Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci
žalobcu DIAMON, s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom Scherffelova 53/3017, 058 01 Poprad, IČO: 36
478 628, zastúpeného konateľom spoločnosti A. B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 939/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. apríla 2021 Číslo:
100527988/2021 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán dňa 06.04.2021 pod Číslom:
100527988/2021 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") rozhodnutie Číslo:
101963625/2020 zo dňa 11.12.2020, ktorým Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad ako príslušný
správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane
v sume 54066,62 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, potvrdil.

2. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na odvolanie daňového subjektu voči prvostupňovému
rozhodnutiu, v ktorom daňový subjekt uviedol, že správca dane označil dodávateľský reťazec medzi

výrobcom Základy Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, subdodávateľom T-FLEX s.r.o., jeho odberateľom
JJ & BETROM s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom ako konečným odberateľom za „podvod
typu zmiznutý obchodník". Pritom podľa správcu dane išlo o umelo vytvorený reťazec, ktorého účelom
bolo pre daňový subjekt profitovať na daňovom podvode. Ako ďalej uviedol odvolávajúci sa, správca
dane ako prvý z dôkazov, že kontrolovaný daňový subjekt mal vedieť, že sa zúčastňuje daňového
podvodu, uviedol skutočnosť, že subdodávatelia spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. neboli
evidovaní v registri prevádzkovateľov potravinových podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z.z., ani v

zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Odvolávajúci sa namietal, že správca dane
v tejto súvislosti síce získal odpoveď z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava, podľa
ktorej subdodávatelia nie sú registrovaní prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ale neskúmal, ani
nezisťoval, či im povinnosť tejto registrácie vôbec vznikla, keďže tieto spoločnosti do kontaktu priamos potravinárskym tovarom neprišli. Podľa daňového subjektu skutočnosť, že subdodávatelia nesplnili
podmienky registrácie, nemôžem byť považovaná za dôkaz znalosti daňového subjektu o jeho účasti
na daňovom podvode.

Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že druhý dôkaz správcu dane, že išlo o podvod, ktorý bol kontrolovanému
daňovému subjektu známy, je kontrolné zistenie, že skutočný pohyb tovaru bol od výrobcu priamo k
daňovému subjektu. Správca dane dospel k tomuto záveru, že podľa neho firma T-FLEX s.r.o. tovar
reálne nenadobudla, ale správca dane nedefinuje, čo myslí reálne nadobudnutím.
Daňový subjekt takisto namietal, že tretím dôkazom podľa správcu dane o tom, že kontrolovaný daňový

subjekt mal znalosť, že sa zúčastňuje podvodu, bola tá skutočnosť, že k úhrade medzi firmou T-FLEX
s.r.o. a poľským dodávateľom došlo až potom, ako kontrolovaný daňový subjekt uhradil svoj záväzok,
teda cenu vrátane DPH svojmu dodávateľovi spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. Daňový subjekt sa
domnieval,žesprávcadanepochybil,keďneúplneskúmalvšetkyokolnosti,zaktorýchdošlokúdajnému
daňovému podvodu. Práve táto neúplnosť dôkazov a zisťovaní spôsobuje, že neobstojí tvrdenie správcu
dane, že aj bez vykonaných dôkazov, ktorých vykonanie daňový subjekt žiadal a to identifikáciu pohybov

na bankovom účte firmy T-FLEX s.r.o. a identifikáciu osôb, ktoré nakladali s peňažnými prostriedkami,
nie je dokazovanie úplné. Podľa kontrolovaného daňového subjektu tvrdenie správcu dane, že daňový
subjekt o takomto podvode vedel alebo mohol vedieť, nie je podložené žiadnymi dôkazmi.
Ďalej odvolávajúci sa namietal, že správca dane v rozhodnutí vychádzal z nesprávneho predpokladu, že
kontrolovaný daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že v spoločnosti T-FLEX s.r.o. došlo k daňovému

úniku, keď táto spoločnosť si nesplnila svoju daňovú povinnosť a neodviedla vybranú daň, ktorú si
posledný odberateľ, teda kontrolovaný daňový subjekt započítal, čím podľa správcu dane umelo ponížil
svoj vzťah k štátnemu rozpočtu. Správca dane však neuvádza, prečo sa domnieva, že daňový subjekt
malvedomosťopodvodnomsprávanísvojhododávateľa.FirmaT-FLEXs.r.o.nebolavedenávzozname
dlžníkov a jej daňové pomery boli a sú predmetom daňového tajomstva podľa daňového subjektu.

Ako posledný dôvod odvolávajúci sa poukázal na to, že správca dane počas vyrubovacieho konania
uskutočnil výsluch C. B. D., účtovníčky obidvoch dodávateľov, pričom jej obsah samotného výsluchu
nevyhodnotil podľa daňového subjektu správne. V závere odvolania daňový subjekt uviedol, že úlohou
správcu dane bolo dokázať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť o tom, že je súčasťou daňového
podvodu, pričom takúto skutočnosť identifikoval až ex post, teda po uplynutí viac ako roka a to mal k

dispozícii všetky vynucovacie prostriedky, ktorými daňový subjekt nedisponoval.

3. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie, spisový materiál a dospel k tomuto skutkovému stavu.
Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu u DPH za zdaňovacie obdobie január

2017 na základe oznámenia z 01.08.2018. Kontrolou predložených dokladov a záznamov správca dane
zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie v celkovej výške 54 066,62 eur z faktúr od dodávateľa JJ
& BETROM s.r.o., Hroncova 5, Košice. Zoznam faktúr uviedol správca dane v napadnutom rozhodnutí,
pričom faktúry boli vystavené na nákup a dodanie mäsa a mäsových výrobkov.
Správca dane zistil, že mäso a mäsové výrobky dodané pre DIAMON, s.r.o. dodal spoločnosti JJ

& BETROM daňový subjekt T-FLEX s.r.o., Parková 45, Bratislava, ktorý tento tovar nadobudol od
poľského daňového subjektu Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, Katowice. Správca dane mal
pochybnosti o deklarovanom dodaní mäsa a mäsových výrobkov, preto tento dodávateľský reťazec
preveroval.Zaslalmedzinárodnúžiadosťdňa15.11.2018apožiadalpoľskúfinančnúsprávuopreverenia
intrakomunitárnych dodávok spoločnosti Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna za zdaňovacie

obdobiejanuár,február,marec,apríl,júnaseptember2017.Nazákladeuvedenéhoboladaňovákontrola
podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušená rozhodnutím zo dňa 16.11.2018 a dôvodom
prerušenia v čase od 19.11.2018 do 21.06.2019 bolo zaslanie žiadosti o MVI za účelom overenia
intrakomunitárnych konaní a nadobudnutí tovaru.
Konečná odpoveď z poľskej finančnej správy bola doručená 21.06.2019, pričom v tejto bolo uvedené,

že poľský daňový subjekt dodal mäso a mäsové výrobky v januári 2017 pre spoločnosť T-FLEX s.r.o.
v celkovej hodnote 454 361,35 eura, pričom preprava tovaru bola vykonaná na trase Poľsko - Poprad
do priestorov spoločnosti DIAMON, s.r.o. Spolupráca s T-FLEX s.r.o. vznikla na základe telefonického
kontaktu, aj osobného stretnutia s konateľom B. B. a neskôr s D. E.. Okrem iných dokumentov poľská
daňová správa spolu s odpoveďou predložila aj Dohodu o obchodnej spolupráci z 01.05.2016 s poľským

daňovým subjektom v poľskom jazyku, bianko zmenku vlastnú v slovenskom jazyku, ktorú vystavila
spoločnosť DIAMON, s.r.o. v prospech spoločnosti Základy Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, pričom
avalistom na predloženej zmenke je A. B., konateľ DIAMON, s.r.o. K zmenke bola predložená dohoda
o vyplňovacom práve v poľskom a slovenskom jazyku a dohoda o záruke zo dňa 01.04.2016.Správca dane zároveň 05.06.2019 zaslal opätovne žiadosť a požiadal poľskú finančnú správu o
preverenie konkrétnych skutočností v spoločnosti Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna. Dňa
03.09.2019 prijal správca dane čiastočnú odpoveď a predvolal na deň 24.10.2019 svedka C. D.

E., bývalého konateľa T-FLEX s.r.o. a svedka F. F., konateľa spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. Pri
výpovediach bol prítomný splnomocnený zástupca spoločnosti DIAMON, s.r.o.
Dňa 25.11.2019 prijal správca dane správu od poľskej finančnej správy a vo vyjadrení táto okrem iného
uviedla, že vlastníkom receptúr mäsových výrobkov je poľská spoločnosť a vyvinula ich na objednávky
spoločnosti DIAMON, s.r.o. Spolupráca so spoločnosťou sa začala v roku 2009. Jednania s DIAMON,

s.r.o. sa konali v Poprade. Konateľ B. je známy poľskej spoločnosti a spoločnosť Zaklady Miesne
SILESIA Spolka Akcyjna spolupracovala s DIAMON, s.r.o. ako priamym kupujúcim v období od januára
2009 do júna 2010, februára 2014 a od januára 2018 až po súčasnosť.

4. Zároveň v rámci dokazovania správca dane nazrel do spisu z iných daňových kontrol u daňového
subjektu júl, august 2017 a zistil, že 15.01.2018 zaslal správca dane výzvu Regionálnej veterinárnej a

potravinovej správe Bratislava za účelom preverenia, či spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.
boli oprávnené vykonávať obchodnú činnosť s potravinami v súlade s platnou legislatívou. V odpovedi
z 25.01.2018 uviedla RVPS, že tieto spoločnosti neeviduje v registri prevádzkovateľom potravinárskych
podnikov, ktoré podliehajú registrácii podľa zákonnej úpravy.
Ďalej správca dane zistil, že predvolaný konateľ spoločnosti T-FLEX s.r.o. D. G. H. z Bulharska na

predvolaniesanedostavil,predvolanieneprevzal.ZároveňsprávcadanezaslalžiadosťoMVIvsúvislosti
s obchodnou spoluprácou spoločnosti T-FLEX s.r.o., jej konateľom D. G. H. a kontrolovaným daňovým
subjektom. Dňa 30.07.2019 bola doručená správa bulharskej finančnej správy, kde bolo uvedené, že
D. G. H. o spoločnosti T-FLEX s.r.o. nič nevie, pričom uviedol, že v Košiciach sa stretol s osobou
prezývanou Kameň a u notára s ním podpísal nejaké doklady, pričom nevie poskytnúť žiadne doklady

ani informácie ohľadom spoločnosti T-FLEX s.r.o. Pri nahliadnutí do spisu z iných kontrol spoločnosti
DIAMON s.r.o. správca dane získal informácie, ktoré poskytol v týchto konaniach jej konateľ A. B. pri
ústnom pojednávaní 18.09.2019 za zdaňovacie obdobie júl, august 2017, kde uviedol, že obchodná
spolupráca s JJ & BETROM s.r.o. bola uzatvorená v roku 2014 na základe výhodnej obchodnej ponuky.
Za spoločnosť konal s F. F.. Ďalej uviedol, že podľa neho dodávateľ nepotrebuje veterinárne povolenia,

lebo neprichádza a nemanipuluje s tovarom. Uviedol, že tovar bol prepravený do skladov spoločnosti
DIAMON, s.r.o. v Poprade. Poľskú spoločnosť Zaklady Miestne SILESIA Spolka Akcyjna pozná, ale
nespolupracuje s ňou. Na otázku, prečo DIAMON, s.r.o. ručí za záväzky T-FLEX s.r.o., uviedol, že poľský
dodávateľpožiadaloručeniekoncovéhoodberateľazdôvodu,žetovarbudekončiťvskladochDIAMON,
s.r.o. a spoločnosť bola ochotná za to ručiť. Konateľ spoločnosti uviedol, že pozná pána E., pána z

Bulharska nepozná.
Ďalej žalovaný konštatoval v rozhodnutí, že nahliadnutím do Úradného záznamu z 24.04.2019 správca
dane zistil, že daňový subjekt T-FLEX s.r.o. má virtuálne sídlo v Bratislave, vracajú sa zásielky s
označením „adresát neznámy", za druhý štvrťrok 2017 podal daňový subjekt negatívne priznania,
nepodal kontrolný výkaz, nedeklaroval žiadne nadobudnutie tovaru a deklarované dodanie tovaru

poľským dodávateľom nebolo na území SR zdanené. Konateľ C. D. E. vypovedal, že od 23.02.2018
bol z funkcie konateľa odvolaný a doklady odovzdal D. G. H.. Tento, ako už bolo vyššie uvedené, bol
predvolaný správcom dane, avšak sa na výsluch nedostavil.

5. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane získal informácie o tom, že spoločnosť DIAMON, s.r.o.

reálne preberala tovar, ktorý bol vyložený priamo v jej sklade v Poprade a preverovala jeho množstvo
i kvalitu. K dispozícii mala certifikáty, povolenia na obchodovanie s mäsom a s mäsovými výrobkami.
Zároveň manipulovala s tovarom, vrátane váženia a potvrdzovania na všetkých dokladoch, t. j. CMR,
identifikačný dokument tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru, ktorý mal byť nadobudnutý spoločnosťou
T-FLEX s.r.o. Uvedené svedčí o tom, že tovar dodaný poľskou spoločnosťou Zaklady Miesne SILESIA

Spolka Akcyjna v skutočnosti nenadobudla spoločnosť T-FLEX s.r.o., ale spoločnosť DIAMON, s.r.o.
Prvou v reťazci dodávateľov bola spoločnosť T-FLEX s.r.o., konateľom ktorej bol C. D. E. od 06.03.2017
do 23.02.2018 a zároveň od 29.11.2016 aj občan Bulharskej republiky D. G. H..
Spoločnosť T-FLEX s.r.o. nemala pritom personálne a materiálne vybavenie, nemala žiadne skladové
priestory, chladiarenské zariadenia, žiadnu manipulačnú techniku. Daňový subjekt mal virtuálne sídlo

v Bratislave. Bývalý konateľ C. D. E. uviedol, že sa nikdy aktívne nezúčastňoval obchodov spoločnosti
a zároveň nepredložil o činnosti spoločnosti žiadne doklady, čo je však v rozpore s tvrdením poľského
dodávateľa, ktorý uviedol, že za spoločnosť T-FLEX s.r.o. jednal s pánom E.. Druhý konateľ D. G. H.
uviedol, že o tejto spoločnosti nič nevie.6. Zároveň správca dane v rámci dokazovania zistil, že priamy dodávateľ tovaru pre DIAMON,
s.r.o. spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. neprišla do kontaktu s tovarom, pričom analýzou kontrolných

výkazov správca dane zistil, že rozdiel v daňovom priznaní majoritného dodávateľa T-FLEX s.r.o. pre
odberateľa JJ & BETROM s.r.o. s rovnakým počtom faktúr z rovnaké zdaňovacie obdobie nepredstavuje
žiadnu maržu tovaru, čo značí, že uvedený obchod nevykazuje žiadne ekonomické opodstatnenie.
Uvedený dodávateľ nepredložil žiadnu evidenciu skladových zásob, objednávky, prípadne iné doklady
preukazujúce transakcie uvedené na faktúrach. Konateľ spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. F. F. bol

disponentom bankového účtu spoločnosti T-FLEX s.r.o., t. j. realizoval za túto spoločnosť vklady,
výbery a iné platobné transakcie. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. ako jednoosobová právnická osoba
nedisponuje žiadnym majetkom, ani personálnym vybavením.

7. Konateľ spoločnosti DIAMON s.r.o. A. B. bol avalistom, teda ručiteľom na zmenke za záväzky, ktoré
vznikli z obchodných vzťahov medzi poľským dodávateľom a slovenským daňovým subjektom T-FLEX

s.r.o., s ktorým nemal žiadny obchodný vzťah. Spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. nie
sú evidované v registri prevádzkovateľom potravinárskych produktov, t.j. nesplnili zákonnú povinnosť
v zmysle príslušných zákonných noriem. Nahlasovanie zásielok produktov živočíšneho pôvodu od
poľského dodávateľa realizoval DIAMON, s.r.o. cez firmu T-FLEX s.r.o., ako je uvedené v zázname o
úradnej kontrole potravín.

Správca dane zistil, že DIAMON, s.r.o. nadobúdal tovar od poľského dodávateľa Základy Miesne
SILESIA Spolka Akcyjna priamo už v zdaňovacích obdobiach rokov 2014, 2015 a 2016. Uvedené
vyvracia tvrdenia konateľa spoločnosti daňového subjektu A. B., že s uvedenou poľskou spoločnosťou
v minulosti neobchodoval. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že kontrolovaný daňový subjekt nekonal v
dobre viere a musel vedieť, že sa stáva súčasťou reťazca zasiahnutého podvodom na DPH.

Dodávatelia T-FLEX s.r.o. ani JJ & BETROM s.r.o. neboli nikdy skutočnými príjemcami tovaru,
nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto nemohli tovar následne dodať ďalej. Daňový
subjekt DIAMON s.r.o. bol skutočným nadobúdateľom tovaru s tým, že ako posledný v reťazci odpočítal
DPH z dodávateľských faktúr od JJ & BETROM s.r.o., znižoval si vlastnú daňovú povinnosť a profitoval
na takto vytvorenom fakturačnom reťazci. Ak by pri intrakomunitárnych nadobudnutiach tovarov z

Poľska bol priamym nadobúdateľom, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu by bol nulový. Je preto zrejmé,
že spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. sa vzájomne poznali a do fakturačného reťazca
boli zapojené účelovo, v snahe mariť priehľadnosti fakturačného toku tovaru. Spoločnosť T-FLEX s.r.o.
si nesplnila daňovú povinnosť a neodviedla vybranú daň, ktorú si posledný odberateľ DIAMON, s.r.o.
odpočítal. V danom prípade správca dane konštatoval, že išlo o dodávky, ktoré zakladali iba jeden

pohyb tovaru a nákup a predaj predmetného tovaru kontrolovaný platiteľ uskutočňoval v rámci reťazca.
Tento reťazec má všetky znaky podvodného konania, nevystihuje reálnu podstatu ani ekonomický
účel podnikania. Prijatím takýchto zdaniteľných obchodov zakladajúcich právo na odpočítanie dane
kontrolovaný daňový subjekt DIAMON, s.r.o. vedel, že bol súčasťou dodávateľského reťazca majúceho
znaky podvodného konania. Spoločnosť DIAMON, s.r.o. už pri dodaní tovaru vedela, že nadobúdateľom

tovaru v tuzemsku nemohla byť spoločnosť T-FLEX s.r.o., pretože nebola skutočným príjemcom tovaru
a nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Spoločnosť DIAMON, s.r.o. neprijala všetky
potrebné opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že uskutočnené obchody
nebudú viesť k jej účasti na podvode. Požiadavka dobrej viery je naplnená, ak sa zdaniteľná osoba
nielenže aktívne nepodieľa na daňovom podvode, ale ani nevie, resp. nemôže vedieť, že sa na ňom

podieľa. Ak daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na takomto plnení, považuje sa
za účastníka na tomto podvode. Správca dane pritom poukázal aj na závery rozsudkov Európskeho
súdneho dvora C-439/04 a C-440/04, konkrétne na bod 55.

8. Ako žalovaný ďalej uviedol v odôvodnení rozhodnutia, správca dane oboznámil daňový subjekt

so zistenými skutočnosťami, zaslal daňovému subjektu list zo dňa 16.12.2019, ku ktorému podal
daňový subjekt vyjadrenie z 13.01.2020. Dňa 24.04.2020 správca dane vyhotovil protokol, ktorý bol
doručenýdňa30.04.2020adaňovákontrolabolaukončená.Daňovýsubjektpodalvyjadreniekprotokolu
07.07.2020, pričom správca dane zistil, že v súvislosti s daňovou kontrolou iného zdaňovacieho obdobia
daňového subjektu DIAMON, s.r.o. bola predvolaná na výpoveď aj svedkyňa C. B. D., ktorá viedla

účtovníctvo spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ& BETROM s.r.o., ktoré sa uskutočnilo 24.06.2020 za účasti
splnomocneného zástupcu daňového subjektu DIAMON,s.r.o. Správca dane požadoval v tejto výpovedi
od C. D. predložiť faktúry k obchodnej spolupráci so spoločnosťou T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.
do 30.06.2020, v ktorom termíne žiadne doklady svedkyňa nepredložila.9. Správca dane, ako uvádza žalovaný, vyhotovil dňa 13.10.2020 úradný záznam, v ňom uviedol
vykonané porovnanie cien jednotlivých položiek toho istého tovaru medzi prvým dodávateľom Základy

Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a posledným odberateľom DIAMON, s.r.o., ktorým porovnaním správca
dane zistil, že posledný odberateľ DIAMON, s.r.o. nakúpil rovnaký tovar za cenu nižšiu, ako ho prvý
dodávateľa odpredal. Zároveň zistil, že DIAMON, s.r.o. dodávateľské faktúry od JJ & BETROM s.r.o.
uhradil skôr, ako prvý odberateľ tovaru T-FLEX s.r.o. svojmu poľskému dodávateľovi, čo vyvracia
tvrdenie DIAMON, s.r.o., ktorý vo vyjadrení k protokolu uviedol, že tovar nakupoval prostredníctvom

JJ & BETROM s.r.o. a nie priamo od poľského dodávateľa z dôvodu, že uvedený nákup nevedel
prefinancovať. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. nemohla tovar prefinancovať, lebo DIAMON, s.r.o.
uvedený tovar uhradil skôr, resp. v ten istý deň, ako bola úhrada za tovar dodávateľovi Zaklady Miesne
SILESIA Spolka Akcyjna.
Dňa 16.10.2020 prerokoval správca dane podané pripomienky k Protokolu z 11.06.2020, pričom
konštatoval, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na závery z protokolu za

zdaňovacie obdobie január 2017 a na základe uvedeného vydal dňa 11.12.2020 rozhodnutie pod č.
10196325/2020/2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v celkovej výške 54 066,62 eur a
to z dôvodu jeho vedomej a aktívnej účasti na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH.

10. V odôvodnení rozhodnutia zároveň citoval žalovaný príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.

z., ako aj Daňového poriadku.
Preskúmal napadnuté rozhodnutie, spisový materiál a s námietkami daňového subjektu sa vysporiadal
konkrétne.
Poukázal na to, že správca dane je povinný ale aj oprávnený pri výkone daňovej kontroly preveriť všetky
skutočnosti pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. V danom prípade

správca dane preveroval splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Pri výkone kontroly postupoval správca dane v zmysle § 24
ods.4 Daňového poriadku na základe dôkazov a skutočností zistených počas výkonu daňovej kontroly
na DPH. Vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie január 2017 neuznal daňovému subjektu
DIAMON, s.r.o. odpočítanie vo výške 54 066,62 eura z faktúr za deklarované dodanie mäsa a mäsových

výrobkov od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. z dôvodu účasti kontrolovaného daňového subjektu na
transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH.
Pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch správca dane preukázal, že fakturačný tok tovaru
nezodpovedal reálnemu toku tovaru. Na dokladoch preverených v Poľsku je ako odberateľ uvedený
daňový subjekt T-FLEX s.r.o., ale tovar bol vyložený priamo v Poprade v skladových priestoroch

DIAMON, s.r.o. a všetky doklady o prijatí tovaru potvrdil DIAMON, s.r.o. Spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ
& BETROM s.r.o. boli do vytvoreného fakturačného reťazca zapojené účelovo a navzájom sa poznali.
Obe spoločnosti nikdy neboli skutočnými príjemcami tovaru, nenadobudli právo nakladať s tovarom
ako vlastník, preto nemohli tovar následne dodať ďalej. Analýzou kontrolných výkazov správca dane
zistil, že rozdiel v daňovom priznaní majoritného dodávateľa T-FLEX s.r.o. a odberateľa JJ & BETROM

s.r.o. s rovnakým počtom faktúr za rovnaké zdaňovacie obdobie nepredstavuje žiadnu maržu tovaru a
uvedený obchod nevykazuje žiadne ekonomické opodstatnenie. Tak spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., aj
spoločnosť T-FLEX s.r.o. nemá zamestnancov, nemá žiadnym majetok, nie je registrovaným subjektom
na prácu s potravinovým tovarom. Podľa žalovaného neobstojí argument daňového subjektu o tom,
že nákup tovaru realizoval prostredníctvom subdodávateľov a nie priamo od výrobcu preto, lebo tento

nákupnevedelprefinancovať.Správcadanepreverenímúhradyjednotlivýchfaktúrzistil,žekontrolovaný
daňový subjekt na to nemal dôvod, pretože dodávateľovi JJ & BETROM s.r.o. uhradil dodávateľské
faktúry skôr, resp. v ten istý deň, ako boli uhradené faktúry pre poľského dodávateľa prvým odberateľom
T-FLEX s.r.o.
O tom, že kontrolovaný daňový subjekt mal priamy kontakt s poľským dodávateľom aj bez iných

sprostredkovateľov tovaru, svedčí aj to, že poľský daňový subjekt vyvinul receptúru mäsových výrobkov
na objednávku spoločnosti DIAMON, s.r.o. a ich vzájomná spolupráca začala už v roku 2009, pričom
s poľským dodávateľom aktívne dlhodobo spolupracoval aj bez iných slovenských nadobúdateľov v
reťazci dodávok. Odvolací orgán pritom poukázal na dohodu o vyplňovacom práve medzi daňovým
subjektom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a daňovým subjektom DIAMON, s.r.o. s odvolaním

sa na Zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna,
dlžníkom T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia DIAMON, s.r.o., ktoré jednoznačne preukazujú,
že kontrolovaný daňový subjekt bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu dostatočne
informovaný.11. Žalovaný ďalej konštatoval, že pokiaľ daňový subjekt tvrdí, že dodávatelia T-FLEX s.r.o. a JJ &
BETROM s.r.o. neprišli do žiadneho kontaktu s potravinami a preto nebola potrebná ich registrácia v

zmysle zákonných ustanovení, tieto spoločnosti nevykonávali ani žiadnu reálnu ekonomickú činnosť a
do fakturačného reťazca boli zapojené iba účelovo, čo teda dáva za pravdu aj správca dane ako aj
žalovaný.
Pokiaľ daňový subjekt namietal, že správca dane pochybil, keď neúplne skúmal všetky okolnosti, za
ktorých došlo údajne k daňovému podvodu a bez vykonaných dôkazov konštatoval daňový podvod,

uvedené nie je pravdivé, pretože správca dane spochybnil fakturačný tok tovaru v umelo vytvorenom
reťazci a nemal dôvod na skúmanie peňažných tokov za fakturované zdaniteľné obchody, pretože
poukázal na skutočnosť, že disponentom na účte T-FLEX s.r.o. bol F. F., ktorý bol rovnako konateľom
spoločnosti JJ & BETROM s.r.o., čo je neobvyklé v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, aby
odberateľ disponoval účtom svojho dodávateľa. Zároveň poukázal žalovaný na to, že správca dane v
rozhodnutí nepriznal právo na odpočítanie DPH z dôvodu vedomej a aktívnej účasti kontrolovaného

daňového subjektu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH. Vo vydanom rozhodnutí
zároveň správca dane zdôvodnil, ako profitoval kontrolovaný daňový subjekt na umelo vytvorenom
fakturačnom reťazci, pričom skutočný nadobúdateľ tovaru od poľského dodávateľa bol DIAMON, s.r.o.
a v tomto prípade finančný vzťah k štátnemu rozpočtu je podstatne iný, ako v deklarovanom prípade,
keď fakturačne bol tovar nadobudnutý od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. Ak by v tom nebol rozdiel,

nebolo by potrebné zapojiť do fakturačného toku tovaru daňové subjekty spoločnosti T-FLEX s.r.o. a
JJ & BETROM s.r.o.
V závere rozhodnutia žalovaný konštatoval, že námietka daňového subjektu, že správca dane
neprihliadal a nezohľadnil výpoveď C. B. D. je nedôvodná, pretože túto výpoveď vzal do úvahy, účelovo
verbálne vyjadrenie svedkyne o tom, že konateľ A. B. nemohol vedieť, že je účastníkom podvodu, však

žiadnymi dôkazmi svedkyňa nepreukázala. Správca dane v danom prípade objektívne zistil skutkový
stav, prijatý záver dostatočne odôvodnil, pričom poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora
a na základe týchto zistených skutočností potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý neuznal odpočítanie
DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 s faktúrou dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. v celkovej výške
54 066,62 eura daňovému subjektu - žalobcovi.

II.
Žalobné dôvody

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie a priznania trov konania.
V žalobe poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný vo
svojom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a teda je nepreskúmateľné
pre zmätočnosť, čím bolo vážne zasiahnuté do práv žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, teda správcu dane, ako aj žalovaného, pričom argumentoval
jednotlivými závermi tak správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyňal z rozhodnutí daňových orgánov
a týmito argumentoval. V rozsiahlej žalobe žalobca poukázal na to, že správca dane ani žalovaný

neuviedli, ako a v akej výške sa na podvode opísanom správcom dane obohatil, teda profitoval žalobca
a v akej výške mal z toho podvodu žalobca daňový, príp. iný prospech, príp. daňovú výhodu. Žalobca
totižto z uvedeného reťazca nemal žiadny prospech a ani z neho nemal ako profitovať a ani nezískal
žiadnu daňovú výhodu. Argumentoval ďalej, že je síce pravdou, že žalobca ponižoval vlastnú daňovú
povinnosť, ale výlučne len preto, že spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. uhradil vystavené faktúry vrátane

príslušného DPH, čiže žalobca uhradil faktúry s príslušnou DPH v plnej výške a bol oprávnený si takto
zaplatenú DPH zohľadniť následne pri vlastnej daňovej povinnosti. Tovar od spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o. riadne zaplatil, vrátane DPH a teda keďže tento nadobudnutý tovar použil pri svojej podnikateľskej
činnosti,boloprávnenýsiuplatniťodpočetDPH.Akoďalejuviedolžalobcavžalobe,tomutoniejezrejmé,
nazákladečohosprávcadaneažalovanýdospelikzáveru,žežalobcaprofitovalnapredmetnomreťazci,

keď z uvedeného nemal absolútne žiadny majetkový prospech ani žiadnu daňovú výhodu. Uvedenú
skutočnosť v žalobe na čísle listu 4 až 6 viackrát zdôraznil.13. Podľa žalobcu správca dane vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, si odporuje,
keď na jednej strane tvrdí, že žalobca vedome sa zúčastnil na podvode ohľadom DPH a na druhej strane
tvrdí, že žalobca neprijal potrebné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,

že uskutočnené plnenie nebude viesť k jeho účasti na podvode. Žalobcovi nie je teda zrejmé, čo bolo
skutočným dôvodom neuznania odpočtu DPH. Navyše správca dane ani žalovaný sami neuviedli, aké
potrebné opatrenia mal žalobca podľa ich názoru prijať, aby sa uistil, že uskutočnené plnenie nebude
viesť k jeho účasti na podvode. Žalobca pritom tvrdí, že vykonal všetky potrebné úkony na to, aby sa
uistil, že sa žiadneho podvodného konania nezúčastňuje. Žalobca v žalobe argumentoval poukazom

na rozsudky Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, pričom
cituje z uvedeného rozsudku vyňatú časť, podľa ktorej: „Ak spĺňajú objektívne kritéria daňové subjekty,
na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa
dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú povahu iného
plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel, alebo nemohol vedieť, nemôžu byť ovplyvnené ani tým, že v
reťazci dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje

po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť poznačené
podvodom vo vzťahu k DPH".

14. Navyše žalobca zdôrazňoval, že správca dane nie je oprávnený nahrádzať právomoc orgánov
činných v trestnom konaní a súdu bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe a preukázania jej viny v

trestnom konaní a dospieť o záveru o spáchaní podvodu. Žalobca uviedol, že mu do času, kedy bola
podaná žaloba, nebolo preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní spáchanie žiadneho trestného
činu, vrátane trestného činu podvodu, prípadne akéhokoľvek iného trestného činu na úseku daní.
Žalobca má za to, že z uvedených skutočností dostatočným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností
nebolo preukázané, že žalobca vedome a aktívne sa zúčastňoval na podvode na DPH. Poukázal

pritom na ustanovenia Trestného zákona. Správca dane ani žalovaný nepreukázali, žeby žalobca
konal v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Zároveň opätovne zdôraznil, že
nemal žiadny majetkový prospech ani žiadnu daňovú výhodu z uvedených obchodných transakcií so
spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX, s.r.o.

15. V ďalšej časti žaloby na čísle listu 10 a nasledovné poukázal žalobca na výpovede svedkov F. F. a C.
D. E. a na to, že obidvaja svedkovia potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období bola dodávateľom
tovarov pre odberateľa spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., spoločnosť T-FLEX s.r.o. a zároveň, že všetky
dodania spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. boli riadne zaplatené a riadne dodané, DPH odvedená.

16. Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane na dôkazy znejúce v prospech žalobcu neprihliadali, ani
neuviedli, prečo na ne neprihliadali, resp. neuviedli, ako ich vyhodnotili v tej časti, ktorá bola zjavne v
prospech žalobcu. Žalobca popiera, že by vedome aktívne zúčastnil na akomkoľvek podvodnom konaní.
Podľa žalobcu správca dane pochybil, keď neskúmal, čo sa skutočne stalo s finančnými prostriedkami,
ktoré dodávateľ T-FLEX s.r.o. dostal na svoj bankový účet, neskúmal pohyby na bankovom výpise,

nezisťoval, ako boli tieto prostriedky použité, kto s nimi disponoval. Podľa žalobcu profit z neodvedenia
dane mal úplne iný platiteľ a to T-FLEX s.r.o., resp. niekto, kto s prostriedkami tejto spoločnosti nakladal
v rozpore so zákonom, pričom žalobca o uvedenom nemal vedomosť. Podľa žalobcu správca dane, ani
žalovaný dostatočným a ústavne udržateľným spôsobom nepreukázali vedomú a aktívnu účasť žalobcu
na podvodnom konaní a teda v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Žalobca nemal akékoľvek

pochybnosti o svojich dodávateľoch, ktorých si preveril, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
vykazovali znaky podvodného konania. Dodáva, že správca dane ani žalovaný neuviedol, ktorého
konkrétnehotrestnéhočinuspoukazomnapríslušnéustanovenieTrestnéhozákonasažalobcadopustil.
Žalobca je presvedčený, že ak neporušil žiadne zákonné ustanovenie, nie je v súlade so zákonom,
aby mu žalovaný odmietol priznať právo na odpočítanie dane. Podľa neho nestačí, že správca dane i

žalovaný odkazujú na rozsudky Súdneho dvora EÚ, lebo musia v prvom rade vychádzať z vnútroštátnej
úpravy, t. j. zo zákonnej normy, o ktorú musia oprieť svoje rozhodnutie a zároveň podať jej výklad pre
konkrétny prípad. Žalobca namietal aj to, že žalovaný i správca dane postupovali veľmi formalisticky a
na žalobcu kládli neprimerané požiadavky pri dokazovaní, čo nie je prípustné.

17. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí i v rozhodnutí správcu dane chýba najdôležitejšia časť
a to vyhodnotenie výsluchu svedka C. B. D., ktorá vykonáva vedenie účtovníctva pre JJ & BETROM
s.r.o., ako aj T-FLEX s.r.o. presvedčivé odôvodnenie toho, prečo túto výpoveď správca dane nevzal
do úvahy. K tomu dodáva, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ohľadom tejto výpovede uviedolzáver, ktorý správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol. Považuje to za nesprávne, že žalovaný tvrdí
niečo, čo nie je pravda. Nesúhlas vyjadruje žalobca aj so zistením správcu dane, že subdodávatelia nie
sú registrovanými prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, pričom správca dane neskúmal, či im

povinnosť takejto registrácie vôbec vznikla, keďže do kontaktu priamo s potravinárskym tovarom neprišli.
Podľa neho zákon neprikazuje subdodávateľovi sa registrovať. Skutočnosť, že subdodávatelia nesplnili
podmienky registrácie, v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za dôkaz znalosti žalobcu o jeho
účasti na daňovom podvode.

18. Zároveň v závere žaloby namietal dĺžku trvania vyrubovacieho konania, ktorá podľa neho trvalo
8 mesiacov, lebo k ukončeniu kontroly došlo 30.04.2020 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo
žalobcovi doručené 05.01.2021. Podľa žalobcu správca dane tým porušil ustanovenie § 68 ods. 1 a
3 Daňového poriadku. Zároveň žalobca v žalobe žiadal nariadenie pojednávania a vykonať výsluch
žalobcu a výsluch žalovaného, pričom podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby,
lebo v opačnom prípade samotná žaloba stratí zmysel a výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného

hrozí na strane žalobcu vznik závažnej ujmy.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

19. K včas podanej žalobe sa vyjadril písomným stanoviskom z 19.07.2021 žalovaný, ktorý zotrval
na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom sa vyjadril aj k návrhu na odkladný účinok, ktorý navrhol zamietnuť.

IV.
Závery správneho súdu

20. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

21. Zároveň správny súd rozhodol ešte pred rozhodnutím vo veci samej uznesením č. k.:
2S/35/2021-138zodňa21.07.2022ozamietnutíodkladnéhoúčinkupodanejžaloby,nakoľkonevzhliadol
dôvody na vyhovenie tomuto návrhu.

22. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dania tovaru.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „Daňový poriadok"), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti sa
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) Skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) Skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom pri správe daní,
c) Vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklad k nim.

32. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim.

34. Správny súd, ako už uviedol vyššie, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z

dôvodov uvedených v žalobných dôvodoch a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a
preto rozhodol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Správny
súd vychádzal z uvedených rozhodnutí daňových orgánov, ako aj z obsahu administratívneho spisu,
z ktorého mal bezpochyby za preukázané, že žalobcovi správca dane nárok na odpočítanie DPH za
zdaňovacie obdobie január 2017 z faktúry od spoločnosti dodávateľa JJ & BETROM s.r.o., Hroncova

5, Košice v celkovej výške 54 066,62 eura nepriznal z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne
podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri svojom závere tak správca dane, ako aj žalovaný
vychádzali z rozsiahleho vykonaného dokazovania správcom dane, ktoré bezpochyby preukázalo, že
žalobca bol zapojený do podvodného reťazca, na základe ktorého spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ &

BETROM s.r.o. boli umelo vsadené do obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca.

35. Podľa názoru správneho súdu správca dane bol povinný pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie január 2017 preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie dane a v konkrétnom prípade
preveroval splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane pri dodaní

tovaru na základe predložených dodávateľských faktúr od spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. za
zdaňovacie obdobie január 2017. Na základe získaných dôkazov a zistení správca dane správne
konštatoval, že žalobca DIAMON, s.r.o. vedel, že je súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky
podvodného konania a preto mu správne neuznal uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. za dodanie mäsa a mäsových výrobkov.

36. Uvedenému dodávateľovi mala tovar dodať spoločnosť T-FLEX s.r.o., ktorá však v danom
obchodnom reťazci vôbec predmetný tovar nenadobudla a pritom ho mala nadobudnúť od poľského
dodávateľa Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna Katowice. Správca dane však rozsiahlymdokazovaním a dožiadaním o MVI u poľskej finančnej správy zistil, že žalobca prijímal a preberal
uvedený tovar vo svojom sklade v Poprade priamo od poľského dodávateľa spoločnosti Zaklady Miesne
SILESIA Spolka Akcyjna. Tento prijímaný tovar, ktorý mal byť podľa faktúr nadobudnutý spoločnosťou

T-FLEX s.r.o., žalobca sám vážil, potvrdzoval jeho príjem na dokladoch, ktorými boli CMR, identifikačný
dokument tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru. O tom svedčí aj to, že poľský dodávateľ spoločnosť
Zaklady miesne SILESIA Spolka Akcyjna priamo dodával žalobcovi uvedený tovar, nie ako žalobca
deklaroval spoločnosti T-FLEX s.r.o. Správca dane dokazovaním preukázal, že uvedená spoločnosť
T-FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez akéhokoľvek materiálneho vybavenia a personálneho vybavenia s

virtuálnym sídlom v Bratislave, kde nemala žiadne skladovacie, ani administratívne priestory. Samotný
bývalý konateľ C. D. E. po svojom výsluchu argumentoval, že všetky doklady predložil po skončení svojej
činnosti druhému konateľovi a to bulharskému občanovi G. H.. Nepredložil správcovi dane o činnosti
žiadne doklady, teda nepreukázal, že by nejakým spôsobom táto spoločnosť aktívne obchodovala a teda
fungovala. Zároveň správca dane správne zistil, že druhý konateľ bulharský občan G. H. spoločnosť T-
FLEX s.r.o. nepozná, nikdy o nej nepočul, nemá žiadne doklady. Uviedol, že bol raz v Košiciach, kde

ho oslovil občan menom KAMEŇ, ktorému u notára podpísal nejaké doklady bez toho, aby vedel o tejto
spoločnosti T-FLEX s.r.o. bližšie informácie.

37. Zároveň správny súd poukázal na to, že spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. bola jednoosobová
spoločnosť,ktorábolabezmajetku,účtovnédokladysprávcovidanenepredložilaaanalýzoukontrolných

výkazov a porovnaním údajov z daňových priznaní spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.
za rovnaké zdaňovacie obdobia roku 2017 bolo zistené, že tieto skutočnosti nevykázali žiadnu maržu
tovaru, z čoho vyplýva, že takýto obchod nemal žiadne ekonomické opodstatnenie.
Zároveň správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že ani jedna z týchto spoločností nebola
evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o

veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.
152/1995Z.z.opotravináchvzneníneskoršíchpredpisov,ktorépríslušnéustanoveniabolopovinnosťou
dodávateľov podľa týchto právnych noriem sa zaregistrovať, čo však ani jedna spoločnosť nesplnila. V
tomto prípade správny súd vyvrátil argumentáciu žalobcu, že nebolo potrebné zaregistrovať sa,, pretože
uvedené spoločnosti neboli v styku s potravinárskym tovarom, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že dané

spoločnosti vôbec neprišli do kontaktu s daným tovarom.
Pritom z ustanovenia § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. im táto povinnosť vyplýva. Existencia obidvoch
spoločností umelo fungujúcich potvrdzuje aj vykonané dokazovanie správcu dane, že uvedené
spoločnosti boli iba umelo nastražené do samotného obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj
žalobca a jeho spoločnosť DIAMON, s.r.o. Správca dane teda správne dokazovaním preukázal, že v

preverovanom prípade išlo o dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a samotný nákup i predaj
tovaružalobcauskutočňovallenvrámcireťazcaZákladyMiesneSILESIASpolkaAkcyjna-T-FLEXs.r.o.
- JJ & BETROM s.r.o. a konečným v tomto reťazci bol žalobca a jeho spoločnosť DIAMON, s.r.o., ktorý
má všetky znaky podvodného konania a nevystihuje reálnu podstatu, ani ekonomický účel samotného
obchodu a výsledku obchodu v podnikaní subjektov zapojených do tohto obchodu.

38. S poukazom na rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledkom boli preverené skutočnosti správcom
dane, okrem iného poukázal správny súd aj na Dohodu o vyplňovacom práve medzi poľskou
spoločnosťou Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a samotným žalobcom s odvolaním sa na
Zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, dlžníkom

T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia spoločnosťou žalobcu DIAMON, s.r.o. Predmetné písomné
zmluvy bezpochyby preukazujú, že žalobca bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu
dostatočne informovaný, o tomto vedel a napokon sám žalobca pravidelne ohlasoval príchod zásielok,
produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov regionálnej veterinárnej a potravinovej správe
za nadobúdateľa T-FLEX s.r.o., čo len potvrdzuje, že o podvodnom základe umelo vytvoreného reťazca

vedel. Uvedené bolo preukázané aj potvrdením zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Poprad o nezaregistrovaní sa spoločností T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.

39. Žalobca podľa správneho súdu žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o
vierohodnosti predložených listinných dôkazov, práve naopak, správca dane uvedeným rozsiahlym

dokazovaním a zabezpečením dôkazov v rámci tohto rozsiahleho dokazovania vlastne preukázal, že
v uvedených obchodoch nedošlo reálne k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom, ale išlo o tovar
dodaný priamo od poľského dodávateľa do skladov odberateľa, t. j. žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o.Správne argumentoval vo svojom rozhodnutí správca dane, keď poukázal na závery z rozsudkov Axel
Kittel a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, z ktorých bezpochyby vyplýva, že
nazákladetamuvedenýchskutočnostíbolozamietnutéprávonapriznanieodpočítaniadanepríslušného

daňového subjektu, lebo sa preukázalo, že toto sa uplatňuje podvodne a s vedomím daňového subjektu,
ktorý bol týchto veciach žalobcom.

40.Pokiaľžalobcavžalobeargumentovaltým,žeprinadobudnutítovarupriamoodpoľskéhododávateľa
by bola jeho daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa,

správny súd argumentuje logickým výkladom, prečo potom neodoberal tovar priamo od poľského
dodávateľa aj listinne, ale do obchodu boli umelo vložené dve spoločnosti, teda spoločnosť T-FLEX
s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. Pritom aj správny súd dospel k záveru, že daňová povinnosť by nebola v
oboch prípadoch rovnaká. Správny súd poukázal na to, že v spoločnosti T-FLEX s.r.o. došlo k daňovému
úniku tým, že nepodala daňové priznanie, neodviedla daň, ktorú si v tomto prípade „posledný odberateľ"
spoločnosť DIAMON, s.r.o. započítal a tým umelo ponížil svoju povinnosť voči ŠR.

41. Ďalšia námietka, že žalobca nekonal podvodne a nárok mu vznikol preto, že zaplatil na základe
dodávateľskej faktúry spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. platbu spolu s DPH, poukázal na zásadu
neutrality, uvedené tvrdenie žalobcu podľa správneho súdu neobstojí, pretože zásada daňovej neutrality
v tomto prípade nemá opodstatnenie, nakoľko nárok na odpočítanie dane vzniká, ak vznikla daňová

povinnosť, ktorá vzniká skutočne reálnym dodaním tovaru. V konkrétnom tomto prípade však daňová
povinnosť u dodávateľa nebola preukázaná a preto nevznikol ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu.
ČosatýkaspoločnostiJJ&BETROMs.r.o.,tátosanestalanadobúdateľom,anivlastníkompredmetného
tovaru, ktorý bol dodaný do skladov žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o. a preto jej nevznikol nárok na
uplatnenie DPH. Uvedenú námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

42. Ak žalobca argumentuje tým, že mu v rozhodnutí chýba uvedenie konkrétneho trestného činu,
ktorého sa mal žalobca v zmysle Trestného zákona dopustiť, vo vzťahu k tomuto správny súd
argumentuje tým, že je úlohou správcu dane, pokiaľ preveruje hmotnoprávne podmienky priznania
odpočtu DPH, poukázať aj na to, či daňový subjekt v rámci svojej obchodnej činnosti dostatočne

zabezpečil svojim konaním a svojim preverovaním to, aby sa nedostal do podvodného konania, teda aby
nebolsúčasťoupodvoduakotakého.Vdanomprípadeargumentáciažalobcu,žeprefinancovaluvedené
sumy spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. ako dodávateľovi a medzitým spoločnosti T-FLEX s.r.o. neobstojí,
pretože preukázal rozsiahlym dokazovaním správca dane, že uvedené spoločnosti boli nastrčené do
obchodného reťazca umelo, neboli nadobúdateľmi daného tovaru, neboli tým aktívnym obchodným

partnerom v danom obchodnom reťazci, ktorý by bol nadobudol tovar a teda následne tento tovar predal
v zmysle deklarovaných faktúr za zdaňovacie obdobie január 2017 žalobcovi.
Sám správca dane, či žalovaný nemá právo v prípade daňového subjektu konštatovať, že sa dopustil
alebo nedopustil trestného činu. Uvedené je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Avšak
v daňovom konaní majú daňové orgány právo na priznanie alebo nepriznanie odpočtu DPH a pritom

kvalifikovane uviesť, či v daňovom konaní sa daňový subjekt dopustil podvodného konania.

43. Z rozsiahleho dokazovania správcu dane zároveň vyplývajú aj skutočnosti, ktorými argumentuje
žalobca v žalobe ohľadom neprimeraných požiadaviek pri dokazovaní a pri tom veľmi formalistického
postupu správcu dane, ktorý vyčíta žalobca v žalobe správcovi dane. Avšak uvedené tvrdenia, ktoré

použil žalobca v žalobe, žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ani neargumentoval v odvolaní samotnom,
takže žalovaný sa k tým neprimeraným požiadavkám pri dokazovaní ani formalistickému prístupu
správcu dane podľa názoru správneho súdu nevyjadroval, pretože nebolo k čomu. Správny súd preto
uvedenú argumentáciu, ktorú žalobca použil až v žalobe, nebral v úvahu a k tejto sa nevyjadroval.

44. Čo sa týka nesplnenia povinnosti subdodávateľov registrovať sa ako prevádzkovateľov
potravinárskych podnikov je skutočnosťou, ktorú správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly
zistil a ktorá bola bezpochyby preukázaná. Jednoznačne v zmysle príslušných ustanovení zákona o
veterinárnej starostlivosti, ako aj zákona o potravinách má každý dodávateľ, resp. odberateľ povinnosť
sa zaregistrovať na základe príslušných právnych noriem na príslušnej veterinárnej a potravinárskej

správe, čo vlastne predmetné spoločnosti tak T-FLEX s.r.o., ako aj JJ & BETROM s.r.o. nevykonali
a teda nesplnili uvedenú zákonnú povinnosť. Žalovaný pritom správne poukazoval na nariadenie
ES č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktoré ustanovilo všeobecné zásady a požiadavky
potravinového práva a podľa jeho článku 18 prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikovmusia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo a iné. Na
základe uvedeného teda argumentácia žalobcu v žalobe, že nemali povinnosť uvedené spoločnosti na
registráciu, nemá opodstatnenie ani v právnej úprave. Preto uvedenú žalobnú námietku správny súd

vyhodnotil ako nedôvodnú.

45. Čo sa týka dĺžky vyrubovacieho konania osem mesiacov, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje,
správny súd dôvodí tým, že daňová kontrola bola ukončená 30.04.2020, avšak žalobca neuviedol, že
predložil ešte 07.07.2020 vyjadrenie k doručenému protokolu a zároveň v ten deň žiadal o prerušenie

vyrubovacieho konania v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID -
19 v znení neskorších predpisov. Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do 30.09.2020, kedy
skončila pandémia a vo vyrubovacom konaní pokračoval od 01.10.2020, keď 16.10.2020 prerokoval so
žalobcom podané pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o
vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 dňa 11.12.2020.

Okrem iného správny súd poukazuje aj na prerušené konanie z dôvodu vyžiadania MVI z Poľska a
Bulharska v čase od 19.11.2018 do 21.06.2019.
Z ustanovenia § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.
Správny súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a právny názor vyslovený v jeho rozhodnutí
C-186/20 z 30.09.2021.

46. Čo sa týka uvedených žalobných dôvodov, podľa správneho súdu žalovaný v rámci odôvodnenia
rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom
v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a reagoval na všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v
odvolaní.
K uvedenej žalobnej námietke nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia žalovaného správny súd

argumentuje tým, že dôkaznú povinnosť primárne v tomto konaní mal žalobca ako daňový subjekt.
Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany

správcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom,
vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené
čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci
uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov,
ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu a to hlavne z dôvodu, že správca dane je

povinný zistiť skutkový tav veci čo najúplnejšie. Daňového konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a
aké závery z nich vyvodí. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy a v zmysle týchto zásad sú daňové orgány povinné postupovať.
V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžf/30/2014

zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že: „...aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane
povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie získaných skutkových okolností

musízodpovedaťzásadámlogickéhomysleniaasprávnejaplikácierelevantnýchzákonnýchustanovení.
Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by okrem už
predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, prípadne, že nevie, ako ešte
mal preverovať svojich obchodných partnerov, je potrebné konštatovať, že daňový subjekt presnenešpecifikoval, aké dôkazy predložil, akou dôkaznou silou tieto disponujú, a ktoré budú závisieť od
konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na
svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich

obchodných partnerov, však nie je úlohou správcu dane.
Správny súd poukázal na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil
skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho
spisu žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne
a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav a vyjadrili sa aj k potrebe predloženia dôkazov na preukázanie

žalobcom deklarovaných plnení v zmysle predložených faktúr.

47. V súvislosti so žalobnou námietkou nedôvodného prenesenia dôkazného bremena správny súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžfk/27/2018 zo dňa 11.06.2019, ktorý sa týka
vecí tých istých účastníkov konania. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu správny súd dodáva, že prax
judikovaná Najvyšším súdom SR sa na účely aplikácie § 464 ods. 1 SSP považuje za rozhodovaciu

činnosť kasačného súdu. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR, v súlade s princípom právnej istoty a
legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (čl.
5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov), je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia

Najvyššieho súdu SR.
Pokiaľ mal žalobca za to, že podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. splnil, správny súd uvádza, že splnenie podmienok
nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony
mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie

zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a
ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu
dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej
zneužiteľnosti považuje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,

ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar, príp. služba reálne dodaná (§ 8, § 9 zákona č. 222/2004 Z. z.) a to práve osobu ako platiteľom
DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol,

že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ
uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R,
C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny
dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H., C-32/03,

Zb.s I-1599, bod 32, Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne
okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body
33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).
Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby

subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach
napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré
možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí

predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach
Mahagében kft. A Pétér Dávid č. C-80/01 a C-142/11).
Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné
len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť,
aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako

dodávatelia uvedení na daňových dokladoch (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
8Sžff/2/2013).48. K právu Európskej únie a jej judikatúre je potrebné ešte dodať, že vyžadovanie primeranej
obozretnosti podnikateľského subjektu je s ňou súladné. Daňový subjekt je povinný prijať všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fövállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 3.septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11 zo
dňa 21.júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového
subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani
pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená
povinnosť uskutočniť komplexne a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej (správne jeho ) dodávateľa
a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51;
vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében

Kft., C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že
vyžadovanieazohľadňovanieprimeranejobozretnostipodnikateľskéhosubjektuvovzťahukpožiadavke
prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické
právepredokazovaniedaňovéhopodvodu,resp.skutočnosť,čidaňovýsubjektvedelalebomoholvedie,
že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európske únie vo veci Vikingo

Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). Uvedená povinnosť
bezpochyby vyplývala aj v danej veci pre žalobcu ako daňového subjektu.

49. K žalobnej námietke ohľadom prekročenia zákona stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
poukazuje správny súd na vykonanú daňovú kontrolu správcom dane za zdaňovacie obdobie január

2017 a na rozsiahle dokazovanie, ktorého súčasťou boli dožiadania MVI poľskej finančnej správy.
Správny súd argumentuje poukazom na rozsudok NS SR sp. zn.: 5Sžfk/34/2018, ako aj na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vyslovený vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021, konkrétne bod 23 tohto
rozsudku.

50. Správny súd na základe rozsiahleho dokazovania správcu dane, z ktorého bezpochyby vyplynul
záver, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
január 2017 na základe faktúr od dodávateľa spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. ako priameho dodávateľa
vo výške 54 066,62 eur rozhodol správne a v súlade so zákonom. Správca dane, ako aj žalovaný
bezpochyby správne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili správny právny záver a na základe

správneho právneho posúdenia vydali rozhodnutia, ktoré následne dostatočným spôsobom a dôsledne
odôvodnili, pričom neporušili žiadne subjektívne právo žalobcu počas výkonu daňovej kontroly, ako aj
počas vyrubovacieho konania a následne pri vydávaní samotných rozhodnutí tak so správcom dane
ako aj žalovaným ako odvolacím orgánom. Zároveň, ako už uviedol správny súd, žalovaný ako odvolací
orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami uvádzanými daňovým

subjektom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

51. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžf/30/2014
zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že: „...aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej

kontroly alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane
povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie získaných skutkových okolností
musízodpovedaťzásadámlogickéhomysleniaasprávnejaplikácierelevantnýchzákonnýchustanovení.

52. Na základe uvedených skutočností preto mal správny súd za to, že neboli dôvody na zrušenie
predmetných rozhodnutí, pretože dostatočným spôsobom správca dane, ako aj žalovaný preukázali,
že žalobca sa zúčastnil daňového podvodu v zmysle rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom
dane a na základe týchto skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku zamietol.

53. Zároveň správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení
Správneho súdneho poriadku aj o trovách konania, pričom žalobca nemal v konaní úspech, preto
správny súd nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444
ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.