Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201470
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618201470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: Z. O., D.. XX.XX.XXXX,
N.: A. W. XXX/X, XXX XX A. X, Č. F. v zast. SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Palisády 32,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ V. G., D.. XX.XX.XXXX, N.: Ž.L. XXXX/X, N., v zast. NIKU & partners,
s.r.o. so sídlom: Prokopa Veľkého 51, Bratislava, 2/ L.. Ľ. Š., D.. XX.XX.XXXX, N.: G. XXX, G., v zast.
advokátska kancelária Geško s.r.o., so sídlom: Velehradská 33, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 02.03.2020,
č.k. 30C/44/2018- 149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 39, §42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že Žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.05.2018 sa žalobkyňa domáhala

určenia, že žalovaná 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území:
G., obec: Kostolište, okres: Malacky, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným
úradom Malacky, katastrálnym odborom, ako pozemky parc. reg. "C", s parcelným číslom XXXX/X o
výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parcelným číslom XXXX/X o výmere 748
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 934 m2, druh
pozemku Ostatné plochy, s parcelným číslo XXXX/XX o výmere 21 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria a stavba so súpisným číslom 333, postavená na parcele XXXX/X, popis stavby rodinný dom.

3. Súd sa oboznámil so žalobou vyjadreniami strán konania, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav. Zo zmlúv o pôžičke
zo dňa 01.08.2017, 03.08.2017 a 15.09.2017 a dokladov o platbe na účte mal súd za preukázané, že
žalobkyňa požičala žalovanej 2/ peňažné prostriedky spolu vo výške 1 950 000 Kč, pričom z rozsudku
Obvodního soudu pro Prahu 5 č.j. 34C72/2018-23 mal súd za preukázané, že žalovanej 2/ bola súdom
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 450 000 Kč a z rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 5

č.j. 10C19/2018-33 mal súd za preukázané, že žalovanej 2/ bola súdom uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1 500 000 Kč.4. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. G. a kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2018
mal súd za preukázané, že žalovaná 2/ ako predávajúca previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v bode 1. tohto odôvodnenia na žalovaného 1/ ako kupujúceho, ktorý sa zviazal uhradiť

kúpnu cenu 124.000 EUR do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa
24.06.2011 žalovaný 1/ poskytol žalovanej 2/ dňa 24.06.2011 hotovostnú pôžičku vo výške 120.000
EUR, ktorú sa zaviazala splatiť žalovanému 1/ do 31.12.2016. Podľa výzvy zo dňa 16.10.2017 a dňa
16.02.2018 vyzval žalovaný 1/ žalovanú 2/ na vrátenie požičanej sumy peňazí. Dňa 22.05.2018 žalovaný
1/ doručil žalovanej 2/ jednostranné započítanie pohľadávok, v zmysle ktorého došlo k započítaniu

vzájomných pohľadávok , a to pohľadávky žalovaného 1/ voči žalovanej 2/ na vrátenie sumy 128.317,81
EUR titulom poskytnutej pôžičky s príslušenstvom s pohľadávkou žalovanej 2/ voči žalovanému 1/ vo
výške 124.000 EUR na zaplatenie kúpnej ceny.

5. Z listiny Statement of transactions for the selected period under the Contract súd zistil, že žalovaná 2/
v období rokov 2015-2017 investovala peňažné prostriedky v spoločnosti INVESTMENT AND TRADING

CAPITALLIMITED.Znávrhunavkladprávadokatastrunemovitostísúdzistil,žespoločnosťZahoranská
realitní spol. s r.o. podala dňa 16.04.2015 návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
Katastrálnímu úradu pro hlavní mesto Prahu, a to k trom bytom a garáži v k.ú Z..

6. Z vyrozumenia polície ČR č.j. KRPA-100939-59/TČ-2018-000092-POK zo dňa 23.11.2018 súd zistil,

že žalobkyni bola na základe ňou podaného trestného oznámenia doručená odpoveď, podľa ktorej
policajný orgán nezaistil zatiaľ všetky podklady pre svoje rozhodnutie, šetrenie prípadu pokračuje a po
jeho ukončení bude o výsledku oboznámená. Z oznámenia o podozrení zo spáchania trestného
činu súd zistil, že dňa 03.04.2018 žalobkyňa a L.. O. Č. podali na podozrivých zo spáchania trestného
činu žalovanú 2/, O. M.V. V. I. Š. oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu

podvodu a sprenevery.

7.ZvýpisuzVerejnéhorejstríkapodlefyzickýchosobvangažmásúdzistil,žeV.Š.bolkudňu15.11.2018
člen štatutárneho orgánu alebo spoločník vo viacerých (11) obchodných spoločnostiach. Z listu A. Y. zo
dňa 16.11.2018 súd zistil, že sa menovaná vyjadrila, že je kamarátkou žalovanej 2/ a žalovanú 2/ opísala

ako zabezpečenú pani, ktorej manžel hradil všetky jej materiálne potreby, a to v nadštandardnej miere.
Po úraze jej manžela sa nikdy nezmienila, že by mala finančné problémy a musela si požičať peniaze.
Vyjadrila presvedčenie, že údajná pôžička od žalovaného 1/ je vymyslená.
Z návrhu na vykonanie poznámky súd zistil, žalobkyňa dňa 18.05.2018 podala na Okresný úrad Malacky
katastrálny odbor, návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. G. do katastra nehnuteľností. Z oznámenia o
spore zo dňa 24.02.2019 súd zistil, že žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil
žalovanej 2/, že je voči nemu na Okresnom súde Bratislava I. vedené pod sp.zn. 8C/13/2018 súdne
konanie medzi stranami sporu L.. O. Č. ako žalobkyňou proti žalovanému 1/, v ktorom sa L.. O. Č.X.
domáha rozhodnutia, že kúpna zmluva, na základe ktorej bol Okresným úradom Malacky povolený vklad

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pod V -
1641/2018 je voči nej neúčinná.

8. Vzhľadom na ust. § 137 CSP, keďže podaná žaloba je tzv. určovacou žalobou, sa súd v prvom rade
zaoberal otázkou či žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa

rozsudkuNSSRzodňa06.12.2012,sp.zn.5Cdo31/2011,právnyzáujem,ktorýjepodmienkouprocesnej
prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý

právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len
k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkovéokolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára

pevný základ pre jeho usporiadanie).

9. Na základe uvedeného súd dospel k záver, že existuje naliehavý právny záujem žalobkyne na
požadovanom určení. V súlade s ustálenou súdnou praxou, ak by kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu
predmetných nehnuteľností zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/ bola absolútne neplatná, žalobkyňa by

sa nemohla úspešne domáhať neúčinnosti tohto právneho úkonu tzv. odporovacou žalobou. Teda
žalobkyňa sa za predpokladu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy legitímne domáha určenia, že
predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalovanej 2/, keďže takýmto určením by s vysokou
pravdepodobnosťou docielila možnosť uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanej 2/, ktorú možnosť
v súčasnosti nemá. Súd sa preto v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že určenie
ktorého sa domáha, by priaznivo ovplyvnilo postavenie žalobkyne a vyriešilo jej v súčasnosti neisté

právne postavenie tým, že by jej umožnilo domáhať uspokojenia svoje pohľadávky v exekučnom konaní
z predmetných nehnuteľností.

10. Po ustálení otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne súd skúmal či je predmetná
kúpna zmluva absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako tvrdí

žalobkyňa. Obaja žalovaní argumentovali, že žalobkyňa dostatočne nekonkretizovala dôvod neplatnosti
spornej kúpnej zmluvy a poukázali na zásadu kontradiktórnosti konania a koncentračnú zásadu.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tuc) a
bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu aj bez návrhu (ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto

úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na prejednaciu
zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode
neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu
uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny
dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod,

aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom
predpokladanú aktivitu účastníkov. (uznesenie NS SR z 30.01.2013 sp.zn. 1MCdo12/2010)

11. V podanej žalobe žalobkyňa síce na viacerých miestach len všeobecne poukazovala na ust. §
39 Občianskeho zákonníka na jednom mieste však výslovne uviedla, že kúpna zmluva je absolútne

neplatným právnym úkonom, ktorý svojím účelom odporuje zákonu. Žalobkyňa teda ako dôvod
neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla jej rozpor so zákon, konkrétne rozpor účelu tohto právneho úkonu so
zákonom. Na konkrétne ustanovenie zákona, s ktorým má byť zmluva alebo jej účel v rozpore, priamo
nepoukázala. Uvádzala však, že tento právny úkon bol uskutočnený so zámerom zmariť uspokojenie
pohľadávkyžalobkyneatýmžalobkyňuakoveriteľažalovanej2/vrozporesozákonompoškodiťresp.so

zámerom, aby žalovaná 2/ nebola evidovaná ako vlastník nehnuteľností a tento majetok nebolo možné
postihnúť zabezpečovacím opatrením a následným núteným výkonom rozhodnutia.

12. Na ukracujúce úkony dlžníka podľa názoru súdu nie je možné automaticky bez ďalšieho aplikovať
ust. § 39 OZ (z titulu rozporu so zákonom, prípadne s dobrými mravmi), čo by malo za následok ich

absolútnu neplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že úspešne odporovať možno len platnému právnemu
úkonu, by sa v prípade akceptácie tohto záveru nepochybne strácal zmysel inštitútu odporovateľnosti. V
prípade odporovateľných právnych úkonov prichádza k ukráteniu pohľadávky veriteľa a je spravodlivé a
žiaduce zjednať nápravu vzniknutého stavu. Z princípu preferencie platnosti právnych úkonov t.j. priority
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,

však vyplýva, že absolútna neplatnosť by mala predstavovať súkromnoprávnu sankciu ultima ratio (ÚS
SR, sp. zn. I. ÚS 242/07) . Absolútna neplatnosť ako stav nastávajúci ex
legebymalavždynastupovaťažvtýchprípadoch,kedysúvylúčenéinémiernejšienásledkyváddaného
úkonu, v tomto prípade odporovateľnosť právneho úkonu, t.j. vznik subjektívneho odporového práva
veriteľa domáhať sa určenia relatívnej neúčinnosti právneho úkonu. Možnosť domáhať sa neúčinnosti

ukracujúceho úkonu dlžníka žalobou podľa § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka má v právnom poriadku
svoje odôvodnené miesto a účel a je potrebné ju vnímať ako špeciálny následok vady právneho úkonu,
majúci prednosť pred následkom najprísnejším (absolútnou neplatnosťou).13. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo163/2007 zo dňa 17.12.2008 prijal záver, že „pokiaľ ide o
vzťah ustanovenia § 42a Obč. zák. k § 39 tohto zákona dovolací súd poznamenáva, že odporovateľným
môže byť len platný právny úkon. Ak však zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok

sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok
sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút
odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna
ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie
veriteľa (právne úkony in fraudem creditorum).“ Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 20.09.2017, sp.zn. III. ÚS 573/2017-14, podľa ktorého „ak právny poriadok
poskytoval sťažovateľke priestor na odvrátenie neželaného stavu (§42a Občianskeho zákonníka) a
sťažovateľka z neuvedeného, resp. neznámeho dôvodu v prejednávanej veci nekonala včas, toto
jej nekonanie predstavuje bezdôvodné správanie. Jej bezdôvodnému správaniu teda nie je možné
priznávať právnu ochranu v podobe zásahu do veci prostredníctvom § 39 Občianskeho zákonníka.“

14. Celá argumentácia žalobkyne, predložené listinné dôkazy ako aj navrhované výsluchy svedkov
smerovali k preukázaniu skutočnosti, že žalovaná 2/ previedla nehnuteľnosti na žalovaného 1/ v úmysle
ukrátiť vymáhateľnú pohľadávku žalobkyne, pričom žalovaná zároveň uviedla, že všetky skutočnosti
nasvedčujú, že žalovaný 1/ mohol mať vedomosť o úmysle žalovanej 2/, pričom žalobkyňa má za to,
že žalovanému 1/ bol tento úmysel známy. Aj v prípade, že by súd po vykonanom dokazovaní mal

za jednoznačne preukázané, že žalovaná 2/ ako dlžník vykonala uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy
právny úkonu ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, a to v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa (žalobkyňu) a tento úmysel musel byť druhej strane (žalovanému 1/) známy, nemohol by bez
ďalšieho konštatovať neplatnosť tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy). Tento právny úkon by síce trpel
vadou, ale nie vadou majúcou za následok neplatnosť právneho úkonu, ale len následok spočívajúci v

odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobkyňa síce poukázala na spoločný postup a zámer žalovaných
ukrátiť žalobkyňu, avšak to žalovaný 1/ výslovne poprel s tým, že o pohľadávke žalobkyne voči žalovanej
2/ nemal vedomosť. Existencia spoločného zámeru žalovaných ukrátiť uspokojenie žalobkyne zostala v
rovine domnienok a úvah žalobkyne a nebola v konaní preukázaná a ani žalobkyňou navrhované dôkazy
neboli spôsobilé spoločný zámer žalovaných preukázať.

15. S poukazom na vyššie uvedené súd nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou, a to výsluch L.. O.
Č. a S. L.. R. Č., ako aj vyžiadanie listiny, ktorou bolo vyporiadané BSM žalovanej 2/ s V. Š., pretože
to považoval za nadbytočné a nehospodárne. Výsluchom L.. O. Č.X. sa žalobkyňa snažila preukázať
skutočnosť,žežalovaná2/malaprisľúbiťžalobkynizabezpečeniesvojhozáväzkuzozmluvyopôžičkách

nehnuteľnosťami v obci Kostolište; aké boli osobné a najmä majetkové pomery žalovanej, ako aj že sa
žalovaná 2/ v prítomnosti svedkyne vyjadrila, že dôvodom vycestovania na Slovensko bol zámer zbaviť
sa majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia. L.. R. Č., navrhla žalobkyňa vypočuť
k majetkovým pomerom žalovanej 2/ a k vzťahu žalovanej 2/ a žalovaného 1/. Súd je toho názoru
že dokazovanie navrhované žalobkyňou nebolo spôsobilé preukázať tvrdenú neplatnosť predmetnej

kúpnej zmluvy, preto ho ako nadbytočné nevykonal. Ani preukázanie toho, že žalobkyňa bola materiálne
nadštandardnesvojímmanželomzabezpečená,anipreukázanieústnehoprísľubužalovanej2/uspokojiť
pohľadávku žalobkyne predajom nehnuteľností v Kostolišti, ani preukázanie zámeru (úmyslu) žalovanej
2/ zmariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne, by nepostačovalo na vyslovenie záveru o neplatnosti
kúpnej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že platnosť kúpnej zmluvy je potrebné skúmať v širších súvislostiach,

a to v súvislosti s fiktívnou zmluvou o pôžičke. Žalobkyňa poukázala na viacero skutočností, ktoré podľa
nej naznačujú resp. preukazujú fiktívnosť zmluvy o pôžičke medzi žalovanými. Súd zastáva názor, že
jediným dôsledkom skutočnosti, ak by záväzok žalovanej 2/ voči žalovanému 1/ neexistoval z dôvodu,
že táto zmluva je fiktívna, resp. neplatná, by bol ten, že jednostranné započítanie žalovaného 1/ by
bolo neplatným právnym úkonom a naďalej by existoval záväzok žalovaného 1/ zaplatiť žalovanej 2/

kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy. Teda platnosť zmluvy o pôžičke nemá podľa súdu vplyv na platnosť
kúpnej zmluvy, keďže ide o dva plne samostatné právne úkony. Súd sa preto nemal dôvod hlbšie
zaoberať argumentáciou žalobkyne súvisiacou s platnosťou zmluvy o pôžičke a nevykonal ani dôkaz
vyžiadaním listiny, ktorou bolo vyporiadané BSM žalovanej 2/ s V. Š., ako navrhovala žalobkyňa. Napriek
tomu, súd len okrajovo poukazuje na nesprávnosť právnej argumentácie žalobkyne, ktorá sa domnieva,

že bez súhlasu druhého manžela je takáto zmluva o pôžičke neplatná. Za právny úkon týkajúci sa
spoločných vecí sa nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov a zo zmluvy o pôžičke
je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel (porovnaj uznesenie NS SR
sp.zn. 4Cdo28/2019, rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo123/2008 a sp.zn. 4Cdo/234/2010). Okrem, tohožalovaná 2/ uviedla, že jej BSM zaniklo už v roku 2005, t.j. pred uzavretím zmluvy o pôžičke medzi
žalovanými.

16. Po posúdení všetkých dôkazov, a to jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, súd dospel k
jednoznačnému záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia skutočností majúcich za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný 1 a žalovaná 2/ boli v konaní
plne úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania vo rozsahu 100 %.

18. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje odvolanie žalobkyňa
odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p. a ďalej tým, že súd nevykonal všetky navrhované

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Označené dôkazy žalobkyňa navrhovala súdu
vykonať z dôvodu preukázania konania žalovaných, ktoré malo simulovať uzatvorenie kúpnej zmluvy,
pri ktorej však absentovala podmienka odplatnosti. Skutočným zámerom oboch žalovaných teda bolo,
aby žalovaná v 2. rade nemohla byť v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
žalovaného v 1. rade postihnutá pri výkone rozhodnutia a pri splácaní dlhu voči žalobkyni núteným

zabezpečením nehnuteľností resp. výkonom rozhodnutia na uvedených nehnuteľnostiach. Je teda
zrejmé, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy došlo k vyvedeniu nehnuteľností z výlučného
vlastníctva žalovanej v 2. rade (s právom doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností rodičmi
žalovanej v 2. rade) bez protiplnenia na základe dohody žalovaných. Navrhovanými dôkazmi, ktoré
neboli súdom vykonané mala žalobkyňa záujem preukázať skutočnosť, že tvrdenia žalovaných sú

nepravdivé a súčasne, že neexistoval žiaden dôvod pre vznik záväzku zo zmluvy o pôžičke, ktorú mali
žalovaní medzi sebou uzatvoriť dňa 24.6.2011 (ďalej len ,, zmluva o pôžičke ”) a z ktorej pohľadávku
voči žalovanej v 2. rade sa žalovaný v 1. rade rozhodol uspokojiť nadobudnutím vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, pričom žalovaná v 2. rade s navrhnutým riešením súhlasila (3. odsek strana 4 Podania
žalovaného v 1. rade zo dňa 21.9.2018). Žalobkyňa má za to, že tak kúpna zmluva ako aj zmluva

o pôžičke sú fiktívnymi právnymi úkonmi, vykonanými so zámerom ukrátiť uspokojenie pohľadávok
žalobkyne, ktoré na základe právoplatných rozsudkov predložených súdu v tomto súdnom spore eviduje
voči žalovanej v 2. rade. Žalobkyňa má za to, že zámer oboch žalovaných pri uzatváraní kúpnej
zmluvy ako aj označenej zmluvy o pôžičke je psychickým stavom týchto osôb, a ako taký nemôže
byť predmetom dokazovania. Spôsobilým predmetom dokazovania však sú skutočnosti vonkajšieho

sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné zámery osôb prejavujú navonok a teda okolnosti, z ktorých
možno existenciu tohto zámeru dôvodiť. Žalobkyňa má za to, že tieto skutočnosti je v súdnom spore
možné preukázať navrhnutými dôkazmi, ktoré súd nevykonal. Žalobkyňa má za to, že navrhnuté
dôkazy o majetkových a osobných pomeroch strán sporu sú spolu s ostatnými dôkazmi hodnotenými
v ich vzájomnej súvislosti spôsobilé preukázať spoločný postup a zámer žalovaných konať na škodu

žalobkyne spôsobom tvrdeným žalobkyňou v tomto súdnom spore. Žalobkyňa má za to, že práve
uvedené dôkazy sú v plnej miere spôsobilé preukázať širšie súvislosti konania žalovaných a tak
preukázať neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy. Uvedené dôkazy nie sú nadbytočné, ani nehospodárne,
ale sú nevyhnutné pre celkové skutkové a právne posúdenie veci. Záver súdu uvedený v odseku
35. odôvodnenia Rozsudku považuje žalobkyňa za nesprávny, keďže v kontexte časovej nadväznosti,

spoločného cieľa a koordinovanosti právnych úkonov žalovaných nemožno prijať záver, že jediným
dôsledkom skutočnosti, ak by záväzok žalovanej v 2. rade voči žalovanému v 1. rade neexistoval z
dôvodu,žetátozmluvyjefiktívna,resp.neplatná,bybollenten,žejednostrannézapočítaniežalovaného
v 1. rade by bolo neplatným právnym úkonom a naďalej by existoval záväzok žalovaného v 1. rade
zaplatiť žalovanej v 2. rade kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaná ma za to, že preukázanie

skutočnosti, že v prípade zmluvy o pôžičke išlo obdobne ako v prípade kúpnej zmluvy o fiktívnu
resp. neplatnú zmluvu, by spochybnilo tvrdenie žalovaných o zámere a dohode vysporiadania nároku
žalovaného v 1. rade zo zmluvy o pôžičke nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a tým
by potvrdzovalo tvrdenie žalobkyne o neplatnosti právnych úkonov žalovaných.
Preukázanie neplatnosti zmluvy o pôžičke by vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi bolo spôsobilé

preukázať, že neexistoval žiaden dôvod pre uzatvorenie kúpnej zmluvy odlišný od zámeru žalovaných
dosiahnuť stav, ktorý žalobkyni znemožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky z majetku žalovanej
v 2. rade a súčasne zachovať užívacie právo rodičov žalovanej v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktoré
sú ich bydliskom. Je teda zrejmé, že so zámerom poškodiť veriteľa žalovanej v 2. rade, ktorým ježalobkyňa, boli vykonané úkony smerujúce k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného v 1. rade tak, aby prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol v súlade s
dohodou žalovaných uskutočnený bezodplatne. Keďže je zrejmé, že na základe dohody žalovaných

bol dosiahnutý zápis v katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
svedčí žalovanému v 1. rade, a to na základe absolútne neplatnej kúpnej zmeny, na základe ktorej bolo
podľa dohody jej zmluvných strán prevedené vlastnícke právo bez protihodnoty, má žalovaná za to, že
požadovaný zásah do vlastníckeho práva v zmysle žaloby na určenie je kvalifikovaným návrhom
na vyriešenie predmetu sporu. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že napriek kvalifikácii

kúpnej zmluvy ako ukracujúceho úkonu dlžníka, právne úkony žalovaných sú v zmysle žaloby, vyjadrení
žalobkyne a prednesu jej právne zástupcu postihnuté vadou spôsobujúcou ich absolútnu neplatnosť.
Odkazovanie súdu na potrebu použitia iného prostriedku na dosiahnutie nápravy - podanie žaloby o
určenieneúčinnostikúpnejzmluvypovažuježalobkyňazanesprávne,keďžepredpokladompreúspešné
odporovanie právnemu úkonu je platnosť tohto úkonu, ktorý žalobkyňa popiera.

19. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhuje aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a
žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 1 sa v plnom rozsahu stotožňuj
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením ako aj prijatými závermi. Súd prvej inštancie
vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na ich základe k

správnym skutkovým tvrdeniam, správne právne vec posúdil a vo veci správne rozhodol. Súd prvej
inštancie náležite, dôsledne a podrobne v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol dôvody,
pre ktoré žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykonal. Žalobkyňou navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie
správne posúdil za nespôsobilé preukázať tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy.
Súd prvej inštancie v bode 28., 29. a 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne konštatuje, že

žalobkyňa iba všeobecne poukazovala na ust. § 39 OZ, no však na konkrétne ustanovenia zákona,
s ktorým má byť kúpna zmluva alebo jej účel v rozpore priamo nepoukázala; ak konkrétny dôvod
absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod,
aby súd po takejto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom
predpokladanú aktivitu účastníkov; absolútna neplatnosť ako stav nastávajúci ex lege by mala vždy

nastupovať až v tých prípadoch, kedy sú vylúčené iné, miernejšie následky vád daného úkonu, v tomto
prípade odporovateľnosť právneho úkonu.

20. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

24. K odvolacej námietke žalobkyne o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov
podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňala možnosť konať
pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane

sporu (§ 120 ods. 1 O.s.p., porovnaj s § 185 ods. 1 C.s.p.).Ak však súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy
nevykoná, musí svoj postup odôvodniť napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné (viď
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 5/2012 z 01. marca 2012). V prejednávanej veci súd prvej inštanciesvoj postup a nevykonanie týchto dôkazov odôvodnil, pričom s dôvodmi ich nevykonania sa odvolací
súd plne stotožňuje.

25.Pokiaľsajednáonámietkuneexistencieprávnehozáujmužalobkynenapodanejžalobeodvolacísúd
poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa, ako veriteľ žalovanej 2/ má záujem na to, aby splnila jej dlh, nie je
podanie žaloby určenie vlastníctva žalovanej 2/ k predmetných nehnuteľnostiam efektívnym spôsobom
k dosiahnutiu tohto účelu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu

ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972).

26. Žalobkyňa sa určenia vlastníctva žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam domáhal z toho
dôvodu, že kúpna zmluva na základe ktorej previedla žalovaná 2/ vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalovaného 1/ je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je zrejmé, že tento
právny úkon bol uskutočnený medzi žalovanými so zámerom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne
a tým žalobkyňu ako veriteľa žalovanej 2/ v rozpore so zákonom poškodiť.

27. Už z uvedenej formulácie žalobného dôvodu žalobkyňou je zrejmé, že tomuto nároku žalobkyne
svedčí žaloba, ktorou by žalobkyňa odporovala právnemu úkonu žalovanej v zmysle § 42a Občianskeho
zákonníka (čoho sa v inom prebiehajúcom konaní žalobkyňa aj domáha). Zmyslom odporovateľnosti
právnych úkonov v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákona, je ochrana veriteľa pred takým

konaním žalovaného, účelom a zmyslom objektívneho odporového práva je kvalifikovaná majetková
saturácia veriteľa, spočívajúca v reštitúcii pôvodného zodpovednostného vzťahu veriteľa a dlžníka v
prípadoch, keď je tento vzťah modifikovaný takým konaním dlžníka, ktoré objektívne odporové právo
kvalifikuje ako konanie ukracujúce možnosť veriteľa uspokojiť sa z majetku dlžníka. Takéto konanie
dlžníka je právne reprobované a vyvoláva následok vo forme vzniku tzv. subjektívneho odporového

práva veriteľa. Obsahom tohto práva je oprávnenie domáhať sa tzv. relatívnej neúčinnosti tých právnych
úkonov dlžníka, ktoré spĺňajú pojmové znaky ukracovania veriteľa. Subjektívne odporové právo veriteľa
smeruje voči tretej osobe, t. j. subjektu, do ktorého majetkovej sféry prešla časť alebo celý majetok
dlžníka ako následok reprobovaného (odporovateľného) právneho úkonu medzi touto treťou osobou
a dlžníkom. Súd bude v tomto prípade skúmať predpoklady splnenia podmienok uvedených v § 42a

Občianskeho zákonníka a jednou z nich je práve daný právny úkon neukracuje uspokojenie veriteľovej
(žalobkyninej) vymáhateľnej pohľadávky. Koncept relatívnej neúčinnosti odporovaného právneho úkonu
spočívavsuspendovaníprávnychúčinkovtohtoúkonuvovzťahumedziveriteľomakvalifikovanoutreťou
osobou.

28.Aktedaprávnyúkonnapĺňaznakyodporovateľnéhoprávnehoúkonupodľa§42a a nasl.
Občianskeho zákonníka alebo podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
je následkom tejto skutočnosti možnosť právnemu úkonu odporovať. Táto vada teda nespôsobujú
neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

29. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že dôvod na základe ktorého je možné odporovať právnemu úkonu
v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, nespôsobuje sám o sebe neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Iný dôvod neplatnosti právneho úkonu v konaní žalobkyňa nevymedzila
(strohé konštatovanie, že právny úkon odporuje dobrým mravom, alebo sa prieči zákonu nie je možné

vnímať ako riadne uplatnený dôvod na účely ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka).

30. Žalobkyňa teda nemá naliehavý právny záujem na predmetnom určení, nakoľko podaná žaloba nie
je vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany jej práva.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešným
žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).