Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4112234276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: B. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., W. XXX/X, proti žalovanému: V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, zastúpený Mgr.
Martinom Hurtajom, so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 27. februára 2017 č. k.
10C/292/2012-664, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa výrokov I. až XI. p
o t v r d z u j e .

Odvolanie proti výrokom XII. a XIII. o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancierozhodol,žepredmetombezpodielovéhospoluvlastníctva
(ďalej len BSM) žalobkyne a žalovaného sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV
č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39, hnuteľné

veci kuchynská linka so zabudovanými spotrebičmi a to varnou doskou, elektrickou rúrou a drezom,
chladnička a kuchynský stôl so stoličkami, záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania zo zmluvy
uzavretej 17.4.2003 č. 407/1230/2003, záväzok voči W. banke a.s. zo zmluvy uzavretej 13. 02. 2006
č. 99/581/06, záväzok voči EOS KSI Slovensko a.s. zo zmluvy uzavretej 29. 06. 2004 č. XXXXXXXXX
a záväzok voči Československej obchodnej banke a.s. zo zmluvy uzavretej 03. 08. 2005 č. XXXXX-
XXXXXXX/XXXX/výrokI./.BSMvyporiadaltak/výrokII./,žedovýlučnéhovlastníctvažalobkyneprikázal
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc.

č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a
rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 /výrok III./. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal
hnuteľné veci - kuchynská linka so zabudovanými spotrebičmi a to varnou doskou, elektrickou rúrou a
drezom, chladnička a kuchynský stôl so stoličkami /výrok IV./. Žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť
Štátnemu fondu rozvoja bývania zostatok úveru č. XXX/XXXX/XXXX z 17. 04. 2003 na nesplatenej istine
vo výške 15 426,21 eura a úrokoch 102,27 eura a W. banke a.s. zostatok úveru č. 99/581/06 z 13. 02.
2006 vo výške 34 768,36 eura až do ich úplného vyrovnania /výrok V./. Žalobkyni a žalovanému ďalej

uložil povinnosť rovným dielom zaplatiť EOS KSI Slovensko a.s. zostatok úveru č. XXXXXXXXX z 29.
06. 2004 vo výške 5 549,95 eura a Československej obchodnej banke a.s. zostatok úveru č.
XXXXX-XXXXXXX/XXXX z 03. 08. 2005 vo výške 3 835,97 eura na istine a 361,97 eura na úrokoch
až do ich úplného vyrovnania /výrok VI./. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na úplnévyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva 12 568,38 eura do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku /výrok VII./. Sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 28. 09. 2016 č. k.
10C/292/2012-398 /výrok XII./ a sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 30. 06. 2016

č .k. 10C/292/2012-320 zamietol /výrok XIII./. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania /výrok VIII./. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
trovy štátu v rozsahu 100 % /výrok IX./ a povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za
vyporiadanie BSM v sume 1 334,25 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok X./. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1 334,25

eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok XI/.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne
rozvedené. Na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom dokazovaní zhrnul súd
do aktív BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky

registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 a hnuteľné veci: kuchynskú linku
so zabudovanými spotrebičmi a to varná doska, elektrická rúrou a drez, chladničku a kuchynský stôl so
stoličkami.Nazákladesúhlasnéhovyjadreniastránsporuapovykonanomdokazovanízobsahuzmlúva
pripojených spisov zahrnul súd do pasív BSM strán sporu záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja bývania

zo zmluvy uzavretej 17. 04. 2003 č. 407/1230/2003, voči Prima banke a.s. zo zmluvy uzavretej 13. 02.
2006 č. 99/581/06, voči EOS KSI Slovensko a.s. zo zmluvy uzavretej 29. 06. 2004 č. XXXXXXXXX a
voči Československej obchodnej banke a.s. zo zmluvy uzavretej 03. 08. 2005 č. XXXXX-XXXXXXX/
XXXX. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že nehnuteľné veci a hnuteľné veci po zániku BSM
strán sporu na základe dohody strán sporu užívala a užíva výlučne žalobkyňa, ktorá ich aj zhodnotila,

pričom sama plní aj spoločné povinnosti so záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a W. banke
a.s., ktoré peňažné prostriedky boli použité výlučne, resp. z časti na nadobudnutie aktív, z uvedených
dôvodov a aj na základe súhlasného návrhu strán sporu rozhodol tak, že všetky nehnuteľné a hnuteľné
veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa preberá aj oba tieto záväzky. Pri
vyporiadaní vychádzal zo stavu hnuteľných a nehnuteľných vecí a ich ceny v čase zániku BSM bez

ohľadu na cenové pomery v čase vyporiadania, pretože všetky uvedené veci zostávajú žalobkyni, ktorá
ich výlučne od zániku BSM užívala a takéto odchýlenie od zásady, že pri vyporiadaní sa vychádza z
trhovej ceny vecí, pripúšťa v daných prípadoch aj súdna prax. Pretože to nebolo v spore sporné a ani súd
prvej inštancie nedospel k záveru, že výlučné jedna zo strán zodpovedá na nadmernom zadĺžení ich
spoločného majetku (obe strany sporu sa zadlžovali) vychádzal z toho, že podiely oboch strán sporu sú

rovnaké a preto dospel k záveru, že žalobkyňa má žalovanému vyplatiť titulom vyrovnania jeho podielu
na aktívach BSM, ktoré po jeho vyporiadaní pripadnú do jej výlučného vlastníctva sumu 44 475 eur
(88 800/2+ 150/2=44 475 eur). Rovnako vyporiadal aj spoločné záväzky strán sporu, a to záväzok voči
Štátnemu fondu rozvoja bývania a W. banke a.s., ktoré po zániku BSM platila výlučne žalobkyňa, pričom
ich aj po vyporiadaní sama prevezme. Preto pri ich vyporiadaní vychádzal z ich výšky ku dňu zániku

BSM a podľa rovnakých zásad dospel k záveru, že žalovaný má žalobkyni vyplatiť titulom vyrovnania
jej podielu na pasívach BSM, ktoré jej po jeho vyporiadaní pripadnú do výlučného vlastníctva sumu 33
306,62 eura (26 702,48/2+41 947,76/2-1020). Nesporne bol predmetom BSM strán sporu aj záväzok
voči EOS KSI Slovensko a.s. z úveru č. XXXXXXXXX z 29. 06. 2004 a voči Československej obchodnej
banke a.s. z úveru č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX z 03. 08. 2005, ktoré na seba prevezmú obe strany

sporu rovným dielom na základe ich postoja vyjadreného v spore, pričom vo výroku sa premietla ich
výška ku dňu vyporiadania. V rámci vyporiadania BSM nevyporiadaval už zaniknuté záväzky voči Prvej
stavebnej sporiteľni a.s. voči Slovenskej sporiteľni a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXX, ale pretože
uvedený záväzok zaplatil žalovaný v celom rozsahu z vlastných prostriedkov po zániku BSM, preto
je žalobkyňa povinná mu nahradiť mu podľa § 150 veta druhá OZ sumu 1 400 eur (2800/2=1400). V

rámci vyporiadania rovnako nevyporiadal ani majetkové vzťahy, ktoré záverom označila za predmet
BSM žalobkyňa, ktoré sa týkali výlučne jej, pretože žalovaný ich namietal a žalobkyňa nepreukázala,
že súvisia s BSM a ani záväzky žalobkyne, ktoré súviseli s vykonávaním jej podnikania a to zo zmlúv
uzavretých s dodávateľmi služieb, nezaplateným poistným alebo jej trestnou činnosťou. K uvedenému
dôvodil, že nezohľadnil žiaden z označených záväzkov, a to ani čo do rámci výšky vyrovnacieho

podielu, pretože mnohé sa mu javili ako premlčané, prípadne úvery bezúročné a bez poplatkov, resp.
pohľadávky boli postúpené na zahraničné právnické osoby, v rozpore zo zásadami ochrany spotrebiteľa,
a preto sú zmluvy o postúpení neplatné, resp. niektoré pohľadávky, na čo bol povinný prihliadnuť aj pri
vyporiadaní. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému naúplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 12 568,38 eura (44 475 - 33 306,62 + 1 400 = 12 568,38 eura)
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. O sťažnostiach žalobkyne rozhodol v zmysle ust. § 102 ods. 1 a 2, § 239 ods. 1, § 248 a § 250
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Žalobkyni bola uznesením z 30. 06. 2016 č. k.
10C/292/2012-320 vydaným vyšším súdnym úradníkom uložená podľa § 53 ods. 1 a 2 OSP poriadková
pokuta vo výške 500 eur, pretože tým, že si nepreberala súdne zásielky, hoci sa v mieste doručenia
zdržiavala, marila termíny ohliadok nehnuteľností, ktoré boli predmetnom vyporiadania, znalcom, čím

spôsobovala prieťahy v konaní. Žalobkyňa napadla predmetné uznesenie včas podaním označeným
ako odvolanie, v ktorom navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť s odôvodnením, že o
termíne ohliadky určenom na 13. 04. 2016 bola oboznámená až 26. 04. 2016 a preto nemohla mariť
tento termín, pričom namietala voči tomu, že si zásielky zo súdu nepreberá. Mal za preukázané, že
žalobkyňa po neúspešnom predvolaní na termín ohliadky určený na 09. 03. 2016 sama súdu potvrdila
16. 03. 2016, že si je vedomá toho, že má na pošte nevyzdvihnuté zásielky, žalobkyňa si oznámenie o

termíne ohliadky určenom na 13. 04. 2016 vyzdvihla bez odôvodnenia až dňa 26. 04. 2016, hoci pokus
o doručenie bol vykonaný 07. 04. 2016 a 08. 04. 2016, pričom sa v mieste doručenia zdržiavala, ale
zásielky si nepreberala, čo súdu potvrdil aj starosta obce v informácii z 03. 06. 2016. Súd prvej inštancie
vtedy žalobkyni poriadkovú pokutu ešte neuložil, ale požiadal o doručenie nasledujúceho oznámenia o
ohliadke nariadeného na 27. 06. 2016 a 18. 07. 2016 príslušné oddelenie polície, ktoré súdu oznámilo

listom z 27. 06. 2016, že zásielka nebola žalobkyni doručená, pretože nebola opakovane zastihnutá,
hoci sa v mieste doručenia zdržiava. Z uvedeného dôvodu námietky žalobkyne spočívajúce v tom, že
nariadené ohliadky nehnuteľností nemarila, pretože o nich nevedela, považoval za nedôvodné, pretože
sa nesporne vyhýbala doručeniu oznámenia, čím opakovane marila termíny ohliadok a tak sťažovala
postup v konaní, a preto jej sťažnosť proti sankcii uloženej jej vyšším súdnym úradníkom ako nedôvodnú

zamietol. V záujme oboch strán prebehlo znalecké dokazovanie, na ktorom by sa vzhľadom k svojim
procesným návrhom podieľať obe strany rovným dielom, pretože bolo vykonané v ich záujme. Znalec
si vyúčtoval odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 480,96 eura, o ktorej Okresný súd Nitra
rozhodol uznesením z 28. 09. 2016 č. k. 10C/292/2012-398 vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že
mu priznal podľa § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. a podľa

§ 3 ods. 1, ods. 2, § 5, § 14 ods. a ods. 4, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 491/2004 Z. z. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 480,96 eura pozostávajúcu z
odmeny vo výške 411,92 eura a náhrady výdavkov vo výške 69,04 eura a učtárni uložil vyplatiť ju v časti
250 eur vyplatil zo zloženého preddavku a v časti 230,96 eura z rozpočtových prostriedkov súdu. Proti
predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa včas sťažnosť, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého

uznesenia s odôvodnením, že znalec nevykonal ohliadku nehnuteľností, znalecký posudok skopíroval
z dokumentov z roku 2006 a preto je znalecký posudok irelevantný a nemožno ho použiť vo veci a je
neetické si zaň uplatňovať odmenu. Znalec sa k sťažnosti vyjadril tak, že nie je pravda, že by znalecký
posudok výlučne skopíroval, sa pokúsil 3 krát vykonať vnútornú ohliadku nehnuteľností, ale neúspešne,
pričom stavebné zásahy, ktoré na nehnuteľnosti vykonala po rozvode žalobkyňa sú viditeľné aj z ulice

a zrejmé aj zo zápisnice z pojednávania z 10. 06. 2015, pričom stanovoval dve ceny nehnuteľností a
to nie len z posudku z roku 2006 ale aj z oznámenia realitných kancelárií a preto si odmenu a náhradu
nákladov vyúčtoval oprávnene. Mal za to, že v konaní podal znalec znalecký posudok, v ktorom určil v
súlade s právoplatným uznesením súdu dve ceny nehnuteľností a následne na výzvu súdu aj vyjadrenie
k zmene zistenej ceny po zohľadnení námietok strán sporu, ktorú cenu nehnuteľností strany sporu

akceptovali. Znalec pri znaleckom úkone vychádzal z vlastných zisťovaní stavu a ceny nehnuteľností
a vzhľadom ku konaniu žalobkyne, ktorá mu bránila vykonať vnútornú obhliadku, za čo bola zo strany
súdu sankcionovaná, aj z obsahu súdneho spisu a to vyjadrení strán a podaného znaleckého posudku.
Znalcovi okrem toho nesporne vznikli náklady v súvislosti s pokusmi o vykonanie ohliadok a podaním
znaleckého úkonu. Preto dospel k záveru, že vyšší súdny úradník priznal znalcovi odmenu a náhradu

výdavkov správne a v súlade so zákonnými ustanoveniami a preto sťažnosť žalobkyne voči znaleckému
posudku ako nepoužiteľnému v súdnom spore, pretože ho ako dôkaz napokon aj použil, ako nedôvodnú
zamietol.

4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, keďže obe strany

sporu mali v spore úspech len čiastočný. Keďže štátu v súvislosti vykonaným dokazovaním /porovnaj
záver odseku 3., str. 4 tohto odôvodnenia/ vznikli celkom preukázateľne trovy vo výške 230,96 eura na
znaleckom dokazovaní a pretože žalobkyňa nezložila preddavok rozhodol, že je povinná nahradiť štátu
jeho trovy v rozsahu 100 %. Ďalej zvýraznil, že za vyporiadanie BSM, t. j. za meritórne rozhodnutiesúdu o predmete konania, sa uhrádza súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka zákona č.
721/992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. h) uvedeného
zákona, pričom základom poplatkového úkonu sú iba aktíva. V konaní o vyporiadanie BSM sú v zásade

poplatníkmi obe strany, resp. jedna z nich podľa rozhodnutia súdu podľa § 2 ods. 1 písm. c) uvedeného
zákona. Vychádzajúc z celkovej hodnoty aktív vo výške 88 950 eur z čoho súdny poplatok vo výške 3%
je 2 668,50 eura, rozhodol, že poplatníkmi sú v danom prípade obe strany sporu rovnakým dielom t.j.
každý 1334,25 eura.

5. Proti tomuto rozsudku do výrokov I., II., V., VII., VIII., IX., X., XI., XII., XIII. podala odvolanie
žalobkyňa považujúc ho v týchto častiach za nesprávne dôvodiac odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, f/, g/ a h/ CSP. Tvrdila, že súd správne identifikoval masu aktív patriacu do BSM, ale pochybil,
keď vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností vo výške 88 800 eur. Trhová cena bola stanovená
znaleckým posudkom ku dňu zániku BSM na sumu 98 900 eur a po jej namietaní tejto ceny znalec
ju upravil na výšku 94.200 eur. Rozdiel medzi týmito cenami v sume 4 700 súd odpočítal od znalcom

upravenej ceny a dospel k výslednej cene 88 800 eur. Uvedené považovala za zmätočné, keď na
jednej strane súd vychádza z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania BSM v sume 98 900 eur a
na druhej strane vychádzal z ceny vecí v čase zániku BSM bez ohľadu na cenové pomery v čase
vyporiadania. Zvýraznila, že znalec určil hodnotu ceny nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM na sumu
93 500 eur. Bola toho názoru, že súd mal vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania.

Tvrdila, že namietala v konaní cenu nehnuteľností učenú v konaní vykonaným znaleckým dokazovaním,
ktorá sa nezhoduje s cenou vypracovanou znaleckým posudkom na jej požiadanie dňa 06. 03. 2017,
v ktorom znalec určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti na sumu 76 200 eur. Namietala aj nesprávnosť
vyporiadania pasív ako nesúvisiacich s BSM špecifikovaných v bode 11. napadnutého rozsudku, čo
považovala za rozporné so zákonom a princípom spravodlivého usporiadania medzi stranami. Tvrdila,

žespornézáväzkyvzniklivsúvislostishospodárskymaspotrebnýmspoločenstvommanželovapeniaze
z poskytnutých úverov boli plne spotrebované na vedenie spoločnej domácnosti. Mala za to, že ak
žalovaný tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie hodnoverne preukázať,
dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania
nepatrí. Z ustálenej súdnej praxe tiež vyplýva, že predmetom BSM sú tiež peniaze získané pôžičkou

bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja alebo len jeden z manželov. Mala za to, že uniesla dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že menované záväzky vznikli za trvania BSM strán sporu, teda je
záväzok zaplatiť vrátiť požičané peňažné prostriedky súčasťou ich BSM. Vyzdvihla nezahrnutie záväzku
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2004 so Slovenskou sporiteľňou a. s.
na strane veriteľa napriek tomu, že tento záväzok vznikol za trvania manželstva a účastníkmi na strane

dlžníkov boli obe strany sporu, preto aj tento záväzok je potrebné vyporiadať. Dodala, že pri vyporiadaní
BSM sa rozhoduje aj o vyporiadaní spoločného dlhu, pričom nemôže byť rozhodujúce, či je tento dlh
premlčaný. V závislosti na uvedené považovala za nesprávny výrok súdu prvej inštancie ukladajúci jej
povinnosť zaplatiť titulom konečného vyporiadania žalovanému sumu 12 568,38 eura. Argumentovala,
že súd nepostupoval správne, keď rozhodol o vyporiadaní doposiaľ neuhradených dlhov z úveru oči

Štátneho fondu rozvoja bývania a úveru voči Prima banka a. s., ktoré boli jej prikázané iba podľa stavu
ku dňu zániku BSM bez toho, aby súd vyporiadal aj príslušenstvo, teda úroky, ktoré k dlhu prirastú až
v budúcnosti. Okrem uvedených záväzkov súd prvej inštancie pri určení výšky vyrovnacieho podielu
vôbec neprihliadal na to, že žalobkyňa po zániku BSM uhradila zo svojho majetku spoločný záväzok
sporových strán vzniknutý za trvania manželstva voči veriteľovi GE Money Multiservis, k. s. z úverovej

zmluvy zo dňa 24. 03. 2006. Bola toho názoru, že pri vyporiadani BSM strán by mal súd prihliadať
zmysle §150 OZ aj na skutočnosti vedúce k rozpadu manželstva strán, keď tieto malý priamy dosah na
hospodárenie so spoločným majetkom a na starostlivosť o rodinu. K zamietnutiam sťažností uviedla,
že z jej strany nedošlo k prieťahom v konaní a k účelovému mareniu vykonania obhliadky znalcom na
účely podania znaleckého posudku. Prvá obhliadka nehnuteľností stanovená znalcom na deň 09. 03.

2016 sa neuskutočnila z dôvodu pochybenia pri doručovanie pozvánky na obhliadku zo strany znalca,
ktorý písomnú pozvánku datovanú dňom 29. 02. 2016 doručoval na adresu advokátskej kancelárie
LEGATE s.r.o., ktorá ju v tomto spore nikdy právne nezastupovala. Advokátska kancelária žalobkyňu
pred konaním obhliadky neupovedomila o jej termíne, preto sa o nej ani nemohla objektívne dozvedieť.
Telefonicky kontaktovala znalca, ale neúspešne, znalec ju kontaktoval telefonicky na druhý deň, ale so

znalcom komunikoval jej druh. O nevhodnom spôsobe komunikácie s jej druhom následne upovedomila
súd prípisom zo dňa 22. 03. 2016 a žiadala stanoviť nový termín obhliadky. Druhý termín obhliadky
bol stanovený súdom na deň 13. 04. 2016, keď súd zároveň na žiadosť znalca doručoval písomné
predvolanie na adresu jej trvalého pobytu. Obhliadka sa opäť v daný termín neuskutočnila, nakoľkožalobkyňa poštovú zásielku obsahujúcu predvolanie prevzala až dňa 26. 04. 2016 v zákonnej 18-dňovej
lehote. Následne sa písomne ospravedlnila. Zvýraznila, že poriadková pokuta jej bola uložená už dňa
30. 06. 2016 napriek tomu, že podľa predvolania na obhliadku zo dňa 31. 05. 2016 súd určil popri termíne

27. 06. 2016 a náhradný termín obrátky na termín 18. 07. 2016. Zdôraznila, že základným predpokladom
pre uloženie poriadkovej pokuty je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženie postupu konania
a v tomto kontexte poukázala na to, že sám znalec v správe doručenej súdu dňa 28. 06. 2016, teda
dva dni pred rozhodnutím o poriadkovej pokute, konštatoval, že ani v prípade úspešného vykonania
obhliadkyvnáhradnomtermínedňa18.07.2016zaúčastiobochstránnemusízískaťpotrebnépodklady

pre vypracovanie posudku. Preto neboli splnené podmienky ani dôvody pre uloženie poriadkovej pokuty
a už vôbec nie vo výške 500 eur, ktorú sumu považovala za neprimerane vysokú s poukazom na to že
sám znalec i súd napokon upustili od obhliadky, pretože podľa názoru znalca nemusela viesť obhliadka
k zisteniu potrebných podkladov. Navrhla aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých častiach a
vec vrátil sú prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil
v napadnutých častiach a do basy BSM zahrnul všetky v konaní preukázané pasíva a rozhodnutia o

zamietnutí sťažností žiadala zrušiť.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti považoval za správne a tiež považoval za správne nezahrnutie
výlučných záväzkov žalobkyne do masy BSM a za správne považoval vyporiadanie spoločných

záväzkov strán. K výlučným záväzkom žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nevedela uviesť na čo boli
finančné prostriedky použité, nepreukázala súdu akým spôsobom zhodnotila masu BSM o prostriedky
využité z týchto záväzkov.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom opätovne namietala

všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a mala za to, že súd pochybil, keď neprihliadol na jej námietky
k všeobecnej cene nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie je nedal priestor na predloženie súkromného
znaleckého posudku, čím pochybil. Tento posudok preukázal, že súdom ustanovený znalec neurčil
správne cenu nehnuteľnosti. Ohľadom záväzkov vzniknutých za trvania BSM a nezahrnutých do
vyporiadania sa pridržiavala svojich vyjadrení prezentovaných už v odvolaní.

8. Žalovaný vo svojej duplike k duplike žalobkyne uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho
vyjadrenia. Určenie trhovej ceny nehnuteľnosti považoval za správne a určené v zhode so stranami
sporu. Nevysporiadanie sporných záväzkov žalobkyne považoval za správne, pretože nimi nezhodnotila
masu BSM a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti

ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny časti v napadnutých častiach týkajúcich sa výrokov
I. až XI. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie proti výrokom XII. a XIII. odmietol v zmysle ust. §
386 ods. 1 písm. c) CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť lenna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny vo výrokoch I. až XI. potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania (§ 387
ods. 1 CSP). V odôvodneniach týchto výrokov sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej
inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude

opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Samotný
fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená,
že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované
zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré viedli k

rozhodnutiu vo veci samej.

13. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha vyporiadania BSM so žalovaným
tak, že nehnuteľnosti a to rodinný dom s pozemkami a hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome
prikáže do jej výlučného spoluvlastníctva, spolu so záväzkom voči W. banke a.s. a Štátnemu fondu

rozvoja bývania a dva záväzky voči Slovenskej sporiteľni a.s., záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni
a.s. a voči Česko slovenskej obchodnej banke a.s. prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s tým,
že nenavrhla vyplatenie žiadnej sumy titulom vyrovnacieho podielu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie.

14. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovanej, konkrétne k ust. §
365ods.1písm.b)CSP,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov

strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a

právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávanýmdôkazom.Namietalaajvadupodľa§365ods.1písm.f)CSP,žesúdprvejinštanciedospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Žalobkyňa
uplatnila i odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Ide o nové doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,možno v odvolaní použiť len vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie. K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového
zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),

pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

15. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody
nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené
zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové

a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu
nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

20.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ

patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré
zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna
vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvaniamanželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako
tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo
z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to

ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z
odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia
súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto
spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a
pohľadávky do vyporiadania pojal.

22. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z
manželovzákonomdovolenýmspôsobomzatrvaniamanželstva,svýnimkouvecízískanýchdedičstvom
alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z
manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá
mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu

nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade
ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok
manželov.Vecizískanédarovanímnadobúdaobdarovanýmanželtieždosvojhooddelenéhovlastníctva.
Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva . Aké
budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domienka, že podiely

oboch obdarovaných manželov sú rovnaké.

23. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere,
ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať , čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí
týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania

BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však
týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súd pri
vyporidaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ.

24. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho

zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú

aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a

ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli

celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).
Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho

podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.
čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi
takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí
byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

25. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctvaačoexistovalovčasejehozániku,t.j.spravidlavdeňprávoplatnostirozsudkuorozvode
(teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto
doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).26. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre
určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza

zjejcenyvčase,keďsavyporiadanievykonáva(§154ods.1OSP).Avšaktomu,ktourčitúvecodzániku
bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu
na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho
vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny
a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.

27. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam,
ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité
určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

28. Z hľadiska skutkového stavu bolo preukázané, že strany sporu boli manželia od 10. 08. 1996, pričom

ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra z 05. 10. 2009 č. k. 8C/64/2009-17,
ktorý nadobudol právoplatnosť 08. 10. 2009. Strany sporu ako príčinu rozvratu manželstva uvádzali
žiarlivosť žalovaného, pričom žalovaný uviedol, že mali mnohé spoločné záväzky a preto o peniazoch
rozhodovali spoločne. Strany sporu sa 13. 08. 2010 písomne dohodli na vyporiadaní ich BSM tak, že
do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané

LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39
zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39
a zariadenia domu a žalobkyňa preberá záväzky voči Prima banke a.s. a Štátnemu fondu rozvoja
bývania a žalovaný preberá dva záväzky voči Slovenskej sporiteľni a.s., záväzok voči Prvej stavebnej
sporiteľnia.s.avočiČeskoslovenskejobchodnejbankea.s.Návrhnavkladuvedenejdohodydokatastra

nehnuteľností bol zamietnutý, pretože na liste vlastníctva predmetných nehnuteľností boli zapísané
poznámky, ktoré obmedzovali strany sporu, ako vlastníkov predmetných nehnuteľností, s nimi nakladať.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom z 23. 01. 2013 č. k.10C/292/2012-56 tak, že
žalobu zamietol s odôvodnením, že existuje platná dohoda o vyporiadaní BSM, ktorý rozsudok Krajský
súd v Nitre ako súd odvolací uznesením z 30. 09. 2013 č. k. 6Co/66/2013-70 zrušil s odôvodnením,

že návrh na vklad uvedenej dohody do katastra nehnuteľností bol zamietnutý, pretože je neplatná pre
rozpor s Exekučným poriadkom. Súd prvej inštancie na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a
po vykonanom dokazovaní zhrnul súd do aktív BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E.,
zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39
zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 a

hnuteľné veci: kuchynskú linku so zabudovanými spotrebičmi a to varná doska, elektrická rúrou a drez,
chladničku a kuchynský stôl so stoličkami.

29. Žalobkyňa v odvolaní namietala určenie ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti tvrdiac, že súd prvej
inštancie mal vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM. Zo znaleckého posudku

vyplýva,žecenanehnuteľnostíbolakudňuzánikuBSMstanovenánasumu93500acenanehnuteľností
ku dňu vyporiadania BSM na sumu 98 900 a znížená na sumu 94 200 /č. l. 613/. Odvolací súd
poukazujúc na správne záveru súdu prvej inštancie ohľadom určenej ceny nehnuteľnosti konštatuje, že
v prejednávanej veci súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal z ceny ku dňu zániku BSM riadne
stanovenej v konaní ustanoveným znalcom, teda 93 500 eur, ktorú za súhlasného vyjadrenia oboch

strán ponížil o rozdiel, ktorým bola podľa vyjadrenia výroku znalca ponížená cena nehnuteľnosti ku dňu
vyporiadania BSM, teda, teda 93 500 - 4 700 eur je 88 800 eur. Preto odvolací súd námietku žalobkyne
ohľadomnesprávneurčenejcenynehnuteľnostipovažujeodvolacísúdzaneopodstatnenú.Rozhodnutie
ohľadom prikázania hnuteľných vecí žalobkyni a ich určenie nebolo namietané ani pred súdom prvej
inštancie a ani pred odvolacím súdom. Rozhodnutie v tejto časti odvolací súd považuje za správne a

riadne odôvodnené. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v spore nebolo sporné, že podiely oboch strán
sporu sú rovnaké a preto dospel k záveru, že žalobkyňa má žalovanému vyplatiť titulom vyrovnania
jeho podielu na aktívach BSM, ktoré po jeho vyporiadaní pripadnú do jej výlučného vlastníctva sumu 44
475 eur (88 800/2 + 150/2 = 44 475 eur). K námietkam žalobkyne ohľadom nevykonania dokazovania
súkromným znaleckým posudkom na predmetnú nehnuteľnosť odvolací súd zvýrazňuje, že tento dôkaz

mohla žalovaná vykonať kedykoľvek počas konania a mala na uvedené dostatočný časový priestor. So
súdnoznaleckým posudkom vypracovaným v konaní súdom ustanoveným znalcom bola oboznámená
jeho doručením dňa 09. 09. 2016, pričom vykonanie súkromného znaleckého posudku zvažovala už
na pojednávaní dňa 12. 12. 2016. Na pojednávaní dňa 08. 02. 2017 pred súdom prvej inštancie navrhlavykonanie súkromného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie správne tento dôkaz nevykonal,
pretože nebol žalobkyňou predložený a na jeho predloženie mala dostatočný časový priestor, napriek
uvedenému tak neučinila.

30. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom
dokazovaní z obsahu zmlúv a pripojených spisov zahrnul súd do pasív BSM záväzky - voči Štátnemu
fondu rozvoja bývania zo zmluvy uzavretej 17. 04. 2003 č. XXX/XXXX/XXXX, - voči Prima banke a.s.
zo zmluvy uzavretej 13. 02. 2006 č. 99/581/06, - voči EOS KSI Slovensko a.s. zo zmluvy uzavretej 29.

06. 2004 č. XXXXXXXXX, - voči Československej obchodnej banke a.s. zo zmluvy uzavretej 03. 08.
2005 č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX. Spoločné záväzky strán sporu a to záväzok voči Štátnemu fondu
rozvoja bývania a Prima banke a.s. preukázateľne po zániku BSM platila výlučne žalobkyňa, preto súd
prvej inštancie aj na základe súhlasného návrhu strán sporu, tieto prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Pri ich vyporiadaní vychádzal správne z ich výšky ku dňu zániku BSM a preto správne
žalovaného zaviazal žalobkyni vyplatiť titulom vyrovnania jej podielu na pasívach BSM, ktoré jej po

jeho vyporiadaní pripadnú do výlučného vlastníctva sumu 33 306,62 eura (26 702,48/2 + 41 947,76/2-1
020). Súd prvej inštancie správne považoval za predmet BSM aj záväzok voči EOS KSI Slovensko a.s.
z úveru č. XXXXXXXXX z 29. 06. 2004 a voči Československej obchodnej banke a.s. z úveru č. XXXXX-
XXXXXXX/XXXX z 03. 08. 2005, ktoré na seba prevezmú obe strany sporu rovným dielom na základe
ich postoja vyjadreného v spore, pričom vo výroku sa premietla ich výška ku dňu vyporiadania. Správne

nevyporiadal už zaniknuté záväzky voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. voči Slovenskej sporiteľni a.s.
zo zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXX, z dôvodu, že tieto zaplatil žalovaný v celom rozsahu z vlastných
prostriedkov. V nadvôznosti na uvedené správne uzavrel, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalobcovi
podľa § 150 veta druhá OZ sumu 1 400 eur (2800/2 = 1 400).

31. Žalobkyňa namietala nevyporiadanie majetkových vzťahov ňou označených za predmet BSM, ktoré
sa týkali výlučne jej, resp. záväzkov uzavretých len žalobkyňou. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa
navrhla vyporiadať záväzky, ktorých vyporiadanie žalovaný namietal z dôvodu nepreukázania použitia
prostriedkov získaných z týchto zmlúv len žalobkyňou na spoločnú domácnosť, konkrétne - dve zmluvy o
spotrebiteľskomúveresveriteľomProvidentFinancials.r.o.atodňa25.02.2006zmluvuč.XXXXXXXXX

a dňa 23. 09. 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX. Pohľadávky z uvedených zmlúv boli postúpené na
zahraničnúprávnickúosobuSECAPITALS.á.r.l.,pričomzoznámenieveriteľavyplýva,žeaktuálnavýška
zostatku záväzku zo zmluvy č. XXXXXXXXX je 154,16 eura a zo zmluvy č. XXXXXXXXX je 408,48 eura.
- záväzok vymáhaný od žalobkyne v exekučnom konaní vedenom na Okresom súde Nitra pod sp. zn. 23/
Er/790/2007 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2940/2007, kde je exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok, na základe ktorého bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, pričom úverovú zmluvu s
veriteľom EURO PROVIDUS, a.s., uzavrela 19. 09. 2006 iba žalobkyňa. - záväzok, ktorý je vymáhaný
od žalobkyne v exekučnom konaní vednom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 583/2007, kde úverovú zmluvu č. 4031925 s veriteľom POHOTOVOSŤ a.s. uzavrela 17.
03. 2006 výlučne žalobkyňa. - záväzok, ktorý je vymáhaný od žalobkyne v exekučnom konaní vednom

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 496/2009, kde zmluvu o
poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku z 02. 09. 2005 s dodávateľom Orange Slovensko
a.s. uzavrela výlučne žalobkyňa. - záväzok, ktorý je od žalobkyne vymáhaný v exekučnom konaní
vednom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1210/0, pričom ide po poistené žalobkyne, v súvislosti jej
podnikateľkou činnosťou. - záväzok, ktorý je od žalobkyne vymáhaný v exekučnom konaní vedenom na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Er/234/2010 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 5988/10u, na
základeexekučnéhotitulurozhodcovskéhorozsudkuvydanéhonazákladeúverovejzmluvysConsumer
FinancieHoldinga.s.,ktorúuzavrela16.03.2006žalobkyňa,pričom niejezrejmýúčel,pričompoverenie
bolo vydané. - záväzok, ktorý je od žalobkyne vymáhaný v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 27/Er/716/2009 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 14058/09 na základe

exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Nitra z 19. 09. 2008 č. k.23 Rob/106/2008-17,
vydaného na základe úverovej zmluvy, ktorú s veriteľom GE Money a.s. uzavrela žalobkyňa 24. 03.
2006, z ktorej nie je zrejmý účel, pričom poverenie bolo vydané. - počas trvania manželstva uzavrela 29.
03. 2004 aj úverovú zmluvu s veriteľom Home Credit Slovakia s.r.o. č. XXXXXXXXXX, ktorej veriteľom je
aktuálne EOS KSI Slovensko, z ktorej nie je zrejmé na čo boli peňažné prostriedky použité. - dve zmluvy

s Tatra bankou a.s. o vedení bežného účtu a vydaní a používaní kreditnej karty, ktoré obe používala ona,
pričom veriteľom je v súčasnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o..32. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva podľa platnej právnej úpravy (§ 143 O. z.) môže byť
len to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva
(s výnimkou vecí vymedzených v § 143 O. z.), t. j. veci v právnom zmysle (ovládateľné hmotné

predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí). Za predmet vlastníctva a teda ani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa
riadiavšeobecnýmprávnymrežimomzáväzkovýchvzťahov.Natomtozávereničnemeníto,žeprizániku
bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov
manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám), podľa zásad

platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva, tzv. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v
širšom zmysle (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskejnskej republiky sp. zn. 4Cdo 123/2008).

33. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú zmluvy uzavreté
len jedným z manželov, napr. zmluva o pôžičke (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz
57/73, R 57/1970, rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 8c 36/1969), pričom pri nezmenenej

právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále
použiteľné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 odo 162/2005).

34. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že tieto záväzky súd prvej inštancie správne
nevyporiadal, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a právny výklad, pretože tieto

majetkové vzťahy sa týkali výlučne žalobkyne, žalovaný ich namietal, žalobkyňa nauniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala, že súvisia s BSM. Tieto záväzky súviseli s vykonávaním jej podnikateľskej
činnosti - zo zmlúv uzavretých s dodávateľmi služieb, nezaplateným poistným alebo jej trestnou
činnosťou. Správne sa súdu prvej inštancie javili tieto záväzky aj ako premlčané, prípadne úvery
bezúročné a bez poplatkov, resp. pohľadávky boli postúpené na zahraničné právnické osoby, v rozpore

zo zásadami ochrany spotrebiteľa a preto sú zmluvy o postúpení neplatné, resp. niektoré pohľadávky.

35. Odvolací súd pre úplnosť zvýrazňuje, že je nevyhnutné v danej veci odlíšiť spoločný záväzok
manželov a individuálny záväzok jedného z manželov, ako správne učinil súd prvej inštancie. Podľa
ustálenej judikatúry ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov

(napr. uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke) nejedná sa o spoločný dlh.

36. K námietkam žalobkyne ohľadom nevyporiadania príslušenstva pasív odvolací súd zvýrazňuje, že
ak sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, doposiaľ neuhradený
úročenýdlhúčastníkov,vyporiadasúdsplatnúčasťdlhu(vrátaneúrokovododňazánikubezpodielového

spoluvlastníctva manželov do dňa rozhodnutia), ale i jeho príslušenstvo. Ak nie je v deň vyporiadania
dlh uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania
súdu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2769/2012). Súd prvej
inštancie zahrnul pasíva v bode V. rozhodnutia podľa stavu ku dňu zániku BSM vychádzajúc z oznámení
veriteľa na č. l. 435. Z bodu 16. odôvodnenia vyplýva, že vyporiadal aj istinu aj úrok ku dňu zániku

BSM, pričom vo výroku V. odôvodnenia prikázal žalobkyni zostatok ku dňu vyporiadania č. l. 599 a č.
l. 631 - Primabanka. Žalobkyňa namietala nevyporiadanie úveru od Slovenská sporiteľňa, zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX. Odvolací súd zvýrazňuje, že uvedený úver je vyporiadaný v bode VI. rozhodnutia.

37. V zmysle vyššie uvedeného i odvolací súd dospel súd k záveru, že žalobkyňa je povinná zaplatiť

žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM 12 568,38 eura (44 475 - 33 306,62 + 1400 =
12 568,38). Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd potvrdil odvolaním
napadnuté výroky I. až XI. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania odôvodneného ust. § 255 ods. 2 CSP.

38. Odvolací súd v závere konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách štátu /výrok IX.
rozhodnutia/, o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM /výrok X. a XI. rozhodnutia/, rozhodnutia v týchto
častiach riadne právne zdôvodnil /bod 19. a 22. odôvodnenia rozhodnutia/, preto odvolací súd aplikujúc
ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje na odôvodnenie týchto výrokov ako na svoje vlastné.

39. Žalobkyňa podala odvolanie i proti výrokom XII. a XIII. napadnutého rozsudku, ktorými súd prvej
inštancie zamietol sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 28. 09. 2016 č. k.10C/292/2012-398 a proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 30. 06. 2016 č. k. 10C/292/2012-320.
Odvolací súd sa zaoberal sa tým, či proti uvedeným výrokom rozhodnutia je odvolanie prípustné.

40. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa

41. Ustanovenie § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na
doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu

trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia. stanovuje, kedy je odvolanie proti uzneseniu prípustné.

42. Podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

43. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

44. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

45. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

46. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť proti uzneseniu

vydanému súdnym úradníkom, zákon odvolanie nepripúšťa, preto odvolací súd odvolanie žalobkyne
proti výrokom XII. a XIII: preskúmavaného rozsudku podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP odmietol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že
žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňac/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).