Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3220010233.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému V. Z., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom
O., V. XXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), ods. 2 písm. c), d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm.

a) Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2021 prejednal odvolania obžalovaného
a matky obžalovaného - Ing. J. Z., ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 17.3.2021, sp.zn. 3T/82/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v
celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.3.2021, sp.zn. 3T/82/2020, bol
obžalovaný V. Z. uznaný vinným pod bodom 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a pod bodom 2/ z obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), d) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že

1./ dňa 30.05.2020 v presne nezistenom čase v poobedných hodinách z presne nezisteného miesta
odoslal prostredníctvom užívateľského účtu s názvom dominickoooo na sociálnej sieti Instagram

obrazovú správu s automatickým vymazávaním poškodenému dieťaťu M. B., nar. XX.X.XXXX s textom
"Ty buzerant skurvený ak ty, L. a O. dáte mňa do vnútra tak uvidíte čo vám moji chlapci narobia a
ak si skrinšotneš túto správu tak, ťa zakopem," čím chcel prinútiť poškodeného maloletého M. B.,
poškodeného M. L., aby ho neusvedčovali v inej trestnej veci,

2./ od presne nezistenej doby, si na nezistených miestach a od neustálených osôb, opakovane

neoprávnene zadovažoval v nezistených množstvách psychotropnú látku - pervitín (metamfetamín) a
omamnú látku - marihuanu (rastlinný materiál rodu Cannabis), ktoré neoprávnene od presne nezistenej
doby u seba prechovával, pričom omamné a psychotropné látky si zadovažoval pre vlastnú potrebu,
ako aj za účelom ďalšej distribúcie konzumentom drog, pričom pervitín (metamfetamín) a marihuanu
opakovane, najmä po predchádzajúcom dohovore, na rôznych miestach v okrese Bánovce nad
Bebravou a Partizánske, predával viacerým osobám, pričom:- v presne nezistenom čase od polovice augusta 2019 do 1.12.2019 v Bánovciach nad Bebravou
trikrát predal M. L., nar. XX.X.XXXX dokopy cca 300 g marihuany za sumu 600 € po 100 g marihuany
zabalenej v uzatvárateľnom vrecku, ktoré bolo zabalené v čiernom vreci a to konkrétne prvý krát v

polovici augusta 2019 v Bánovciach nad Bebravou pri plavárni mu predal 100 g marihuany za sumu
600 €, druhý krát niekedy v septembri 2019 v Bánovciach nad Bebravou pri plavárni mu predal 100
g marihuany za sumu 600 € a tretí krát dňa 01.12.2019 okolo 16.30 hod. na parkovisku pri činžiaku
oproti parku v meste Bánovce nad Bebravou mu predal 100 g marihuany za sumu 600 €, pričom
táto marihuana bola u M. L. zaistená v rámci domovej prehliadky dňa 03.12.2019, kde bolo zistené,

že v predložených 75 alobalových skladačkách vložených v transparentnej dóze s tmavomodrým
vrchnákom sa nachádzalo sušené konope (marihuana) s celkovou hmotnosťou 59,817 g s priemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 13,0 % hmotnostného, obsahujúce 7776 mg THC, z ktorých
možno pripraviť minimálne 259 bežných jednotlivých dávok drogy,

- v presne nezistenom čase v jarných mesiacoch v roku 2019 v Partizánskom a v Bánovciach nad

Bebravou, opakovane predal M. B., nar. XX.XX.XXXX, presne nezistené množstvo marihuany, spolu
cca 35 gramov za sumu 200 € a presne nezistené množstvo psychotropnej látky - pervitínu, spolu cca
6 kubíkov, pričom za jeden kubík zaplatil 50 €,

- v presne nezistenom čase v mesiaci september roku 2019, v bližšie nezistenom osobnom motorovom

vozidle čiernej farby na Jankovom vŕšku pri Bánovciach nad Bebravou, dal doposiaľ presne nezistené
množstvo psychotropnej látky pervitínu (metamfetamínu), N. K., nar. XX.XX.XXXX,

pričom pervitín (metamfetamín) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov

do II. skupiny omamných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle Zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, do I. skupiny omamných
látok, a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, do I. skupiny
psychotropných látok.

Zatobolodsúdenýpodľa§172ods.2Tr.zákonaspoužitím§41ods.1,ods.2Tr.zákona,sprihliadnutím
na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. d) Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho súd na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1

Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné opatrenie - ochranný
dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie obžalovaný a to
proti výroku o vine aj treste, ale i jeho matka T.. J. Z..

Obžalovaný odvolanie obsiahlo písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu, z ktorého vyplýva, že
odvolanie podal proti výroku o vine, o treste, ako aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

V prvom rade vytýkal napadnutému rozsudku nedostatky skutkovej a právnej vety rozsudku v kontexte

kvalifikačného momentu v podobe spáchania skutku na chránenej osobe. Poukázal na ustanovenie
§ 163 ods. 3 Tr. zákona (správne má byť Tr.por. - pozn. krajského súdu), podľa ktorého ,, Výrok,
ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne
označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej
kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných

skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých
zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu."
V nadväznosti na to tiež poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
10.06.2019, Tpj 26/2019, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 163 a ustanovenia § 165
ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „TP"), kde v

bode 1 tohto stanoviska sa uvádza:
1. Odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť (vetu), a jednak právnu časť, teda právnu vetu
a právnu kvalifikáciu.Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti
Trestného zákona. Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú

určitú trestnú sadzbu" (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine
odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia
(ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine
zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba
trestu odňatia slobody).

Z citovaného zjednocujúceho stanoviska ja zrejmé, že súčasťou skutkovej vety musia byť nielen tie
skutočnosti, ktorými sa napĺňa základná skutková podstata trestného činu, ktorý je predmetom trestného
konania, ale aj tie skutočnosti, ktoré sú právne relevantné pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej
podstaty. V prejednávanom prípade bol odsúdený za skutky napĺňajúce nielen základné skutkové
podstaty trestných činov vydierania a nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa§ 172 ods. 1 TZ, ale aj za naplnenie

kvalifikovaných skutkových podstát týchto trestných činov v dôsledku spáchania skutkov na chránenej
osobe - dieťati (podľa § 127 ods. 1 sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak Trestný
zákon neustanovuje inak) podľa § 139 ods. 1 písm. a), čo v prípade trestného činu vydierania má
zakladať okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 189 ods. 2 písm. b) TZ a v
prípade drogového deliktu podľa § 172 ods. 2 písm. d), v dôsledku čoho je tento skutok aj kvalifikovaný

ako obzvlášť závažný zločin.
Je pravdou, že v právnej vete výroku napadnutého rozsudku sa uvádza, že došlo k spáchaniu (oboch)
skutkov na chránenej osobe - dieťati a odkazuje sa na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) TZ, v
zmysle ktorého sa za chránenú osobu v tomto konkrétnom prípade má na mysli dieťa, teda osoba
mladšia ako 18 rokov. Cez prizmu skutočnosti, že znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty musia byť

zachytené v znení skutkovej vety napadnutého rozsudku však obhajoba konštatuje, že (iba) takéto
vymedzenie danej kvalifikovanej skutkovej podstaty, ktorá má byť naplnená spáchaním skutku na
chránenej osobe - osobe mladšej ako 18 rokov, je absolútne nedostatočné a nevyhovujúce zákonným
náležitostiam. Konkrétne ide o to, že skutková veta napadnutého rozsudku neobsahuje popis znakov,
ktoré v prípade obžalovaného založili údajné naplnenie tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty u oboch

trestných činov/skutkov, keď takýmto znakom v zmysle toho, ako to je uvedené nižšie, zďaleka nie je
len vek poškodeného (svedka v prípade drogových deliktov); práveže ako uvádzame nižšie, v zmysle
zákona sa na tieto skutočnosti nehľadí (,,ustanovenie § 139 ods. 1 sa nepoužije), pokiaľ nie sú naplnené
aj ďalšie zákonom vyžadované okolnosti (§ 139 ods. 2 TZ).
Je síce zrejmé, že v skutkovej vete, konkrétne v prípade skutku č. 1 (vydieranie) sa konštatuje, že zaslal

správu poškodenému dieťaťu a je tu uvedený rok narodenia poškodeného, ako aj že je uvedený rok
narodenia u osôb, ktorým som mal predať, resp. dať omamné (marihuanu) a psychotropné (pervitín)
látky v prípade skutku č. 2, avšak s ohľadom na znenie § 139 ods. 2 TZ len jednoduché uvedenie dátumu
narodenia poškodenej osoby, či svedka, či uvedenie, že sa jedná o dieťa v kontexte, že ide o osobu
mladšiu ako 18 rokov, do znenia skutkovej vety, nie je postačujúce pre konštatovanie naplnenia daného

kvalifikačného momentu v podobe spáchania skutku (oboch skutkov) na dieťati ako chránenej osobe.
V tomto ohľade je totiž rozhodujúce znenie právnej normy obsiahnutej v ust. § 139 ods. 2 Trestného
zákona, podľa ktorého: Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti
s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
V tomto smere tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2013,

ktorý je zverejnený Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 8/2014, pod č. 117, podľa ktorého:
„ V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods.
3, § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený

je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou
odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou,
ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin", pričom niet žiadneho sporu
o tom, že rovnakým výkladom sa má postupovať, ak sa jedná o chránenú osobu podľa § 139 ods. 1
písm. a) teda nie o osobu vyššieho veku (písm. e) ale o dieťa (písm. a).

V prejednávanej veci žiadny zo znakov popísaných v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013, akými sú
- vedomosť obžalovaného o tom, že poškodený M. K., resp. svedkovia v skutku č. 2, ktorým mal dealovať
drogy, sú osobami mladšími ako 18 rokov,- vedomé spájanie tejto znalosti zo strany obžalovaného s menším odporom alebo slabšou odvetou
poškodených/svedkov,
- umocnenie účinku trestného činu voči poškodenému/svedkom alebo

- iná okolnosť, ktorá mala obžalovaného viesť k spáchaniu trestného činu, pre ktorý bol
obžalovaný uznaný vinným na poškodených/svedkov z dôvodu ich mladistvého veku,
nie je v znení skutkovej vety žiadnym spôsobom uvedený.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostijetedazrejmé,ževskutkovejveteniejeobsiahnutýžiadenzoznakov,
ktoré by odôvodňovali naplnenie kvalifikačného momentu v podobe spáchania skutku na chránenej

osobe - dieťati (osobe mladšej ako 18 rokov) z pohľadu tak ako sa tieto vyžadujú podľa§ 139 ods. 2
Trestného zákona.
Ba práve naopak, v prípade skutku č. 1 je naformulovanou skutkovou vetou tento kvalifikačný
moment doslova vylúčený, keďže tu je špecifikovaný motív obžalovaného, ktorým mal byť prinútenie
poškodeného M. K. a poškodeného M. L., aby ho neusvedčovali v inej trestnej veci, teda je zrejmé, že
úmysel vydierať (nútiť iného, aby niečo konal, resp. v tomto prípade nekonal) bol motivovaný nie tým, že

sa jedná o maloleté osoby, ale tým, že sa jedná o potenciálnych svedkov, ktorí by mohli obžalovaného
usvedčovať v trestnom konaní; ich vek tu teda z hľadiska motivácie obžalovaného spáchať tento skutok,
nehralžiadnurolu,bolitoúplneinémotivačnéfaktoryaprávenazákladetohtonemohlodôjsťknaplneniu
hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 139 ods. 2 Trestného zákona.
Rovnako v prípade skutku drogového deliktu, teda skutku pod bodom 2 obžaloby taktiež nič

nenasvedčuje tomu, že by sa malo jednať o súvislosť medzi spáchaním trestného činu a vekom
chránenej osoby, tak ako to vyžaduje zmieňované ust. § 139 ods. 2 Trestného zákona. keď sa nič sa
neuvádza v skutkovej vete ohľadom toho, že by sa pri dealovaní drog mal obžalovaný nejako osobitne
„špecializovať“ na osoby mladšie ako 18 rokov, a že by práve takéto s ohľadom na ich mladší vek a s tým
súvisiacu nejakú neskúsenosť vyhľadával za týmto účelom. Práve naopak, z dokazovania vyplynulo, že

sa v prípade oboch svedkov malo jednať o jeho známych/kamarátov (obaja svedkovia potvrdili, že sa
s obžalovaným spoznali na oslave), resp. že v prípade svedkyne G. C. sa snažil na ňu možno takýmto
spôsobom zapôsobiť ako na mladé pekné dievča, s ktorou si písal na instagrame (bezplatne jej dal požiť
údajnýpervitín);tedaztýchtodokázanýchokolnostíničnenasvedčujetomu,žebydealovaniedrogtýmto
osobám bolo u obžalovaného motivované ich vekom (bez ohľadu na to, či ich vek poznal alebo nie), ale

úplne inými okolnosťami, pričom nič také, čo by odôvodňovalo naplnenie § 139 ods. 2 Trestného zákona
sa hlavne neuvádza ani v samotnej skutkovej vete. Je potom nutné prihliadnuť na dispozíciu predmetnej
právnej normy v ust. § 139 ods. 2, a ktorou je fakt, že sa nepoužije ustanovenie ods. 1, teda že nemôže
byť naplnený daný kvalifikačný moment - spáchanie skutku na chránenej osobe, aj keď sa v konečnom
dôsledku jedná o osobu spĺňajúcu kritérium postavenia, stavu, či veku.

Za daného stavu je nepochopiteľné prečo súd prvého stupňa ani len náznakom na ust. § 139 ods. 2
neprihliadol tak ako mal, poukazujúc i na iné rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že "V prípade, že
je preukázaná súvislosť medzi vekom poškodenej osoby a úmyslom obžalovaného spáchať trestný čin,
musí skutková veta obsahovať aj okolnosti uvedené v § 139 ods. 2 Trestného zákona. Okolnosti, že
trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby sú okolnosti

skutkové a tiež hmotnoprávne a vzťahujú sa ku konkrétnej osobe páchateľa a ku konkrétnemu skutku
(ide o zákonné znaky trestného činu), a preto musia zvolenú právnu kvalifikáciu reflektovať aj v skutkovej
vete."
Uzatvárajúc uvedené, takéto okolnosti v prejednávanej veci jednak nie sú súčasťou skutkovej vety v
napádanom rozsudku a jednak nevyplývajú ani z vykonaného dokazovania a to v prípade oboch skutkov,

nakoľko nikto (máme tým na mysli orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní, či prokuratúru
alebo súd v konaní pred súdom) nepovažoval za potrebné prihliadnuť na nutnosť aplikácie § 139 ods.
2 Trestného zákona, čo je jav, zjavne odporujúci tak hmotnému ako aj procesnému právu v procese
tejto trestnej veci.

V ďalšej časti odvolania poukazoval na to, že v poradí tretí dielčí skutok, uvedený v skutku pod bodom 2
nie je možné posúdiť ako trestný čin ( drogový delikt podľa § 172 ods. 1 - dealovanie psychotropnej látky
pervitínu),čímodpadánaplneniekvalifikačnéhomomentuspáchaniaskutkunaviacerýchosobáchpodľa
§ 172 ods. 2 písm. c) v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona. Tento dielčí skutok, ktorý mal spáchať
obžalovaný vo vzťahu k svedkyni G. C., nenapĺňa znaky drogového trestného činu, nakoľko takéto

vymedzenie psychotropnej látky z hľadiska jej množstva je absolútne neakceptovateľné, keďže takýto
popis do vzťahu medzi skutkom na jednej strane a zákonným vymedzením znakov skutkovej podstaty
v Trestnom zákone na strane druhej, vytvára takú mieru neurčitosti a nie je udržateľné objektívne
konštatovanie naplnenia skutkovej podstaty tohto drogového deliktu podľa§ 172 ods. 1 Trestnéhozákona, pretože jednak z neho nie je zrejmé množstvo predmetnej látky, ktoré mal dať G. C., teda či sa
jednalo vôbec o jednorazovú obvyklú dávku a to s takým obsahom účinnej látky, ktorá by bolo schopné
ovplyvniť psychiku človeka.

O nakladanie s takouto látkou nepôjde vtedy, pokiaľ z pohľadu množstva ako aj účinnej látky, nie je
daný dostatočný rozsah takejto látky, ktorý by relevantne zdôvodňoval, že sa jedná o takúto nedovolenú
psychotropnú látku. Je trestnoprávne neudržateľné, aby sa v skutkovej vete drogového deliktu hovorilo
o nakladaní so psychotropnou látkou v „doposiaľ nezistenom množstve", keďže takéto vymedzenie
pripúšťa aj alternatívu, že toho množstva bolo tak málo, že sa ani nemohlo jednať o psychotropnú

látku s účinkami, ktoré sú jej vlastné, teda pre ktoré je zaradená medzi nedovolené látky. O to viac
to platí v prípade tohto dielčieho skutku vo vzťahu k G. C., keď sa malo jednať len o jednorazovú
záležitosť, teda keď mal obžalovaný jednorazovo kartou narysovať na jedno požitie bielu kryštalickú
látku, o ktorej táto svedkyňa povedala, že to bol pervitín. Tu je skutočne nutné hovoriť o rozumných
pochybnostiach, či v prípade tohto jedného skonzumovania išlo o minimálne 100 mg pervitínu, čo
sa už podľa ustálenej súdnej praxe považuje za jednorazovú obvyklú dávku tejto drogy (uznesenie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 4To/44/2016 zo dňa 05.05.2016), teda za množstvo, ktoré je
spôsobilé navodiť dané účinky tejto látky tak, aby práve s ohľadom na dané množstvo ju bolo možné
vôbec považovať za psychotropnú v zmysle definície § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého
„Psychotropnélátkysúlátkyovplyvňujúcestavľudskejpsychikypôsobenímnacentrálnynervovysystém

s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodny
dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná."
Z uvedeného je teda zrejmé, že o takúto látku bude musieť ísť vždy vtedy, pokiaľ sa bude jednať o látku
ovplyvňujúcu stav ľudskej psychiky, pričom v tejto súvislosti je relevantný legálny pojem „jednorazová
obvyklá dávka", ktorý zákon v trestnoprávnej terminológii používa práve na vyjadrenie znaku v podobe

danosti ovplyvnenia stavu ľudskej psychiky u takejto látky. Pokiaľ sa bude jednať o látku, ktorú svedkyňa
označuje ako pervitín, ale táto v danom prípade nebola v množstve zodpovedajúcom (aspoň) takejto
jednorazovej obvyklej dávke, nebude naplnená objektívna stránka predmetného drogového deliktu, teda
neoprávnené nakladanie so psychotropnou látkou.
V takýchto výkladových intenciách je nastavená aj súdna prax, podľa ktorej spojenie hmotnostného

kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na psychotropnú
látku metamfetamin s tým, že vychádzať je potrebné primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie
účinnej látky v nej má význam len pre zistenie, či skutočne ide o psychotropnú látku v zmysle § 130 ods.
5 Tr. zák., pretože ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo účinnej látky schopné
ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej

stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie metamfetaminu nie je trestné
v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky, pretože nejde o návykovú látku
v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák. 2. (2 Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 4To/44/2016 zo
dňa 05.05.2016; obdobne konštatované vo vzťahu k rastline rodu Cannabis v uznesení Krajského súdu
Bratislava sp. zn.: 4To/11/2014 zo dňa 23.01.2014)

Rovnako, ako v prípade prechovávania omamnej a psychotropnej látky, sa musí postupovať aj v prípade
iného nakladania s takouto látkou, teda v prípade dealovania, resp. umožnenia konzumácie druhej
osobe, nakoľko tu je podstatou veci skutočnosť, či sa vôbec pri nakladaní s určitou látkou (teda nie je
v tomto smere rozhodné, či ide o len prechovávanie alebo aj iné nakladanie s takouto látkou) jedná o
psychotropnú látku, pretože len v prípade existencie tejto skutkovej okolnosti môže dôjsť k naplneniu

obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty daného drogového trestného činu.
Možno zhrnúť, že pokiaľ sa v skutkovej vete explicitne hovorí o nezistenom množstve psychotropnej
látky tobôž za skutkových okolností, že sa malo jednať len o prenechanie danej látky na jednorazové
požitie druhej osobe, nemôže byť pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo naplnený znak objektívnej
stránky drogového deliktu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nie je zrejmé a de facto ani v

skutkovej vete konštatované, že sa skutočne jednalo o psychotropnú látku, teda o látku s ohľadom na
jej množstvo schopnú ovplyvniť psychiku človeka.
Vprejednávanejvecivšakanizvykonanéhodokazovanianiejemožnénadrozumnépochybnostiustáliť,
že skutočne v tomto jednom prípade išlo o takúto (s ohľadom na množstvo - psychotropnú) látku a nič na
tom nemení ani fakt, že svedkyňa (ktorá sa mimochodom sama priznala, že zvykla vo svojich výsluchoch

klamať!) povedala, že po požití bola taká zrýchlená, keďže „zrýchlenosť“ sama osebe nie je dôsledok
ovplyvnenej ľudskej psychiky psychotropnou látkou; ,,zrýchlený" môže byt' človek, aj keď si dá kávu
alebo energetický nápoj.Vzhľadom na uvedenú argumentáciu smerujúcej voči výroku o vine vo vzťahu k právnej kvalifikácii podľa
§ 172 ods. 2 písm. c) v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona, keďže skutkové okolnosti tvoriace
dielčí skutok v skutku č. 2 vo vzťahu k svedkyni G. C., nie je možné považovať za napĺňajúce objektívnu

stránku skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, teda vo vzťahu k tejto
osobeniejemožnéusudzovať,ženanejbolspáchanýpredmetnýdrogovýdelikt. Vdôsledkutohopotom
nemôže byť u obžalovaného naplnený kvalifikačný moment v podobe spáchania skutku „na viacerých
osobách".
Napokon obžalovaný namietal spôsob vedenia hlavného pojednávania vo vzťahu k vypočúvaniu

kľúčových svedok M. L. a M. K.. Poukázal na okolnosti výsluchu, keď súd s odôvodnením, že sa
jedná o osobu, ktorá je považovaná za obeť trestného činu, vzhľadom na jej vek, tak výsluch bude
realizovaný v neprítomnosti obžalovaného. Následne súd vysvetlil obžalovanému, že po ukončení
výsluchubudeobžalovanýprivolanýdopojednávacejmiestnostiasúdhooboznámisvýpoveďousvedka
a bude mu umožnené klásť svedkovi prostredníctvom súdu otázky. Nakoniec sa to skončilo tak, že
súd obžalovaného s výpoveďou svedka neoboznámil, a jedine obhajca obžalovanému v stručnosti

počas jednej minúty (táto skutočnosť vyplýva priamo zo zápisnice z HP zo dňa 27.01.2021, keď je
zaznamenané, že súd prerušil HP v čase o 10.12 hod a pokračoval v čase o 10.13 hod) zreferoval, o
čom hovoril svedok. Súčasná obhajoba namieta voči takémuto postupu; máme za to, že na tento účel
nie je významné, že vtedajší obhajca s takýmto postupom súhlasil, nakoľko takýto postup nebol súladný
so zákonom (súhlas obhajcu nemôže konvalidovať nezákonnosť).

Súd postupoval podľa § 262a Trestného poriadku; táto skutočnosť je explicitne uvedené v zápisnici
z HP zo dňa 27.01.2021, pričom však ust. § 262a Trestného poriadku rieši procesnú situáciu, keď je
vypočúvaný svedok majúci status obzvlášť zraniteľnej obete, aby sa tento výsluch zrealizoval využitím
technických zariadení vrátane zariadení určených na prenos zvuku, a nie vyvedením obžalovaného
z hlavného pojednávania tak, aby nemohol byť na tomto výsluchu účastný a priamo vnímať výpoveď

svedka. Je teda zrejmé, že pokiaľ súd neumožnil obžalovanému byť prítomný pri výsluchu svedka
odvolávajúc sa na ust. § 262a Trestného poriadku, tak ako je to zaznamenané v zápisnici z HP, tak konal
protiprávne. Je pravdou, že samotné ustanovenie § 262a Trestného poriadku uvádza, že nie je dotknuté
ust. §262Trestnéhoporiadku,tedainýmislovamiajprisvedkovi-obzvlášťzraniteľnejobetisapripúšťa
postup podľa§ 262 Trestného poriadku, podľa ktorého zákonného ustanovenia ak je obava, že svedok

v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jeho
blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo,
agenta alebo o svedka, ktorého totožnosť musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda
senátu vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči
obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti.

Opätovne však na margo tohto uvádzame, že súd podľa tohto ustanovenia (§ 262 TP) nepostupoval,
keďže ho neuviedol v zápisnici z HP a hlavne neuviedol žiaden dôvod, pre postup podľa § 262 Trestného
poriadku; ako tak sa snažil uviesť jedine dôvody pre postup podľa § 262a (uviedol, že svedok je obeť
trestného činu), pričom v prípade svedka K. už neuviedol ani to, že sa jedná o obeť trestného činu, len
že bola navrhnutá takáto forma výsluchu daného svedka a teda automaticky tomuto vyhovuje

Napokon obžalovaný namietal nesprávne zisteného skutkového stavu veci v dôsledku nesprávneho
vyhodnotenia dôkazov v podobe svedeckých výpovedí ako aj nevykonania obhajobou navrhovaných
dôkazov. V prvom rade je nutné zopakovať, že ku spáchaniu zločinu vydierania malo dôjsť zaslaním
správy prostredníctvom sociálnej siete Instagram, pričom však túto údajne výhražnú správu sa orgánom

činným v trestnom konaní nepodarilo zabezpečiť a zadokumentovať a neexistuje ani žiadny technický
dôkaz o jej obsahu, alebo aspoň o jej existencii. Celé obvinenie osoby obžalovaného v tejto veci je
založené na výpovedi poškodeného M. K., ktorá by mala byť potvrdzovaná výpoveďami poškodeného
M. L. a svedkov Z. J., G. C., K. K. a A. L.. Súd avšak neanalyzuje, že tieto výpovede sa s výpoveďou
poškodeného M. K. i navzájom v zásadných bodoch rozchádzajú. Dokonca aj sám poškodený M. K.

svoju výpoveď opakovane menil a dopĺňal tak, aby sa zhodovala s výpoveďami svedkov.
V rámci úvodu je nutné zdôrazniť, že poškodený M. K. najskôr tvrdil, že v čase doručenia správy spolu
s ním boli v byte Z. J. a A. C.. Potom ako A. C. túto skutočnosť poprel, začal M. K. tvrdiť, že spolu s ním
boli v byte Z. J. a G. C.. To sa však nezhoduje s výpoveďou ani jedného z nich, keďže Z. J. tvrdí, že v
byte bol okrem neho a M. K. ešte M. L. a potom prišla K. mama. Svedkyňa G. C. zase vypovedala, že

bola s M. K. v byte sama. Toto sú veľmi dôležité rozpory, s ktorými sa súd nevysporadúva a aj napriek
tomu zdôrazňuje, že „dá sa povedať, že svedkovia na hlavnom pojednávaní aj po odstraňovaní rozporov
s výpoveďou z prípravného konania, zotrvali na takom skutkovom deji, ako je v podstate opísaný v
obžalobe."K takémuto náhľadu na vec treba uviesť, že výpovede poškodeného M. K. a svedka Z. J. sa rozchádzajú
aj v ďalších bodoch. Poškodený M. K. tvrdí, že mu prišli od obžalovaného Z. dve správy po sebe, pričom
obe mal svedok Z. J. vidieť. Ten, ale existenciu druhej správy popiera - ako je možné teda, že toto súd

v rámci hodnotenia dôkazov absolútne neberie do úvahy? Nezhoduje sa ani čas údajného doručenia
správy. Zatiaľ čo poškodený M. K. najprv vypovedal, že správa mu bola doručená o 15:35 a neskôr
uviedol, že to bolo o 18:00, svedok Z. J. tvrdí, že sa tak malo stať medzi 14:00 a 15:00 hod. Výpoveď
svedka Z. J. sa rozchádza aj s výpoveďou svedkyne K. K., ktorá tvrdí, že sa s ním v ten deň nestretla.
Vyššie uvedené je nutné analyzovať skrz prizmu toho, že výpoveď poškodeného K. sa postupne menila

aj vtom, ako postupoval po doručení správy. Spočiatku vôbec neuvádzal, že by si obsah správy nejako
zaznamenal. Neskôr začal tvrdiť, že si znenie správy zapísal na papier, z ktorého ho následne prepísal
do správy aplikácie Messenger, ktorú zaslal svedkyni A. L.. A na hlavnom pojednávaní dokonca uviedol,
že si tento papier odfotil do mobilu a svedkyni A. L. zaslal túto fotografiu. Toto však svedkyňa A. L.
jednoznačne poprela a uviedla, že žiadnu fotografiu od poškodeného M. K. nedostala, ale tento jej poslal
cez aplikáciu Messenger prepis obsahu správy, ktorý napísal na jej žiadosť priamo pred ňou počas

návštevy v jej byte. Takéto konanie nemožno označiť ako odstránenie rozporu, ale ako zmenu výpovede.
Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu o odstránení rozporov, pretože
vôbec nereflektuje zmeny vo výpovediach svedkov. Taktiež najzávažnejší rozpor medzi výpoveďou
poškodeného M. K. a svedkyne A. L. je ten, že táto jednoznačne uviedla, že poškodený M. K. jej syna
aj ju osobne informoval o údajnej výhražnej správe od obžalovaného V. Z. v piatok 29.05.2020. Toto

potvrdzuje vo svojej výpovedi aj poškodený M. L.. Poškodený M. K. ale v podanom trestnom oznámení
aj vo všetkých ďalších výpovediach tvrdí, že k zaslaniu správy malo dôjsť až v sobotu 30.05.2020.
Hodnotiac výpovede svedkov možno nepochybne konštatovať, že svedkovia K. K., Z. L. aj M. L. majú
o správe len sprostredkovanú vedomosť na základe toho, čo im povedal poškodený K.. Svedkovia
G. C. a Z. J. síce tvrdia, že správu videli na vlastné oči, ich výpovede ohľadom tejto skutočnosti sa

však značne líšia medzi sebou a aj s výpoveďou poškodeného M. K. a jeho matky. Aj samotný fakt,
že správa údajne po pár sekundách po doručení zmizla, ktorý mimochodom nikto nepreveril, značne
spochybňuje možnosť, že by okrem poškodeného M. K. stihol správu prečítať aj niekto ďalší, ako to
tvrdia svedkovia Z. J. a G. C.. Keďže poškodený M. K. o správe informoval poškodeného M. L. a
jeho matku už 29.05.2020, je vylúčené, že sa skutok stal tak, ako tvrdí obžaloba a odôvodňuje to súd,

pretože žiadny ďalší svedkovia zabezpečení orgánmi činnými v trestnom konaní sa k žalovanému skutku
nevedeli vyjadriť. Z výpovedí svedkov Q. W. a L. O. však vyplýva, že poškodený M. K. mal konflikty aj
s inými osobami, ktorých mal zrejme dôvod sa obávať. Súd taktiež ako keby nechcel pripustiť a vziať
relevantný zreteľ na to, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo preskúmať ani jeden z
mobilných telefónov, prostredníctvom ktorých mala údajné správa byť zaslaná, a ani neboli získané

žiadne relevantné informácie od poskytovateľov dátových služieb a od prevádzkovateľa sociálnej siete
Instagram, nebolo vôbec preukázané či poškodený M. K. v daný deň a v danom čase nejakú správu
dostal, ani či táto vôbec pochádzala od obžalovaného V. Z., resp. z jeho účtu na danej sociálnej sieti.
Taktiež nebolo hodnoverne potvrdené ani znenie údajnej výhražnej správy.
Všetky tieto skutočnosti vyvolávajú odôvodnené/rozumné pochybnosti o tom, či ku skutku vôbec došlo, a

vyvolávajú dôvodné podozrenie, že si poškodený M. K. okolnosti ohľadom predmetnej správy vymyslel,
a s týmto sa mal predsa súd riadne vysporiadať. Nemožno totiž konštatovať vinu tak ako to robí súd,
na základe dôkazov, ktorých hodnovernosť bola rozumne spochybnená. Túto domnienku obhajoby
posilňuje aj skutočnosť, že poškodený M. K. ani jeho matka, od ktorej mal údajne mať svoj mobilný
telefón, tento po skutku nevydali polícii a zbavili sa ho. Taktiež záhadným spôsobom zmizol údajný lístok,

na ktorý si mal poškodený M. K. znenie výhražnej správy poznačiť. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré
spochybňujúskutočnosti,ktorésúdpodľanázorusúdudostatočnepreukázanénaodsudzujúcirozsudok.
Nemusíme snáď pripomínať poukazom na judikatúru, že je nevyhnutné, aby vina obžalovaného bola bez
akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom
istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre

spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade
existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je
potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám
o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Súd taktiež v rozsudku dostatočne nezaujal stanovisko k tomu, že aj pri obzvlášť závažnom zločine

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi je každý jeho čiastkový útok zo strany obžaloby preukazovaný výpoveďou jedného
jediného svedka, a to buď M. K., M. L., alebo G. C..Všetci títo svedkovia pritom vypovedali, že nikdy neboli pri tom, ako mal dať obžalovaný drogu niekomu
inému, ani nikto iný nebol pri tom, keď obžalovaný dával drogu im. Keďže obžalovaný spáchanie
skutkovpopieraaodmietasvojuvinu,dôkaznásituáciaprivšetkýchčiastkovýchútokochpokračovacieho

trestného činu je v rovine tvrdenia obžalovaného proti tvrdeniu jediného svedka, pričom takáto dôkazná
situácia určite nemôže byť dostatočná na konštatovanie viny.
Vo vzťahu k nedôveryhodnosti výpovedí sa súd nevyjadroval a to aj napriek tomu, že svedok M. L. svoju
výpoveď opakovane menil pokiaľ ide o množstvo i cenu drogy, ktorú mal údajne kúpiť od obžalovaného.
Menil taktiež počet a čas jednotlivých odovzdávok. Napokon svoju výpoveď ustálil na verzii, že kúpil

od obžalovaného trikrát po 100 g marihuany vždy za 600,- €. Z hľadiska hodnotenia vierohodnosti jeho
výpovede za povšimnutie stojí predovšetkým tretí prípad. Pri tomto čiastkovom útoku totiž mal svedok
M. L. údajne kúpiť marihuanu, ktorá bola u neho nájdená pri domovej prehliadke a za ktorej držbu
a distribúciu je sám trestne stíhaný. Tento skutok tak, ako bol ustálený orgánmi činnými v trestnom
konaní v prípade, kde je M. L. obžalovaný, sa v zásadných skutočnostiach, predovšetkým pokiaľ ide
o množstvo kupovanej a predávanej drogy, odlišuje od skutku, za ktorý som bol uznaný napádaným

rozsudkom vinným, čo vzbudzuje ďalšie odôvodnené pochybnosti o pravdivosti výpovedi svedka M.
L. a o tom či sa skutok vôbec stal. Pokiaľ ide o čas, kedy malo k odovzdaniu tejto marihuany dôjsť
a ktorý ako jediný dokázal svedok M. L. určiť, ide o nedeľu 1.12.2019 o 16.30 hodine. Súd v tomto
prípade nezaujal stanovisko k tomu, že ide pritom o čas, kedy viacerí svedkovia potvrdili, že obžalovaný
zvyčajne odchádzal z domu na internát, čo spáchanie skutku tiež značne spochybňuje. Dokonca v toto

konkrétne nedeľné popoludnie sa mal obžalovaný nachádzať na rodinnej oslave, ako vypovedala matka
obžalovaného,ktorásinatútoskutočnosťspomenulanazákladefotografiívmobilnomtelefóne;nietteda
pre obhajobu vysvetliteľné, z akého dôvodu súd s ohľadom na tento dôkaz nevidel rozumné pochybnosti
o preukázateľnosti skutku.
Rovnako aj výpoveď svedka M. K. sa viackrát menila. V podstate možno povedať, že svedok M. K.

pri každej svojej výpovedi o drogách, ktoré mal kupovať od obžalovaného, vypovedal inak. V jeho
výpovediach nesedeli množstvá ani ceny údajne kupovaných drog, pričom svedok nedokázal uviesť
žiadne bližšie konkrétne skutočnosti ani pri jednom prípade, kedy mu obžalovaný mal údajne drogu
predať. Podľa toho aj popis čiastkového útoku trestného činu, ktorý sa ho týka, vyzerá. Je uvedený bez
presného času, miesta a ďalších okolností, ktorými má byť skutok charakterizovaný, aby nemohol byť

zamenený s iným.
Za povšimnutie stojí aj fakt, že svedok M. K. už v čase, keď svedčil proti obžalovanému vo veci zločinu
vydierania a priznával sa aj k vlastnej drogovej trestnej činnosti, vôbec nevypovedal o tom, že by si mal
drogy kupovať aj od obžalovaného. Svoju výpoveď proti nemu zmenil až potom, ako bol sám obvinený
a začal spolupracovať s políciou. Nemusíme z tohto pohľadu snáď zdôrazňovať, v súčasnosti toľko

pertraktovanúproblematikukajúcnictva,kedyjesúdvyhodnocujúcidôkazypodstatneprísnejšiehodnotiť
výpovede takýchto osôb z pohľadu ich motivácie pre privodenie si vlastných benefitov v trestnom konaní.
Z času zoznámenia sa obžalovaného so svedkom M. K., ku ktorému došlo až koncom mája 2019 po
maturite obžalovaného vyplýva, že čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, týkajúci sa svedka M.
K., sa nestal, keďže je jednoznačne preukázané, že v čase, kedy sa podľa obžaloby mal stať, teda v

jarných mesiacoch roku 2019, sa s poškodeným M. K. obžalovaný vôbec nepoznal.
V prípade skutku popisovaného svedkyňou G. C., je mimoriadne nepravdepodobné, že by k takémuto
skutku skutočne mohlo dôjsť a že si ho svedkyňa len nevymyslela. Je totiž len veľmi ťažko rozumne
uveriteľné, že by sa obžalovaný, s ktorým sa svedkyňa stretla len tento jediný raz, jej len tak „na
požiadanie" zabezpečil údajný pervitín. Ešte menej pravdepodobné je však to, že ak by k takémuto

niečomu skutočne došlo, tak by sa to svedkyňa G. C. nepokúsila zopakovať aj ďalší krát, keďže bola
od pervitínu závislá a zabezpečovala si ho, ako sa dalo. K čiastkovému útoku, týkajúcemu sa svedkyne
G. C., nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že miesto - Kozí vŕšok pri Bánovciach nad Bebravou, kde sa
mal skutok podľa obžaloby stať, vôbec neexistuje. Nakoniec aj samotný súd v odôvodnení napádaného
rozsudku uvádza, že táto svedkyňa sa sama priznala, že niekedy pri svojich výsluchoch na polícii

klamala, teda klamala napriek poučeniu o následkoch krivej výpovede a pre súd táto okolnosť nič
neznamená a ešte ako keby toho nebolo dosť, naformuluje skutkovú vetu vo vzťahu k tejto svedkyni tak,
že sa jednalo o bližšie nezistené množstvo psychotropnej látky pervitínu.
Z výpovedí všetkých troch týchto svedkov pritom vyplýva, že si drogy zabezpečovali od rôznych iných
osôb už v čase, keď sme sa ešte nepoznali a v prípade K. a C. aj potom, ako som bol vzatý do väzby.

Založenie obvinenia aj obžaloby z drogovej trestnej činnosti výlučne na základe výpovedí svedkov bez
toho, aby tieto boli podporené akýmkoľvek iným dôkazom, je preto mimoriadne neobvyklé. V tomto
smere znova upriamujem pozornosť na to, že súd sa nezaoberal s tým, že orgánmi činnými v trestnom
konaní nebol zabezpečený žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu. že výpovede svedkov sú pravdivé.U obžalovaného V. Z. neboli zaistené žiadne drogy, ktoré mal podľa obžaloby po dlhší čas distribuovať,
ani nebola získaná žiadna podozrivá komunikácia medzi obžalovaným a domnelými dodávateľmi alebo
odberateľmi drog. Neboli zaistené žiadne vecné dôkazy, ktoré sú pri drogovej trestnej činnosti bežné,

ako napríklad váhy, sáčky, striekačky, ani žiadne stopy v podobe sterov. Orgány činné v trestnom
konaní dokonca nezabezpečili ani lokalizačné údaje od mobilných operátorov, ktoré by mohli potvrdiť
alebo vyvrátiť, či sa obžalovaný a svedkovia nachádzali v čase skutkov na miestach, na ktorých tvrdia.
Žiadny dôkaz proti obžalovanému V. Z. nebol získaný ani v trestných konaniach, kde sú v postavení
obžalovaných M. K. a M. L. a kde spolupracujú s políciou.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že veci (predovšetkým mobilné telefóny), z ktorých by takéto dôkazy,
ak by samozrejme existovali, mohli byť získané, boli v rukách svedkov M. K., M. L. a G. C.. Súdu
ako keby neprišlo vôbec podozrivé, že ani jeden z nich však takýto dôkaz potvrdzujúci ich výpoveď
polícii neposkytol a čo je ešte zvláštnejšie, polícia sa takýto dôkaz ani nepokúsila zabezpečiť a na
vyšetrovanie a objasňovanie tvrdenej trestnej činnosti v súlade s Trestným poriadkom úplne rezignovala
a uspokojila sa len s výpoveďami spolupracujúcich svedkov. Svedkovia M. P., B. T., P. V., M. V., A.

K., Q. Z., L. K., Q. I. a T.. J. Z., ktorí boli v období údajných skutkov s obžalovaným v pravidelnom a
častom kontakte, vypovedali, že nikdy nevideli, že by niekomu predával drogy a ani si nikdy nevšimli
nič, čo by takémuto niečomu mohlo nasvedčovať, pričom toto ako keby súd nechcel rozoberať. Údajnú
drogovú trestnú činnosť obžalovaného nepotvrdili ani svedkovia G. C. a B. O. a Q. O., ktorí boli vypočutí
na základe operatívnych zistení kriminálnej polície. Súd takýmto postojom preukázal zjavne nesprávny

postup pri vyhodnocovaní dôkazov, keď si za relevantné vyberal len usvedčujúce dôkazy, pričom na
ospravedlňujúce dôkazy neprihliadal, a to bez jasnejšieho zdôvodnenia prečo tak činil.
Záverom teda možno poukázať na to, že svedok M. K. i svedok M. L. boli vyhodení zo stredných
škôl, ktoré navštevovali a sú sami stíhaní za závažnú drogovú trestnú činnosť, ku spáchaniu ktorej
sa priznávajú. A. G. C. má vo svojich 17 rokoch za sebou už viacero partnerských vzťahov, stihla

vymeniť strednú školu aj neúspešný pokus o protitoxikomanické liečenie, ktoré musela predčasne
ukončiť, pretože nadväzovala nedovolené vzťahy s mužmi. Vypovedá v postavení svedka voči viacerým
obvineným alebo obžalovaným, pričom sama za žiadnu drogovú trestnú činnosť stíhaná nie je. V
rámci svojej výpovede pritom jednoznačne priznala dlhodobú konzumáciu drog, dokonca aj v čase,
keď už bola vypočúvaná políciou, a taktiež výslovne uviedla, že pri svojich výpovediach klamala a

na mnohé skutočnosti si nespomína. Napriek týmto závažným skutočnostiam bol odmietnutý aj návrh
na vypracovanie znaleckého posudku a vykonanie jej psychologického a psychiatrického vyšetrenia.
Zdôrazňujeme, že v prípade všetkých týchto svedkov teda ide o osoby, pri ktorých je vierohodnosť
ich výpovedí značne pochybná, no napriek tomu súd z ich výpovedí vychádza pri konštatovaní viny
obžalovaného. Ide o osoby drogovo závislé, opakovane meniace svoje výpovede. U svedkov M. K. a

M. L. znalci v iných trestných konaniach konštatovali, že ide o osoby závislé na pervitíne a marihuane
a odporučili ich ochranné protitoxikomanické liečenie.
Sumárne teda možno konštatovať, že spáchanie skutkov zo strany obžalovaného a jeho vina neboli
dostatočne preukázané. Tri opakovane menené svedecké výpovede navzájom prepojených drogovo
závislých osôb bez toho, aby boli podporené čo len jediným objektívnym a nespochybniteľným dôkazom,

sú na odsúdenie za obzvlášť závažný zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby 10 rokov skutočne veľmi
málo. Vina obžalovaného, a pri obzvlášť závažnom zločine to platí o to viac, musí byť totiž preukázaná
bez akýchkoľvek rozumných pochybností, čo podľa názoru obhajoby v tomto prípade určite nebolo
preukázané spôsobom reflektujúcim vo výroku rozsudku.
S prihliadnutím na uvedené je úplne zrejmé, že pre v súčasnosti už nekonvalidovateľné závažné

procesnéchybytakceléhoprvostupňovéhokonania,akoajsamotnéhonapadnutéhorozsudku,tentonie
je zákonne a ani ústavne (čl. 17 ods. 2 Ústavy SR) udržateľný a na tomto základe navrhujeme zrušenie
napadnutého rozsudku postupom podľa ustanovenia§ 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) TP a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne žiadame, aby krajský súd po
zrušení napadnutého rozsudku sám meritórne rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Odvolanie v prospech obžalovaného podala i jeho matka a to proti výroku o vine a treste, ktoré
odôvodnila nasledovne:
Zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, vyšetrovanie
bolo vrchné, chýbajú vecné resp. materiálne a technické dôkazy a celé je to postavené na výpovediach

troch drogovo závislých osobách s pochybnou povesťou - kajúcnikoch, súd neakceptoval všetky
okolnosti, ktoré sú podľa mňa významné pre rozhodnutie.
V súvislosti s predmetnou trestnou vecou poukazujem na to, že v priebehu celého trestného konania
sa nevyskytol žiaden priamy usvedčujúci dôkaz, preukazujúci skutočnosť, že sa môj syn dopustil skutkutak, ako uviedol prvostupňový súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Samotný prvostupňový súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, že pri uznaní viny vychádzal najmä z výpovedí svedkov, ktorí vypovedali o
jeho priebehu, pričom uviedol, že nemal dôvod chybovať o pravdivosti ich výpovedí, keďže ich vypočúval

osobne viac krát a žiadny zo svedkov sa nesnažil udalosť zveličovať. Súd považoval výpovede svedkov
za pravdivé aj napriek tomu, že boli uvedené dôvody spochybňujúce pravdivosť ich výpovedí, a to najmä,
že jediný priamy dôkaz má byť výpoveď M. K., podotýkam ničím nepodložená, nepriamy dôkaz výpoveď
M. L., pričom v ich výpovediach už na začiatku, pár dní po údajnom spáchaní boli zásadné rozpory.

K prvému bodu obžaloby vydierania :
- Poškodený M. L. najprv vypovedal, že M. K. písal jeho mame - A. L. a to už 29.5.2020 a následne
sa stretli na lavičke pri činžiaku. M. L. správu nevidel a pritom podával ako prvý trestné oznámenie. Z
dostupných zdrojov blízkych polície som sa dozvedela, že mu bol sľúbený miernejší trest v prípade,
ak niekoho nahlási, preto je jeho matka neustále aj teraz v kontakte s p. F.. Cieľom správy malo byť
zastrašenie zato, že M. L. udal môjho syna v decembri z drogovej trestnej činnosti. Následne sa stretli v

januári na polícii v Trenčíne, kde bol môj syn vypovedať. Stretli sa s L. vo dverách a ten mu mal povedať
„Prepáč". Prečo by sa teda môj syn 5 mesiacov po výpovedi vyhrážal L.? Mal ho zablokovaného na
messengeri od novembra 2019, nemal ho ani v priateľoch a nemal na neho ani žiadny iný kontakt. Nebol
to jeho kamarát, stretol sa s ním v živote max. 3x, nemali spoločné záujmy, školu, nič ...
- Jeho matka p. L. naopak tvrdí, že volala ona p. K., aby jej dala syna k telefónu a on jej to potvrdil

(predtým však bola v TN, kde ukončovali spis a povedala to obhajkyni, tá jej odporučila podať trestné
oznámenie a zároveň to poslala na e-mail por. Mgr. W. z polície) - originál správy nevidela, len akýsi
prepis. Pani L. má stály kontakt s policajtom F. - ten robil u nich aj prehliadku, keď tam zaistili drogy,
k čomu sa aj priznala. Je veľmi dobrá kamarátka pani K., navštevujú sa, chodia na kávy. Spoločne sa
koordinujú.

- Jediný, kto mal správu vidieť bol M. K.. Ten uviedol, že správa prišla s užívateľského účtu dominickooo
(ale na ktorý z jeho účtov? - má tri- embi. 167, mareksibidsi a embivs). Mala to byť obrazová správa
s automatickým vymazaním, ktorá sa zobrazí na 5 až 7 sekúnd. Zisťoval vôbec vyšetrovateľ, či je
osoba schopná prečítať za tak krátky čas správu, mne to trvalo 15 sekúnd a to nehovorím o momente
prekvapenia, keď vám niečo také príde. Dokonca si to tak presne zapamätal, aby to reprodukoval, keď

si nepamätal osoby, ktoré s ním boli, keď správu dostal? Ďalšia dôležitá vec, po vymazaní správy vám
vždy ostane v komunikácii IT stopa - t.j. správa bola vymazaná, ale tu takýto dôkaz nie je! Najprv M.
K. sľúbil, že odovzdá telefón, následne už vypovedal, že ho s mamou vrátili a na hlavnom pojednávaní
povedal: ,,Prečo by som ho mal vydať?". M. K. na začiatku tvrdil, že správa došla v sobotu a s L. sa stretli
až na polícii 2.6.2020 ( a vo výpovedi z tohto dňa uvádza, že nebol s L. od decembra 2019 = klame, L.

uvádza niečo iné a pár dní ani nie týždeň po skutku? A to, že prepísal správu do messengera p. L.? Veď
popisujú deň, miesto a čas a dokonca aj osoby, ktoré mali byť pritom, odlišne.
- Ďalšie údaje, ktoré nesedia sú osoby, ktoré mali byť pri K. v čase, keď prišla správa. Štyri dni po skutku
K. uviedol, že správu videl on, J. a C.. Dňa 2.7, skoro mesiac po skutku uviedol, že boli prítomní on, J.
a C., ale C. najprv tvrdí, že boli v byte sami.

- J. naopak uviedol, že správu nevidel, ale bol tam on, K. a L. a bolo to v pracovný deň, lebo prišla z
práce p. K. okolo 15,00 hod. (ale 30.5.2020 bola sobota, a v sobotu sa v Eteme nepracuje!)
- Z výpovedí vyplýva, že ide o komunitu mladých ľudí, ktorí sa poznajú, pravidelne sa stretávajú ( skoro
denne ), komunikujú, navzájom sa ovplyvňujú a to aj ohľadom výpovedí v trestnom konaní. Svedkovia
sa opakovane stretávali a koordinovali svoje výpovede. Z dostupných zdrojov viem, že C. s K. boli v

partnerskom vzťahu minimálne do októbra 2020 a potom znovu od decembra 2020. Ani sa tým netajili
a pridávali foto na instagram.
- V. C. najprv uviedla, že bola síce pri tom sama, keď prišla správa, ale nevidela ju. Neskôr v iných
výpovediach uviedla: „že neviem akým policajtom som čo uviedla. Ale uviedla som. Pritom som ale
nevedela." Na hlavnom pojednávaní na otázku, že tam vtedy nebol nikto okrem nej a K. uviedla: ,,Ja

viem, ja som vtedy klamala. Ja neviem, čo som hovorila vtedy. Ja som lietala v drogách, na veľa vecí
si neviem spomenúť." Toto je svedectvo!
Keď si to súdny človek prečíta, tak musí začať uvažovať nad pravdivosťou výpovedí.
Tak isto vo výpovedi - Zápisnici o výsluchu zadržaného - môjho syna z 2. 6. 2020 je uvedené, že poskytol
mobilný telefón polícii a v daný deň ukázal svoj instagramový účet vyšetrovateľovi, ktorý si opísal dni

kedy môj syn komunikoval s M. K.. V zápisnici je uvedené, že mu poslal správu 29. 5. 2020 a 1. 6. 2020,
t. j. medzi tým nie.
- Sama prokurátorka Mgr. Z. dňa 27.7. 2020 uvádza, že výpovede sa v podstatných bodoch rozchádzajú
a spochybňujú tak tvrdenia uvedené v podanom trestnom oznámení.Mám zato, že vyšetrovateľ spolu z predchádzajúcim prokurátorom JUDr. C. boli zaujatí, pretože
len všeobecné konštatovanie nepreukazuje vinu. Rozpory vo výpovediach žiadny konkrétnym
akceptovateľný dôkaz, ktorý by preukazoval dôvod, len sa zhodli všeobecne na tom, že sa im môj syn

vyhrážal, no ostatné skutkové okolnosti boli v jednoznačnom rozpore. To, že aj niekto potvrdil, že prišla
nejaká správa, ale nikto práve túto výhražnú správu nevidel. Pri právnej kvalifikácii skutku ako zločinu
vydierania sa uvádza, že je rozhodujúci obsah slov prednesený páchateľom v úmysle iného násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Kde je dôkaz
- je to tvrdenie proti tvrdeniu. Poukazovali sme i na nedôveryhodnosť svedkov, žiadali sme psychologické

vyšetrenia, všetko zamietané.
Treba si uvedomiť aj jednu, podľa mňa veľmi dôležitú skutočnosť, že svedkovia boli tak isto obvinení
v podobných veciach - podieľali sa na závažnej trestnej činnosti a dostali neprimerané mierne, resp.
symbolické tresty - podmienky, čo evokuje dojem, že môžu znovu normálne žiť. V takom prípade povedia
čokoľvek,lebosúodmenení.Takýtosvedoknemôžebyťobjektívnysvedok,lebojetopáchateľ-kajúcnik,
nerobí to nezištne. Má snahu zachrániť si kožu. Priznanie pre neho znamená trest a on si ho chce znížiť,

vybaviť si účty. Takže si má prečo vymýšľať, kajať sa. V tomto prípade mal M. K. problém s mojím synom,
lebo si najprv požičal peniaze a mal ich problém vrátiť, tak sa mu pomstil za pomoci priateľky a kamaráta.
Tento chlapec si nebudoval budúcnosť, nemal plány, len sa poflakoval. Naopak môj syn študoval, riešil
si budúcnosť, ktorá je teraz ohrozená až zmarená. Je devalvovaná jeho hodnota ako človeka, ale aj nás
ako rodiny. V návrhu na vzatie do väzby je uvedené, že prokurátor JUDr. C. preskúmal spisový materiál

od operatívcov a dospel k záveru, že začatie trestného stíhania je zákonné a odôvodnené. To skutočne v
dnešnej dobe stačí, aby ste sa traja dohodli a vypovedali na niekoho? Nevadí, že to je klamstvo, nevadí,
že sú to drogovo závislé osoby a že občas sa prerieknu a aj povedia, že klamali, ale súd to neuzná
ako rozpor.
K druhému bodu obžaloby drogová trestná činnosť:

a) kvalifikácia, že v presne nezistenom čase od polovice augusta 2019 do 1.12. 2019, predal trikrát
marihuanu M. L. - v prílohe je prehlásenie účastníkov narodeninovej oslavy v reštaurácii AR TUR v
Partizánskom + fotografia z daného dňa, kde sme sa celá rodina dňa 1.12.2019 zúčastnili slávnostného
obeda, keďže manžel oslavoval 50. rokov. Tu sme sa zdržali asi do 17,00 hod. Následne sme išli domov,
kde sa V. pobalil a spolu s priateľkou a spolubývajúcimi K. a K. odišli do Bratislavy.

v jarných mesiacoch v roku 2019 vraj predal M. K. marihuanu a pervitín - tu chcem uviesť, že v jarných
mesiacoch ho ešte nepoznal, nakoľko sa spoznali na konci mája 2019, pri oslave maturity.
Najprv L. vo výpovediach na otázku, že kde kupuje drogy uvádzal, že v Bánovciach, osobu uviesť
nechcel. Neskôr tvrdil, že mu ich predal V.. 11.9.2020 už uvádza: „možno som sa predtým pomýlil,
chodím aj na iné výpovede, je ich veľa. Neskôr si už nie je istý ani koľko krát, ani množstvo. Neustále

rozpory vo výpovediach.
M. K. zo začiatku tiež uvádzal, že si požičal peniaze na oblečenie, fajčí marihuanu, ale tú nemá od Z.,
zabezpečuje si ju v parku v Bánovciach a dílerove meno nevie. Až po razii u neho doma, keď sa našli u
neho drogy a bol obvinený, začal vypovedať, že mal drogy od V., ten už bol 2 mesiace vo väzbe. Tak isto
nemohol môj syn vedieť jeho vek, i keď ho odhadoval. Pri dnešných mladistvých sa aj dospelý človek

zmýli, nakoľko ich výzor nemusí zodpovedať veku. A na sociálnych sieťach - Facebooku nemal vek
uvedený. Na Instagram sa vek neuvádza. Ale toto by si mali preverovať vyšetrovatelia! Môj syn nemal
ani jedného z nich v priateľoch, ani C..
v mesiaci september 2019 dal G. C. doposiaľ presne nezistené množstvo pervitínu - tak toto ma dostalo
najviac. Zo zdroja blízkeho C., ale nechce ísť vypovedať nakoľko sa bojí K. že aj na neho niečo ušije,

som sa dozvedela, že v čase keď sa s ním C. rozišla (október 2020), chcela ísť zmeniť výpoveď, len sa
obávala trestného stíhania za krivú výpoveď. Vraj ju na toto všetko nahovoril K.. Neviem si predstaviť, že
niekoho vidíte prvý krát v živote a hneď mu dáte pervitín a potom ho po vypití kávy necháte ísť domov?
Následne uviedla, že Z. viac nevidela, ani si nepísali. Divné. Čiže neoprávnene predal, zadovážil a
prechovával drogy, tak som to pochopila. A dôkaz - tvrdenie kajúcnikov ...

V obžalobe na strane 8 sa uvádza, že svedok M. K. sa oddáva užívaniu návykových látok viac ako rok
nepravidelným spôsobom a v čase spáchania skutku bol v štádiu počínajúcej závislosti na pervitíne a
marihuane, pričom jeho ovládacie schopnosti neboli zásadnejšie ovplyvnené - čiastočne ale boli, keďže
bola nariadená ambulantná liečba. Čo sa týka tejto osoby, je to mladistvý, ktorý začal už v 8-9 triede
ZŠ porušovať pravidlá, následne na strednej škole porušil tak závažne školský poriadok ( vymočil sa

do kapustnice, ktorá mala byť podávaná na obed žiakom v jedálni ), že bol vylúčený zo školy. Moja
samotná skúsenosť hovorí za všetko - je to arogantný chlapec, sebavedomý, drzý aj voči dospelým. Pred
hlavným pojednávaním som stála pred Okresným súdom v Bánovciach, kde začal po mne vykrikovať,
aby som si ho odfotila, on je hviezda, mám si dať lepší jas, atď. Keďže som nereagovala, minimálne5x prešiel okolo mňa s poznámkami na moju osobu. Aj jeho story na instagrame sú plné arogancie,
väčšinou alkohol, zbrane a hlášky typu: ,,Moje mesto, moje pravidlá" alebo „My sme snitch brothers"(ako
on a L. - bonzáci). Tento mladík, bol tiež stíhaný, zaujímavé, že dostal len podmienku. Napriek tomu aj

teraz počas núdzového stavu holduje alkoholu, radovánkam a naďalej marihuane. Chváli sa s tým aj
na instagramových „storkách.“ Je corona, núdzový stav a on vo večerných hodinách okolo desiatej je
ešte vonku. Nikomu nechýba táto chránená osoba, ktorá sa bojí o svoj život a plače, že chce zmeniť
život? To mu fakt vyšetrovateľ uveril?
Na svedka M. L. bol tiež vypracovaný psychiatrický ale nie psychologický znalecký posudok, kde zo

záverov vyplýva, že svedok sa oddáva užívaniu návykových látok a v čase spáchania skutku bol závislý
v takej miere, že to malo oslabujúci vplyv na jeho fungovanie a ovládacie schopnosti. Nariadená tak isto
ambulantná liečba. Je to tiež osoba , ktorá už v 8-9 triede mala dvojku zo správania za záškoláctvo.
Stredná škola neskončená. Zo zamestnania v Tescu vyhodený, lebo sa počas pracovnej dobe hral na
mobile. Jedine teraz pracuje, lebo to má v podmienke.
G.C.jedlhodobáužívateľkadrogpervitínuajmarihuany.Samasapriznala,žebrala4xdotýždňapervitín

a zvyšné dni marihuanu. V auguste bola nájdená na priehrade pri Prusoch, okres Bánovce nad Bebravou
s viacerými závislými osobami. Následne bola umiestnená 11.8.2020 do Liečebne pre drogovo závislých
do Banskej Bystrice, odkiaľ bola predčasne prepustená - asi po troch týždňoch, lebo porušovala pravidlá.
Na hlavnom pojednávaní bola tiež pod vplyvom návykovej látky, čo si všimli nielen prítomní na chodbe
pred pojednávaciou miestnosťou, ale aj dôverníci v miestnosti, ako aj príslušníci väzenskej a justičnej

stráže. Jedine kurátorka nič. Preto som podala aj oznámenie na okresnú kuratelu v Bánovciach nad
Bebravou na nečinnosť orgánov sociálnej kurately, kde mi bolo oznámené, že toto by mala riešiť polícia.
Takže si poprehadzujú problém a v konečnom dôsledku to nikto nerieši. Vyšetrovateľovi zo zákona
vyplýva aj povinnosť, že má obvineného posúdiť komplexne ako osobu a že má skúmať nielen zlé
stránky, ale aj jeho pozitíva.

Pri osobe môjho syna nič pozitívne nikto nezisťoval, dokonca páni vyšetrovatelia ako aj prokurátori
len konštatovali, že obvinený je s vysokou pravdepodobnosťou pravidelným konzumentom, pričom
zo zabezpečených listinných dôkazov je zrejmé, že ich užíval aj v minulosti. Listinné dôkazy myslia
- výsledky odberu z 27.12.2019, kedy ho zastavili účelovo, lebo si mysleli, že bude mať v aute
drogy. Zadržali mu vodičák a v júni, keď bol V. v CPZ prišiel papier z polície, že si môže vodičák

vyzdvihnúť na polícii v Partizánskom, lebo v krvi bolo len minimálne množstvo, ktoré neovplyvnilo jeho
mentálne schopnosti pri riadení auta. Druhý odber mu spravili policajti v Bánovciach krátko po zadržaní.
Zaujímavosťou je, že bol zadržaný za vyhrážanie a berú vám vzorku moču. Svedkom odbery nerobili, a
boli vyšetrovaní za drogovú trestnú činnosť. Preto v prílohe pripájam hodnotenie V. napr. od spoločnosti
GZS Chemicals Slovakia s.r.o. z Bánoviec nad Bebravou, kde od roku 2016 pravidelne brigádoval, od

saleziánskehofarára,ktorývedievPartizánskomspolokDOMKOpremladých,vysvetleniepriestupkuna
úseku občianskeho spolunažívania s fotodokumentáciou, správa ošetrujúceho psychológa na zdravotný
stav môjho manžela, ktorý sa mu neskutočne zhoršil. Mňa prepustili z práce - bola som učiteľka NJ
na základnej škole v Partizánskom, vraj nemám morálny kredit učiť deti, nakoľko môj syn je vo väzbe.
A to nehovorím o tom, že mi v polovici marca diagnostikovali cukrovku druhého stupňa, s najväčšou

pravdepodobnosťou vyvolanú stresom. Mám ešte maloletého štrnásťročného chlapca, ktorý musel
prestúpiť v ôsmej triede na inú školu, lebo mu to spolužiaci neustále pripomínali a 90-ročnú matku s
viacerými diagnózami, ktorá potrebuje pomoc. Neviem si predstaviť, že by sa nám s manželom niečo
stalo. Náš syn V. nám bol veľmi veľkou oporou a pomocou a preto slová sudcu, že žil dvojakým životom,
neskutočne ubližujú, pretože keď chcel študovať, riešiť priateľku, občas kamarátov, pomoc doma, starej

mame a bratovi, tak tam nie je moc šanca na iný spôsob života. Vtedy si vážite to čo máte.
Súd v rozsudku uvádza, že „ obžalovaného pod bodom 1 uznal vinného, vzhľadom na obsah výpovedí
svedkov .. .. aj napriek skutočnosti, že sa túto správu nepodarilo dostupnými technickými prostriedkami
zabezpečiť. Existenciu tejto správy však vnímali v čase jej prijatia aj svedkyňa C. a svedok J.." Súd
považoval výpoveď svedkyne za relevantnú, aj keď sama uviedla, že bola pod vplyvom drog. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je zarážajúce, že súd považoval, tieto výpovede za postačujúce a za
pravdivé. Je potrebné zaoberať sa otázkou, prečo súd prihliadol výlučne na ich výpovede, napriek
zjavným rozporom v ich výpovediach, a tiež napriek ich zaujatosti voči V..
Súd poukazoval na skutočnosť, že obvinený popieral komunikáciu s K. v tento deň - veď si to preveril
vyšetrovateľ osobne a aj to zapísal do zápisnice. A to, že sa priznal, že má Instagramový účet

dominickooo, ešte nepotvrdzuje, že správa bola poslaná. Veď keď si posielali správy cez tento účet,
tak svedkovia vedeli jeho názov. Na druhej strane, to že niekto niekoho zháňa, neznamená, že ho chce
hneď likvidovať. Je známe, že M. K. má veľmi veľa nepriateľov nielen vo svojom bydlisku, nakoľko si
drogy zabezpečoval nielen v Bánovciach, ale aj Ostraticiach, Skačanoch, atď.V rozsudku na str. 15 sa uvádza: ,,Uvedení svedkovia však reálne nemohli mať dostatočnú vedomosť
o správaní obžalovaného na to, aby ich uvedené výpovede mohli mať vylučujúci charakter z pohľadu
možnosti spáchania uvedeného konania obžalovaným." To znamená že my, čo sme s ním 24 hodín 7

dní v týždni nevieme čo robí a traja feťáci, ktorí s ním boli 3x za dva roky, tí ho vedia posúdiť. V. sa okrem
iného staral aj o 90 ročnú starú mamu, chodil s ňou k doktorom, po lieky, robiť väčšie nákupy, pomôcť
okolo domu, lebo žije sama v G., okres Prievidza. V roku 2019 dvakrát spadla a dolámala sa, takže
určitý čas bola imobilná a potrebovala som s ňou pomôcť, dvíhať ju. Tu mi pomohol iba V.. Absolútne
nesúhlasím s hodnotením V. ako osoby.

Taktiež je potrebné uviesť, že súd v rozsudku uvádza hodnotiaci úsudok na osobu môjho syna ako
užívateľa drog. Mám za to, že na to, aby súd mohol robiť hodnotiace úsudky o jeho osobnosti, si mal
zabezpečiť nielen psychiatrický ale aj psychologický znalecký posudok, prípadne iné hodnotenie. I keď
znalecký posudok psychiatra hovorí, že nie je konzumentom drog. Uvedené formulácie zasahujú do
osobnej cti môjho syna, ale aj mňa.
Zdôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa mňa v rozpore s ustanovením Trestného poriadku, pretože

prvostupňový súd sa neopieral o dôkazy ale oprel sa o úvahy, ktoré spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
trestu. Tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku absentujú. Napriek tomu, že Trestný poriadok kladie

dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s
touto zásadou, a prihliadol na dôkazy o ktorých sú pochybnosti. Máme za to, že dôkazy, ktoré vykonal
prvostupňový súd nepreukazujú vinu osoby môjho syna. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynuli
viaceré vzájomné rozpory, ako sa mali skutky, kladené obžalovanému za vinu, stať.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa týmto odvolaním domáham, aby Krajský súd v

Trenčíne zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, alebo písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vrátil vec na nové konanie a
rozhodnutie s tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je môj syn ako obžalovaný
stíhaný alebo podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodne sám rozsudkom vo veci tak, že ho ako
obžalovaného oslobodí spod obžaloby.

Kodvolaniamobžalovanéhoajehomatkysapísomnevyjadrilprokurátor,ktorýuviedol,žesamosudcasa
v odôvodnení rozsudku uviedol, prečo považoval za preukázané spáchanie skutkov na chránenej osobe
- dieťati. Obžalovaný mal vedomosť o veku M. K., na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa výzoru
mohol mať 17-18 rokov, v prípravnom konaní 16-17 rokov. Obžalovaný bol v kontakte so svedkyňou C.

na sociálnych sieťach, vyzdvihol ju pred jej školou v septembri 2019, preto musel byť uzrozumený o jej
veku aj s poukazom na jej mladistvý výzor. Obžalovaný poznal svedka M. L. a vzhľadom k tomu, že mu
opakovane predával drogy, ako aj s poukazom na mladistvý výzor svedka, tak musel byť uzrozumený
aj o jeho veku.
Trestný čin vydierania bol spáchaný v súvislosti s vekom uvedených osôb, čo vyplýva zo skutočnosti,

že obžalovaný bol dominantný voči K. a L., ktorí mu dlhovali peniaze, obaja sa pred ním skrývali a preto
na strane obžalovaného bola vedomosť o tom, že z ich strany bude menší odpor - prípadne slabšia
odveta. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd vysporiadal aj s touto skutočnosťou, keď uviedol,
že „obžalovaný ku svojmu konaniu nepristupoval zo zištného motívu, ale skôr z motívu prezentácie
svojich schopností a možností voči ostatným subjektom v tejto komunite, kde jeho osoba u M. K., ale

aj M. L. vyvolávala strach, autoritatívne sa snažil pôsobiť aj na svedka Q. O.". Aj napriek tomu, že táto
skutočnosť nie je uvedená v skutkovej vete, nespôsobuje to automaticky nesprávnosť skutkovej vety,
keď je z odôvodnenia zrejmé, na základe akých úvah súd ustálil kvalifikačný znak na chránenej osobe.
Súvislosť medzi trestným činom a postavením chránenej osoby vzhľadom na páchateľa trestného
činu, ako aj medzi trestným činom a stavom chránenej osoby, ako aj medzi trestným činom a vekom

chránenej osoby musí byť pri úmyselných trestných činoch aspoň uzrozumenie (t. j. aj stav ľahostajnosti;
nepriamy úmysel), čo bolo preukázané, keď obžalovanému bolo v podstate jedno, že dával/predával
drogy mladistvým osobám.
Vo vzťahu ku tretiemu dielčiemu skutku uvedenému v bode 2 rozsudku, tak mám za to, že vina
obžalovaného je preukázaná výpoveďou svedkyne C.. Obhajobné tvrdenia sa vzťahujú na hmotnostné

kritérium jednorázovej dávky. Za drogu sa považuje aj látka, ktoré je po jej užití spôsobilá ovplyvniť
psychiku človeka, bez ohľadu na hmotnostné kritérium. Svedkyňa C. podrobne popísala stav po užití
pervitínu, ktorý jej zabezpečil obžalovaný, pričom vedela, že ide o pervitín, nakoľko bola v tom čase jeho
užívateľkou a preto považujem tieto obhajobné námietky za nedôvodné.Výsluch svedkov M. K. a M. L. na hlavnom pojednávaní, bol vykonaný bez prítomnosti obžalovaného
vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa§ 262a Trestného poriadku, čo vyplýva aj zo
zvukového záznamu, pričom obžalovaný mal možnosť klásť otázky jednotlivým svedkom, čo odmietol

a preto bol tento výsluch vykonaný zákonne.
Odvolanie obžalovaného v IV. časti, ako aj matky obžalovaného v zásade smeruje proti spôsobu, akým
súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy a v podstate sa ním domáha, aby odvolací súd vstúpil do tohto
hodnoteniadôkazovanariadilsúduprvéhostupňa,kakýmzáverommádospieť.Niejevšakpochybením
súdu prvého stupňa, keď vykonané dôkazy nehodnotil podľa očakávaní a predstáv obžalovaného.

Obžalovaný poukazuje na rozpory, čo sa týka času spáchania skutkov, osôb prítomných pri obdržaní
výhražnej správy, následných udalostí po obdržaní správy a ďalšie okolnosti, ktoré nemajú vplyv na
skutok samotný. Podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času
spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z
toho vyplýva, že totožnosť skutku - poslanie výhražnej správy, ako aj zabezpečovanie drog pre viaceré
osoby - je zachovaná, aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam. Údajné rozpory vo výpovediach

svedkov, na ktoré poukazuje obžalovaný považujem za nepodstatné, nakoľko tieto sa nijakým spôsobom
netýkajú skutkov kladenému obžalovanému za vinu.
Matka obžalovaného uviedla, že sa nevyskytol žiaden priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného.
Skutky, kladené obžalovanému za vinu, boli okrem iných vykonaných dôkazov, preukázané aj výpoveď
priamych svedkov - K., L. a C.. Zároveň sa vyjadrila, že konajúci vyšetrovateľ spolu s prokurátorom

JUDr. C. boli zaujatí, pričom ich zaujatosť spočívala v procesnom postupe. O tejto námietke sa nekoná
podľa § 31 ods. 6 Trestného poriadku. Svedkovia K. a L., ktorí svedčili proti obžalovanému nemali žiadne
benefity zo svojich výpovedí, na oboch bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažné zločiny. Fotky,
lekárske správy, pracovné hodnotenie a email, ktorý sú prílohou odvolania matky obžalovaného, nie sú
skutočnosťami, ktoré by vyvracali vinu obžalovaného, poukazujú skôr na osobu obžalovaného.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne popísal dôvody a skutočnosti, na základe
ktorých založil odsúdenie obžalovaného a s tými sa stotožňujem a v celom rozsahu na ne odkazujem.
Z vyššie uvedených dôvodov považujem rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch za
správny a zákonný. Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že odvolanie obžalovaného
V. Z., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. O. W. a matky obžalovaného Ing. J. Z. je nedôvodné

a z tohto dôvodu navrhujem, aby Krajský súd Trenčín obe odvolania podľa§ 319 Trestného poriadku
zamietol.

Na verejnom zasadnutí o odvolaniach prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že s poukazom na
písomné vyjadrenie okresného prokurátora považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný a

navrhol odvolanie obžalovaného ako aj jeho matky ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Matka obžalovaného T.. J. Z. navrhla vyhovieť odvolaniu, ktoré podala v prospech syna s tým, aby
krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom
rozsahu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný zhodne uviedli, že sa pridržiavajú písomných dôvodov odvolania
a navrhli, aby mu odvolací súd vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol v intenciách písomného
odvolania obžalovaného.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., pričom zistil, že z podnetu
podaných odvolaní je rozsudok súdu prvého stupňa potrebné zrušiť a to pre podstatné chyby konania,
ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými
sa má zabezpečiť riadne objasnenie veci, pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre

nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.V prvom rade je nutné dať za pravdu obhajobe, že skutky pod bodom 1/ a 2/ tak, ako sú uvedené v
napadnutom rozsudku nezodpovedajú právnej kvalifikácii pod bodom 1/zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a pod bodom

2/ z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), d)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku okresný súd oba skutky podriadil pod kvalifikovanú skutkovú

podstatu z dôvodu, že ich obžalovaný mal spáchať na chránenej osobe - dieťati s použitím § 139 ods.1
písm. a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák. (u skutku pod bodom 2/ tiež na viacerých osobách - § 138 písm. j).

Z opisu oboch skutkov uvedených v rozsudku okresného súdu vyplýva, že bol spáchaný na osobách,
ktoré boli označené len dátumom svojho narodenia bez bližšej špecifikácie.

Podľa § 139 ods.1 písm. a) Tr.zák. chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 139 ods.2 Tr.zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti
s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Podľa § 127 ods.1 Tr.zák. dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

V zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči dieťaťu (§ 127 ods. 1, § 139 ods.
1 písm. a) Trestného zákona ) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri
úmyselnom trestnom čine. Vyžaduje sa, aby páchateľ vedel, že poškodený je chránenou osobou (v
danom prípade osobou mladšou ako 18 rokov) a zároveň aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším
odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému,
alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká

subjektívna súvislosť sa predpokladá pri kvalifikačnom použití všetkých ustanovení § 139 ods. 1 Tr.
zák. o chránených osobách. (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 8/2014). Okolnosti, že trestný čin bol
spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby sú okolnosti skutkové a tiež
hmotnoprávne a vzťahujú sa ku konkrétnej osobe páchateľa a ku konkrétnemu skutku (ide o zákonné
znaky trestného činu) a preto musia zvolenú právnu kvalifikáciu reflektovať aj v skutkovej vete.

V prejednávanom prípade sa okresný súd len v odôvodnení rozhodnutia čiastočne dotkol predmetnej
otázky a vedomosti obžalovaného o veku osôb, voči ktorým sa mal dopustiť žalovanej trestnej činnosti,
pričom však podľa názoru krajského takýto záver o subjektívnej vedomosti obžalovaného nie je
dostatočne odôvodnený (nemožno usudzovať len z toho na aký vek poškodený vyzerá), naviac i z
toho pohľadu, že súd nedal odpoveď na otázku, či a ako mala vedomosť obžalovaného o ich veku

umocniť alebo pomknúť k spáchaniu daného trestného činu práve voči poškodeným ako chráneným
osobám. Takáto okolnosť by mala mať oporu vo vykonaných dôkazoch a rovnako by mala byť súčasťou
skutkovej vety. Nakoľko tieto skutkové okolnosti v oboch skutkoch absentujú, nezostalo krajskému súdu
konštatovať iné, len že právna kvalifikácia nezodpovedá skutkovým vetám rozsudku okresného súdu.

Taktiež podľa názoru krajského súdu sa okresný súd nedostatočne zaoberal rozpormi vo výpovediach
svedkov M. K., Z. J., M. L., G. C. vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ ohľadne predmetnej správy,
pričom pretrvávajú značné rozpory v tom, kto vlastne bol v prítomnosti svedka K. v byte, keď mu táto
bola doručená, kto ju čítal, resp. kto ju počul len interpretovane. V tomto smere okresný súd svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil napriek rozporom vo výpovediach citovaných svedkov, neuviedol

ktoré výpovede, resp. ich časť vyhodnotil za vierohodné a pravdivé a prečo, pričom sa stroho obmedzil
na konštatovanie, že svedkovia na hlavnom pojednávaní aj po odstraňovaní rozporov s výpoveďou z
prípravného konania, zotrvali na takom skutkovom deji, ako je v podstate opísaný v obžalobe. Napriek
tomu však na inom mieste sám poukazoval na pretrvávajúce rozpory medzi svedkami navzájom, ale
aj výpoveďami jednotlivých svedkov z prípravného konania oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní. V

tej súvislosti je odôvodnenie súdu nepresvedčivé a to aj z pohľadu odôvodnenia zmeny skutkovej vety
oproti podanej obžalobe v určení dňa, kedy vlastne mala byť správa od obžalovaného zaslaná (či dňa
29.05.2019 alebo dňa 30.05.2019). V tomto smere krajský súd poukazuje na argumentáciu uvádzanú vodvolaní obžalovaného. Preto bude nevyhnutné na odstránenie rozporov opätovne vypočuť uvedených
svedkov na odstránenie rozporov a jednoznačné ustálenie skutkového stavu.

Napokon pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/ v časti spáchanom vo vzťahu k ml. M. L., tu je potrebné
poukázať na tvrdenie svedka, že obžalovaný mu mal naposledy drogu predať dňa 01.12.2019, čo
je uvedené v skutkovej vete. V súvislosti s odvolacími dôvodmi obžalovaného a jeho matky vyvstali
pochybnosti, či sa tak reálne mohlo stať, keď sa údajne obžalovaný nachádzal na oslave narodenín (čo
tvrdí jeho matka a priložila i fotografie z oslavy), z ktorej sa podľa jej tvrdenia nevzdialil. Z uvedených

dôvodov sa javí byť nevyhnutné opätovne vypočuť svedka ml. M. L. na riadne ustálenie skutkového
stavu a preverenie, či sa tak naozaj mohlo stať v predmetný deň.

Rovnako je dôvodné odvolanie obžalovaného vo vzťahu k dielčiemu skutku pod bodom 2/, ktorého
sa mal dopustiť vo vzťahu k svedkyni G. C.. Tento v poradí tretí dielčí skutok, tak ako je uvedený
v rozsudku nie je možné posúdiť ako trestný čin podľa § 172 - predaj psychotropnej látky pervitínu.

Jednak z uvedenej skutkovej vety nemožno zistiť v akom množstve jej obžalovaný mal ponúknuť (či sa
jednalo aspoň o jednorazovú dávku v zmysle judikatúry) a či táto mala taký obsah psychotropnej látky
schopnej ovplyvniť psychiku človeka. V tomto smere je odôvodnené opätovne vypočuť svedkyňu G. C.,
ktorá by sa mala vyjadriť, či podľa jej vedomostí a skúseností (keďže išlo o skúsenú užívateľku drog a
to aj pervitínu) išlo o bežnú jednorazovú dávku, alebo nie a taktiež by sa mala za prítomnosti znalca

podrobnejšie vyjadriť k účinkom predmetnej látky na svoju osobu (konštatovanie že sa cítila „zrýchlená“
nie je dostačujúce), či mala rovnaké účinky ako od iných dodávateľov, pričom jej vyjadrenie by mal
následne verifikovať z hľadiska účinkov znalec. Bez takéhoto doplnenia dokazovania, za situácie, že
predmetná látka nebola zaistená, nemožno bez pochybností urobiť záver o naplnení znakov čiastkového
útoku predmetného trestného činu.

Napokon aj vo vzťahu k čiastkovému útoku spáchanému vo vzťahu k osobe M. K. sa vzhľadom na
doposiaľ vykonané dôkazy javí ako nesprávne ohraničená doba, kedy mal obžalovaný svedkovi drogy
predávať. Z výpovede samotného svedka K. vyplýva, že sa s obžalovaným mal zoznámiť v lete roku
2019, preto nemohla byť táto časť skutku pod bodom 2/ spáchaná v jarných mesiacoch roku 2019.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože na riadne
objasnenie veci a ustálenie skutkového stavu je potrebné doplniť dokazovanie. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že po vrátení veci bude musieť okresný súd opätovne vypočuť všetkých rozhodujúcich svedkov

tak k skutku pod bodom 1/, ako i k skutku bod bodom 2/ v naznačených intenciách a až následne bude
môcťrozhodnúťvsúladesozákonom.Krajskýsúdpodotýka,žeakbudeokresnýsúdvypočúvaťsvedkov
s použitím § 262 a § 262a Trestného poriadku, bude musieť do zápisnice uviesť a odôvodniť použitie
oboch citovaných ustanovení a tiež dodržať dôsledne procesný postup z hľadiska práv obvineného,
najmä oboznámiť obvineného s výpoveďou svedka, umožniť mu kladenie otázok svedkom, možnosti

vyjadriť sa k ich výpovedi a ďalších, čo musí byť zachytené i v zápisnici o hlavnom pojednávaní. Nie je v
súlade so zákonom ak obsah výpovedi svedka tlmočí obžalovanému jeho obhajca, v rámci prerušeného
hlavného pojednávania. Napokon ak súd odmietne návrhy na vykonanie dôkazov, uvedené rovnako
musí nielen uviesť v zápisnici, ale i v odôvodnení rozsudku so stručným odôvodnením tohto odmietnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.