Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217614
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1217217614.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v sporovej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s.,
IČO: 35 704 713, Žižkova 11, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Q. G., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A.
- M., A. J., o zaplatenie 4 753, 95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava II zo dňa 29. októbra 2018 č. k. 13Csp 117/2017-152 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. júna 2020 č. k. 13Csp 117/2017-204 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zamietajúcej časti o zaplatenie sumy
713,74 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00% ročne od 13.01.2017 do zaplatenia a v
časti o nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 68,77% z r u š u j e a
vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.011,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 4.011,66 eur od 13.01.2017 do zaplatenia do 15 dní od jeho právoplatnosti, vo zvyšku žalobu
zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,77%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.753,95 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 4.753,95 Eur od 13.1.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.2.2015 uzavrel, ako veriteľ, so žalovaným,
ako dlžníkom, zmluvu o spotrebnom úvere L., ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Predpis splátok,
Všeobecné zmluvné podmienky pre stroje a zariadenia k zmluve o spotrebnom úvere, sadzobník
poplatkov. Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného účelový spotrebný úver

na financovanie predmetu financovania, žalovaný sa zaviazal použiť tento úver na dohodnutý účel a
vrátiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve. V súlade s
čl. VII ods. 1 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok zaslal žalobca žalovanému list - určenie
predčasnej splatnosti úveru a určil v ňom predčasnú splatnosť ku dňu 15.8.2016. Dňa 14.9.2016 zaslal
žalovanému finančné vyúčtovanie zmluvy, kde celkový nedoplatok vyčíslil na sumu vo výške 10.040,21
Eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v lehote do 4.10.2016. Dňa 23.12.2016 zaslal žalobca žalovanému

Dodatok k finančnému vyúčtovaniu, kde zohľadnil výťažok z predaja vo výške 6.000,- Eur a teda,
nedoplatok žalovanému predstavoval sumu 4.753,95 Eur, ktorý mal žalovaný v zmysle dodatku zaplatiť
do 12.1.2017. Neuhradením žalovanej sumy 4.753,95 Eur sa dostal žalovaný do omeškania.

3. V rámci prednesenia žaloby právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou viac ako 3 mesačných splátok, preto bol žalobca nútený pristúpiť k predčasnej splatnosti

úveru. V dôsledku toho nasledoval sled okolností, kedy bol žalobca nútený vynaložiť náklady týkajúce sa
odobratia predmetu lízingu, následného uskladnenia predmetu lízingu, jeho následného speňaženia. Pristanovení výšky žalovanej istiny žalobca vychádzal z finančného vyúčtovania zmluvy zo dňa 14.9.2016,
kde z celkovej sumy 10.010,21 Eur odpočítal sumu 6.000,- Eur (získanú z predaja hnuteľnej veci).
Suma 1.402,86 Eur predstavuje sumu dlžných splátok úveru do jeho zosplatnenia, suma 8.086,25 Eur

predstavuje súčet istiny a úroku z úveru po jeho zosplatnení. Suma 23,55 Eur predstavuje rozdiel medzi
úhradami poistného a tým, čo v skutočnosti mal žalovaný na poistnom uhradiť.

4. V písomnom podaní zo dňa 4.9.2018 právny zástupca žalobcu špecifikoval výšku uplatňovaného
nároku nasledovne. Žalobca vychádzal pri určení výšky uplatňovaného nároku z finančného vyúčtovania

zo dňa 14.9.2016. Suma 511,63 Eur pozostáva z dvoch položiek - náhrada škody podľa čl. VII ods. 2 VZP
vo výške 499,- Eur a úroku zo zostatku úveru 12,63 Eur s poukazom na čl. VII VZP. Čiastka 499,- Eur
vznikla v dôsledku toho, že žalobca musel vynaložiť náklady v príčinnej súvislosti s porušením zmluvy
žalovaným a pozostáva z nasledovných položiek:
- faktúra č. H. zo dňa 6.9.2016 znejúca na sumu 102,- Eur, ktorá odzrkadľuje náklad pozostávajúci
zo skladného za uskladnenie predmetu leasingu v období od odobratia predmetu leasingu do jeho

speňaženia,
- faktúra č. XXXXXXX - tzv. zberná faktúra, ktorá predstavuje konečné vyúčtovanie spolupráce žalobcu a
spoločnosti EVOL, s.r.o. Táto faktúra znie na sumu 3.805,- Eur, pričom pozostáva zo všetkých činností,
ktoré v príslušnom fakturačnom období EVOL s.r.o. pre žalobcu vykonala, t.j. v rámci zbernej faktúry
sa jedná aj o iné zákazky, ktoré sa nevzťahujú na právny nárok voči žalovanému v tomto konaním.

Z celkovej sumy pripadá čiastka 100,- Eur na náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v prospech
EVOL, s.r.o. vo vzťahu k zabezpečeniu predmetu leasingu, ktorého sa táto vec týka. Túto skutočnosť
dokumentuje aj príloha ČSOB - Inkaso v poslednom riadku pod číslom IP 270676, ktoré vykazuje Inkaso
100,- Eur,
- Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 29.7.2016 znejúca na sumu 297,- Eur, ktorú uhrádzal zmluvný partner

žalobcu t.j. EVOL, s.r.o. v prospech tretieho subjektu T GROUP SERVIS s.r.o., nakoľko spolupracujúci
partner EVOL, s.r.o. nedisponoval technickým vybavením, aby zabezpečil odobratie predmetu leasingu
a túto službu si teda objednal u iného subjektu. Náklad v podobe 297,- Eur v konečnom dôsledku znášal
žalobca cestou faktúry zo dňa 1.8.2016 č. XXXXXXX.

Suma 12,63 Eur predstavuje úrok zo zostatku poskytnutého spotrebného úveru so sadzbou 1% p.a.
ročne zo zostatkovej časti úveru 8.083,25 Eur a to odo dňa poslednej splatenej splátky 17.7.2016 do
dátumu predaja predmetu leasingu (pripísania poistného plnenia) finančného vyúčtovania 12.9.2016,
t.j. 57 dní.

5. Na dopyt súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.10.2018 zopakoval,
že suma 12,63 Eur predstavuje úrok zo zostatku poskytnutého spotrebného úveru so sadzbou 1%
ročne zo zostatkovej časti úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že nevedel uviesť, ktoré zmluvné
ustanovenia ukladajú spotrebiteľovi povinnosť úhrady tohto úroku. Žalobca vychádzal z rozhodnutia NS
SR, ktorý takýto nárok priznáva leasingovému veriteľovi. Čo sa týka sumy 15,92 Eur, čiže uplatnenej

zmluvnej pokuty, odkázal na č. 7 bod 1 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok a čl. 12 bod 1
a nasledujúce. Čo sa týka sumy 713,74 Eur, ktorá je tiež súčasťou žalovanej istiny a bola vyčíslená
faktúrou č. XXXXXXXXXX, súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu nevedel uviesť,
čo konkrétne táto suma predstavuje, nevedel ju špecifikovať po skutkovej ani právnej stránke.

6. Uviedol, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v zmysle § 178
ods. 2 CSP na pojednávania riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z
dôležitéhodôvoduojehoodročenie.Uviedol,žemudoručovalpredvolaniaspoluprocesnýmipoučeniami

v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky,
a to prostredníctvom príslušného Mestského úradu, zároveň mu doručil predvolanie aj v zmysle § 106
ods. 3 CSP.

8. Po vykonanom dokazovaní skutkovo ustálil, že dňa 12.2.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ so

žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebnom úvere č. L., na základe ktorej sa zaviazal v prospech
dlžníka poskytnúť spotrebný účelový úver na financovanie predmetu financovania a dlžník sa zaviazal
tento úver na dohodnutý účel použiť a vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Predmetom
financovania v zmysle čl. II zmluvy bol nový stroj/technológia zn. SKI DOO FREERIDE 800R ETEC.V článku III zmluvy boli špecifikované jednotlivé podmienky poskytnutia úveru nasledovne: kúpna
cena predmetu financovania 19.490,- Eur, časť kúpnej ceny uhradená dlžníkom vopred 5.847,- Eur,
výška spotrebného úveru 13.643,- Eur, úroková sadzba fixná 10,20% p.a., hodnota splátky úveru

441,29 Eur, konečná splatnosť úveru 36 mesiacov od čerpania úveru, RPMN 10,73%, celková
výška záväzku 15.866,44 Eur, priemerná RPMN 12,42%. Úver bol zabezpečený záložnou zmluvou
na financovanú hnuteľnú vec. Konkretizáciu jednotlivých náležitostí úveru obsahoval aj formulár pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.2.2015, kde bol špecifikovaný aj termín
splatnosti poslednej splátky 11.2.2018 a počet splátok 36. Podľa čl. IV ods. 10 zmluvy neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy, ktorá priamo určuje aj obsah tejto zmluvy sú: predpis splátok, všeobecné zmluvné
podmienky pre stroje a zariadenia k zmluve o spotrebnom úvere ( ďalej len „VZP“), sadzobník poplatkov.

9. Poukázal na čl. VII bod 1 písm. b) VZP, podľa ktorého za prípady predčasnej splatnosti úveru sa
považuje,akjedlžník25aviackalendárnychdnívomeškanísčoilenčiastočnouúhradouktoréhokoľvek
svojho finančného záväzku podľa zmluvy, v prípade, ak je dlžníkom spotrebiteľom podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, ak mešká viac ako 3 mesiace s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek
svojho finančné záväzku podľa zmluvy. Podľa čl. VII bodu 2 písm. a) VZP v prípade, ak nastane
ktorýkoľvek prípad predčasnej splatnosti úveru v zmysle ods. 1 tohto článku, veriteľ má právo vykonať
ktorékoľvek z nasledovných opatrení, resp. ich kombináciu: písomným oznámením doručeným dlžníkovi
určiť predčasnú splatnosť celého alebo časti spotrebného úveru; v takomto prípade je veriteľ oprávnený

od dlžníka požadovať, aby mu zaplatil:
- všetky doposiaľ nezaplatené splátky spotrebného úveru,
- úrok, v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe z nesplatenej istiny úveru do doby jeho splatenia,
- zmluvné pokuty vzniknuté podľa zmluvy,
- všetky náklady ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebné úveru, pričom

dlžník má právo na zníženie celkových nákladov spojených s úverom tak, ako je uvedené v zmluve,
Formulári, predpise splátok resp. sadzobníku poplatkov,
- škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti a nákladov spojených
s odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom predmetu
financovania,

- náhradu všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného
úveru.

Podľa čl. XII bodu 1 VZP v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,1% z dlžnej čiastky

za každý deň omeškania; to neplatí v prípade, ak je dlžník spotrebiteľom. Dlžník sa zaväzuje takúto
zmluvnú pokutu neodkladne zaplatiť. V prípade omeškania dlžníka, ktorá je spotrebiteľom s úhradou
finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka úrok z
omeškania vo výške ustanovenej v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise. Podľa čl. XII
bodu5VZPveriteľjeoprávnenýdlžníkovivyúčtovaťdokázateľnénákladyspojenésvymáhanímsplnenia

povinnosti, ktorú má podľa zmluvy alebo podľa týchto VZP dlžník, alebo spojené s plnením takejto
povinnosti namiesto dlžníka. Podľa čl. XII bodu 6 VZP veriteľ je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú
pokutu do výšky 15% z výšky spotrebného úveru ak je dlžník 25 a viac kalendárnych dní v omeškaní
s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy, v prípade ak
je dlžníkom spotrebiteľom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ak mešká viac ako tri mesiace

s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy alebo ak dlžník
používa predmet financovania v rozpore s technickými podmienkami alebo v rozpore s účelom užívania
predmetu financovania, v dôsledku čoho hrozí na predmete financovania škoda alebo ak dlžník počas
trvania zmluvy bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa prevedie vlastnícke právo k predmetu
financovania na tretiu osobu alebo zriadi na predmet financovania záložné právo alebo iné právo tretej

osoby.

10. Ďalej zistil, že v liste zo dňa 29.6.2016 upozornil žalobca žalovaného, že voči nemu eviduje záväzok,
spočívajúci v neuhradení splátok úveru splatných k dňom 17.4.2016, 17.5.2016, 17.6.2016. Zároveň
ho upozornil, že v prípade neuhradenia splatných pohľadávok môže v zmysle zmluvných podmienok

uplatniť právo na určenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky a začať výkon záložného práva. Na
rovnaké povinnosti a možnosti upozornil žalobca žalovaného aj v liste zo dňa 27.7.2016, už v čase, kedy
nadobudla splatnosť ďalšia splátka (17.7.2016). Nakoľko žalovaný neuhrádzal splátky poskytnutého
úveru riadne a včas, pristúpil žalobca listom zo dňa 15.8.2016 k určeniu predčasnej splatnosti úveruv súlade s čl. VII ods. b VZP k u dňu 15.8.2016. V zmysle predloženej tabuľky splátok je zrejmé, že
žalovaný uhradil splátku splatnú dňa 17.4.2016 vo výške 465,65 Eur, dňa 29.3.2016 vo výške 459,74
Eur. Splátky splatné v dňoch 17.5.2016, 17.6.2016 neuhradil vôbec. Preto v liste žalobca špecifikoval

sumu 9.502,61 Eur, ktorú žiadal uhradiť do 16.9.2016. Zároveň v tomto liste žalovanému oznámil, že
pristupuje k výkonu záložného práva, a to k speňaženiu zálohu- predmetu financovania, prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie mal doručenie tohto listu žalovanému osvedčené z predloženej
doručenky, zásielka bola žalovanému zasielaná doporučene, avšak tento si ju v odbernej lehote
neprevzal.

11. Mal za preukázané, že žalobca vystavil žalovanému finančné vyúčtovanie zmluvy dňa 14.9.2016,
v rámci ktorého voči nemu vyčíslil nedoplatok 10.040,21 Eur. Jednotlivé položky tejto sumy boli
špecifikované nasledovne:
- faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 511,63 Eur,
- faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 23,55 Eur,

- neuhradené splátky v sume 1.402,86 Eur,
- zmluvné pokuty v sume 15,92 Eur,
- zostatok spotrebného úveru v sume 8.086,25 Eur.

12. Zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby sumu uhradil do 4.10.2016.

13. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že vyčíslený nedoplatok zo zmluvy
o spotrebnom úvere 10.040,21 Eur bol ponížený o sumu 6.000,- Eur, ktorá bola získaná predajom
predmetu dražby (ktorým bol predmet financovania v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere, na ktorý ako
záloh bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere). Podľa

priloženého Dodatku k finančného vyúčtovaniu zo dňa 23.12.2016 žalobca vyčíslil svoj zostatkový nárok
sumou 4.753,95 Eur (pozostávajúci zo sumy 10.040,21 Eur a sumy 713,74 Eur vyplývajúcej z vystavenej
faktúry č. XXXXXXXXXX, od súčtu týchto súm bola odpočítaná suma 6.000,- Eur).

14. Konštatoval, že žalobca do spisu založil aj jednotlivé faktúry, ktoré mali osvedčovať dôvodnosť výšky

uplatňovaného nároku. Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 14.9.2016 znejúca na sumu 511,63
Eur pozostávala z nasledovných položiek: náhrada škody podľa čl. VII ods. 2 VZP v sume 499,- Eur a
úrok zo zostatku úveru podľa čl. VII ods. 2 VZP v sume 12,63 Eur. Dňa 6.9.2016 vystavila spoločnosť
AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. žalobcovi faktúru č. H. znejúcu na sumu 122,40 Eur, pričom táto položka
predstavovala skladné za snežný skúter 800R ETEC. Dňa 1.8.2016 vystavila spoločnosť Evol s.r.o.

žalobcovi faktúru znejúcu na sumu 356,40 Eur, pričom táto suma bola fakturovaná za vykonanú prácu
na základe objednávky č. XXXXXXXXX.
Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 14.9.2016 znela na sumu 23,55 Eur, ktorá predstavovala
rozdiel poistného.

15. Zbernou faktúrou č. XXXXXXX vystavenou spoločnosťou Evol s.r.o. žalobcovi dňa 1.8.2016 na
sumu 4.566,- Eur, dodávateľ fakturoval uvedenú sumu za vykonanú prácu na základe objednávky č.
XXXXXXXXXX. V zmysle predloženej Prílohy ČSOB - Inkaso činili náklady, vynaložené v prospech
EVOL s.r.o. vo vzťahu k zabezpečeniu predmetu leasingu v zmysle spornej zmluvy o spotrebnom úvere,
sumu 100,- Eur. Dňa 29.7.2016 vystavila spoločnosť T GROUP SERVIS s.r.o. spoločnosti EVOL s.r.o.

faktúru č. XXXXXXX na sumu 297,- Eur, pričom táto položka predstavovala cenu za prepravu snežného
skútra. Rovnako Evol s.r.o. ako dodávateľ vystavil žalobcovi ako odberateľovi aj faktúru č. XXXXXXX,
znejúcu na sumu 356,40 Eur za vykonané práce na základe objednávky č. XXXXXXXXXX, dňa 1.8.2016
(vedľajšie náklady činili 297,- Eur).

16. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“), § 502 ods. 1, 2 ObZ, § 503 ods. 1, 2 a 3 ObZ, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 53 ods. 1, 5 a 9 OZ, § 544 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebnom úvere (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 9 ods.

1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a ohľadom príslušenstva rozhodol
podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.17. V konaní mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o
spotrebnom úvere, na základe ktorej žalobca reálne poskytol žalovanému finančné prostriedky v
dojednanej výške (ktoré boli účelovo viazané na financovanie kúpy nového stroja - snežného skútra

SKI DOO FREERIDE 800R ETEC). Žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky spolu s príslušenstvom
vrátiť vo výške a spôsobom dojednaným v zmluve. V konaní vyhodnotil ako jednoznačne preukázané,
že na predmet financovania bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva, kedy po tom, ako na
strane žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (pričom konštatoval, že žalobca v konaní
osvedčil, že boli splnené podmienky aj postup predpokladaný ustanovením § 53 ods. 9 OZ), celkový

dlh žalovaného bol znížený práve o sumu 6.000,-Eur, získanú po vydražení predmetu financovania.
Žalobca si výšku svojej pohľadávky vyčíslil v rámci finančného vyúčtovania zmluvy zo dňa 14.9.2016
a dodatku k finančnému vyúčtovaniu zo dňa 23.12.2016. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia
vo veci samej preskúmal jednotlivé položky žalovanej istiny tak, ako boli zo strany žalobcu vyčíslené
a skutkovo i právne špecifikované, pričom takto uplatnené čiastkové nároky podriadil skúmaniu z
hľadiska ich dôvodnosti a prijateľnosti v medziach spotrebiteľského práva. Právne posúdil, že medzi

žalobcom a žalovaným došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Konštatoval,
že cieľom zákonodarcu pri etablovaní právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, bolo jednoznačne
eliminovať dominantné, resp. zmluvne silnejšie postavenie dodávateľa (v tomto prípade žalobcu) voči
spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému). Mal za to, že bol preto povinný skúmať, či v obsahu tejto
zmluvy, a to najmä v ustanoveniach upravujúcich vznik povinností a záväzkov na strane spotrebiteľa,

nie sú medzi sporovými stranami dojednané, tzv. neprijateľné podmienky, spôsobujúce vznik značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň bol
povinný preskúmať uzavretú zmluvu aj z hľadiska jej podstatných obsahových náležitostí tak, ako to
predpokladajú vyššie citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a v prípade zistenia nedostatkov,
resp. zistenia absentovania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyvodiť z tohto

následok predpokladaný ustanovením § 11 ods. 1 tohto zákona.

18. Pri preskúmavaní dôvodnosti výšky uplatňovaného nároku vychádzal z finančného vyúčtovania zo
dňa 14.9.2016 a jeho doplnku zo dňa 23.12.2016. V pôvodnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 14.9.2016
si žalobca vyčíslil ako dôvodné položky sumu 1.402,86 Eur (teda sumu dlžných splátok do zosplatnenia

úveru), sumu 8.086,25 Eur (teda súčet istiny a úroku po jeho zosplatnení). Pri týchto dvoch položkách
súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluva o spotrebnom úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., preto nekonštatoval bezúročnosť poskytnutého úveru. Zmluvu o úvere
posúdil ako obchodnoprávny záväzkový vzťah, z ktorého plynú práva a povinnosti obom zmluvným
stranám. Vyslovil, že žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytol žalovanému dohodnuté

finančné prostriedky. Žalovaný si naproti tomu svoju zmluvnú povinnosť neplnil, keď neplatil dohodnuté
splátky úveru riadne a včas. V dôsledku tohto jeho konania došlo na strane žalobcu k vzniku oprávnenia
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať vrátenie žalovanej sumy (1.402,86 Eur + 8.026,25
Eur).

19. Súd prvej inštancie nepriznal sumu 511,63 Eur v plnej výške. Táto bola žalovanému vyúčtovaná
faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou 14.9.2016 a predstavovala jednak sumu 499,- Eur (s právnou
kvalifikáciou nároku na náhradu škody podľa čl. VII ods. 2 VZP) a sumu 12,63 Eur (ako úrok zo zostatku
úveru podľa čl. VII ods. 2 VZP). Hodnotením dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní podarilo
preukázať, že v súvislosti s realizáciou dražby mu vznikli náklady práve vo výške 499,- Eur. V súvislosti

so skladovaním predmetu dražby mu vznikol náklad 102,- Eur (faktúra č. H. znejúca na sumu 122,40
Eur, bez DPH práve vo výške 102,- Eur). Do nakladania s predmetom dražby bola zapojená spoločnosť
EVOL s.r.o., ktorá vystavila žalobcovi faktúru č. XXXXXXX, znejúcu na sumu 356,40 Eur (bez DPH suma
297,- Eur, ktorú si žalobca započítal do nároku na náhradu škody). Ďalším čiastkovým plnením žalobcu
voči spoločnosti EVOL s.r.o. bola suma 100,- Eur, fakturovaná v rámci zbernej faktúry, obsahujúcej

viaceré nároky a čiastky, č. XXXXXXX. Skutočnosť, že z celkovej fakturovanej sumy 4.566,- Eur (bez
dane 3.805,- Eur) pripadala práve suma 100,- Eur na cenu nakladania s predmetom dražby mal za
osvedčenú z Prílohy ČSOB - Inkaso, založenej do spisu. Zaujal názor, že po sčítaní súm 102,- Eur, 297,-
Eur a 100,- Eur, ktoré musel žalobca preukázateľne vynaložiť v súvislosti s nakladaním s predmetom
financovania v rámci následnej dražby, mu vznikol voči žalovanému nárok na úhradu sumy 499,- Eur,

s tým, že po právnej stránke vychádza tento nárok z obsahu zmluvy, konkrétne VZP, ktoré tvorili jej
neoddeliteľnú súčasť, čl. VII bodu 2. Argumentoval, že žalovaný bol totiž povinný v prípade predčasnej
splatnosti úveru zaplatiť žalobcovi škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti
a nákladov spojených s odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalšímpredajompredmetufinancovania.Súdprvejinštancievšaknepriznalžalobcovinároknazaplateniesumy
12,63 Eur a to z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia (kedy žalobca súdu nevysvetlil o aký nárok sa
jedná, či vznikol na základe zmluvného dojednania alebo nutnosť jeho úhrady vyplýva ako povinnosť z

právneho predpisu) a ani dôkazného bremena (kedy podľa súdu prvej inštancie neosvedčil dôvodnosť
uplatňovaného nároku, najmä v otázke vzniku záväzku žalovaného takúto sumu uhradiť). Uviedol,
že samotný žalobca, na výslovný dopyt súdu prvej inštancie, nevedel označiť zmluvné dojednanie,
z ktorého nárok na úhradu tejto časti žalovanej istiny vyplýva. Jeho tvrdenie, že vychádzal z bližšie
nešpecifikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal za rovnako neosvedčené.

Podotkol, že nárok na plnenie musí mať vždy právny základ v takej skutočnosti, s ktorou právo spája
vznik tohto záväzku. Pokiaľ strana v konaní (a obzvlášť v prípade spotrebiteľského vzťahu) nevie súdu
uviesť z čoho uplatnený nárok vyplýva, ako vznikol, špecifikovať a odôvodniť jeho výšku, súd musí
žalobu zamietnuť. Nie je totiž jeho povinnosťou nahrádzať splnenie povinnosti tvrdenia strany, ktorá
musí jednak skutkovo opísať na základe čoho, akých skutočností, daný nárok vznikol, ale tiež preukázať
jeho dôvodnosť. Vyhodnotil, že toto sa v časti o zaplatenie nároku 12,63 Eur žalobcovi nepodarilo, preto

znížil uplatnený nárok o sumu 12,63 Eur.

20. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 23,55 Eur, teda rozdielu medzi úhradami
poistného a tým, čo v skutočnosti mal žalovaný na poistnom uhradiť. Nepriznal mu naopak nárok
na úhradu 15,92 Eur ako zmluvnej pokuty, keď dospel k záveru, že práve pri uplatnení nároku na jej

úhradu žalobca prekročil rámec prijateľnosti jeho postupu v medziach dobrých mravov, kedy nielenže
samotná zmluva o spotrebnom úvere neobsahuje žiadne zmluvné dojednanie upravujúce vznik tohto
zabezpečovacieho inštitútu, ale dokonca aj v samotných VZP čl. XII bodu 1 je uvedené len to, že v
prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vzniká veriteľovi
právopožadovaťzmluvnúpokutuoddlžníkavhodnote0,1%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania,toto

však neplatí, ak je dlžník spotrebiteľom. Nakoľko v tomto prípade sa bez ďalšieho jedná o spotrebiteľský
vzťah(medzižalobcomažalovaným)súduprvejinštancienebolozrejmé,zakéhozmluvnéhodojednania
si žalobca v konaní zmluvnú pokutu uplatňuje. Vyhodnotil, že žalobca teda nepreukázal, že by medzi ním
a žalovaným bola v zmluve, pre prípad porušenia povinnosti, dojednaná zmluvná pokuta. Vychádzal zo
zistenia, že v samotnej zmluve (nakoľko dojednanie zmluvnej pokuty iba vo všeobecných obchodných

podmienkach je považované vo všeobecnosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, navyše ak táto nie
je zvýraznená hrubým písmom alebo na ňu nie je spotrebiteľ inak viditeľne upozornený a predstavuje
len súčasť textu všeobecných obchodných podmienok) nie je ustanovenie, ktoré by zakladalo nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozsahu, aby stanovovalo podmienky vzniku nároku na jej úhradu a
nezameniteľne uvádzalo jej výšku. Súd prvej inštancie preto nárok v tejto časti zamietol.

21. Celkovo teda súd prvej inštancie v rámci finančného vyúčtovania zo dňa 14.9.2016 priznal žalobcovi
nároknaúhradusumy1.402,86,-Eur,8.086,25Eur,499,-Eura23,55Eur.Odsúčtutýchtosúmodpočítal
6.000,- Eur, t.j. 4.011,66 Eur. Záverom dodal, že nepriznal ani nárok na úhradu sumy 713,74 Eur, ktorá
bola vyúčtovaná žalobcom až v dodatku k finančnému vyúčtovaniu zo dňa 23.12.2016. Dôvodom bolo

neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorý ani na jeho dopyt nevedel
vysvetliť, z čoho pozostáva táto časť istiny a aký je právny titul jej uplatnenia. Uviedol, že preto nemohol
preskúmať jej dôvodnosť a subsumovať nárok pod konkrétne ustanovenie právnej normy, prípadne
zmluvného ustanovenia, preto aj v tejto časti nárok zamietol.

22. Po odčítaní súm 12,63 Eur, 15,92 Eur a 713,74 Eur od žalovanej istiny 4.753,95 Eur priznal žalobcovi
nárok na úhradu 4.011,66 Eur s príslušným úrokom z omeškania, právne posúdiac, že tento si žalobca
uplatnil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, v zákonnej výške a od dátumu, kedy
bol žalovaný s úhradou svojho dlhu jednoznačne v omeškaní.

23. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v
konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko konštatoval len čiastočný úspech žalobcu v konaní, náhradu
trov pomerne rozdelil v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu
žalobcu vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu (teda 4.011,66 Eur - 742,29,-Eur =
3.269,37 Eur, táto suma predstavuje 68,77% z celkovej sumy uplatnenej v žalobe 4.753,95,- Eur, čo

vyjadruje podiel úspechu žalobcu v tomto konaní).

24. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti, avšak len do výšky 713,74 eur s
príslušenstvom a proti časti týkajúcej sa trov konania podal riadne a včas prostredníctvom svojhoprávneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v tomto rozsahu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť aj v
tomto rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. zrušiť a vec v tomto
rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal zmysle ust.

§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súčasne postup súdu prvej inštancie
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd pred vydaním tohto rozsudku nedal možnosť žalobcovi
uskutočniť jeho procesné práva. Mal za to, že ide o závažné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k

porušeniu práva strán na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred súdom, keď
písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa neho neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu, najmä ako sa súd prvej inštancie vysporiadal z dôkazom listinou faktúrou
H. zo dňa 25.11.2016. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie podľa neho chýba náležitá argumentácia
vo vzťahu a spôsobu a neuloženiu priestoru, kedy by žalobca reálne mohol „nie v časovej tiesni“
vysvetliť časť nároku, ktorú považoval za nespornú, nakoľko súd prvej inštancie počas celého konania

nežiadal tento nárok nijako zdôvodniť a žalovaný tento nárok nerozporoval. Mal za to, že predmetným
procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok je možné napraviť pred odvolacím súdom a to priznaním nároku na náhradu škody vo
výške 713,74 €. Uviedol, že v žalobe uviedol rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa nároku žalobcu voči

žalovanému vyplývajúce zo zmluvy o spotrebnom úvere a z titulu nároku na náhradu škody spojenej s
dražbou predmetu financovania. Žalovaný bol v konaní pasívny a nerozporoval žiaden nárok žalobcu.
V zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP, „Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.“ Tiež uviedol, že iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa
považujezasporné.Akstranasporuneunesiedôkaznébremenopopretiaskutkovýchtvrdeníprotistrany,

nastupuje následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Pripomenul,
že na pojednávaní nariadenom na deň 3.9.2018 súd prvej inštancie jasne vzniesol požiadavku, ktoré
nároky žiada žalobcu ozrejmiť, keď žiadal ozrejmiť nároky súm 511,63 €, sumu 499,- € a sumu 12,63 €.
Súd prvej inštancie taktiež požadoval informáciu, či náhrada škody bola započítaná do celkovej výšky
zosplatneného úveru sumy 8.086,25 €. Žalobca podaním zo dňa 6.9.2018 zaslal súdu prvej inštancie

ozrejmenie požadovaných nárokov. Dal do pozornosti, že v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP „Skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Porušenie povinnosti
tvrdenia považoval za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie fikcie

nespornosti (t.j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP) skutkových tvrdení protistrany postačuje
ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Ak sa niektorý
z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku v
priebehu konania stali nespornými, súd môže o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti rozhodnúť
čiastočným rozsudkom. Mal za to, že počas celého konania neprišlo zo strany žalovaného k rozporu

uplatňovaného nároku žalobcom. Uviedol, že nesporné skutkové tvrdenia súd nerozporuje a v sporovom
konaní nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové
tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový jav, z ktorého vychádza pri meritórnom rozhodnutí. Tiež mal
za to, že ak by súd prvej inštancie pristúpil k predbežnému prejedaniu sporu podľa § 181 ods. 2 CSP,
bolo by zrejmé, že žalovaný nepovažuje nárok žalobcu za sporný, nakoľko voči platobnému rozkazu,

ani voči žalobe nevzniesol žiadne námietky. Ak by súd prvej inštancie pri predbežnom prejednaní sporu
uviedol, že mu nie sú zrejmé konkrétne nároky, žalobca by ich dôvodnosť resp. právny a skutkový
základ zdôvodnil. Na pojednávaní zo dňa 29.10.2018 súd prvej inštancie žiadal od žalobcu vysvetlenie
sumy 713,74 eur, na preukázanie tejto časti nároku však nedal žalobcovi patričný časový priestor.
Súčasne žalobca poukázal na to, že zápisnica z pojednávania nesúhlasí s nahrávkou z pojednávania,

kde právny zástupca žalobcu odpovedal, že nárok sumy 713,74 € je nárokom na „náhradu škody“.
Právny zástupca sa vyjadril, že ide o nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie však naliehal a právny
zástupca uviedol, že sa v aktuálnom čase k tomuto nároku nevie „vyjadriť,“ čo však neznamená, že
by v mene žalobcu povedal, že nevie špecifikovať po právnej a skutkovej stránke. Súd prvej inštancie
uviedol, „Čo sa týka sumy 713,74 €, ktorá je súčasťou žalovanej sumy a ktorá bola vyčíslená faktúrou

číslo XXXXXXXXXX súdu uviesť neviem čo konkrétne suma predstavuje, túto neviem špecifikovať ani
po skutkovej ani právnej stránke“. Žalobca mal za neprijateľné, aby do zápisnice a do samotného
odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol tvrdenia, ktoré zo strany žalobcu resp. právneho
zástupcu nezazneli. Postup súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a arbitrárny, nakoľko nanariadenom pojednávaní zo dňa 29.10.2018 vzniesol opäť novú požiadavku o vysvetlenie sumy 713,74
€ a teda o prednesenie v konaní podstatného a rozhodujúceho tvrdenia (ktoré žalobca považoval,
že súd prvej inštancie má za preukázané, aj vzhľadom na dôkazy predložené v konaní), a teda mal

žalobcovi v zmysle ust. § 181 ods. 4 CSP určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti, s poučením
že po márnom uplynutí tejto lehoty na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhu nemusí prihliadať.
Dôvodil, že súd v rámci konania má povinnosť určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,
a ktoré tvrdenia považuje za nesporné. Ak žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, mal súd prvej
inštancie vychádzať z ust. § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné. Nakoľko na

pojednávaní zo dňa 3.9.2018 súd prvej inštancie predmetnú sumu nežiadal vysvetliť a nakoľko túto
sumu ani žalovaný nespochybnil, mal žalobca za to, že predmetný čiastočný nárok je nesporný a nie
je potrebné sa k nemu bližšie vyjadrovať a teda že ostatné nároky vychádzajúce zo skutkových tvrdení
a predložených listín sú i pre súd prvej inštancie nesporné. Súd prvej inštancie však postup v zmysle
ust. § 181 ods. 4 CSP nezvolil, kde by umožnil žalobcovi v lehote určenej súdom uviesť skutočnosti,
ktoré súd prvej inštancie požadoval vysvetliť hneď na pojednávaní, čím odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom. Ak by súd svoju požiadavku vzniesol na pojednávaní zo dňa 3.9.2018, žalobca by túto
skutočnosť ozrejmil vo vyjadrení zo dňa 6.9.2018. Uviedol, že pri počítaní lehoty sa postupuje podľa §
121 CSP. Ide o lehotu sudcovskú, ktorú môže súd primerane predĺžiť (pozri § 118 ods. 2 CSP). Lehota by
mala byť ustanovená tak, aby v rámci nej bolo s ohľadom na povahu konania objektívne možné získať
informácie o relevantných skutkových tvrdeniach a dôkazných návrhoch (povinnosť tvrdenia a dôkazná

povinnosť). Neprihliadanie na skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy po márnom uplynutí tejto lehoty
je fakultatívnou možnosťou, keď súd prihliadne predovšetkým na význam týchto tvrdení a dôkazných
návrhov v konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti nepovažoval za možné akceptovať postup súdu prvej
inštancie aj vzhľadom na skutočnosť, že protistrana vôbec nerozporovala nárok žalobcu, a teda nárok
žalobcu bol z tejto povahy nesporným. Dal do pozornosti, že podľa Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

5Cdo 88/1999 (ZSP 53/2000) Ak bola účastníkovi konania odňatá reálna a efektívna (nielen formálna
či faktická) možnosť konať pred súdom, spočívajúce práve z objektívneho hľadiska právne i skutkovo
argumentovaťkvecnejaprocesnejstránkerozhodovanejveci,jedanýdovolacídôvodpodľa§237písm.
f) OSP. Pripomenul, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie odkazuje na zmluvu o vykonaní
dražby, na zápisnicu o priebehu dražby, z ktorých vyplýva, že dražba prebehla a žalobca dražobnej

spoločnosti uhradil náklady spojené s dražbou predmetu, ktoré si spl. AUKČNÉ CENTRUM uplatnila vo
faktúre č. H. zo dňa 25.11.2016, preto označil za neprípustné, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na
náhradu škody. Tiež uviedol, že predmetný nárok na sumu 713,74 € vychádza z dôkazu listiny faktúra
č. H. zo dňa 25.11.2016, ktorý bol pripojený a označený ako príloha v samotnej žalobe a je súčasťou
súdneho spisu. Vyjadril názor, že ak by súd prvej inštancie pri posudzovaní dôkazov prešiel dôkazmi

listinami označenými v žalobe, jednoznačne by narazil na predmetný dôkaz listinu, z ktorej vyplýva nárok
na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o náklady spojené s dražbou predmetu,
žalobca uviedol uvedenú sumu do dodatočného finančného vyúčtovania pod č. XXXXXXXXXX. Súd
prvej inštancie v rámci rozhodovania nespochybnil žalobcom predloženú faktúru dodávateľa AUKČNÉ
CENTRUM č. H., z ktorej preukázateľne vyplýva oprávnenosť nároku žalobcu. Ak by súd prvej inštancie

vychádzal z predložených dôkazov priložených už k žalobe, musel preskúmať predmetnú faktúru a
dospieť k jednoznačnému názoru, že jedná sa o nárok na náhradu škody a je dostatočne zrejmé,
čoho sa predmetná suma týka. Poukázal na ust. 204 CSP o spôsobe vykonávania dôkazu listinou a
ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov, ktoré podľa neho neznamená ľubovôľu súdu pri
hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí

vychádzaťzozistenéhoskutkovéhostavuveci,nesmiebyťvrozporeszákonmi,musíbyťpreskúmateľná
v inštančnom postupe. V odôvodnení rozsudku skutočne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazovriadil,prečonevykonalďalšiedôkazyapodobne.Poskončenídokazovaniasúdmusístarostlivo
zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre

rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. V ďalšom konaní sa bude zaujímať len o tie dôkazy, ktoré
sú pre posúdenie veci dôležité. Toto posudzovanie vykonaných dôkazov je ich hodnotením z hľadiska
dôležitosti. Sudca pri hodnotení dôkazu dôkaz posudzuje najprv izolovane z hľadiska vierohodnosti a
či správa sama o sebe je svojím obsahom pravdepodobná alebo nie. Až následne môže súd pristúpiť
k posudzovaniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dokazovania vykonáva aj

odvolací súd. Pokiaľ sa odvolací súd chce odchýliť od hodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie,
musí si pre toto nové hodnotenie zadovážiť rovnaké predpoklady, aké mal súd prvej inštancie. Vzhľadom
na vyššie uvedené považoval konanie a samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vzhľadom na
skutočnosť, že nikto v spore nerozporoval predmetnú sumu - za precedens. Aj s poukázaním na vyššieuvedené ustanovenia CSP, kde súd má hodnotiť všetky dôkazy predložené v konaní, mal za to, že v
danom prípade súd prvej inštancie daný dôkaz nehodnotil a opomenul hodnotiť, nakoľko v opačnom
prípade by dospel k oprávnenosti nároku žalobcu. Ak súdu prvej inštancie nebol predmetný nárok

zrejmý, mal požiadať o jeho vysvetlenie a uložiť žalobcovi lehotu. Pre krátkosť času a skutočnosť , že
žalobca zodpovedal na otázky súdu, ktoré požadoval dňa 3.9.2018 a samotný spis nebolo pre krátkosť
času možné predmetnú faktúru zo strany právneho zástupcu žalobcu nájsť. Od žalobcu nie je možné
spravodlivo očakávať, že pod tlakom a v časovej tiesni bude vedieť zodpovedať kompletne všetky otázky
bez dostatočnej prípravy aj s poukazom na ust. § 181 ods. 4 CSP. V kontexte skutkových okolností

danej veci mal jednoznačne za to, že vyššie uvedené predpoklady pre zodpovednosť za škodu sú na
strane žalovaného preukázateľne naplnené a listinným dôkazom za preukázané, čomu zároveň koreluje
právo žalobcu na náhradu škody. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR III.ÚS 202/2003, podľa
ktorého jedním ze základních principů, jimiž je soudní řízení ovládáno, je princip rovnosti účastníku, který
vyjadřuje skutečnost, že účastníci řízení musí stát před soudem v rovném postavení, aniž by byla jedna
nebodruhástranajakkoliprocesnězvýhodněna.Kprovedenítohotoprincipuseukládásoudupovinnost,

aby oběma stranám sporu zajistil stejné možnosti k uplatnění jejich práv. Tím, že obecný soud nedoručil
stěžovateli odvoláni žalobkyně, neumožnil mu se k němu vyjádřit a rozhodl o nákladech řízení toliko
na základe podaného odvolání, zkrátil stěžovatele na jeho procesních právech, čímž porušil ústavně
chráněnou rovnost účastníku řízení. Z judikatúry ESLP vyvodil, že princíp rovnosti zbraní si vyžaduje,
aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok,

ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Rozsudok ESLP
Komanický c Slovenska republika zo dňa 4.6.2002 ) Právo na kontradiktórne konanie zase znamená,
že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich
návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s
cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim (rozsudok Komanický, § 46) V tejto súvislosti

Európsky súd pre ľudské práva overuje, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl.
6 ods. 1 Dohovoru. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP, „ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu.“ Z citovaného princípu CSP vyvodil, že ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych
práv musí spĺňať dva základné atribúty: musí byť spravodlivá a účinná. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“. Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí
byť „spravodlivý“, vyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie.
Európsky súd stabilne uvádza, že „...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na
riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých

sú založené.“ (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo že „národné súdy musia ale vyjadriť s
dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia.“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko,
§33).EurópskysúdajÚstavnýsúdSRvosvojichrozhodnutiachzdôrazňujú,žedostatočnéodôvodnenie
súdneho rozhodnutia má veľký význam. Mal za to, že súd prvej inštancie nepristupoval k účastníkom
konania rovnako a porušil princíp rovnosti strán a súčasne procesne znevýhodnil žalobcu, čím zasiahol

do práva na spravodlivý súdny proces.

25. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a po zistení,
že bolo podané včas oprávnenou osobu a netrpí vadami, ktoré by bránili jeho vecnému prejednaniu
dospel k záveru, že je dôvodné.

27. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Preskúmaním odôvodnenia predloženého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o
zamietnutí žaloby vo výške 713,74 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00%ročneztejtosumy713,74eurod13.01.2017dozaplateniadospelodvolacísúdkzáveru,žetotozákonné
kritériá podľa vyššie citovaného procesného ustanovenia nespĺňa.

29. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové podmienky a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom nemajú
opisovať kompletné výpovede a vyjadrenia strán sporu a texty listinných dôkazov. Obsahom hodnotenia
dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý
nie, ktoré zistenia si z celkového dokazovania odporujú a ktoré sa vylučujú. Tiež je potrebné uviesť,

ktoré dôkazy neboli vykonané a z akých dôvodov. Nie je pritom prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri napr. nález I.ÚS 114/2008). Správnosť
a úplnosť odôvodnenia rozsudku je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom podľa ust. § 220
ods. 2 CSP, dochádza nielen k nepreskúmateľnosti rozsudku, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické
zaujať stanovisko k súdnym argumentom. Ide o nesprávny procesný postup súdu v takej miere, že
dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Samotné rozhodnutie má byť logickým a
právnymvyústenímpriebehukonaniaahodnoteniavšetkýchvykonanýchdôkazov,prijehovydanímusia

byť zachované formálne aj obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a
určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny

prístup k súdu a tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecný súd po zistení skutkového stavu a po výklade
a použití adekvátnych právnych noriem rozhodne a jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Práve odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny

(II.ÚS 383/06, I.ÚS 117/07).

31. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku pokiaľ ide o jeho zamietajúcu časť v napadnutom rozsahu,
t. j. o zaplatenie sumy 713,74 eur s príslušenstvom je extrémne stručné, keď súd prvej inštancie k
tejto časti žalobou uplatneného nároku uviedol len to, že nepriznal nárok na úhradu sumy 713,74

Eur, ktorá bola vyúčtovaná žalobcom až v dodatku k finančnému vyúčtovaniu zo dňa 23.12.2016.
Dôvodom malo byť neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorý ani
na jeho dopyt nevedel vysvetliť, z čoho pozostáva táto časť istiny a aký je právny titul jej uplatnenia.
Uviedol, že preto nemohol preskúmať jej dôvodnosť a subsumovať nárok pod konkrétne ustanovenie
právnej normy, prípadne zmluvného ustanovenia, preto v tejto časti nárok zamietol. Odôvodnenie

rozsudku viažuce sa k tejto časti žalobnej istiny s príslušenstvom neobsahuje teda žiadne vyjadrenie,
či súd prvej inštancie vykonal alebo nevykonal dôkazy viažuce sa prípadne k tejto časti žaloby a
ktoré, čo z nich zistil a ako ich vyhodnotil. Konštatoval, že žalobca k tejto časti nároku neuniesol
dôkazné bremeno, avšak len na základe jeho vyjadrenia na pojednávaní, keď neuviedol, či k tomuto
nároku boli alebo neboli žalobcom doložené dôkazy a či k preukázaniu tohto nároku zachovajúc

zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania došlo alebo nedošlo na ich základe. Z obsahu
predloženého a preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd zistil skutočnosti uvedené žalobcom
v jeho odvolaní proti preskúmavanému rozsudku súdu prvej inštancie, že k žalobe doručenej súdu
prvej inštancie dňa 19.09.2017 bol doložený listinný dôkaz, a to faktúra č. H. znejúca na sumu
713,74 eur bez DPH (č. l. 58 spisu) zo dňa 25.11.2016, ktorú súd prvej inštancie vychádzajúc z

odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykonal, avšak bez vysvetlenia dôvodov nevykonania tohto
dôkazného prostriedku, a túto odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil odvolací súd
ako dôvodnú. Zároveň však je potrebné vziať do úvahy, že v žalobe sa žiadne skutkové tvrdenia
ohľadom tejto časti nároku uplatneného žalobou nenachádzajú. Je pravdou, že žalovaný tým, že sa
k žalobe nevyjadril, žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnil, avšak na strane druhej žaloba

žiadne skutkové tvrdenia ohľadom tejto sumy neobsahovala. Súd prvej inštancie však v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvedenú procesnú situáciu právne neposúdil, jeho odôvodnenie k tejto časti
nároku uplatneného žalobou je preto nepreskúmateľne arbitrárne. Na pojednávaní konanom dňa
03.09.2018 využijúc ust. § 181 ods. 2 CSP spochybnil preukázanie nároku pokiaľ ide o niektoréjeho časti, avšak sumu 713,74 eur s príslušenstvom nespochybnil, t. j. neuviedol, že dôkaz faktúrou
viažucou sa k tejto časti nároku nevykoná. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
07.09.2018 potom žalobca preukazoval nárok pokiaľ ide o súdom prvej inštancie na prechádzajúcom

pojednávaní spochybnené časti, k sume 713,74 eur s príslušenstvom nezaujal stanovisko. K vysvetleniu
a k preukázaniu tejto časti žalobou uplatneného nároku bol žalobca súdom prvej inštancie vyzvaný až na
jeho pojednávaní konanom dňa 29.10.2018 bezprostredne pred vydaním preskúmavaného rozsudku.
Z uvedeného vyplýva nekonzistentnosť a zmätočnosť procesného postupu súdu prvej inštancie a
porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o
zamietnutí žaloby vo výške 713,74 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00% ročne od
13.01.2017 do zaplatenia v spojení s opravným uznesením k tomuto rozsudku sa viažucim a v zmysle
§ 379 písm. a) CSP v súvisiacej časti o nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania v
rozsahu 68,77% podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), CSP zrušil, keď súd prvej inštancie svojím nesprávnym

procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom a tým nezákonnom odôvodnení napadnutého
rozsudku v tejto časti ohľadom dôvodu nevykonania všetkých dôkazných prostriedkov a bez vysvetlenia
procesnej situácie v rámci zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania a v nevysvetlenom
procesnom postupe pri aplikovaní platných procesných noriem o kontradiktórnosti civilného sporového
konania porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, keď vzhľadom na dvojinštančnosť

civilného sporového konania v záujme zachovania ich práva na spravodlivý súdny proces nie je účelné
napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia
vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán
sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania.

33. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný vykonať
dokazovanie k tejto časti žaloby, alebo uviesť dôvod jeho nevykonania, uviesť, aké dokazovanie k tejto
časti žaloby vykonal, toto vykonané dokazovanie vyhodnotiť a ustáliť skutkový stav a tento právne
posúdiť, vo veci v zrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť, s tým, že nové rozhodnutie v tejto časti veci

musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania preskúmateľné a spĺňať náležitosti podľa ust. § 220
ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).

34. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).