Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200596
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200596.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov

senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., so
sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD.,
advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor
výstavy a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: R. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. XX, XXX XX W. - R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-

NR-OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019, ako aj rozhodnutie Mesta Nitra č. 16045/2015-032-
Re zo dňa 13. 05. 2019 a vec v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti
žalovanému v plnom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 21. 08. 2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „Mesto Nitra“)
doručená žiadosť žalobcu zo dňa 10. 08. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval
uvedením druhu stavby: 2 ks - jednostranná reklamná stavba typu „Billboard“, o rozmeroch plochy 5100
x 2400 mm, miesto stavby: W., reklamné stavby umiestnené za oplotením záhrady, parc. č. XX/X, reg.
„C“ KN, katastrálne územie V., s tým, že k pozemku na ktorom je stavba uskutočnená má stavebník
právo na základe nájomnej zmluvy č. DI/NR/01/10/2012/BB Y. s vlastníkom pozemku F. Y., s. r. o. K

podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 17 649/2012 - 003-La zo dňa
12. 09. 2012 pre stavebníka Nubium Ing. L. L. na obdobie do 30. 09. 2015, zmluvu o nájme č. DI/
NR/01/10/2012/F.Y.zodňa01.10.2012(uzavretúmedziprenajímateľom:BBY.,s.r.o.anájomcom:Ing.
N. L. - NUBIUM na dobu neurčitú) v znení dodatku č. 1 zo dňa 05. 12. 2013, ktorým vstúpil do zmluvného
vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o. Ďalej priložil čiastočný výpis z LV
č. XXXX zo dňa 10. 08. 2015 pre katastrálne územie V. a farebnú fotografiu reklamnej stavby v lokalite.

2. Vo výzve zo dňa 25. 08. 2015 na doplnenie žiadosti správny orgán prvého stupňa žalobcu vyzval
na predloženie stanoviska cestného správneho orgánu (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR), nakoľko predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad pre
posúdenieaniesúvnejdokladyvzmyslevyhláškyMinisterstvaŽPSRč.453/2000Z.z.Zároveňžalobcuupozornil, že v prípade nedoplnenia žiadosti v určenej lehote stavebný úrad konanie zastaví. Žalobca
reagoval v podaní zo dňa 27. 10. 2015, v ktorom uviedol, že reklamné stavby sú povolené a žiada
len o predĺženie doby trvania týchto reklamných stavieb, nie o povolenie nových reklamných stavieb.

Predĺžiť dobu reklamných stavieb žiadal podľa platnosti nájomnej zmluvy. K podaniu pripojil stanovisko
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných
komunikácií zo dňa 29. 09. 2015, v zmysle ktorého ministerstvo po preštudovaní predložených
podkladov konštatovalo, že predmetné reklamné stavby sú umiestnené v cestnom ochrannom pásme
rýchlostnejcestyR1A,apretonesúhlasísvydanímpredĺženiapreumiestnenéreklamnéstavbyvk.ú.V..

3. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16 045/2015-004-La zo dňa 03. 11. 2015, ktorým
podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov v zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zamietol stavebníkovi Nubium s. r.
o., Trenčianska 55, Bratislava, vydanie stavebného povolenia stavby: 2 ks jednostranných reklamných

stavieb, na pozemku p. č. XX/X, k. ú. V., umiestnených za oplotením záhrady popri komunikácii R1A,
rozmer 5100 x 2400 mm. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 11. 2015, o
ktorom rozhodol žalovaný dňa 18. 04. 2016 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 03. 11. 2015
zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16045/2015-008-Re zo dňa 30. 08. 2016, ktorým
podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
nepredĺžil dobu trvania reklamnej stavby stavebníkovi NUBIUM s. r. o., Trenčianska 705/55, 821 09
Bratislava, a to konkrétne: 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, umiestnených za

oplotením záhrady, popri komunikácii R1A, na pozemku p. č. XX/X reg. C, k. ú. V., rozmer reklamnej
plochy 5100 x 2400 mm. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 09. 2016, o ktorom
rozhodol žalovaný dňa 12. 01. 2017 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 30. 08. 2016 zrušil
a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16045/2015-012-Re zo dňa 05. 05. 2017, ktorým
podľa § 117 ods. 1 a § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov,zamietolžiadosťstavebníkaNubiums.r.o.,Trenčianska
705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, vo veci 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu
„Billboard“, umiestnených za oplotením záhrady, popri komunikácii R1A, na pozemku p. č. XX/X reg. C

KN,k.ú.V.,rozmerreklamnejplochy510x240cm,identifikačnéčísloXX.Protitomutorozhodnutiupodal
žalobca odvolanie zo dňa 12. 06. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 17. 08. 2017 tak, že rozhodnutie
stavebného úradu zo dňa 05. 05. 2017 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. V podaní zo dňa 14. 09. 2017 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a v podaní zo dňa

20. 09. 2017 označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ vzniesol
námietku predpojatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach stavebných konaní, kde
je účastníkom jeho spoločnosť, najmä Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C.. Príslušný správny orgán na žiadosť
žalobcu o vyhotovenie fotokópie spisu reagoval v podaní zo dňa 16. 10. 2017 a o vznesenej námietke
predpojatosti rozhodol v rozhodnutí č. 16045/2015-017-Re zo dňa 30. 10. 2017 tak, že ju zamietol.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2017. Žalobca v podaní zo dňa 14. 11. 2017 opätovne
žiadal o vyhotovenie kópie administratívneho spisu.

7. Stavebný úrad vydal dňa 29. 09. 2017 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej
stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu

svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa
k nim neprihliadne. Predmetné oznámenie bolo doručované aj Ing. R. F. (vlastníkovi pozemku).

8. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 15. 03. 2018 reagoval na žiadosť žalobcu o
vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a zástupkyni žalobcu bola dňa 20. 03. 2018 doručená

kópia administratívneho spisu.

9. Stavebný úrad vydal pod č. 16045/2015-024-Re dňa 11. 07. 2018 rozhodnutie, ktorým opätovne
zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, proti ktorému podal žalobca odvolanie zodňa 09. 08. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21. 11. 2018 tak, že rozhodnutie
stavebného úradu zo dňa 11. 07. 2018 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. V administratívnom spise sa nachádzajú oznámenia zo dňa 21. 12. 2018 o podaní námietky
predpojatosti, ktorými zamestnanci stavebného úradu Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C. jednotlivo oznamovali
primátorovi mesta, že účastník konania (žalobca) podal proti nim námietku predpojatosti. K predmetným
oznámeniam zamestnancov stavebného úradu je pripojené podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017. O
námietke predpojatosti rozhodol príslušný orgán rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2019 tak, že námietku

predpojatosti podanú v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. 16045/2015 a v ďalšom
stavebnom a/alebo inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch. E.
V., zamietol a ďalším rozhodnutím z toho istého dňa rozhodol tak, že námietku predpojatosti podanú
v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. 16045/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo
inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Mgr. R. C., zamietol. Predmetné
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 02. 2019 a 04. 02. 2019.

11. Stavebný úrad vydal dňa 13. 02. 2019 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej
stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania
môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia,
inak sa k nim neprihliadne. Stavebný úrad oznámil žalobcovi, že dobu trvania predmetnej reklamnej

stavbynebudemožnépredĺžiť,nakoľkopodkladomrozhodnutiajeajnesúhlasnéstanoviskoMinisterstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pod č. 10754/2015/C212-SCDPK/60037 zo dňa 29. 09.
2015.

12. Stavebný úrad vydal pod č. 16045/2015-032-Re zo dňa 13. 05. 2019 ďalšie rozhodnutie, ktorým

opätovne zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 ks jednostranných
reklamných stavieb typu „Billboard“, umiestnených za oplotením záhrady, popri komunikácii R1A, na
pozemku p. č. XX/X reg. C KN, k. ú. V., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, identifikačné číslo XX),
proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 24. 06. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019 odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 16045/2015-032-Re zo dňa 13. 05. 2019 potvrdil.

14. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, ktoré sa začalo na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 21. 08. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Konštatoval,
že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú
dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby
trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov postupuje
primerane podľa § 58 až § 66 tohto zákona.

15. Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré
stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu jej trvania a okrem týchto dokladov posudzuje aj skutočnosti, ktoré

zabraňujú predĺženiu doby jej trvania. Taktiež je povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby
je v súlade s verejným záujmom, ktorým sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne
záväznýmivyhláškamianariadeniami,pričomvtomtoprípadeverejnýzáujempredstavujecestnýzákon.
V predmetnej veci, t. j. vo veci žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí
doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy

chránené osobitným zákonom, v tomto prípade cestným zákonom, nebolo možné vyhovieť.

16. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako príslušný správny orgán uplatňujúci
požiadavky podľa osobitného predpisu (cestného zákona) listom zo dňa 29. 09. 2015 žalobcovi
oznámilo, že s účinnosťou od 02. 01. 2015 sa podľa § 11 ods. 1 cestného zákona predmetné stavby

nachádzajú v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s predĺžením doby trvania
predmetných reklamných stavieb.17. V čase, keď boli predmetné reklamné stavby povoľované, t. j. 12. 09. 2012, bola účinná úprava
cestného zákona, podľa ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzali mimo zastavaného územia obce
(§ 11 ods. 1), a keďže sa reklamné stavby nachádzajú podľa listu vlastníctva v zastavanom území obce,

nenachádzali sa podľa v tej dobe platnej úpravy cestného zákona v ochrannom pásme cesty. V čase,
keď stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti doby trvania reklamnej stavby, bola už účinná úprava
cestného zákona tak, ako je platná v súčasnosti a vyplýva z nej, že reklamná stavba sa nachádza v
cestnom ochrannom pásme, keďže je umiestnená mimo sídelného útvaru obce. Cestný správny orgán
vydal stanovisko k umiestneniu reklamnej stavby na základe zisteného skutkového stavu.

18. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný k námietke žalobcu, že nie je zrejmé, že sa reklamná
stavba má nachádzať mimo sídelného útvaru obce a takto aj v ochrannom pásme cesty, uviedol, že
poloha reklamnej stavby vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty R1A je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti
a z tohto podkladu je podľa názoru odvolacieho orgánu možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť
reklamnej stavby je podstatne menšia ako 100 m definovaných v § 10 a § 11 cestného zákona a jeho

vykonávacieho predpisu (pre rýchlostné cesty je podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
cestný zákon, ochranné pásmo 100 m). Rovnako polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru
obce je možné identifikovať pomocou webových stránok, napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod.,
ktoré sú verejne prístupné. Pomocou týchto stránok je možné zistiť aj presné umiestnenie dopravných
značiek označujúcich začiatok a koniec obce na príslušnej komunikácii. Úsek rýchlostnej cesty R1A, pri

ktorom sa uvedené reklamné stavby nachádzajú, bol vybudovaný ako tzv. severný obchvat mesta W.
a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa na ňom nenachádzajú. Uvedené potvrdzuje
aj skutočnosť, že užívatelia rýchlostnej cesty R1A nemusia v predmetnom úseku znížiť rýchlosť na 50
km/h, ktorá je predpísaná v obci, ale môžu jazdiť rýchlosťou 130 km/h, t. j. rýchlosťou, ktorá je povolená
mimo obce, čo znamená, že predmetný úsek rýchlostnej cesty R1A je mimo sídelného útvaru obce a

reklamné stavby sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty.

19. K námietke žalobcu týkajúcej sa predpojatosti podanej dňa 29. 09. 2017 proti zamestnancom
stavebného úradu žalovaný poznamenal, že o námietke predpojatosti rozhodol v súlade s príslušnými
ustanoveniami správneho poriadku primátor Mesta W.. Predmetné právoplatné rozhodnutia vo veci sú

súčasťou spisového materiálu.

20. Po preskúmaní predloženého odvolania spolu so spisovým materiálom žalovaný dospel k záveru,
že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a tento rozhodol v súlade so zákonom a
vykonávacími predpismi. Z týchto dôvodov potom žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho

rozhodnutia, teda odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
13. 05. 2019 potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

21. V správnej žalobe zo dňa 15. 11. 2019, ktorá bola v rovnaký deň správnemu súdu aj doručená,
žalobca za ďalšieho účastníka súdneho konania označil R. F., ktorý bol účastníkom aj v rámci správneho
konania.

22. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu.

Svoju argumentáciu zhrnul do nasledovných bodov:

a/ V predmetnej veci zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa reklamná stavba nachádza mimo
sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko vychádzajú len zo stanoviska
„dotknutého“ orgánu. Správne orgány žiadnym spôsobom nevymedzili územie sídelného útvaru obce,
ktoré by bolo odlišné od intravilánu obce, neuviedli ani žiadne preskúmateľné úvahy, ktorými by podporiliakýkoľvek záver, že sa reklamné stavby nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, okrem tej, že intravilán
nie je sídelný útvar obce bez ďalšieho a bez iného vymedzenia sídelného útvaru obce. Žalovaný
síce uvádza, že poloha reklamnej stavby vo vzťahu k vozovke má byť zrejmá z grafickej prílohy

žiadosti a z tohto podkladu je možné vyvodiť záver o vzdialenosti podstatne menšej ako 100 metrov
predpokladaných v ustanovení § 10 a § 11 cestného zákona. Táto skutočnosť je však vo vzťahu
k obsahu námietok žalobcu irelevantná, nakoľko z predmetného dokladu nie je možné o skutočnej
polohe reklamných stavieb mimo sídelného útvaru obce vyvodiť žiadny podobný záver. Ani paušálny
demonštratívny odkaz na mapové podklady Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod. neobsahuje nič,

čo by umožňovalo identifikovať sídelný útvar obce. Pritom podľa vedomostí žalobcu sa takéto podklady
v spise ani nenachádzali. Žalobca si uplatnil právo na celú kópiu administratívneho spisu a v opačnom
prípade mu zjavne celá nebola doručená, čím vychádza z podstatného porušenia ustanovení o konaní
pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené
je o to zarážajúcejšie, že priamo z verejného registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č. XX/X v
k. ú. V. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX

pre k. ú. V.. Zároveň je z verejne dostupnej mapy operátu zrejmé, že v okolí reklamnej stavby sa
nachádzajú ďalšie stavby, čo opäť potvrdzuje, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce,
kde je aplikácia § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1 cestného zákona priamo z dikcie týchto ustanovení
vylúčená.Uvedenéznamená,žeskutkovýstavsprávnymorgánomprvéhostupňavôbecnebolzisťovaný
a rozhodnutie žalovaného tento stav nezákonnosti len potvrdilo. K tomuto ustáleniu nemohol prispieť

ani odkaz žalovaného na mapové podklady Google maps, mapy CDB, ZB GIS, nakoľko tieto uvedené
údaje neobsahujú. V predmetnej veci zo zákona a ani zo žiadneho dokladu v administratívnom spise
nevyplýva žiadna podoba vymedzenia sídelného útvaru obce, ktorá by žalovanému umožňovala potvrdiť
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko zo spisu nie je zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá
by umožňovala hovoriť o vymedzenom sídelnom útvare obce a jeho polohe k reklamnej stavbe. Takto

žalovaný odôvodňoval len polohu reklamnej stavby vo vzťahu k ceste, nie k sídelnému útvaru obce a
potom nemohol dospieť k záveru, že v danej lokalite je v akejkoľvek podobe existujúce cestné ochranné
pásmo, najmä za situácie, že reklamná stavba sa nachádza v zastavanom území obce.

b/ Žalovaný konštatuje, že úsek rýchlostnej cesty R1A, pri ktorom sa uvedené reklamné stavby

nachádzajú, bol vybudovaný ako tzv. severný obchvat Mesta W. a dopravné značky označujúce začiatok
a koniec obce sa na ňom nenachádzajú. Zároveň žalovaný uvádza, že sídelný útvar obce je pre
účely cestného zákona definovaný ohraničením dopravnými značkami začiatok a koniec obce na
konkrétnej komunikácii a nie je definovaný zastavaným územím obce, ktoré je možné identifikovať
podľa katastra nehnuteľností. Takéto konštatovanie žalovaného je zvláštne, pretože v takom prípade

je potrebné územie sídelného útvaru obce odvodzovať od bodov - dopravných značiek, ktoré existujú,
pretože hranice územia sídelného útvaru obce prechádzajú práve cez tieto body, ale logicky a
geometricky nemôžu prechádzať len cez tieto body. Konštatovania žalovaného však nemôžu vylúčiť
polohureklamnýchstaviebvsídelnomútvareobce.Akžalovanýnemienipresvojeúvahypoužívaťobsah
katastra nehnuteľností a kategorizáciu pozemku v zastavanom území, musí vymedziť územie sídelného

útvaru obce zákonne a preskúmateľne inak, čo sa však žalovanému a ani správnemu orgánu prvého
stupňa nepodarilo.

c/ Žalovaný cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak vo vzťahu k týmto normám neuvádza nič,
čo by odôvodňovalo správnosť jeho postupu, ako i postupu správneho orgánu prvého stupňa a čo

by akýmkoľvek logickým či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti námietkam žalobcu
uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Stanovisko Ministerstva dopravy a
výstavby SR neobsahuje žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať § 10 ods. 4 a/
alebo § 11 ods. 1 cestného zákona, ktoré upravujú dve odlišné situácie. V prípade § 10 ods. 4 ide
o bezvýnimočný zákaz a v prípade § 11 ods. 1 sa pripúšťa výnimka v podobe záväzného stanoviska

skutočne dotknutého orgánu chrániaceho záujem podľa § 126 stavebného zákona. V konaní nielenže
nebol preukázaný a identifikovaný skutkový základ, ktorý by umožňoval aplikovať uvedené ustanovenia
cestného zákona a správne orgány ani neuviedli, pre ktorý prípad bolo vydané záväzné stanovisko. Je
možné len dovodzovať, že by to malo byť k situácii regulovanej § 11 ods. 1 cestného zákona, nakoľko pri
§ 10 ods. 4 cestného zákona to nie je možné, ale správne orgány citujú obidve ustanovenia a na základe

stanoviska odôvodňujú splnenie podmienok pre aplikáciu oboch ustanovení, čo nie je logicky a procesne
možné. Správny orgán prvého stupňa stanovisko žiadal, ale súčasne aplikoval obidve ustanovenia
cestného zákona, z čoho je zrejmé, že skutkový stav nemal spoľahlivo zistený, postupoval nesprávne,
vyvodzoval príčinu z následku a aj to len v jednej skutočnosti (teda zo skutočnosti, že bolo vydanéstanovisko na žiadosť správneho orgánu znamená, že jeho záver o polohe reklamnej stavby mimo
sídelného útvaru obce bez jeho vymedzenia je správny, čo však nie je pravda) a na základe takéhoto
obsahu spisu vyvodzoval neprijateľné skutkové a právne závery o neprípustnosti reklamnej stavby na

danom mieste.

d/ Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom
žalovaného a nie potenciálne „dotknutého“ správneho orgánu. Správny orgán mal najskôr riešiť otázku

vymedzenia sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce
a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná
stavba a až následne, na základe takto zisteného skutkového stavu, požadovať akékoľvek stanovisko
s vplyvom na konanie. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili
otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom
útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z

mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby. Žiadny právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ
sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce, preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako
zastavané územie obce, alebo správny orgán musí svoje rozhodnutie v tejto otázke presvedčivo a
logicky odôvodniť, pretože v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V predmetnej veci je možné
vychádzať z toho, že z verejného registra vyplýva, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare

obce, ktorý je totožný s intravilánom obce alebo, že správny orgán prvého stupňa nezistil spoľahlivo
skutkový stav (vymedzenie územia sídelného útvaru obce hranicami odlišného od intravilánu obce)
a žalovaný toto pochybenie neodstránil. Ak z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná
stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko,
ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takýto postup je vyvodzovaním záveru o
existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe
skutočnej a preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá však nebola preukázaná žiadnym dôkazom
a z verejných registrov logicky vyplýva opak. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa neuviedli
žiadne vymedzenie sídelného útvaru obce a neuviedol to ani domnelý dotknutý orgán. V tejto súvislosti

je označovanie dopravných značiek ako hraníc sídelného útvaru obce nenáležité, nakoľko ide o body
a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú. Zo skutočnosti, že bolo vydané stanovisko
dotknutého orgánu, nemožno vyvodzovať záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného
útvaru obce. Existencia takéhoto paaktu nemôže zbaviť správny orgán prvého stupňa a ani žalovaného
jeho povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Predmetné

stanovisko nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože sa môže žiadať len v prípade,
ak sa preukáže, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Žalobca nemá vedomosť
o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru
obce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť o priamky alebo krivky medzi bodmi a ani
domnelý dotknutý orgán v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy.

e/ Domnelý dotknutý orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili hranice sídelného útvaru
obce. Správne orgány nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu
o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, ktorý ani nevymedzili.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo žalobcu na

spravodlivé konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia
a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Takýto postup správneho
orgánu sa nazýva svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne, keď
zabraňujú účastníkovi konania predniesť podstatnú argumentáciu a tým vytvárajú predpoklady a
možnosť správneho orgánu sa s takouto argumentáciou v rozhodnutí nevysporiadať, čo je nezlučiteľné

s ideou spravodlivého procesu.

f/ Žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa
vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a
dôkazne podložených. Žalobca namietal predpojatosť zamestnancov obce ako i ďalších osôb, o ktorých

sa domnieva, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú jeho činnosť,
a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť
do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré
žalobca riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že títozamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne
konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými
účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže

išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom.
Žalobca uvedené namietal aj v odvolaní a žalovaný sa s tým žiadnym spôsobom nevysporiadal,
okrem zmieňovania rozhodnutia primátora mesta o zamietnutí námietky predpojatosti, ktoré je však
nepreskúmateľné a nepochopiteľné. Je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby
zabezpečujúce činnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce aj javili ako nestranní a nezaujatí

v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre
pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému, nie je možné považovať rozhodovanie
správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté. Nie je možné, aby zamestnanci obce
zabezpečujúci činnosť správneho orgánu prvého stupňa oslovovali iných zmluvných partnerov žalobcu,
aby títo ukončili zmluvné súkromno-právne vzťahy a podieľali sa na vytváraní a zmene skutkového stavu
vo veciach, ktoré potom rozhoduje správny orgán prvého stupňa, ktorého činnosť majú zabezpečovať

v rámci preneseného výkonu štátnej správy takéto osoby. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich
veci žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala proti všetkým osobám, ktoré konajú vo
vzťahu k žalobcovi, vrátane primátora, ktorý podpisoval (v súčinnosti s označenými zamestnancami
útvaru hlavného architekta) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy
so žalobcom.

Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jeho nezákonnosť aj z dôvodu podieľania
sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o
zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (Ing. arch. V., Mgr.
C.), ale o zamestnancov obce nezaradených na Útvar hlavného architekta Mesta W. zastupujúceho

záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konania a takéto rozhodovanie nemôže byť
nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Spôsob vybavenia námietky predpojatosti zo strany správneho
orgánu prvého stupňa a žalovaného je materiálne nepreskúmateľný. V tejto súvislosti žalobca označil
listy, ktoré predložil ako prílohu žaloby a z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že Ing. arch. V. a Mgr. C.
nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod stavebného úradu, ale zamestnancami

obce zabezpečujúcimi činnosti Útvaru hlavného architekta. Uvedené je možné posúdiť ako nespĺňanie
predpokladov týchto osôb podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, keď predpokladom je nielen
osobitný kvalifikačný predpoklad, ale aj trvalé organizačné zaradenie, ktoré osobitnému kvalifikačnému
predpokladu korešponduje. Menovaní boli v čase prejednávania veci, ako i v čase odosielania
listov, zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta a nemôžu byť teda

zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu. Informácia o organizačnom zaradení
bola poskytnutá Mestom W. podľa zákona č. 211/2000 Z. z. inému subjektu, avšak z predložených
listov je zrejmé, že menovaní konali za Útvar hlavného architekta Mesta W. a rovnako primátor konal
tak, že vyzýval na ukončenie zmluvných vzťahov žalobcu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa a takisto i žalovaného nemôže byť zákonné, pretože vo veci konali neoprávnené a predpojaté

osoby a správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami odvolateľa v zákonnom rozsahu,
hoci mal o nich vedomosť, nekonal podľa § 9 správneho poriadku a nevylúčil predpojaté osoby z
činnosti správneho orgánu v danej veci. Žalovaný tieto vady žiadnym spôsobom nezhojil a v žiadnej
podobe a preskúmateľným spôsobom nereagoval na materiálny obsah námietok, ani na organizačné
zabezpečenie činnosti správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k prejednávanej veci z úradnej

povinnosti.

g/ V závere žaloby žalobca namietal porušenie jeho procesných práv tvrdiac, že postupom správnych
orgánov mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne

orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo
zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho
orgánu podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46
správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo
ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať

pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy
účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.23. Žalobca preto navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03. 09. 2019 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 16045/2015-032-
Re zo dňa 13. 05. 2019 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň mu

priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

IV. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 29. 06. 2020. Mal za to, že postup žalovaného aj

stavebného úradu bol správny a v súlade so zákonom, nakoľko v spisovom materiáli sa nachádzalo
aj nesúhlasné stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 10754/2015/C212-SCDPK/60037 zo
dňa 29. 09. 2015 ako dotknutého orgánu. V stanovisku sa uvádza, že ministerstvo ako cestný správny
orgán podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení neskorších predpisov, vykonáva podľa § 3 ods. 3 písm. g/ cestného zákona štátnu správu
vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalej ministerstvo uviedlo, že po preštudovaní predložených

dokladov konštatuje, že reklamné stavby sú umiestnené v ochrannom pásme rýchlostnej cesty RIA, a
preto nesúhlasí s vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby v k. ú. V.. Obsah záväzného
stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného
stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného
zákona). Podľa názoru žalovaného stavebný úrad zistil skutkový stav dostatočne spoľahlivo na to, aby

bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a je umiestnená v
cestnom ochrannom pásme. Žalobca si zamieňa pojem sídelný útvar obce s pojmom zastavané územie
obce, resp. chce navodiť dojem, že správne orgány v konaní operovali s nesprávnym pojmom, a teda
celé rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Každý pojem je definovaný v inom právnom predpise. Pre toto konanie je okrem stavebného zákona

relevantný cestný zákon a v ňom definovaný pojem sídelný útvar obce. Sídelný útvar obce je v zmysle
cestnéhozákonadefinovanýohraničenímdopravnýmiznačkamioznačujúcimizačiatokakoniecobcena
konkrétnejkomunikáciianiezastavanýmúzemímobcevzmyslekatastranehnuteľností.Toznamená,že
pre správne orgány je bezvýznamné, či sa reklamné stavby nachádzajú v zastavanom území obce. Pre
správne orgány je relevantná iba odpoveď na otázku, či reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného

útvaru obce alebo nie.
V danom prípade je reklamná stavba umiestnená pri rýchlostnej ceste R1A ďaleko pred dopravnou
značkouoznačujúcouzačiatokMestaW.,atedavzmyslecestnéhozákonasanachádzamimosídelného
útvaru obce. Túto skutočnosť možno spoľahlivo zistiť pomocou webovej aplikácie Google maps, mapy
CDB a pod. Rovnako je nepochybné, že sa predmetná reklamná stavba nachádza v ochrannom pásme

rýchlostnej cesty, ktoré je pre diaľnice a cesty budované ako rýchlostné komunikácie 100 m.
K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne
nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa,
žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Y. W., v ktorých boli
námietky predpojatosti zamietnuté. Mesto W. sa v uvedených rozhodnutiach s týmito námietkami riadne

vysporiadalo, a preto považuje uvedenú námietku za nedôvodnú.
K žalobcovej námietke, že namietaná predpojatost' smerovala aj voči primátorovi Mesta W., žalovaný
uviedol, že aj keby takáto námietka bola podaná, podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona je
stavebným úradom obec, starosta je podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch správnym orgánom a nevystupuje v pozícii

pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o
obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na
prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu vedúceho správneho orgánu a nadväzne
na to príslušnosti na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda
žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo

primátora rozhodnúť. To znamená, že ak správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený
vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce (v tomto prípade
primátor), a preto, ak by aj bola takáto námietka zo strany žalobcu podaná, nemôže spôsobiť začatie
konania o tejto otázke.
K námietke žalobcu, že sa na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa podieľali neoprávnené

osoby, nakoľko ide o zamestnancov zaradených na Útvare hlavného architekta, žalovaný poznamenal,
že podľa Organizačného poriadku Mesta W. (čl. 22), referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti
a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej
správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v zneníneskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy, a preto považuje
túto námietku za neopodstatnenú. K súvisiacej námietke, že vybavujúci pracovníci Mesta W. (Mgr. C.,
Ing. arch. V.) nespĺňajú požiadavky upravené v § 117 ods. 3 stavebného zákona, žalovaný uviedol,

že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na
zabezpečenie činnosti stavebného úradu, v dôsledku čoho je aj táto námietka neopodstatnená.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd podanú žalobu v celom
rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

25. Uznesením č. k. 15S/116/2019 - 87 zo dňa 07. 07. 2020 súd pribral za účastníka konania R.E. F.,
ktorý sa na výzvu súdu k veci aj vyjadril. Vo svojom podaní zo dňa 10. 09. 2020 uviedol, že so žalobou
súhlasí a rozhodnutiam žalovaného a stavebného úradu nerozumie. Poukázal na to, že jeho pozemok
sa nachádza v intraviláne obce a nikdy mu nebolo nič doručené a ani nemá vedomosť o ničom, čo

by len náznakom malo znamenať, že jeho právo prenechať vec do užívania za konkrétnym účelom by
malo byť obmedzené. Mal tým na mysli, že by sa jeho pozemok mal nachádzať mimo sídelného útvaru
obce. Podaná žaloba mu pripadá logická a pochopiteľná v otázke, ktorá sa týka jeho pozemku a jeho
umiestnenia, keď aj on môže vychádzať len z toho, že je umiestnený v intraviláne, teda v sídelnom útvare
obce a z ničoho mu nevyplýva opak. K časti žaloby, ktorá sa týka zaujatosti osôb, ktoré zastupovali

v konaní stavebný úrad, sa nevedel bližšie vyjadriť a záverom sa pripojil k dôvodom, ktoré žalobcu k
podaniu žaloby viedli.

26. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného akcentoval skutočnosti podrobne opísané v žalobe a
stotožnil sa s úvahami ďalšieho účastníka poukazujúc na skutočnosť, že z hľadiska dôvodov rozhodnutí

správnych orgánov obidvoch stupňov tieto neboli pre priemerného adresáta, ktorým je aj ďalší účastník,
zjavne pochopiteľné.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(§ 134 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 09.
2019, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola
splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením

pojednávania), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
zo dňa 13. 05. 2019 (čoho sa žalobca taktiež domáhal v zmysle § 191 ods. 3 SSP) je potrebné podľa §
191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 08. 11. 2022 pri dodržaní podmienok
podľa § 137 ods. 4 SSP.

28. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. d), e), f), g), p), ods. 6, ods. 7, ods. 8, ods. 9 zákona č. 135/1961 Z.

z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „cestný zákon“)
v znení účinnom do 30. 11. 2019, t. j. aj v čase rozhodovania žalovaného, orgány štátnej správy pre
pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú:
a/ ministerstvo,
b/ okresné úrady v sídlach krajov,

c/ okresné úrady.
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie
d/rozhodujeozaradenípozemnýchkomunikáciídocestnejsieteaoichvyradeníznej,opretriedeníciest
a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych
práv, upravia sa vlastnícke práva (§ 3d),

e/ určuje triedy a dopravný charakter jednotlivých cestných ťahov,
f/ zabezpečuje centrálnu technickú evidenciu pozemných komunikácií (ďalej len „centrálna evidencia“),
g/ vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest,p/ riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými
úradmi v sídle kraja, okresnými úradmi a obcami ako prenesený výkon štátnej správy.
Na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s),

odseku4písm.d)ae)aodseku5písm.d),f)ag)sanevzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní.
Cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú
vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska
správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu
jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

Cestný správny orgán určuje používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľuje
vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie
a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti
podľa osobitných predpisov.
Cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a
odseku 5 písm. b) na základe záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho

pôsobnosti podľa osobitných predpisov, v ktorého miestnej pôsobnosti sa zvláštne užívanie pozemných
komunikácií začína.

Podľa § 3a ods. 1 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné
cesty vykonáva ministerstvo.

Podľa § 3d ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 8 cestného zákona, diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I.
triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom
je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (ďalej len „koncesné

cesty“), sú vo vlastníctve štátu.
Správu pozemných komunikácií vykonávajú,
a/ ak ide o diaľnice, rýchlostné cesty a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo
vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná
diaľničná spoločnosť.

Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú
evidenciu.

Podľa § 10 ods. 1, ods. 3, ods. 4 cestného zákona, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu,
cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Na odvrátenie takého

ohrozenia uloží príslušný cestný správny orgán po dohode so zúčastnenými orgánmi nevyhnutné
opatrenia; pritom môže byť tiež rozhodnuté po predchádzajúcom upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal,
o tom, že potrebné opatrenia sa vykonávajú na jeho náklad.
Na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať
reklamné stavby.

Mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je
v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy,
ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby;
to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice,
rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.

Podľa§11ods.1,ods.2cestnéhozákona,naochranudiaľnic,ciestamiestnychkomunikáciíapremávky
na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec
obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku
ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100

metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25
metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované
alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
územného rozhodnutia.
Vcestnýchochrannýchpásmachjezakázanáaleboobmedzenáčinnosť,ktorábymohlaohroziťdiaľnice,

cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v
odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy

fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa§21ods.1správnehoporiadku,správnyorgánnariadiústnepojednávanie,aktovyžadujepovaha

veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má
pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej

činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu

orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, ods. 2, ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a

rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.30. Podľa § 14 ods. 1 písm. e), ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci, správcovia alebo
užívatelia nehnuteľností a prevádzkovatelia všetkých výrobných, stavebných, hospodárskych a iných

činností nesmú diaľnice, cesty a miestne komunikácie a premávku na nich ohrozovať najmä pri
e/ stavebnej činnosti každého druhu.
Bez predchádzajúceho súhlasu cestného správneho orgánu je zakázaná akákoľvek stavebná činnosť,
ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty a miestne komunikácie alebo premávku na nich alebo
ktorá by realizáciou a umiestnením stavieb bránila v potrebnej modernizácii dotknutého úseku

komunikácie, sťažovala strojovú údržbu alebo zhoršovala podmienky bezpečnej a plynulej premávky
na komunikáciách.

Podľa § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) vyššie citovanej vyhlášky, cestné ochranné pásma sa zriaďujú
pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia
alebo územia určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa

osobitných predpisov.
Hranice územia zastavaného alebo územia určeného na súvislé zastavanie vyplývajú z
územnoplánovacej dokumentácie, inak túto hranicu určí podľa skutočného stavu súvislého zastavania
Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s okresným národným výborom, ak ide o diaľnice,
okresný národný výbor po prerokovaní s krajským národným výborom a miestnym národným výborom,

ak ide o cesty, a miestny národný výbor, ak ide o miestne komunikácie. Príslušný cestný správny orgán
pritom prihliadne na to, či súvislé zastavanie je po oboch stranách komunikácie rovnako ďaleko či sa
celkom alebo sčasti obmedzuje len na jednu jej stranu; stavebné medzery až do 200 metrov spravidla
neprerušujú súvislé zastavanie.
Hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo

vzdialenosti
a/ 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostná
komunikácia.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a), ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, v cestných ochranných pásmach je

zakázané
a/ vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie
stavby.
Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udieľa príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už v
štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú

tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej
komunikácie. Povolením výnimok nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním
komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky.

31. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), účinného v čase rozhodovania
žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými
súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu
a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z

verejnýchpriestorov.Reklamnéstavbysanaúčelytohtozákonačleniapodľaveľkostiinformačnejplochy
na
a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 60 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia
neposkytujedostatočnýpodkladpreposúdenienavrhovanejstavbyaleboudržiavacíchprácnanejalebo
ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka,aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného
rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s
miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný

úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho

pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.
Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje
stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý
z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho

žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje
stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov
súhlasí.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a), b), ods. 3, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad
preskúma najmä,

a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov konania a ich námietky.
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a
osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo
väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie

zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a

využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o
dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej

energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú
f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a ods. 1 písm. a), ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto
zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.
Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci

svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 stavebného zákona, záväzné
stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny

úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné
stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami
nemôže rozhodnúť vo veci.
Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným

predpisom.Vosvojomzáväznomstanoviskujepovinnývždyuviesťustanovenieosobitnéhopredpisu,na
základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza
stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci
vydal;toneplatí,akdošlokzmeneustanoveníprávnehopredpisu,podľaktorýchdotknutýorgánzáväzné

stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.
Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné
stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením
dôvodov podľa zákona.
Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a

rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje
podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný
úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán
stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od

orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty
na rozhodnutie veci stavebným úradom.
Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací
orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na
vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania

predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od
neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na
rozhodnutie o odvolaní.
Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska
dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na

obnovu konania.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v
znení účinnom od 2. januára 2015.

32. Podľa § 8 ods. 2 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné
povolenie sa prikladajú
a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k

pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať
zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy a obce.Podľa § 15 ods. 2, 3 písm. a), b) vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného,
reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí

a/ dokumentácia obsahujúca návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a
jednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch vyhotoveniach,
b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku
navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov

štátnej správy.
Ak je to vzhľadom k umiestneniu alebo ku konštrukčnému riešeniu informačného, reklamného a
propagačného zariadenia potrebné, v žiadosti sa ďalej uvedie alebo sa k nej pripojí
a/ náčrt alebo fotografia nehnuteľnosti alebo aj jej okolia, ktoré preukazujú vhodnosť začlenenia
informačného, reklamného a propagačného zariadenia do priestoru a jeho výtvarné riešenie,
b/ technický opis konštrukčného riešenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia a

jeho inštalácie vrátane údajov o vhodnosti použitých materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability a
mechanickej odolnosti nosnej konštrukcie a jej upevnenia; ak ide o svetelné zariadenie, technický opis
spôsobu jeho napojenia na elektrické vedenie,

33. Podľa § 55 ods. 1, 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002

Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie v znení účinnom do 29. 02. 2020, informačné, reklamné a propagačné zariadenie
nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok,
brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné

prostredie hlukom alebo osvetlením.
V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej
pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom
zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky
podľa príslušných osobitných predpisov.

34. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. e), ods. 3 písm. a), ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne
a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo.
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne

vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku
3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom

konaní viazaný.

Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení
sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd

uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu
ďalších trov konania.

35. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe posúdiť
správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 10.

08. 2015 o zmenu doby trvania 2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, o rozmeroch
plochy 5100 x 2400 mm, miesto stavby: W., reklamné stavby umiestnené za oplotením záhrady, parc.
č. XX/X, reg. „C“ KN, kat. územie V..

36. V podanej žalobe žalobca, okrem iného, namietal aj to, že sa správne orgány nevysporiadali s
námietkou predpojatosti, ktorú vzniesol proti zamestnancom stavebného úradu, ktorí vybavovali jeho

veci, pričom uviedol aj čísla podaní, ktoré boli zaslané jeho obchodným partnerom zo strany stavebného
úradu, resp. jeho zamestnancov a z tohto konania vyvodzoval, že zamestnanci stavebného úradu konajú
vo vzťahu k nemu predpojato.
K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nachádza podanie žalobcu
zo dňa 20. 09. 2017 s označením „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“.

Z tohto podania možno vyvodiť, že žalobca v konaní pred stavebným úradom (správnym orgánom
prvého stupňa) namietal predpojatosť všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach, v ktorých
je účastníkom, najmä predpojatosť Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C.. Ako dôvod námietky uviedol, že od
svojich obchodných partnerov, ktorí mu prenajímajú pozemky, sa dozvedel, že Mesto W. konajúce
prostredníctvom uvedených zamestnancov ich kontaktuje a vyzýva na ukončenie nájomných zmlúv so

žalobcom. O námietke predpojatosti podanej žalobcom proti všetkým zamestnancom stavebného úradu,
najmä Ing. arch. E. V. a Mgr. R. C., bolo rozhodnuté príslušným orgánom dňa 30. 10. 2017 tak, že bola
zamietnutá a rozhodnutie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 23. 11. 2017.

O tej istej námietke predpojatosti príslušný orgán (Mesto W.) opakovane rozhodol, a to rozhodnutím

zo dňa 11. 01. 2019, ktorým námietku predpojatosti podanú žalobcom dňa 29. 09. 2017 proti všetkým
zamestnancom stavebného úradu, najmä Mgr. R. C. a Ing. arch. E. V., taktiež zamietol. Predmetné
rozhodnutia boli žalobcovi, resp. jeho zástupkyni doručené a je na nich vyznačená právoplatnosť dňom
04. 02. 2019, resp. 05. 02. 2019.
O námietke predpojatosti vznesenej žalobcom bolo teda riadne rozhodnuté (dokonca opakovane) a

žalobcovi boli tieto rozhodnutia doručené, čo vyplýva z jeho tvrdení v žalobe o tom, že správny orgán
prvého stupňa sa s námietkou zaujatosti vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Správny
súd však nezistil dôvod, aby sa žalovaný k tejto námietke vyjadroval v žalobou napadnutom rozhodnutí,
resp. sa ňou zaoberal, keď žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 24. 06. 2019 proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2019 žiadnym spôsobom námietku predpojatosti neuplatnil. Pokiaľ

sa žalobca ako účastník správneho konania domnieval, že príslušný správny orgán pri rozhodovaní o
ním vznesenej námietke predpojatosti zamestnancov nepostupoval v súlade so zákonom, mohol túto
skutočnosť namietať v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu, t. j. proti rozhodnutiu zo dňa
13. 05. 2019, čo však žalobca neurobil.

V predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že zákon nelimituje podanie námietky predpojatosti
vydaním prvostupňového rozhodnutia. Námietku predpojatosti je možné uplatniť aj v odvolacom konaní,
pričom rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosti
zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel a
v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v

súlade s § 12 ods. 1 správneho poriadku o tejto námietke rozhodnúť. Podľa názoru správneho súdu
potom žalovaný postupoval správne a nemal dôvod sa s námietkou predpojatosti a rozhodnutím o nej
zaoberať vo svojom rozhodnutí, nakoľko žalobca v odvolacom konaní námietku predpojatosti nevzniesol
anenamietalanispôsob,akýmboloonejpríslušnýmsprávnymorgánomrozhodnuté.Tvrdeniažalobcuv
žalobe ohľadne námietky predpojatosti nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko táto námietka, resp. spôsob

konania zamestnancov stavebného úradu neboli predmetom odvolacieho konania, v tejto časti preto
správny súd považoval žalobu za nedôvodnú.37. Po oboznámení sa s ďalšími žalobnými námietkami a obsahom administratívneho spisu
predloženého žalovaným správny súd dospel k záveru, že dôvodné sú námietky žalobcu týkajúce sa
nedostatočného zistenia skutkového stavu a z tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť.

K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto
sa v žalobe opakujú a ich podstatou je tvrdenie, že nebolo žiadnym spôsobom vymedzené územie
sídelného útvaru obce (Mesta W.), že nebolo preukázané, že reklamné stavby sa nachádzajú mimo
sídelného útvaru obce, že správny orgán si vyžiadal stanovisko príslušného orgánu bez toho, aby

predtým vymedzil, či sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce alebo mimo neho, čo bolo
podľa názoru žalobcu rozhodujúce pre ďalší postup a rozhodnutie v predmetnej veci.

Z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom do 31. 12. 2012 (teda aj v čase vydania rozhodnutia zo dňa 12. 09. 2012, na základe ktorého
boli predmetné reklamné stavby vybudované) vyplýva, že v cestných ochranných pásmach ciest je

zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie
alebo premávku na nich a príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky
z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.

V ustanovení § 16 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) sa uvádza, že v cestných ochranných pásmach je výslovne zakázané
vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie
stavby, pričom v zmysle § 16 ods. 3 tejto vyhlášky výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný
cestný správny orgán a možno ich povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým nebudú dotknuté
všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie.

Za účinnosti uvedenej právnej úpravy boli na pozemku pod parc. č. XX/X v katastrálnom území V. v
roku 2012 vybudované predmetné reklamné stavby na základe rozhodnutia stavebného úradu č. 17
649/2012 - 003 - La zo dňa 12. 09. 2012, v ktorom boli stanovené podmienky na ich výstavbu.

Pred uplynutím doby, na ktorú bolo umiestnenie reklamného zariadenia povolené (do 30. 09. 2015),
žalobca žiadosťou zo dňa 10. 08. 2015, doručenou stavebnému úradu dňa 21. 08. 2015, požiadal o
zmenu doby trvania reklamnej stavby. K žiadosti pripojil vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu
č. 17 649/2019 - 003 - La zo dňa 12. 09. 2012, zmluvu o nájme č. DI/NR/01/10/2012/BB Y. zo dňa
01. 10. 2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 05. 12. 2013, fotosnímku reklamnej stavby v lokalite a list

vlastníctva č. XXXX zo dňa 10. 08. 2015 pre katastrálne územie V., z ktorého vyplýva, že pozemok parc.
č. XX/X (ostatné plochy) je umiestnený v zastavanom území obce.

V čase povolenia výstavby predmetných reklamných stavieb, t. j. v septembri 2012, platilo ustanovenie
§ 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií) a ustanovenie § 11 ods. 1

až 6 (cestné ochranné pásma) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení neskorších predpisov, pričom k zmene právnej úpravy týchto ustanovení došlo prijatím zákona
č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (vrátane cestného zákona) s účinnosťou od 02. 01. 2015. Zákon č. 293/2014 Z. z. reagoval na

dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú
reguláciu, pričom prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto
zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky pre
umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a
cestách I. triedy.

V zmysle § 10 ods. 3, ods. 4 cestného zákon v znení účinnom od 02. 01. 2015, t. j. v čase rozhodovania
oboch správnych orgánov v predmetnej veci, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných
cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby a mimo sídelného útvaru obce ohraničeného
dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky
priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným

ťahom, okrem odpočívadiel, taktiež zakázané umiestňovanie reklamných stavieb, pričom tento zákaz
sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice,
rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.Z dôvodovej správy k § 10 ods. 4 vyplýva, že sa zakazuje umiestňovanie reklamných stavieb pri
diaľniciach, cestách pre motorové vozidlo a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom,
a to v území až 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, cesty pre motorové vozidlá

alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Zákaz sa vzťahuje na územie mimo
sídelných útvarov obce (alebo mesta), pričom sídelný útvar je na tieto účely územie, ktoré je ohraničené
dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce (alebo mesta).
V dôvodovej správe k § 11 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 sa uvádza:
„Precizovanie právnej úpravy v nadväznosti na novú úpravu § 10 ods. 4 v nadväznosti na definíciu

súvisle zastavaného územia na účely určenia cestného ochranného pásma sa upresňuje v § 11 ods. 1
tak, že ochranné pásma vznikajú len mimo obcí (mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou
značkou označujúcou začiatok a koniec obce) a mimo súvisle zastavaného územia“.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že od 02. 01. 2015 platí právna úprava, v zmysle ktorej je na diaľniciach,
rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch zakázané umiestňovať reklamné stavby

a ich umiestňovanie je zakázané i mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou
označujúcou začiatok a koniec obce v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice,
rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel.

Na úpravu zakotvenú v cestnom zákone odkazuje aj § 55 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

(ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o
všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybuaorientácie),vzmyslektoréhosavochrannompásmepozemnejkomunikáciemôžeinformačné,
reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných
predpisov (medzi nimi je uvedený i cestný zákon).

38. Podľa názoru správneho súdu bolo v predmetnej veci podstatné zistiť, kde sú reklamné stavby
umiestnené, teda či v sídelnom útvare obce, kde nie sú vytvorené cestné ochranné pásma diaľnic,
rýchlostných ciest a ciest prvej triedy, alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou
značkou označujúcou začiatok a koniec obce, kde je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého

jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom,
zakázané umiestňovať reklamné stavby. Uvedené zistenie bolo dôležité pre ďalší postup správneho
orgánu aj preto, že v roku 2012, kedy boli reklamné stavby vybudované, cestné ochranné pásma slúžili
na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvisle zastavaného územia
(v súvisle zastavanom území sa ochranné pásma nevytvárali) a cestný zákon nepoznal pojem sídelný

útvar.

Vzhľadomnazmenuprávnejúpravyoprotistavuvroku2012bolopovinnosťousprávnehoorgánuprvého
stupňazistiťskutočnýstavvecivzmysle§32ods.1správnehoporiadku(ktorýsavzťahujenapredmetné
správne konanie) tak, aby bolo možné jednoznačne preukázať a konštatovať, či sa predmetné reklamné

stavby nachádzajú v sídelnom útvare obce (Mesta W.), resp. mimo tohto sídelného útvaru a v cestnom
ochrannom pásme. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo svojom stanovisku zo
dňa 29. 09. 2015 uviedlo, že reklamné stavby nachádzajúce sa na parcele č. XX/X, v kat. úz. V., obec W.,
pri rýchlostnej ceste R1A, sú umiestnené v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s
vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby v kat. úz. V.. K tvrdeniu o tom, že reklamné stavby

sa nachádzajú v cestnom ochrannom pásme, nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nebol predložený
žiadny dôkaz, resp. žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza, na čo poukazoval
aj žalobca v podanej žalobe. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako príslušný
ústrednýorgánštátnejsprávyprepozemnékomunikácievykonávavzmysle§3ods.3písm.g)cestného
zákona v znení účinnom do 30. 11. 2019 (teda aj v čase rozhodovania žalovaného), štátnu správu vo

veciach diaľnic a rýchlostných ciest, pričom do tejto jeho kompetencie patrí aj povoľovanie výnimiek zo
zákazu alebo obmedzenia činnosti, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie
alebo premávku na nich, a to v odôvodnených prípadoch záväzným stanoviskom podľa § 11 ods. 2
cestného zákona. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci v takom
rozsahu, aby bolo možné na základe neho rozhodnúť.

Zo žalobných námietok, z tvrdení žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia
žalovaného k žalobe nepochybne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným zostalo aj naďalej sporné,
či ide o stavby umiestnené v sídelnom útvare obce alebo mimo sídelného útvaru obce v ochrannompásme rýchlostnej cesty R1A, kde je umiestnenie reklamných stavieb zakázané. Na odstránenie týchto
rozporov bolo podľa názoru správneho súdu potrebné vykonať dokazovanie zadovážením listinných
dôkazov preukazujúcich umiestnenie reklamných stavieb v danej lokalite.

Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že
správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keď napriek svojej povinnosti
úplne zistiť skutočný stav veci, takto nepostupoval. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny

dôkaz o stotožnení miesta osadenia reklamných stavieb vo vzťahu k označeniu začiatku, resp. konca
sídelného útvaru obce, čo namietal aj žalobca, a to už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa. Rovnako namietal aj vzdialenosť reklamných stavieb od osi vozovky s tým,
že správne orgány si nezadovážili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. Správny súd má za to,
že zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom zadokumentované (aspoň to nevyplýva
z administratívneho spisu), že reklamné stavby sa nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, a že sú

umiestnené vo vzdialenosti menšej ako 100 m od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A (§
15ods.3písm.a)vyhláškyč.35/1984Zb.,ktorousavykonávazákonopozemnýchkomunikáciách),teda
v jej ochrannom pásme. Žalobca v podanom odvolaní na tieto skutočnosti poukazoval, žalovaný sa však
týmito námietkami náležite nezaoberal. Vo svojom rozhodnutí len popísal priebeh administratívneho
konania, citoval právne predpisy, uviedol obsah odvolania žalobcu a k jeho námietkam len konštatoval,

že poloha reklamných stavieb vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty R1A je zrejmá z grafickej prílohy
žiadosti a z tohto podkladu je možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť reklamných stavieb je
podstatnemenšiaako100mdefinovanýchv§10a§11cestnéhozákonaajehovykonávaciehopredpisu
(pre rýchlostné cesty je podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, ochranné
pásmo 100 m). Z rozhodnutia žalovaného však nevyplýva, na základe čoho konštatuje tento stav, keď

sa v administratívnom spise nenachádzajú žiadne dôkazy o osadení reklamných stavieb (okrem jednej
fotografie, ktorú pripojil žalobca k svojej žiadosti) a ani grafická príloha k žiadosti žalobcu.

Zadanejdôkaznejsituáciepovažovalsprávnysúdnámietkyžalobcutýkajúcesanedostatočnezisteného
stavu veci za plne opodstatnené. Skutočný stav (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), na základe ktorého

správny orgán vydal rozhodnutie, musí byť známy nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje,
ale musí byť jednoznačne zadokumentovaný v spise tak, aby o ňom nevznikali žiadne pochybnosti.
Paušálny odkaz na mapové podklady Google maps, mapy CDB a ZB GIS, sám o sebe nepostačuje
na zistenie osadenia reklamných stavieb a už vôbec nie na úplné zistenie skutočného stavu veci. Z
administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k záveru, že reklamné

stavby sú umiestnené, resp. osadené mimo sídelného útvaru obce a v území do 100 metrov od osi
vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A. Uvedené nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorá
tvorí obsah administratívneho spisu a s ktorou by bol žalobca oboznámený. Hoci žalobca túto skutočnosť
namietal, žalovaný nedoplnil dokazovanie o listiny preukazujúce osadenie reklamných stavieb vo vzťahu
k hraniciam sídelného útvaru obce a jej vzdialenosti od osi jazdného pásu, len zopakoval tvrdenia

správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby uviedol, na základe čoho k takémuto tvrdeniu dospel.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2
Sžo/112/2015,podľaktorého„okrempopisuskutkovýchzistení,máodôvodneniesprávnehorozhodnutia
obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky
a návrhy účastníkov konania a na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré

skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny
význam a zdôvodnenie použitia právnej normy.“

Podľa názoru správneho súdu boli správne orgány v danom prípade povinné úplne zistiť skutočný stav
veci, najmä osadenie reklamných stavieb vo vzťahu k podmienkam stanoveným v právnej norme, podľa

ktorej v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie doby trvania reklamných stavieb rozhodovali. Pokiaľ
žalobca namietal tvrdenia správnych orgánov o tom, že reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného
útvaru obce a aj jej vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty, bolo potrebné sa s jeho
námietkou vysporiadať a vykonať dokazovanie, ktoré je v kompetencii správneho orgánu prvého stupňa,
teda zadovážiť dostatok listinných dôkazov, ktoré budú vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci

jednoznačné. Skutočný stav veci musí byť zrejmý nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci koná, ale aj
účastníkomsprávnehokonaniaanásledneisprávnemusúdu,inakniejemožnévykonaťsúdnyprieskum
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správnym súdom.39. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 03. 09. 2019, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2019 podľa
§ 191 ods. 1 písm. e) SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

40. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v predmetnej veci vykonať riadne
dokazovanie za účelom zistenia, či sa predmetné reklamné stavby nachádzajú v sídelnom útvare obce,

resp. mimo sídelného útvaru obce a v prípade, že to tak je, či sú dodržané vzdialenosti v zmysle § 10
ods. 4, § 11 ods. 1 cestného zákona, resp. vzdialenosti stanovené v § 15 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984
Zb. a aké sú tieto vzdialenosti. V súvislosti s potrebou zisťovania, či sa reklamné stavby nachádzajú
v sídelnom útvare obce, resp. mimo neho a v akých vzdialenostiach, bude potrebné popri zadovážení
relevantných listinných dôkazov zvážiť aj vykonanie miestneho zisťovania, resp. ohliadky (pri dodržaní
procesného predpisu, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje), pokiaľ by to malo prispieť k riadnemu

a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Správny orgán prvého stupňa so zistenými skutočnosťami
a vykonanými dôkazmi riadne oboznámi žalobcu, vyzve ho, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril,
vysporiada sa s jeho prípadnými návrhmi alebo námietkami a až následne vo veci rozhodne a svoje
rozhodnutie náležite odôvodní.

41. V ďalšom konaní sú správne orgány vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu viazané
(§ 191 ods. 6 SSP). Viazanosť týmto právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a
vzťahuje sa aj na postup správnych orgánov v ďalšom konaní.

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak,

že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uplatnených v žalobe),
priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP v

spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

43. O trovách ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP pre nesplnenie zákonných podmienok na ich priznanie. Správny súd síce
uznesením č. k. 15S/116/2019 - 87 zo dňa 07. 07. 2020 pribral do konania ako ďalšieho účastníka

R. F., ale neuložil mu žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie
povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalšiemu účastníkovi, aby sa k podanej žalobe
vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). V
predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo
možné pribratému účastníkovi konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania, ktoré mu zo spisu

navyše ani nevyplývajú.

44. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.