. ako aj závery znaleckých posudkov znalcov

Q.. P. H. a Q.. X. P. a favorizoval iba posudok Q.. G., revíznej lekárky žalovanej. Poukázal na konkrétne
časti výpovede Q.. X. Ď. v zápisnici. Opomenul pre rozhodnutie vo veci podstatný posudok ustanovenej
znalkyne Q.. H., z ktorej posudku jednoznačne vyplýva, že ischemická choroba srdca, ktorou žalobca
trpí vznikla v dôsledku poškodenia srdcového svalu pri dopravnej nehode. Citoval tiež, posudok Q.. X.
P., ktorým sa súd podľa jeho názoru nedostatočne zaberal a v odôvodnení rozhodnutia ho opomenul.

Nestotožnil sa ani so zamietavým rozhodnutím v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia a mal za to, že v jeho prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko následky
dopravnej nehody ho pozbavili naplnenia a plnohodnotnej sebarealizácie podľa svojich možností a
predstáv v porovnaní s obdobím pred dopravnou nehodou. Uviedol, že jeho zdravotný stav sa neustále
zhoršuje, spoločenský život má výrazne obmedzený, nakoľko nikde nechodí, prejde iba pár krokov, lebo

nevládze a rýchlo sa unaví. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie o trovách konania, keď súd ex
offo neskúmal splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, pričom vzhľadom na charakter konania
ako aj skutočnosť, že výsledok sporu v danom prípade závisel jednoznačne od výsledkov znaleckého
dokazovania a uloženie povinnosti nahradiť trovy žalovanej považoval za v rozpore s dobrými mravmi.
Ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol svoj komplikovaný zdravotný stav vyžadujúci si neustálu

medikamentóznu liečbu, sociálnu situáciu ako aj to, že v dôsledku svojho zdravotného stavu sa stal
invalidným s obmedzenou možnosťou zamestnať sa. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie alebo alternatívne, aby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 18.456 € spolu
s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.921 € od 27.9.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania.

12.Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že postup súdu prvej inštancie pri prejednaní veci
považuje za správny a v súlade s usmernením odvolacieho súdu. Podľa jej názoru súd prvej
inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade s § 191 CSP a vec správne posúdil, pričom svoju úvahu založil
na v konaní zistených skutočnostiach a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Poukázala na závery

znaleckých posudkov znalcov, pričom skonštatoval, že žalobcom tvrdené zdravotné následky dopravnej
nehody neboli preukázané. Argumentovala, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenie nie je v dôsledku priznania invalidity automatický, ale musí ísť o invaliditu v
príčinnej súvislosti s následkami po úraze a podstatného a zásadného obmedzenia možnosti uplatniť sa
v pracovnom živote. Taktiež toto navýšenie sa poskytuje v rozmedzí od 0 % do 50 % pričom priznané

navýšenie musí byť v súlade so zásadou primeranosti odškodnenia vo vzťahu k povahe následkov,
ich predpokladanému vývoju a z toho vyplývajúceho rozsahu obmedzení poškodeného uplatniť sa v
jednotlivých oblastiach života. Naďalej trvala na tom, že invalidita žalobcu nie je v príčinnej súvislosti
s úrazom, ktorý utrpel dňa 29.9.2010 pri dopravnej nehode a žalobca trpí chorobnými zmenami, ktorénesúvisia s úrazom. Taktiež prípad žalobcu nie je prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko žalobca je
sebestačný, mobilný, schopný viesť motorové vozidlo a z pracovnej činnosti podľa posudku Sociálnej
poisťovne nie je úplne vylúčený. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za vecne správne, preto

žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

13.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku
rozsudku a výroku o trovách konania ako podané včas oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté
výroky rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods.

1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je v prevažnej
časti dôvodné. Výrok rozsudku, ktorým bolo čiastočne pre späťvzatie žaloby konanie zastavené nebol
odvolaním napadnutý a nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

14.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd posudzoval nové rozhodnutie súdu prvej inštancie po tom, čo
predošlé bolo už odvolacím súdom zrušené, s poukazom na ustanovenie § 390 ods. 1,2 CSP sám vo

veci rozhodol. Nariadil pojednávanie dňa 25.11.2021 v zmysle ust. § 385 ods. 1,2 CSP a zopakoval
na ňom relevantné dôkazy ako aj doplnil dokazovanie, lebo má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15.Žalobca v odvolaní použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

16.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako

aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

18.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

19.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav
súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie v časti
je opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie

skutkového stavu, všetky vykonané dôkazy však nevyhodnotil, alebo ich nevyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22.Podľa § 5 zák. č 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia:
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(2)Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

nevzťahuje osobitný predpis. 2)
(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

(5)Vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity,4)môžesúdnáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

23.Súd prvej inštancie po zrušení v poradí jeho prvého rozsudku v tejto veci a po vrátení veci vykonal
vo veci ďalšie dokazovanie. Na pojednávaniach vypočul ako svedka Q.. Q., v odôvodnení napadnutého

rozsudku sa však týmto dôkazom vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ho. Nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie interná medicína a kardiológia, znalkyňou Q.. H. podaný
znalecký posudok s jeho dodatkom taktiež nevyhodnotil, neuviedol ako ho posúdil a prečo ho nevzal
do úvahy. Vyjadroval sa len k posudku Q.. P., ktorý predložil žalobca s tým, že ho ako znalecký
posudok neuznal pre chýbajúce zákonné náležitosti. Súd prvej inštancie sa bez riadneho odôvodnenia

jednoducho stotožnil s posúdením zdravotného stavu žalobcu revíznou lekárkou žalovanej Q.. G. a
to napriek usmerneniu odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, ktorý sa vyjadril, že posudkový
lekár poisťovne nie je tým subjektom, ktorý je oprávnený znížiť hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia určeného posudkom posudzujúceho lekára v zmysle § 7 ods. 1,2 zák. č. 437/2007 Z.z.. Aj
keď nariadil znalecké dokazovanie, znalecký posudok opomenul a opätovne prijal argumentáciu Q.. G.

bez riadneho odôvodnenia. Odvolaciemu súdu sa javí, že v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie
len nekriticky prevzal stanoviská z vyjadrení žalovanej. Je nezrozumiteľné odôvodnenie nepriznania
náhrady za pol. 302a, keď súd prvej inštancie v bode 18. rozsudku uvádza, že žalovaná tento nárok
nerozporuje, v bode 73. však už uvádza, že žalovaná ho neuznala a v bode 79. tento nárok nepriznáva.
V tomto smere je nedostatočne odôvodnené a teda aj nepreskúmateľné jeho rozhodnutie aj v súvislosti

s nadväznosťou uznania žalobcu invalidným v dôsledku ischemickej choroby srdca.

24.Ako je už vyššie uvedené odvolací súd zopakoval dokazovanie na nariadenom pojednávaní a
to oboznámením lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia Q.. J. Q.,
lekárskych správ Q.. Q. F., lekárskej správy Q.. W., odborným posudkom Sociálnej poisťovne o invalidite,

ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, vyjadrením žalovanej s citáciou
revíznejlekárkyQ..G.,výpoveďouQ..Q.napojednávaní7.2.2014,akoajvýpoveď,znaleckéhoposudku
MUDr. Daniely Iliašovej č. 7/2016, ako aj jeho doplnkom, správou Sociálnej poisťovne zo 17.2.2015
+ odborným posudkom Sociálnej poisťovne o invalidite posudkom Q.. G. ako revízneho lekára, ďalej
znaleckýmposudkomQ..X.P.č.8/2018,aleajlekárskesprávyvtejtosúvislostinač.l.349spisu(položka

259) i predloženého rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 21.6.2019
č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2019/50028-6 o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby
- žalobcu s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 369,36 € mesačne, s oznámením Sociálnejpoisťovne ústredie zo dňa 25.11.2020 č. 731 122 8947 0 o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť viac ako 70%.
23.U položky č. 302a srdcové poruchy s poškodením svalu poúrazovým bolo hodnotenie Q.. Q. počtom

bodov 200, ktoré poškodenie zdravia potvrdila aj Q.. H. - znalkyňa a konštatovala aj pohmoždenie
hrudníka. Znalkyňa vyjadrila v posudku a jeho doplnku jednoznačný záver, že ischemická choroba
srdca ktorou trpí žalobca vznikla v dôsledku poškodenia srdcového svalu pri nehode dňa 29.9.2010
a je v príčinnej súvislosti s úrazom. Toto zistenie rozporovala len Q.. G., revízna lekárka žalovanej, a
jej názor nemôže byť preferovaný pred objektívnym znaleckým posudkom znalca povereného súdom,

pričom žalovaná kontrolné znalecké dokazovanie nepožadovala. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej
inštancie na základe znaleckého posudku Q.. H., ale i posudku posudzujúceho lekára Q.. Q. priznal
žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia u tejto položky sumu 3076 € (za 200bodov).
Tento záver odobrujú i lekárske správy Q.. F., ošetrujúceho kardiológa žalobcu.

25.Pri položke 300b reštrikčná ventilačná porucha stredného stupňa po pohmoždení hrudníka bola

odvolacím súdom taktiež posúdená na základe vykonaného dokazovania odlišne a odvolací súd je
názoru, že aj za túto položku náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi patrí. Poukazuje
pritomnaposudokposudzujúceholekáraQ..Q.,včastiinaposudokQ..H.(kdekonštatujepohmoždenie
hrudníka pri nehode), ale i na lekársku správu Q.. X. W., ktorý diagnostikoval žalobcu ako stav po contusii
hrudníka pri polytraume 9/2010, stav po fr. Costarum 9,8,7 a ako reštrikčnú ventilačnú poruchu str.

ťaž. stupňa postraumatickú. Nepriznanie náhrady za túto položku súd prvej inštancie nezdôvodnil, len
citoval vyjadrenia žalovanej, ktorá však okrem argumentácie Q.. G. relevantne objektívnym dôkazom
toto poškodenia zdravia žalobcu konštatované lekármi a posudzujúcim lekárom nevyvrátila.

26.Pri položke 259a poranenie ušnice a tváre so zjazvovatením s počtom bodov 50 odvolací súd

konštatuje oprávnenom nároku žalobcu s poukazom na posudok posudzujúceho lekára Q.. Q. ale i z
listinného dôkazu - posudku Q.. P. ako lekárskej správy vyplýva poškodenie a to pri vyšetrení zistená
tesne pri prednom okraji ušnice keloidná jazva asi 2,5 cm dlhá a jedna rana asi 4 cm dlhá širších okrajov
na pravom líci. Uvedené poranenia sú v súvislosti s dopravnou nehodou a tieto závery korešpondujú
s lekárskymi správami - prepúšťacej správy z nemocnice v Čadci, ale aj z kontrolného vyšetrenia z

11.10.2010 traumatologickej ambulancie Michalovce. Jazvy sú teda evidentne prítomné, hodnotené
lekármiaargumentžalovanej,žeuvedenéranyboliriadneošetrenéešteneznamená,žeponichneostali
jazvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd priznal nárok aj na základe hodnotenia tejto položky.

26.Odvolací súd posúdil aj nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

za priznané položky v tomto konaní (č. 300b, č. 302a a č. 259a) ale aj u tých položiek, ktoré boli už
žalovanou plnené pol. č. 253 poranenie hlavy a mozgu s organickými zmenami osobnosti a správania
a č. 325 obmedzenie hybnosti pravého ramena po zlomenine kľúčovej kosti.

27.U položiek č. 259a, č. 325e odvolací súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

by bolo možné mimoriadne zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, priznaná náhrada je
dostatočná a preto nedošlo k jej zvýšeniu. Ide o muža, jazvy nie sú situované na takých miestach, ktoré
by spôsobovali zvlášť problémy pri vizuálnom vnímaní žalobcu a ani v súvislosti s obmedzením hybnosti
pravého ramena mimoriadne zvýšenie nie je namieste.

28.Ohľadne položky č. 300b, č. 302a súd zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20%
(t.j. u každej o 615,20 €) aj s prihliadnutím na priznanú invaliditu u žalobcu s poukazom na skutočnosť,
že ischemická choroba srdca u žalobcu, ktorá v podstatnej miere invaliditu spôsobila v zmysle už vyššie
uvedeného odôvodnenia je následkom polytraumy pri dopravnej nehode a poranení hodnotených týmito
položkami. Tiež náhradu položku č. 253 zvýšil o 20% (3076 €), keďže pred nehodou išlo o relatívne

mladého muža, následkom nehody v závažnej miere obmedzeného v osobnom, rodinnom, pracovnom
a spoločenskom živote, prognóza nie je priaznivá, o čom svedčí aj priznaný príspevok na opatrovanie
a zvýšenie obmedzenia schopnosti pracovať na viac ako 70%.

29. Odvolací súd teda priznal žalobcovi spolu 11.227,40 €, ktorá suma pozostáva z náhrady za sťaženie

spoločenskéhouplatnenia6.921€(pol.300b3.076€,pol.302a 3.076€,po.č.259a769€)azozvýšenia
u položiek vyššie uvedených 4.306,40 €. Žalobca požadoval zvýšenie vo väčšom rozsahu, odvolací súd
však nevzhliadol na takéto zvýšenie okolnosti hodné osobitného zreteľa.30.Žalobca osobitne v odvolaní nezdôvodnil, prečo považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj v časti, v ktorej zamietol žalobu ohľadne žiadaným úrokov z omeškania. Odvolanie však bolo
podané aj v tejto časti zamietavého výroku, čo vyplýva z odvolacieho návrhu žalobcu, keď žiada zmenu

rozsudku tak, že požaduje aj priznanie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy. Odvolací súd považuje
výklad a záver súdu prvej inštancie ohľadne úrokov z omeškania za zákonný a správny, pretože vyplýva
z poslednej ustálenej judikatúry civilných odvolacích a dovolacích súdov a na neho odkazuje. Povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká totiž až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej

bola uložená právoplatným rozhodnutím žalobkyni súdom priznanú škodu uhradiť. Na strane druhej
peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. zák. je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti, ktorá je vyjadrená v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zák. č. 381/2011 Z.z., účelom
ktorej úpravy je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie neostala nečinná a
abybolanútenáoznámiťvlehotetrochmesiacovpoškodenémuspôsobvybaveniajehopoistnejudalosti.
Ust. § 11 cit. zák. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti

so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. V § 11 ods. 8 tohto zákona je jasne
uvedená podmienka, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Je tomu tak len v prípade, ak si poisťovateľ
nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 tohto zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/,
b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej

udalosti. Vzhľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR ako najvyššej autority nevzhliadol ani
odvolací súd v prejednávanom prípade také okolnosti, ktoré by vyžadovali odklon od tejto už vyriešenej
otázky. V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalovaná si splnila svoju povinnosť uvedenú v § 11
ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., pretože poskytla viacerými listami žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré zatiaľ odmietla poskytnúť poistné plnenie, na ktoré si žalobca od nej nárokoval. Správnosť

záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietla poskytnúť poistné plnenie je
pritom irelevantný, pretože podľa citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný len poskytnúť písomné
vysvetlenie a toto doručiť poškodenej, čo sa v prejednávanom prípade aj stalo v lehote troch mesiacov.
Skutočnosť, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno
vykladať takým spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec alebo prijať záver, že neplnením tejto

povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Preto aj odvolací súd
je toho názoru, že žalovaná si svoju povinnosť v danom prípade ako poisťovateľ splnila, nie je preto
povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Napokon je potrebné ešte dodať, že
žalobca v priebehu konania ponížil žalovanú sumu o nárok z položky, ktorú žalovaná namietala a ktorá
podľa dokazovania bola uplatnená nedôvodne. Vzhľadom na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR

ako najvyššej autority nevzhliadol ani odvolací súd v prejednávanom prípade také okolnosti, ktoré by
vyžadovali odklon od tejto už vyriešenej otázky.

31.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si svojou žalobou uplatnil proti žalovanej pôvodne nárok vo výške

20.301,60 €, ktorý čiastočným späťvzatím žaloby ponížil na sumu 18.456 €. Výška plnenia, keďže ide
o nárok titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, závisela od posúdenia súdu a v zmysle
zaužívanej súdnej praxe prisúdením určitej sumy mal žalobca vo veci plný úspech. Odvolací súd len
pripomína, že výška náhrady trov konania - trovy právneho zastúpenia sa budú vyčísľovať zo súdom
priznanej sumy.

32.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP)