Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, January 9, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20Cpr/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518201997
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2518201997.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobkyne: B., právny zástupca: Mgr. Monika Kocanová, IČO: 42

258 715, so sídlom Svätoplukova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Emil Krajčík, s.r.o, IČO: 36 246
204, so sídlom Dlhá 1424/7, 905 01 Senica, právny zástupca: PATENT IURIST s.r.o, IČO: 36 724 467, so
sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou
a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.07.2018 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 11.01.2018 z dôvodu nadbytočnosti je neplatné, ďalej sa domáhala náhrady mzdy,

ktorú nevyčíslila a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.09.2004 uzavrela žalobkyňa ako zamestnankyňa do žalovaným ako
zamestnávateľom pracovnú zmluvu. Dňa 15.01.2018 bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Pracovné miesto žalobkyne malo byť ku dňu 01.02.2018 zrušené.
Žalobkyňavýpoveďpovažujezaúčelovú,nezakladajúcusanapravdeamázato,žepracovnýpomerbol
skončený neplatne. Trojmesačná výpovedná doba mala skončiť posledným dňom mesiaca apríl 2018,

avšak žalobkyňa v dôsledku náhleho zhoršenia zdravotného stavu bola práceneschopná od 27.04.2018
do 31.05.2018. Plynutie výpovednej doby bolo prerušené.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.09.2018 a uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Dňa 10.01.2018 zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách,
pričom pracovné miesto na pozícii „retail manager“ bolo zrušené s účinnosťou k 01.02.2018. V čase
výpovede z pracovného pomeru žalovaný nedisponoval žiadnym voľným pracovných miestom, ktoré

by mohol žalobkyni ponúknuť. Namietol, že prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie skončenia
pracovného pomeru za neplatné uplynula, lebo začiatok a plynutie prekluzívnej lehoty nemôže ovplyvniť
práceneschopnosť zamestnanca, žalobkyňa preto podala žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty.

4. Uznesením zo dňa 27.01.2021 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania
vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn.: 1VCdo/2/2019. Uznesením zo dňa 15.04.2021 súd v
konaní pokračoval.

5. Výzvou zo dňa 16.04.2021 bola právna zástupkyňa žalobkyne vyzvaná, aby sa vyjadrila, či trvá na
podanej žalobe s prihliadnutím na závery veľkého senátu NS SR. Právna zástupkyňa žalobkyne ani na
opakovanú výzvu súdu nereagovala.6. Mailom zo dňa 10.01.2022 žiadala právna zástupkyňa žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu,
že jej syn sa zúčastnil športového sústredenia a u jedného z účastníkov bola zistená pozitivita na Covid

19. Uvedené skutočnosti súdu nijako nepreukázala. Súd v súlade s ust. § 183 Civilného sporového
poriadku vyhodnotil, že nejde o vážny dôvod na odročenie pojednávania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Z pracovnej zmluvy zo dňa 13.09.2004 je zrejmé, že žalobkyni vznikol pracovný pomer u žalovaného
na pozícii vedúca predajne. Z Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve je zrejmé, že pracovné zaradenie
žalobkyne sa zmenilo na: retail manager.

9. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 11.01.2018 je zrejmé, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu nadbytočnosti.

10. Z listu - Oznámenie zo dňa 17.04.2018 vyplynulo že žalobkyňa považuje skončenie pracovného
pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Listom zo dňa 21.12.2017 žalobkyňa vyzvala
žalovaného na výplatu časti nevyplatenej mzdy za mesiace október a november 2017 a ďalších plnení.

11. Z listu zo dňa 02.05.2018 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že na výpovedi z pracovného
pomeru trvá a považuje ho za platné skončenie pracovného pomeru.

12. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné

vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

13. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

14. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) ZP, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede
trval najmenej päť rokov.

15. Podľa § 62 ods. 7 ZP, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.

17. Podľa § 64 ods. 2 ZP, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by
výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa

ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

18. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

19. Z rozsudku Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VCdo/2/2019
zo dňa 26.01.2021 vyplynulo, že veľký senát sa zaoberal posúdením, či oproti právnej úprave danej
ustanovením § 64 zákona č. 65/1965 Zb. vo vzťahu ku ktorej prijal najvyšší súd právne záveryvyjadrené v rozhodnutí, ktoré bolo publikované ako judikát R 119/1999, došlo v porovnaní s ustanovením
§ 77 Zákonníka práce k tak radikálnej zmene, ktorá by znamenala zvýšenú ochranu zamestnanca
tvrdenú žalobcom a súčasne, či legislatívna zmena účinná od 1. apríla 2002 znamená prekonanie

právnych záverov najvyššieho súdu vyjadrených v judikáte R 119/1999. Okamih skončenia pracovného
pomeru na seba viaže začiatok dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorou sa zamestnanec ako i
zamestnávateľ môže obrátiť na súd, aby rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Táto
dvojmesačná lehota je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že posledný deň tejto lehoty musí byť
žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručená súdu. Ustanovenie § 77 stanovuje

lehotu dvoch kalendárnych mesiacov, ktorá plynie odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.
Zásada právnej istoty, ktorá úzko súvisí s požiadavkou stability práva, sa uplatňuje aj vo vzťahoch medzi
zamestnancom a zamestnávateľom. Naplnenie tejto požiadavky sleduje tiež právna úprava obsiahnutá
v § 77 ZP. Dvojmesačná lehota uvedená v tomto ustanovení patrí medzi prekluzívne lehoty. Základným
účelom inštitútu preklúzie je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách
uplatňovali svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola

vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Preklúzia znamená zánik práva neuplatnením
v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch. Ustanovenie § 36
ZP, ktoré zaraďuje lehotu uvedenú v § 77 ZP k prekluzívnym lehotám, obsahuje taxatívny výpočet tých
právnych vzťahov, pri ktorých zákonodarca dáva prednosť záujmu na stabilite vzťahov zamestnanca a
zamestnávateľa pred neistotou, s ktorou je spojené spochybnenie podmienok zániku týchto vzťahov.

Veľký senát najvyššieho súdu poukazuje na to, že judikát R 119/1999 interpretujúci zákon č. 65/1965
Zb. dospel k záveru, že to, čo platí v prípade výpovede v ochrannej dobe, neplatí (ani pri výklade
„a maiori ad minus“) pre plynutie prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom pre uplatnenie práva na
súde (pre podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde). Na tejto zásade
nezmenila nič ani právna úprava daná Zákonníkom práce. Určujúca je zásada právnej istoty, ktorú

vo vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom zohľadňuje tiež právna úprava obsiahnutá v
§ 77 Zákonníka práce. Pracovné právo upravuje najmä individuálne vzťahy medzi zamestnancom a
zamestnávateľom pri výkone závislej práce, pričom plní okrem funkcie ochrannej, kontrolnej a výchovnej
aj funkciu organizačnú zameranú na zvýšenie efektívnosti výroby v úzkej spojitosti so záujmami a
potrebami zamestnancov. Účelom právnej úpravy ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) je

chrániť zamestnanca pred nepriaznivými dopadmi určitých okolností a situácií, v ktorých sa nachádza
(napríklad vtedy, keď je uznaný dočasne za práceneschopného pre ním nevyvolanú chorobu alebo úraz,
keď je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, resp. keď je zamestnankyňa na materskej
dovolenke). Účelom ochrannej doby rozhodne nie je vytvoriť zamestnancovi širší časový priestor na
podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čo by - pri názore zastávanom

žalobcom - mohlo predstavovať niekedy aj celé roky. Účelom právnej úpravy lehoty dvoch mesiacov,
v ktorej má zamestnanec, ako aj zamestnávateľ možnosť uplatniť neplatnosť skončenia pracovného
pomeru na súde (§ 77 Zákonníka práce), je čo najskôr dosiahnuť stav právnej istoty, resp. prekonať stav
právnej neistoty vyvolanej tým, že bola spochybnená platnosť skončenia pracovného pomeru. Iný výklad
by znamenal účelovú neprimeranú modifikáciu interpelácie a aplikácie všeobecných právnych inštitút,

medzi ktoré patrí aj plynutie času, v dôsledku čoho by došlo k neprimeranému oslabeniu dispozičnej
právomoci zamestnávateľa a sťaženiu možnosti organizovať ďalší pracovný proces. Skutočnosť, že
žalobca sa počas plynutia výpovednej doby stal dočasne práceneschopným, bola z hľadiska plynutia
tejto prekluzívnej lehoty irelevantná.

20. Preklúziu môžeme stručne charakterizovať ako zánik práva neuplatnením. Vo vzťahu k plynutiu
času má osobitný význam a v pracovnoprávnych sporoch je potrebné venovať jej zvýšenú pozornosť,
najmä ak ide o skončenie pracovného pomeru. Ak zamestnanec nechá márne uplynúť lehotu, v ktorej
sa mohol domáhať svojho práva, toto právo, ako aj akékoľvek nároky z neho plynúce, zanikajú. Súd na
uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada ex offo. Prekluzívnu lehotu na uplatnenie neplatnosti výpovede je

potrebné počítať od posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom uplynie dňom, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, ktorým výpovedná doba skončila. Ak taký deň v mesiaci
nie je, posledným dňom daného kalendárneho mesiaca.

21. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede za pracovného pomeru,

ktorá jej bola doručená dňa 15.01.2018. S prihliadnutím na dĺžku pracovného pomeru, trojmesačná
výpovedná doba uplynula podľa ust. § 62 ods. 7 ZP dňa 30.04.2018. Žalobkyňa sa mohla neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou domáhať najneskôr do 30.06.2018. Žaloba vo veci samej
bola odoslaná dňa 31.07.2018 a doručená súdu dňa 01.08.2018, teda po uplynutí prekluzívnej lehotypodľa § 77 ZP. Zo záverov veľkého senátu NS SR obsiahnutých v rozsudku sp. zn.: 1VCdo/2/2019
je nepochybné, že znenie ust. § 64 ods. 2 a § 77 ZP je potrebné vykladať tak, že prekluzívna
lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou sa o ochrannú

dobu zamestnanca nepredlžuje. Je preto irelevantné, že žalobkyňa bola od 27.04.2018 do 31.05.2018
práceneschopná. S prihliadnutím na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. (výrok I)

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100%. (výrok II)

25.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.