Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018208188
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0018208188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom U. V.,
T..I.. Q. XX/XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, o ochranu spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
7Csp/4/2020-132 z 22.7.2020 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom určil, že zmluva o revolvingovom úvere č.
229211-72742 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 28.10.2015 je bezúročná a bez poplatkov,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3.210 € do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V plnom rozsahu takto vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným
uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č. 229211-72742 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 3.000 € so zmluvnou odmenou vo výške 6.936 €.
Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 207 €. Z účelom preukázania svojho
zamestnania predložila obchodnému zástupcovi žalovaného živnostenské oprávnenie, nakoľko pracuje
ako opatrovateľka v Rakúsku. Mala za to, že jedná iba o údaje o tom, z akých zdrojov zabezpečovala
svoju existenciu. Po zistení, že má podnikateľské oprávnenie, bol žalobkyni predložený podnikateľský

úver. V danom prípade zo strany žalovaného išlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, s
cieľom poškodiť žiadateľa o úver tým, že ho zbaví ochrany, ktorú mu poskytujú predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Predmetná Zmluva má povahu zmluvného formulára, v ktorom bola žalobkyňa označená
menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Úprava poskytnutých finančných prostriedkov bola
zahrnutá do zmluvy, ktorej povaha a účel umožnili obídenie zákona o spotrebiteľských úveroch.
Následkom tohto konania bola žalobkyni predložená zmluva, v ktorej chýbali náležitosti ako úroková
sadzba, RPMN, priemerná RPMN, názov a adresa príslušného kontrolného orgánu a taktiež neboli

zabezpečené práva spotrebiteľa podľa § 13 zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. právo na odstúpenie
od zmluvy a splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. Žalobkyni bol dňa 30.10.2015
poskytnutý úver vo výške 3.000 €, ktorý použila na osobné účely o čom súdu predložila výpis z účtu, z
ktorého sú zrejmé jednotlivé transakcie na jednotlivé sumy. Z výpisu z bankového účtu, bolo zrejmé aj to,že v prospech žalovaného uhradila sumu 6.210 €. Mala za to, že úver poskytnutý na základe predmetnej
Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho si žalobou uplatnila aj vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného v rozsahu 3.210 €, ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 3.000 € a

sumou, ktorú na daný úver uhradila, t. j. 6.210 €. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne a tvrdil, že úverový
vzťah medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským ale podnikateľským, riadiaci sa režimom obchodného
práva. Mal za to, že predložením živnostenského oprávnenia žalobkyňa potvrdila úmysel získať úver na
podnikateľské účely, pričom nepriamo priznala, že v čase podpisu Zmluvy si bola vedomá uzatvárania
úverovej zmluvy pre podnikateľov.

3. Súd prvej inštancie na vec aplikoval § 137 CSP, § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-16, § 54 ods.
1-3, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1-8, § 2 ods. 1, § 9
ods. 1-11, § 11 ods. 1-3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a dospel k záveru, že predmetnú Zmluvu je potrebné
posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že žalovaný síce predložil živnostenské oprávnenie

žalobkyne, ktoré predložila v súvislosti s uzavretím revolvingového úveru, avšak okrem tohto dôkazu,
žiadnym iným dôkazom nepreukázal, že žalobkyňa uzavrela predmetnú Zmluvu na účely podnikateľskej
činnosti. Mal za to, že práve žalobkyňa preukázala, že predmetný úver využila pre osobné účely,
keď finančné prostriedky boli zaslané na jej osobný účet, minula ich na výdaje osobnej potreby a
v Zmluve bola označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom a z uvedených údajov

nevyplývalo, že by žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej Zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Za takejto dôkaznej situácie súd mal za to, že v danom prípade
žalovaný resp. jeho finančný agent, postupoval v rozpore s § 9 ods. 7 a 8 ZoSÚ, nakoľko je zrejmé,
že žalobkyňa chcela použiť finančné prostriedky na súkromný účel, nie na podnikateľský, v dôsledku
čoho zo strany žalovaného išlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom poškodiť

žalobkyňu ako žiadateľku o úver a zbaviť ju ochrany predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uzavrel, že na
predmetnú úverovú Zmluvu je potrebné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a taktiež aj zákona
o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní Zmluvy skonštatoval, že Zmluva v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ
neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu

ročnej percentuálnej miery nákladov, preto je úver poskytnutý na základe tejto Zmluvy v súlade s § 11
ods. 1 písm. b/ ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
3.000 € a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na tento úver žalobkyňa uhradila 6.210
€, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 3.210 € a na túto sumu súd zaviazal žalovaného na plnenie v prospech žalobkyne.

O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil dôkazy, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel k nesprávnym skutkovým záverom a

následne aj k nesprávnemu právnemu záveru, nevyhodnotil a neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe
ktorej by tvrdenie žalobkyne malo prednosť, pravdivejšiu hodnotu v porovnaní s konaním žalovaného
v čase podania žiadosti o úver a vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Argumentoval zásadami
výkladu právnych úkonov podľa § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa právny úkon vyjadrený slovami
vykladá podľa jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak vôľa nie je

v rozpore s jazykovým prejavom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo/81/2011, keď interpretácia obsahu právneho úkonu nemôže predstavovať nahradenie, či
zmenu už urobených prejavov vôle, keď použitie výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby
obsah právneho úkonu vyjadreného slovami bol vyložený v súlade so stavom, ktorý tu existoval v čase
zmluvného dojednania. Žalovaný zdôrazňoval, že zo žiadosti o úver a zo samotného znenia textu zmluvy

vyplýva, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako podnikateľský subjekt a poskytnuté finančné prostriedky
mali byť použité na účely podnikania. Poukázal na to, že táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu
sporná až do začatia tohto konania. Z ustanovení zmluvy nevyplývajú žiadne pochybnosti o obsahu a
konanie žalobkyne pri uzavretí zmluvy je pre ňu zaväzujúce. Konajúci súd sa uspokojil s jednostrannými
vyhláseniami žalobkyne bez toho, aby sa vysporiadal s jej skorším konaním. Žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že žalovaný nijako nepreukázal, že žalobkyňa
skutočne žiadala úver pre účely svojho podnikania, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ. Túto skutočnosť je potrebné preukázať bezpečne

a spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom s poukazom na § 54 OZ je na mieste
pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Konanie žalovaného, ktorým
nanútil žalobkyni formulárovú zmluvu na podnikateľský úver, ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť
ani ovplyvniť, za účelom obídenia spotrebiteľskej ochrany je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď
žalovaný namieta, že žalobkyňa si zobrala úver ako podnikateľka, nebolo to preukázané. Uvedenie

samotného IČO žalobkyne v Zmluve, nemôže samo o sebe preukazovať podnikateľský účel úveru.
Žalovaný namietal tiež to, že v žiadosti o úver žalobkyňa ako účel úveru ,,investičný“, avšak túto žiadosť
vyplnila pracovníčka žalovaného, ktorá svojvoľne zaškrtla políčko s touto možnosťou. Takýto účel úveru
je vylúčený aj zo samotnej povahy ,,podnikania“ žalobkyne, ktorá pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku,
pričom jedinými výdavkami žalobkyne sú cestovné, sociálne odvody a poplatok pre sprostredkovateľskú
agentúru. Mala za to, že v tomto prípade ide jednoznačne o vzťah spotrebiteľský. Žiadala, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

7.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích
dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380

ods.2CSPadospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskom
súde v Košiciach dňa 22.7.2021 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
prvej inštancie v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného
vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a ním uplatnené
odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom
pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. §

191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok súd
aj správne právne posúdil a dospel k správnemu právnemu záveru, pokiaľ posúdil predmetný úver ako
spotrebiteľský, bezúročný a bezpoplatkový. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe
súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán (žalovaného) alebo právo na spravodlivý proces,

ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto
napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

9. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

10. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľovi alebo

finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je
obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných
prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel
by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné
podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa

zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

11. Postavenie konkrétnej osoby ako spotrebiteľa, sa v súdnej praxi vykladá v rámci určitej
zmluvy vychádzajúc z povahy a účelu zmluvy, ako aj okolností jej uzavretia, a nie s ohľadom nasubjektívnu situáciu tejto osoby, pričom jednu a tú istú osobu možno považovať pri určitých plneniach za
spotrebiteľa a pri iných plneniach za podnikateľa. Osobitná úprava stanovená na ochranu spotrebiteľa
ako slabšej strany sa uplatní len na zmluvy uzavreté jednotlivcom mimo a nezávisle od obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti alebo účelu, s jediným cieľom uspokojiť vlastnú súkromnú spotrebu,
pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy uzavretej na účel obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Je vecou príslušného súdu v konkrétnom prípade na základe dôkazných
prostriedkov (ktoré mu boli na tento účel predložené) rozhodnúť aký charakter má tá ktorá konkrétna
zmluva, pričom musí posúdiť nielen obsah, povahu a účel zmluvy, ale aj objektívne okolnosti, ktoré

sprevádzali jej uzatvorenie. Pokiaľ ide o otázku, či je nevyhnutné, aby mal druhý účastník zmluvy, ktorý
nie je domnelým spotrebiteľom vedomosť o účele plnenia, kvôli ktorému došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy,
ako aj o podmienkach, za ktorých bola uzatvorená, rovnako sa súd musí prednostne opierať o dôkazné
prostriedky, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Všetky svoje úvahy potom musí jasne a zrozumiteľne
vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia.

11. V zmysle existujúcej judikatúry k posúdeniu charakteru zmlúv, či ich je možné považovať za
spotrebiteľské, nie je rozhodujúcim iba formálne postavenie zmluvných strán, ale aj skutočný účel
jednania. Spotrebiteľom je v prvom rade osoba, ktorá koná mimo profesijných či obchodných aktivít,
a preto spotrebiteľom bude ten, kto koná za účelom osobnej potreby v zmysle spotreby svojej a iných
osôb, napr. detí, manžela, rodiny (ESD, C-269/95 vo veci Benincasa c/a Dentalkit SRL), zároveň pokiaľ

dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa takáto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa, preto je nevyhnutné v tom - ktorom prípade dôsledne skúmať
všetky relevantné skutočnosti, t.j. okrem obsahu zmluvy skúmať aj účel konania osoby, ktorá uzatvára
zmluvu a nie je možné vychádzať iba z formálneho označenia uvedeného v zmluve, ktorú v zásade
pripravuje veriteľ alebo osoba, ktorá zaňho koná.

12. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom tento nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom
prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Bezpečným preukázaním nie je údaj v zmluve „o poskytnutí úveru na výkon podnikania“ či „na
prevádzkové účely“, ani uvedenie identifikačného čísla, resp. čísla pod ktorým je osoba zapísaná
v živnostenskom registri. Takéto údaje nepreukazujú konkrétnu súvislosť uzavretia zmluvy o úvere s

podnikateľskou činnosťou.

14. V danom prípade žalovaný dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy neuniesol, pretože nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov (t.j. ani dôkazov na popretie tvrdenia
žalobkyne o spotrebiteľskom charaktere zmluvy) a naopak v konaní vyšli najavo skutočnosti, ktoré údaj

obsiahnutý v zmluve vyvracajú.

15. Súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnú vôľu konajúcich osôb pri uzatváraní Zmluvy o
revolvingovom úvere, z ktorej záväzok bol predmetom sporu, ak z okolností uzavretia Zmluvy vyplývalo,
že žalovaný sa dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi použitím nekalej obchodnej praktiky.

Žiadosť o poskytnutie úveru i text Zmluvy o revolvingovom úvere obsahuje predformulovaný údaj o tom,
že žalobkyňa je podnikateľkou a finančné prostriedky potrebuje na podnikateľský účel. Jednalo sa však
o informácie, ktoré tam sama žalobkyňa nevpisovala, išlo o vopred pripravené predtlače, ktorých obsah
nijakým spôsobom nemohla zmeniť. Tvrdenia žalobkyne o tom, že finančné prostriedky nepotrebovala
na podnikateľské účely, sú podporované charakterom výkonu jej činnosti, ktorým bola opatrovateľská

služba v Rakúsku, keď v skutočnosti žalobkyňa nemá postavenie podnikateľského subjektu na území
Slovenskej republiky a rovnako s výkonom opatrovateľskej činnosti nie sú spojené žiadne také
náklady, ktoré by odôvodňovali investičný účel podnikateľského úveru. Okrem toho žalobkyňa v konaní
preukázala, že finančné prostriedky boli zaslané na jej súkromný účet a využila ich na osobnú potrebu.
Žalovaný v priebehu konania tieto okolnosti žiadnym spôsobom nevyvrátil, v konaní nepreukázal opak.

Nečestnému, klamlivému konaniu žalovaného pri uzatváraní Zmluvy nasvedčuje aj samotný obsah
žiadosti o poskytnutie úveru a znenie Zmluvy o úvere, keď napriek faktu, že žalobkyni bola poskytnutá
len suma 3.000 €, ktorá je uvádzaná ako suma pôžičky, súčasne sa v žiadosti o úvere uvádza nominálna
hodnota úveru 9.936 € bez bližšieho vysvetlenia, a následne vo formulárovej predtlači Zmluvy o úvere,ktorej znenie už žiadnym spôsobom žalobkyňa ovplyvniť nemohla je uvedené, že je povinná zaplatiť
titulom odplaty za poskytnutie úveru sumu 6.936 €. Uvedené okolnosti preto plne opodstatňujú záver,
že v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou a označením žalobkyne ako podnikateľky a účelu úveru ako

podnikateľského, sa žalovaný celkom vedome a cielene dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi
založeného na klamlivom, nepoctivom obchodnom konaní, ktoré zákonom zakázané (§ 4, § 7 zák. č.
250/2007 Z. z.) v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa (§ 54
OZ, § 9 ods. 7 ZoSÚ).

19. V pochybnostiach o výklade právnych úkonov uzatvorených s fyzickými osobami, u ktorých z
okolnosti vyplýva, že zmluvu uzatvárali v pozícii spotrebiteľa, dôkazné bremeno preukázaní povahy
zmluvy spočíva na dodávateľovi, teda na žalovanom (§ 54 OZ, § 9 ods. 7 ZoSÚ). Žalovaný v danom
prípade neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že je pravdivý obsah údajov v zmluvnom
formulári,tedažeZmluvauzavretásožalobkyňoubolasňouuzavretávpozíciipodnikateľskéhosubjektu
a na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Naopak z celého kontextu Zmluvy a okolností jej uzatvárania

je možné vyvodiť iba snahu veriteľa o zahmlievanie právnej povahy záväzku ako spotrebiteľského,
v záujme čo najvyššieho zisku, bez možnosti protistrany sa v budúcnosti brániť ustanoveniami
na ochranu spotrebiteľa. Záver súdu prvej inštancie, že Zmluva uzatvorená so žalobkyňou má
povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a je v súlade so zásadami výkladu právnych úkonov

prihliadajúc na prejavenú vôľu strán a zákaz klamania spotrebiteľa.

16. V dôsledku uvedeného súd správne uzavrel, že má veriteľ (žalovaný) právo iba na vrátenie
poskytnutej sumy úveru vo výške 3.000 €, všetko nad sumu 3.000 € je potrebné na strane žalovaného
považovať za bezdôvodné obohatenie (plnenie bez právneho dôvodu). Nakoľko žalobkyňa uhradila

žalovanému sumu 6.210 € (čo žalovaný nerozporoval) rozdiel medzi plnením žalobkyne a úverom v
sume 3.000 € (6.210 - 3.000) je žalovaný povinný vydať žalobkyni.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v
konaní, ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého

z odvolacích dôvodov a napadnutý rozsudok preto vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255
ods.1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnej žalobkyni s tým, že
o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).