Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, October 19, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/121/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210901
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1709210901.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: L.. V. G., N. Š. X, H., proti
žalovanej: L. N., N. Š. XX, H., právne zast.: JUDr. Dáša Šulejová, advokátka so sídlom Fedinova 16,
Bratislava, IČO: 14 020 424, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.06.2022, č.k. 9C/193/2009-593, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne sa o d m i e t a.

II.Žalovanejsaprotižalobkyni priznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti
žalovanej určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 22 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parc. č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 16 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. H., obec H., okres Z. (výrok I.) a žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) a vecne s poukazom na inštitút vydržania

a jeho predpoklady tým, že bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne mali najmenej od
r. 1949 v držbe nehnuteľnosť v k.ú. H., pôvodne označenú ako pozemok parc. č. XX - orná pôda,
na ktorej postavil právny predchodca žalobkyne S. G. rodinný dom, ktorého užívanie bolo povolené
rozhodnutím zo dňa 28.02.1955. S. G. nadobudol parc. č. XX o výmere 1.057 m2 darovacou zmluvou
uzavretou 05.06.1949 od G. Š., F.. G. a jeho vlastnícke právo bolo zapísané v PK vložke č. 1256 dňa
07.09.1949. Pozemok bol neskôr pre potreby prístavby rodinného domu rozdelený na parc. č. XX/X

o výmere 415 m2, parc. č. XX/X o výmere 542 m2 a parc. č. XX/X o výmere 100 m2 (spolu 1.057
m2), ktorú prístavbu svojpomocne realizovali v r. 1972-1976. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na základe Darovacej zmluvy uzavretej zo dňa 16.12.2005 (ďalej len „Darovacia
zmluva“). V r. 2009 žalobkyňa zistila, že stavba rodinného domu a hospodárskej budovy (postavené S.
G.) zasahujú do pozemkov parc. č. XX/X V. XX vo vlastníctve žalovanej a oslovila žalovanú s výzvou
na majetkovoprávne vysporiadanie. B. A. L.. Š. N. S. R. A.. Č.. XX/X V. A.. Č.. XX, D. A.. Č.. XX/7

o výmere 22 m2, parc. č. XX/X o výmere 42 m2 a parc. č. XX/X o výmere 16 m2. Prvé rozhodnutie,
ktorým súd prvej inštancie konštatoval, že právni predchodcovia žalobkyne vydržali pozemky pod časťou
rodinného domu a hospodárskou budovou pred ich nadobudnutím Darovacou zmluvou žalobkyňou,
odvolací súd zrušil a konštatoval, že ak žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese
Senec, obec H., k.ú. H., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
542 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parc. č. XX/X Darovacou zmluvou od V. G., rod.

T. (N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX), nemôže si pri uplatňovaní vydržania časti
susedného pozemku započítať dobu, po ktorú ju mal v držbe jej právny predchodca, aj v prípade, aktento už časť susedného pozemku vydržal. Ak by sa právni predchodcovia žalobkyne aj stali vlastníkmi
sporných pozemkov vydržaním, tak právna predchodkyňa žalobkyne V. G. previedla na žalobkyňu
len nehnuteľnosti označené ako predmet darovania, žalobkyňa by mohla v takomto prípade pozemky

neprevedené na ňu Darovacou zmluvou vydržať iba ak by jej dobrá viera o tom, že na základe Darovacej
zmluvy nadobudla aj sporné pozemky trvala do doby, v ktorej pre ňu uplynula vydržacia doba určená
v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri súčasnom splnení ostatných podmienok vydržania. Pri
geodetickom meraní v 08/2009 bolo zistené, že držba nehnuteľností nezodpovedá právnemu stavu,
nakoľko nehnuteľnosti (časť domu a hospodárska budova) stoja z časti na pozemku žalovanej, na

čo žalobkyňa reagovala listom zo dňa 09.9.2009 a oznámila žalovanej, že má záujem o odkúpenie
60 m2 z parc. č. XX a XX, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že podobný posun hraníc
pozemkov sa týka celej lokality. Súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom mal za to, že do vydržacej
lehoty žalobkyne sa započítava i držba jej právnych predchodcov a teda že žalobkyňa splnila všetky
podmienky vydržania, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník, avšak po zrušení prvého rozsudku a
osvojenísiopačnéhozáväznéhoprávnehonázoruodvolaciehosúdudovodil,žeakžalobkyňanadobudla

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy z r. 2005, nemôže si uplatňovať započítanie
vydržacej lehoty jej právnymi predchodcami. V r. 2009 si žalobkyňa bola vedomá skutočnosti, že
Darovacou zmluvou spornú časť pozemkov nenadobudla a teda, že nemá oprávnenie ich mať v držbe.
Občianskyzákonníkstanovujevydržaciudobuprinehnuteľnostiach10rokovaakniejemožnézapočítať
držbu právnych predchodcov, tak túto podmienku žalobkyňa nesplnila. V danom prípade, žalobkyňa

Darovacou zmluvou dotknuté časti pozemkov nenadobudla, iba tie, ktoré sú označené v Darovacej
zmluve ako predmet darovania. Sporné pozemky má od r. 2003 vo výlučnom vlastníctve žalovaná.
Ak teda žalobkyňa v r. 2009 zistila, že jej nehnuteľnosti stoja na časti pozemkov žalovanej, nemohla
byť dobromyseľnou v tom, že jej tieto pozemky patria, že je ich vlastníčkou a to s poukazom na
obsah Darovacej zmluvy, nemohla preto splniť kumulatívne podmienky vydržania vlastníckeho práva

- oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, uplynutie vydržacej doby, ktorá znamená nepretržitú držbu
minimálne 10 rokov, ktorý záver súdu prvej inštancie vyplýva tak z dokazovania a z jeho právneho
posúdenia, za súčasného rešpektovania záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa, preto súd
prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalovanej náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla,
že je generačnou vlastníčkou rodinného domu a hospodárskej budovy a pozemkov parc. č. XX, XX,
XX V. XX/X, ktoré boli nadobudnuté ešte právnymi predchodcami 200-300 r. dozadu, a to pozemky

parc. č. XX, XX V. XX/X na základe vysporiadania po rodine G. S. S. V. T. V. T.-T. a rodinný dom
(na adrese Š. XXX/XX, H. na parc. Č.. XX V. XX) postavil vlastnými rukami otec žalobkyne S. G.
na základe stavebných povolení podľa vtedy platnej legislatívy. Rodinný dom žalobkyňa ako jeho
dcéra zrekonštruovala. Namietala, že z netransparentného konania súdu, sa presúva opäť niečo na
dokazovanie toho, čo už bolo dokázané, že si uplatňuje škodu v plnej výške, spôsobenej umelým

predlžovaním súdneho sporu právnym zástupcom žalovanej, ktorá mala informovať klientku, že má
predložiť kúpnu zmluvu žalovanej, ktorú žalobkyňa doteraz nevidela a nevie, na základe čoho žalovaná
nehnuteľnosti kúpila. Uviedla, že nikdy neudelila M.. Š. plnú moc (ani p. N., A. Č. V. ml.), že žaloba bola
podaná prostredníctvom M.. B. V.. Trvala na vrátení ich nehnuteľností. Z ich pôvodnej parc. č. XX vraj
vznikla vydržaním iná parc. č. XX B., čo nevysporiadali, nevysporiadali ani ich dom XXX, ktorý postavilo

Poľnohospodárske družstvo, predali žalovanej to, čo vlastne nemali a žalovaná si neoverila, čo kúpila,
na čo mala zo zákona čas 2 roky, aby vrátili nehnuteľnosti B.. Súdny spor vznikol kvôli netransparentnosti
a neochote a rodina žalovanej spôsobila žalobkyni a jej rodine ujmu tak majetkovú aj nemajetkovú.
Odvolanie podáva na zmenu verejne vyhláseného rozhodnutia, nakoľko už tým istým súdom bolo v
minulostirozhodnutévprospechoprávnenostižalobyvr.2017.Všetkynáklady-náhradutrovkonaniavo

výške900.000eur-mázaplatiťžalovaná.Zhrnula,žežalobajeoprávnená,žalovanámázaplatiťnáklady
a nemôže sa už odvolať s odôvodnením, že žalovaná mala 2 roky od kúpy nehnuteľnosti, aby všetko
dala do poriadku, vysporiadala a skontrolovala, čo v skutočnosti kúpila a čo jej predali akú nehnuteľnosť
v r. 2003 B. a na základe čoho.

4.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilažalovanápodanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa26.07.2022
a uviedla, že navrhuje, aby odvolací sú podanie žalobkyne odmietol bez vecného preskúmania a
zaoberal sa tým, či podanie žalobkyne v znení doplnenia spĺňa zákonom ustanovené náležitosti
odvolania podľa ust. § 363 CSP, pretože sa javí, že žalobkyňa napadnutý rozsudok nečítala, žepodania súd hrubo urážlivé, zmätočné, nejasné, účelové, skutkové tvrdenia ňou uvádzané nepravdivé,
neúplné, zavádzajúce až bludné, nepreukázané, ničím neodôvodnené a nie sú podaniami týkajúcimi sa
prejednávanej veci. Žalovaná žiadala aj o preskúmanie včasnosti podaného odvolania, keď napadnutý

rozsudok žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote. Podania žalobkyne sú podľa žalovanej nedôvodné,
napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny, žalobkyňa v podaniach neuvádza žiadne právne alebo
skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že v konaní došlo k takej vade, ktorá by mohla mať vplyv
na správnosť napadnutého rozhodnutia, nevyplýva z nich dôvodnosť ňou uplatnených nárokov, pretože
predstavujú skutočnosti prednesené už pred vydaním napadnutého rozsudku, s ktorými sa súd prvej

inštancie vysporiadal v odôvodnení. Pre prípad, ak by odvolací súd odvolanie žalobkyne neodmietol,
žiadala žalovaná napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalovaná záverom zdôraznila, že od počiatku žiadala žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú, naviac namietala, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
na určení vlastníctva. Žalovaná tiež namietala, že znalecký posudok nemôže určiť vlastnícke právo
žalobkyne a súd ho nemôže určiť ani na základe geometrického plánu a poukázala na záver znaleckého

posudku, podľa ktorého dom žalobkyne zasahuje do parciel žalovanej, a to do parc. č. XX/X v rozsahu
26 m2 a v rozsahu 12,5 m2 tam zasahuje odkvap žalobkyne a že hospodárska stavba zasahuje do parc.
č. XX v rozsahu 12,4 m2 a v rozsahu 4,8 m2 tam zasahuje odkvap žalobkyne. Hranica v teréne týkajúca
sa parc. č. XX/X V. XX/X nevychádza z pôvodného mapovania, ale z GP z r. 1997 na rozdelenie parc.
č. XX, preto žalovaná navrhovala pripustenie brata žalobkyne ako vedľajšieho účastníka (voči čomu sa

žalobkyňa a vedľajšíúčastník odvolali), pričom dôvodnosť pristúpenia intervenienta sa napokon v konaní
ukázala ako dôvodná, nakoľko svedok L. G. (brat žalobkyne) vypovedal, že on zasahuje do pozemku
žalobkyne približne rovnakou výmerou a posunul sa do jej pozemku, ako je žalobkyňa posunutá do
pozemkovžalovanej.Podľažalovanejžalobkyňaanijejprávnipredchodcovianikdynemohlinadobudnúť
vlastníckeprávokspornýmpozemkomvydržaním,pretožezichstranyneexistujenadobúdacítitul,nikdy

nešlo o oprávnenú dobromyseľnú držbu tak, ako predpokladá zákon.

5. Žalobkyňa v podaní zo dňa 29.07.2022 uviedla, že sa zastupuje sama, že žalovaná je povinná
zaplatiť L.. Š. znalečné vo výške 573,33 eur a náklady, vrátane úrokov z omeškania a právnych a
exekučných nákladov. Úkony p. Š. sa týkali súkromnej objednávky žalovanej bez vedomia žalobkyne v

05/2015, ktorou sa žalovaná snažila zaviesť súd do omylu pri dokazovaní (dávala si zakresliť aj vedľajšiu
stavbu do GP, na ktorý je napísané len jej LV a aj zväčšený pozemok), čo je podvod a trestný čin.
Na prvoinštančnom súde sa má podľa žalobkyne dokazovať kúpený stav nehnuteľnosti žalovanej v r.
2003, nie stav, ktorý menila počas trvania súdu až do r. 2022. Nehnuteľnosť žalobkyne generačne patrili
rodine žalobkyne. Žiadala zrušenie uznesenia vydaného VSÚ z dôvodu procesnej chyby a vyhlásenie

neplatnosti úkonu.

6. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

7. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

8. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.9. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

12. Podľa ust. § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Podľa ust. § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363,
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

15. Z obsahu odvolania žalobkyne možno popri všeobecných náležitostiach podania podľa ust. 127 ods.

1 CSP dovodiť niektoré z osobitných náležitostí odvolania podľa ust. § 363 CSP, a to že smeruje proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.06.2022, č.k. 9C/193/2009-593, že rozhodnutie napáda
v celom rozsahu (keďže napadnuté rozhodnutie obsahuje jeden zamietajúci výrok a závislý výrok o
trovách konania) a že žalobkyňa požaduje zmenu napadnutého rozsudku tak, aby žalobe bolo vyhovené
(odvolací návrh). Z obsahu podaného odvolania a ani neskorších podaní žalobkyne však nie je možné

dovodiť, z akých dôvodov žalobkyňa považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody).

16. Ust. § 363 CSP v spojení s ust. § 365 ods. 1 a 2 CSP zakotvuje povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z
akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne, pričom neprávoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone (§ 365 ods. 1 CSP)

a napádanému rozhodnutiu a postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal, teda možno vytýkať len
uvedené vady. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 365 ods. 3 CSP), je súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že prítomnosť (naplnenie)
inýchodvolacíchdôvodov,nežktoréodvolateľuviedol,odvolacísúdpriprieskumerozhodnutiaapostupu
súduprvejinštancienebudezisťovaťaakbyajvodvolacomkonanívyšlinajavo,nebudenaneprihliadať,

s výnimkami v ust. § 380 ods. 2 CSP, že odvolací súd prihliada aj na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

17. Pre situáciu, keď podanie (odvolanie) neobsahuje predpísané náležitosti, je typické, že súd vyzve
toho, kto odvolanie podáva, na jeho doplnenie (§ 373 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva, a to ani
vtedy, ak odvolanie neobsahuje žiadny odvolací dôvod podľa výslovného zákonného príkazu (§ 373 ods.
1 CSP in finé). Samotné odvolacie dôvody pritom môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní je teda potrebné posúdiť ako
odstrániteľnú vadu odvolania, avšak len do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle ust. § 365

ods. 3 CSP, po uplynutí odvolacej lehoty je už takáto vada odvolania vadou neodstrániteľnou. Pokiaľ
odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z
obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa ust. § 386 písm. d) CSP,
keďže absencia relevantných odvolacích dôvodov je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom
konaní pokračovať. Ani na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o

odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie ust. § 365 ods. 3 CSP (pozri
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný
sporový poriadok, Komentár C. H. Beck: Praha, 2016, str. 1255-1256 k § 373 CSP).18. Žalobkyňa v odvolaní a ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania neuviedla, z akých dôvodov
považuje ňou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, teda v čom konkrétnom vidí
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobkyne tak

neobsahuje žiaden zrozumiteľný ani vyvoditeľný odvolací dôvod, preto ho odvolací súd podľa ust.
§ 386 písm. d) CSP odmietol bez jeho vecného prejednania. Absencia zrozumiteľných odvolacích
dôvodovtotižvzmyslevyššieuvedeného(vzhľadomnaviazanosťodvolaciehosúduodvolacímidôvodmi
uvedenými odvolateľom v podanom odvolaní), znemožnila odvolaciemu súdu odvolací prieskum
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (odvolací súd nemal čo preskúmavať) a teda jeho vecné

prejednanie. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok.

19. Vzhľadom na to, že v odvolaní absentuje zákonom vyžadovaná náležitosť odvolania (odvolacie
dôvody) a odvolanie tak nemá náležitosti ustanovené v ust. § 363 CSP, pričom na doplnenie odvolacích
dôvodov súd nevyzýva, odvolací súd odvolanie žalobkyne s poukazom na ustanovenie ust. § 386 písm.

d) CSP odmietol, nakoľko pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd (s použitím analógie) podľa čl. 4, ust. § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane, t.j. v prejednávanej veci priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu žalovanej voči žalobkyni.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).