Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210710
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4314210710.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.
Advokátska kancelária Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., F. A. XXX/X, o vymoženie sumy 641,23 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 23. júna 2017
č. k. 4Er/574/2014-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a určil, že o trovách exekúcie rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h
ods.1vetaprvá,§39ods.4,§57ods.1písm.m),§58ods.1,§243fods.1,3,4,5,6zákonač.233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, čl. 2 písm. b) Smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 39, §

52 ods. 2, 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uviedol, že dňa 21. 05. 2010 oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o
úvere. Žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)
zmenkou vystavenou dňa 21. 05. 2010, kde žalovaný (povinný) vystupuje ako vystaviteľ a žalobca
(oprávnený)akoremitent.Vtejtosúvislostidospelkzáveru,žepovinnýakodlžníkmalvčaseuzatvorenia

zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Oprávnený ako veriteľ tým pri
vyplnení zmenky porušil ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vystavenia a vyplnenia zmenky, nakoľko
zmenková suma 671,23 eura presahuje 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Mal za to, že
povinnému bol poskytnutý úver vo výške 350 eur, z čoho 30 % je 105 eur, a teda zmenka mohla byť

vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu. Zmenku označil za rozpornú zo zákonom,
ktorá predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001
Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniapredmetnejúverovejzmluvy,čospôsobuje,žeúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26. 02. 2015. Zdôraznil, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve

zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystaveniazmenky spotrebiteľa. Mal za to, že z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia
zmenky pre povinného nevyplývajú. Záverom uviedol, že povinný ako fyzická osoba nekonal pri uzavretí
vyššie označenej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.Vintenciáchust.§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkupretosúdprvejinštanciepredmetnú
exekúciu zastavil.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený,domáhajúcsanímjehozrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že dňa 21. 05. 2010 uzavrel s povinným

zmluvu o úvere č. 609400130, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon povolania.
V zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré
poskytol oprávnenému sú pravdivé. Mal za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa na ňu nevzťahujú
výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Je teda dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný
poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru
vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úvery poskytnuté na výkon zamestnania. Povinný toto
svoje vyhlásenie potvrdil svojim osobitným podpisom v zmluve o úvere, pričom považoval za potrebné
zdôrazniť, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel

zamestnania, povolania alebo iného účelu. Trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť,
že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by povinný nebral úver na
účely zamestnania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania by
nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu svoj podpis. Mal za to, že v konaní, v ktorom
bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, na ustanovenie § 17 ods. 3

zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné prihliadnuť, a to z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie
dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014 (t.j.
presne 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Uviedol,

že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko
umožňujekaždejstranedomáhaťsaochranysvojichprávbuďprostredníctvomrozhodcovskéhokonania
alebo súdneho konania. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na
riešenie sporov. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím
rozhodcovskej zmluvy, pričom v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku. Zdôraznil, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o
úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinný pri podpise zmluvy o úvere vystavil
blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal. Povinný mal zároveň vedomosť o tom, že na predmetnej
zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a bol zároveň oboznámený aj s dohodou o
vyplnení zmenky. V predmetnej blankozmenke nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy, ktorých vyplnenie bolo dohodnuté v dohode o vyplnení zmenky. Vzhľadom
na skutočnosť, že povinný neplnil uzatvorenú zmluvu o úvere v súlade s dojednanými podmienkami
riadne a včas, čím sa stal jeho dlh splatný v celku, oprávnený pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle
dohody o vyplnení zmenky. Nakoľko si povinný v určenej lehote nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu
mu z vystavenej zmenky, podal oprávnený návrh na začatie rozhodcovského konania. Keďže si povinný

nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas, t. j. nezaplatil oprávnenému
svoj splatný záväzok, vzniklo oprávnenému právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne, ale aj zákonného úroku vo výške 6% ročne. V tomto smere argumentoval tiež
dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004,
č. k. 2Obdo 26/2004 zo dňa 22. 09. 2005, č. k. 2Obdo 28/2004 zo dňa 22. 09. 2005. Záverom poukázal

na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy
možnosť splatenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však
svoju povinnosť nesplnil a oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať
vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo - právneho vzťahu súhlasil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uzneseniesúdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, dňa 18. 03. 2014
požiadalsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhoovykonanieexekúcievočipovinnémunavymoženie
sumy 641,23 eura s príslušenstvom, ako aj trov exekúcie. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 09. 07. 2012

sp. zn. SR 02081/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 07. 2012 a vykonateľnosť dňa 26. 07.
2012. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 09. 05. 2014 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, plnomocenstvom, fotokópiou zmenky,
zmluvou o úvere č. 609400130 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným
titulom - rozhodcovským rozsudkom a výpisom oprávneného z obchodného registra. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

8. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

9. Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku).

10. Inštitút rozhodcovského konania v čase uzavretia rozhodcovskej doložky upravoval zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) a umožňoval
alternatívnym spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. Majetkové spory vznikajú najčastejšie z
rôznych typov zmlúv, medzi iným i zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade preskúmania
rozhodcovského rozsudku ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa strany môžu dohodnúť.
Pokiaľ sa tak nestane, platí, že jeho preskúmanie je vylúčené. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal
právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Zákonnosť
postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať

súd. Do 31. 12. 2014 mu to umožňovalo ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého mohol súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť buď na návrh (ods. 1) alebo aj
bez návrhu strany v konaní (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemohla byť predmetom
rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým
právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45

ods. 1 písm. b)). Rovnako tak mohol exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistil,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c), ods. 2). Toto
ustanovenie tak v sebe zakotvovalo osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu. Uvedené v
zmysle prechodného ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku platí na všetky konania začaté

do 31. 12. 2014, čo je aj daný prípad.

11. V rámci svojej prieskumnej právomoci preto exekučný súd bol oprávnený posudzovať, či vec bola
spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní),či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s
právom alebo dobrými mravmi, t. j. spôsobom, ako by o týchto otázkach rozhodoval sám tak, ako by

tu rozhodcovský rozsudok nebol. Toto posudzovanie bolo potom neoddeliteľne späté i s posúdením
platnostizmlúv,prípadneinýchprávnychúkonov,ktorébolizákladomnárokupriznanéhorozhodcovským
rozsudkom, ktorý sa preskúmaval. I v kontexte s ustanovením § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní,
ktorý účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na strany, bol potom dôvodný záver, že v
exekučnom konaní bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených

v § 45 Zákone o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014, aj čo do jeho materiálnej
správnosti, a teda, či tento rozhodcovský rozsudok netrpel nedostatkami uvedenými v § 40 ods. písm.
a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo, či nezaväzoval stranu rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pritom nebol
viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v danej veci
neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm.
r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda neposudzoval vec v prvom rade z hľadiska
toho, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky zákonné podmienky, aby mohol byť riadnym exekučným
titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez podrobnej analýzy základného zmluvného vzťahu medzi

účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a jej súčastí, všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahujúcich
rozhodcovskú doložku. Až po posúdení zmluvného vzťahu účastníkov a vyhodnotení rozhodcovskej
doložky, bude si môcť súd prvej inštancie ujasniť, či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade
exekučný titul, môže byť spôsobilým exekučným titulom.

13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces.

14. Ustanovenie § 236 CSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal,
ďalej označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 220 ods. 2

CSP v odôvodnení súd musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie
bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho

účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil, keď sa nezaoberal posúdením platnosti rozhodcovskej doložky, na ktorej

sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, pričom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, čím založil nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odvolacím súdom, a preto je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, v
rozpore so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a
dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnostidôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce,
že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces.

16. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil v
súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť, či existujú okolnosti odôvodňujúce
záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
vo veci konať a následne posúdiť, či nie je dôvod pre zastavenie exekúcie, keďže pokiaľ by právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský
rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v

rámci exekúcie domáhať.

17. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).